Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nezdržal som sa pri potoku dlho, vzdialil som sa a rozhodol sa vynaložiť trošku úsilia na výstup trochu vyššie, nad previs. To som si fakt dal, tieto hory na preliezanie, zaúpel som nahlas, a tak moje citlivé uši prepočuli, že horami sa niesol niečí krik. Nevšimol som si toho a niečie slová sa ku mne dostali len v podobe ozveny. No to pokojne mohol ziapať niekto aj na Zubatej a po kriku by prišla lavína zvyškov snehu, ktoré tu zostali.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi na nose pristála snehová vločka. Tak skoro? Zarazene som zízal na padajúce chumáče, no medzitým sa jedno stvorenie rozhodlo, že ma vyruší veľmi netaktným spôsobom z rozjímania nad prvým snehom tejto zimy - jesene.
Zrazu som sa zapotácal, pretože mi čosi v plnej rýchlosti vrazilo do nôh, na čo som sa s hlbokým vrčaním automaticky zahnal zubami. Vytrhol som jej možno len kúštik srsti, ktorý som otrávene vypľul a neveriacky sa díval na béžové vĺča s bielymi odznakmi. Fakt veľmi malé. To si robí Život snáď... Ani som to v myšlienkach nedokončil, pretože som si potreboval napraviťč svoju dôstojnosť, keďže to torpédo sa mi prehnalo popod brucho.
Vylúdila zo seba čosi ako cudzokrajný pozdrav, na čo som len kývol hlavou a odzdravil. Keď však prehovorila, bolo to, ako keby počujem Siriusa. (//mrk mrk nové duo?) "Nie, vidím tu len jedno drzé vĺča," žmurkol som po nej zjazveným okom a naježil sa - krpec-nekrpec. "Si na území svorky, takže ti radím ísť si nájsť tie buzny a vypadnúť," prehovoril som hlbokým hlasom a nosom jej naznačil najkratšiu cestu za hranice, ktorá viedla do Snežných hôr. Veru, bol som asi príliš starý na to, aby som pociťoval nejaký ten otcovský pud, keďže to tak podľa okolností dní minulých asi ani nemalo byť. Ma tu prevalcuje a zabije skoro malá chlpatá guľas, sa stavím, že príde okrídlene c a azyluje to tu!

//Savior leží, nemohla mu podliezť brucho, len detail O:)

Po ceste skrz hory som mal možnosť premýšľať nad všetkým možným i nemožným. Prešiel som horským priesmykom, čo som vlastne skoro nedal, pretože ma hrozne boleli kĺby, no chcel som sa dostať čím skôr do Snežných hôr, tam sa niekde zašiť a možno ideálne umrieť? Pochybujem, že by ktosiu smútil, dokončil som v duchu a zdvihol hlavu, keď mi na nose pristála malá snehová vločka. Presne, aspoň toto sa nedá poprieť, zima už je na blízku, napadlo mi, kým som hravo chňapol po ďalšej. Postup by bol bezproblémový, keby ma tak neboleli nohy. Pritom pár dní vzad som sa cítil fyzicky skvele. Psychika na tom teda nebola najlepšie, koho by predsa nedostal odchod polovice rodiny. Práve len jedna dcéra zostala so mnou ako ragarská členka a veru táto situácia mojej hlave dávala zabrať. Presne preto som sa odhodlal vydať sa na menší výlet, kde môžem v pokoji vytriezvieť z depresie a toho, čo sa udialo. Pomyslím na Lennie a neviem, či mám cítiť hnev alebo zármutok, ach tie vlčice.
Prišiel som až k malému, horskému jazierku. Pleso to bolo, abv sme boli presní, pretože sa nachádzalo vysoko v horách a ja som ho našiel omylom a náhodou. Pričom chodím tadiaľto roky, nikdy som si ho nevšimol či nenašiel? Pouvažoval som v krátkosti a rozhodol sa namočiť aspoň jazyk s vidinou zahnania ukrutného smädu, ktorý ma sprevádzal už od úkrytu v Ragarských horách.
Podišiel som k vodnej hladine a skúmavo si obzeral nové šediny. Pribudlo ich celkom dostatočne, tvár som mal skoro striebornú. Pochmúrne som sa na svoj nezaujímavý odraz usmial a napil sa ľadovej vody. Po chvíli som sa chcel vzdialiť, no moje oči upútalo čosi lesklé a trblietavé na dne jazierka. Podobalo sa mi to na pár... vlčích očí? Prosím? Pomôže mi to niekto vyloviť? Pre boha vraj nie, nemá kto, zasmial som sa na svoj účet a rozčeril labou vodu. Pohľad dvoch očí zo dna sa priblížil. Priblížili sa zelené zraky a ja som razom cúvol, nemohol som predsa tušiť, či to bola vodná príšera nie? Pojmom vlk by som to nenazval asi, no čo by robil pod vodou? Pod hladinou plesa sa nachádzalo zjavne nejaké tajomstvo, no v prvej minúte mojej návštevy tu som akosi nenabral odvahu to preskúmať.

//Ak na to nezabudnem tak pokračovanie bude

//Akiho a Sunstorm vítam, hádam, že viem, kto je to vĺča :D a asi aj väčšina, takže radosť! Neviem o co go, čo si tu kto pýta prepísať, ale ja si upravím profil aj sama, máš o starosť menej Falo :)

//Pre Gee to budú 2 kryštále ako bolestné

//Pre Amnesiu 2 kryštále, že si sa nevzdala a pokračuješ v písaní
jažok => ježko (české ježek)
bratiek => bratček
mluv so mnou => hovor so mnou
šutor => šuter :D

//Evelyn: škoda, že si to neroyporcovala na viac postov, nápad gut :D A za post 2 kryštále plus 2 kvety

Dlho som nevysedával v snahe vidieť tie tri chvosty, ktoré mi na nejaký čas zmizli zo života, kdeže. Nastala hlboká noc, úplná tma a ja som sa ju rozhodol prespať, pretože čo už len iné mi zostávalo. Bol som vyčerpaný po love, boleli ma azda všetky kĺby v tele a partnerka si zmyslí urobiť hystériu a divadlo. To by zložilo kde koho.
Natiahnutý som sa tu váľal nad previsom až do rána, no len čo mi prvé slnečné lúče pošteklili viečka, prebral som sa. Začína byť ráno pekná kosa, poznamenal som si pre seba, kým som si naťahoval drevené laby, pretože mi stuhlo celé telo. Z úkrytu sa vyplazila po nejakom čase totiž aj biela vlčica, ktorú som ani nepoznal, a tak som nemal chuť tam ísť. Problém bol, že tá ochota čokoľvek robiť a niekam ísť už dávno zmizla. Boleli ma nohy a nechcel som schádzať zas z hôr, pretože som si nebol istý, či sa hľadal pred zimou tu nejaký iný úkryt alebo nie. Zavyl som smerom k údoliu a Ageronskému lesu, pretože tam som naposledy videl Faliona. Vzdušný priestor tiež nebrázdil a potreboval som sa s ním na chvíľu rozprávať, teda, nič rozumnejšie mi nenapadalo. On má krídla, on si sem vyletí, prespí sa a zas baterky dobité, rozhodne mám právo si sťažovať na starobu a nikam neísť, poznamenal som si pre seba a šiel sa medzitým napiť z potoka, ktorý tiekol ponad previs nášho úkrytu.

//Hádam to bude na pokračovanie Gee si polepšila o 1 kryštáľ

//1 kryštáľ pre Amnesiu :)

//Úkryt

Z jaskyne si to vzala trojfarebná lenivým tempom, no akonáhle bola vonku, už som pre ňu neexistoval. Štekla po dvojčatách, aby sa so mnou rozlúčili, že oni idú nájsť Rowenu. "Možno si po nej nemala jačať, keď bola rozrušená," zavrčal som si pre seba. A možo by si ju potom nemusela hľadať, matka roka, fakt, dokončil som si pre seba a pár krát rýchlo zažmurkal, aby som rozohnal to málo sĺz, čo sa mi natlačilo do očí. Budeš ich vidieť, aj tak jej budú stále zdrhať a poflakovať sa po celej krajine, ubezpečil som sa a sotva sa stihol obtrieť zľhaka o Alastora, kým zmätene zavolal na pozdrav a pobrali sa s matkou dole z hôr.
Pobehol som si kúsok a vyškriabal sa nad previs, kde som sa posadil na skalu. Mohol som sa tak nerušene dívať na údolie a Ageronský les, hoci moja rodina zamierila skôr k Jedľovému pásu. Takže aspoň dodrží slovo a ide naspäť do Narvinijského lesa, aj tak tam trávila málo času, keď jej zrazu toľko tá svorka chýba, zagúľal som očami a nechal podráždenosť, nech vypláva na povrch. Bol som tu sám, mohol som sa len dívať do noci ako sa mi bortí život po niekoľký raz. Môžem len premýšľať, či to celé má vôbec zmysel, mal by som vyhľadať Faliona vôbec? Že to nebolo moje rozhodnutie? Uvažoval som a načúval húkaniu sov, ktoré sa vydali na lov. V podstate som predpokladal, že alfa sa bude sám chcieť vrátiť do hôr, keď aj z podobných pochádza a je to tu preňho domov.

//Neviem, či sa môj hlas poičíta, keď nás tak pekne jedna vykopla zo svorky...
Každopádne oboje majú svoje plus i mínus, no Lumens jaskyňa :) Mať úkryt, kam by mali aj korisť ťahať cez celý ageron až kamsi na západ mi príde... ale nápad toho osieho hniezda je tiež mrte dobrý :)

//Keď píše post budúci veterinár :D

//Pojď ku mňa => Poď ku mne :)
Ostatné opravovať nebudem, sú tam drobnosti, skloňovanie, ale inak veľmi obstojná slovenčina.
~ 2 kryštále + pre Evelyn

//Ani jeden preklep ako to robíš Sionnovi pribudnú 2 kryštále :)