Gallirea - Příspěvky uživatele

//co by mi reálne priniesla skodoradost z niečoho na virtuálnej hre? Ako chápeme vtip ľudia? Viac sa k tomu vyjadrovať nebudem.

//Newlin veľmi dobre všetky viete na kom to stojí a prečo? Pretože dotyčná robí čo môže na úplne iných veciach aj na základe nátlaku zo strany hráčov. A písať ste to mohli na nástenku keď už sme pri tom.

//Bude pomsta?

Ako drzý hovorca Morfa pripomínam, dokedy trvala akcia!
Ale to už je na Morfovi, komu to uzná :)

//Na posilnenie odvahy pre Wizku (ktorá sa bojí pomaly že nie každého vlka, ale ku Smrti beží ako o život

) posielam 2 zafíry

Malo to chvost? Malo to rozhodne oči, o tom som sa presvedčil aj sám. Myslel som si, že sa idem len napiť a zaradím spiatočku naspäť do Ragarských hôr, no pleso sa rozhodlo, že zrovna dnes musí vypľuť nejakú zo svojich magických záhad.
Možnože sa mi to len zazdalo, že sa na mňa z hlbín díval pár okáľov, no podľa všetkého ani nie, pretože sa začali prudko približovať k hladine spolu s hlavou... Marí sa mi, alebo vidím šupinatého vlka? Magické nekalosti a príšery tejto zeme, to je obrovská daň za spokojný život tu, povzdychol som si a uskočil pár metrov vzad, pretože to stvorenie sa začalo drať nad hladinu. Moje oči spočinuli v tých jeho/jej. Malo to šupiny, no inak to bol telom vlk a ja som zostal natoľko zaskočený, že mi nenapadlo ani proste otočiť sa a hrdinsky zdrhnúť zo scény. Moje nervy, tak toto asi nedám. Mám pokročilý vek, ty tam! Moja myseľ kričala, zatiaľ čo ja som očami skúmal šupinatého vlka modrozelenej farby. Možno preto som to na dne jazierka nevidel, pretože tvor dokonale splýval. Minútu na to to stvorenie potiahlo mokrú labu na breh, smerom ku mne. Mne by ste sa rozhodne krvi nedorezali, pretože som tu bol na to sám a netušil som, prečo si ten tvor vybral práve túto chvíľu na to, aby šiel na breh zhovárať sa - teda v to som dúfal. Malé oči ma vyhľadali a nezostávalo mi nič iné len sa dívať, či to vie hovoriť alebo svižne bežať. Mojim smerom, napríklad.

//M je hrozné písmeno, keď sa nechcem opakovať tak len takto :D

//Svatá pravda, asi to už tak bude

//Ak je Sigy dedek, čo je jeho fotrík

//Dojdi si posťažovať do Ragaru

//vzpomienka => spomienka
prezkúmat => preskúmať
no brzy sa začala ďat kúzla => no čoskoro sa začali diať kúzla
zralé => zrelé
pluvať => pľuť / pľuvať
vyplázla => vyplazila

Inak super, za post má Eve 2 kryštály :)

Kým začalo to poriadne peklo s jej ujačaným, piskľavým hlasom, sama sebe si stihla protirečiť. "Tak slečna chytrá, ja mám dojem, že imaginárni tvoji priatelia niečo pokašľali, keď si tu, sama, nechcená," pripomenul som jej bez štipky súcitu. Jej ďalšie slová a spriahanie pomsty však mnou nepohli, len čo som sa pobavene uškrnul a pohodil chvostom, bedlivo vĺča pozorujúc, aby si to neskúsilo ísť ku mne. Toto poslala sama Smrť, jej farba srsti má len všetkých oblafnúť, dodal som si pre seba a rozhliadol sa vetriac. Naozaj som zachytil jemný náznak pachov, že tu kdesi blízko boli dávno cudzí, no jej to už mohlo byť jedno. Začalo nám pomaly sypať z nebies vločky a jej jediný problém bol vlastne to, ako zabiť niekoho z jej rodiny.
"Buď realistka, čo ti to pomôže? Oni svoju úlohu splnili, to, že ich zabiješ, ti k ničomu nepomôže, pozri sa, si slabá, malá, zjazvená až to bolí - čo svedčí o hlúposti a nepoučiteľnosti," prehovoril som neutrálny,m hlasom, ba skoro až ľahostajným. Nevytváral som si okamžite poyitívne emócie k cudzím alebo teda mláďatám, ako podaktorí jedinci.
Malá beštia sa ma pokúsila do zadnej uhryznúť, no kvôli tomu som s nohou trhol aj tak, že mohla cítiť v srsti pazúr. Isto, stihla do mňa zabodnúť jeden malý, pichľavý zub, no necekol som a len zavrčal. Kožuch som nechal naježený a sledoval som jej čertov v očiach a výzvu, ktorú zlaté zraky skúšali. "Tak najprv ťa skúsim trochu utopiť v ľadovom plese, to možno budeš normálna a nebudeš tu ako hysterická guľa," zasmial som sa a žmurkol, pretože som vedel, že to ona sa tu bude pajediť viac. Prižmúril som však oči a bez náznaku pohybu sa napokon dvomi rýchlimy skokmi dostal k nej a (predpokladám//) utŕžiac zopár uhryznutí som ju všetkou silou schmatol zubami za zátylok a tým pohybom ju aj dostal z rovnováhy. "Bfbuď dfobfrá, ebo ťa bfudbem vlecť po štrku," zahuhlal som s vrčaním, ktoré mohla cítiť na sebe ako vibrovanie.
Vydal som sa nie po známej cestičke k úkrytu, aby si to náhodoju nezapamätala, šiel som priamo smerom na západ, kde bolo sľubované studené jazierko, pretože som odmietal možnosť, že by sem prišiel len tak okrídlenec a toto tu ubytoval.

//Jazero Nähi (//len na skok)

//Neviem ci si sledovala, losa našli tulaci :)

Zavrčal som, akonáhle to zo seba vypustilo ďalšie slová. To akože fakt? Vezmite si ju niekto a utopte to v nejakom plese, poznamenal som si pre seba, keď som si prezeral zjazvené vĺča, ktoré, ako sa zdalo, bolo väčší fagan ako jedno nemenované dvojča. "Jediný, komu tu je*e si ty," vyštekol som ako odpoveď a premýšľal, či mi toto za tie nervy stojí.
Mladá sa však netvárila, že by sa chystala ísť si hľadať tých, čo ju tu odhodili, ale kdeže. Chvíľu síce sedela na zadku, no na to vykypela zlosť a začala pochodovať popod moje nohy. Na jednu stranu určite zamrzelo, že ju prekabátil ktosi a odhodil, no na tú druhú stranu jej spoločnosť mi príjemná nebola a fňukanie tobôž. "Vieš o tom, že nadávky ti nepomôžu? A chceš ich vôbec ešte nájsť?" Riekol som pomerne pokojne na to, ako ma vedela zo začiatku dopáliť a zadnou nohou som ju od seba odstrčil, aby mi prestala trajdať popod pupok.
"A kde sme to skončili? Že sem nepatríš, choď po svojich alebo ťa odnesiem," riekol som zamysleným, no prísnym hlasom a prebodol ju pohľadom. Nemohlo ma zložiť ani to, keby spustila náreky, na to som bol nedostatočne empatický.

//Niektorí nemajú život, iní zas príliš prokrastinuju, čuduješ sa :D osobne som dúfala, že to ukryjes lepšie