Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prvý gallirejský vlk s animáciou na profile bol Kallenjano
A ak sa nemýlim, tak aj prvý charakter zo skupiny "záletník a balič" :D

//Gee vie ako ma chytiť za srdce :D preto získava 2 kryštále + 9 ametystov

//V.HVOZD

"Z nás dvoch by sa nenažral ani jeden," odtušil som tichým hlasom a porkačoval v ťahaní zadných nôh po snehu. Trošku ma do života a rána prebrali jej slová, pretože sa zdalo, že naozaj rieši situáciu ohľadom jej detí. Aspoň trochu o ne mala starosť. "Neviem ako u teba, no ja som tulák skoro celý život, preferoval som to," dodal som a úmyselne zvolil minulý čas. Uvedomil som si počas zimy svoje limity a naozaj som si ani nedokázal predstaviť, že naháňam polročného, čiperného syna po Gallirei. Kým dôjdem do Asgaaru, bude pri mori a zas v horách na severe, povzdychol som si a po vstupe do iného lesa sa nadýchol mrazivého vzduchu a nostalgie, pričom som chvíľu zamyslene pozoroval Lennie, než som sa vydal na ťažký pochod, v snahe vetriť a hľadať stopy.
Rozhliadal som sa popri tom zaujato po známom lese a dúfal, že ak nájdem miesta, kde sa predtým vyskytovali nory ušatých a hlodavcov, že niečo nájdeme aj teraz. Hoci po extrémne dlhom čase. Odpustil som si aj frustrované povzdychnutie, ktoré sa mi dralo z jazyka, pretože po prejdení desiatok metrov a zastavení pri hore som nevidel ani len malé stopy.
"Čo vlastne v tom machovom lesíku? Chceš tam dožiť...?" Nadhodil som a venoval jej letmý úsmev, kým som sa posadil do snehu a oddychoval.

//V.úkryt

Napriek mierne nemiestnej poznámke mojej partnerky ma tešil fakt, že sa Alastor očividne naozaj nadchol pre možnosť lovu. Hoci v snehu, bez o hľadu na náhle oteplenie sa, hoci snehu stále neubúdalo. Kým sme totiž dorazili do lesa, začalo zase snežiť. Nemohol som si sťažovať, miloval som zimu, no túto už moje kĺby a kosti nezvládali žiadnu fyzickú aktivitu navyše. Nezaujato som preskúmaval okolie, zatiaľ čo sa syn vypytoval na naše rodiny. Nechcel som veru nad touto témou premýšľať. "Kto roztrhol idylku, pf," odfrkol som si pre seba oneskorene po Lenniinej poznámke.
Podstatné bolo, že sa Alastor rozhodol vydať trajdať napred. Spýtavo som pozrel na Lennie. "Už môžeme hyľadať dve deti, je tak?" Poznamenal som a rezignovane sa posadil do snehu, akonáhle sme došli do hustého stredu hvozdu. "Lepšie miesto na lov nemohol vybrať, je tu tak tucet iných vlkov," poznamenal som sucho nenachádzajúc žiadny posledný črep pozitívnej nálady. "Čo chceš vlastne ty robiť? Čo teda s tou rodinou?" Zmenil som tému a napokon sa nevoľky postavil a obšmietol okolo vlčice. Alebo ti to všetko stálo len za chvíľku rozkoše a blaha? A následné uťahovanie si z vlastného druha...
S ďalším povzdchom som začal ťahať nohy snehom kamsi na východ. Alebo sever? Bolo to fuk.

//Narvinij

Niečo málo ešte k vyhodnoteniu, ktoré prebehne tento týždeň bez zbytočných emócií v podobe kilometrového textu.
~ 1 výherca smie získať len 3 odmeny - teda môže byť max. 3x losovaný. V prípade, ~ že jeho meno padne znova, automaticky to prináleží ďalšiemu losovanému.
~ Tí, ktorí nezískajú nič, majú právo na odškodné v podobe 10 kryštáľov, 30 oblázkov a 30 mušlí. Platí len v prípade, že si o to napíše nejako... nápadito Nulinov gif na mňa nezaberá, pozor!
~ sebe venujem čokoládu od každého účastníka a plný inventár za piplačku s týmto
~ Nechcenú výhru môžeš buď "zahodiť", alebo darovať vlku, ktorý nevyhral nič v lotérii, avšak za cenu zdanenia prevodu, ktorá sa ti odrazí v inventári neskôr. Organizátor aka ja si vyhradzuje plné právo ťa o výške "zdanenia" neinformovať vopred, rovnako neberie reklamácie. Tvoje rozhodnutie niekomu niečo darovať je definitívne, nedá sa zrušiť či zmeniť.(neberte to v zlom, ale nie je cieľom lotérie darovať)

~ ako dobrá duša som vám všetkým ponechala lístky, ktoré ste tak veľkoryso darovali iným :) (samozrejme dotyční ich majú prirátané taktiež)

Všetko tu môže byť doplňované do príchodu postu s vyhodnotením.

//Môžem vedieť v com podľa teba nie je admin tím ochotný? S kým máš konkrétne problém? Pretože za Ashe ti nikto nezakazoval hrať, Izara si vôbec nemusela obnovovať, ak ťa nebaví, to je tvoja vec...

Na mňa osobne ten gif absolútne nefunguje :D :D

Nedokázal som Lennie odpovedať na otázku. Nevidel som tie mladé, ktoré mi boli vnúčatami. "Viem o tom len z počutia od Sigyho, nepoznám ich. Sigy bol pred zimou v horách..." Vysvetlil som neurčito a stále sa otriasal nad náhlym útokom neznámej, ktorá však už v jaskyni dávno nebola. Lennie prišlo divne, ze sa neusadili so zvyškom maharskych tu, no ja som len pochodil chvostom a ponatahoval staré telo. " Možno našli lepšie miesto ako štvorku, ktorú tvorí len populácia vlcat," podotkol som a odpustil si sarkasticky ton.
Alastor mi vysvetlil svoj výlet, na čo som si len vzdychol a pousmial sa. Nemalo zmysel viac vyzvedat. Bol som však rád, že sa odhodlal k lovu. A hoci mi prišlo totálne divne, prečo chce ísť loviť do hustého hvozdu, kam sme sa dali po opustení úkrytu, nedal som. Ja s osobne by som to za pichol v divnom lese pod veľkým ukrytom, ale Alastor bol určený na vyhľadanie koristi a keď zahlásil, že nič nevidí, len som sa zasmial. "Skus použiť aj nos," mrkol som a opatrne sa zosmykol zo skál.

//východný hvozd

//reakcia na Evelyn z nudy, týka sa len Alastora

Alastor sa okamžite nadchol nad vidinou spoznávania rodiny. Aj keď momentálne smrdí, aspoň jeden z vrhu je podarený, pomyslel som si, pretože som si veľmi dobre pamätal na reakciu druhého dvojčaťa na zmienku jeho sestry. Len som prikývol a čakal, kým vyspovedal mamu ohľadom jej rodiny. Neočakával som, že ona syna poteší, pretože som poznal jej rodinu žijúcu tu. No malého by iste fascinoval ten dotyčný, zabudnutý.
Nedával som však dobre pozor, pretože až na poslednú chvíľu som zaznamenal šramot na snehu, škrabot pazúrov o ľad.
Otočil som sa, avšak útočník už bežal, či sa skôr trmácal. Z toho zmätku som pochopil, že sa jedná o sivú vlčicu, miestami prekvitnutú do tmavšej farby. Ohnala sa po mne a ja som naježený s vrčaním uskočil, pričom som po nej cvakol zubami. Upokojil som sa však takmer okamžite na to, pretože tá chudera sa šmykla na ľade, nabila si tlamu, pristúpila chvost čo neviem ako sa dá pri dĺžke vlčieho chvosta, avšak jej sa to podarilo. Komický výstup sa razom bez slova zmenil na zbesilý úprk. Vybehol som za ňou, no zbadal som len ten jej nešťastný chvost miznúci v krovinách Neprebádaného lesa. Psychiatricky narušení, čo sem pribúda z cudzích krajov, to nechápem, naozaj. Asi sa opýtam života, zmyslel som si a sotva si všimol syna, ktorý zahlásil, že sa ide hrdinsky odsmradiť. "Nechoď ďaleko," zamumlal som, no už ho nebolo. Mal som však pokojné svedomie, nakoľko sa mladý vybral úplne iným smerom než tá pošahaná vlčica.
S Lennie sme osameli. Vrátil som sa do jaskyne, jemne do nej drcol nosom a šiel sa usadiť na mach. Naozaj mi prievan pri zemi nerobil dobre a zavše sa mi takto aj pohodlnejšie sedelo.
Nespravil som ani chybu ako predtým a zostal ostražitý, pretože sa náš synátor rozhodol vrátiť. Bolo z neho cítiť síru, ktorá, ako som vedel, sa dostávala na povrch pri sopke. "Čo si robil pri sopke?" Spýtal som sa ho zvedavo. "Povedieš nás von a skúsiš sám nájsť niečo v lese na lov," dodal som mu ešte s pridaním povzbudivého úsmevu, pretože som ho nechcel vystrašiť. Na love s ragarskými (//bol tam že xD) si počínal veľmi dobre, hoci mladý to sám nevidel.

"Dvaja vlci tú mladú nechali v ragarských horách, je nevychovaná, arogantná a ďalšie negatívne vlastnosti, ale to je kapitola iná," zhrnul som synovi to najpodstatnejšie, na čo sa vlastne pýtal. Na to sa nadchol nad vidinou obeda (//večere ) a pýtal sa, či pôjdeme navštíviť jeho nie tak úplného brata. Naklonil som zvedavo hlavu, no patlaninu toho mena rozluštila až Lennie a ja som sa len uškrnul, dívajúc sa na mladého, hnedobéžového vĺčka. "Určite, má dve vĺčatá. Je to tvoj bratranec a sesternica, sú o čosi mladší ako ty, no vekovo by ste si rozumeli," dodával som mu prísady k nadšenosti a len tak mimochodom si v hlave uvedomil, že napriek toľkému trápeniu pominulé roky sa moja rodina a krv rozšírila naozaj do rozmerov, ku ktorým by sme dali označenie 'veľká rodina'.
"Vonku sa skús vyváľať v snehu, možno to z teba dá dole ten puch," poradil som s nakrčeným nosom ešte synovi, kým mi zrak zablúdil na telo partnerky, ktoré sa pomaly posunulo zo svojej pozície bližšie ku mne. Spokojne som privrel oči, keď sa mi pretiahla popri boku a pošteklila ma jej srsť, akonáhle sa mi dotkla čeľuste. Netušil som, ako to tie vlčice robia a či majú osobitú mágiu od narodenia - no po jej dotyku zmizli z mojej hlavy chmáry a aj hnev, ktorý sa ma držal už celé týždne. Bolesť zo zrady, sklamanie. Všetko bolo za oponou, ktorú Lennie tak šikovne zatiahla a zneužila svoj šarm, aby ma presvedčila. Jej slovná prosba to celé skazila. Strihol som ušami a cinknutie kovového lístku v uchu ma prebralo z príjemného tranzu, na čo som šikovne zakryl mierne rozpaky. Už len kvôli synovi a vlastnej dôstojnosti.
"Nechcem sa tak skoro vrátiť," zamumlal som jej ešte do srsti na krku, keď som jej opätoval dotyk a ona sa následne odtiahla, pretože taktiež nezabúdala na syna. Zisťovala, kde má nepodarené dvojča. Ešte žije? Pomyslel som si sarkasticky a vôbec nemal výčitky svedomia za to, že odvrhujem jedného zo synov. Len som zvedavo obrátil hlavu na Alastora, postavil sa a vydal sa k okraju rímsy úkrytu. Cestou tam som hravo štípol rezákmi Alastora do kohútika, na čo som čoskoro dýchal ľadový vzduch a rozhliadal sa po krajine. Počasie sa zlepšovalo a cítil som, že príde oteplenie. Možno by bolo vhodné počkať na ďalšie ráno, s teplom vylezie viac zvierat...
So zadumaným výrazom som sa otočil na syna, keď doriešil existenciu jeho dvojčaťa. (//beriem to tak, že sa Savior zapája až po Alastorovom zodpovedaní otázky na siriusa) "Vv novej svorke už si lovil? Môžeme dobehnúť zameškané, pretože ti nebude za chrbtom jačať sestra," mrkol som po ňom jazvou preťaným okom a posadil sa na okraji jaskyne.

//Jo, je to zodpovedané na 1. strane otázok.

Všetko pod týmto komentárom je prirátané.
Nezabúdajte, že stále za nákup a príspevok do Kroniky (max. 10 lístkov!) môžete získať ďalšie lístky

Vládlo medzi nami tiché napätie, ktoré však držal pod kontrolou nevedomky Alastor. Lennie sa ujala slova ohľadom jej nových álf. Počúvalo sa to dobre, to som si aj v duchu musel priznať. Ale čo si namýšľam, čo robím vo svorke vlastne? Uvedomil som si a mierne sa hrzyol do líca zvnútra, pretože som nechcel dopustiť, aby som dal vlastne partnerke za pravdu. Na jej slová kedysi o možnom túlaní sa aj s malým vrhom. Teraz by to bolo zrealizovateľné, ale načo, starnem... "Som rád, že ste natrafili na bandu vĺčat," pokúsil som sa o slabý úsmev a pohodil chvostom, ktorý zas nehlučne dopadol do mäkkého machu.
Porovnávanie Faliona som už prešiel jasným ignorom, pretože bol dôležitejší náš syn. Tetelil sa blahom ako malé slniečko. Stačilo mu len vidieť zas oboch rodičov, keďže ako som pochopil, ich matka tu od jesene pre nich nebola vôbec. Čo bude zo Siriusa, pre život, zhrozil som sa, na čo som sa hneď otriasol, aby som tieto myšlienky zahnal na neskôr.
Alastor mi zdelil, že ich člen odviedol Rowenu domov. "Zdržala sa veľmi krátko, mňa medzitým napadlo odhodené, vulgárne vĺča, takže som sa nedostal hneď preč z hôr, za ňou," vysvetlil som mu a pozrel aj na Lennie, pretože bola tiež súčasťou rozhovoru. Či som mal výčitky, že som kvôli cudziemu zatúlancovi nestihol Rowenu na hraniciach? Iste, bolo jasné, že to béžové vĺča som mal zahodiť do priepasti a neobzerať sa.
Ale už sme boli tu a nebolo to viac podstatné. Na otázku mladého, či trucujem, som sa len tlmene zasmial. "To asi my obaja," uškrnul som sa a po očku pozrel po jeho matke. Tá mi vysvetlila vznik svorky, ktorá sa usadila na príjemnom mieste. Síce na severnej hranici, no od sopky týmto smerom často vial teplejší vzduch, takže som naozaj uveril, že sa majú dobre.
Otočil som sa na Alastora, ktorý sa prišiel pritúliť a so zadržaným dychom som ho "objal" a zachumlal do hustej srsti na krku. Čpavok bol však pomerne ostrý, a preto som veľmi v duchu ocenil, že sa šiel lísať k Lennie, kým sa ma pýtal ďalšie zvedavé otázky. "Nechcel som opustiť tvoju sestru a nechať ju samú. svet je nebezpečný, kým si malý a pomerne bezbranný," riekol som a už po niekoľký raz sa opakoval. Rowena bola pre mňa rovnako dôležitá ako oni. Sirius možno o jedno smietko menej, ale to je kapitola sama o sebe.
Podišiel so k nim, z Alastorovej druhej strany a pošteklil mladého nosom medzi ušami, kým som sa k nim na moment pritúlil a následne ustúpil, nech má každý svoj priestor. Zotrval som pohľadom na tvári Lennie, snžiac sa prísť na to, čo si vlastne myslí, pretože ma doťahovanie s ňou naozaj nebavilo. "Aj vy ste mi chýbali, rád vás vidím, oboch," riekol som ešte s letmým úsmevom synovi a zadíval sa von. "Počasie sa upokojilo, možno by padlo vhod si ísť pohľadať obed," zauvažoval som, kým som si ich premeral opäť pohľadom.

//PRIRÁTANÉ - 19 lístkov, jeden post nesplnil pravidlá.

//Nemesis získal 1 kryštáľ.