Gallirea - Příspěvky uživatele

//Narvinijský les

Chvíľu sme šli tichosti, ťapkajúc si to po zvyškoch snehu, ktorý sa neúprosne lepil zospodu na laby. Z nej som vycítil mierne napätie, ktoré začalo po chvíli doliehať aj na mňa, pričom som si išiel pomerne spokojne s korisťou v tlame smerom k oblému vrcholu, po ktorého úbočí nasledovali naše kroky. Napätie prelomila úvahami nahlas. Spočiatku som sa ani nevyjadroval, len som prikývol. Hľadal som si nejaké závetrie.
Do očí mi padol pohľad na machom a lišajníkmi obrastený skalný previs, takže som zamieril rovno podeň, keby si náhodou zmyslelo znova pršať. Odhodil som na zem zajaca - teda ostatky - a mocne sa otriasol, aby som sa zbavil čo najviac vody. "Nemáš asi nejakú mágiu, ktorá usuší, čo?" Riekol som len a posadil sa, počúvajúc vlčicu. Zároveň som si miesto raňajok doprial obed, ktorý som doslova hltal. Keď bol zajac fuč vrátane pár menších kostí, ostatky som ohodil do krovia neďaleko a zaujato Lennie počúval. Strašne sa mi páčilo, že mentálne dospievala - alebo možno dospela. Cítila sa byť dlžná vlkom, ktorí ich uchýlili v zime. A ja by som mal byť taktiež, napadlo mi. "Ty musíš vedieť, ako sa tam cítiš. Taký Sirius podľa mňa zanevrel dávno na celú rodinu a zdrhne aj odtiaľ," povzdychol som si, pretože ma jeho roztopašnoť vždy vedela zarmútiť.
Oblizol som si tlamu od krvi a pristúpil k nej, otrúc sa jej o krk. "Ako ti je vlastne?" V očiach starosť, nezabudol som na to všetko z jej strany, no nevedel som si pripustiť, že by som ju prestal mať rád. Očividne sa všalk napriek zdravotnému stavu cítila, nakoľko mi už dávala návrhy na výlety. Zagúľal som očami a rezignovane sa posadil na machovo trávantý kruh. "Veď to, že starec, ak si si nevšimla," zachrčal som a odkašľal si. Bedrá ma love pálili, no nechcel som to vysloviť nahlas, aby to nebolo už definitívne. Pposledné roky nemám pojem o čase... ani koľko liet už tu som, neslyšne som si vzdychol a strihol ušami pri jej ďalšom monológu. Pokládala mi ťažké otázky.
"Ragar je mŕtva svorka, nikto sa tam nezdržiaval, len ja som sa nevedel dostať z hôr," začal som od konca. "Ďaleko už nezájdem, takže asi ostanem na tejto hore, alebo tak," riekol som poukazujúc na prastaré pohorie, ktorého územím sa nieslo tlčenie zobákov do dreva, ktoré pochádzalo od usilovných ďatlov. Jar prišla a všetko sa s ňou prebúdzalo.

Viac ako samotný úbytok energie ma rozčuľoval dážď, pretože neustal ani s príchodom noci, ani počas. Sledoval som Lennie, ako prekvapivo bez protestov vzala ušiaka a pustila sa do skorých raňajok, kým ja som sa otriasal od vody, ktorá na nás netiekla len z oblohy, ale taktiež aj z konárov stromov. Sneh mizol, mne to však na nálade nepridalo. Aj ráno nebolo vôbec chladno, ba naopak. Asi je najvyšší čas sa zas niekam zašiť... ale kto ma dostane zas do kopcov? Premýšľal som smutne a vďačne mávol chvostom, keď vlčica ku mne prisunula zhruba polovicu z úlovku. Nebolo to veľa, ale potreboval som to na nasledujúci lov, ak by sa teda nejaké to zviera pritrafilo do cesty. Aj zmrznutá mršina by bola lepšia ako nič.
Na jedlo mi však akosi nezostalo času. Lesom sa rozoznelo vlčie vytie a z pachov som sotva rozoznal niektoré, no pamäť mi už tiež zjavne prestávala slúžiť. Lennie zatiaľ trvala na tom, že naše vĺčatá jednoducho nič nepoloží. Ak ich nepoložilo doteraz, tak už vôbec, však už b udú mať rok a sú veľkí ako dospelí, pomyslel som si a len nemo na jej slová prikývol.
Vzal som svoju časť do tlamy tak, aby zo zvieraťa nevypadal zvyšok orgánov a nasledoval partnerku o čosi viac na východ, pretože som nemienil byť súčasťou niečieho lovu. Ako mi aj ona potvrdila, jednalo sa o novovzniknutú, Machovú svorku.
Síce bola vlčica mierne dotknutá, že som nesúhlasil s vervou rovno aj s pridaním sa do svorky, no evidentne konečne pochopila moje dôvody. Ak by sa dalo skrz zajaca v tlame, usmial by som sa. Kkonečne niečo pozitívne. Ťapkal som za ňou s plnou tlamou a rozhovor si nechával na čas, kedy z ostatkov ušiaka už nič nebude.

//Orlí dráp

//Tesai: Upozorňujem ťa na porušovanie pravidiel, vulgarizmy tolerovať nebudeme, ak ich už musíš použiť, poprosím vyhviezdičkovať. V opačnom prípade bez varovania mažem príspevok.

//Schválená objednávka
Ponahadzujem to dnes/zajtra

//Sun už mi to trošku nedá, ale pozri si čo to o priamej reči, ak skončíš "," čiarkou vetu, nasleduje po priamej reči malé začiatočné písmeno

Ak dáš bodku, tak začínaš predsa novú vetu (veľké písmeno) <- veľmi zjednodušene napísané

Či naozaj ten hlad alebo teda úbytok energie, či jej radosť z komplimentu - to boli aspekty, ktoré mi dodali potrebnú motiváciu ísť po (//čo to loví :D) tvorovi, ktorého som čochvíľa vyplašil nepodareným krokom na suchý konár pod snehom z jeho úkrytu. A na moje počudovanie to bol naozaj ušiak. Sliny sa mi teda nezbiehali, mal som týchto zvierat celkom po krk, no nebolo radno si vyberať. A to napriek náramnému otepleniu. A čo v lete? Aj tak utečiem do hôr, pomyslel som si mimovoľne, kým sa pod zdrhajúcim zajacom mierne prepadla zemina, takže zviera jednoducho zakoplo a spadlo. Možno som bol strašne starý, no kým mi berá neodišli nadobro, dokázal som stále vyvinúť rýchlosť, dokonca sa aj obratne prešmyknúť okolo stromy, prervať sa cez kríky k zajacovi. Chytil som ho nemotorne, labou, vytrhol mu chumáč srsti a zahryzol až na dvakrát, takže trochu utrpenia musel pred smrťou predsa len vydržať.
Nevadil mi rýchly lov, nebola nálada na to sa naháňať s niečím mrštnejším ako ja. Dovliekol som ho za uši naspäť k Lennie a zdvorilo jej ho posunul. Stiahol som uši k hlave a slabo sa na ňu usmial. Tvrdila, že loviť nemôže. Nečudoval som sa vzhľadom na jej zdravotný stav, preto napriek milému gestu boli moje oči neústupné. Ponúkni sa, pomyslel som si len a oblizol si tlamu od teplej krvi, ktorá mi z nej kvapkala do zvyškov snehu. Kvôli dažďu to skôr bol len taký nejaký bordel, polotekutého skupenstva.
"Zmizli nám deti, zase," poznamenal som akoby mimochodom a hodil pomedzi stromy jeden nevraživý pohľad na zamračené nebo. Pri ich šťastí ich možno stiahol nejaký vodný tok, napadlo mi, pretože aj šum rieky Kierb bol preniakvejší než obyčajne a aj som celkom veril, že koryto vodu dlho neudrží. "Už sa nechcem nikam pridávať, nemá to cenu," dodal som ešte, keby spriahala plány ako ma dovliecť do jej novej svorky, kde by ma veľkoryso istotne ponúkali bárs čím, ako tuláka. Predstava to bola absurdná, preto som ju an iviac nepúšťal do hlavy.

Odmeny by mali byť rozdané, skontrolujte si to ak chcete, ak nechcete, je to vaša vec

Výherci odmeny č. 11, vás prosím napísať mi vzkazom, aké lesné zviera sa k vášmu vlkovi hodí najviac :)
Výhra zahŕňa všetky malé, lesné zvieratá, ktoré možno nájsť bežne v lese typu: vtáci, hlodavce, zajace, jazvece, tchory, líšky, kuny, lasice, hmyz, obojživelníky, plazy...

Bonusy k vrodeným mágiám posielajte prosím na schválenie Skylieth, s adekvátnym predmetom. Ak nebude na vzkaz reagovať, len ho prečíta, pripomeňte sa jej znovu (ako má aj v profile uvedené).

Deadline na zmeny aj ODMENY: 21.3.2021 (všetko mne vzkazom)
Pre tých, ktorí odmenu nechcú/nemôžu využiť a je treba nastoliť nejakú zmenu, píšte vzkazy prosím.

Z dôvodov osobných a zdravotných sa verejne ospravedlňujem za nedodržanie termínu losovania. Bude za to zúčastneným udelená aj malá kompenzácia.

Okrem nostalgie na danom mieste sme si mohli užívať ničím nerušené ticho lesa, kde sme sa kedysi mali možnosť reálne spoznať. Spomínal som na jej bývalého partnera a premýšľal, ako by to asi celé dopadlo, keby vtedy ten Lenniin prudký záujem o vlcata so Suertem vyšiel. Zrejme by sme spolu neboli, logicky. Na nič také ako vychovávať cudzie by som sa znovu nedal. Aj keď na každej chybe sa koniec koncov učíme, povzdychol som si a na moment, kým Lennie rozprávala, som sa zasnene díval po okolí.
Počas jej monológu som jej však dal strihnutim ucha s náušnicou echo, že ju stále registrujem a môže tak slobodne pokračovať; a ja zas vo snom rozjímaní sa nad realitou snežného lesa. Pretože som však vedel, že sa otepluje, o to menej sa mi chcelo kráčať mokrým snehom, a preto som konečne stocil pohľad na partnerku.
"Nie som prizivnik. Ak mám skapat na hlad, tak je to dané, aj to som už príšerne dlho na tomto svete," riekol som zamyslene, až saozno zdalo, že som sa sám pokúšal duchom odísť na druhú stranu a už sa nevratit. Vlčica rozprávala, že jej ide len o dobro jej a mojich detí, na čo som pokojne uvoľnil uši do strán a pousmial sa. " Páči sa mi, že si tak mentálne dospela," podotkol som a natiahol krk, aby som sa jej mohol dotknúť a nosom jej prejsť pomedzi hebku srsť na krku.
Bola presvedčená a stotoznena s tým, že zostane sama, keďže mladí už dospievali a zrejme všetci traja chytili túlavé laby po mne. " Naučia sa aspoň o živote, spoznajú svet... Zaujímala sa aj o mňa a moje plány, na čo som spočiatku len pre točil oči. " Nepredpokladám, že smrť bude odkladať jej výlet za mnou ešte dlho, všetko má začalo cez zimu bolieť, trvalo mi par dni, kým som vôbec zišiel z hôr," odhodlal som sa partnerke napokon odhaliť niečo zo zdravotných problémov a unavené zachrčal, keď som dvíhal zadok kzo snehu. Vydal som sa na pochod k hore Tire, za ktorou bývalo kedysi kopec nor lasic, kun a iných malých tvorov. S pribúdajúcim vekom som totiž cítil, že potrebujem energiu, ani mi nešlo o prázdny žalúdok, ktorý som znášal veľmi dobre ako tulák.
Len som sa raz obzrel, či má nasleduje aj vlcica, keď v tom momente som prudko otočil hlavu a nastrazil uši. Začul som na pomerne veľkú vzdialenosť chrupanie snehu pod labkami... čohosi mozno veľkého ako zajac, či snáď muflona? Spozornel som, nasal pachy a otočil sme rchodze proti vetru. V duchu som ignoroval alarm z bedier, ktoré trpeli akonáhle som sa prikrcil, až sa mi končeky dlhej srsti na bruchu valali v snehu, ako som sa zakradal poza horu.

//Moc prepáč Lilac, nemám internet na PC a zistila som, že to najskôr nestíham nijak, ani dokončiť si vja :(