Gallirea - Příspěvky uživatele

Ocenil som, že sa zbytočne nemontoval do rodinnej debaty, no na okraj ma znervózňovalo sivé vĺča - teda už ani nie tak malé vĺča - ktoré bolo duchom dosť mimo a odpovedalo vecne, úsečne. Čo sa asociálneho tvora splodili tí dvaja... Ale možno mu krivdím, veľký svet vie byť hrozivý, zapsomínal som si na svoje roky mladosti, kedy som si mohol skákať kam som chcel a akokoľvek. Teraz by ma zabil pád do malej priekopy niekde v lese, s najväčšou pravdepodobnosťou.
Alastor mi rozprával, ako našli nejakú Pippu, očividne kamarátku jeho sestry a šli niekam do lesa. Opisovaný les som nepoznal, takže som len sem tam prikývol a vďačne sa usmial, keď mi pravdivo riekol, že sa s bratom zase rozdelili. Aspoň žije... a žijú všetci traja, vydýchol som si a skôr, než by som sa stihol nadýchnuť k odpovedi, sivý Nemesis sa vydal na nenápadný a pomalý útek, na čo Alastor zazmätkoval, neobratne sa rozlúčil a utekal za tým jeho kamarátom.
Zmätený, čiastočne i nešťastný som zvesil uši a díval sa na pláň, kým mi jeho hnedý kožuch nezmizol z očí. Tak zas inokedy... Možno. Mmôj i Stormov vek bola ako časovaná bomba, nikto z nás nemohol vedieť, kedy sa uloží spať do úkrytu a už sa nezobudí.
Otočil som nnaňho pohľad a pri otázke na moje odznaky som si uvedomil, že tie jeho biele na labe splývajú s rovnako bielou srsťou, ktorá je mŕtva, už bez života. Sám som seba dlho nevidel v odraze vody, no na špici ňufáku som už dívnejšie postrehol, že kompletne zmizla hnedá srsť a pripomínal som skôr nenávideného Skyggeho, ktorý mal bielu srsť ako vrodený odznak. "Miesto, kde rastie zelená srsť som mal vypálené. Vypálené od Smrti," vysvetlil som priateľovi a skusmo si prezrel zelenú srsť. Ako som bol prekvitnutý striebornou takmer všade, na labách celkom dosť, tak miesta so zeleným kožuchom boli rovnako žiarivé, ako po niekoľkých týždňoch, čo mi po rane takou farbou miesta zarástli. "Nová srsť mi však nenarástla hnedá ako vidíš," odfrkol som si a premýšľal nad synovými slovami, že toho brata tej potvory stretli niekde medzi dvomi vŕškami.
"Je iný... Letmo poznám dva predošlé vrhy po Arcanovi a Elise, ale... či má tento oboch rodičov rovnakých, to neviem," odvetil som na Stormov zmätok po náhlom odchode mladíkov rovnako nechápavým hlasom. "Niekoľko dní ak nie aj týždňov, odkedy Alastor ušiel s bratom kamsi pod zámienkou lovu, pretože ja som nemohol," potichu som si zaškrípal zubami, "...a ono si nájde kamaráta, ktorý je mu v živote viac. Aspoň je zdravý," povzdychol som si a vzhliadol ku kopcom. "Čo je Život zač? Asi som ho ešte nestretol, alebo si nespomínam," obrátil som sa na hnedého vlka a stočil oči zas na vrcholky nad nami.

//Sionn si polepšil o 1 kryštáľ a 9 mušlí

//Thoran ma s jeho "fat deer doe" celkom dostal :D 1 kryštáľ + 12 kopretín

//Pre pana planeťáka 2 kryštále a 16 mušlí

//1 kryštálik pre Gee za pokračovanie nostalgie... :)

Sivý spoločník môjho syna toho veru veľa nenahovoril, všimol som si, že sa mračí pri odpovedi, ktorú sotva dostal z hrdla. Po ktorom z rodičov je tento? Alebo si Elisa vyšla s niekým iným? Čudoval som sa trošku neúctivo v duchu na Nemesisov účet. Na to mi napadlo, že som sa mu mohol aj ja predstaviť. Nikdy som nemal v záujem kaziť mládež niektorými smermi, ktopré som sám nepovažoval za správne. „Tvoji rodičia sú moji veľmi dobrí priatelia, len preto som sa pýtal. Volám sa Savior,“ dodal som a pousmial sa na mladíka, pričom sa mi aj chvost rozhúpal na okamih zo strany na stranu. Mierne som si odkašľal a zameral sa na Storma, ktorému som venoval len krátky pohľad. Synova radosť všetko okolo proste zatienila. Nemal som prečo otvárať tému, na ktorú sa kamarát len súcitne vyjadril. Mňa tiež, odpovedal som mu len v duchu. Po poslednom nepodarene strávenom čase s Lennie som z celej situácie vyšiel iba sklamaný a mierne mrzutý. Nemienil som sa už rozčuľovať nad takými vecami; i v tomto smere udrel vysoký vek.
Ocenil som Stormovu snahu zapojiť aj sivého vĺčika do konverzácie, takže hoc som Alastora počúval, díval som na oboch, pretože osud ich hvozdu zaujímal aj mňa. Akurát pri odpovedi pre syna som naňho pootočil hlavu. Špička chvosta sa mi automaticky pohla zo strany na stranu, lebo som reálne zažíval pocit spokojnosti, že ho vidím zdravého. To asi najnormálnejšie užnievĺča z vrhu. „A kde si ho teda stratil?“ Začudoval som sa tomu, že ho jeho dvojča niekde našlo. Majú všetci túlavé laby.... Nepredpokladal som, že sa chytí na niť diskusie a odpovie mi na niečo, s čím zahýbal sám.
Obrázkami mi hneď na to oznámil, že také ako mám ja alebo nejaká Launee. Na pár sekúnd som sa odmlčal, pátrajúc v pamäti. Skyggeho sestru som si však pamätal, takže som len prikývol. „Ja tie odznaky nemám ale od Života“ nadhodil som, pretože ma trošku prekvapila informácia, že zrovna u brata tej beštie zo zrúcaniny bol Alastor niečo pýtať. Lepšie ako u nej... Aj tak mi to však nedalo. „Starú zrúcaninu si už tiež objavil?“ Zvedavo som strihol ušami a stočil pohľad na Storma. „Takže Život sídli tam niekde hore? V piesku?“ Pýtal som s apochybovačným hlasom, no svoje názory si nechal pre seba. Bolo aj po daždi, mohol som len otriasať mokrú srsť, ktorá nabrala viac čierny odtieň ako hnedý a zízal na kopce nad nami.

//King asgaarský si vyslúžil 1 kryštáľ a 8 mušličiek

//Pre Baghs 1 kryštáľ a 14 mušličiek

//Very nice, pre Alastora 2 kryštále + 12 kopretín

Chvíľu bolo ticho, ani Storm sa nejako neozýval. Až keď sa konečne ozvalo kostrbaté a neisté vytie naspäť, vedel som, že sa naozaj jedná o môjho syna. Bol som v duchu mimo, takže mi trošku ušla Stormova otázka, na čo som sa naňho obrátil a prekvapene zažmurkal. "Nebudem bojovať s osudom nasilu, už nie," odpovedal som po minúte ticha, kým môj mozog spätne spracoval, čo vlastne hnedý vlk vypustil z tlamy.
Situácia okolo náhleho objavenia Alastora ma mierne vykoľajila z prítomnosti, no nakoľko som nepočul nikoho bežať ani blížiť sa, vrátil som sa možno tak dva kroky naspäť k Stormovi. Jeho zmätok vyvolaný mojimi predošlými slovami mi potvrdil, že nemá ani tušenia, že bol ešte nejaký druhý vrh. "Tak nejak... A z veľkej časti za to mohla mágia Elisy, ktorá tú mágiu nevie ovládať, takže dvom vlkom pomotala emócie," povzdychol som si. "Mám dvoch synov, dvojčatá a dcéru. Mali nedávno rok, ale po rozpade svorky je takmer nemožné ich nájsť," vysvetlil som Stormovu svoju situáciu a možno tak aj trochu priblížil, čo sa v tom hrubom kožuchu potím tu dole na juhu. Hoci sa blížila noc a dážď ustal, nepocítil som úľavu, že by mi nebolo také horko. "Ale nie je to žiadna rodinná idylka, v podstate sa nič viac nezmenilo," dodal som ešte.
Tak ako mňa prekvapila existencia ďalšej generácie, tak jeho zaskočili moje novinky. Už aj mi Storm horlivo núkal, že by som mohol ísť naspäť s ním do lesa. "Nakoniec sa usadili teda u vás hm? Určite lepšie miesto ako močiare," riekol som a strihnúc ušami obrátil hlavu.
Ako sa vytie neozvalo znova, tak sa ozvali kroky. Kotúľanie kamienkov dole z kopca, nejaké hlasy. Storm sa síce pýtal, komu som sa ozýval, no nemusel som vysloviť ani pol slova. Spoza pahorku sa objavili dvaja mladí vlci, obaja pomerne nesúmerní. (//mám správne za to, že Nemesis papagája ešte nespoznal?)
Syna sprevádzal sivý vlk, možno ešte aj mladší od neho. Už tak v mladom veku mu kožu hyzdili jazvy. Nechcel som však, aby bol môj pohľad starého vlka preňho nepríjemný, tak som ho pozdravil len uklonením hlavy. Viac som aj tak nestačil urobiť, pretože hoci sa Alastor najprv natriasal radosťou predo mnu, napokon mi doprial tej lásky aj na telo. Zaleskli sa mi oči slzami, pretože daný moment pre mňa znamenal mnoho. Opätoval som mu objatie a pošteklil ho nosom na čele, kým som odstúpil a prezrel si ho. Základný tmavohnedý odtieň mal skoro identický s mojim, na čo mu telo pretkávala bledohnedá srsť. Pripomínal mi natoľko Allasseona, že som musel zažmurkať, aby som sa vrátil do reality. "Ty si sa s bratom stratil nám! Vydali sme sa vám po stope..." Namietol som s úsmevom. Nikdy som nevedel prejaviť emócie bujarej radosti, no kmitajúci chvost mu mohol napovedať, že ho naozaj strašne rád vidím. "Kde je vlastne Sirius?" Opýtal som sa ho hneď na to a počkal, až nám predstaví svojho priateľa. Zavetril som a prezrel si onoho Nemesisa ešte raz. To... To sa nedá pomýliť. Nneboli sme zjavne sami, kto si zmyslel rozšíriť rodinku, pomyslel som si v duchu pre seba. "Syn Elisy a Arcanusa, nemýlim sa?" Opýtal som sa slušne vĺčika, no nakoľko mi prišiel trošku zakríknutý, venoval som viac pozornosti synovi, ktorý slušne pozdravil aj Storma. "Aké obrázky vám život... nakreslí?" Opýtal som sa ho mierne neistým hlasom, pretože mi hneď nedošlo, na čo naráža. Ja som tie svoje totiž nemal od Života, ale to bola kapitola sama o sebe.

//Páči sa mi, že inšpirácia s témou zabrala :D ja sa bez témy do týchto kníh nedonútim napísať napr

Začalo pršať a my stále tu, strnulí na mieste. Nenašli sme si dostatočne rýchlo úkryt, takže som zvolil aspoň miesto v miernom ohybe skalnatého výbežku. Pršalo na nás, no neboli sme na vetre - nie že by na tom teda záležalo. On tú mágiu určite ovláda... Mrkol som v krátkosti na Storma a sledoval zapadajúce slnko. Dal som mu dostatočný čas premýšľať, neponáhľať sa prote s odpoveďou.
A tak aj pršať prestalo. Neskoro mi došlo, že som priebeh počasia mohol zvrátiť sám s mágiou, no bol som zahĺbený v okolí. Načúval som, vetril.
Skoro ihneď som tak zaznamenal aj prítomnosť dvoch iných vlkov. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil počet, no boli ďaleko. Hodil som rýchly a veľavýznamný pohľad na Storma a snažil sa v chladnejšom vzduchu po daždi čítať neviditeľné stopy. Zavyl som skúšobne, či sa mi to len nezdá a dotyční nie sú len tak náhodou dole pri rieke či kde. Rozhodol som sa pomaly vzdialiť a usadiť sa na mokrú zem o pár emtrov ďalej - na dosluch hnedému vlku. Spoznal som totiž minimálne jeden z pachov, keďže to bola rovnaká krv. V snahe neunáhliť sa aspoň malým záchvevom radosti, že sa jeden z mladých našiel, som proste zostal sedieť, len čakajúc, či sa ozvú. Ak by to bol jeden z tých troch, poznal by môj hlas...nie?

//Štandardne mierne skľučujúca atmosféra, no Meinere si získal pozorovaním 1 kryštáľ + 10 makov

//Keby tam nie sú tie "mind" fu*k omáčky, tak ti dám asi aj 3 kryštále
BUT... Je vidieť, že písať ťa to celkom bavilo, prekvapili ma niektoré súvetia.

Well done, for Wizku: 2 kryštále + 11 vlčích makov.

//Pre Night Sea 1 kryštáľ + nejaké tie ametysty :)