Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Konečne happy Erlend získal 2 kryštále a 18 kopretín :)

//Za posledný post v rámci English summer máš 40 oblazkov a 25 mušlí, za samotný (do jemný) obsah príspevku si Alastor nájde naviac o3 kryštále a 25 vlcich makov =)

//čakám na Odina potom

//Pre Alastora 2 kryštále a 15 oblázkov :)

//Erlend si nájde v úkryte 2 kryštále a 14 mušličiek

//Pre Meinera taktiež 3 kryštále a 20 oblázkov za pekný, dlhý post :)

//good one! Duncan si nájde v úkryte o 3 kryštále a 16 mušlí viac.

//Asi by sa to dalo zahrať na Dipsi so súhlasom a následný útek pred piesočnou búrkou pri riečnom ese? kamsi na západ / severozápad?

//Aj pre Meinera 2 kryštále a 8 vlčích makov

//2 kryštále a 10 mušličiek

//Spokojný odchod ako z nákupu

Súhlasil som s jeho návrhom a začal ho nasledovať. Výstup nebol práve jednoduchý, v labách ma rezal m´piesok, ktorý sa mi sypal so štrkom pomedzi prsty a išiel som čochvíľa vypľuť pľúca, keďže mi horeli od námahy. V duchu som len zostal zdesený ako málo vládzem, ako rýchlo zmizne všetka kondícia, keď je vlk starý. Bolo to obdobie, ktoré som stále s alen učil chápať, zisťoval som, kde mám vôbec limity. A to je to posledné, čo potrebujem, tu niekde pod darcom života zdochnúť na vyčerpanie, pomyslel som si sarkasticky, a keď už som sa odhodlal dobehnúť priateľa, do cesty mi skočil známy šedý kožuch.
Síce si to ku mne napochodovala po hrebeni voľným krokom s úsmevom na tvári, no aj tak mojej hlave trvalo vstrebať nový podnet. Byť starý je hrozné! Zato priateľka bola sivá, srsť mala priliehavú, lesklú, vyzerala byť v top kondícii. A to som vedel, že je mladšia len o pár rokov. Hej hurá, všetci seniori sa omladíte u Života a mňa necháte zdochnúť aj so Stormom, bez informácie, že život sa dá predĺžiť, hurá...
Zastrihal som ušami na znamenie, že počúvam, keď sa Elisa rozhovorila. Viac menej ma len zhodnotila pohľadom. "Mrzieť ťa môže len zmiznutie Klímového lesa, nič iné," zamumlal som a pretočil očami. Iba mi pripomenula, že môžem vždy patriť k nim do asgaaru, no nikdy sme spolu neriešili môj vnútorný problém, na čele ktorého stálo moje vlastné ego. Len som jej v krátkosti preto zavyl na pozdrav, lebo ako tryskáč mierila zas niekam inam.
"Čo ak sa mi odtiaľ nebude chcieť ísť preč, keď je tam tak pekne?" Dumal som nahlas pomedzi záchvaty suchého kašľa, kým som Storma dobehol. Mal som fakt čo robiť., ešte k tomu v tej hrubej srsti stavanej jedine tak na hory.

//Vrchol

Zastrihal som ušami pri novej informácii. Zmena v hierarchii a pomerne výrazná sa predsa nedeje každý deň. Takže je to pravda, napadlo mi a len som mu chápavo prikývol. Nad hlavami sa nám postupne zosvetľovala obloha, ako slnko vyšlo spoza kopcov. Netušil som, či mu mám prezradiť tú srandu s tým Blueberrym, ktorého som vlastne ani osobne nepoznal, len od slov iných.
Každopádne debata o možosti navštíviť magického Života bola určite lepším rozptýlením. Storm bol presvedčený, že je schopný možno vlka aj omladiť a chce to ísť do kopcov zistiť. Zaujato som počúval jeho príhodu v zime so snehovou vločkou. "Tu je možné všetko, neuvažuj, či to je reálne," riekol som povzbudivo. "Asi nič nedám za to, keď tam vleziem. Aj keby tam zostanem, aspoň fajn bývanie podľa slov Alastora, nie?" Uškrnul som sa a presunul pohľad k východu, kde sa na oblohu začalo driapať slnko. Bude pekné počasie, ideálne na driapanie sa do kopca, hm?

Nechcelo sa mi príliš zachádzať do detailov, tak som sa rozhodol, že ho možno trošku nechám hádať. "V Narvinijskej svorke, kým ešte existovala. V tom čase mala partnera a my dvaja sme sa príliš nemuseli. Dva temperamenty spolu vytvoria akurát ešte väčší oheň," zasmial som sa nad tou skutočnosťou a rozhliadol sa po okolí. Prehnalo sa tadeto niekoľko vlkov, no nevenoval som im zvýšenú pozornosť. "Potom sme sa po pár rokoch stretli na potulkách počas hladomoru v zime a putovali sme spolu... a tak nejako to dopadlo, občas sú pudy silnejšie ako rozum, ešte keď im pomôže mágia," uškrnul som sa a napokon si len povzdychol. A nemôže z toho byť nikdy nič skutočné. Nemal som jednoducho šťastie na nejaké partnerské zväzky.
Povzbudivo som mu drcol hlavou do pleca, keď hovoril o strate partnerky. Vlastne celá rodina sa mu rozpŕchla. "To ma mrzí, ale teda ja mám väčšiu smolu na tú spoločnosť," poznamenal som. "Kto teraz šéfuje tomu Borúvkovému lesu vlastne? Dopočul som sa čosi, len si to chcem overiť," strihol som ušami a mierne naklonil hlavu.
Riešili sme aj života, na čo mi Storm prezradil, že má od neho dve mágie, dva elementy. Jeho myšlienka, že by brat smrti mohol disponovať živými a užitočnými mágiami sa mi pozdávala. "Vravela mi, zhodou okolností matka mladších detí, že to bude mágia. Život medzi ostatnými sa jej zdal bezcenný, nič nemala, nemala dôvod sa sem vracať. Ako prežila to som nezisťoval," odvetil som mu. "Keby aspoň vedel vlka omladiť, nech netrpím pri každom presune," dodal som zamyslene skôr sám pre seba a až teraz si uvedomil, že mi žalúdok začal pomerne dosť protestovať. Nemal som však ani len náladu stopovať nejakú zver. Zavše ani plán, ako tú zver vôbec uloviť. Tak skapem ako tulák, je to normálny kolobeh, pomyslel som si.

Nad jeho poznámkou som sa len krátko zasmial. "Posledne som do zrúcaniny šiel hľadať niekoho... no a ledva vyviazol živý, kým si po mňa sama nepríde, nemienim ju už navštíviť," dodal som ešte k téme a uzavrel to tým. Ak si myslí, že jej čáry márami niekoho spodobní do svojej podoby, že by sa niekto tým hrdo prezentoval...
Otriasol som sa a vyhnal z hlavy hlúpe myšlienky. Za t Storm vyslovil niekoľko múdrych viet a ja som len horlivo prikývol. "Presne ako hovoríš. Matka tohto vrhu je no... Svojská. Takže sú povahou aj dosť po nej, dcéra sa správa ako najväčšia dáma sveta, jeden je totálny hlupák nepoučiteľný a tento tretí sa asi aj podaril," dodal som s úsmevom, pretože Alastora som mal skutočne asi najradšej z nich troch, keby má láska nejakú mieru. "Ty si zostal sám?" Nadhodil som opatrne ešte k rodinnej téme a skúmavo si ho prezrel. Nemienil som otvárať staré rany, no snažil som sa oňho zaujímať. Poznali sme sa neskutočne dlhé roky predsa.
Začal mi následne opisovať Života a ja som len prekvapene zízal raz naňho a raz na vrcholky. Keď však Storm spomenul, že sa mu nikdy nechcelo odísť, zamračil som sa. "Nemal by dávať živit? Čo z toho vlk má, keď tam zostane? Ppretože poznám vlčicu, ktorá tam strávila celé mesiace ak nie aj roky..." Riekol som zamyslene. "Čo také z mágií by sme mohli od neho chcieť?" Otočil som návrh na jeho prípadnú návštevu už na nás oboch.