Gallirea - Příspěvky uživatele

// Kto je vlastne na rade? Nox?

//so mnou dlhodobo nepocitat (plati aj pre lucy a aranel) travim vianoce od vcera v nemocnici a ako si pisala toto ma operovali. Aktivita bufe nulovaa

Ani som nestihol postrehnúť, kedy noc prehupla v jasný úsvit a následne ráno. Obloha sa ustálila už v noci, nakoľko keby nebolo dvoch nedorastených vlkov, videli by sme aj hviezdy a mesiac. A teraz? S príchodom rána sa začali z neba husto znášať snehové chumáče...
Teraz už s jasným záujmom som pozoroval Lucy, ktorá im vynadala do nevychovaných prasiat, na čo som sa skoro udusil vlastným smiechom, ktorý som však nevypustil zo seba von. Zostal som však zaskočený, keď sa prikrčila k zemi a bála sa postaviť. Nie postaviť, bála sa mňa. Prehnali sme to s tou vojenskou výchovou? zamyslel som sa a začal o sebe pochybovať, čo však zahnal zrejme nával snehových vločiek na môj nos, vďaka čomu som začal kýchať. Nie vôbec, je silná, sebavedomá a tak to má byť, vydýchol som obláčik pary a teraz hádzal pochybovačné pohľady skôr po hnedom a Ashe, ktorá si zasa čosi jedovito mumlala a ja som bol až prekvapený, že tá hnedá jemná duša má za kamarátku takú sebeckú mrchu. On s niečím síce ešte vyrukoval, ale ja som mu bol obrátený chrbtom, na ktorý ledva dovidel a venoval pohľad dcére.
"Čo sa môže stať, ak sa dvaja nájdu moc neskoro...?" zamumlal som skoro nečujne, čo bola riadna zmena oproti predošlému autoritatívnemu hlasu a postavy vodcu. Keby nebola pravda tak krutá, pokojne by som prehlásil, že som z tejto role už vyrástol. ˇˇŽiaľ, nebolo tomu tak.
Vrátil som sa k tej chvíľke predtým, než prišlo tornádo 'baaaaaf', kým sme nechávali vo vzduchu visieť nedopovedané. Iba som obdivoval mlčky padajúci sneh.

//Dnes poobede idem až do zajtra obeda do lokality bez signálu, odpíšem najskôr až večer, ak sa mi bude chcieť.

A keď nemám krabicu väčšiu, ako tú od mlieka? >.<

Aby mala Lennie dostatočný (teda GEIB!) pocit zadosťučinenia, neodpovedám na asku ale tu... ďakujem za nádherný obrázok, fakt ma pobavil a z tých cca 10 čo mám je to prvý, kde je Savior veselý! :)
...aj za Jennušku... fakt pobavilo :D

Popri tom všetkom zhone som si po očku stihol všímať správanie mojej takmer dospelej dcéry, ktorá sa zmenila od tej nešťastnej doby, keď bola malým vĺčaťom, keď sa nám rozpadla svorka, keď zmizla jej matka a následne aj ja s jedným z jej bratov. Staré časy... zase nostalgia? Preto som zostal trošku prekvapený, že mi zastala po boku, hoci mala plné právo ma súdiť a byť ku mne nevraživá - to minimálne. Presadila si svoje, no stiahla sa späť, aby ukázala, že boj nie je jej želaním. Múdra uvedomujúca si vlastné schopnosti, premýšľal som, no tvár mal stále meravú s mierne znechuteným výrazom. Vôbec mi ako Lucy nevadilo, že sa váľali v blate a radovali sa vlastne sami z vlastnej existencie, skôr mi prekážalo to ich vmiesenie sa do rozhovoru, ktorý som považoval za dôležitý. A bolo otázkou času, kedy to vydržím, nakoľko som sa krokom vydal preč, kým ma zastavili slová vlka, ktorý zrazu skrotol a dovolil si po mne niečo chcieť.
Až teraz som registroval jeho zelené oči značiace vrodenú mágiu, po tom, čo som sa naňho spätne otočil a zastavil. "Nakoľko je tvoja koncentrácia tak slabá, že si ani nevšimne, že prerušila dôležité životné stretnutie otca a dcéry, pochybujem, že by si zvládol sústrediť sa na niečo tak náročné ako vytváranie priamo liečivých bylín prakticky z ničoho," odpovedal som mu stále pevným nízko posadeným hlasom a úmyselne do vlka rýpol, aby sa cítil ešte mizernejšie. V očiach mi nebezpečne zablýskalo. Nie je dobrým nápadom zastaviť mrzutého vlka, ktorý je pre vás nebezpečný. A jeho drísty mi liezli akurát na nervy, brnkali mi na ne a bolo otázkou času, kedy mi rupnú.
Zrazu sa ľutoval, chcel po nás stále niečo... "Mlč!" zahrmel som rázne a odrazu som stál priamo pred ním, hrozivo sa týčiac náhle vo svojej plnej výške. V očiach som mal blesky, pretože môj pohár trpezlivosti síce nepretiekol, za to moje nervy áno, pretože som mal v pláne niečo iné ako tu s nimi strácať čas. "Na pobjímanie tu máš kamarátku, naivný vlk," dodal som podráždeným hlasom a otočil sa na spomínanú, ktorá začala hnedého komandovať. "Snáď má viac rozumu ako ty a nenechá sa od teba sekýrovať. Si snáď jeho matka?" nadobro som stíchol, na krátku chvíľu zavrel oči, kým sa moja tvár nestala zas vyrovnanou s občasnými chmárami mrzutosti. Hodil som jeden zvedavý pohľad na Lucy. Tak ako?

//Tie listy boli aby sa jej to zahojilo, nie aby držala "hubu" =D

Zostal som trochu prekvapený reakciou Lucy, ktorá mi zastala po boku a na tvári sa jej javil výraz hnevu, jednoducho povedané. Divil som sa, že nezačala vrčať, no zachovala si dôstojnosť, hoci ako ledva dospelá mohla ešte vyvádzať blbosti. Za to o vlčici a vlkovi sa to nedalo povedať, pretože sa k dospelosti nesprávali ani trochu primerane - nie že by som teda mal nejaké mierky v hlave, ale... Tiež ma zaskočil Lucyin pohŕdavý hlas, ktorým šplechla hnedému vlkovi niečo do očí, kým ja som stál nad sivou vlčicou. Ani som sa na ňu však nemusel dívať, aby so vedel, že o niečom špekuluje.
Zaujal ma hnedý, ktorý predviedol patričnú dávku rozmrzelosti nad tým, že som len tak prigniavil jeho kamarátku k zemi. Ani som nestihol zaregistrovať prudkú spŕšku blata, ktorá mi pristávala všade v kožuchu vrátane oka, keď sa začal ešte viac rozhorčovať a vrčať po Lucy. Skusmo som zažmurkal, no hlina mi stále zahmlievala zrak, preto som sa na vlka obrátil s labou stále položenou na papuli jeho kamarátky, ktorú predstavil v návale zlosti ako Ashe. "Ja nehryziem, ja rovno odtrhnem. Tak si dvakrát rozmysli, na koho budeš vrčať," ozval sa odrazu môj hlboký hlas, ktorý podfarbilo krátke temné zavrčanie. Nebude sa púšťať do jediného úlomku z mojej rodiny, ktorý mi ešte ostal. Akoby k tomu všetkému nestačilo, že sme boli všetci kompletne zablatení. Hodil som krátky pohľad po Lucy, ako varovanie, aby sa do ničoho zbrklo nepúšťala. Skutočne som nestál o konflikty, hoci môj hlas bol sýto podfarbený nevrlosťou a bol cítiť zlom, ktoré som však ja v srdci nemal, iba ma za takého všetci považovali.
Obrátil som sa teda na malú Ashe podo mnou a so zdvihnutým obočím počúval jej sťažnosti. Asi štýlom jedným uchom dnu a druhým von. Zavše ma okrem nich rozčuľovala hlina v oku, vďaka ktorej som stále poriadne nevidel. A o chvíľu sa vlčica oslepila takmer tiež, pretože evidentne bez akéhokoľvek rozmyslu trhla hlavou vyslobodiac sa spod mojej laby, no zelené pazúry sa zaborili do mäkkej kože a roztrhli ju na troch miestach. Okato som pretočil očami.
Pretože na mňa cerila svoj chrup, ani na okamih som sa nedal oblafnúť jej ospravedlnením, ktoré zo seba horko ťažko vysúkala. Bolo to akurát len z návalu zbabelosti a starosti o svoj krk.
Možno som bol nebezpečný, nevrlý mrzák, ale nie bezcitný. Nnemôžem za to, že na svete sú aj nedorastené vĺčatá, povzdychol som si a bez jediného pohľadu na Ashe jej nos omotali tenké liany, pod ktorými vyrašili listy skorocelu (aspoň som v to dúfal, nakoľko takéto využitie mágie bolo náročné). Pristúpil som k nej len na to, aby som odtrhol tie prírodné obväzy od zeme a mágia ich na nose vlčice spevnila. Hovoriť mohla, ale určite nie chytať záchvaty smiechu. "Proti zápalu, nemám v úmysle sa tu púšťať do nejakej potýčky s nedorastenými vĺčatami. Tvoje ospravedlnenie neprijímam, vlčica jedna falošná," riekol som stroho smerom k Ashe, na hnedého ani nepozrel. Následne som sa otriasol od blata a vrátil tak úder hnedému a bez slova som sa pobral ďalej, prečo od tých dvoch indivíduí.Príliš rušno.

Možno som a zmýlil, možno to nie je ona. Možno nie je relatívne. Správam sa iracionálne. Pre istotu som nezareagoval, keď po mne vykríkla niečo v zmysle, že sa nemám hýbať, že má ochrancov, ktorý jej prídu zachrániť kožuch. Sme vo vesmíre? napadlo mi a začudovane som sa díval na drobnú vlčicu, ktorú som si rozhodne nepamätal tak zmätenú. bojácnu... no sklony k panovačnosti jej teda zostali.
Nakoľko som sa snažil udržať vnútorný aj vonkajší pokoj a pozoroval som radšej (intuitívne) ako sa zvečeriava a slnko sa ukladá spať, donútilo ju to ticho kvôli jej nesmiernej zvedavosti podísť bližšie. Nechal som ju, nech si ma obíde. Ja som mlčky stál v prikrčenom postoji, ktorý zhurta z prvého pohľadu značil, že som len starší slabý vlk, neistý sám sebou. No odrazu sa prílev slov zastavil, rovnako ako ona. Iste si musela dať dva a dva dokopy a zrazu zostala stáť predo mnou s pootvorenou papuľou, na čo zo seba vysúkala jedno slovo. Venoval som jej hlboký pohľad značiaci všeličo, no napokon mierne káravý, ako kedysi, za starých čias. Vari si nespomínaš dcéra?
Tú vzácnu chvíľu odpovedať mi prekazili kroky, blížiace sa práve k nám, nejakí dvaja vlci snažiaci sa byť nenápadní. Llucy ich zrejme nepostrehla, no môj vycibrenejší sluch ich začul. Každú labku snažiacu sa nezakopnúť o hromady hliny a sprisahanecký šepot. Srsť na chrbte sa mi mierne zježila, no napokon poklesla, keď medzi nás skočili dvaja vlci - vlk a vlčica strednej postavy, mierne šialení sami sebou, ktorý takým zdĺhavým procesom pripravovali svoj plán, ako nás vystrašiť. Nakoľko som o nich aspoň tušil, ticho s meravou tvárou som ich pozoroval, ako sa smiali, nevedeli prestať. Smiali sa aj po ich páde na zem. Pieskový vlk mi ani tak nevadil, ale skôr vlčica šedej srsti so zvláštnym usporiadaním odznakov na sebe, ktorá si pripadala ohromne vtipná. A vďaka nej som stratil zrejme možnosť zistiť, či ďalšie moje kedysi mláďa ma zavrhlo. Nemal som rád takého hoc neúmyselné zásahy do súkromia.
Môj pohyb bol rýchly, hoci pôsobil až ležérne. Priskočil som k vlčici na zemi (Ashe) a jednoducho jej na vytlemenú papuľu silou pritisol labu s ostrými zelenými pazúrmi, ktoré jej hrozivo končili v blízkosti oka. Môj pohľad jasne vyjadroval, aby mlčala, a že si ich prítomnosť ani trochu neželám, hoci som kdesi v duchu zvažoval Llucyinu náramnú spoločenskosť. Stále som sa však nevyrovnal do plnej výšky a prispôsoboval sa divadlu, že som slabý egoistický vlk, ktorý si myslí, že má nad všetko na svete, ktorý neráta s tým, že jej priateľ mi môže skočiť po krku. Ale to je predsa samozrejmé...

//15:20 idem preč z domu a vrátim sa večer. Je to nečakané, ale hold musím.

//To mi chýbalo =D No, Sav sa asi dlho nezdrží, heh

Savior - vcera post = 1listok
-dnes = 4 listky

Castor dnes 1 post = 1listok

Dobru noc. Spocitajte si to ;)

//Musím ísť, lebo mám ešte robotu, ale zajtra som tu od skorého rána celý deň ^^

//Rybka išla jednoducho okolo a rozhodla sa rapídne navýšiť počet herných príspevkov =D

Nedíval som sa na ňu, nezaujímal sa, len bol chrbtom otočený proti vetru, aby mi toľko neobťažoval život a nebral mi z pľúc kyslík potrebný na prežitie. Zásadný na prežitie. Trhlo mnou však až potom, čo vlčica vykríkla - zrejme si spôsobila zranenie, alebo sa jej niečo nedarilo. Skutočne som zo svojej momentálne pozície nedokázal posúdiť, o aký druh úlovku sa konkrétne jedná, len som ju nechal trápiť sa.
To skôr ona trápila mňa. Neobracala sa ku mne, lebo ma nemohla cítiť a moja chôdza je taktiež veľmi tichá, hoc v tomto blate to bolo asi nemožné. Musím na tom určite popracovať! zaumienil som si a zmätene naklonil hlavu na stranu a jej smerom, keď sa jej hlas dostal k mojim ušiam v podobe zavrčania. Takže vie o matke? nevie? odpustila? nie? behalo mi v hlave až to bolo frustrujúce a ja som sa odhodlal k opatrnému priblíženiu sa, no nemal som na to, aby som začal prvý monológ. Proste moji potomkovia ma odrovnávali vo všetkých stránkach a zakopávali moju odvahu hlboko pod zem. Zrazu som nevedel či sa mám smiať, alebo plakať - hoci moje slzy zrejme už dávno uschli a dodávateľ si dal doživotnú dovolenku.
Mmlčky som sa díval na vlčicu, ku ktorej som šiel pomalým krokom a zmenšil vzdialenosť na jeden a pol vlčej dĺžky. Od pohľadu jej zostala drobná postava s kvalitnou srsťou, ktorá ju mala chrániť pred nepriazňou počasia a smaragdové oči. No farba sa jej zmenila aj trochu stavba tela. Predsa len čoskoro dosiahne dospelosť.

//MOJE sadistické chúťky, alebo Jennine?! =D

//fretka...jak tak rýchlo a takto neskoro viete zareagovať... :D