Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Ale no tak ľudia :D Savo sa naštve a pôjde radšej sám ako keby traja otáľali kdesi na chvoste :D

//Tak aspoň nech nezdržujem, lebo som zas došla neskoro a nemyslí mi to, je to hrzná a nekvalitná blbosť ale nedala som viac.

Začali sme sa zhromažďovať na planine. Vlastne som nejako ani nezareagoval na jedovatú Réto, len čo som jej venoval podráždený pohľad a rovnako aj Lennie - tú som však nevnímal a prehliadal, akoby tu nebola. Na pochod za lovnou zverou smerou totiž nepotrebovala spolupracovať a učiť sa chodiť. Aj to sa ledva naučila... ale nemal by som jej priať zlé, usúdil som napokon a skromne sa odpojil od Scarity na koniec skupiny. Zrejme pre svoj osobný pokoj, no taktiež som mohol najpomalších poháňať ako splašené ovce vpred.
Vďaka vynikajúcemu sluchu som si nemohol nepovšimnúť narastajúce nadšenie aj trému zo strany najmladších členov. Teraz ma však zaujal vlk, ten príbuzný našej Alfy, ako som mu s obľubou vravel - beztak sa mi ešte nepredstavil.
Bol asi pesimista, pretože si okamžite vybavil katastrofy. "Tak dostaneš cez papuľu kopytom, ak sa budeš sústrediť na hlúposti," zamumlal som si pre seba veľmi potichu.
Nevedno kedy som sa zas dostal kdesi do stredu skupiny, avšak Scarita zastavila ´, do modra sfarbená srsť prestala viať v prapodivnom vetre, prestala sa lesknúť po žltou oblohou a inými zvláštnosťami a Alfa nás začínala dávať dokopy. Hovorila a hovorila a jednalo sa, ako inak, o taktike takejto mnohopočetnejšej skupiny. Na môj údiv ma poverila vedením skupiny, ktorá má laň skoliť, alebo teda minimálne na ňu zaútočiť.
Nuž som zatrepal hlavou nasadiac tvrdý, neústupný výraz, avšak nečitateľný a rozhodne nie nahnevaný ako vždy. A počúval som, vlci sa triedili sami. Snáď sa nebudú preceňovať, vzdychol som si a počúval, ako sa Auriel a Suerte pridali k naháňacej skupiny. Mojím neblahým tušením bolo vychytať práve takých, s kt. si nerozumiem. Nuž som len čakal a prizeral sa. Keď som si tak vlkov prezrel, Lennie sa mi pozdávala aj pre jej charakter a tiež nemala nejako extra tie boky prepadnuté. Ale pri pohľade na Réto mi zamrzol aj ten nevrlý výraz na tvári a ticho som cvakol jej smerom zubami. Bol som zvedavý, kto mi nakoniec pobeží po boku na lov a budem sa naňho musieť spoľahnúť.

// Po 3 dnoch teda sa automaticky preskakuje ten co zdrzuje... cize Scar ak nenapise ide Auriel teraz.

Scar, Auriel, Suerte, Réto, Savior, Daikon, Art, Lennie

//Art a potom Lennie

//na rade je DAIKON, ktorý asi nečíta, že píšem už neviem od kedy, nech ma PRESKOČÍ. Už som aj mala chuť napísať keď sa mu nechce, ale rozmyslela som si to, keď bol dnes online.

SCAR mám taký návrh, čo tak čakať max 3 dni a potom skákať automaticky?

//Ak chcete preskocte ma, napisem neviem kedy.

//Nechceš upraviť Meadow už povahu k obrazu svojmu? Prieči sa mi to hranie s tým, čo sa ti týči v profile...

//Nemala byť na rade Scarita?

//Daikon napíšeš? ľudia veď si sledujte poradie, zasa budeme do augusta iba na love...

//Shaitan je VLK

Dlhý čas nastalo ticho a nikto sa pomaly ani nepohol. Keby som sem tam neuzrel nejaké zívnutie, švihnutie chvosta či strihanie ušami, ani by som nepovedal, že tu je vôkol svorka živých vlkov - ba i tá Réto vyzerala životaschopnejšie, na nej sa hýbal aspoň pramienok krvi na labách, ktorý postupne uschol. A zafarbil sneh, ktorý stihol medzitým zase padať.
Sneh? precitol som náhle z tranzu a vzhliadol k večernej oblohe. Pohľad sa mi rozžiaril a mal opäť svoju iskru, pričom som mimovoľne zakýval chvostom. A už som sa obával, že zimné obdobie nejako skoro skončilo a ja sa zasa budem pariť v hrubom kožuchu, vydýchol som si a spokojne sa poobzeral. Následne som len hlavu otočil smerom, odkiaľ som počul vŕzganie snehu pod labami dvoch ďalších členov svorky a to Daikona a Lennie. Jeho brucho svietilo v priestore na hnedo, keď kráčal priamo ku Scarite. Mal v úmysle ísť s Lennie hľadať tú jeho partnerku. S ňou? Naozaj? Hlavné je, že máš urazené ego na partnera, ktorý je aspoň rozumný, myslel som si o nej svoje. Bol som však realista - všetko som tak videl, nebolo to nijako zvláštnou averziou voči nej.
Počúval som ich len na pol ucha, rovnako aj mladého vlka, rodinu našej Alfy.
Scarita zrejme nebola až tak trpezlivá, lebo sa jej po tvári mihli rôzne emócie, najviac nadšené teda neboli. Ona si tu opotrebúva hlasivky a tí vlci sa odvážia hlúpo pýtať, čo po nich asi chce. Okato som zagúľal očami a počúval ju. Lov sa mal konať na neďalekej lúke, na čo som ticho zaúpel. Hoci to bola planina a mojou prednosťou bola rýchlosť, nemal som veľmi pekné spomienky na tie kopytníky rohaté.
Zdvihol som sa na nohy a zároveň zo seba otrepal napadaný sneh, lebo som si pripadal ako v začarovanom kruhu Perinbaby. Tu vlk, tu slovo, tu sneh... pohybu minimum. Ešteže sa Auriel - ešte stále nadšená z prijatia - vybrala priamo za Alfou, ktorá už mierila na lovisko. Pochybovačne som sa díval na oblohu, lebo vyhliadky počasia neboli dobré a ako som rátam, ráno môže byť námraza a to sa rovná zas dolámaným kriplom. Vnímal som za chrbtom aj jedovaté reči Réto a len krátko sa na ňu otočil: "Mlč a lov alebo skap od zimy," môj hlas bol nemilosrdný asi prvý raz za život a rovnako zle nekompromisný.
Moje laby sa brodili po snehu za Suerteho chvostom, ktorý si stihol aj s lennie pár slov prehodiť, hoci už som sa nemienil do toho pliesť. Ani či Réto skape a vlastné škrbanie tkaniva a podobnr. Stačilo si trochu pobehnúť, venovať Suertemu povzbudivý úsmev pri pohľade na Nerssie a bolo.

-> V.G.

//Amelis zachráň si brata, načo som ho kopala, aby hral! :D

//Scar, Auriel, Suerte, Réto, Savior, Daikon, Art, Lennie... ak som sa nesekla :D

//Totálne ste mi pokazili zálusk na návštevu! :D Les nestrážený, ja že sa tu bude vlk prechádzať ako kráľ a teraz traja dôležití dorazili tss

//ART? Neviem dokedy budeme na love, či do jesene, kým sa pohneme alebo tak ^^