Savior patrí do skupiny cholerikov. Je veľmi impulzívny, no s vekom sa naučil, že najprv treba myslieť, až potom konať. Už z diaľky z neho kričí, že je to nevrlé klbko nervov a málokedy na ňom možno vidieť dobrú náladu, nie to ešte úsmev. Počas jeho typických, podráždených dní, dokáže byť výbušný, slovne veľmi nepríjemný a necitlivý voči druhým. Sarkazmus s ním vtedy ide ako „ruka v ruke“. Výbušný v zmysle, že ak nemá práve svoj deň a nálada je na nič, dokáže sa naštvať kvôli blbosti, a práve preto ho často vlci obviňujú a nemajú ho radi. Ale dokáže aj hlboko milovať a byť aj nežným, hoc by to leda kto nepovedal.
Nie je moc priateľský a prívetivý aj z toho dôvodu, že v minulosti mal veľa problémov s vlkmi a hlavne rodinou a matkou, ktorá jeho i súrodencov zavrhla, taktiež to zapríčinilo množstvo depresií, ktorými si tento vlk prešiel. Má solídny problém hodiť traumatickú minulosť a zlé spomienky za hlavu, takže chodí často zahĺbený v sebe a v prípade nostalgických chvíľ, túži byť vyslovene sám, bez akejkoľvek spoločnosti. Taktiež by ste sa počas týchto chvíľ márne pokúšali ho rozveseliť či priviesť na iné myšlienky, niečiu prítomnosť naozaj neocení a odoženie od seba pokojne aj útokom.
Patrí medzi introvertné typy, vo väčšej spoločnosti je nerád a vyhľadá len známych vlkov, prípadne začne rozhovor s maximálne jedným. Ak je v skupine vlkov viac, obvykle zo Saviora dotyční nedostanú viac ako dve vety, pretože hnedý vlk bude chcieť čo najskôr vypadnúť spomedzi skupiny a ísť si sám po svojom. Čím dlhšie musí s niekým zotrvať, tým namosúrenejšiu náladu to v ňom vyvolá. Potom si neodpustí uštipačné poznámky alebo hundranie popod nos.
Je veľmi húževnatý vďaka podmienkam, v ktorých vyrastal a ak môže, sporom a iným nepríjemnostiam s inými zvieratami, ale hlavne vlkmi sa vyhýba, aj keď toto „pravidlo“ neplatí pre jeho nepriateľov. S vlkmi, ku ktorým prechováva vo svojom srdci nenávisť, sa pobije takmer zakaždým, čo sa stretnú. Poháňa ho do toho krvilačná túžba a občas jednoducho potrebuje cítiť pocit zadosťučinenia. Ako už bolo spomenuté, konflikty a problémy úmyselne nikdy nevyhľadáva, no ak vidí niekoho v núdzi, zamyslí sa, či mu pomôcť alebo nie. Tiež to závisí od dotyčného, situácie sa samozrejme psychického rozpoloženia hnedého vlka.
Z tohto sa môže zdať, že je večne podráždený a isto aj iracionálny, no vôbec. Savior je rozumný a po výchove potomkov aj veľmi trpezlivý, čiže niekedy je ochotný aj pomáhať a odpovedať na hlúpe otázky vlkom, ktorí si pomoc nezaslúžia či ich z nejakého dôvodu Savior nemá rád. S výchovou potomstva sa spája aj zodpovednosť, s ktorou sa stavia Savior pred životné úlohy.
Ak by sa však našiel vlk, ktorý by chcel na neho zaútočiť, Savior z toho čo najšikovnejšie vykľučkuje, len keď je to naozaj nevyhnutné pre svoju obranu sa vrhne do boja. K tým bojom ešte, aj keď sa im Savior snaží vyhnúť, zažil ich už hŕbu. Boj o jedlo, o úkryt, o územie. V jednom boji takmer prišiel o oko, a vďaka tomu je ešte nevrlejší; je to len bod k negatívam. Od mala je to vlk-samotár, takže spoločnosť iných vlkov nevyhľadáva a nepridáva sa len tak do svoriek.
Z duše neznáša narušenie jeho osobného priestoru, vtedy nerozlišuje, či sa k nemu terigá dospelý vlk alebo mláďa. Varovania sa takému odvážlivcovi dostane okamžite.
Taktiež je nerád stredobodom pozornosti, hoci počas vedenia svorky si na tento pocit zvykol. Okrem lovu sa však nezúčastňuje spoločných či herných aktivít s ostatnými, radšej sa niekde stočí pod korene stromu a dobre sa vyspí. To vlastne prišlo aj s vyšším vekom, pretože spánok sa zaradil medzi obľúbené aktivity tohto vlka. Vyspí sa rád vždy keď môže, ideálne viac ráz za deň.
K vĺčatám má Savior prelietavý vzťah. Dokáže sa na tých drobcov nahnevať a neberie ohľad na vek, vďaka čomu pocíti často na sebe nenávistné pohľady ochraňujúcich vlkov. Niekedy je zas milý, chytí ich hravú náladu a je ochotný sa s nimi hrať ich spôsobom. Aj jeho vlastné vĺčatá si prešli tvrdou výchovou otca, no vyvažovala to láskyplnosť ich matky. To potvrdzuje len to, že Savior ako taký nie je čisto žulová doska bez citov.
Príležitostné známosti a flirtíky s pribúdajúcim vekom už nevyhľadáva, hoci rád v spoločnosti príťažlivej vlčej slečny rád podpichuje svoju partnerku, nech ju má akokoľvek rád. Stojí mu to proste za tú chvíľku srandy.
Nebojí sa v podstate ničoho, ale o svoju rodinu a priateľov strach má a to veľký. Nedal by na nich dopustiť, pretože sú to jediné čo má. Celý život je sám a len skupina vlkov, ktorých má rád mu tvorí tú pomyslenú iskru v živote. V podstate je veľmi závislý na rodine a hoci sa dlho príbuzným vlkom a potomkom neukáže na oči, úprimne ho to mrzí a myslí na nich skoro každý deň.
Pre neho neexistujú pravidlá alebo iné obmedzenia, vždy si našiel nejaký spôsob, ako toto obísť. Napr. na cudzom území vlčej svorky by sa nemal potulovať. Jemu je to jedno, ak sa nikde v okolí nenachádza Alfa, uloví si niečo a nenápadne sa vytratí preč. To je, ak nie je nikde Alfa, keby Alfa vlka náhodne stretol, slušne ho požiada, či môže na ich území niečo uloviť a či môže prejsť. Je to zdvorilý vlk. Zdvorilý cez to, že má trochu cholerickú povahu. Obvykle však nestráca čas predstavovaním sa, pretože po tom nasleduje zbytočné vyzvedanie o jeho minulosti, ktorá veľa prezradí o tom, kým je – a to práve hnedý nechce. Celkovo chodí hrdo a sebavedomo, pretože patrí predsa len k tým dominantnejším vlkom, takže najmä u mladých vlkov môže vyvolať jeho celkový zjav rešpekt.
Savior nie je vôbec spoločenský, ako už bolo spomenuté, a o svojom živote hovorí a spomína sa len veľmi málo a ak hej, tak len veľmi stručne, nikdy nechodí okolo horúcej kaše, vždy povie pravdu na rovinu, bez okolkov. Kedysi bol celkom veselý a spokojný, ale teraz je takýto, a to ešte nie je ani v takom pokročilejšom veku. Aj keď, musím podotknúť, že keď chce, vie byť vtipný aj ukecaný vlk, ale k tomu ho dokáže dohnať len spoločnosť rodiny alebo blízkeho priateľa, prípadne kedysi sa vedel smiať aj pri vlastnej sestre. Ten optimizmus ostatných je totiž veľmi nákazlivý a ľahko prejde aj na takéhoto hundroša.
Vodu nemiluje ako niektorí iní vlci, ale znáša ju. Musí preplávať rieku? - Ok, prepláva. Mokrý kožuch = nič moc. Na rýchle čistenie sa po lovoch či prekonávaní blativých oblastí si Savior rozhodne nepotrpí, nechá si v srsti zaschnutú krv pokojne aj do najbližšieho dažďa.
Mal česť zoznámiť sa aj s vlkmi, ktorí obľubovali aj rôzne ovocie ako čučoriedky, čerešne, hrušky atď., ale on ovocie do papule nedá aj keby bol hladný na kosť. Savior je proste mäsožravec na plnej čiare.

Signora bola posledné dni veľmi nepokojná. Na svet mali prísť jej prvé vĺčatá. Po hodine nepokojného chodenia to prišlo, a narodili sa 3 malé vĺčatá - ani jedna vlčica. Dve boli čiernohnedé, ale to posledné bolo čierne ako malý uhlík, s jedinou bielou ponožkou na pravej zadnej nohe a menšou bielou náprsenkou. Dostalo meno Savior. Keď Savior prvýkrát otvoril oči, zbadal polárnu žiaru, lesklý sneh, a malé poletujúce vločky. V zime, studených a tvrdých podmienkach vyrastal, a žil až do svojho 1. roka. Jeho matka, Signora, ho s jeho bratmi zavrhla pred tým než dovŕšili 1. roku, pretože bola hrozne vyťažená z ďalšieho vrhu, ktorý sa blížil. Tým pádom má Savior i nepoznaných, o rok mladších súrodencov, ktorých, ale nikdy nespoznal, ale verí, že sa mu raz pošťastí a súrodencov stretne, aj keď je to málo pravdepodobné. Každopádne nepredbiehajme. Aj počas jedného krátkeho roku bol život troch bratov veľmi pestrý. Ich tvrdohlavý otec Ranyor dôrazne odmietal priúčať svojich potomkov lovu, alebo umeniu prežiť. Zastával názor, že sa to musia naučiť sami, keďže on na to tiež bol zamladi sám. Teraz bol však len mrzutý, takmer jedenásťročný starý vlk. Nuž, čo iné zostávalo tým trom?
Pomáhali si vzájomne, no nemohlo to tak ísť predsa donekonečna, však. Signoru zaplavila ľútosť a takmer ju jej tvrdošijnosť stála kus chvosta, ako sa pohádala s partnerom, ktoý sa však rozhodol pre krutú vojenskú výchovu. A tak sa to začalo. Traja bratia potili priam krv, ako im dal otec zabrať. Ak sa im nepodaril lov – potrestal ich. Savior si nikdy nesťažoval, hoci on zaúch získal najviac, kvôli jeho drzosti častému papuľovaniu. Napredoval s bratmi rýchlo a čoskoro si trúfol aj na vyššiu zver, ale kamzíky mu pridelili zaslúženú príučku... No umeniu prežiť sa vĺčatá učili sami. Mnohokrát ich na skúšku takpovediac ‚vykopli‘ z nory a pár dní museli byť bratia úplne sebestační. S ich matkou zdokonalili umenie tichej chôdze, ako to nazývali. Savior napredoval rýchlejšie, hoc‘ často krát priviedol matku takmer do šialenstva. Po mesiacoch strávením v drine sa rodičom aj odvďačil v podobe každodenných drobnejších úlovkov, keďže veru v tých nehostinných krajoch nebol výber práve široký. Veru, labužníci by tu ani dva dni nevydržali. Mesiace plynuli. Bratia sa vo voľnejších dňoch radi pretekali či už v love, alebo behu. Mnohokrát sa i bili – kvôli narastajúcej dominancii ich charakterov. Boli ako tri horľavé kvapaliny, ktoré práve niekto lial do ohňa. Každá sa snažila svojím plameňom prevýšiť tú druhú a veruže mala čo Signora s Ranyorom robiť, aby schladili tie ich ohnivé, neposedné hlavy. Takto to ubiehalo. Boli lovy, boli šarvátky i bezmocné pohľady zo strany rodičov. Popri tomto všetkom si Savior ani bratia naozaj nemali kedy uvedomiť, že s ich matkou nie je všetko úplne v poriadku. Že sa jej ustavične zväčšuje brucho, je náladová a im sa prestáva venovať. Do dňa, kým ich nevyhodila natrvalo...
Savior aj jeho dvaja malí bratia najskôr putovali krajinou spoločne, a hľadali úkryt, ale pretože to boli vlastne ešte vĺčatá, raz je stretli zatúlané šakaly, zvrhlo sa to v tvrdý boj, a od tej doby Savior nevedel čo sa s jeho zvyškom rodiny vlastne stalo . On upadol do bezvedomia a prebudil sa s veľkým krvavým škrabancom cez ľavé oko. Dni plynuli, Savior rástol a mohutnel... Mal už 2 roky a pol, z škrabanca na ľavom oku bola už len nepekná jazva a stále nenašiel žiadny úkryt, ani jaskyňu, kde by mohol bývať. Nepatril do žiadnej zo severských svoriek. Bol proste nikto - bezdomovec. Žil len pre divú zver, ktorú lovil, pre behanie po ligotavom povrchu zo snehu, pre samého seba. Do svojich 3 rokov a vlastne aj vlčej dospelosti sa jeho telo kvapku predĺžilo, pribudlo o veľa viac svalov, ale aj tak to nebol mohutný vlk - bojovník. Jeho telo bolo prispôsobené na rýchly beh a studené podmienky v akých žil. Savior bol menšieho vzrastu ako ostatní vlci, mal dlhú čiernu srsť, ale ako trochu zostarol, srsť začala blednúť a stala sa tmavo hnedou, ale miestami sa vyskytovala stále čierna. Keď lovil, žiadna korisť mu nikdy neutiekla. Bol jednoducho stelesnením rýchlosti a flexibility, to ako potichu aj pri rýchlom behu na sneh našľapoval, mu mnohokrát zachránilo krk. Pri svojom prvom love na väčšie stádo kamzíkov, na ktoré si trúfol kvôli zúfalstvo z nedostatku potravy, ho obkľúčila jedna veľká svorka vlkov, všetko samcov a medzi nimi len jediná vlčica. Bolo vidieť že to ona je Alfa. Zlovestne na Saviora zavrčala a vyštekla, aby hneď zmizol, pretože oni to stádo uvideli ako prví (na severe je teraz veľmi ťažké nájsť dostatok potravy, svorky a iní vlci sa preto často púšťali do bojov, na život i na smrť, a tak to bolo aj v tomto prípade). Vypukol boj, plný vrčania a štekania. Savior sa bojom obvykle vyhýbal, ale pretože už dlhú dobu nič nejedol, potreboval zosilniť. Šikovne kľučkoval a uhýbal sa pred pazúrmi a hlavne nebezpečnými zubmi vlčej svorky. Nakoniec im utiekol a plánoval sa vrhnúť na osamelé mláďa kamzíka. Pripravil sa, odrazil a... Zrazu ako letel v skoku, po jeho ľavici sa objavil hnedý fľak, a jeho krk sa ocitol pod bielymi tesákmi Alfa vlčice z tej krvilačnej svorky. "Prečo nezmizneš, keď vieš, že ti ide o život?" povedala so zlovestným vrčaním, ale bolo vidieť, že je aj zvedavá. Savior sa na ňu skúmavo zahľadel, páčila sa mu jej drzosť a odvaha, a tak ju slušne odpovedal: "Som samotár, nemám rodinu, žijem sám pre seba, niekoľko dní sem nejedol, potreboval som si uloviť aspoň jedného kamzíka, alebo aj niečo iné , lenže v tom si pribehla ty aj so svojimi vlkmi a vyzerá to tak, že asi umriem hladom "povedal a vyčerpane sa zasmial. "Ja sa volám Carmen," prehovorila vlčica. "Páči sa mi na tebe tvoje odhodlanie a povaha, chcem aby si sa pridal do mojej svorky zo Snežných hôr, je to hranica medzi našou krajinou a Silmarionom". Savior premýšľal celé minúty a ležal pod Carmeninými hnedými tlapkami. Nakoniec usúdil, že bude lepšie, keď sa k nim pridá, koniec koncov Carmen sa mu páčila. Po ceste k snežným horám sa stále vypytoval na ten Silmarion. Carmen mu odpovedala, že je to zelená krajina, plná lesov, miernejšieho podnebia, samé jazera, a pár hôr, a hlavne plno zvierat, ktoré sa dajú loviť. Nič pre ňu až na to jedlo. Savior, ktorý mal dobrú pamäť si všetky údaje o Silmarione zapamätal, a čo bol v svorke ubehlo niekoľko mesiacov...
Teraz tmavému vlkovi chýbala len chvíľa do jeho piatich rokov. Postupom času sa stal Savior Alfa samcom a s Carmen vychovával 4 vĺčatá, ktorých matka bola Carmen, ale otcom bol iný vlk, už mŕtvy. Savior raz postrehol, ako sa vlk s Carmen hádal, a ten vlk po nej vyštartoval. Akože mal Savior Carmen rád, pustil sa do boja s jej teraz bývalým partnerom, a po boji boli obaja vážne zranení. Savior sa vyliečil, ale bohužiaľ druhý vlk zraneniam podľahol, a Savior zastúpil miesto Alfy a náhradného otca pre vĺčatá. Nikdy mu to vlastne neprekážalo, že vĺčatá sú cudzej krvi. Bral ich ako svoje, pretože je Carmen milovala a on miloval ju.
Celkovo mu vĺčatá nijako neprekážali, a tieto chlpaté guličky berie ako roztomilé, nikdy neposediace tvory, aj keď niekedy nevie, ako sa má správne v ich prítomnosti zachovať. Ako Carmeniné vĺčatá odrástli, pár zatúžil po vlastných, ale povinnosti viesť svorku im na to nedali čas. Spokojne vychovávali to, čo mali.
Raz prechádzala svorka priesmykom plným snehu a skál, a bola búrka. Túto cestu zvolil sám Savior, akože k jeho vlastnostiam patrila aj mierna netrpezlivosť. Chcel byť už v teplej jaskyni, a nechcelo sa mu obchádzať celú horu, ako navrhla Carmen. Zvyšok svorky s jeho návrhom nakoniec súhlasil, a pobrali sa cez priesmyk, rýchlejšou, hoc nebezpečnejšou cestou. Zrazu sa ozval veľký úder. Blesk trafil do veľkej skaly vyššie v priesmyku, kadiaľ prechádzali vlci, a všetkých zavalilo kamenie, okrem Saviora, ktorý bol od nich o kúsok ďalej (len to kňučanie od bolesti a strachu bohužiaľ počul). Bolo to šťastie. Tá rana v srdci vlka bola obrovská. Smútil za svojou rodinou a hlavne Carmen. Strávil s nimi tak dlhý čas .. Tým vlkom, ktorých sa mu podarilo vyhrabať spod kamenia urobil hroby, v jednej skrytej jaskyni na úpätí Zubatej hory, a medzi hrobmi leží aj jeden, v ktorom leží Carmen. Tak ako dokázal, hroby vyzdobil a kvôli hlbokému smútku sa nedokázal pohnúť ďalej, a začať znovu žiť. Od "cintorína" sa nepohol dosť dlhú dobu, a šiel preč len keď to bolo nevyhnutné. Lovil, spal, nariekal, rozprával sa sám so sebou, a doteraz to má následky, ako Savior má niekedy slabé chvíľky a príde na neho schizofrénia, alebo nutkanie rozprávať sa s neživými predmetmi, alebo zverou v lese.
Savior sa s tým nedokázal vyrovnať, uzavrel sa do seba a stal sa z neho nevrlý hundroš. Jedlá bolo málo, nemal žiadny domov. Od hrobov sa skoro ani nepohol, ako bolo spomenuté vyššie. Len čo si vybehol niečo uloviť, ale inak dennodenne sedával u hrobov, pozeral do blba a snažil si vybaviť tie šťastné spomienky, ktoré sa mu stratou blízkych pomaly vytrácali. Každopádne nemohol sa užierať v sebaľútosti večne. Po čase, bez ohliadnutia sa vydal ďalej, po severných pustinách.
Jedného pekného polárneho dňa, si spomenul na to, ako mu Carmen kedysi rozprávala o tajomnej krajine menom Silmarion, síce s teplým podnebím, ale zato množstvom potravy. Savior sa rozhodol. Prebehol desiatky kilometrov, prešiel Severnou planinou, aj okolo vyhasnutej sopky, a dostal sa do neprebádaného lesa, kde si našiel dočasné útočisko. Mal česť spoznať aj krásu Západného lesa, kde býval neskôr, a ten les sa stal jeho obľúbeným miestom, kam si s obľubou (aj keď je ďaleko) zájde, aby si vyčistil hlavu a usporiadal nekonečné toky stále prúdiacich myšlienok.
Raz sa rozhodol, že opustí lesy a vydá sa na prieskum krajiny. Dostal sa až ďaleko na juh, na jednu lúku plnú kvetov (lúka Hanté). Na lúke postrehol bielu vlčicu, ktorá bežala k nejakému lesu blízkosti. O deň nato zistil Savior aj meno vlčice a lesa. Vlčica, menom Siana, ho priviedla do Klímového lesa. Siana mu pripomínala jedno vĺča, Carmenino, a uvedomil si, že sa mu páči. Vlci ho prijali medzi seba. Siana sa stala jeho partnerkou, našiel si aj najlepšieho priateľa, ktorý však patrí do inej, konkrétne Borúvkovej svorky - (Storm), a konečne je šťastnejší, vďaka svojej novo získanej rodine, aj keď, sem tam zablúdi v svojich snoch alebo myšlienkach do minulosti, ale pre neho je tá prítomnosť najdôležitejšia.
Neskôr odišla zo svorky Elisa, čo bola pre Savior ďalšie zdrvujúcu správa, ale snaží sa to prehryznúť, a ísť ďalej, pretože nechce mesiace čumieť do blba, ako vtedy v Snežných horách. Elisa, vlčica s krvilačnosťou v srdci a šedým kožuchom ho mala česť privítať v ich lese po prvýkrát. Aj po nej mu na chrbte zostala pamiatka, ba priam až príliš viditeľná. Jazva zmizla, no na jej mieste a jej predošlej ceste vyrástla bledunko hnedá srsť, skoro až béžová. Bledá čiara srsti značí rozsah dávnej jazvy. Savior na ten deň nedokázal zabudnúť a Elisa, aj cez jej správanie mu prirástla k srdcu ako nevlastná sestra.
Nerssie ho povýšila na betu, a tiež Siane povolila vĺčatá, takže nezostáva nič iné ako netrpezlivo čakať na príchod malých na onen svet. Siana porodila 5 vĺčeniec. Ich otec, akože Savior z nich mal spočiatku strach a niekedy pociťoval nutkanie ich zabiť, no to ich prešlo. Bolo ich dokonca až päť, no radosť prešla ako aj odišla. Skúste si teda niekedy ustrážiť päť besných guliek chlpov! Bolo to skvelé obdobie, počas ktorého sa Savior so Sianou dopracovali až na Alfy. Svorka prosperovala a aj napriek ich veľkému počtu si boli rodinou, poznali svoje tajomstvá s spolunažívali prevažne len v dobrom. Minimálne od doby, kým ich domov spoločne s celou krajinou nepostihla vodná prírodná katastrofa a svorka nebola nútená sa presunúť urýchlene na sever. Napokon zlo pominulo a vĺčatá mali možnosť dorásť. V to leto pržívali všetci šťastie z početných losích stád, na ktoré svorka poľovala. Dokonca sa vĺčatá smeli prizerať po boku ich matky a bol to pre nich strhujúci zážitok. Avšak to, ako po ich náhlom odchode zasiahol mohutný losí samec ich otca – to už nemali možnosť vidieť. Savior si toto malé nedorozumenie v podobe tajomstva stráži ako oko v hlave, hoci... Vletných obdobiach ho dýchanie naozaj trápi. V chladnejších časoch je to vždy o trošičku lepšie, ale v lete trpí a i vĺčatá to už stihli pobadať.
Najväčší rebel zo Saviorových potomkov - Ainesson ho občas privádzal skoro do šialenstva, no vychoval ho aspoň na čiastočne milého vlka. Rodičia sa o svojich potomkov starali, no jedného dňa im zabodli do srdcí tvrdý kôl. Spôsobili im bolesť. Saviora deptala neprítomnosť vlkov vo svorke a taktiež aj časté intrigy, preto sa rozhodol vzdať sa. Všetko naňho pôsobilo veľkým nátlakom a on odišiel, no nanešťastie sa dosť krvavo pobil s jeho partnerkou priamo pred očami vĺčat. Rozhádal sa so Sianou a opätovne sa stal tulákom i vyhnancom. Bol nútený bezcieľne blúdiť, hladovať, živoriť zo dňa na deň. Ale raz sa šťastie musí ukázať a že sa naňho aj usmialo. Vlastne ani nie tak šťastie ako ona čiernobiela vlčica menom Naila. Vrátila sa z akéhosi sveta niekde nad Silmarionom. Táto vlčica bola pre hnedého vlka a jeho dušu spásou, šťastím, sestrou, najmä však oporou. Mala taký vplyv, že sa dokonca udobril aj z jeho do tej doby úhlavnou nepriateľkou - Alicien. A začali spolu táto trojica tulákov putovať... Kam ich osud ešte zavedie? Ako bude Saviorova púť pokračovať? Vydrží to s Alicien?
Nuž, napokon asi nie. Ich cesty sa rozišli, ale to len na chvíľu. Savior zablúdil spoločne s Nailou v pätách až do južných oblastí, pričom Alicien sa rozhodla odísť „domov“. Hlbší zvrat v živote tmavohnedého vlka bola až pravda, ktorou zasiahol jedného z jeho nevinných synov. Sigymu vysvetlil, že jeho partnerka, matka vĺčat už žiaľ pobehuje po nebeských vĺčich planinách. Tento deň bol pre Saviora dôležitý, pretože ho vnútri pozmenil. Neznesie, ak sa má pozerať na niečie utrpenie, hoci dokáže zostať stále chladný. Tak, ako predtým. Pokiaľ sa teda niečo nezvrtne a nezačne to všetko znovu...


Zaujímavosti:
°Savior má o niečo lepší sluch, ako iní vlci, takže sa tak môže kdečo dozvedieť.
° Po jednom love losa má tento vlk problémy s dýchaním a pľúcami. Zviera mu poškodilo dýchací aparát a pri väčšej námahe, únave alebo dlhom nenadýchnutí sa, či pri siahodlhých monológoch, sa u Saviora objavuje zdĺhavý, nepríjemný kašeľ.