Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Měsíc se pomalu vyhoupl na noční oblohu a osvětloval krajinu svým jemným svitem. Všechno se zdálo klidné, dokonce i ptáci utichli a ti noční ne a ne se objevit. Vypadalo to jako každá další noc, ale tak to nebylo. Zvlášť ne pro Asgaarské.
Bystrý pozorovatel by si mohl všimnout větší prašnosti než obvykle a jedinci s opravdu dobře vyvinutým čichem by mohli zaznamenat slabou nasládlou vůni nesoucí se lesem. Jak minuty ubíhaly, prach ve vzduchu víc a víc houstl a pomalu se zbarvoval do různých barev. Modré, červené, zelené, stříbřité a dokonce i fialové. Citlivějším jedincům by to mohlo způsobit lehké obtíže s dýcháním.
Co ale bylo nejvíc zvláštní, celý úkaz se držel pouze nad Asgaarským hvozdem a koncentrace prachu stoupala čím víc se vlk blížil do srdce Ellisina údolí. Místní vlci si toho jistě museli povšimnut. Otázkou však je, co podniknou? Nechají vše být a budou doufat, že se prach rozplyne s nejbližším deštěm? Nebo se semknout a půjdou prozkoumat, co jen to postihlo jejich les? Na první pohled se zdá, že všechno kromě znečistěného ovzduší je v pořádku. To ale nemusí být tak úplně pravda.

//Zdravím všechny vlky Asgaarské smečky, čeká na vás dlouho chystané překvápko. Kdokoli z vás, kdo se chce zúčastnit herní akce, nechť dorazí do pátku do Ellisina údolí. Akce se týká celé smečky včetně vlků Tesei a Nolaya. Čekací doba bude jeden den od posledního příspěvku, případně dva, když hráč dodá rozumnou omluvu. Budu se těšit :)

// Pro každého zúčastněného člena smečky: 20 drahokamů, 20 květin, 5 křišťálů. Pěkná, aktivní hra!

To čo hada napokon naozaj zabilo bola zmes jedov, ktoré sa mu dostali až do vnútorností. Newlin a Wolfganie urobili chrabrý čin a tým pádom definitívne zničili zlo, ktoré sa snažilo zmeniť Sarumen na ruiny. Had sa pomaly začal meniť na vodu. Áno, na čiernu vodu, miestami jemne do modra, ale rieka Tenebrae zostávala stále v rovnako temnom závoji a jej účinky sa nijako nezmenili. Čo ale škody, ktoré Arrthel napáchal? Sarumenský hvodz si poradil. Všetky stromy vstali zo zeme, zrástli späť, ak sa polámali a potom si pricupitali späť na svoje miesta, kde boli predtým. Jed zmizol kompletne zo všetkým miest, na ktorých predtým bol. Bolo to ale všetko? Aj keď bol les zase v poriadku, v ovzduší sa ešte stále nachádzalo isté napätie... Za chvíľu snáď zmizne, keď sa vlci spamätajú z toho, čo sa tu v tento deň udialo... Nateraz je ale Sarumenská svorka v bezpečí pred cudzími nástrahami!

//Gratulujem k úspešnému dokončeniu hernej akcie! Odmeny porieši naša Alfa (ktorú som mala preskočiť) a ja ďakujem za vašu aktivitu a záujem. ^^

Zásahy od Wolfganie a Noktisiela hada veľmi rozoštvali, ale sposobili mu jemné vpichy a popáleninky. Snažil sa ich chytiť, ale všade bolo veľa vlkov a on to, nanešťastie,pre Sarumenčanov našťastie, proste vôbec nestíhal! Bobule od Darkie boli slabým odvarom oproti jedu, ktorý mali Newlin a Aseti, ale tým, že bobule boli hneď v hadovom organizme, spôsobili mu bolesti a závrate. Maple prišla s ohňom, ktorý robil hadovi ešte horšie a on sa začal skrúcať do neprirodzených uhlov, ale snažil sa držať. Aseti do neho vypustila jed a on zasyčal čo sa dalo rastliny na ústach roztrhol od samej zlosti a bolesti, ale asi to nemal robiť, lebo k ústam sa mu blížil Newlin a ak mu dá jed tam, hada otrávi nadobro... Chcel ústa zavrieť, ale Morfeus tam vytvoril kameň. Had sebou začal hádzať, ale Newlin bol pekne pripevnení. Popritom ho do nosa búchal a neskutočne otravoval Duncan, ktorý sa ešte pred sekundovú modlil... Veď oni uvidia... Ale zatiaľ najhoršie bolo, ako mu Morfeus ohňom spálil ústa, hadov jed sa stal nepoužiteľným a teda zmizol z každého jedného miesta, kde doteraz bol a nakvapkal.

//Posledné kolo, dorazte ho!

Hovorí sa, že čas plynie ako voda. Gallirea tiež nie je výnimkou a i tu sa valí deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom... rok za rokom. Čierno-biela vlčica by tento rok slávila dvanásť rokov, keby sa dožila teplých, letných dní. Bohužiaľ, zima, osud, smrť, i život sú veľmi kruté sily. Po viac než siedmich rokov, ktoré mala možnosť kráčať po povrchu tejto krajiny, i jej doprial život zaslúžený oddych.
Vlčici sa podarilo nájsť to, čo hľadala po opustený svojej svorky. Nový zmysel, novú nádej a nový život. Našla ho takmer okamžite po prekročení hraníc tejto krajiny. Domov, ktorý jej dala Hotaru a rodinu, ktorou jej bola celá svorka. Našla si množstvo priateľov po celom kraji, ktorí však tiež rokmi mizli. To v nej vyvolávalo úzkosť a cítila sa akoby i jej zubatá dýchala na krk. Našla miesto vo svojom srdci i pre dvoch úžasných vlkov, ktorí ju držala pri vedomí v najhorších chvíľach a taktiež si zamilovala všetkých päť svojich vĺčat, ktorým však nemala možnosť sa venovať toľko, koľko by si priala. Celý čas ju to trápilo a samu seba utápala v depresiách.
Tailla po tých rokoch nebola tou, akou bola na začiatku éry tejto krajiny. Stratila toho mnoho a jej povaha sa menila. Raz bola mentálne pri vedomí, dokázala opäť žiť šťastne a veselo. No prišli i tie temné dni, kedy blúdila po svete ako prázdna schránka, len ako chodiaca existencia. Jedno takéto temné obdobie mala, keď sa na rok odmlčala, keď si myslela, že je s ňou koniec, keď chcela, aby to bol koniec. No vďaka jej dcéry, Naomi, sa jej podarilo opäť vstať. Vzchopiť sa.
Čierno-biela vlčica naozaj si myslela, že to dokáže, že konečne dožije svoj život v šťastí v kruhu rodiny. Koniec koncov, to sa i stalo. I keď ju vzal do spárov starý, temný oblak negatívnych pocitov a myšlienok... Bola vo svojej podstate šťastná. Mala milujúceho partnera s ktorým zostárla, rodinu, ktorá ju milovala a mala rada, plno priateľov, či svojich potomkov... Tí budú šíriť jej pamiatku po celej krajine ďalej... snáď.
A po tých siedmich rokoch, ktoré tu odžila... jedného večera uľahla spokojne k tôni, sledujúc vodu, ktorá sa hmýrila pod tenkou vrstvou ľadu. Bola unavená po stretnutí s bobrom a potrebovala chvíľu na odpočinok. Upadla do spánku, do veľmi hlbokého spánku. Ráno, keď skrz horizont vysvitli prvé slnečné lúče, dopadli na primrznutú srsť čierno-bielej vlčice, ktorú pokryl okrem námrazy i poprašok snehu, ktorý v noci napadol. Leskla sa ako diamant a na jej tvári sa rozlieval úsmev. Odišla do večných lovísk šťastná, tešiac sa, až sa stretne so starými známymi.
Týmto príbeh tejto vlčice skončil. Verí však, že ostane v srdciach ich blízkych naveky a budú na ňu myslieť len v dobrom. Čas sa nezastaví a nemôže všetko pekné trvať naveky. A práve preto nadišiel i ten správny čas tejto vlčice.

V najlepšom sa má predsa prestať, no nie? Ďakujem všetkým, ktorý sa s Taillou stretli a verím, že hry s ňou Vás primoc nenudili a nebudete mať mne ako hráčke za zlé, že sa rozhodla tento príbeh ukončiť. Nelúčim sa však s Vami nadobro, pretože túto hru milujem, no dávam priestor Riveneth, ktorá mi prirástla k srdcu rovnako ako Tailla a chcem sa jej naplno venovať, keď už nie som najmladšia a času je naozaj nie priveľa :) Ľúbim Vás všetkých

Ako si to len mohli dovoliť?! Arrthel popustil aj tú najmenšiu uzdu milosrdenstva a oni takto? Každý z nich zároveň začal niečo hovoriť. Z každého si vypočul niečo. Najviac sa mu ale nepáčili urážky. Zamračil sa na Duncana a už-už mu išiel niečo povedať, no zasiahla ho spŕška ohnivých šípov. S nenávisťou v očiach povolal vodu a tá všetko uhasil, avšak z oka mu začalo niečo tiecť. Síce ho polovične oslepili, ale on sa zasmial. Z oka totižto nekvapkala obyčajná krv. Bola zmiešaná s jedom a keď ten spadol na zem, všetko pod ním hnilo. Ich drsné reči ho nezaujímali, ale horiace stromy ho prekvapili. Niektoré z nich zvalil do vody hlavou, ale hneď na to nešťastne zasyčal, modrá farba kože na jeho tvary sa zmenila na sčernetú. Rovnako ako na miestach od ohnivých šípov. Pohľadom pozrel na Duncana a Morfeusa, ktorý ho naštvali najviac. Z ničoho nič sa z vody vynoril druhý chvost a oddelil ich ostatných. V tej chvíli sa skláňal a ani neregistroval, ako mu Newlin beží až na hlave. Všimol si to až v okamih, keď sa mu niečo snažilo zavrieť ústa. Snažil sa zasyčať, ale nešlo to. Spoliehal sa na jed vytekajúci z oka, ale kým tam stihol nakvapkať a rastliny zničiť, zasiahla ho elektrina a on druhým chvostom plieskal sem a tam, až urobil ďalšiu medzeru medzi vlkmi - tá sa ale dala poľahky obísť. (Ľavá strana Maple, Darkie, práva Nokt, Wolfi a Aseti. Newlin moze dostať na chvoste alebo skočiť na zem = na skupinky ale hrať nemusíte.) Hádzal hlavou tak, že chudák Newlin sa skotúľal na spodok prvého chvosta, ktorý sa zdal zrazu väčší, ktorý z tých dvoch chvostovky to bol? Vlci ich už len tak nepreskočia. Nešťastný had sklonil hlavu k Morfeovi a Duncanovi. Mágia príkazu bola nanešťastie nefunkčná. ,,Ktorýýý zssssssss vásssss zsssssomrie prfffý?" Riekol natešene. No Morfeus sa dostal na jeho chvost. Nejako sa zväčšil. Had sa na neho len škaredo pozrel, ale jeho sa mu nepodarilo zhodiť. Radšej sa otočil na Duncana s otvorenou papuľou. V tej chvíli sa ale Sarumen rozhodol svojim vlkom pomôcť, poslal im na pomoc mágie, o ktorých zrazu všetko vedeli. Mohli ich použiť a ani by si neubrali energiu. Sarumen, do boja!

//Morfeus, Maple a Noktisiel majú nateraz možnosť teleportovať sa. Aseti a Newlin sú odolní voči jedu a ich sliny začnú produkovať jed, ktorý môže hadovi spôsobiť ťažkosti. Duncan, Wolfganie a Darkie môžu lietať, resp. levitovať.

Hadovi sa vôbec nepáčilo takéto uvítanie. Veď chcel ničiť, tak mu idú z cesty... Hold škoda, po tomto ich bude musieť všetkých zožrať. Maximálne si nechá jednu vlčicu a jedného vlka... Budú krásne obsluhovať. Nečakal, že ho korene zviažu tak silno, ale on mal vždy nejaký fígeľ, ktorým vedel všetkých hneď odrovnať a tak zvíťaziť. Podarilo sa mu to tak vždy, tak prečo dnes nie? Uškrnul sa, stočil hlavu a jedové zuby poľahky prenikli do rastlín, ktoré následne obalili pavučinky hnijúcej temnoty a rastliny vďaka tomu jednoducho... Zhnili na nepoznanie. Had sa bez väčších problémov opäť vztýčil, vystrčil chvost z vody a tak dokázal, že je naozaj dlhý, keďže minimálne ďalšiu tretinu jeho tela musel mať vo vode. Chvostom švihol a zvalil rad stromov, ktoré tak zatarasili vstup ostatným vlkom, ktorý by sa na dané miesto chceli dostať. ,,Sssssom Arrthel a fy... Budete čossssskoro mŕtfy... Vsssdajte sssssa a dvaja zzzsss vásss to prežšššijú a sssstanú sssssa mojimi sssssslužobníkmi... Hadov jazyk sa len tak tak mihal okolo tvárí vlkov, keďže sa rýchlymi a neočakávanými pohybmi tvárov približoval k ich tváram. Mal ich na dosah tak ako oni jeho... A mali poslednú šancu sa vzdať. Čo by im ale veľmi nepomohlo.

//Čakaciu dobu by som dala na maximálne dva dni, ak s tým nikto nemá problém. :)

Vyzeralo to na ďalší pokojný deň v Sarumenskom hvozde... Nebyť toho, že v rieke Tenebrae práve plával morský had, ktorému sa zapáčilo práve územie tunajšej svorky. Had najprv vystrčil z čiernej vody hlavu a potom sa aj so svojim mohutným telom vypínal vo výške asi troch metrov nad zemou. Bol tmavomodrej farby, od nosa po koniec chvosta sa mu v jednom rade vytvárali na tele dlhé čierne bodce. Na svet sa díval žltými očami a z času na čas vyplazil svoj rozdvojený tyrkysový jazyk. Uškrnul sa a chvostom šplechol po lese vlnu temnej vody.
,,Sničiť lesss... Sničiť krásssu... Sničiť flkov... Podmaniť... A... Sničiť..." Šepotal si had a obzeral si hvozd. Za istý čas by to tu dokázal zrovnať so zemou. Alebo si územie obsadiť. Mal by tu rieku, veľa jedla... A možno by si z vlkov mohol urobiť aj nejakých tých sluhov! Had totiž nebol obyčajný, ovládal mágiu a bol v nej výborný. Zahryzol sa do jedného stromu, polovičku odtrhol a hodil ju elegantným oblúkom niekam preč, za hranicu Gallirei.
Dokážu vlci prísť včas? Dokážu hada poraziť? Mýtický tvor totiž vždy len bral, ničil a všetko pretváral na obraz svoj. Hľadal si nové územie. Jeho staré už bolo preč, všade kde chvíľu pobudol všetko zmizlo. Všetko zjedol, vypil alebo zmenil na ruiny. Čaká rovnaký osud aj Sarumen?

//Ahojte, kto je pripravený na hernú akciu? :D
Takže kto by sa chcel zúčastniť, poprosím komentár pod príspevok. A v prípade, že nie ste na území aj to, kedy by ste vedeli dôjsť. ^^

Očičmund si začal hopsat do rytmu jakéhosi neexistujího rytmu. Nejprve skočil na jednu tlapku, pak zas na druhou. Hop sem, hop tam. Asi to měl být nějaký rituální tanec, kdo ví. Jelikož byl ale tak moc tlustý, nevypadalo to vůbec dobře natož sexy. Očičmund nereagoval na slova vlčic. Úplně je vypustil. Jeho výraz byl nepřítomný. Za to obloha začínala měnit barvu. Začínala se stahovat fialová mračna. Zastavte toho blázna!
Když se proti němu rozběhla Tailla a svalila mocného bobra k zemi, upustil své žezílko. V tem moment se z něho stala malá, ale za to pořádně tlustá, ošklivá krysa. "Co se to stalo! Vraťte mi mé žezlo!" Zakřičel pisklavým hlasem. Jenže jaký blázen by to dělal? Očičmund se vztekal a snažil se k němu dostat, jenomže přes tlapy vlčic se k němu sotva dostane na to jak malý je a pomalý. Otočil se a začal utíkat pryč. Pryč z lesa. Jeho úprk se mohl vlčicím zdát nekonečný. Byl tak moc tlustý, že spíše šel hodně pomalou chůzí. Nakonec však přeci jen odešel. A žezlo? To se rozpustilo, když na něj dopadly první kapky fialové vody z nebes, které se po chvíli ztratila do zapomnění.

Aranel společně s Taillou tímto získávají - 15 drahokamů, 10 květin, 3 křišťály

// Berte to tak, že mysl je čistě charakteru pohybu vlka nebo jeho myšlenky. Magie, stále pozastaveny.

// ano přesně tak, obě maji vlčí podobu

Tlustý bobr pokračoval v ničení lesa. Na okamžik přestlal, když se Aranel ohnala a křičela na něj slovo "parchante". !Já jsem váš nový vůdce. A dokud se nebudete chovat rozumě a nebudete mě oslovovat pravými slovy, budu nadále pokračovat." Řekl a ohrnul nad nimi čumák. Vlci neměli nad bobrem žádnou moc. Né dokud měl u sebe žezlo, které bylo ve skutečností lízátko. Tím ovládal všechno a všechny. Pouze jediné co nemohl ovládnout, byla mysl vlka.
Křik Aranel jej znovu vyrušil od ničení lesa. Ano, jsem Očičmund. To jest jméno mé." Zamrkal a nehnul ani brvou, když se do něho pustila Tailla. "Kdo ty vůbec jsi Taillo? Jsi ztracená alfa, co se nějakým zázrakem vrátila zpět a chce si nárokovat les?" Zasmál se hlasitě, až mu z nosu líbaly hlenovité šušně. Padaly všude kolem něho.
Přeci jen se bobr zamyslel. "Jak chceš." Mávl lízátkovým žezlem. "Pojď mě porazit, když na to máš. Přelsti mě." Bobr stál na zadních a díval se na obě vlčice zároveň. Jeho šilhající oči mluvily za vše. Byl mazaný. Sice nemotorný, ale stále měl to žezlo. Bez žezla je Očičmund pouhý bobr.

Aranel neudělala pro záchranu Talilly nic. Neodpověděla na hádanku. Co bude s Taillou, když nedostal bobr odpověď? Začal se hlasitě smát. "Ona neví! A z tebe bude strom navěky!" Smál se tak hlasitě a tak moc, že se celý zakašlal. Tailla mu sice vyhrožovala, ale on se na ní pouze podíval a mávl tlapkou. "Když dovolíte dámy, budu pokračovat. V práci, ve svém lese." Dodal bobr... praštil hůlkou do země a z Aranel se stala želva. "Tak tohle nemá chybu!" Smál se bobr. "Strom a želva!" Chichotal se a popadal se u toho za břicho. Následně se otočil zády k nim. "Až budete chtít odpovědět na mou hádanku, dejte vědět." Zakousl se do stromu. *Chřumpky, křampky.* Neslo se lesem.

Bobr se bavil na účet ostatních. Dělal to pořád, dělal to rád. Hlasitě se zasmál, když mu bílá vlčice pohrozila. "Kožich?" Vyřkl hlasitě a podíval se na své tělo. *Chrochty chrochty.* Zazněl jeho smích. Znělo to jako prasečí smích. Bobr od ignoroval vlčici a začal kousat další strom. *Chřumpky, křampky.* Zastavil se. Cože to tu po něm hulákala ta šedivá vlčice? Otočil se. Jednou mocně udeřil do země. "Zbavuji vás vašich magií!" Zakřičel a začal se hrozivě smát. Podruhé udeřil do země a z Tailly se stal strom. Místo tlapek měla větve a místo těla měla tělo stromu. Jen hlava, hlava jí zůstala vlčí. "Ha, haha!" Škodolibý to tvor. Podíval se na Aranel. "Bu." Řekl a přitom se na ní díval svým šilhajícím pohledem. "Kdo je tady král? Já! Já, jenom já!" Zaječel až mu málem pukly žilky.
"Copak Taillo, nelíbí se ti tvé nové tělo? Mělo by, takhle už zůstaneš. Leda že... leda že by tady Aranel uhádla mé jméno." Podíval se na obě dvě. Jeho šilhavé oči zabíraly totiž široký úhel. "Dvě sovy, co vedle sebe sedí a jedna o druhé neví... Hádej, co je to!" Uchichtl se. Jeho jméno bylo složité. Však hádankami se k němu dalo dostat.

// Tak konečně odměny :)

1. místo: Darkie, Awarak - 25 drahokamů/květin + 5 křišťálů
2. místo: Kallejano, Maple, Matali - 15 drahokamů/květin + 4 křišťály
3. místo: Casipa - 5 drahokamů/květin + 2 křišťály
Brambory: Aseti, Allairé - 1 křišťál

Pokud vám záleží na drahokamů/květin, tak dejte vědět do středy 3.9. co z toho chcete získat. :)