Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Jún 3
A to ani nehovoril o Nickolasovi. Ktorého síce vídal častejšie ale už nejakú dobu nemali dvaja kamaráti spolu čokoľvek vyvádzať. Možno by potom mohli zobrať so sebou aj Zed a vybrať sa k pláži o ktorej im naposledy rozprával. Hej! To by bol super nápad na výlet a všetci traja by si ho mohli užiť. Spokojne by ich navzájom predstavil a možno by potom boli všetci traja čo najlepší priatelia? Hmm, to by mohlo skutočne fungovať! Otázka bola či by si Zed s Nickolasom sadli, ale to bol problém jeho budúceho ja a problém, ktorý bude riešiť ak nastane. Nadšene s prikývol na svoj vlastný plán, teraz mu len zostávalo vrátiť sa do lesa, všetko im oznámiť a napokon skutočne vyraziť na miesto určenia. Zabudol na niečo? Nebol si úplne istý, ale cítil sa, že skutočne na niečo zabudol..

Jún 2
Premávať sa po neznámom lese bolo popravde presne to, čo Nicosa normálne bavilo. Po väčšinu času popravde takéto skúmania práve vyhľadával.. zdalo sa ale, že dnes nie je tak úplne jeho deň. Nad touto myšlienkou len v rýchlosti mykol ramenami, nakoniec dobre vedel, že nič nie je tak úplne permanentné a veci sa veľmi rýchlo menia. V takýchto momentoch ryšavý vlk veľmi rád urobil zopár krokov späť a našiel spoločnosť niektorého zo svojich kamarátov. A že ich mal celkom pekný počet! Alebo to si aspoň myslel, keďže on sám veľmi rád označoval všetkých svojich známych ako svojich priateľov. Aj keď jedného zo svojich priateľov nevidel už pomerne dlhú dobu, akoby sa Star prepadol popod zem.

Vresový palouk cez Klimbavý >
Ich konverzácia pomaly ale isto napredovala, aj keď sa stále viac menej točili okolo toho istého. Pri spomienke na vĺčatá sa však v mysli ryšavého vlka vynoril niekto úplne iný - jeden, čo vĺčatá príliš v láske nemal a už sa s nim dlho nevidel. V poslednom čase mal Nicos dojem akoby nikdy nič nestíhal a stále sa ponáhľal z jedného miesta na druhé. V rýchlosti si povzdychol, škoda, že sa Mitsu nerozhodol presťahovať. Tráva na mieste kde sa dostali sa im akoby vlnila pod nohami a Nicos radšej dával pozor na chvost svojho priateľa za ktorého vedením momentálne kráčal. ,,Hej, myslím, že Maple sa vyzná vo veľa veciach," odpovedal. ,,Kedysi som si myslel, že dokáže všetko, bral som ju ako taký môj detský idol," uškrnul sa na tejto spomienke, stále Maple bral ako svoju nevlastnú matku, aj keď si už uvedomoval, že tomu asi tak nikdy v skutočnosti nebolo. To ale nevadilo, Nicos mal rád tak ako ju, tak aj Sarumen a v jeho srdci navždy zostane ako jeho mamka. ,,Už samozrejme viem, že nie je možné aby bol niekto úplne dokonalý, ale stále si myslím, že Maple pozná skoro všetko," ďalej sa uškŕňal, jeho nálada sa pomaly ale isto stáčala k lepšiemu. ,,Hej vieš čo- aj áno," šťuchol vlkovi do ramena a rovno sa aj bral dopredu, aby sa vo vysokej tráve rozbehol. ,,Kto príde druhý je zhnitá šiška!"
> Sarumen cez Tenebrae

Tary >
Nicos spokojné ťapkal a zdalo sa, že Shahira te nápad s kovom akosi neprechádza. Nicos ho musel začať brať o niečo vážnejšie a nerobiť si ďalej z danej témy takú srandu. Možno. ,,Ale hej, na území by to mohlo byť fajn, tam to poznáme o niečo lepšie ako tu a možno sa k nám ešte aj niekto pridá," zamýšľal sa nahlas počas toho ako premýšľal čo by mohli ísť oni dvaja uloviť. Ako srnka bola rozhodne najbezpečnejšie rozhodnutie, ale otázka či y to oni dvaja blázni zvládli bolo niečo úplne iné. Niečo nad čím sa Nicos momentálne odmietal zamýšľať. ,,Akože asi určite," odpovedal mu napokon. Shahir mal pravdu, nechať všetko na pleciach lovcov by nebolo od nich milé, aj keď to bola ich práca, samozrejme. ,,Ono tie zásoby sú asi hlavne na extrémne posledné prípady a pre mamky s vĺčatmi, ktorých máme teraz celkom dosť u nás," pokračoval. ,,Ale uloviť si niečo pre seba je jednoduchšie ako loviť pre niekoho iného no. Alebo pre viac vlkov. Lebo mne stačí aj nieco malé, chápeš čo tým myslím, že ?" uškrnul sa. Koncom zo svorky bol veľmi zaviazaný, samozrejme a klamal by ak by povedal, že sa čas od času nechodil kŕmiť aj keď by nemusel.
Akonáhle sa ho spýtal na nejaký kvet, Nicos pribehol ku kamarátovi a zahmkal. ,,Netuším. Ale ak to vezmeš domov, možno ti bude Maole vedieť povedať," zamyslel sa. Maole alebo jeho sestra, ktorá už s nimi nebola. Nicos nami nemohol prestať spomínať.
> Trávnatý oceán cez Klimbavý

Jún | 1 | Reonys
Krv mu stekala po brade, keď sa mu konečne podarilo poriadne sa zahĺbiť do jedla. S Reom skutočne mali dobré chuťové bunky, lebo len málo čo bolo tak fajnové ako práve ulovený zajac! A keď sa na takom niečom zhodli dvaja, kto o tom mohol pochybovať? ,,Hej, bol to príjemný večer, som rád, že sme sa stretli," spokojne sa oblizoval, aby sa zbavil čo najviac krvi, ktorá mu farbila srsť. Nemohol predsa len domov prísť úplne zamazaný - na svojej ceste sa bude musieť zastaviť pri nejaké vode aby vo svorke nevyplašil vĺčatá, keď sa tam za nejaký čas objaví. ,,Veľa som sa toho dozvedel, takže spokojnosť a dobrá večera bol len super bonus," uškŕňal sa. Skutočne, síce sa mu nepodarilo zistiť viac o mágii Reovej svorky, no aspoň mu bolo skutočne potvrdené že by sa jeho ďalšie kroky mali smerovať smerom k Životu. Alebo ku Smrti, ak sa k tomu raz bude mať. ,,Ale už sa budem musieť rozlúčiť, povinnosti volajú," pohodil hlavou. Reonys bol zadpovedný, určite vedel ako to funguje. ,,Ale nezabudni hej? Na púšti. A možno sa aj ja dakedy ukážem u vás keď ma tam nohy zavedú," s týmito slovami a možno ešte zopár ďalšími sa napokon so svojim novým priateľom rozlúčil a zamieril domov.

Nakoniec sa im podarilo dohodnúť, lebo nadšenie z lovu z Nicosa veľmi rýchlo vyprchalo. Popravde bol celkom prekvapený, že za u neho vôbec objavilo, aj keď on veľmi často mával návaly energie, ktoré sa miestami nedali korigovať. Ešte že niekedy prešli skôr ako sa k svojim blbým nápad aj dostal. ,,Hej, akože, ak budeš chcieť, tak môžeme, keď budeme bližšie k domu, hm?" nechal sa počuť, keď sa mu zazdalo, že Shahir zosmutnel. Jemne naklonil hlavu na stranu, ale popravde bol celkom rozmyslený, že sa chce vrátiť späť do svorky. ,,Ale určite. Niekto sa o to určite postaral. Naši lovci si vždy plnia svoju prácu," povedal hrdo. Najmä teda preto, že on sám lovcom nebol, čo bolo skutočné požehnanie. Postavil sa ale na laby aby sa mohli spoločne začať presúvať a zase sa až tak veľmi nezdržiavali. Síce sa nemali kam ponáhľať - teda ak jeden nepočítal tie ich hladné bruchá. Na jeho poznámku o ich lovení sa musel uškrnúť. ,,Popravde?" smial sa s nadvihnutým obočím, no bol si istý, že Shahir už za ten čas jeho humor viac ako len pochopil. ,,Ulovili by sme toľko koľko by sme zožrali, fakt nie príliš efektívne ak chceš nakrmiť svorku!"
> Vresovisko cez hájik

Máj 10
S očami zatvorenými mohol cítiť ako sa mu slnko prelieva na viečkach. Miesto so svetlom sa mu po niekoľkých desiatkach minút presunulo k hlave a on skutočne veľmi bojoval o svoj život, ako sa mu nechcelo postaviť a presunúť o pár metrov ďalej. Alebo aspoň sa otočiť slnku zadkom aby mu hrialo stehná miesto hlavy. Ale keď jemu bolo momentálne tak príjemne! Samozrejme, teda ak si jeden odmyslí to slnko, ktoré ho momentálne štvalo. Zdalo sa akoby mal toto miesto už pekne vyležané a popadané ihličie zo stromov už mal uložené tak aby mu nepichalo priamo pomedzi srsť. Bola by skutočná škoda ak by sa musel teraz zodvihnúť a všetko takto pre seba zničiť! Miesto toho silenejšie zavrel oči dúfal, že sa slnko o chvíľu presunie dostatočne ďaleko aby mu už nerobilo problémy a on by mohol pokračovať vo svojej viac ako len náročnej práci.

Máj 9
Nicos mal rád jar, jeseň o niečo menej, najmä keď prší. Zima bola tiež super, hlavne v okamihoch keď vám neomŕzali prsty na labách. A leto? To sa dalo vydržať, zrovna ak si na vás nezasadol Boh slnka, ktorý sa z vás rozhodol urobiť vlastnú hrianku. Ryšavec si svoj momentálny stav viac ako len užíval a vyhrieval sa pod jedným z veľkých stromov a nechával škvrnu slnečného svitu aby mu putovala po srsti. Jediné čo by ho potešilo ešte viac bolo ak by tu s nim odpočíval aj jeden z jeho priateľov, čo s bohužiaľ teraz nedialo. Nicos sa rýchlo narovnal, akoby očakával, že sa niekto objaví za najbližším kríkom aby na neho skočil a mohli by zvyšok poobedia stráviť spoločne. Aj napriek nastraženým ušiam nikoho ale nepočul, čo bolo viac ako len škoda, ale nevadí. Napokon mykol ramenami a zvalil sa späť k zemi - pekne s dramatickým povzdychnutím, tak ako to má správna dramaqueen urobiť.

Máj | 8 | Reonys
Nicos mohol len predpokladať ako sa Reovy darí, keďže obaja sa rozbehli úplne opačným smerom - čo bolo asi aj dobre, takto sa každý z nich mohol venovať svojmi problému a nemusel sa stresovať tým čo robí ten druhý. Teda minimálne pre Nicosa to rozhodne bola výhoda, keďže bol dosť jednoducho rozptýliteľný - že by snáď prehliadol zajaca, aj keby mu v tom momente bežal pred labami s mašľou previazanou na ušiach.
Urgh! prekrútil očami, zase premýšľal nad vecami, nad ktorými nemal čas premýšľať. Prinútil sa priložiť nos k zemi a poponáhľať sa so svojim projektom. Trvalo mu niekoľko desiatok minút kým dačo vyňuchal a zopár ďalších kým s mu podarilo spojiť tesáky so srsťou zajaca. Akonáhle sa vrátil na miesto z ktorého sa rozišli, Reo už takmer dokončil svoje jedlo. Nicos sa musel jedine uškrnúť spoza srsti svojho zajaca. ,,Gratulujem k výhre" nechal sa počuť akonáhle si jedlo položil pred laby aby sa aj on zložil k zemi a pustil k jedlu. ,,Môže byť?"

Shahirovi sa napokon podarilo dohnať Nicosa aby mohli pokračovať vo svojej konverzácii. Nicos na neho čakal na vyvíšenom mieste kde mohol pozerať na pomerne rozľahlé údolie pod svojimi labami. Bolo to niečo čo mu tak trochu pripomínalo jeho prvý domov, aj keď to už bolo veľmi dávno a on ml teraz domov o niečo lepší. ,,Asi som si to rozmyslel, kašlime na to," odpovedal mu, akonáhle sa ho spýtal na to či chcú loviť pre celú svorku. ,,Myslím, že ak by sme chceli loviť pre svorku, tak by sme sa ani nikdy nedolovili" pokračoval so smiechom. ,,To radšej necháme niekomu kto sa rozumie tomu čo robí," pokrútil hlavou. ,,Ale asi by som sa radšej vydal pomaly smerom domov, sme celkom ďaleko vďaka tomu tuniakovi," pokračoval v konverzácii so Shahirom. Možno predpokladal, že tento nápad sa mu bude páčiť o niečo viac ako keby mali ísť spoločne loviť? A popravde, možno by sa viac páčil aj jemu.

Máj | 7 | Reonys
Reo mu o Smrti ani Živote zase až tak veľa povedať nedokázal, čo Nicos popravde bral ako pozitívum. Nebol si tak úplne istý, čo by bol úplne ochotný veriť vlkovi, ktorý by sa verejne priznával k nejakému väčšiemu sa bratríčkovaniu sa s nimi. A jeho spoločník vyzeral ako múdry vlk, čo sa v hlave ryšavého vlka príliš nespojovalo. ,,Ak to raz pôjdem vyskúšať, tak ti potom dám vedieť," uškrnul sa na neho a túto časť konverzácie bral tak trochu za dokončenú. Zdalo sa, že ani jeden z nich nemal viac čo k téme povedať, jedine ak priania šťastia do budúceho skúšania.
Akonáhle Reo ale prikývol na jeho hru, Nicos sa hodil do vzduchu aby pred svojim spoločníkom nabral nejaký náskok. Bola síce pravda, že ryšavý vlk bol veľmi rád všade prvý a vo všetkom vyhrával, už bol však dostatočne starý na to aby vedel, že život takto nefunguje. A veľmi dobre si uvedomoval svoje schopnosti v love, ktoré neboli dvakrát najväčšie. Na druhú stranu zase, zajace boli niečo čomu sa pri love venoval najviac, takže nejaké skúsenosti mal. Razom nechal hlavu vo vzduchu aby čo najskôr zavetril, po očku sledujúc ktorým smerom sa vybral Reonys.

Máj | 6 | Reonys
Nicos mu pritakával, no pravda bola taká, že pre neho neexistoval žiaden les krajší ako ten Sarumenský. Avšak dobre si uvedomoval, že pre Rea to bolo nakoniec úplne rovnaké, lebo práve ten jeho les bol ten najlepší. A obaja mali pravdu, samozrejme. Inak to ani nemohlo byť. Akonáhle však Reo spomenul Život a Smrť, Nicov tvár sa zložila v grimase. ,,O nich som počul, ale mám z nich zmiešané pocity," priznal sa a pozrel na svojho priateľa. ,,Už len ten fakt, že sa niekto vola Smrť a niekto zase život mi naháňa blchy do srsti," nespokojne vyplazil v grimase jazyk. ,,Ale ak to bez toho nepôjde, tak asi mi nič iné nezostáva huh," poznamenal s povzdychom. ,,Život viem kde sa nachádza, o Smrti nevieš ty niečo viac?"
,,No na tvojom mieste by som si asi dával pozor na chrbát," uškrnul sa na neho a priateľsky ho štuchol do ramena. Akože asi to skutočne nič nebolo, no príliš veľa náhod tiež býva podozrivých a Nicos sa sám pre seba rozhodol, že bude hádzať očkom po všetkých vlkoch, ktorý mali oči zafarbené do zelena. ,,No, každopádne," ticho si odkašlal a zastal. Počas toho ako boli ponorený do konverzácie sa dostali dosť ďaleko od mesta kde sa pri vode stretli. ,,Tie zajace, hej?" uškrnul sa s nadvihnutým obočím, dalo sa vycítiť, že Reonysa vyzýval na ,,súboj". ,,Kto chytí prvého vyhráva?"

Nicos zastal na vyvýšenom mieste a rozhliadol sa. Shahir si kdesi za ním robil svoje a on ho nechal. On sám si robil svoje - alebo sa teda aspoň snažil tak tváriť, že vie čo robí. Nemal ďaleko od toho aby sa otočil na päte a radšej zamieril späť do Sarumenu. Tam by s v nore nachádzala omnoho lepšie jedlo ako by si oni dvaja momentálne dokázali uloviť. Prípadne by Nicos ešte mohol ísť po nejakom zajacovi, ak by nejakého zacítil, no zatiaľ sa mu do nosa nedostalo nič iné ako len tie prepelice, vlhkosť a pach rozkladajúcich sa listov, ktoré zostali ešte z jesene. Už však bolo vidno, že sa pomaly a isto blížia k letu, aj keď počasie tento rok bolo také všelijaké. Ryšavý vlk aspoň dúfal, že po tak silnej zime aspoň leto zostane mierne a nebude sa musieť variť vo vlastnej šťave alebo si hľadať úkryt niekde ďaleko na severe, preč od územia svojej milovanej svorky. Nicos nespokojne vyplazil jazyk nad touto myšlienkou a dôfal, že zostane presne tak - iba myšlienkou. Realita nech je prosím úplne iná!

Máj | 5 | Reonys
,,Páči sa mi ako o tom mieste rozprávaš, už len kvôli tomu by som sa niekedy skutočne rád prišiel pozrieť!" priznal sa. Zdalo sa, že Reonys svoju rodinu skutočne miloval, čo bolo hrozne milé. Nicos mu tak trochu závidel, aj keby to nahlasi asi teraz nepriznal. Mal kamarátov, to áno, ale nikoho dostatočne blízkeho na to aby o ňom dokázal rozprávať tak ako Reonys o svojom domove. Mal rád Sarumen a život v ňou by za nič nevymenil... Bolo to, no, komplikované. ,,Vieš čo, podľa mňa by si bol super alfa, ak sa k tomu niekedy dostaneš," uškrnul sa na neho hrdo. ,,Vyzerá to tak, že máš dosť dobre usporiadané myšlienky a priority. A zdá sa, že aj vieš čo očakávať od budúcnosti, to sa vždy vie oceniť," pokračoval. Reonys to mal rozhodne lepšie uložené ako Nicos, ktorý vo svojej budúcnosti videl zatiaľ skutočne len mágiu. Čo mu už začínalo pripadať celkom detinské. Mať partnerku a vlastné vĺčatá zatiaľ nebolo na jeho to-do liste, on sám si pripadal ako vĺča ešte, nie dostatočne kompetentný na to aby sa staral o niekoho smrteľne závislého na ňom samom. ,,Ešte som to nejako neskúšal. Teraz v zime som ale zistil, že viem ovládať snehové vločky, čo bola dosť výhra povedal by som," jednou z predných láb kopol do kameňa, ktorý mu ležal v ceste. ,,Ale chcel by som sa fakt zlepšovať, ale neviem kde začať. Nepoznáš asi niekoho kto sa celkovo vyzná do mágie, čo?"
,,Oh. Oh.. to je mi ľúto," povedal, no zdalo sa, že Reonys sa už cez zmiznutie jeho matky ako tak preniesol. Aspoň teda neznel úplne zničený, keď mu o nej rozprával. ,,Moja sestra bola tiež obdarená mágiou zeme, ale tiež už tu nie je s nami," nespokojne vyplazil jazyk v grimase. ,,Čo všetci vlci s mágiou zeme miznú? Mal by si sa začať báť?" smial sa s otázkou na ústach, no keď sa nad tým hlbšie zamyslel, na čele sa mu objavila vráska. To je dosť vela vlkov s mágiou zeme, ktorí sa len tak vyparili. Teda asi až na Siggyho, ktorý zomrel, no to nemusela byť náhoda tiež.. Nicos začínal mať dojem, že sa dostal do stredu nejakej záhady a popravde? Tak trochu sa mu to páčilo.

Máj | 4 | Reonys
Reonys mu ďalej vysvetľoval o svojej minulosti a Nicos poslušne počúval. Nie len že ho to zajímalo, ale zdalo sa, že sa vlk chcel aj vyrozprávať. Čo bolo samozrejme v pohode, každý niekedy musí vypustiť paru a ryšavý vlk nemal problémy počúvať takmer o čomkoľvek. ,,Ah tak, tak to chápem. Ctižiadostivosť môže byť niekedy pekná mrška," uškrnul sa. Znelo mu to ako keby niekto nebol spokojný s tým aké rozhodnutie stará alfa dala. Nemohol nikoho súdiť samozrejme. Netušil ako by v takej situácii zareagoval sám a možno by to pre neho bol onoho väčší deal, ak by sa ho to osobne týkalo. A popravde, on sám bol pomerne ctižiadostivý, ešte mu ale nikto zatiaľ nezaťal do citlivého miesta. ,,Ale je to odvaha robiť si vlastnú svorku úplne od základu. Vôbec si to neviem predstaviť, aj keď je to asi tak trochu prirodzené, nie?" pozrel na svojho priateľa a najmä na jeho reakciu. Celkom sa mu páčilo počuť názory vlkov s ktorými netrávil zase tak veľa času a bolo celkom pravdepodobné, že by mali iné názory a najmä priority. ,,Ty by si chcel niekedy vlastnú svorku?" pokračoval nenútene v konverzácii. ,,Ja asi nie. Niekedy by som chcel byť betou, ale nemyslím si, že by som bol dobrá alfa. Až príliš veľká zodpovednosť, povedal by som."
Vlk mal podobnú reakciu ako mal kedysi on. Nicos mohol v jeho očiach takmer vidieť tie hviezdičky, ktoré tam mal aj on. ,,Maple si ma úplne ako malého získala keď mi urobila ilúziu jeleňa z hmly, bol som z toho úplne vo vytržení a odvtedy som sa zaprisahal, že to niekedy dokážem aj sám," pozrel hrdo na Reonysa. Síce sa nepriznal, že sa mu to ešte nikdy nepodarilo, ale to sa ešte poddá. ,,Keď raz pôjdeme na tú púšť, môžeme sa zastaviť na hraniciach a niečo ti ukážem."