Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Január | 2 | Vjra
Zdalo sa, že si dvaja vlci celkom sadli a dokonca spolu aj trochu vtipkovali. Minimálne teda Nicos rozhodne vtipkoval ich konverzáciu si celkom pekne užíval. ,,Asi nie no, ale už na tom pracujem Už je to o niečo lepšie," ticho vyplazil jazyk nad tým čo musel povedať. Ryšavý vlk nebol rád, keď musel sám sebe priznať svoju vlastnú zraniteľnosť. Aj napriek tomu, že za mu to nepáčilo, robieval to pomerne často, lebo Nicos nemal na tlame filter a často z nej vypustil všetko čo mu prišlo pod zuby. Varjovi padli do záujmu Nicove slová a nechal sa napačmať na rieku o ktorej hovoril. ,,Aj keď neviem či v zime bude mať tá rieka taký účinok ako by mala v lete, ale ak chceš poďme," prikývol a začal sa šmýkať smerom na juhovýchod. Tam sa rozprestieral Sarumenský les a na jeho okraji rieka, ktorú Nicos tak často prekračoval. Musel.
,,HEJ! To nevyzerám snáď taký malý nie?" ozval sa nabručane a so smiechom prekrútil očami nad Varjovími slovami. Narovnal sa, aby pôsobil o niečo vyššie, no klamal by ak by povedal, že jeho srsť pôsobila väčšie ako ta jeho známeho. ,,Podľa mňa to máš všetko len srsť a žiadne svaly," podpichoval ho priateľsky. ,,Ja som zo Sarumenu. Je to kúsok odtiaľto."

Trávnatý oceán cez Tenebrae >
Nicos si parádne napratal brucho jedlom, ktorý mu Zed ponúkli. Ledva sa za nimi kolísal, keď sa pratali smerom k Sarumenu, takmer až cítil ako sa mu v žalúdku prevaľuje jedlo. ,,Myslím, že som to s tým jedlom tak trochu prehnal," mrmlal si so smiechom popod nos ako si razili cestu pomedzi stromy. ,,Nie Starý, ale Star," smial sa nad ich slovami. ,,A hej. Tiež som sa nad tou náhodou smial, ale celkom sme si sadli, tak aspoň môžeme rozveseľovať iných stále," pokračoval v rozhovore, no jeho dobrá nálada sa rýchlo zmenila. Jeho záujem a ostražitosť okamžite vyskočila akonáhle vo vzduchu zacítil krv. (Star) ,,Pšt," hlesol v rýchlosti a zastal. Pevne nastražil uši aby mu ani jeden zvuk z okolia neušiel. Krv nie vždy musela znamenať niečo zlé, to mu bolo jasné, avšak nebolo na škoda zostať aspoň trocha ostražitý. ,,Cítiš to? Ale vyzerá to asi okay.." jeho srsť mu ale zostala na chrbtici naježená. Jemne pridal do kroku aby pokračovali v rýchlejšom kluse. V lese bolo počuť hlasy no nezdalo sa, že by bol niekto v nejakej tiesni. To bolo dobre. ,,Asi sa porozhliadneme po Maple, alebo ak chceš ohlás ju a počkáme či sa niekto ozve?" navrhol, no ešte stále sa rozhliadal po lese, či neuvidí niečo čo tam nepatrilo.

> Prechod za Zed.

Január | 1 | Varja
Vlk sa ho niečo spýtal a Nicos sa cítil akoby skutočne zaťal do živého. Ústa sa mu stočili do kyslého úsmevu a pokrútil hlavou. ,,Popravde ... no... nestalo," smial sa. V tomto momente sa už smial, lebo až teraz, keď počul ako blbo znie to čo odpovedá si začínal viac menej uvedomovať aký je ten jeho strach iracionálny. Teda, nebol až tak iracionálny, samozrejme na tom niečo pravdy niečo bolo. Len tú pravdu ryšavý vlk nezažil na svojej vlastnej ryšavej srsti. ,,Ukázal by som ti našu rieku, ak by si chcel. Síce sa točí okolo našej svorky, ale je to dosť ďaleko ešte aby z toho neboli žiadne problémy," navrhol mu. ,,Nie žeby boli nejaké problémy keď sa priblížiš ku svorke, samozrejme. To som tým povedať nechcel."
Spomienky mu padli na tmavý les pri Sarumene. Nicos to tam mal rád a popravde, fakt, že tadiaľ mohol normálne prejsť cez rieku bola len čerešnička na torte. ,,Ten les je sám o sebe dosť tmavý, je možné, že aj to dosť prispieva tou ako tá voda vyzerá," zamyslel sa nahla. Hej, to dávalo zmysel. ,,Aj keď začínam si uvedomovať ako to môže znie, keď ťa volám do tmavého lesa," smial sa. ,,Ja som zase Nicos."

December | 3 | Varjargar
Nicos sa na svojho spoločníka uškŕňal keď mu to laby dovolili. Bolo vidno, že má schválne ešte viac vystrčené pazúry aby sa lepšie udržal na labách. Popravde, zase až tak veľmi sa to nešmýkalo a on možno len tak trochu preháňal. Ryšavý vlk veľmi rád prezentoval mentalitu ,,všetko alebo nič". ,,To sa vôbec nebojíš, že sa ti niečo omotá okolo laby a stiahne ku dnu?" pýtal sa, jeho iracionálne myšlienky vyplávali na povrch. A možno aj bolo lepšie, ak svoje pocity teraz vravel nahlas - naposledy mu to pomohlo posunúť sa ďalej so svojou minulosťou. Vtedy bol ale so Zed a nie s nejakým cudzincom (aj keď milým).. a Zed vedeli presne čo povedať. ,,Najhoršie sú tie tmavé vody v lesoch, kde ani poriadne nevidíš aké je to hlboké, aj keď si vravíš... že však rieka v lese nebude tak hlboká.." pokračoval, no snažil sa vyrovnať. Zaroloval ramenami aby sa uvoľnil. Aspoň trošku. ,,Doma ste mali asi veľa jazier, čo?"

December | 2 | Varjargar
Nicos hľadel na vlka pred sebou najskôr s pomerne neveriacky pohľadom. Obočie mal nadvihnuté a oči mu skepticky žiarili - netrvalo ale veľmi dlho aby si uvedomil, že skutočným problémom reálne nebol vlk na ľade ale samotný ľad. Akonáhle si to uvedomil, prinútil sa na tvár hodiť nejaký normálnejší výraz a uvoľnil ramená. To sa naučil veľmi rýchlo vo svojej kariére s úzkosťou z vody. Relaxuj svaly na ramenách a všetko bude lepšie! Alebo také niečo, ešte stále bojoval, jeho vojna ešte ani zďaleka nebola vyhraná. Nakoniec sa zhlboka nadýchol a urobil zopár krokov dopredu cítiac, že mu svaly na ramenách znovu strnuli. ,,Musím sa priznať, že nie som veľkým nadšencom hlbokej vody a radšej od nej zostávam dosť ďaleko," pripojil sa do konverzácie. Ak na brehu krútil chvostom, teraz mu chvost visel medzi zadnými nohami a na tvári mu hral znepokojený výraz. Obočie stisnuté a svaly na nose napnuté. Ale to bolo v pohode. Pohol sa a to bolo hlavné. ,,Síce áno, teraz je medzi mnou a vodou celkom veľká bariéra, ale jeden si nikdy nemôže byť istý!" zasmial sa na preklenitie nepokoja. Však vravia, že je smiech liekom nie? Teraz len aby začal zaberať o niečo rýchlejšie.

December | 1 | Varjargar
Nicos mohol vidieť vlka na jazere už z diaľky. Nebolo to veľké prekvapenie, jazerá bývajú zväčša pomerne priestorovo otvorené a vlci sa tam nechodili schovať. Teda aspoň nie počas zimy. Aj keď to bolo asi jedno, keďže Nicos nemal tušenia ako skrývanie sa funguje. On sa nikdy nesnažil skryť, zatiaľ. A aj keby, bolo by mu to naprd, keďže jeho srsť kričala aj v lete aj v zime. Možno tak dva týždne v roku bola jeho srsť na niečo dobrá, ale aj to ubehlo veľmi rýchlo. Ryšavec zostal stáť na okraji - tak trochu sa chcel k vlkov na ľade pripojiť, no.. No. ,,Zdá sa byť dosť pevné, žejo?" kričal na vlka. Stále mal pomerne dosť veľký rešpekt pred vodou aj v zmrznutej podobe. Stále mal na mysli, že by sa to pod ním mohlo preboriť, a to by mohlo dopadnúť ešte horšie ako keby sa mu podarilo do vody dostať v lete. ,,Aj keď teba drží, tak je to asi okay, žejo?" zasmial sa. Chvost sa mu jemne zakmital, no stále sa držal ďalej od hladiny.

NICOS
1. - 5 perel
2. - lektvar Mírumilovnosti
3. - vymaxování 1 magie (*nebo 370 květin/drahokamů): Oheň
4. - 25 drahokamů
5. - 10 perel
6. - lektvar Nedotknutelnosti
7. - 5 křišťálů
8. - 2 hvězdy do vyjímečné magie pod 5. lvl (*nebo 100 květin + 100 drahokamů): Vlčíškova
9. - 30 oblázků
10. - 2 bonusy štěstí
11. - 10 křišťálů
12. - magie od Života bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 mušliček): Iluze
13. - 30 mušlí
14. - 50 oblázků
15. - vymaxování 1 vlastnosti (*nebo 5 % nad rámec do jedné vlastnosti): obratnosť
16. - 25 kytiček
17. - 50 mušlí
18. - 2 hvězdičky do magie (*nebo 60 květin/drahokamů): iluze
19. - 2 teleportační lístky
20. - 50 kytiček
21. - magie od Smrti bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 oblázků): príkaz
22. - 50 drahokamů
23. - 2 hvězdičky do vlastností (*nebo 2 % nad rámec do jedné vlastnosti): sila
24. - 25% sleva na speciální magii
5 hviezdičiek do vlčíškovej mágie

SIBERIA
3. - vymaxování 1 magie (*nebo 370 květin/drahokamů): ak si môžem vybrať tak donovej - emócií, ak nie, tak do vody
4. - 25 drahokamů
7. - 5 křišťálů
9. - 30 oblázků
13. - 30 mušlí
15. - vymaxování 1 vlastnosti (*nebo 5 % nad rámec do jedné vlastnosti): rýchlosť
18. - 2 hvězdičky do magie (*nebo 60 květin/drahokamů): podľa toho ako sa vyrieši 3. buď do emocií alebo vody
21. - magie od Smrti bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 oblázků): emoce
22. - 50 drahokamů
23. - 2 hvězdičky do vlastností (*nebo 2 % nad rámec do jedné vlastnosti): obratnosť
24. - 25% sleva na speciální magii

VERA NINA
18. - 2 hvězdičky do magie (*nebo 60 květin/drahokamů): vzduch
21. - magie od Smrti bez hvězd (*nebo 20 křišťálů + 200 oblázků): elektrina
23. - 2 hvězdičky do vlastností (*nebo 2 % nad rámec do jedné vlastnosti): obratnosť
24. - 25% sleva na speciální magii

Ďakujeme za perfektný kalendár deti

Přidáno.

Advent 24. - Úloha 28. Vyznej někomu city
Nicos mohol vidieť na horizonte svoj les, do ktorého pomaly spoločne so Zed smerovali. Tento mesiac bol.. zaujímavý. Podarilo sa im zažiť nejaké zaujímavé veci a Nicovi sa rozšíril svet keďže prebehli takmer celé západné pobrežie, čo bolo dosť mimo jeho zóny pôsobenia. Väčšinou sa snažil držať aspoň akosi blízko Sarumenu, preto si tento výlet viac ako len vážil. A aspoň nemusel ísť sám! To bolo na tom všetkom ešte to najlepšie. Najmä po tom čo jeho život opustil jeden veľmi dôležitý vlk, ktorý sa už asi nevráti. Preto ryšavý vlk zastal, keď na neho Zed prehovorili. ,,Oh," zostal prekvapený. V milom samozrejme, nebol si príliš istý ako reagovať, vyznávanie pocitov v ich rodine nepatrilo k práve najčastejšej voľnočasovej aktivite. ,Ja som tiež veľmi rád, že sme sa znovu stretli! Akoby som našiel ďalšieho súrodenca, čo som ani nevedel, že mám," uškrnul sa napokon. Srdce mu poskakovalo v hrudi a popravde bol rád, že mal na niekoho takéto pôsobenie. Nie žeby si nejako zakladal na názoroch iných vlkov, no pozitívne slová na vlastnú osobnosť vždy padli viac ako len dobre. ,,A som rád, že aj ten Sarumen sa ti nakoniec pozdáva, aspoň sa budeme môcť stretávať častejšie. Musím vás potom predstaviť so svojimi kamarátmi.. Starom a Nickolasom," pokračoval nadšene. Ich dvoch síce ako svojich bratov nebral, no boli tomu sakra blízko. Možno by sa napokon zapáčili aj Zed a našli by si vo svorke aspoň ďalšie známe tváre. Nicos napokon vedel, že presne to bolo hlavným predpokladom šťastného pobytu vo svorke!

Advent 20. - Úloha 21. Zkus postavit Iglú
Remízky >
,,Hej, bude to asi okay vyriešiť tak. A Maple aspoň bude vedieť, že si ok a nebude sa musieť strachovať čo s tebou je," odpovedal ryšavec. Áno, ich plán znel celkom solídne, aj keď nevedeli čo z neho nakoniec zostane. Nicovi sa rátalo, že ho Zed nazvali svojim (akýmsi) súrodencom - najmä preto, že po odchode Danie už zostal sám. Síce mal ešte Stara a Nicka, ale nebol si príliš istý, ako vyzeral ich vzťah. Takto dostal akúsi externú validáciu, ktorú on evidentne potreboval aj keď si o ňu nedokázal sám povedať. No nič, ešte nebolo nič stratené a tým pádom sa mohlo stať čokoľvek! Áno, to bola energia, ktorú Nicos potreboval do svojho života!
Zed napokon zastali na zasneženej lúke a začali so zaujímavou otázkou, nad ktorou Nicos predtým ešte nepremýšľal. Noru? V snehu? To vážne? Najskôr jemne naklonil hlavu na stranu keď sledoval s čím začali, no netrvalo mu dlho aby sa k nim pridal. Vydal sa uťapkávať vonkajšiu časť stavby, ktorá sa mala stať ich ,,domovom" čisto metaforicky samozrejme, keďže Nicos bol viac ako len spokojný so svojou norou v Sarumenskom lese. ,,Ale neviem ako dlho by som vydržal v takom úkryte, však by mi odmrzol chvost!" smial sa, no aj napriek svojmu negatívnemu názoru spokojne pokračoval vo svojej práci. Išlo im to celkom dobre, až do okamihu kedy sa dostali do stavu, že im stenu začali padať. Nicos sa snažil jednu z vyšších stien udržať labami, no nakoniec mu aj tak sneh skončil na nose. ,No, nevyzerá, že by nám to chcelo držať," pridal sa ku konverzácii po tom čo si otriasol zo srsti všetok sneh, čo mu na nej skončil.

Advent 19. - Úloha 24. Najdi zlaté prase a přej si něco
Oceán >
Nicos nedokázal uveriť svojim očiam a hlavne teda aj ušiam. Akonáhle uvidel padať snehové vločky, napadlo, že sa jedná o jeho mágiu - nechcel to ale vysloviť nahlas. Ešte by to náhodou zakríkol a čo potom? Ale ihneď ako dané slová opustili ústa Zed, zdalo sa, že to bolo skutočne tak. ,,Wau, wau, wau!" ryšavý vlk sa takmer pocikal od šťastia a len veľmi ťažko sa mu strážil ten úsmev na tvári, ktorý sa mu ťahal takmer od ucha k uchu. On ovládal mágiu! On! Nicos zo Sarumnu! Síce i ešte nebol úplne istý ako a presne čo ovláda, ale to bola len otázka času kedy sa mu na to podarí prísť. To už ho tak strašne neotravovalo. Aspoň už konečne vedel, že nie je pokazený! Spokojne poskakoval za Zed akoby našiel význam svojho života, čo popravde nebolo tak ďaleko od pravdy. Ak by Nicos mohol, rozhodne by zbieral mágie ako pokémonov. Aj keď prvým krokom by asi bolo úplne pochopiť ako mágie presne funguje.
Tieto myšlienky boli presne aj dôvodom prečo si Nicos príliš nevšimol na akom mieste sa ocitli. Bol dokonca len niekoľko centimetrov od toho aby vrazil Zed do boku. Zastavilo ho až ich tiché zvolanie po ktorom sa mu oči vyjasnili a razom sa zase ocitol späť na svete. Oh. Oh! ,,Rozhodne jedinečné, wau," pripojil sa k nim a ticho sa prikrčil. Prasatá boli nebezpečné aj pre svorku a nie ešte pre dvojicu mladíkov, ktorý nevedia čo s voľným časom. Tento ale vyzeral úplne inak. Zvláštne a skutočne jedinečne! Prosím ťa len aby táto mágia nebola hoax alebo niečo skutočne reálne. ticho si povzdychol. Nicovi skutočne záležalo na mágii viac ako by si bol ochotný priznať. Keby ho teraz videla jeho sestra!
Až v tomto momente si uvedomil, že počas toho ako trávil čas so Zed, už tak veľmi na sestru nemyslel. A to bolo dobre. Asi. ,,Už máš premyslené, či sa chceš teda ukázať v Sarumene? Ja by som sa pomaly už aj pobral smerom domov. Chcel by som poriešiť niečo s Maple, tak ti môžem keď tak ešte chvíľu robiť bodyguarda," smial sa ako sa obaja začali vracať smerom na lúku.
> Oceán

Advent 18. - Úloha 16. Dováděj ve sněhu
Kopretinka >
Zed sa vrátili späť k ich konverzácii pri červenom jazere, aj keď on sa už moc vracať nechcel. Zdalo sa, že Zed už nejako ztrávili svoje pocity, ktoré im jazero prinieslo a malo konečne možnosť reagovať na to čo povedal on. Ryšavý vlk len pozeral pred seba a napokon ticho prikývol. ,,Ďakujem. Znamená to pre mňa veľa, skutočne. Aj keď to tak možno nevyzerá," jemne sa uškrnul, ako to robil veľmi často. Bolo pre neho pomerne jednoduché držať si masku radostného vlka a všetko ostatné posunúť kdesi preč. V rýchlosti pokrútil hlavou a pridal do kroku. Poklus sa ale veľmi rýchlo premenil na beh. ,,Vidím ťa na konci!" pozrel sa ponad rameno, aj keď nemal najmenšieho nápadu dávať si preteky. Ale nakoniec... prečo nie? Spod láb mu odskakoval sneh, asi tak trochu ako nejaké kamienky. Sneh bol hlboký a dostatočne čerstvý na to aby sa mu lámal pod labami. To mu ale nevadilo, bral to ako súčasť svojho rozhodnutia. Popri tom sa smial, ako dostal ranu do nosa od odskočeného snehu. Trochu sa rozkašlal a zabrzdil, pri čom sa mu podarilo zvíriť dostatočné množstvo snehu aby ho oblak takmer celého obklopil. ,,Teraz by ešte mohol začať padať sneh," preniesol si popod nos ako sledoval sneh, ktorý okolo neho dopadal na zem. Pomaly si hľadal svoje miesto. V tom momente sa okolo Nicosa začali objavovať nové snehové vločky, ale však nesnežilo! Na čele sa mu objavila jemná vráska. Čo? naklonil hlavu na stranu a hlasno vydýchol. Zvláštne, len čo je pravda. ,,Nesneží, že nie?"
> Kančí remízky

Advent 17. - Úloha 17. Obdivuj krásu zimy z útulného místečka
Červené jazero >
Nica celkom tešilo, že sa ich nálada o niečo zlepšila a v ich malej skupine zavládok viac menej pokoj. Teda, skutočne viac menej, lebo jeho samotného stále trošku škrelo, že jeho pocity takto nepríjemne vyplávali na povrch. Možno by si mal nájsť niekoho s kým by sa o tom mohol lepšie porozprávať, ale.. kto by to mal byť? Odpoveďou na túto otázku si nebol úplne istý a popravde, najradšej by sa ňou ani nezaoberal. Nakoniec len mykol plecami akonáhle mu oči padli na lúčku, na ktorej sa objavili. Bolo to krásne a skutočne ho to prekvapilo. Nakoniec sa nachádzali priamo pri Sarumene (takmer) a on tu nestrávil takmer žiaden čas? Nemysliteľné!
,,Toto vyzerá ako dobré miesto na odreagovanie," načal a zviezol sa na zem. Avšak ešte predtým zakopol do zľadovatelého snehu a urobil si malé hniezdo - dostatočne veľké na to aby na neho úplne neťahalo ale zase aj videl naokolo seba. Síce bolo pekne chladno, no dalo sa to všetko ešte pekne vydržať. Hlavu si položil na sneh a nechal pohľad aby mu prebehoval po okolí. Všetko bolo opadané snehom, dokonca aj ten obrovský kameň, ktorý sa týčil na severe. Kto vie ako sa tam dostal? ,,Pekné biele oproti tomu červenému jazeru. To bolo trochu divné," uškrnul sa. Svojim chrbtom bol otočený k jazeru aby ho nemal stále na očiach, jeden skutočne mohol hádať prečo. Ale takto to bolo fajn, Nicos si predstavoval všetku tu trávu, ktorá sa skrývala kdesi pod ich labami. Ak by nebol ten sneh taký krásny žiarivý, možno by mu aj bolo ľúto, že je momentálne zima. Ale to nič! všetko raz prejde, ako to už bývalo. A rovnako tak aj ich zastávka na lúke.
> Trávnatý oceán cez Tenebrae

Advent 16. - Úloha 7. Zaspomínaj na svoju prvú zimu
Ich nálada v tomto momente nebola zase úplne najlepšia, no ticho medzi nimi nebolo až také nepríjemné ako si jeden mohol predstaviť. Niekedy ticho mohlo liečiť, alebo to aspoň niekto vravel, Nicos si už nespomínal kto a či vôbec. A presne to bol aj jeden z dôvodov prečo sa mu myšlienky zase stočili smerom do minulosti. Už nemohol úplne ignorovať čo sa stalo a možno bolo pre neho aj lepšie ak sa mu tým podarí preniesť teraz, než by musel niekedy inokedy zase od začiatku začínať. Ryšavý vlk sa zhlboka nadýchol a privrel oči - jeho prvá zima.. Ak si dobre spomínal, to bola presne tá zima, o ktorej práve pred pár chvíľami rozprával Zed. Jeho život bol popravde celkom divoký, minimálne práve tie jeho prvé roky, keď sa naň pozrel takto s odstupom času. Zahmýril sa na svojom mieste, keďže cítil ako mu zase srsť na chrbtici vstáva dupkom. Keď sa povie prvá zima, predstaví si lavínu. A vlkov pod ňou. Vlkov, ktorých síce nikdy mŕtvych nevidel, no museli byť. Nie? Nevedel. V tom momente a vlastne asi ani teraz, nevedel čo presne robiť a teda ignorovať to a zabudnúť bolo jediné čo jeho vlčacia duša dokázala. A najradšej by to tak aj nechal ale bohužiaľ na to už bolo príliš neskoro. Nie, jeho prvá zima nebola vôbec super a mohol si za to sám. ,,Čo keby sme sa pohli nakoniec trošku? Je to tu také.. ponuré," pozrel na Zed, chvíľu počkal a vybral sa smerom preč. Ďaleko od spomienok, dalo by sa povedať.
> Kapradinka

Pozorne počúval čo vraveli Zed a aj keď sám nebol na dobrom mieste, skutočne dával pozor. Možno ich slová ani neboli priamo určené jemu, ale to nevadilo. Tak trochu sa mu tlačili slzy do očí, ani jeden z nich sa evidentne momentálne nenachádzal na najlepšom mieste. Nicos sa nehanbil a ani nebál plakať, prečo by aj? Aj keď to ale často nerobil, nevadilo to. Mal potrebu Zed objať, keďže keď sa on cítil zle, sestra ho vždy objímala - nebol si ale istý, či by to bolo vhodné a ani sa tak dobre zase nepoznali. Zahmýril sa teda na svojom mieste a miesto toho pozeral ďaleko do diaľky, aj keď nehľadel na nič konkrétne. ,,Myslím, že sme obaja tak veľmi reálny ako to len ide," odpovedal nakoniec. Bolo to tak, nie? Nicos nemal nikdy príliš záujem o filozofické problematiky, otázka či je on skutočne reálny mu nepripadala... reálna? Zdalo sa ale, že Zed na tom veľmi záležalo a on nebol typ čo by sa niečomu vysmieval. Napokon sa na nich usmial:,,Možno to môžeš brať ako objavovanie. Objavovanie seba samého? Urobilo by to tak trochu lepším?"