Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos spokojne rástol pod slovami neznámeho vlka. V tomto momente si však nemohol byť istý tým, či mu náhodou nemaže med okolo tlamy a popravde ho tento prípad ani nenapadol. Ryšavý vlk skutočne veril, že všetko čo o Sarumene povedal je pravda a teda nebral do úvahy, že mu môže do tváre klamať. ,,Dobre teda," postavil sa na laby a bol pripravený (a nabudený) ísť. Až po pár sekundách a pohľade na vlka si uvedomil, že možno by mali ešte chvíľu počkať. Zostal stáť a s naklonenou hlavou pozrel na svojho spoločníka. ,,A ty sa cítiš ako? Zvládneš chodiť?" pýtal sa so záujmom, no toto nebolo všetko čo mu chcel povedať. ,,Nie je to úplne ďaleko ale zase ani hneď za rohom. A počas celej cesty pôjdeme okolo rieky. Môže byť?" Nedočkavo prestúpil z nohy na nohu no nechcel ho poháňať. Nakoniec len pred pár minútami pred jeho labami takmer skolabolval a stratil vedomie. Na druhej strane ale chcel vidieť pohľad na tvári Maple keď jej privedie nového člena! Vzrušujúce!
> Tenebrae cez Kierb

Vlk mu pritakal a Nicos sa zase cítil o niečo múdrejší. Síce nemal najmenšiu predstavu, či vlk vedel o čom hovorí alebo nie, neprotirečil mu, čo znamená, že čo Nicos povedal dávalo aspoň aký-taký zmysel. Čo bolo samo osebe celkom veľká výhra pre vlka, čo o liečiteľstve nevedel ani ň. ,,Hej máme veľmi dobré meno," uškrnul sa hrdo a pekne vypäl hruď. Bol na svoj svorku skutočne pyšný a popravde netušil ako mohol Mitsu tak jednoducho jeho ponuku odmietnuť, keď sa vo svojom domove necítil tak komfortne ako mu hovoril. Bohužiaľ ho ale nemohol za chvost dotiahnuť k sebe domov. Kto chce kam, pomôžme mu tam...
Na jeho ďalšiu žiadosť len zažmurkal. Nebol si úplne istý či počul správne, nervózne sa zasmial. Takto jednoduché to bolo? Dostať niekoho nového do svorky? Nicovi v hlave zablikala červená kontrolka, ale len na pár sekúnd. Nicos už dlho chcel do svorky priniesť niekoho nového, preukázať sa niečím pred Maple, nie len očakávaním stromov. Ale teraz keď príležitosť ležala pred ním, nebol si úplne istý. ,,Asi by som ti vedel vybaviť stretnutie s alfou. To by šlo nie?

Nicos | 6 | Sesi
Už si rovno aj sľúbili, že sa určite, sto percent stretnú v zime, Nicos to skutočne bral ako výhru! Svojich kamarátov, Nikolasa a Stara, nevidel nejakú tú chvíľu, no nikdy nebol zlý čas na to nájsť si nových kamarátov! Aj keď rozprávali o niečo pomalšie - aspoň nemusel dávať taký veľký pozor na seba aby pozorne počúval čo mu je povedané. Aj keď, na stranu tretiu, už sa tak veľmi vo svojou svete nestrácal odkedy dospel, čo bolo ešte lepšie. Vlčica sa ale takmer rozplakala, videl jej to na očiach. Rozhodol sa ale veľmi môdro nič nekomentovať. Nakoniec ani nevedel čo by povedal. Upokojovať vlkov nepatrilo ku žiadnej z jeho predností, ak sa teda nejednalo o niekoho kto chcel napadnúť jeho svorku. Toto ale bola úplne in situácia, nebudeme si klamať. ,,Nenarodil, ale som tu skoro od detstva. Na svoj pôvodný domov si už takmer vôbec nespomínam," mykol plecami. Pravda bola taká, že mu to ani nevadilo. Nie žeby mu mamka alebo otec nechýbali... ale nechýbali mu. Tu mu bolo lepšie, mal sa fajn a ak by mal pri sebe sestru, bolo by mu ešte o niečo lepšie. ,,Keď ti bude smutno môžeš sa za mnou prísť pozrieť a kľudne aj prečkať zimu," navrhol. ,,A možno by si sa potom rozhodla aj zostať, to by bolo fajn," zazubil sa na ňu. ,,Môžem ti ukázať ktorým smerom to je, ale pozor. Hranice sú strážené."

Vlk sa pomaly staval na laby, vyzeral že mu bolo o niečo lepšie. ,,To nič. To určite to počasie a... určite nejaký divný tlak, alebo také niečo," možno na neho prišla len nejaká slabosť. To sa asi stávalo, Nicos o liečení popravde nič nevedel a keď sa mu sestra pokúšala niečo vysvetliť tak pozor dával možno len niekoľko sekúnd. Ryšavý vlk veril, že každý vlk je dobrý v niečom inom a toto presvedčenie ho držala v mindsete, že sa o liečiteľstve nakoniec ani nepotrebuje nič naučiť. Klamal sám sebe, ale ešte nebol pripravený prijať opak. Nicosa skutočne zaujímalo čo bol vlkov problém s vodou, ale vedel omnoho lepšie ako sa ho na to pýtať. On sám mal s vodnými hladinami problém, no ponúknutú vodu ešte nikdy neodmietol. Zapeklitá situácia ale nakoniec vôbec nie jeho problém. ,,Tak Shahir... nevyzeráš úplne v najlepšej kondícii, nebudem klamať," uškrnul sa na vlka, jeho veselá povaha začínala znovu presakovať na povrch. Nakoniec predsa len vlk neumieral. Už mal aj svoje meno - načo by sa teda mali na seba pozerať akoby stáli nad hrobom? ,,Nicos zo Sarumenu som. Teší ma!"

September | 5 | Sesi
Vlk sa musel veľmi kontrolovať aby sa neuškŕňal ako idiotko od ucha k uchu. Dával si pozor, vlčica si dávala pozor na slová - alebo niečo podobné. Nicos ešte nestretol nikoho kto by koktal a podobná vec by mu ani len nenapadla, že je možná. Ryšavec bol možno o niečo väčší ignorant ako by si bol ochotný priznať, ale na jeho obranu, nikto ho to nenaučil. A on sa tak snaží! ,,Hej! To je zábava. Ak sa stretnem v zime, určite po mne neváhaj hodiť snehovú guľu," zazubil sa spokojne. ,,Teda iba keď ti nebude vadiť, že po tebe jednu hodím späť!" Áno, áno, zima bola fajn. Nicos sa na ňu už tešil; po takejto upršanej jeseni to bude krásna zmena a všetky tie tmavé farby jesene zapadnú snehom. Áno na to sa Nicos veľmi tešil. ,,Z ďaleka?" jemne naklonil hlavu keď sa snažil získať viac informácií pre svoju vlastnú zvedavosť. ,,A sama si prišla alebo s niekým? A Sarumen, to je meno lesa v ktorom sídli moja svorka..." nahrdil sa a vypäl hruď. Mal rád svoju svorku a bol na ňu hrdý! Najlepšia svorka a najlepšia alfa pod slnkom. ,,Je je uper svorka!"

September | 4 | Sesi
Nicos len letmo zachytil zmenu držania tela vlčice. Pozoroval ju len po očku, aby náhodou nebral očný kontakt ako náznak agresie. Ale zdalo sa, že to najhoršie už mali za sebou. Ryšavý vlk sa usmieval a popri tom mu aj chvost zabubnoval o zem. Všetko ide veľmi dobre! ,,Sneh je fajn! Sneh mám rád keď nie je úplná zima. Keď sneží je lepšie ako keď prší," pritakával jej slovám, lebo to bola pravda. Minulú zimu však bolo až priveľmi zima, dych sa mu reálne zamŕzal na ňufáku a jediné pozitívum bolo, že stretol Mitsua. Vlčica sa o neho začala zaujímať a on sa posunul o niečo bližšie, stále sediac na zemi. Už však príliš neuhýbal pohľadom zatiaľ čo špičkou chvosta klepkal po rozbahnenej zemi. ,,Hej, žijem tu kúsok. Vo svorke. Čo ty? Tiež tu niekde bývaš?" zaujímal sa. Veď prečo by sa aj nie? ,,Ja som Nicos. Zo Sarumenu."

September | 3 | Sesi
Nisoc sa držal obďaleč a neušlo mu ako neznámou trhlo takmer okamžite keď prehovoril. Zostal teda stáť kde stál doteraz aby jej dal priestor. Jemu samotnému vôbec nevadili ,,malé rozhovory" o ničom, no zdalo sa, že jeho spoločníčka nie je úplne v pohode. Aj keď bolo veľmi jednoduché predpokladať, že práve jeho prítomnosť bola problém a nie téma na rozhovor. Napokon sa posadil a nechal pohľad putovať po okolí, aby s vlčica necítila ešte horšie, že na ňu pozerá. ,,Hej to hej, ale to bahno všade je hrozné," posťažoval sa. Jeho predné laby, ktoré za normálnych okolností bývajú biele sa momentálne skveli až po členky hnedou farbou. A nie nejakou príjemnou hnedou. ,,A všetko sa šmýka, urgh," pokračoval v jemnom nadávaní a popri tom sledoval reakciu. Popravde sa nikde neponáhľal a spoločnosť v tomto momente by bol celkom dobrý nápad. Ak mu vyslovene nepovie aby odišiel, asi ešte chvíľu pobudne.

September | 2 | Sesi
Nicos pokračoval vo svojej rozcvičke a snažil sa strážiť si dych. Počítal si nádychy a kroky, takto vedel, že sa nebude musieť sústrediť na niečo iné a dosť rýchlo sa mu podarí strčiť myšlienky ktoré mal kdesi do zabudnutia. Niekde popri jeho hlbokých nádychoch a dlhých krokoch sa spomedzi stromov vynorila vlčica. Nicos si nebol istý odkiaľ presne prišla a ani ako dlho tam bola - všimol si ju až v momente keď už stála kdesi pri vode. Spomalil a snažil sa príliš nezízať, nebolo mu však jasné ako dobre sa mu to podarilo.
Nebola ryšavá, farba jej srsti bola prvá vec, ktorú si všimol. Nejednalo sa o Daniel, dobre.. aj tak nepredpokladal, že ju zase stretne. (Fakt, že jeho srdce trochu poskočilo, keď v zornom poli zaznamenal pohyb sa snažil prehliadnuť.) Ďalej pokračoval takmer krokom a už ani svoj dych poriadne nepočítal. Nestalo by za skúšku prihovoriť sa? Nicos mal rád vlkov a najmä možnosť získať nových kamarátov. Zostal stáť opodiaľ, kdesi ďalej od vody. ,,Ahoj!" pozdravil sa s tlmeným nadšením. ,,Nie je fajn, že už prestalo pršať?"

September || 1 || Sesi
Nicos bral svoje časté výlety k jazerám ako akúsi terapiu - navyše s terajším dažďom to malo ešte o niečo vyššiu účinnosť. Ticho sedel na brehu, nechal sa opršiavať a sledoval vlnky na hladine. Nudil sa, neklamal byť ak by to povedal nahlas. Začínala sa jeseň a nepríjemné myšlienky sa na neho tak trochu lepili aj keď im ešte stále pomerne jednoducho odolával. Ešte stále bolo dosť jednoduché veriť, že sa Danie znovu vráti a on ju nájde vypratávať úkryt ich svorky. Ale na jar... jar bude problémom budúceho Nicosa. Zatiaľ nie je dôvod byť vyplašený, zatiaľ je všetko okay a strach z vody pomaly taktiež pláva preč. ešte snáď niekoľko mesiacov snaženia a potom už nebude žiaden problém a on bude mať pokoj! Aj keď, môže sa niekto úplne zbaviť strachu, ktorý ste mali od úplného detstva? Aj tak na vás bude kdesi v hlave čakať aby sa znovu prebrala k životu.
Nicos sa striasol a postavil na laby. Nie, sychravá a upršaná jeseň na neho nemala vôbec dobrý vplyv. Ale že vôbec. Pomalým poklusom sa teda radšej vybral rozprúdiť si krv a prebehnúť sa okolo jazere pri ktorom sedel. Možno tak sa mu podarí zase nájsť nejaké iné myšlienky. To by bolo fajn.

Neznámi nevyzeral príliš dobre a Nicos tak trochu panikáril. Snažil sa to zakryť, no reč jeho teľa neklamala - on sám nemal príliš veľa skúseností so skrývaním toho čo cítil. Ako to už býva, doteraz to nikdy nepotreboval. Zorničky mal roztiahnuté a predné laby mu nepokojne poskakovali po podupanej tráve zatiaľ čo chvost držal medzi zadnými nohami. Vlk sa nakoniec trochu pohol a napokon dokonca zareagoval na jeho slová. ,,HEJ!" vykríkol Nicos a uskočil, keď sa bledý vlk pohol na jeho uváženie až príliš rýchlo a najmä až príliš v jeho smere. Ryšavcova srsť sa naježila aby vyzeral väčší a neznámi sa na neho nepokúsil. To ale bolo nakoniec úplne jedno, keďže ten ťažko vôbec otvoril oči. Ešte, že si nemal prehnanú reakciu Nicos, jediné šťastie, zanadával si a imaginárne prevrátil očami. Niekedy by si celkom rád nakopal.
,,Dobre, dobre. Žiadna voda, chápem," pritakal vlkovi nakoniec. Nemal žiaden dôvod rozrušovať ho ešte viac ako bol. On sám si sadol na zadok a rozhliadol sa. Nikto s k nim nepribližoval a nikto ani neznámeho vlka nehľadal. Zapeklité. ,,Vieš čo, moja sestra by ti vedela pomôcť. Ale momentálne tu nie je.. Vlastne neviem kde je teraz, ale to je asi jedno, uhm," začal kvákať aby medzi nimi aspoň nebolo ticho. Nebol si istý, či ho vlk vôbec rozumel alebo koľko z jeho slov sa k nemu dostalo. Nakoniec to asi ani nebolo príliš dôležité. ,,Kým ti je blbo, môžem tu s tebou zostať. Aby ťa niekto nenapadol, alebo tak," povzdychol si. Síce sa chcel pobrať na ďalšie miesto vo svojom hľadaní Mitsua, ale nemal žalúdok ani svedomie na to, aby nechal bezbranného vlka len tak ... v daždi a kdesi medzi kríkmi.

Nicovi spadla na nos prvá dažďová kvapka. Vtedy vedel, že to s počasím pôjde už len dolu vodou a leto to mala definitívne za sebou. Nejako extra mu to nevadilo ale, ryšavý vlk nemal problém s takmer žiadnym počasím - vlastne, Nicos nemal problém takmer s úplne ničím. Svoju náturu popravde pokladal sa jednu zo svojich najlepších kvalít. A rozhodne ju neplánoval pomenovať mampicizmus, aj keby to bolo viac menej presné. Švihol uchom aby z neho dostal kvapku, ktorá ho neposlušne svrbela na uchu. To bol presne aj moment kedy zachytil pohyb bieleho vlka neďaleko seba. Nie žeby o ňom úplne nevedel aj predtým, ale tak trochu jeho prítomnosť ignoroval. Nebol to vlk, ktorého hľadal a tak možno aj trochu dúfal, že sa len obídu a Nicos bude môcť ďalej len tak predstierať, že na niekoho čaká. (Aj keď to nebola pravda, pretože nemal najmenšieho tušenia kde by mal Mitsua hľadať.) Vtedy bol príliš nadšený faktom, že sa vôbec stretli, že si nestihol zapamätať kde presne bola uložená jeho svorka. A teraz by sa za to najradšej nakopal do svojho chlpatého zadku.
Vlkom to ale švihlo o zem a to bolo omnoho ťažšie ignorovať. Nicos ihneď vyskočil na nohy a otočil sa priamo k vlkovi, ktorý vyzeral akoby vyfľusol dušu. ,,Si ok? Nevyzeráš ok ale. Chceš vodu? Hej, vodu by som ti mohol priniesť," ryšavý vlk jemne panikáril počas toho ako sa obzeral naokolo seba či neuvidí kohokoľvek kto by mu mohol akokoľvek pomôcť. Nevidel nikoho. Danie by vedela čo robiť, mysli ako Danie. Táto myšlienka ale vôbec nepomohla, keďže Nicos a Danie boli úplne odlišné osoby a vlk ani len nedokázal hádať, čo sa v hlave jeho sestry dialo. Neznámi vlk ale nebol od krvi, čo bolo veľké pozitívum.

Kierb >
Nicos sa otočil smerom od rieky ihneď ako na jej okraji objavil niečo zaujímavé. Otočil sa smerom k vresom, ktoré aj na konci leta vyzerali ešte viac ako len živo. Ryšavý vlk nebol nejako zameraný na kvety, síce na pohľad vyzerali pekne, no to bolo asi všetko čo pre neho znamenali. A hlavne ak nemal cieľ kam sa chce dostať, bolo mu jedno kam sa posúva. Jediné čo mal bolo aký-taký prehľad čo kde sa naposledy stretli. Bolo to kdesi v lese a keď šiel späť k Sarumenu, šiel potom popri rieke. No toto miesto sa ani len neblížilo. Nespokojne si zavrčal popod nos a posadil sa medzi kvety. Merali mu kdesi okolo ramien, jeho hlava dostatočne vysoko nad nimi aby mal široký rozhľad naokolo seba. Nechcel predsa len niečo prehliadnuť. Hlboko sa nadýchol aby dostal do nosa všetky pachy, ktoré mohol, no nijako mu to nepomohlo, len čo je pravda.

Sarumen cez Tenebrae >
Srsť na jeho chrbte stále ako vojaci na stráži. Vlk prechádzal okolo rieky snažiac sa byť dostatočne ďaleko na to aby ho voda nezožrala. Vo svojom veku si už veľmi pekne uvedomoval, že jeho strach je viac ako len iracionálny. Ešte nemal ale čas a ani chuť na to aby ho zmenil alebo úplne odstránil. Možno neskôr by sa skutočne hodilo aby sa vydal trochu posunúť ďalej svoj vlastný charakter ale pravda bola tká, že to v najbližšej dobe skutočne nehrozilo. Momentálne mal na svojom tanieri o dosť viac akoby si želala a jeho život už dávno nebol tak bezstarostný ako predtým. Síce niektoré povahové črty mu ešte stále zostali, už ani jeho roztekanosť nebola taká výrazná ako napríklad rok dozadu. Na čo bol popravde celkom hrdý - pomaly ale isto robil progress a veril, že ak by ho teraz videla jeho sestra, tak by bola na neho hrdá taktiež.
> Vresovisko

Kopretinová >
Nicos sa prešmykoval po území svorky. Vedel, že sa niekde v lese nachádza niekoľko vlkov - počul ch pomedzi stromy, naschvál nastražujúc uši aby sa uistil, že v lese nie je žiaden problém. A ani nebol. Ryšavý vlk teda prechádzal neďaleko hraníc, rýchlo kontrolujúc ako sú na tom ich značky. V mysl si rýchlo zapísal, že keď a vráti má sa na ne pozrieť o niečo presnejšie a možno ich rovno aj obnoviť. Zatiaľ ale chcel pozrieť či sa mu podarí stretnúť jedného konkrétneho vlka kdesi za hranicami svorky. Nicos nevedel kde presne by ho mohol nájsť, no odkedy sa prvý raz v zime stretli, vlk nad nim nemohol prestať premýšľať. Teda, nie žeby skutočne nemohol, skôr si na neho len každú chvíľu spomenul a premýšľal aké by to asi bolo, ak by teraz boli spolu. Škoda len, že Mitsu nemal záujem ísť do inej svorky a nič podobné neprichádzalo do úvahy ani u Nicosa. Musel ale nájsť nejaký spôsob ako by to mohlo ďalej fungovať bez toho aby nezanedbával svoju prácu. Ešte raz všetko skontroluje a potom sa už tomu bude venovať. Vážne! Čestné skautské!
> Kierb cez Tenebrae

Rozvaľovať sa na lúke bola jedna z jeho obľúbených aktivít. Predčiť ju mohlo už len vyvaľovanie sa pod stromami v Sarumenskom lese, ktoré mal tak veľmi rád. Už si zvykol na vôňu ihličia a akosi ho aj upokovala. Keď ju cítil vo svojom nose, cítil sa akoby bol zas a znovu doma. Samozrejme, Sarumen bol predsa len jeho domovom, na to sa nedalo zabúdať, že áno. Už si pomaly ani nespomenul na starý domov a už ho dokonca za domov ani nebral. Už veľmi dlho popravde.
Spokojne sa natiahol, rýchlym pohybom zo seba oprášil všetko čo sa mu nachytalo na srsť a vybral sa smerom domov. Vlk, ktorého stretol sa dlho nezdržala tak sa nad ním nemusel Nicos príliš zamýšľať. Popravde na neho už aj zabudol a tak pridal do kroku aby sa pozrel čo sa deje v lese. Mal by sa tam zase ukázať, možno stráviť j nejaký čas s ostatnými - to bol nakoniec presne na čo svorky boli nie? Povzdychol si. Akosi to v poslednej dobe nebolo ono, necítil sa vo svojej koži po tom čo sa sestra neukázala na území už nejaký čas. Ak ale nechce pokaziť celý svoj život hlúpym pofľakovaním sa, mal by sa vzchopiť.
> Sarumen