Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos si s Tonresom pomerne dobre pokecal a aj sa prešli. Nie len, že sa mu podarilo zlepšiť si vzťah s jedným z členov jeho svorky, ešte sa im podarilo spoločne obísť hranice, čo bolo super. ,,Hej pôjdem skúsiť prejsť aj vonkajšie hranice svorky a pozrieť sa či sa niekto neponeviera aj tam," napokon sa rozlúčil s vlkom, po tom čo si vypočul aj jeho sny do budúcnosti. Nakoniec nikdy nebolo na škodu maž viac možností, nie? Aj keď ryšavý vlk si bol viac ako len istý, že mu jeho plány vyjdú. Nakoniec, vôbec nebol dôvod prečo by aj nie! Teraz keď už vedel, že nie je tak úplne stratený, dokonca aj modrá obloha sa zdala byť ešte o niečo modrejšia. Nakoniec sa mu podarilo vypariť - a že sa ani nemusel snažiť, predsa len ho na mieste nikto nedržal. Medzi stromamy sa presúval pomerne rýchlo, za celý svoj život v Sarumene sa už naučil ako sa presúvať z miesta A na miesto B. A aj napriek tomu, že nemal namierené na žiadne konkrétne miesto, držal sa stále kdesi pri hraniciach, no zároveň ďalej od nich. Svojim pohybom robil akýsi väčší kruh okolo hraníc aby sa mu keď tak podarilo naraziť na kohokoľvek koho nepoznal.
> Tenebrae

Nicos na jeho slová prikývol. Aj keď on sám Jasnavu takmer vôbec nepoznal, nemohol nič iné ako len súhlasiť. ,,Ale hej. Budú to fajn prídavky do svorky," odpovedal. Ich konverzácia sa stále tak trochu točila okolo svorky, ryšavý vlk však Tonresove pozvanie prijal - aj keď sa on sám chystal na obehnutie územia. Ticho si vynadal, no kráčal spoločne s vlkom zatiaľ čo sa aj on sám obtieral o stromy a značkoval kde mohol a najmä kde bolo potreba. Premýšľal o čom by sa mohli spoločne rozprávať, no nakoniec to bol práve Tonres, ktorý prerušil ticho. ,,Ah ale hej, však to by bez snov nešlo nie?" smial sa napokon, ako cupkal pri väčšom vlkovi. Dával pozor aby mu jelenie parohy poriadne sedeli na ramenách tak ako mali. ,,Od malička som chcel byť majstrom v ovládaní mágie. Vlastne od momentu kedy mi Maple po prvý raz ukázala ako dokáže ovládať tú našu krásnu hmlu," odpovedal. Teraz mu už chvost spokojne kmital zo strany na stranu, keďže práve túto zimu sa mu podarilo zistiť, že mágiu skutočne ovládať dokáže. trvalo to niekoľko rokov, kým sa mu to konečne podarilo - dovtedy mal pocit akoby bol nejaký zlomený alebo poškodený, keď bol jediný o kom vedel, že mágiu ovládať nedokáže. ,,Pomaly na tom pracujem, ale ide to no.. pomaly," pokračoval, lebo keď už raz začal, tak sa mu ťažko končilo. ,,A chcel by som sa venovať viac svorke tiež. Možno to vytiahnuť ešte o niečo vyššie, neskôr. Uvidíme," mykol plecami avšak po spomenutí Danie tak trochu posmutnel. ,,Hej no.. ale mohla dať aspoň vedieť, že odchádza bezomňa," odkašľal si. On popravde ešte stále nevedel čo sa s ňou stalo, zostávalo mu jedine veriť, že bola ok. ,,A vy? O čom snívate vy?"

Nicos spokojné prestupoval z nohy na nohy zatiaľ čo sa Maple so Zed posunuli o niečo dalej. Chápal prečo, samozrejme no aj napriek tomu, že sa snažil pôsobiť nezainteresovane, počúval o čom sa bavia. Alebo viacmenej, zase tak veľa toho počuť nebolo a napokon ani on nezostal sám. ,,Hej v pohode. To asi nech si vybavia sami," mykol ramenami, aj keď pohľadom zase zablúdil za dvomi vlčicami. Nicos by ale klamal, ak by povedal, že sa v tento momente neťapkal po ramene. Bol veľmi rád za tých pár úspechov, ktoré sa mu podarilo v poslednom čase aj keď si uvedomoval, že by sa teraz mohol skôr venovať svojej práci - kvôli čomu sa stále cítil tak trochu zle, ale snažil sa presvedčiť, že to ešte dokáže vyžehliť. Zhlboka sa nadýchol. Počká na Zed a potom si to prebehne okolo územia, hej to bude fungovať a teraz má čas (a taktiež neplánuje vytiahnuť nos z lesa, lebo táto zima mu už lezie na nervy).,,Ale som rád, že sa to tu rozrastá. V poslednej dobe sa zdá, že dosť veľa vlkov má záujem pridať sa k nám. A ešte teraz keď sa Jasnave narodili traja mrňouskovia," uskrnul sa. Chvost sa mu začal jemne hýbať zo strany na stranu a on sa ho tak trochu pokúšal krotiť. Mal svoju svorky skutočne rád a bol na ňu viac ako len hrdý. ,,Aj keď ešte musíme prečkať túto zimu, potom na jar už bude snáď lepšie," pokračoval ďalej, len aby medzi nimi reč nestála. Nicos nemal príliš rád ticho a preto sa ho snažil často vyplniť akýmkoľvek žvatlaním. A navyše si s Tonresom asi nemali ešte čo osobné povedať, zase až tak veľmi sa nepoznali. ,,Som zvedavý aký tí krpci budú."

Nicos mohol byť spokojný, že sa mu podarilo poriešiť presne to čo chcel. V posledných mesiacoch do svorky priniesol dvoch nových členov - aj keď jeden z nich bol skôr staro nový, no to bol len menší detail, ak by ste sa spýtali ryšavého vlka. Cítil sa hrdo a možno to bolo tak trochu vidno v jeho vystupovaní. Už dlho zo seba nemal ta dobrý pocit ako teraz. Jediné čo by ho ešte viac potešilo by bola ďalšia pochvala, no rozhodne o ňu neplánoval prosiť. ,,Hej, sme toho spolu trošku prelozili kým začalo toto nepríjemné počasie, a aspoň si trochu utriedili myšlienku," pousmial sa. A on si vtedy veľmi dobre uvedomil, že by sa mal viac sústrediť na svoju prácu, ak by to chcel dotiahnuť ešte o trochu vyššie.. tak ako si to kedysi hovorili s Danie. Maplina otázka ho taktiež trochu zaskočia, keďže si až v tomto momente uvedomil rozdiel. ,,No Zed sa oslovuje množným číslom," mykol ramenami Nicos napokon. Po tých mesiacoch čo strávili si na to oslovovanie zvykol, aj keď mu stále niekedy uchádzalo.
,,Hej a ten ostrov!" otočil sa späť k Tonresovi. ,,Budem sa na to musieť spýtať Vydry, lebo neviem kde to presne je. Ale dám potom vedieť!"

Úkryt >
Prechádzali spoločne lesom, zatiaľ čo sa Nicos snažil pôsobiť akoby mu tá zima vôbec nevadila. On vždy rád hovoril, že zimu má rád, no toto čo bolo vonku sa na zimu takmer vôbec nepodobalo. Všetko čo mu zachádzalo do kostí a štípalo ho v jeho dlhom nose sa mu vôbec nepozdávalo. ,,No, bolo to tiež takéto nejaké. Veľa snehu a hrozne fúkalo. Som na nejaký čas zostal uväznený v lese viac na sever lebo sa cez tie planiny vôbec nedalo prechádzať," povzdychol si. V mysli sa vrátil späť do toho okamihu kedy sa mu podarilo stretnúť s Mitsuom. Ak bolo niečo na minuloročnej zime pozitívne, bolo to práve toto stretnutie. Nakoniec naň čakal takmer celý život a bolo dôvodom prečo sa do Sarumenu dostal na prvom mieste. ,,A rok predtým ešte, sa mi zdá, bola taká zima, že nás vydra zobrala na nejaký ostrov kde bolo teplo aj cez zimu," uškrnul sa. Hej, vtedy tam bol ešte so Starom, ktorého pomaly odvtedy ani nevidel. Čo sa ale asi stalo s ním?
Medzi stromami sa im podarilo nájsť vlčicu ktorú hľadali. Dneska mali pre ňu pripravené samé dobré informácie - alebo si to minimálne Nicos myslel. Dúfal, že narodenia vĺčat a návrat starého člena je niečo pozitívne. ,,Ahoj Maple!" spokojne sa pozdravil vlčici, ktorú takmer bral ako svoju vlastnú mamku. Nakoniec s ňou strávil o dosť viac času ako so svojou vlastnou. ,,Oh nie, to je okay," odpovedal Tonresovi. Nejednalo sa o tajomstvo o ktorom sa nemohol nikto nemohol vedieť. ,,Len som chcel povedať, že som sa stretol so Zed a že by sa chceli pridať späť do svorky. Sú tu v lese a čakajú na rozhovor," kývol hlavou smerom kdesi medzi stromy. Pre pár desiatkami minút bolo počuť taktiež jej vytie, spoločne s niekoľkými ďalšími.

Vlčica ho predstavila novým členom svorky a on spokojne ďalej nakúkal na ich malá labky. Na to že nemal s vĺčatami takmer žiadne skúsenosti bol z novinky pomerne nadšený a vôbec netušil ako ich Mitsu nemôže mať rád. Nebol si takmer vôbec istý ako niekto nemôže mať rád také malé balíčky srsti a už vôbec nie prečo ich nemá rád práve Mitsu! Mykol nad týmito myšlienkami ramenami - možno keby vedel koľko problémov môže v skutočnosti s vĺčatami byť, tak by si svoje myšlienky radšej dvakrát premyslel. ,,Ta ja vás teda všetkých troch krásne vítam v Sarumene," uškrnul sa. Dobre vedel, že ho nemôžu počuť a aj keby áno, tak by mu nerozumeli ani len slovo. Drobný sentiment si ale odpustil, zatiaľ čo mu chvost stále kmital medzi zadnými labami. Tonres sa napokon rozhodol pridať k nemu, potom čo spomenul Maple. Nicos sa síce neplánoval pobrať von hneď ako prišiel dnu, ale zase ani nemal nič iné na práci. ,,Hej, jasné. Môžeme ísť," odpovedal ponad rameno, no ešte mu niekoľko ďalších sekúnd trvalo kým sa skutočne rozišiel smerom k východu z úkrytu.
,,Vonku sa ženia všetci čerti," pokračoval v konverzácii s Tonresom. Oni dvaja spolu ešte nemali zase až tak veľa cti, aj keď sa zbežne poznali. Nicos nikdy nebol proti vytvoreniu nových kamarátstiev! ,,Po minuloročnej zime som tak trochu dúfal, že táto bude o niečo lepšia, ale nejako sa mi to nevyplnilo."
> Sarumen

Sarumen >
Nicos si veľmi rýchlo uvedomil, že predstava pokoja v nore bola veľmi ďaleko od pravdy. Ihneď ako sa ryšavému vlkovi podarilo vstúpiť do nory si uvedomil, že to tam žije. Viac menej. ,,Ahojte," pozdravil sa ako sa mu podarilo precipitať k miestu, kde sa všetci zdržiavali. Do uší mu ihneď vstúpilo mrnčanie, ktoré sa dalo spojiť len s vĺčatami - on sám s nimi príliš skúseností nemal. Kto by sa ale nepotešil pohľadu na malé uzlíčky? ,,Čo sa tu robí?" chvost sa mu kmital zo strany na stranu, snažil sa však svoje nadšenie držať na uzde. Bolo mu jasné, že nemá ani jeden jediný dôvod, byť z vĺčat tak nadšený ako bol a že jeho pozornosť asi nebude tak úplne vhodná. Nakúkal však aby zachytil aspoň závan ich srsti, alebo také niečo. ,,My asi všetci asi tak úplne nepoznáme, ja som Nicos," predstavil sa nakoniec. Vlkov poznal tak po pohľade, no nedal by laby do ohňa za to, že sa už spolu niekedy rozprávali. Aspoň sa mu ale podarilo stretnúť niekoho zo svorky, čo bola výhra sama o sebe! ,,Asi ste nevideli Maple, čo?"

Zed sa vytratili a on zostal v lese sám. Teda, nie tak úplne - Nicos ani neveril, že by bolo vôbec možné zostať tuna v lese úplne sám. To by sa muselo stať niečo úplne hrozné. V to aspoň v tomto momente veril, aj ked sa mu skutočne nechcelo nejako viac nad tým zamýšľať. Zlé veci radšej nepriťahovať ani len obyčajným pomyslením. Spokojne si povzdychol, bude musieť zase nájsť Maple aby jej povedal novinky o ktoré sa mu podarilo postarať. A možno sa dozvie niečo nové aj on, nakoniec svorka veciam zase až tak v poslednom čase nevenoval, aj keď jeho sen bol tak trochu jasný. Ešte musel ale tak trochu dospieť aby sa dostal kdekoľvek čo i len blízko k jeho dosiahnutiu. Napokon sa porozhliadal a rozhodol sa, že najlepší nápad bude ak sa poberie no nory. Tak tiež už njeaký čas nebol a bolo by fajn zistiť čo sa deje aj tam! A ak bude odpoveď nič, tak si aspoň na chvíľu pospí aby získal novú energiu. Tá sa vždy nakoniec hodí.
>´Úkryt

V lese sa nachádzalo dosť vlkov, čo Nicos vlastne vedel od začiatku ako so Zed stúpili do lesa. Pach krvi už nebol tak výrazný ako predtým, čo mu napovedal, že sa nebude jednať o tak veľký problém ako si na začiatku mohol myslieť. Rovnako ani nepočul zvuky panikárenia, čo bolo dobré - započúval sa do hlasov v lese aby rozoznal kto je tu okrem nich dvoch. Kdesi sa tu ozývali aj znamená hlasy ale aj také, ktoré nedokázal poriadne zaradiť k jeho majiteľovi. Nakoniec Nicos nepoznal všetkých čo sa vo svorke myhli, ako povedal Varjovi, bolo ich veľa. A vlci sa stále menili - niektorí zostali dlhšie, niektorí zase kratšie. To bolo asi vo veľkých svorkách normálne, minimálne z toho čo si on sám všimol. Už dlho sa chcel stretnúť s Nickolasom alebo so Starom, chýbali mu jeho starí kamaráti, ktorých už pomerne dlho nevidel a dúfal, že by sa mu podarilo ich odchytiť niekedy keď budú všetci doma. Čo bolo popravde aj jeho chýba, keďže posledné mesiace bol všade inde len nie v Sarumene.

Ahoj :D tak nakoniec som sa aj ja rozhodla trochu zahazardovať :D
prosím o 10 lístkov za 100 mušlí

Ďakujem!

Nicos | 6 | Varja
,,Ja zase svoj celý život žijem vo svorke. Zdá sa, že sme mali úplne iné zážitky počas vyrastania a trochu iný pohľad na niektoré veci," uškrnul sa. Už začínal cítiť ako sa mu slová vynárajú z hrdla. Nicos hrozne rád rozprával, ak ho mal kto počúvať a momentálne si s Varjom vymieňali pomerne dôležité informácie. Čo bolo ešte o niečo lepšie! ,,Akože lovy vo svorke sú fajn, ale na mňa je to hrozne veľa vlkov naraz a nedokážem sa tak úplne sústrediť na to čo robím. A pri love sa musíš fest sústrediť aby si nedostal kopytom do čela," vyplazil jazyk. Nicos sa nikdy nejako netajil tým, že mal problémy so sústredením. Veľa vlkov, ktorý sa k nemu dostali bližšie si to veľmi rýchlo všimli. Nerobil to naschvál, často sám sebe nadával, no niekedy... keď mal horšie dni nedokázal to vôbec ovplyvniť. ,,Ale menšie skupiny mi nevadia. Ale naša svorka je pomerne veľká takže je to veľa vlkov vždy," pokračoval. Nebol si úplne istý či už raz nespomínal, že je jeho svorka veľká, no on veľmi rád používal superlatívy, najmä v spojitosti so Sarumenom.
,,Heh škoda toho, naozaj. Musíš sa spýtať a potom ak sa náhodou stretneme inokedy tak mi povieš," navrhol mu. Ryšavý vlk teda predpokladal, že sa plánujú znovu stretnúť. On si spoločnosť hnedého vlka užíval. ,,No..." za zopár sekúnd zapochyboval, či je to rozumné, rozprávať niečo podobné vlkovi, ktorého nepoznal. nakoniec si mohli danú informáciu nechať len tak pre seba ako eso v rukáve. Ale.. to bola hovadina. ,,Naša svorka dokáže ovládať hmlu. Je to perfektné na našom území, kde ej veľmi veľa hmlistých dní. Naša alfa dokáže vytvoriť napríklad presnú napodobeninu nejakého zvieraťa z hmly. Ak to dobre premyslí, jeden by si mohol myslieť, že je v obkľúčení, keď nie je dobrá viditeľnosť," rozprával ďalej hrdo. Už sa nemohol dočkať kedy si to vyskúša. On sám objavil svoju mágiu len pred nedávnom aj keď ňou bol posadnutý už od decka.

Nicos eyed the shadows under branches right across the place he was sleeing on. He could remember the time in his ide when he used to be terified of shadows. His overactive imagination making up monsters and drawing out conclusions that whatever he saw was real. One tíme he had been even certain, that something was breathing on his neck. But now, as a full blown adult, pitch black spaces were still giving him heebe-yeebies. Maybe he still kinda was a little bit scared, even though he would never admit to it out loud - only if fur along his špine would not speak so loud sometimes. Nowadays Nicos did not mind dark that much even though he tend to avoid think about it too much. If he really wanted he would definitelly be able to get himself spooked over nothing. Thank Gods now he was more able to shape his own thoughts and not be affected by them. Except his fear of water. That was sticked with him for a very long time and ginger wolf was almost certaint it was to stay.
Anyhow, Nicos really wanted to sleep, so he curled up in a small ball with nose under his tail. With eyes closed heavy sigh escaped his lungs. Maybe tommorrow he could sleep in his pack's den - that wouls sure save him a lot of problems.

Január | 5 | Varja
Vlk povedal nahlas presne to isté, čo sa Nicos hanbil povedať. Myslel si to, to je pravda, ale povedať niečo tak ... zraniteľné, chcelo úplne iný typ odvahy ako si ryšavý vlk chcel priznať. ,,Vieš čo, akože... Mohli by sme," pozrel po očku na väčšieho vlka, no ešte sa úplne nemal po ňom skočiť. Nie žeby po tom nejako extra túžil, ale chcel si zmerať sily o tom potom. ,,Mňa osobne zase tie lovy až tak nebavia. Je tam hrozne veľa vlkov a je to veľmi veľký mela. Síce musíme niečo jesť, samozrejme. Určite sa do lovov rád pridám, len ma to až tak nebaví. Takže - každý má niečo svoje no," uškrnul sa na samca. Síce sa mohlo pre niekoho z jeho svorky zdať, že sa lovom vyhýba, to ale nebola vôbec pravda! Posledných zopár lovov mu nevyšlo lebo načasovanie bolo príliš zlé. Nechcel sa vyhovárať, no pravda bola niekedy nie príliš zhovievavá a svet mal zvláštny zmysel pre humor.
Ďalšia vec, ktorú ale vlk povedal mu takmer vyrazila dych. Dokonca ho to prinútilo zastať a pozrieť Varjovi priamo do tváre. ,,Tak toto ne-e! Oni ti nepovedali o svorkovej mágii?!" zvolal prekvapene a nespokojne krútil hlavou. Mal možnosť naučiť sa niečo nové o mágii a aj o inej svorke a takto mu to pokazia! Sakra práca! ,,Aspoň podľa toho čo viem, tak každý svorka tuna by mala mať svoju špecifickú mágiu. To mi vravela Maple - naša alfa," vysvetľoval a pomaly sa pustil späť do kráčania. ,,Neverím, že by nevedela o tom, že by nejaká svorka mágiu nemala, takže skôr verím tomu, že ti to nepovedali."

Január | 4 | Varja
Ich malý showoff skončil takmer rýchlejšie ako začal, čo bolo asi dobre. Nie žeby sa s ním chcel Nicos skutočne biť, no pravda bola taká, že zase až tak veľa stretov s vlkmi nemal - popravde sa s nikým ešte vôbec nebil a ticho dúfal, že by si to mohol teraz vyskúšať. Možno by mal byť rád, že ešte nemal príležitosť, on si to veľmi dobre uvedomoval.. ale čo keby? ,,Heh, dobre. Necháme to na inokedy okay?" uškrnul sa. Nakoniec vždy sa ešte mohli stretnúť nie? A on by predsa len mohol poprosiť kohokoľvek zo svorky aby si s ním zacvičil. Ale bude musieť vymyslieť nejakú dobrú zámienku. ,,Lovcov je vždy treba! Myslím, že by s tým boli vo svorke radi!" pritakal mu. ,,No ja väčšinou obchádzam hranice a dávam pozor aby boli poriadne označkované. Zatiaľ som sa ešte nestretol s niekým kto by prekročil hranice naschvál s cieľom niekomu ublížiť. Väčšinou sa to stane náhodou alebo naschvál ak sa chcú vlci do svorky pridať," vysvetľoval. Mal rád ak ho niekto počúval a reálne sa zaujímal o to čo ho hovoril. To ho vždy zahrialo pri srdiečku.
,,A nevieš akú máte svorka mágiu? Nepovedali ti ešte?"

Január | 3 | Varja
Ryšavý vlk zachytil na svojej srsti pohľad hnedého vlka. Nadvihol obočie, obaja sa navzájom premeriavali ako dvaja kohúti na smetisku. Akoby skutočne očakávali, že z ich rozhovoru niečo bude. Teda, Nicos sa toho nebál, samozrejme, akoby aj mohol? ,,Niečo také by si nemal hovoriť, lebo ešte nevieš ako veľmi súťaživý som," pridal do kroku dávajúc pozor na to kde stúpal. Momentálne si to obaja šinuli po vodnej hladine a Nicos bol prekvapený, že sa mu ešte nepodarilo natĺcť si nos. No to ako veľmi chcel pred vlkom frajariť si nemohol dovoliť, lebo vedel, že akonáhle by sa presunul do svojho fešáckeho poklusu, tak by si da rozhodne natiahol priamo pred Vajrom a dojem by bol úplne skazený. ,,Som ochranca nášho územia, tak je lepšie si na mňa dávať pozor," nadšene machroval, no nad jeho slovami bol stále počuť smiech a kde tu aj trocha irónie. Však jeden vedel ako to býva s mladými, ktorí si ešte stále myslia, že ovládnu svet. ,,Žijeme v takom hlbokom lese s vysokými borovicami. Je tam pekne, v lete nie moc teplo a máme tam často hmly. Čo u vás v čučoriedke?"