Příspěvky uživatele

< návrat zpět

November || 4 || Mordecai
Vlk sa na jeho slová zasmial, čo bolo pre Nicosa pomerne dobrým znakom. Mal rád vlkov čo sa smiali, vyzeralo to priateľsky a ryšavec veľmi rád dával prospech z pochybnosti. Veď načo sa zbytočne zapodievať niečím čo ani nemusí v prvom rade existovať? ,,Oh?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel vlkovi do tváre. ,,Aj ty niekoho hľadáš? Možno by som ti vedel nejako pomôcť ak budem vedieť. Rozhodne by som sa o to aspoň pokúsil," uškrnul sa s myknutím ramien. Nicos vždy veľmi rád pomohol keď mohol, ešte zatiaľ nikdy mu neprišli jeho rozhodnutia kusnuť do zadku, tak ani neplánoval prestať. V očakávaní hľadel na svojho spoločníka, no ich konverzácie boli trošku rozhádzané.
,,No.. Asi hej. Ja popravde o liečení moc neviem. Na to bola dobrá moja sestra, tú to veľmi bavilo," hovoril vlkovi. Áno, Nicos veľmi rád hovoril, možno aj veci, ktoré nikoho nezaujímali - dakedy jednoducho nevedel sklapnúť. ,,Ja som Ochranár, to ma baví omnoho viac a nemusím si pamätať ako vyzerajú všetky bylinky," vravel hrdo. Ryšavý vlk mal svoju prácu skutočne rád a dokonca by povedal, že v nej bol aj docela dobrý! ,,Ale keby sa to náhodou zhoršilo, tak si spomeň na moje slová, hej?"

November || 3 || Mordecai
,,Nechcel by si napomáhať s... dobrým úmyslami?" nadvihol obočie nad vlkovými slovami, no tak trochu mu mykalo kútikom úst. Napínanie príliš dlho nevydržal a vyprkol do príjemného smiechu nasledovaného vysvetlením. ,,Ale nie, ale nie- chápem čo si myslel, robím si srandu," zamával jednou z predných láb a stále sa pod fúzy tak trochu uškŕňal. ,,Je to môj starý známi, bohužiaľ ale keď sme sa naposledy stretli, bol som až príliš nadšený z toho že ho vidím, že som si nezapamätal kde býva," mykol plecami a previnilo pozrel na svojho spoločníka. Čo iné mal povedať? Aj keď si bol istý, že jeho slová môžu vyznieť akoby si ich práve tuna vymyslel, no často si práve realita vymýšľala tie najväčšie hovadiny, ktorým len ťažko bolo veriť.
Akonáhle mu vlk ukázal svoj bok, Nicos sa snažil ovládnuť výraz svojej tváre a snažil sa ho držať na niečom neutrálnom. ,,Oh okay. To vyzerá dosť... kruto," nechal sa počuť s ľútostivým tónom hlasu. Hej, aj také sa stávalo. ,,Ak by si s tým potreboval pomôcť, možno by som ti vedel zohnať liečiteľa ktorý má skúsenosti," pokračoval, no to nebolo všetko. ,,Hej, Sarumen. Svorka na juhu v ihličnatom lese. Myslím, že máme dosť dobrých liečiteľov aby ti niekto vedel pomôcť."

November || 2 || Mordecai
Nicovi takmer až poskočilo srdce, keď mu vlk na otázku odpovedal pozitívne. Pravda bola taká, že v tomto momente bol tak trušku zúfalí. Nevedel kde sa jeho priateľ nachádza a bola to len a len jheo chyba. Niežeby to urobil naschvál, samozrejme. Bol možno až príliš nadšený, že sa im podarilo stretnúť po toľkých rokoch a navzájom si na seba pamätali. Kto by sa v takom momente zaoberal maličkosťami, napríklad zapamätať si, kde druhý vlk býva? Ryšavý vlk sa vo svojej mysli kyslo usmial. Pravda bola taká, že asi všetci ... všetci okrem neho. ,,Hej vieš, čo však máš čas, kľudne popremýšľaj. Ja sa nakoniec aj tak nejako extra neponáhľam ak neviem kam mám ísť," uškrnul sa. Už sa o niečo uvoľnil avšak stále zostával na rovnakom mieste, ďalej od vlk a ešte o niečo ďalej od vody. Svoj strach už viac-menej prekonal, no načo pokúšať? ,,A inak všetko v pohode?" pýtal sa ďalej, tak trochu nenápadne. Nebol si istý čo bol vlk zranený alebo niečo také a zároveň sa na to nechcel priamo opýtať, to by bolo tak trochu divné. ,,Ja som Nicos inak, zo Sarumenu."

November || 1 || Mordecai
Nicos si to šinul smerom zo Sarumenu niekde kdesi na sever. Už to bol nejaký čas čo sa naposledy stretol s Mitsuom a rozhodne by chcel aby sa stretli znovu. Zase si vrčal popod nos, že nedaval väčší pozor na to keď mu vlk hovoril kde býva. Bože však si asi nepamätá ktorú svorku spomínal! Sakra práca. Pohľad mu ale padol na jazero okolo ktorého prechádzal. Popravde si nebol ani istý ako sa volalo, počas svojej chôdze bol zabraný do premýšľania a preto svet okolo neho len tak plynul. Možno by sa mohol toho hnedého vlka pri jazere poprosiť o pomoc? Možno ho bude poznať. ,,Uhum, ahoj!" pozdravil počas toho ako klusal smerom k vlkovi. ,,Nevideli ste tu takého bledo sivého vlka s fialovými odznakmi na srsti?" zastal neďaleko neho, ihneď ako mu do nosa udrel pach krvi. Držal si radšej odstup, nebol si úplne istý čím to bolo. Jemne naklonila hlavu na stranu, chvostom už až tak silno nekýval.

Nicosovi poskakovali uši ako sa mu k nim dostávalo stále viac a viac hlasov. Les sa pomaly ale isto napĺňal a on mal z toho pomerne horúci pocit na hrudi. Ako to už ale býva, s radosťou prišla aj nervozita, na ktorú on osobne nebol príliš zvyknutý. Veľa nových vlkov, to vedel podľa ich pachu a hlasov. Zhlboka sa nadýchol, nikdy nemal problém so spoločnosťou, tak prečo sa teraz cíti tak ako sa cíti? A ako sa vlastne cíti? Po otázke smerovanej na svoju osobu sa späť otočil k Shahirovy. Samozrejme.. Shahir. Jasné. To bola momentálne jeho misia, ktorá ho vrátila späť na zem. ,,Áno, ideme, nech sa môžeme pohnúť. Úkryt nie je jediné miesto, ktoré by som ti chcel teraz ukázať. Táto svorka skrýva množstvo zaujímavých vecí a toto je len veľmi rýchly rýchlokurz," uškrnul sa na svojho spoločníka a zapochodoval na mieste, akoby sa pripravoval na beh. Beh bol ale úplne v tomto momente zbytočný, keďže sa oni dvaja vôbec nenachádzali ďaleko od úkrytu Sarumenskej svorky. Nicos sa ale rád zabával a potreboval zo svojho teľa dostať tú akúsi úzkosť, ktorú ani poriadne nedokázal popísať. A čo bolo lepšie ako unaviť všetky svaly na tele?
> Úkryt

Na 3 - 5 kryštálov

Nicos sa pofľakoval pri svojom spoločníkovi a vlastne ich celej malej skupinke. Áno, ich svorka mala veľmi evidentne vĺčatá. Myšlienky mu ihneď skočili k Mitsuovi, ktorý vĺčatá rád nemal. Ryšavému vlkovi sa nezdali nejako... nesympatické. Ale na druhú stranu s nimi strávil presne asi 20 sekúnd a to ani poriadne nehovorili priamo na neho. Zacvakal ušami, on sa nikdy nepokladal za vlka, ktorému by to s vĺčatami nešlo, skúsenosti ale nemal. Stále ale veril, že dokáže všetko čo by sa mu zachcelo, aj keď už dávno nebol namysleným teenegerom. ,,Shahir je evidentne veľkým gentlemanom," uškrnul sa na neho. Nicos si nevedel predstaviť, ako by reagoval on, ak by ho niekto považoval len tak za svojho otca. Trošku divné, ale nevadí. ,,Marion, asi si ani ty nevidela Danie už nejakú dobu, že?" potreboval sa uistiť, aj keď mu odpoveď bola tak trochu jasná. Toto je už skutočne posledný krát, čo ju bude riešiť, zaprisahal sa sám sebe.
,,Keď budeš mať dosť balenia vlčíc tuna, tak sa môžeme posunúť ďalej," šťuchol Shahirovi do ramena s úškrnuom. Svoj hlas držal nižšie aby ho počuli len vlci najbližšie k nemu. ,,Ale samozrejme času dosť, treba rozvíjať vzťahy."

Smrčiny >
Shahir sa s tým nepáral a vybral sa rovno za nosom. Síce on sám nemal ako vedieť ako nájsť svorku do ktorej sa práve pridal, nebolo to až také ťažké. Nakoniec predsa len nasledoval Maple, ktorá im zmizla prd očami kdesi medzi stromami. Určite nejaké dôležité svorkovské veci, ako inak, Nicos o nej nepochyboval. Ale zároveň si aj veľmi užíval to objavovanie - to nadšenie, ktoré on sám už dlho nezažil. Popravde už veľmi dlho nebol na prieskume a ak by mal povedať pravdu, na dlhú dobu y ani na nijaký ísť nemal. Mal by zostať čušať vo svorke, robiť si svoju prácu, zoznámiť sa s ďalšími členmi svorky a možno si ešte odchytiť Maple k rozhovoru. Áno, to by sa mu veľmi šiklo. ,,Je to taká veľká jaskyňa, ktorá má množstvo miestností. Zvonku je obrastená machom a vnútri je socha významných vlkov, ktorý už zomreli. Bude sa ti to tam páčiť," odpovedal mu hrdo na otázku. Veľmi dobre si pamätal okamihy kedy ju s Danie upratávali a vyvlákali von kožušiny aby sa vyvetrali.
Shahir si ale všimol vlčíc, ktoré postávali v lese a samozrejme sa k nim vybral. Nicos sa uškrnul a nasledoval ho - aspoň nebolo pochýb o tom, ktorý tím Shahir preferuje. ,,Ahojte!" pozdravil sa spokojne s krútiacim chvostom. ,,Shahir je tu nový, teraz sa k nám pridal, tak mu to tu ukazujem. Akurát mierime ku Skalisku," oznamoval. ,,My máme vlčatá?"

Maple ich opustila, Nicos sa jej pozdravil a ešte za ňou hodnú chvíľu pozeral. Veľmi dobre vedel, že má toho veľa na práci - však to bol aj dôvod prečo sa s ňou ž tak veľmi nestretával. Aj keby chcel, stále ju tak trochu bral ako svoju mamku, čo ani jeden z nich oficiálne nepovedal, ale ... no. Z myšlienok ho vyplavil až Shahir, ktorý ho rovno priamo oslovil, čo bolo fajn ak sa chcel konečne pohnúť a prestať premýšľať nad hovadinami, ako to často robieval. ,,Ale hej, jasné, že áno," uškrnul sa na neho a teraz ho už skutočne počúval. Zatiaľ čo sa bledý vlk rozprával s jeho alfou, on bol tak trochu dušou mimo, na to si ale Shahir postupne zvykne, keď sa budú poznať o niečo dlhšie. ,,A áno, prevediem ťa po okolí samozrejme!" poskočil napokon, už bol skutočne zase vo svojom tele, pohyb sa mu vracal do láb a rovno sa aj pobral kdesi medzi stromy kde sa pred pár okamihmi stratila Maple. ,,Som nakoniec ochranca, takže to tu poznám veľmi dobre, ukážem ti všetky najlepšie miesta aké poznám," otočil sa k svojmu spoločníkovi a ponad rameno na neho žmurkol. Určite mu musí ukázať vydru, úkryt a možno aj nejakú vyhliadku alebo skrýšu pod spadnutým stromom! Hej, to by bolo najlepšie. Ticho si vymenovával v hlave čo by chcel ukázať, len aby na to nezabudol - za čo by nedal labu do ohňa, ako inak. ,,Tak, prvá zastávka, úkryt!"
> Sarumen

Nicos zainteresovane sledoval ako funguje prijímanie nového vlak do svorky. Zatiaľ sa mu to zdalo okay. On si na svoje prijatie popravde až tak veľmi nespomínal; v tom období bol ešte veľmi malým vlkom a celkovo spomienky na toto obdobie mal ryšavý vlk tak trochu zahmlené. A to nie len kvôli mágii, ktorou si ho Maple takmer okamžite získala. Potom mal zase obdobie kedy si myslel, že by sa mu páčilo byť vo vysokom postavení, takmer až pod Maple. Uši mu pri tejto spminenke tak trochu klesli, jeho tínedžerská odvaha ho už tak trochu opustila a dokázal si predstaviť ako veľa práce a zodpovednosti sa v niečom podobnom nachádza. Musel na sebe pracovať, tymto faktom si bol ako jediným úplne istý. A potom sa uvidí. Možno niekedy. Ale zatiaľ by sa teda mal na niekoho prilepiť a aspoň sledovať ako všetko funguje. Trošku ohromujúca povinnosť, ale Nicos mal rád výzvy.
Veľmi bojoval so svojou zvedavosťou aby ich konverzáciu nenarúšal, no nakoniec mu to nedalo a zase urobil tak trochu krok dopredu. ,,Že kde si našiel čo?" zaujímal sa so zmrašteným obočím. Nebol si istý či úplne rozumel ae to asi nebolo tak úplne podstatné. Shahir mal... potenciál, to sa mu nemohlo uprieť. No taktiež veľa práce pred sebou. ,,Ja som ochranca svorky. Je to fajn," pousmial sa napokon. Áno, táto práca bola skutočne fajn.

Maple bola na roztrhanie. Fakt, ktorý si Nicos veľmi dobre uvedomoval a preto si veľmi vážil, že s ňou mohol stráviť nejaký čas. Aj keď to nebol úplne jeho čas, no to mu nevadilo. Veľmi rád sa zviezol na niekoho chrbte ak to znamenalo, že mohol stráviť čas so svojou adoptívnou mamkou. Najmä ak je to posledný vlk, ktorý mu zostal, po tom čo sestru nevidel už veľmi veľmi dlho. Akonáhle sa vlčica vzdialila a pridala sa k nim nejaká nová - teraz už vedel, že je nová, keďže to povedala. ,,Vravel som ti, že sme populárni," otočil na Shahira s úškrnom a hrdosťou v hlase. Akoby aj nemohol byť hrdý? Konverzácia, ktorá ďalej prebiehala sa ho netýkala, preto ani do nej nejako nezasahoval. Vedel, že ak sa k nim chce pridať, musí sa o svoju budúcnosť postarať Shahir sám. On len verne čakal aby sa potom mohli spoločne vybrať do tých svoriek, takmer z neho až sršalo nadšenie, no neplánoval sa príliš pripomínať. Nakoniec Maple mala toho dosť veľa aby ju stále s niečím obháňal. ,,Zdá sa, že sa celkom rozrastáme," povedal nakoniec aby sa na neho zase až tak moc nezabudlo. Prestúpil z nohy na nohu a sledoval Shahira, jeho odpoveď až tak nezapôsobila. Možno sa len hanbil trošku?

Okrem Maple sa medzi stromami nachádzali aj ďalší vlci, Nicos si ich všimol až o niekoľko momentov neskôr, potom čo sa priblížil k alfe. Zdalo sa, že sa mu podarilo zmeškať svorkový lov. Zase. Už niekoľký krát po sebe. Nicos sa na rýchlo zatváril kyselo. Jeden by povedal, že sa mu až vyhýba, čo vôbec nebola pravda! Ech. Ešte, že si ako svoje povolanie nevybral lovca, nad čím premýšľal. Aspoň vtedy mal pri sebe trochu súdnosti. ,,Ahojte chalani!!" zakričal za nimi, aj keď si nebol úplne istý, či sa už navzájom predstavili. Napokon posledných pár mesiacov bolo pomerne náročných a on počas nich nebol príliš dobrý v socializácii. Svoju pozornosť ale vrátil k problému - alebo skôr k tej dobrej správe, ktorú sa tak tešil oznámiť. Už sa k nim nakoniec doteperil aj Shahir a on mohol začať. Ale najskôr, ,,Ale výlet nie je nikdy na škodu si myslím. A aspoň by sme mali nejaké čerstvé informácie! Aj keď neviem na čo by nám boli tak úplne treba, ale možno?" Mykol ramenami. ,,Viem, že sme sa ale o tom bavili už predtým. A ja som za, rád pôjdem," uškrnul sa. Stále sa mu kdesi v mysli skrýval ten jeho detský nápad, že chce vidieť mágiu ostatných svoriek v akcii.
Potom sa už ale vrátil späť k bledému vlkovi, ktorý možno ani nevedel o čom hovoria. To ale nebolo podstatné. ,,Toto je Shahir a vravel mi, že o nás počul a tak, a že by sa chcel k nám do svorky pridať," pozrel sa smerom na vlk s úsmevom, akoby čakal či mu skutočne pritaká. Okay. Informácia odovzdaná - teraz sa uvidí.

Tenebrae >
Nicos venoval svojmu spoločníkovi len asi polovicu svojej pozornosti. Nie žeby mu na ňom nezáležalo - práve naopak. Veľmi chcel aby sa im podarilo dostať do cieľa čo najskôr a možno sa mohol aj trochu krotiť. Ryšavý vlk ale nebol príliš známy tým, že sa dokázal na povel upokojiť. ,,Už sme skoro tam, hej," odpovedal na otázku. Mali síce namierené do Sarumenu, no jeho nos vo vzduchu cítil podraz. Teda vlastne vôbec nie. Chvost sa mu rozkmital ešte väčšmi, keď zacítil Maple vo vzduchu ešte predtým ako prekročili územie svorky. Možno to tak bolo dokonca aj lepšie, aspoň nemusel cudzincovi presne ukazovať kde majú hranice. Aj keď to bolo pomerne jednoduché poznať. Nicos sa snažil udržať v tichosti, bojujúc z nutkaním na Maple kričať ihneď ako ju zacítil. Napokon sa mu podarilo vydržať až do okamihu keby ju neuvidel medzi tmavými stromami. ,,Maple! Ahoj!" pridal ešte viac do kroku a zastavil až neďaleko vlčice, spokojný so svojou prácou. ,,Máš čas teraz? Mám pre teba celkom dobrú správu. Teda myslím, že je to dobrá správa. Sarumen má vonku veľmi dobré menu," uškrnul sa. ,,To teda ale nie je tá dobrá správa, ktorú ti chcem povedať, ale je to tiež dobrá správa si myslím."

Vresový palúk cez Kierb >
Vlk sa mu zaprisahal, že kráčať dokáže v pohode. Nicos si nebol úplne istý či mu skutočne chcel veriť, ale na druhú stranu ešte menej sa mu chcelo čakať o niečo dlhšie na tomto Bohu zabudnutom mieste. Prikývol teda len a pobral sa okolo rieky, držiac si dostatočne široký rozostup. Ani jemu nebola vodná hladina príliš príjemná a preto mu veľmi vyhovovalo, že sa nakoniec dokázali presúvať pomerne rýchlo. Nakoniec sa predsa len zdalo, že vlk bol úplne v pohode a jeho slabosť bola len... dočasná? ,,Musíme prejsť cez vodu, ale to zvládneme, fakt. Okay?" kývol k vlkovi. Nejako sa museli dostať na druhú stranu a ryšavý vlk mal v tomto už aké-také skúsenosti. Nakoniec tadiaľto prechádzal vždy keď smeroval aspoň trochu na sever.
Nicovi netrvalo dlho kým sa mu podarilo nájsť dostatočne bezpečný strom a len tromi skokmi sa ocitol na druhej strane rieky. ,,Troška sa to šmýka ale je to úplne bezpečné, poď," uškrnul sa na vlka ako vykukol spoza kmeňa. ,,Už sme skoro tam, kúsok za hranicou lesa je už územie."
> Tmavé smrčiny

September | 7 | Sesi
Nicos sa uškŕňal. Klamal by ak by povedal, že sa mu nepáčilo vravieť superlatívy na svoju svorku. Akoby to mal v krvi, vždy spomenúť ako veľmi dobre mu tam je a ako veľmi by sa ostatní mali chcieť dostať tam kde je on. Na druhej strane nemal si svoj pobyt vo svorke s čím porovnať, keďže v žiadnej inej svorke nežil. Teda na svoju rodnú svorku si nepamätal ale to jej už povedal, že áno. ,,Dobre teda. Zoženiem ešte niekoho a dáme si parádnu vojnu," škeril sa. ,,Zvolíme si stratégiu a všetkých ich zabalíme do snehu!" nadšene vyskočil na laby a spokojne vrtel chvostom. Áno, áno, to rozhodne bude fungovať.
,,A inak sa kde zdržiavaš? Keby som náhodou šiel okolo, prišiel by som povedať ahoj," spýtal sa a tento raz sa zaprisahal, že bude dávať pozor na to čo mu vlčica odpovie. Aby neskončil s rovnakým problémom aký mal pri Mitsuovi. A nakoniec, už sa bude musieť pomaly aj ponáhľať domov.