Příspěvky uživatele

< návrat zpět

August | 1 | Reonys
Nicos mal na tvári myslí výraz aj keď sa snažil svoje pocity nedávať príliš najavo. V poslednom čase sa mu jeho nechuť ohľadne telies vody celkom vrátila, najmä po tej eskapáde s ostrovom neďaleko pobrežia. Nie žeby za ňu mohol sám, ale možno práve to celú situáciu robilo o niečo horšou. Ryšavý vlk mal dojem, že už sa všetko uberá k lepšiemu, no s niečím podobným nerátal a ani na to nebol psychicky pripravený. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo momentálne chodil okolo brehu jazere ako nahnevaný býk, zo strany na stranu, a mumlal si popod nos slová, ktoré ani on nedokázal poriadne rozlíšiť. Pripravoval sa na to, že do jazera skočí - veľmi rýchla skúška odvahy, kedy sa rozbehne, skočí tam po hruď a vybehne naspäť. Jednoduché, nie? No v teórii aj áno, ale v praxi? Nicos si uvedomoval, že jeho strach je viac ako len irelevantný, no toto zistenie mu aj tak nijako nepomáhalo.

Nicos always enjoyed sitting under a tree. Trees in Sarumen were big and ancient, holding onto the ground with their enormous roots holding everything together as if not only their life depended on it. It was quiet in the forest, not quite night yet, but sun has already set tens of minutes ago. Everything was calm and ginger wolf really liked it, needless to say he would also enjoy some company. Nicos missed Mitsu and wished his friend would change his mind about the place where he wanted to live. Both of them were stuborn little things and none of them wanted to make a decision. Or maybe that was decision all for itself.
Young wolf let his head set on the ground, he just knew he could never leave. Never even dreamed about it. It was his home, a place where he spent most of his life, had friends and family. He knew that mitsu is most likely feeling the same way about Moss's pack. It just was not fair to ask him to leave, Nicos knew that as well. He still wished though, that maybe, just maybe Mitsu will change his mind. But was not expecting it. Maybe they are gonna figure it out somehow, so they would be able to keep in touch in despite of the distance where their own homes were.
Maybe Nicos should go find his friend and talk about it more. What can he figure out on his own? They were in this problem together. More or less... Nicos was not sure if Mitsu is feeling the same way, in the end.

Akonáhle mu vlčica povedala niečo o svojej minulosti, Nicos takmer prehltol svoj dych. ,,Oni ťa vyhodili?" jeho oči boli ako dva puky, nedokázal si predstaviť ako by sa v jej situácii cítil on. Na to čo mu vravela sa zdala byť až príliš pokojná. Ak by ho Maple vykopla, on by rozhodne tak pokojný nebol. ,,Nie, nie nie. To nie je správne," kýval hlavou v znaku nesúhlasu. ,,Ak by si potrebovala, tak by som ti asi mohol vybaviť miesto u nás vo svorke, ak by si potrebovala, samozrejme," mykol ramenami. Nebol si úplne istý, či to bolo správne, no mal dojem, že áno. Na to ale koľko mali vo svorke teraz vĺčat, tak trochu dúfal, že by Mina odmietla. ,,Ja som nikdy nebol tulák, tak neviem aké to moc je," priznal sa. Ten mesiac života medzi svojou rodnou svorkou a Sarumenom nejako nepočítal. Už si ani poriadne nespomínal čo sa za to obdobie stalo.
,,Ah nie... Narodil som sa inde, ale prišiel som sem ešte ako malé škvrňa, takže to tu beriem viac ako svoj rodný domov," nechal sa počuť, stále ešte príliš neveril, ako sa niečo také mohlo stať. Bol nahnevaný aj za ňu, skutočne.
Ako sa ale konverzácia stočila späť ku hmle, Nicos sa hrdo narovnal. Jej otázky ho ale nepotešili. Ale že vôbec. ,,NIE! U všetkých bohov, to rozhodne nie!" zaprotestoval, takmer až urazene. Ako by niekto mohol niečo také povedať na jeho Sarumen? Trochu po nej zazrel a teraz už fakt dúfal, že jeho ponuku odmietne. Akože mňa na to nalákali, ale rozhodne nie v takom význame ako si ona myslí! ,,My decká nežerieme," zazrel na ňu, ako ju niečo také mohlo aj napadnúť. ,,Vy.. áno?"

Vlčica pred nim sa ihneď dala do vysvetľovania, keďže ako sa zdalo, vôbec sa navzájom nepochopili. Nicos nepoznal slová, ktoré používala - nebol ani zďaleka tak rozhladený, ako by sa možno mohlo zdať, aj ked mal plnú tlamu rečí. Pravda bola taká, že už takmer celý svoj život býval na jednom mieste a tak ľahko to zmeniť nechcel. Mal svoj domov rád, to bolo hlavné. ,,AHA!!! Jasné, tak to chápem už," uškrnul sa. Vždy bolo čo nové sa naučiť, ako sa zdalo. Čo sa nemohlo ryšavému vlkovi uprieť bolo, že bol skutočne prístupný k novým veciam a nemal problém uznať si, že niečo nevedel. Čo bolo celkom často, povedzme si, Nicos bol proste... Nicos. ,,A čo ste sa odísť rozhodli? Či len tak? Na skusy?" pýtal sa ďalej so záujmom. Nie žeby chcel vyťahovať informácie, no nenútené konverzácie často nemali presný plán.
,,Nie, nie. Teda-" začal zase vysvetľovať on. ,,Sarumen je môj domov, ale je to meno svorky. Alebo teda skôr lesa v ktorom bývame!" nechal sa počuť spokojne. O Sarumene veľmi rád rozprával, najmä teda preto, že to tam skutočne miloval. Nech už existoval Boh, alebo osud, alebo čokoľvek iné, rozhodne sa dobre stalo, že ho vtedy laby zaviedli priamo tam. ,,A akože, zase až tak veľa slnka tam nemáme. Skôr hmla," pokračoval. ,,Hmla to je naše! Sme v nej špecialisti."

Nicos zostal tak trochu prekvapený, po prvých slovách, ktoré mu vlčica venovala. Jeho hlava sa tak trochu naklonila na stranu, no na tvári mu stále hral úsmev. Nakoniec, to u neho muselo byť niečo skutočne veľké, že by sa mračil. A na svoje zážitky na mori už takmer zabudol - predsa len dobre vedel, že spoločnosť mu robí viac ako len dobre. ,,Ogar? To nie, nie. Museli ste si ma s niekým pomýliť," uškrnul sa. Nestávalo sa mu často, že sa na niekoho podobal. Jeho srsť nebola tak úplne bežná, síce hnedá, no na slnku hádzala viac ako len výrazné ryšavé odtiene. Mal to rád. Rád si predstavoval, že sa mu do srsti ako mláďati dostalo kúsok plameňa a už mu tam zostal do konca života. ,,Som Nicos! Nicos zo Sarumenu. A vy?" pýtal sa ďalej. Vlčica rozprávala zvláštnym prízvukom, čo si všimol takmer okamžite ako k nemu začala rozprávať. Bolo to .. zaujímavé. Ak nič iné. Používala slová síce ktoré poznal ale v takom rozpoložení, ktoré mu nebolo úplne známe. Možno prišla z ďaleka! Vzrušujúce!! ,,Ale hej, smerujem domov teda a toto miesto mám rád. Nie je tu v okolí zase až tak veľa lúk cez ktoré by neviseli konáre stromov."

Medvedie jazerá >
Na srsti ho už šteklila tráva, čo bolo pre Nicosa viac ako len príjemné. Rád sa predieral týmto ,,morom" a rozhodne ho preferoval pred morom lepkavý s tmavomodrou vodou. Až ho pri tejto myšlienke zase striaslo a on sa cítil akoby mu niekto kráčal po chrbtici. To už bolo ale minimum, lebo ho od najbližšieho mora delilo niekoľko stoviek kilometrov (snáď) a nič pre neho nemohlo byť lepšie. Preto, keď mu pohľad spadol na hnedú srsť kdesi v tráve, už mal omnoho lepšiu náladu ako doteraz. ,,Ahooj!" nadšene sa ozýval už z diaľky, najmä preto, že chcel spoločnosť. Teda, v spoločnosti niekoho ďalšieho by sa mu celkom slušne podarilo zabudnúť na menšiu (alebo väčšiu) traumu, ktorú teraz prežil. Uf. ,,Celkom pekný večer, nie?" pokračoval v nenútenej konverzácii ďalej, počas toho ako sa stále blížil k vlčici. Vyzerala milo - aj keď pre ryšavého vlka vyzerali milo takmer všetci. Nicos veľmi rád dával vlkom výhodu pochybnosti, až do okamihu kedy ho nepresvedčia o opaku.

Ranský les cez Mahtae juh >
S nechuťou kráčal pomedzi jazerá počas toho ako mu laby ločkali v bahne. Nemal to rád, no toto miesto by zobral pred morom kedykoľvek. Tuna sa mu páčilo, že aj keď naokolo neho bolo veľa vody, vedel, že má zem pod labami. Síce pomerne šmykľavú a mazľavú zem, no stále zem, po ktorej sa dalo kráčať, aj keby bolo veľmi zle. Toto miesto ale poznal, dobre vedel, že ho od Sarumenu delila len jedna planina, jedna rieka a už by bol tam! Nadšene pridal poskakovanie do svojho pohybu a aj srdce bolo už o niečo viac spokojnejšie vo svojom mieste v Nicosovej hrudi. Akonáhle sa mu do pohľadu dostal koniec bažín, už vedel, že je dobre a že sa k moru už tak jednoducho najbližší čas nevráti. Totálne nechápal, ako niekto mohol mať podobné miesto rád! V tomto ohľade Nicos skutočne ohľaduplný nebol a vážne súdil vlkov, ktorý milujú miesto pri mori. Pfuj.
> Stredozemka

Lachtaní pláž cez Márylouku >
Uši mal stiahnuté k zátylku a kráčal priamo za nosom, bez toho aby sa pozeral ktorýmkoľvek iným smerom. Srdce mu ešte stále silne bilo a do očí sa mu stále vracala temnota more, ktoré sa mu vírilo pod labami. Najskôr sa to snažil zahnať mykaním hlavou, akoby očakával, že ich rozhrká ako akúsi farbu, no nedarilo sa. Napokon ich len nechal bežať, zatiaľ čo sa každým krokom blížil bližšie a bližšie k jeho svorke. K jeho bezpečnému miestu, kde sa mu nikdy nemohlo nič stať. Že? Snažil sa robiť svoje dychové cvičenia, no popravde sa mu nezdalo, že by mu to nejako pomáhalo. Necítil sa dostatočne pokojne na to aby to fungovalo, to si už všimol - že existovala hranica kedy už ani podobné techniky nepomáhajú. Nevadilo to, aspoň už bol viac ako len ďaleko od mora a mohol sa jednoduchšie nadýchnuť.
> Medvedie jazerá cez Mahtae juh

Nicos si nespomínal, kedy naposledy hodil také veľké tantrum ako dnes. Možno ak by sa videl z pohľadu niekoho iného, tak by rozumel ako smiešne vyzeral. Keď vrieskal na starého vlka aby ho okamžite, bez akéhokoĺvek čakania vrátil späť odkiaľ prišli. Ryšavý vlk nemal ďaleko od toho aby po starcovi skočil a vrazil s ním na zem - našťastie mal dostatočne veľa seba sebareflexie aby si uvedomoval, že sa bez starca domov nedostane. Inak by to snáď pre oboch skončilo omnoho horšie. Nicos o sebe vedel, že je pomerne kľudným vlkom a niekomu by len tak neublížil, no aj ten najlepší vlk má len toľko trpezlivosti koľko má. Ihneď ako sa im podarilo dostať sa na pevninu, Nicos vyskočil z lode a ani sa neobzrel. Bez rozlúčenia sa rozbehol čo najďalej od vody, cítiac ako sa mu vracia strach, ktorý sa po toľko rokoch podarilo skresať.
> Ranský les cez Márylouku

F1: V3 - 2. Vyloď se z Perly a prozkoumej pláž. (V každém odstavci se musí objevit emoce – ale bez pojmenování)

Presun Nicosa z lode sa skôr dal popísať ako vypadnutie, než ako výstup. Jeho laby sa triasli, no na piesočnatej pláži sa mu razom o niečo lepšie dýchalo. Ten nepríjemný, ťaživý pocit, ktorý mal na hrudníku sa trochu uvoľnil, no akonáhle si uvedomil ako ďaleko sa nachádza od svojho domova, takmer znovu týmto hryzúcim pocitom prepadol. Starého vlka preťal vražedným pohľadom, ak by ním dokázal zapaľovať, rozhodne by Mrakovous už stál v plameňoch. ,,Zdá sa mi, že si so sebou spokojný," vypľul zo seba nahnevane. Starík bol asi prvým vlkom, ktorému by Nicos najradšej visel z krku. Trvalo mu niekoľko ďalších minút, kým zmätok svojich pocitov upokoj dostatočne na to aby dokázal analyzovať svoju situáciu. Nachádzal sa na mieste, ktoré mu niečo hovorilo, no nevedel prečo. Po očku sledoval starého vlka aby si na neho niečo nevymyslel. Ryšavý vlk by za neho nedal labu do ohňa a rozhodne by nebol veľmi prekvapený ak by sa razom zobral a odišiel bez neho. ,,Máš predstavu ako sa to tu volá?" volal na vlka, aj keď mu bolo viac ako len jasné, že aj keby vlk odpoveď poznal, nebola by mu nič platná. Vlastne si Nicos ani nebol istý prečo na pláž vystúpil a ako mu to malo pomôcť dostať sa domov. Museli sa teraz nejako dostať z plytčiny aby sa mohli ďalej presúvať smerom ku Gallirei... dúfajúc, že nie preč.

F1: V3 - 1. Zkus Mrakovouse přesvědčit k návratu na pevninu. (Piš o vodě, aniž bys použil slovo voda.)

Nicos takmer zamral, takmer okamžite ako sa jeho laby dostali na palubu. Tlak mu vyskočil ani nevedel povedať ako, pohľad na pevninu, ktorá sa od neho vzďaľovala mu vyhnala vzduch z pľúc. Trvalo mu niekoľko sekúnd kým sa mu podarilo dostať do pohybu a chýbalo mu len niekoľko metrov od toho aby sa vrhol pod hladinu skôr ako sa dostanú príliš ďaleko. ,,HEJ starec!" kričal po vlkovi Nicos, čo u neho nebolo príliš charakteristické. Bol vydesený a dostal sa do situácie do ktorej sa rozhodne nechcel dostať. ,,Vravel som ti, že nechcem ísť na more!" pokračoval vo vystrašenou pobehovaní po palube, no odvaha, ktorú na skok nazbieral sa mu vždy vyparila ihneď ako mu oči spadli do hlbín. Mohol vidieť ako sa pod ním premávajú rybičky a už len pri predstave, že by jeho laby pádlovali medzi nimi, sa mu obracal žalúdok. ,,Otoč to ešte, ja vyskočím na plytčine a rob si potom čo chceš," snažil sa na vlka naliehať, no zdalo sa, že vlk ho totálne ignoroval. ,,To môže byť moja odmena za pomoc, okay? Nič iné od teba nebudem chcieť, akoby sme sa nikdy nestretli!" myslel si, že toto na neho zapôsobí, no evidentne sa mýlil. Nekonečné more pod jeho labami tmavlo, ako sa dostávali stále ďalej do hlbín a Nicos sa pomaly ale isto rozlučoval so svojim životom.

F1: V2 - 2. Prozkoumej zbytek Mrakovousovi lodi. (Každou větu začni jiným písmenem abecedy – A–B–C, nemusí být všechny, ale musí jít za sebou)

Ako hľadel pred seba, uvedomoval si, že zase na tejto lodi až tak veľa nevidel. Bolo jednoduché sa porozhliadnuť a nájsť miesta, ktoré sa mu predtým nepodarilo preliezť. Cítil sa tak trochu ako cudzinec, čo popravde aj bol. Došiel sem ako cudzinec, kapitán si ho viacmenej adoptoval aby mu pomohol a teraz ho nechal samého. Ešte, že mu nepovedal, že sa nemá po lodi premávať - ako sa vraví, čo nie je zakázané je povolené. Fakt ale bol, že sa až tak veľmi nezaujímal, truhlica, ktorá mu sedela pred labami ho zaujímala viac. Gustu ale medzi nekládli a Nicos si vedel predstaviť prečo sa tuna Mrakovousovi tak páčilo. Handry na drevenej podlahe síce nepôsobili úplne gustiózne, ale toto bol zrovna problém, ktorý sa dal veľmi rýchlo vyriešiť ak by na tom niekomu záležalo. Išiel popod stenami lode až ku schodom hore späť na palubu, no napokon sa zastavil predtým ako jeho laby nastúpila na prvý stupienok. Jas slnka k nemu dolu prechádzal len pomedzi zle pribité dosky, dolu bolo prítmie, ktoré ryšavému vlkovi stavalo srsť na chrbtici do pozoru. Klamal by ak by povedal, že sa cítil príjemne. Lepšie ako keby sa mal ďalej prepchávať pomedzi pavučiny, svoju zvedavosť už dostatočne nasýtil. Mohol sa teraz spokojne vybrať späť k Mrakovousovi.

F1: V2 - 1. Zkus rozluštit nápisy na truhle. (Napiš post bez slovesa „být“ - jeho podoby jsou povolené)

Nicos sa nechá previesť loďou, akoby ju ešte poriadne nevidel. Aj keď je pravda, že počas opravovania nemal príliš veľa času na rozhliadanie sa. Loď ho celkom zaujíma, aj keď po toľkej práci by si skôr za odmenu vybral večeru alebo vodu, ktorá by mu ovlažila hrdlo. Miesto toho sa dostane do podpalubia, ktoré mu pripomenie, že ich delí len o trochu väčší vietor od toho aby sa rozsypali kdesi nad hlbokou vodou. Do pohľadu mu ale spadne truhla, o ktorú prejaví malý záujem od Mrakovous. ,,Vyzerá staro.." prenesie a z nejakého dôvodu mu nenechá ,,spať". Zatiaľ čo sa starý vlk prenesie ku kormidlu, on zostal sedieť neďaleko truhli, pozerajúc na ňu zo všetkých uhlov, len aby zistil, čo mu znaku na jej víku pripomínajú. ,,Heeej! Nie že odídeš s tou loďou skôr ako vystúpim!" nechal sa počuť, no aj napriek tomu, že vie, že by sa mal ísť pozrieť čo tam ten starý blázon robí, nedokáže sa od truhlice odtrhnúť. ,,Vravel som, že na more nechcem," pokračoval ticho, s labami položenými na jej vrcholci. Ňufákom sa pokúšal ju otvoriť, no to mu nešlo a na rozlúštenie písma bol blbí - to si uvedomoval. Ak by tu bola jeho sestra, možno v tom momente by mali nejakú šancu, no takto? Asi ani nie.

F1: V1 - 2. Zkus najít něco, co opravit nepotřebuje, ale svým „vylepšením“ to rozbiješ. (Každou větu začni slovesem)

Kráčal po palube a zaznamenával, čo všetko by mohli ešte opraviť. Sledoval ako sa Mrakovous presúva z jedného miesta na na lodi na druhé a na tretie a robí asi to isté čo Nicos. Bol rád, že už v tom nebol sám a bolo mu to aj vidieť na tvári. Uvedomoval si, že mladý vlk mu nie je až takou veľkou pomocou ako čakal, aj keď sa Nicos snažil ako len mohol. Išlo im to pomaly a popravde, len ťažko si ryšavý vlk predstavoval, že by sa loď pod jeho nohami mohla znovu dostať na more, aj napriek tomu, čo mu Mrakovous tvrdil. Zazdiť diery v stenách lode bolo veľmi ťažké a Nicos by neveril, že ich práca vydrží tvrdé morské búrky. Veriť niečomu a realita bola často niečo úplne iné a Nicos bol rád, že svojimi nohami môže zostať na suchu a do vody ho nič neťahalo. Padol pohľadom na vysoký sťažeň vysoko nad jeho hlavou a srdce mu poskočilo. Rozbehol sa s nadšením, keď konečne objavil niečo čo by dokázal urobiť aj sám, na tvári mu hral šibalský úsmev. Vyplazil jazyk zatiaľ čo sa mu pod labami nachádzala hrubá látka. Naťahoval ju ako sa mu len darilo, aby bola pripravená na vytiahnutie k oblohe. Pokaziť sa v tento moment nemohlo nič, minimálne v to Nicos vo svojom optimizme veril. Trhnutie, kedy mu laba prešla cez látku bolo počuť snáď na celú loď. Zamrel takmer, keď pohľadom vyhľadal Mrakovousa, akoby očakával, že sa na neho vrhne. Zdalo sa ale, že zatiaľ bol Nicos v bezpečí.

F1: V1 - 1. Pomoz opravit Mrakovousovu loď. (Každý dialog zakonči jednoslovnou větou)

Nicos prišiel na breh mora, očakávajúc nejaký život. Síce nevedel, že na tejto pláži majú pobehovať mladé tulene, alebo čokoľvek podobné - všimol si ale, že na pláži bolo niečo, čo tam nepatrilo. Ryšavý vlk hľadel na novú vec, ktorú ešte predtým nevidel a skor ako ju stihol preskúmať, ujal so ho možno až priveľmi nadšený vlk. Kto by ale bol Nicos ako by sa razom nadšením nepreniesol na jeho úroveň? ,,Námorník?" zasmial sa, no vlk si ďalej pokračoval po svojom. Mal problém, to bolo evidentné a na prvý pohľad bolo jasné, že potrebuje pomoc. Chodil však okolo horúcej kaše, rozkladal mladému vlkovi o svojej lodi, zatiaľ čo ten prepichoval miesto pohľadom. ,,Je krásna. Teda asi. Ja som ešte nikdy niečo podobné nevidel. Zaujímavé," uškrnul sa, no chvost mu hral na všetky strany. Nicos mal veľmi rád nové veci a veci ktoré len tak niekto nezažil mal rád ešte viac! A o kocábke ešte vo svojom živote nepočul, tak sa muselo jednať o niečo veľmi špeciálne! ,,Odmena hovoríš? Tak to teda aby sme si pohli. Ja som Nicos. Hej?" nechal sa počuť a rovno sa začal šplhať na hore na loď, hľadajúc niečo s čím by mohol pomôcť. Ťažko sa ale pomáhalo, keď jeden nevedel ako by veci mali vyzerať v zdravom stave. Najskôr teda začal s niečím jednoduchým - upratovaním vecí, ktorými si bol istý, že na palubu nepatrili a už ich nemohli na nič použiť.