Gallirea - Příspěvky uživatele

Apríl | 7 | Reonys
Nicos sa musel veľmi držať, aby sa vlkovi nevysmial do tváre - v dobrom samozrejme! Vlkove slová mu minimálne priniesli široký úškrn na tvár, už len predstva tejto scény ho viac ako len pobavila. Razom sa nemusel cítiť tak veľmi blbo ako sa cítil. Napokon mu to ale nedalo a musel sa skutočne zasmiať aj nahlas. ,,Nie- nie. Pardón," ospravedlňoval sa, ,,Len rád vidím, že nie som jediný, kto je vo vode tak trocha úplne ľaví." Ryšavý vlk príliš vodu rád nemal, aj keď mu už nevadila tak veľmi ako tomu bolo kedysi. Takto nízku vodu zvládal už bravúrne, na tej hlbokej ešte bude musieť zapracovať. Nakoniec však práca na sebe bola práca na celý život. Obaja sa nakoniec preniesli do konverzácie o jedle, ktorá v Nicovom žalúdku vyvolala hudobné predstavenie.
Netrvalo mu dlho kým z rieky vyskočil späť na breh, nechal aby mu voda kvapala po labách, predtým ako sa otriasol. ,,Ja som Nicos. Zo Sarumenu... a celkom by som si dal toho zajaca na večeru."

Apríl | 6 | Reonys
Ryšavému vlkovi po brade stekala voda. Popravde mu stekala takmer po celej tvári a okrem nosa sa mu pekne naliala aj do očí, kvôli čomu musel v tomto momente celkom rýchlo žmurkať. Keď ho to prestalo baviť, potriasol hlavou aby poslal všetky kvapku do vzduchu naokolo neho. Nicos si uvedomil, že sa na neho niekto pozerá až v momente keď vlk prehovoril - doteraz bol úplne ponorený vo svojom pokuse uloviť si nejakú večeru. ,,Si vždy vravím, že nabudúce sa to už podarí," uškrnul sa na vlka a jemne mykol plecami. Hnedák sa zdal byť celkom priateľský a on si veľmi rád vytváral nových priateľov. ,,Ale každý pokus vždy dopadol veľmi podobne," zasmial sa nad vlastnou neschopnosťou. Lov mu nikdy nešiel a ani ho to nikdy nejako extra nebavilo - niečo k čomu sa Nicos pomerne často a rád priznával. Vlk mal skutočne šťastie, že život vo svorke mu tak vyhovoval a mohol mu poskytnúť všetko čo potreboval. ,,Príde mi, že zajace sa chytajú o dosť jednoduchšie."

Tundra cez Kierb >
Shahir nebol príliš nadšený jeho nápadom na lov, no Nicos nevedel nájsť nejaké iné východisko z ich situácie. Taký dobrý beh za srnkou by ich rozhodne krásne rozohriali a všetko by bolo omnoho lepšie! Nicos síce sám nemal lovenie príliš v láske, no čím menej vlkov bolo v ich skupine, o to sa mu to zdalo byť jednoduchšie. ,,Od tejto zimy sme ešte neboli na spoločnom love, tak neviem koľko tam toho v úkryte je," odpovedal. Nechcel znieť úplne tak, že by mu na pocitoch Shahira nezáležalo, no on sám sa už dávno rozhodol, že lov pre nebo znel viac ako dobre. ,,Neboj sa, to zvládneme," uškrnul sa na neho v snahe mu tak trochu dodať odvahu a sebavedomie. Snažil sa, otázka bola či mu to vychádzalo. On v mladom veku takúto podporu nepotreboval tak nevedela ani ako ju niekomu ďalšiemu podať tak aby bola vhodná a cielená. ,,Ak by si si mohol vybrať čokoľvek na jedenie, čo by to bolo?" pri tejto otázke sa mu nahrnuli sliny, museli si obliznúť ústa. Skutočne bol hladný, avšak ak mal dávať bacha na ich skupinu, možno budú radi ak sa im podarí uloviť jeden zajac.

Gejzíry >
Nicos sa držal v popredí ich skupiny až do okamihu kedy sa malý tučniak nerozpamätal. Vtedy sa vrhol na zem a začal sa šmýkať v tak závratnej rýchlosti, že s ním mal ryšavý vlk problém udržať krok aj keď sa veľmi snažil. Po očku sledoval ako a či vôbec za nimi beží aj Shahir, no nepochyboval o tom, že ich nájde aj keby sa teraz trochu oddelili. Napokon sa im ale podarilo stretnúť len s Islin, jej spoločník snáď kdesi odbehol a aj ona mala naponáhlo. Nicos sa s ňou rozlúčil a keď sa aj skupina tučniakov pustila svojim smerom, zostali len oni dvaja a studený vietor. Aj ten bol razom akýsi o dosť chladnejší ako keď mali presne stanovený cieľ. Ryšavý vlk sa otriasol akoby mu to malo nejako v jeho situácii pomôcť. ,,Ale hejže," odpovedal Shahirovi a vyplazil jazyk. ,,Po tejto zime mám už chladu dosť."
Porozhliadol sa. Síce dobre vedel ktorým smerom prišli, no nebol si úplne istý či tým istým smerom chcú ísť aj preč. A nasledovať Islin by bolo taktiež tak trochu creepy - rozhodol sa preto ísť zase smerom na západ, ale o niečo nižšie tentoraz. ,,Padajme. Čo by si povedal na večeru?"
> Kopce Tary cez Kierb

Apríl | 5 | Reonys
Nicos sa preháňal po okraji jazera, dávajúc pozor na to aby sa mu laby razom neprepadli pod zem. Ryšavý vlk už nemal taký veľký problém s vodnými hladinami ako tomu bolo predtým, no stále sa radšej držal miest kde si videl na koniec svojich láb. Voda fŕkala všade naokolo neho, keď sa snažil dostihnúť jednu z rýb, ktorú vo vode videl. Bolo mu veľmi dobre jasné, že vo vode nemá najmenšiu šancu šupináča dobehnúť, no svoju aktivitu bral skôr ako akúsi rozcvičku. Keď už bolo pomerne ťažké nájsť niekoho na kom by si mohol skúsiť akýkoľvek sparing, aspoň si takto mohol držať nohy v kondícii. Akonáhle si myslel, že je blízko, vrhol sa po hlave do vody, dávajúc si pozor na to aby si nenabil nos. ,,Ty svinka jedna," povedal pomedzi lapania dychu, ktoré bolo snáď počuť aj niekoľko metrov ďaleko. Asi nebolo potrebné povedať, že sa mu rybu chytiť nepodarilo.

Ľadová pláň >
Nicos zaujal svoje miesto na čele skupiny a spokojne kráčal dopredu, zatiaľ čo sa Shahir pasoval za opatrovateľku. Teda, nie žeby sa o toto miesto zaujímal sám, tak nejako mu nakoniec prischlo. Ryšavý vlk sa prebíjal stále ďalej a ďalej, dávajú pozor na to aby ani jeden z nich neskončil ako mäso v polievke. Po niekoľkých desiatkach minút to bolo jednoduchšie, keď už dokázal rozoznať odkiaľ voda vytriskne - razom sa mohla celá skupina pohybovať o dosť odvážnejšie.
Počas toho ako sa presúvali pomedzi gejzíry, Nicos stále hádzal očkom po svojom okolí. Hľadal akýkoľvek náznak, že by tuná žili nejaké vtáky podobne tomu ich... Ale nejako sa mi nedarilo. Netrvalo dlho aby úsmev na jeho tvári zatienilo mračenie. ,,Myslím, že sme si vybrali zlú cestu kamaráti," otočil sa späť ku svojej skupine, počítajúc tučniaka za plnohodnotného člena s vlastným názorom. Ani on však nevyzeral, že by toto miesto poznal a ani sa nejako nenáhlil ,,domov". Čo ale mohlo byť spôsobené faktom, že si Shahira fakt obľúbil. Urgh. ,,Možno mala Islin s Kenaiom viac šťastia?" povedal s nádejou v hlase, po tom čo sa otočili a zamierili späť po svojich vlastných stopách.
> Tundra

Apríl | 4 | Sutech
Nicos sa zaujímal o svoje vlastné veci, keď okolo neho presvišťal vlk takou rýchlosťou, že si najskôr ani neuvedomil, že sa jednalo o vlka. Jeho záujem bol pomerne vysoký - mať nos strčený v cudzích záležitostiach bola jedna z medzičasových zábaviek, ktorými mohol ryšavý vlk vždy zabíjať čas. A väčšinu času aspoň zostával informovaný o tom, čo sa deje okolo neho. Nechal čokoľvek čo robil na svojom mieste (veď sa k tomu môže vrátiť kedykoľvek!) a vybral sa za vlkom. Dával si síce pozor, no poháňala ho pomerne nezdravá zvedavosť. Napokon keď ho uvidel skláňať sa neďaleko od neho, nechal na seba upozorniť. ,,Hej kamarát, naháňa ťa niekto?" pýtal sa s nasraženými ušami. Na vlkovi nebolo cítiť jeho krv, alebo sa to Nicovi aspoň nezdalo, že by bol zranený. ,,Potrebuješ pomôcť? Lebo ak hej, tak ja ti môžem pomôcť, prečo nie," pokračoval, počas toho ako nakúkal ponad rameno, čo to tam vlk pred sebou tlačí.

Islin navrhla aby sa rozdelili, čo napokon nebol zlý nápad. Aj keď jeden by mohol vravieť, že by bolo najlepšie ak by zostali pekne spolu, čo im tuna mohlo skutočne hroziť? Ich rozdelenie na skupiny bolo pomerne rýchle, keďže sa vlčica rozhodla sama. Nicovi aj to vyhovovalo - on bol typ vlka, ktorému nevadila takmer žiadna situácia. Prinajhoršom len mykol ramenom. ,,No čo ty maminka, kam pôjdeme?" pýtal sa svojho priateľa so smiechom. Nakoniec mali oni dvaja ďalej pokračovať s tučniakom sami. Nakoniec však ich rozhodnutie nebolo príliš ťažké, keďže akonáhle ryšavý vlk počul slovo jazero, tie gejzíry nevyzerali úplne ako zlý nápad. ,,Hej dáme si pozor, ďakujeme za info!" rozlúčil sa spokojne s Islin a kývol smerom ku miestu kam sa mali vybrať. Nicos si spomínal, že Shahir vravel, že tiež nemá príliš rád jazerá a rieky, preto nebolo pochýb, že obaja budú s ďalším putovaním súhlasiť. A ak sa všetko podarí správne, možno nakoniec aj vyhrajú hru, ktorú ani nehrali. Niekto ale musí zvíťaziť tým, že nájde tučniakov domov, nie?
/ C, gejzíry

Apríl 3
Les okolo neho pôsobil ako akési miesto zabudnuté v čase a on sa veľmi rýchlo pasoval za objaviteľa. Kedysi by mu v takomto prípade srdce bilo dostatočne silno na to, aby mu takmer vyskočilo z hrudi. Toho vlka, ktorý sa takmer naplašil aj vlastného tieňa po rokoch vývoja svojej vlastnej povahy ani poriadne nespoznával. Spomínal si na to ako ho dokázal každý jeden tieň úplne vydesiť a ako si v nich dokázal predstaviť tvorov, ktorý v skutočnosti vôbec neexistovali. Jeho fantázia bola kedysi možno až príliš silná, teraz ju už ale dokázal veľmi pekne skrotiť keď sa mu chcelo. Väčšinou teda. AJ teraz sa s ním hrala o dosť viac ako si bol ochotný priznať - a aj keď sa mu z lesa nikto neohlásil, nejako ho to o jeho bezpečnosti neubezpečovalo. Nakoniec jeden sa často nebál, že je niekde sám, ale práve, že tam sám nie je.

Apríl 2
Akonáhle ale ich hlasy v lese úplne utíchli, až teraz si mohol vlk povedať, že bol skutočne sám. Pohľad mu padol na okolité stromy, nepoznal ich. Nenachádzal sa ani vo svojom lese, v Sarumene boli vždy v lese počuť hlasy. Nakoniec vždy aspoň niekto zostal pri nore aby dával pozor na územie. Čo bude teraz robiť? Zvedavo naklonil hlavu na stranu a snažil sa ešte viac započúvať do zvukov, ktoré by sa normálne v lese mali nachádzať. Čo očakával bol spev vtákov alebo šušťanie cvrčkov v tráve. Možno nejaké veveričky pobehujúce na stromoch alebo dokonca len vietor preháňajúci sa pomedzi konáre, ktoré mal vysoko nad hlavou. V tomto momente si začínal veľmi dobre uvedomovať, že možno má skutočne dôvod na to aby sa mu naježila srsť na chrbte. A že od toho nemal skutočne ďaleko! ,,Halo?" preniesol, no popravde veľmi dúfal, že sa mu z lesa nič neozve.

Apríl 1
Nicos zostal v lese sám, po tom čo sa s ním jeho priatelia rozlúčili. Ako to už v snoch býva, ryšavý vlk si nebol úplne istý kto s kým bol, no bol si viac ako len istý, že pocit na srdci ho neklamal. Chvost sa mu ešte stále hýbal zo strany na stranu - Nicos skutočne miloval tráviť čas so svojimi priateľmi! Nie len že ho to napĺňalo, ale vždy sa dozvedel niečo nové a dokonca sa mu často podarilo ja niečo nové naučiť. Nie žeby jeho terajší priatelia boli úplne najsofistokovanejší. Ani jeden z nich sa nemohol porovnávať s jeho know-all sestrou, ale to nebolo podstatné. Mal ich rád a to bolo hlavné, vždy si dokázali užiť spoločný čas a najmä... čo viac jeden mohol chcieť? Netrúfal si ani len povedať čo by bez nich robil, lebo nakoniec boli jedinou rodinou, ktorú skutočne mal. Samozrejme, mal svoju adoptívnu mamku, ale už ako dospelý, ani ten vzťah nebol to čo to bývalo. Najmä teraz, keď si našla nového partnera a to mohlo pre neho a aj svorku znamenať viac ako len čokoľvek.

Spokojne si to šinul pri členoch jeho svorky a konečne sa cítil, že spoločne trávia kvalitný čas. Oficiálne síce zachraňovali nejakého tučniaka, ale jeden nemohol príliš bazírovať na správnom názvosloví. ,,To si celkom rýchlo ale otočil," smial sa bledému vlkovi Nicos, lebo vedel, že si to môže dovoliť. Jeho priateľ sa na malom operencovi utkýňal snáď pri každom treťom kroku. ,,Ale zase si nie som úplne istý, či by bola naša vydra spokojná s novým kamarátom," uvedomil si napokon. Aj keď o nej ryšavý vlk zase až tak veľa nevedel, predpokladal, že by úplne neocenila nové zvieratko, ktoré by jej tak trochu kradlo svorku o ktorú sa starala. A nebudeme si klamať, Nicos preferoval vydru, nech tučniak vyzeral akokoľvek exoticky. Do ich ihličnatého lesa sa vôbec nehodil. Shahir s Islin sa nakoniec zhromaždli nad tučniakom a sa hádali ako dve babky - akoby sa nevedeli dohodnúť ku komu skutočne patrí. A aj keď správna odpoveď bola, že nikomu, Nicos sa musel z povzdialia na nich chichotať. ,,Myslíte si, že nám vôbec rozumie? Akože nevyzerá nejako špeciálne.." pridal sa k ich rozhovoru. Nehcel svoju skupinu opustiť a tak sa nepúšťal iným smerom.
//D

Ryšavý vlk nezostal s tvorom veľmi dlho sám a čoskoro sa objavili vlci z jeho svorky. Nepoznali sa príliš osobne, možno takmer vôbec - Nicos ich poznal zbežne a tak trochu od pohľadu. Okrem Shahira, samozrejme, s ktorým už čo to spoločne prežili. Ten ho rovno oslovil a Nicos sa
k nemu pripojil, tak trochu ignorujúc slová, ktoré k nemu preniesol. Viac ho zaujímal tvor, ktorý sa objavil v lese. ,,Tučniak, huh?" jemne naklonil hlavu na stranu, o niečom podobnom ešte nepočul. Na mieste kde žil predtým ako prišiel do Sarumenu nič takéto nemali. ,,Ale to je dosť ďaleko nie? A tam je zima aj v lete..." pokračoval k slovám Kessela, snažiac sa doplniť niečo čo vedel. Aj keď toho možno nebolo až tak vela - nakoniec ale nikto príliš veľa informácií neponúkal.
V tomto momente sa ale tučniak rozbehol priamo k bledúmu vlkovi a Nicos mu ustúpil z cesty, akoby sa bál, že sa niečím nakazí. Čo bolo samorejme hlúpe... samozrejme. ,,Bahahaha, zdá sa, že sa mu páčiš," smial sa Shahirovi, ktorý dostal od tučniaka hotové mojkanie. Možno sa mu zdalo, že má Shahir podobnú farbu, ako mal on, tak si myslel, že sa jedná o jeho kamaráta? Nech to už bolo akokoľvek, Nicos bude mať teraz aspoň niečo za čo môže nejaký čas Shahira šikanovať. Aspoň na chvíľu a samozrejme, z lásky. ,,Zbaviť? Snáď si ho nechceš dať na večeru," smial sa s úškrnom, aj keď si nebol úplne istý, či Shahir nemyslel presne to. ,,Čo tak radšej výlet na Sever?"
> Ladová pláň cez Kierb

Sarumen >
Nicos sa klusom presúval okolo hraníc svorky, aj keď si veľmi dobre uvedomoval, že sa mu podarilo dostať omnoho ďalej ako najskôr zamýšľal. Najskôr sa chcel presúvať len okolo hraníc - teda nie úplne na hraniciach, lebo tie sa im podarilo prejsť s Tonresom. Chcel si dať bacha na kohokoľvek cudzieho, ktorý sa pohyboval možno aj trochu ďalej od Sarumenu, chcel aspoň trochu dať zadosťučinenia svojmu postu ochrancu svorky. Akonáhle ale počul neznáme šušťanie v kríkoch, uši sa mu na hlave stavili do pozoru. ,Hej kto je tam? Ukáž sa!" dožadoval sa, no odpovede sa nedostal. Teda, dostal, ale nejednalo sa práve o odpoveď, ktorá by sa mu páčila. Rýchly pohyb smerom od neho, Nicos nemal dôvod stáť na mieste a nechať neznámeho sa len tak preháňať po lese. Šmykol si to priamo za ním aj keď čím viac sa k neznámemu približoval, nedokázal striasť pocit, že nebeží za vlkom.
Začal si dávať pozor kam uteká a najmä či na neho niekto nečíha medzi stromami. Nakoniec sa predsa len mohlo stať čokoľvek. Akonáhle sa dostali ku rieke, Nicovi trvalo niekoľko sekúnd kým sa presvedčil vyjsť z kríkov. Popravde netušil čo očakával že pred sebou uvidí - príšeru? Démona? Ale rozhodne nečakal .. tučniaka. S nadvihnutým obočím sa poobzeral okolo seba, akoby očakával, že na neho ešte niečo vyskočí.