Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Shahirovi sa napokon podarilo dohnať Nicosa aby mohli pokračovať vo svojej konverzácii. Nicos na neho čakal na vyvíšenom mieste kde mohol pozerať na pomerne rozľahlé údolie pod svojimi labami. Bolo to niečo čo mu tak trochu pripomínalo jeho prvý domov, aj keď to už bolo veľmi dávno a on ml teraz domov o niečo lepší. ,,Asi som si to rozmyslel, kašlime na to," odpovedal mu, akonáhle sa ho spýtal na to či chcú loviť pre celú svorku. ,,Myslím, že ak by sme chceli loviť pre svorku, tak by sme sa ani nikdy nedolovili" pokračoval so smiechom. ,,To radšej necháme niekomu kto sa rozumie tomu čo robí," pokrútil hlavou. ,,Ale asi by som sa radšej vydal pomaly smerom domov, sme celkom ďaleko vďaka tomu tuniakovi," pokračoval v konverzácii so Shahirom. Možno predpokladal, že tento nápad sa mu bude páčiť o niečo viac ako keby mali ísť spoločne loviť? A popravde, možno by sa viac páčil aj jemu.

Máj | 7 | Reonys
Reo mu o Smrti ani Živote zase až tak veľa povedať nedokázal, čo Nicos popravde bral ako pozitívum. Nebol si tak úplne istý, čo by bol úplne ochotný veriť vlkovi, ktorý by sa verejne priznával k nejakému väčšiemu sa bratríčkovaniu sa s nimi. A jeho spoločník vyzeral ako múdry vlk, čo sa v hlave ryšavého vlka príliš nespojovalo. ,,Ak to raz pôjdem vyskúšať, tak ti potom dám vedieť," uškrnul sa na neho a túto časť konverzácie bral tak trochu za dokončenú. Zdalo sa, že ani jeden z nich nemal viac čo k téme povedať, jedine ak priania šťastia do budúceho skúšania.
Akonáhle Reo ale prikývol na jeho hru, Nicos sa hodil do vzduchu aby pred svojim spoločníkom nabral nejaký náskok. Bola síce pravda, že ryšavý vlk bol veľmi rád všade prvý a vo všetkom vyhrával, už bol však dostatočne starý na to aby vedel, že život takto nefunguje. A veľmi dobre si uvedomoval svoje schopnosti v love, ktoré neboli dvakrát najväčšie. Na druhú stranu zase, zajace boli niečo čomu sa pri love venoval najviac, takže nejaké skúsenosti mal. Razom nechal hlavu vo vzduchu aby čo najskôr zavetril, po očku sledujúc ktorým smerom sa vybral Reonys.

Máj | 6 | Reonys
Nicos mu pritakával, no pravda bola taká, že pre neho neexistoval žiaden les krajší ako ten Sarumenský. Avšak dobre si uvedomoval, že pre Rea to bolo nakoniec úplne rovnaké, lebo práve ten jeho les bol ten najlepší. A obaja mali pravdu, samozrejme. Inak to ani nemohlo byť. Akonáhle však Reo spomenul Život a Smrť, Nicov tvár sa zložila v grimase. ,,O nich som počul, ale mám z nich zmiešané pocity," priznal sa a pozrel na svojho priateľa. ,,Už len ten fakt, že sa niekto vola Smrť a niekto zase život mi naháňa blchy do srsti," nespokojne vyplazil v grimase jazyk. ,,Ale ak to bez toho nepôjde, tak asi mi nič iné nezostáva huh," poznamenal s povzdychom. ,,Život viem kde sa nachádza, o Smrti nevieš ty niečo viac?"
,,No na tvojom mieste by som si asi dával pozor na chrbát," uškrnul sa na neho a priateľsky ho štuchol do ramena. Akože asi to skutočne nič nebolo, no príliš veľa náhod tiež býva podozrivých a Nicos sa sám pre seba rozhodol, že bude hádzať očkom po všetkých vlkoch, ktorý mali oči zafarbené do zelena. ,,No, každopádne," ticho si odkašlal a zastal. Počas toho ako boli ponorený do konverzácie sa dostali dosť ďaleko od mesta kde sa pri vode stretli. ,,Tie zajace, hej?" uškrnul sa s nadvihnutým obočím, dalo sa vycítiť, že Reonysa vyzýval na ,,súboj". ,,Kto chytí prvého vyhráva?"

Nicos zastal na vyvýšenom mieste a rozhliadol sa. Shahir si kdesi za ním robil svoje a on ho nechal. On sám si robil svoje - alebo sa teda aspoň snažil tak tváriť, že vie čo robí. Nemal ďaleko od toho aby sa otočil na päte a radšej zamieril späť do Sarumenu. Tam by s v nore nachádzala omnoho lepšie jedlo ako by si oni dvaja momentálne dokázali uloviť. Prípadne by Nicos ešte mohol ísť po nejakom zajacovi, ak by nejakého zacítil, no zatiaľ sa mu do nosa nedostalo nič iné ako len tie prepelice, vlhkosť a pach rozkladajúcich sa listov, ktoré zostali ešte z jesene. Už však bolo vidno, že sa pomaly a isto blížia k letu, aj keď počasie tento rok bolo také všelijaké. Ryšavý vlk aspoň dúfal, že po tak silnej zime aspoň leto zostane mierne a nebude sa musieť variť vo vlastnej šťave alebo si hľadať úkryt niekde ďaleko na severe, preč od územia svojej milovanej svorky. Nicos nespokojne vyplazil jazyk nad touto myšlienkou a dôfal, že zostane presne tak - iba myšlienkou. Realita nech je prosím úplne iná!

Máj | 5 | Reonys
,,Páči sa mi ako o tom mieste rozprávaš, už len kvôli tomu by som sa niekedy skutočne rád prišiel pozrieť!" priznal sa. Zdalo sa, že Reonys svoju rodinu skutočne miloval, čo bolo hrozne milé. Nicos mu tak trochu závidel, aj keby to nahlasi asi teraz nepriznal. Mal kamarátov, to áno, ale nikoho dostatočne blízkeho na to aby o ňom dokázal rozprávať tak ako Reonys o svojom domove. Mal rád Sarumen a život v ňou by za nič nevymenil... Bolo to, no, komplikované. ,,Vieš čo, podľa mňa by si bol super alfa, ak sa k tomu niekedy dostaneš," uškrnul sa na neho hrdo. ,,Vyzerá to tak, že máš dosť dobre usporiadané myšlienky a priority. A zdá sa, že aj vieš čo očakávať od budúcnosti, to sa vždy vie oceniť," pokračoval. Reonys to mal rozhodne lepšie uložené ako Nicos, ktorý vo svojej budúcnosti videl zatiaľ skutočne len mágiu. Čo mu už začínalo pripadať celkom detinské. Mať partnerku a vlastné vĺčatá zatiaľ nebolo na jeho to-do liste, on sám si pripadal ako vĺča ešte, nie dostatočne kompetentný na to aby sa staral o niekoho smrteľne závislého na ňom samom. ,,Ešte som to nejako neskúšal. Teraz v zime som ale zistil, že viem ovládať snehové vločky, čo bola dosť výhra povedal by som," jednou z predných láb kopol do kameňa, ktorý mu ležal v ceste. ,,Ale chcel by som sa fakt zlepšovať, ale neviem kde začať. Nepoznáš asi niekoho kto sa celkovo vyzná do mágie, čo?"
,,Oh. Oh.. to je mi ľúto," povedal, no zdalo sa, že Reonys sa už cez zmiznutie jeho matky ako tak preniesol. Aspoň teda neznel úplne zničený, keď mu o nej rozprával. ,,Moja sestra bola tiež obdarená mágiou zeme, ale tiež už tu nie je s nami," nespokojne vyplazil jazyk v grimase. ,,Čo všetci vlci s mágiou zeme miznú? Mal by si sa začať báť?" smial sa s otázkou na ústach, no keď sa nad tým hlbšie zamyslel, na čele sa mu objavila vráska. To je dosť vela vlkov s mágiou zeme, ktorí sa len tak vyparili. Teda asi až na Siggyho, ktorý zomrel, no to nemusela byť náhoda tiež.. Nicos začínal mať dojem, že sa dostal do stredu nejakej záhady a popravde? Tak trochu sa mu to páčilo.

Máj | 4 | Reonys
Reonys mu ďalej vysvetľoval o svojej minulosti a Nicos poslušne počúval. Nie len že ho to zajímalo, ale zdalo sa, že sa vlk chcel aj vyrozprávať. Čo bolo samozrejme v pohode, každý niekedy musí vypustiť paru a ryšavý vlk nemal problémy počúvať takmer o čomkoľvek. ,,Ah tak, tak to chápem. Ctižiadostivosť môže byť niekedy pekná mrška," uškrnul sa. Znelo mu to ako keby niekto nebol spokojný s tým aké rozhodnutie stará alfa dala. Nemohol nikoho súdiť samozrejme. Netušil ako by v takej situácii zareagoval sám a možno by to pre neho bol onoho väčší deal, ak by sa ho to osobne týkalo. A popravde, on sám bol pomerne ctižiadostivý, ešte mu ale nikto zatiaľ nezaťal do citlivého miesta. ,,Ale je to odvaha robiť si vlastnú svorku úplne od základu. Vôbec si to neviem predstaviť, aj keď je to asi tak trochu prirodzené, nie?" pozrel na svojho priateľa a najmä na jeho reakciu. Celkom sa mu páčilo počuť názory vlkov s ktorými netrávil zase tak veľa času a bolo celkom pravdepodobné, že by mali iné názory a najmä priority. ,,Ty by si chcel niekedy vlastnú svorku?" pokračoval nenútene v konverzácii. ,,Ja asi nie. Niekedy by som chcel byť betou, ale nemyslím si, že by som bol dobrá alfa. Až príliš veľká zodpovednosť, povedal by som."
Vlk mal podobnú reakciu ako mal kedysi on. Nicos mohol v jeho očiach takmer vidieť tie hviezdičky, ktoré tam mal aj on. ,,Maple si ma úplne ako malého získala keď mi urobila ilúziu jeleňa z hmly, bol som z toho úplne vo vytržení a odvtedy som sa zaprisahal, že to niekedy dokážem aj sám," pozrel hrdo na Reonysa. Síce sa nepriznal, že sa mu to ešte nikdy nepodarilo, ale to sa ešte poddá. ,,Keď raz pôjdeme na tú púšť, môžeme sa zastaviť na hraniciach a niečo ti ukážem."

Obaja sa pohybovali pomerne pomaly, no to ničomu nevadilo. Loviť letiacu korisť bolo pomerne náročné, preto Nicovi nevadilo zobrať si viac času ako by možno potreboval na niečo iné. A nakoniec sa ani jeden z nich nejako extra neponáhľal - alebo minimálne tak veľa pochopil z vyjadrovania sa Shahira, ktorý ho nikam nesúril. Aj keď možno by si ryšavý vlk našiel nejakú inú zábavku alebo program, ale on si na kamarátov čas vždy nájde aj keby mal niečo iné na chvíľu obetovať!
Vlk sa snažil zakrádať aby nevyplašil všetko čo sa okolo neho mohlo mihnúť, pravda bola taká, že mu to až tak dobre nevychádzalo. Keď už sa mu podarilo laby klásť pred seba tak aby na seba neupozornil všetkých vtákov v okolí, parohy na jeho ramenách zavadili o jeden z kríkov alebo vysokú trávu. Nicos skutočne dokázal povedať prečo lov nemá zase až tak moc v láske.

Máj | 3 | Reonys
Nicos kráčal po vyššej tráve, ktorá obrastala jazero, ešte sa príliš po koristi nerozhliadal. Najmä teda preto, že s Reonysom viedli pomerne zaujímavú debatu a bolo tak trochu jasné, že každý z nich si z nej môže niečo odniesť. Nicos bol od prírody tak trochu zvedavý ako voš a zároveň nebol sám tak veľmi skúpi na informácie, ktoré mohol venovať svojmu novému priateľovi. ,,Ak tam raz budeš, určite mi musíš nejako dať vedieť a kľudne ti urobím prehliadku," ponúkol sa. Pravda síce bola taká, že Nicos toho teda vedomostne o púšti moc nevedel, no prechádzal cez ňu niekoľká krát. Či už ako spoločnosť pre Danie alebo Zed, ale aj sám keď sa nudil.
Vlk mu začal rozprávať svoj životný príbeh, čo Nica trochu prekvapilo, no rozhodne sa novým informáciám nebránil. ,,Oh? Rodinné problémy?" pýtal sa, snažiac sa pôsobiť nezaujato, no pravda bola aká, že bol extrémne zvedavý. ,,Opustiť svorku kde je tvoja rodina alfa je zaujímavé rozhodnutie," pohliadol na Rena, no ten pokračoval aj bez vyzvania a Nicos musel s nadvihnutým obočím vypustiť jemný prúd smiechu. ,,Skutočne komplikovaný rodokmeň, nebudem ti klamať. Ale asi už začínam rozumieť. Ale hlavne, že sa máte radi, nie?"
Potom však prišiel rad aj na neho aby sa podelil o nejaké info o svojom živote v Sarumene. ,,Je nás dosť. Momentálne máme doma päť šteniat, čo asi hovorí dosť," ušrknul sa. Tak trochu ich možno bolo až príliš, no kto bol on aby robil takéto rozhodnutia? ,,Máme jednu alfu, skvelú, len tak mimochodom. Nemohli by sme mať lepšiu. A uuum," zamýšľal sa, čo by mu ešte povedal. ,,Bol som tu so sestrou s ktorou sme prišli spoza hraníc, no nakoniec sa rozhola odísť. Tak som tu zostal sám. Ale to nevadí. Najlepšia rodina je aj tak tá, ktorú si jeden vyberie sám," smial sa ďalej, no dalo sa povedať, že musestra ešte stále chýba. Pri dokončení svojej vety spokojne na Reonysa žmurkol.
,,A naša mágia je hmla. To musíš vidieť, je to neskutočné."

Ryšavý vlk nebol úplne nadšený z vývinu ich situácie a preto sa ani príliš nehnal na lov zvieratiek, ktoré dokážu lietať. Chcel tak trochu zapôsobiť na Shahira so svojimi zručnosťami, no tuna skutočne nemal čo ukazovať. Horšie by jedine bolo ak by sa razom ocitli v strede jazera - v ich skromnej spoločnosti by sa obaja asi skôr po-toto než by si jeden z nich ulovil rybu. Nicos síce už bol omnoho lepší s jeho vodným problémom a dokonca dokázal do vody už aj sám vstúpiť, najmä ak nebola príliš hlboká. Nebol si však tak úplne istý, ako je na tom Shahir. Túto tému príliš neskúmali aj keby Nicosa zaujímalo ako sa jeho situácia vyvíja.
Miesto toho aby sa ale nejako vysporiadal so svojou situáciou, radšej položil nos zase blízko k zemi aby sa skutočne presvedčil, že je sa niekde nekopol a nejakú vôňu zajaca jednoducho neprehliadol. Alebo neprevoňal, alebo také niečo.

Máj | 2 | Reonys
Musel sa smiať nad jeho slovami, zdalo sa, že Reonys opak svojho nadšenie skutočne nezakrýval. Aj napriek tomu, že sa nepoznali, Nicos pod jeho slovami tak trochu podrástol. Mal rád keď mu niekto hovoril ako dobre pracoval a tak podobne, aj keby to možno nahlas nikdy skutočne nepriznal. Spokojne sa však vystrel, aby snáď pôsobil o niečo vyššie. ,,Ah, tak vysoko moc často nechodievam," priznal sa ryšavý vlk napokon, keď mu Reonys oznámil, že kde vlastne býva. ,,My bývame úplne na juhu, stačí prejsť cez jednu horu a rovno sa dostaneš na púšť," predstavil aj on trošku zo Sarumenského lesa. Stretnúť niekoho kto býval tak veľmi ďaleko bolo vždy veľmi vzrušujúce, aj keď mu bohužiaľ Reonys nevedel poskytnúť informácie o ktoré mal Nicos najväčší záujem. Nevedel alebo nechcel, on mu to skutočne nemal za zlé, nech to už bolo akokoľvek.
,,Tri zimy hej huh? Tak nejako dlho som tu aj ja, aj keď teda moja svorka je o dosť staršia," uškrnul sa na Reonysa. To znamenalo, že boli obaja pomerne rovnako starý, čo bolo skutočne pozitívum - teda, asi to bolo jedno, ale Nicos mal rád kamarátov! ,,A koľko vás je to svorke? Dosť?" pýtal sa so záujmom. Vlk súhlasil s jeho nápadom na lov, tak len pohodil hlavou aby sa pohli niekde kde by mali lepšiu možnosť niečo nájsť.

Nicos priložil nos na zem, samozrejme sa pokúšal zachytiť akýkoľvek pach niečoho čo by si so Shahirom mohli dať pod zub. Jeho plán bol vyčuchať nejakého zajaca - Nicos skutočne miloval zajace. Aj keď to boli pomerne rýchle potvorky, boli takmer všade a jeden sa naučil ich loviť keď to skutočne potreboval. ryšavý vlk bol v tom už pomerne dobrý a celkom sa mu darilo. A čo nebolo zase až tak veľmi podstatné, avšak ak by urobil dojem aj na svojho spoločníka, bol by celkom rád. Nicos veľmi rád robil dojem na vlkov, pomáhalo mu to so svojim vlastným sebavedomím.
Toto miesto ale vôbec nevoňalo po zajacoch ale skôr po niečom operenom. Nicos nebol úplne fanúšikom operených zvierat, v jeho myšlienkach vôbec nestáli za to - väčšinu ich tela aj tak tvorilo perie, ktoré sa jednému zarezávalo pomedzi zuby. Nicos si nespokojne odfrkol. ,,Aký je tvoj názor na operené jedlo? Fanúšik alebo vôbec nie?" pýtal sa svojho spoločníka. Popravde hlavne preto, že v tomto momente by mu stačilo jedno slovo od Shahira aby sa na svoj plán s lovom pekne vykašľal.

Máj | 1 | Reonys
,,Vieš čo, ja sa snažím svoju averziu celkom prekonávať, ale neviem či sa mi zrovna úplne darí," pokračovali vo svojej nenútenej rozprave o vode. Nicos sa kutočne razom cítil lepšie, keď stretával stále viac a viac vlkov, ktorý vodu nemuseli. Najskôr si myslel, že je tak trochu úplne sám, no potom sa objavil Shahir, ktorý bol na tom snáď ešte horšie ako on. A teraz zase Reonys, ktorý sa vody síce priamo až nebál, no taktiež ju úplne nemiloval. Samé dobré správy dnes, Nicos aj veľmi rýchlo zabudol, že sa mu ryba ani nepodarila uloviť. ,,Cédrový les? Huh, tam som ešte nebol, kde to je?" pýtal sa so záujmom. V hlave mal stále ten sľub čo mu kedysi dala Maple, že sa spoločne pôjdu pozrieť do všetkých ostatných svoriek, ktoré poznala. Bolo to už dávno a aj napriek tomu, že o tom vtipkovali takmer vždy ako sa stretli, Nicos si nemyslel, že sa to tomu tak niekedy už stane. To mu ale nevadilo urobiť ďalší krok ku cieľu, ktorý mal už takmer od raného detstva. ,,Akú máte skupinovú mágiu? To ma vždy zaujíma keď stretnem niekoho z nového miesta," pýtal sa. Vlci čo ryšavého poznali dobre vedeli, že už je veľmi dlho pomerne dosť posadnutý mágiami, medzi ktoré patria aj mágie svoriek o ktorých mu hovorila Maple.
,,Hej, poďme niečo nájsť niekde kde je trochu viac sucho."

Apríl 10
Dával si pozor na to aby sa ani nepotkol na nejakom konári, čo by sa mu nejakým zázračným spôsobom objavil pod labami. Nicos bol tak trochu známi tým, že čas od času žil vo svojej vlastnej bubline. Nie žeby nevnímal svet naokolo seba, no keď sa zamyslel, niekedy stratil pojem o čase alebo o svete v ktorom existoval. Vtedy mohol aj prehliadnuť dosť výrazne vyčnievajúci konár, ktorý by mohol jeho pokus o zapôsobenie dosť výrazne pokaziť. Našťastie si však v tomto momente vybral pomerne čistú čistinku medzi vysokými borovicami, ktoré mu nijakým spôsobom nezavadzali. Aj keď so svojim predstavením už skončil a jediná spomienkou mu zostalo len o niečo rýchlejšie búšiace srdce. Ale už aj to sa upokojovalo a si mohol zase ísť hľadať aktivitu, ktorá by ho na nejaký čas zabavila.

Apríl 9
Vlk nechal zadné nohy zostaviť tak, aby sa takmer šmykol - popri tom zadok stočil do boku a on skončil otočený tým smerom, ktorým prišiel. ,,Wohou!" nadšenie sa dalo cítiť v jeho hlave a chvost mu pri tom veľmi spokojne kmital zo strany na stranu. ,,No jeden by povedal, že som cool... a mal by pravdu!" radostne poskakoval na mieste, snažiac sa klásť laby pred seba pomerne ladným spôsobom. Aj keď v tomto momente nemal na koho zapôsobiť, niekedy stačilo zapôsobovať aj sám na seba. Navyše ak by svoj tréning chcel niekedy skutočne pred niekým vyskúšať, musel si byť na sto percent istý, že je v tom dobrý! Bolo však len ťažko povedať kedy a pri akej príležitosti by musel poskakovať pomedzi stromami ako blázon, jeden ale napokon nikdy nevedel, čo sa mu kedy zíde.

Apríl 8
S jeho ryšavou srsťou u Nicosa nemalo príliš veľký význam aby sa snažil byť v lese nejako extra nenápadný. Možno aj preto sa mu tak blbo lovilo, keď jeho vlastný kožuch ho medzi stromami a v tráve zrádzalo. Momentálne sa však preháňal po lese, ako keby nebolo zajtrajška, a teda o nenápadnosti sa mu mohlo len snívať. Prečo ale vôbec potreboval byť nenápadný? To bolo na tom najlepšie! Nepotreboval! Keďže sa rozhodol dať si nejaký - akýkoľvek tréning, prvá vec, ktorá ho napadla bol beh cez les. Tak si musel dávať pozor na rýchlosť ale aj obratnosť, aby si nezarazil nos do prvého stromu, ktorý by sa mu objavil v ceste. Razom by sa mu celkom príjemný deň zmenil na niečo čo by s mu príliš nepáčilo a tomu by sa ryšavý vlk celkom rád vyhol.