Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sarumen >
Ryšavý vlk pritakal slovám vlčice aj keď už bol viacmenej rozhodnutý. Premyslel si všetky pre a proti? Rozhodne nie. Dokázal si uvedomiť aká veľká zodpovednosť mala usadnúť na jeho ramená? Ani v najmenšom. Nicos bol však príliš hrdý na to aby povedal nie a dostatočný blázon na to, aby bolo nakoniec všetko v poriadku. V zamyslení zodvihol hlavu až keď sa ozvalo jeho meno a mohol sa uškrnúť na Zed. ,,Tak to máme predsa len nakoniec pod palcom my," šťuchol do Zed ramenom a zamyslel sa. ,,Chceš aby som nadháňal ja, kvôli tomu tvojmu oku?" spýtal sa, keďže ho Zed na to predtým upozornilo. Stopovanie zase až tak veľký problém nebol, najmä keď les bol pachom takmer celý posiaty. Sarumen si skutočne vybral veľmi dobrý čas na lov a Nicos si bol takmer úplne istý, že v tom bolo niečo aj trochu magické. Možno teraz sa mu podarí zistiť nejaké tajomstvá, ktoré mu doteraz uchádzali. No v tomto momente nebol ten najlepší čas premýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa, ako často rád robil. Pohodil hlavou smerom ku kríkom, aby sa ich malá skupina oddelila od Maple a ostatných, aby mohli bez problémov začať. ,,Vyberieme si niečo menšie, čo ty na to?" pokračoval šepotom, zatiaľ čo sa nenápadne vystrčil spoza jedného z kríkov aby si prehliadol stádo.

September | 1 | Reonys
Nicos so smiechom mykol plecami, vyzeralo, že na tomto sa s Reonysom nedohodnú. Ryšavý vlk mal možno o niečo rozdielny pohľad na svet než hnedý vlk a radšej svoje problémy riešil hlavou napred, než aby nad nimi sedel a premýšľal ako sa o ne postarať ešte skôr ako vzniknú. ,,Niečo na tom asi bude," pritakával napokon, no jeho názor zostával nezmenený. ,,No. Jeden kamarát nemá rád vĺčatá, tak mám hroznú chuť ho ísť predstaviť. V rámci srandy, samozrejme," pokračoval. Zatiaľ čo Nicovi vĺčatá nevadili, dalo by sa povedať, že to bolo najmä preto, že s nimi nakoniec tak veľa času netrávil. To si on ale úplne neuvedomoval a preto o sebe stále tvrdil, že vĺčatá rád má. ,,Ale zatiaľ je to v pohode. Nejako odo mňa nič zatiaľ nechcú, takže pohodka," uškrnul sa. Až do okamihu dokedy nebude strýkom a razom sa jeho povinnosti znásobia.
Akonáhle mu ale začal rozkladať aký bol ich príbeh s jeho vyvolenou vlčicou, ich konverzácia pokračovala v energickom duchu. ,,Joj to je hrozne milé, to znie tak trochu ako z rozprávky," šťuchol so vlka. ,,Tvoj otec musí byť fakt match-maker! Nechce niekoho nájsť aj mne?"

Naokolo nich sa čoskoro objavilo omnoho viac vlkov a územie Sarumenu bolo zas a znovu plné, presne tak ako to má byť. Väčšina vlkov si počas roka robila svoju agendu, samozrejme nikto neočakával, že budú na území celý svoj čas. Ani Nicos nebýval, no snažil sa držať rozpätie svojich návštev pomerne stabilné a dostatočne dlhé. Keď v skupine vlkov uvidel Zed, radostne na nich kývol a zakmital chvostom. Skôr ako sa mu ale podarilo prehodiť zopár slov, Maple začala rozprávať - rozhodne si nájdu miesto na rozhovor neskôr, keď sa porieši všetko čo sa malo dnes poriešiť. Nakoniec ich Maple určite nezavolala do lesa len tak.
Po slovách, ktoré mu Maple venovala, ryšavý vlk zostal viac ako len prekvapený. Možno prvý raz za život mu skutočne došli slová a trvalo mu niekoľko sekúnd, kým zo seba niečo poriadne vykoktal. ,,Ja.. teda- no wau," uškrnul sa jemne a tak trochu neveriacky. Napokon Maple prikývol a keď mu povedala, že si to ma premyslieť, zhlboka sa nadýchol. ,,Hej, ďakujem za dôveru, vážne, povedal s prísľubom, že si to premyslí. Teraz! Pred lovom, keď sa mal sústrediť! Avšak jeho adrenalín sa len mu v tele len znásobil a razom mal dojem akoby dokázal urobiť čokoľvek. Napokon sa otočil ku Zed so širokým úsmevom. ,,Ak chceš môžeme ísť loviť spolu."
> Smrčiny

Zasielam nápady čo som písala ešte do dokumentu

Yappfest > I overshare (sorry) alebo Sorry not sorry [Personality]
Questioning > Why decide? alebo How to decide? [Atraction]

September | 1 | Reonys
Reonys sa nafukoval, presne tak ako mu teraz patrilo a Nicos ho častoval smiechom. Ich interakcia sa niesla v pomerne milom duchu a to mal ryšavý vlk viac ako len rád. ,,Ale však také veci sú najlepšie, nie? Nečakané," usmial sa na neho šibalsky, ,,Jeden potom nemá čas sa nad nimi stresovať."
,,Musíš to nejako poriadne vymyslieť, všetko by malo prebehnúť perfektne. Teda nie žeby som hovoril z osobnej skúsenosti, ja som stále sám a spokojný," zamyslel sa na margo prvého predstavenia Reonysovej priateľky jeho rodičom. Nicovi sa zdalo, že mu minule vravel niečo o svojom otcovi, no už si nebol úplne istý čo presne to bolo. Každopádne zanechať prvý dojem je tak či onak najdôležitejšie, to Nicos veľmi dobre vedel. A dvakrát tak sa jedná o novú rodinu. ,,A u nás? Hmm.. Nič extra? Máme asi šesť krpcov nových, čo je celkom fajn. Inak je všade ticho, takže som spokojný aj ja, že nemám problémy na hraniciach," mykol ramenom. Život s Sarumene bol pokojný a Nicos nechcel byť nevďačný. Ešte by niečo privolal a potom by si to snáď vyčítal. ,,A ako ste sa spoznali s tou tvojou?"

August | 3 | Reonys
Nicos stále úkosom pozeral na vodu v ich blízkosti, akoby očakával, že tá razom povstane a príde si pre neho. Na tvári mu hral nespokojný výraz, no dalo sa poznať, že počúva čo mu jeho priateľ hovorí. Uši mal pevne nastražené a v očiach sa mu objavili hviezdičky a razom celá jeho pozornosť bola na Reonysovi. ,,NO NEKE! Tak to sa ukáž," vyhŕkol nadšene a prebehol k vlkovi, aby si ho poriadne obzrel. Samozrejme jeho chovanie bolo plné zábavy a priateľského doberania sa. Reonys sa rozhodne nezmenil, stále to bol rovnaký vlk akého poznal len pred niekoľkými mesiacmi čo sa spolu rozprávali. ,,Hmm, tak to pasuje," uškrnul sa počas toho ako šťuchol vlka do ramena. ,,Tak to teda gratulujem! Sú to neskutočné správy Reo," pokračoval vo svojom nadšení. ,,A ešte aj partnerka? Vlastná rodina? Reo to je perfektné!" spokojne vrtel chvostom.

August | 3 | Reonys
Reonys bol presne na jeho vlne a takmer okamžite začal vlciemu pirátovy nadávať. To sa ryšavému vlkovi pozdávalo, lebo jediné čo chcel aj on teraz robiť bolo poriadne vlkovi vynadať. A zaraziť mu hlavu do piesku na pláži, ale to nebolo príliš milé a Nicos sa k podobným veciam odmietal znižovať. Aj keď v jeho hlave mu tá predstava urobila celkom radosť. ,,To isté sa pýtam aj ja! No chápeš to?" krútil hlavou nespokojne, no teraz keď už mal pri sebe kamaráta cítil sa omnoho lepšie. ,,Som ti vravel minule, že nie som moc kamarát s hlbokou vodou, že?" snažil sa mu vysvetliť prečo to bol pre neho taký veľký problém. Ak by samotný súhlas nebol dostačujúci dôvod byť na niekoho nahnevaný. Ryšavý vlk mal niekedy pocit, že je tak trochu absurdný, no aj túto časť seba musel prijať. Niekedy... Asi nie dnes, ale niekedy. ,,Ty máš niečo nové doma?" jemne napokon naklonil hlavu na stranu. Neskoro plakať nad rozliatym mliekom.

Palouk >
Ihneď ako sa dostal na územie svorky, jeho nálada sa o dosť zlepšila. Les bol presne taký, aký si pamätal, stromy rovnako staré a vzduch rovnako vlhký. Aj napriek tomu, že bol hustejší než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, Nicos presne vedel kadiaľ má ísť aby sa dostal na miesto na ktoré sa chcel dostať. V lese svorky to už celkom žilo a tak aspoň vedel, že neodpovedá na volanie prvý. Chvost sa mu spokojne hompáľal vo vzduchu, ako doskákal ku skupine, ktorá sa pomaly ale isto zhromažďovala naokolo Maple. ,,Ahojte!" pozdravil sa, prezerajúc si vlkov, ktorých poznal. Viacmenej. Okrem vĺčaťa, ktoré nikdy nevidel. Ale Sarumen mal tento rok vĺčat dosť, nebolo by to prekvapivé ak by jedno ušlo jeho pozornosti. ,,Aká je dneska agenda?" spýtal sa so záujmom, celosvorkové stretnutia neboli zase až tak veľmi bežné, no zdalo sa, že je všetko v pohode. Minimálne čo sa integrity ich územia týkalo.

Červené jazero >
Na lúke po ktorej prechádzal ihneď ako sa mu jazero dostalo za chrbát. Samozrejme vedel, že neprestalo existovať ale čo oči nevideli, to srdce nebolí. Nicos sa riadil týmto pravidlom a radšej sa pozeral dopredu. Ryšavý vlk nikdy nebol typom vlka, ktorý by sa marinoval vo veciach, ktoré sa kedysi stali. Teda, až na pár vecí, samozrejme, ktoré boli pre neho omnoho viac dôležité, ale to bola myšlienka snáď na nejaký iný deň, než práve teraz. Najmä keď razom vo vzduchu mohol počuť slabé vytie, ktoré prichádzalo zo svorky a veľmi dobre vedel komu patrilo. Uši mu so záujmom zacvakali, čo by sa asi mohlo diať? Samozrejme myšlienky na lov mu úplne vyleteli z hlavy, keďže lov bola posledná vec na ktorú kedy Nicos myslel. Preto pridal do kroku ešte viac ako predtým. Vo vzduchu však necítil nič čo by ho prinútilo cítiť sa nepríjemne, takže snáď bolo všetko v poriadku.
> Sarumen

Stredozemka >
Vlčica sa nakoniec rozhodla ho opustiť a Nicos mohol aspoň pridať do kroku. Ak by šla s ním, tak by sa musel prispôsobiť práve jej, takto mohol klusať akýmkoľvek tempom chcel a mohol sa do svorky dostať o niečo skôr. Okolo jazera prechádzal pomerne veľkou okľukou - pravda bola taká, že by snáď prišiel o niečo skôr ak by sa nesnažil vyhnúť najväčšej časti jazera a len išiel jednoducho popri brehu. No to sa dalo vyrovnať s rýchlosťou ktorou šiel. Krvavo červenej vode venoval len letný pohľad, ktorému sa takmer snažil úplne vyhnúť. No jeden nemohol tak úplne ignorovať jazero okolo, ktorého prechádzal tak často. Poznal ho viac ako len dobre a rovnako tak aj cestu okolo jeho červenej vody. Aspoň bude mať bližšie miesto kde by sa mohol pokúsiť svoj problém vyriešiť. Ak sa k tomu raz dostane. Možno. Ale mal by, to bola pravda.
> Palouk

Vlčica mu pritakala, čo bolo fajn. Nicos si potom pripadal zase o niečo dôležitejší a to sa mu viac ako len páčilo. ,,Vieš čo, ani nie. Všetko bude okay," usmial sa. Nestávalo sa často, že by ho niekto hľadal a on by si to vážil. Aj keď popravde nepredpokladal, že by sa k tomu Minehava niekedy dostala. Vlci sľubujú ale k lámaniu chleba príde skutočne len občas. Nie žeby od nebol tiež vinný, tiež nasľuboval vecí, ktoré nikdy nesplnil. Čo ho mrzelo ale čo mohol robiť? Možno niekedy no..
,,Hmm," zamyslel sa a na čele sa mu objavila jemná vráska. Miesta na okolí poznal, tak ako tak, niektoré viac alebo menej. ,,Smerom na západ je more, odtiaľ práve idem," pokračoval. ,,Potom zase na juhozápad je také jazero s úplne červenou vodou, tam zase idem teraz, je to cestou smerom na Sarumen," kývol hlavou smerom, ktorým sa mal vybrať a nechal Minehavu aby sa rozhodla či pôjde s ním alebo sa vyberie ďalším smerom, niekam kde by sa jej možno páčilo viac. Podľa toho ako sa rozhodla sa vybral k jazeru buď s hnedou vlčicou po boku alebo úplne sám.
> Červené jazero

August | 2 | Reonys
Nicos mal uši nastražené, no evidentne bol zase tak trochu vo svojom svete, kde sa hádal sám so sebou o nesmrteľnosti chrústa. Nie doslova, samozrejme, v poslednej dobe mal dokonca aj on sám na mysli dôležitejšie veci ako kedysi. Uvedomoval si ako veľmi sa mu podarilo už zostarnúť. Okrem iného samozrejme. Každopádne sa nedalo ignorovať ako do neho vrazil niekto úplne neznámi - neznámi aspoň v prvých sekúndách, kým bol Nicos naštartovaný zo stresu z vody. Akoby očakával, že po ňom skočí ten bláznivý morský pirát a nie niekto koho pozná o čosi lepšie. Preto sa mu najskôr vydralo z hrdla tlmené zavrčanie, kým si uvedomil, že sa jednalo o Reonys.
,,Chlape, si ma tak trochu vystrašil," zasmial sa zadusene. Musel sa oklepať aby zo seba striasol stres, ktorý sa mu nahromadil okolo chrbtice. ,,Zakrádaš sa ako duch," smial sa nad jeho slovami. Hej, bol tak trochu v strese, ale to nebolo zase až tak podstatné. To by ale nebol Nicos ak by si nevybral svoju možnosť na sťažovanie sa. ,,Som stretol takého týpka minule pri vode, ktorý nedokázal pochopiť, že sa mi to nepáči a aj tak ma tam dotiahol," uškrnul sa kyslo. ,,Na vodu myslím. Na také drevo čo plávalo na vlnách."

Vlkovi sa zdalo, že niekedy počul niečo na štýl - že ak ste sa naučili od vlka svoju lekciu, svet sa postará o to aby ste sa už nikdy nestretli. Nicos si nebol úplne istý, či tomu veril. Nakoniec si nebol ani istý, či verí v osud alebo v nejakého Boha, alebo proste verí len, že život sa musí nejako žiť. Nad touto myšlienkou metaforicky mykol ramenami, možno mu bolo lepšie ak skutočne nevedel. ,,Ja sa teda preč nechystám, tak všetko záleží od teba," uškrnul sa na ňu tak trochu zpiklenecky. Nikto nikdy nemohol vedieť čo osud prinesie, no. A veci sa proste mohli zmeniť z minúty na minútu, čo jeden nemohol vôbec vedieť dopredu. ,,Hej, bohužiaľ to funguje len na našom území. Teraz síce nemám moc času, musím sa vrátiť na lov, ale ak by si sa dakedy našla v blízkosti nášho lesa, tak si pýtaj mňa," nechal sa počuť s chvostom jemne kmitajúcim zo strany na stranu. Všetky silné pocity sa tak trochu rozplývali a vlk sa cítil pokojnejšie aj napriek tomu ako sa ich konverzácia zo začiatku niesla. ,,A ty už vieš teraz, ktorým smerom sa vyberieš? Či rovno k tomu vresovisku?"

Vlčica mu začala vymenovávať čo všetko vlastne znamená byť tulákom. A akože... v teórii to neznelo vôbec zle. Mladý Nicos by si to cekom užil, teda ak by nezamrzol v prvej zime kedy by sa mu nepodarilo nájsť miesto kde prespať. Alebo keby sa musel v lovení koristi spoliehať len na seba. Hej, ono to bolo super spoliehať sa na seba v tých dobrých chvíľach, ale zabúdajú na to, že by sa mali na seba spoliehať aj v tých zlých. Teraz, keď už mal Nicos niekoľko zím za sebou, začínal si uvedomovať ako veľmi hlúpy kedysi bol. A prečo si to o ňom myslela jeho sestra, lebo pravdu - bol tak trochu debil. ,,Budem si to pamätať, ak si to niekedy rozmyslím, budeš prvá za kým pôjdem," nechal sa počuť, no dobre si už teraz uvedomoval, že to tak skoro nebude. Skôr nikdy ako niekedy. ,,To miesto myslím, že viem kde je. Trochu smerom na sever od Sarumenu," zamýšľal sa. Nicos poznal okolie, viac menej. Ak bol v niečom dobrý, bola to kartografia. ,,Myslím, že som tadiaľ šiel túto zimu smerom k horám."
Akonáhle sa ale začala zaujímať o ich svorku o niečo viac, Nicos sa rozžiaril. Veľmi rád o tom rozprával. ,,Nie len ona. Všetci dokážu ovládať do nejakej veľkosti. To záleží od postavenia vo svorke- asi ako si previazaný s územím alebo mágiou alebo takým niečím. Ono to dáva zmysel ak sa nad tým skutočne zamyslíš!"

Nicos ohrnul nosom nad jej vysvetlením. Niečo mu na tom nevoňalo, no nemal asi moc dôvod niečo povedať - samozrejme sa nejednalo o jeho problém, no zastavil tento fakt niekedy niekoho? ,,No však keď teda vravíš.." povolil napokon, no nejako v jeho hlase nehralo presvedčenie. Čo ale mohol robiť? Biť sa za niekoho nemohol, teda asi. Potom mu ale položí otázku ešte viac zaujímavú, ako bola tá predtým. Ryšavý vlk však len energicky mykne hlavou zo strany na stranu a v rýchlosti odpovedá. ,,Nie, nikdy. Ja som spokojný tak ako som. U nás neodporúčame nikomu aby odišiel," povedal, dávajúc dôraz na jedno slovo z viet, ktoré jej venoval. Ale popravde Minehava nebola prvá, čo sa ho to spýtali a Nicos začínal mať dojem, že na ich slovách niečo môže byť. Ale on bol až priveľmi spoločenský na to aby sa mu to páčilo, bol si tým takmer úplne istý. Nakoniec by aj tak skončil v niekoho partii, lebo byť na ceste s kamarátmi je lepšie ako byť sám a to už môže rovno zostať tam kde je a čas od času si niekam vybehnúť. Hej, to znelo omnoho lepšie, popravde.
S hlavou mierne naklonenou na stranu vlčicu sledoval, pomerne nedôverčivo. ,,No s tým, čo si mi vravela o tej tvojej svorke, tak neviem ako moc ti verím," uškrnul sa, no úsmev sa mu nedostal až k očiam. On sám cítil, že nebol tak úplne srdečný, možno toto bolo prvý raz čo si držal tak trochu odstup. Ohrozenie vĺčat nebola žiadna sranda, aj keď to jeden mohol myslieť len zo žartu - a druhý to zobral až príliš vážne. ,,Dokážeme ju ovládať. Je to fakt podívaná," povedal, tentoraz už skutočne hrdo. ,,Naša alfa s ňou dokáže teda veci! Nerozoznala by si ich od reálnych zvierat!"