Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sarumen >
Nicos si to šinul lesom spoločne s Kenaiom a kdesi za nimi mohol počuť aj Zed. To bolo fajn, že sa zmobilizovala časť svorky a keď nič iné, tak budú pôsobiť možno ako akási psychologická burza. V číslach bola často sila a bolo by hlúpe to nevyužiť, najmä keď nevedeli s kým majú to dočinenie. Akonáhle to ale povinnosť velila a tak sa dialo. ,,A taktiež narušiť hranice svorky a ohrozovať jej členov priamo na ich území nie je práve najlepší spôsob ako zachovávať dobré vzťahy," pripojil sa k slovám Kenaia, zastavujúc kdesi medzi nim a neznámym vlkom. Pohľadom si premeral vlka ležiaceho na zemi, no zdalo sa, že ten sa nejako do ich konverzácie záujem zapájať nemal. Tak či onak mohol byť nebezpečný a ryšavý vlk tak trochu dúfal, že sa ho ujme Zed, aby si takto pokryli všetkých o ktorých vedia. Nicos držal svoj chvost vysoko vo vzduchu, toto bolo asi po prvý raz čo mal možnosť mať chvost vyššie ako ktokoľvek iný - celkom pekný krst ohňom pre mladého alfu, no čo treba urobiť, to trebalo urobiť.

Nicovi šklbalo špičkami uší, keď v lese počul akúsi komóciu, no stále sa venoval vlkom s ktorými sa rozprvál. Zed na jeho boku zápasilo so srnou snažiac sa ju odtiahnuť do úkrytu, zatiaľ čo Feline pred ním robila jedno z dôležitých rozhodnutí svojho života. Chcel jej nechať priestor a preto bol pomerne prekvapený ako rýchlo sa dohodli na jej smerovaní. Aj keď bola pravda, že u neho to nebolo nejako inak - dostal svoju úlohu a sadla mu lepšie ako palica do tlamy a odvtedy ani raz nepomyslel, že by ju zmenil. ,,Okay, som rád, že sme sa dohodli," odpovedal, no to už aj ostatní mohli počuť, že sa v lese niečo deje. Nicovi hlava zaletela smerom, ktorým išli hlasy. ,,Vieš čo Feli, kľudne. Ak si nájdeš niekoho kto s tebou pôjde, nie je to problém. Dávajte si pozor, okay?" odpovedal jej v rýchlosti, no to už stál na labách. Pohľad mu ešte pár chvíľ sedel na mladej vlčici, no o niekoľko ďalších úderov srdca už bežal medzi kmeňmi vysokých ihličnatých stromov niekoľko metrov.
Žeby skutočne tí cudzinci čo sa vehementne oznámili na hraniciach začali robiť problémy? To sa ryšavému vlkovi príliš nepáčilo, ako boli niektorí odvážny. Niekde v polovici cesty sa jeho dráha zrazila s Kenaiom, s ktorým sa poznal maximálne tak od pohľadu alebo pachu. Ďalej mohli aspoň za hlasmi pokračovať bok po boku.
> Kierb cez Tenebrae

Feline sa zamýšľala čomu by sa chcela venovať a Nicos sa jej nečudoval. Vybrať si svoje zameranie bol celkom veľký krok a aj keď sa nejednalo o permanentné rozhodnutie, rozhodne sa nejednalo o niečo čo by sa malo brať na ľahkú váhu. On na tom bol podobne keď si mal vyberať - zatiaľ čo jeho sestra bola rozhodnutá už snáď od narodenia čo by chcela robiť, on bol tak trochu stratený. Vtedy ho práve Maple popchla k tejto oblasti, čo sa stráženia územia týka a čo mohlo byť lepšie pre mladého týpka než pobehovanie po lese a dávanie pozor aby sa za jeho chrbát nedostal niekto kto sa nemal. A samozrejme aby územie malo svoje značky vždy na tom správnom mieste. ,,Môžeme sa dohodnúť trebárs, že začnem na tom pečovatelovi a potom sa ďalej uvidí, hm?" spýtal sa. Maple teraz mala mať viac času na svoje vĺčatá, no viacej láb vždy mohlo pomôcť nie? A on sa do vĺčat vôbec nevyznal, tak sa vždy hodil niekto kto mal k ním aspoň aký-taký vzťah. ,,Nakoniec to má veľmi blízko k učiteľovi, takže," mykol ramenami s úsmevom. ,,Ak by ťa to náhodou nebavilo."

,,Hej, porozhliadnem sa o nej a keď ju uvidím, poviem, že si sa pýtal," odpovedal Jerrymu na margo Rue o ktorú sa zaujímal. Nicos predpokladal, že v niekoľkých ďalších mesiacoch sa objaví v lese niekoľko ďalších vlkov zo svorky, ktorých on sám osobne nepoznal, najmä teda vďaka Maplinmu oznamu, ktorý zaznel v mysliach všetkých aj mimo územia svorky. Preto bolo pomerne jednoduché predpokladať, že tí čo sa na území svorky za nejaký čas neukážu asi úplne nesúhlasili so zmenou. Nech to bolo tak či onak, Nicos bol s tým zmierený. Nech už sa jednalo o akúkoľvek zmenu, tak existovali vlci, ktorí budú súhlasiť a rovnako tak aj tí, ktorí nebudú. ,,Určite ešte pokecáme, celkom ma zaujíma čo také si mimo územia videl," usmial sa na vlka s ktorým sa následne rozlúčil. Ich konverzácia bola rýchla a k veci, zdalo sa, že by mohli byť kamaráti, čo by Nicos ocenil. Po tom čo už dlho nevidel Nickolasa a Stara zase až tak veľa kamarátov nemal. Jeho pozornosť si ale žiadali ďalší vlci a on nemal príliš čas na to aby trucoval.
Na gratuláciu Zed poďakoval ako sa mu patrilo. Zed sa ho však rovno pýtali na srnu, ktorú sa im nepodarilo odniesť do nory predtým ako začalo stretnutie. Nicos samozrejme nemal problém zohnúť sa a pokračovať ďalej, necítil sa vôbec nejako inak po tom čo sa razom vyšplhal o niekoľko priečok v hierarchii vyššie. Popravde ani nevedel čo očakávať, všetko stále cítilo tak ako to bolo doteraz a nič sa magicky nezmenilo. Zaujímavé. Mal dojem akoby sa niečo malo zmeniť, že by sa cítil inak, ale evidentne nie. ,,Som stále rovnaký vlk ako som pod pred pár minútami," uškrnul sa na svojho spolulovca, no to nemenilo nič na tom, že v tejto chvíli asi nebol najlepší čas aby sa ešte odpájal od zhromaždenia. ,,Zvládneš to tentoraz osamote? Ďalší krát ich odtiahnem do nory ja," navrhol so smiechom k spoločníkovi a kývnutím hlavy poďakoval ak sa Zed rozhodlo postarať sa o srnu.
K ich menšej skupine sa pridala Feline, ktorú si Nicos zbežne pamätal najmä cez jej mamku a asi teda aj babku. Osobne sa ale asi ešte nikdy nerozprávali. ,,Ahoj! Nicos, ale to už asi vieš," predstavil sa aj on a gratulácie prijal s obligátnym poďakovaním. Feline na neho však vyvalila celkom dôležitú tému nad ktorou ešte nemal úplne šancu premýšľať a urobiť si prehľad. ,,A máš niečo čo by ťa zaujímalo?" spýtal sa, snažiac si kúpiť trošku viac času aby prišiel na nejakú neutrálnu odpoveď, ktorá by priamo nekričala, že toľko znalostí zase nemá. ,,Taká klasika sú lovci a ochrancovia, tí sa hodia vždy," zamýšľal sa. ,,Marion myslím, že bola učiteľka, ani to by nemuselo byť zlé. Alebo máme teraz celkom veľa vĺčat o ktoré sa treba postarať," pokračoval. Aspoň vo vĺčatách teda prehľad mal a bolo ich celkom dosť.

Konal by, ak by povedal, že sa necítil dôležito. Jerry sa k nemu prihováral a čakal na jeho odpoveď a až teraz na ryšavého tak úplne doľahlo čo sa to skutočne deje. Dokázal si skutočne predstaviť byť Maple pre tak veľa vĺčat ako bola ona? Vytvoriť si s nimi taký vzťah ako mala ona? Alebo by mal byť proste len Nicos a nesnažiť sa byť niekým iným? Ešte mal pred sebou celkom dlhú cestu, kým zistí aká je jeho skutočná identita na tejto pozícii vo svorke. A tak trochu dúfal, že to bude zábava. ,,Momentálne neplánujem žiadne zmeny," odpovedal vlkovi. ,,Ešte sa celkovo musím sám zoznámiť s tým ako to na takejto pozícii funguje predtým ako by som mohol niečo meniť," prikývol svojim vlastným slovám a dúfal že to Jerryho poteší. Alebo čokoľvek, po čo si k nemu prišiel. Uistenie možno? ,,A nie, Rue som tiež nevidel. Už pomerne dlho, asi od posledného lovu, myslím?" Nicos si nebol istý, na poslednom love sa ukázal len tak zbežne a potom si šiel robiť svoje veci, takže si ani nebol istý, či tam Rue bola. ,,Stratila sa?"
To už sa k nim pridávali ďalšie dvaja vlci. Islin poznal, pomerne zbežne, no už si spolu čo to užili. Prvý raz sa stretli keď bol Nicos ešte nezbedné šťeňa a Nickolas ho navádzal na to aby veril, že je skutočná lesná víla. Druhého vlka nepoznal, no jeho pach mu niečo hovoril. Asi. ,,Ahoj. Ja som Nicos," pozdravil sa druhému vlkovi. Ich konverzácia sa stočila k vĺčatam, čo asi nebolo úplne od veci. ,,Momentálne sú vo svorke vĺčatá Jasnavy a Maple. Šesť spolu," odpovedal jednoducho, no na ich ďalšiu otázku odpoveď nepoznal. Musel sa zamyslieť, ale v myslí mu nič nevyskočilo. ,,Myslím, že žiadne obmedzenie o ktorom by som vedel neexistuje. Ale keď tak sa na to ešte spýtam... Ale neviem o ničom," odpovedal. Ak od neho nič viac nechceli, rozlúčil sa s nimi a pokračoval v rozprave s Jerrym.

V les naokolo neho razom zneli hlasy vlkov. Po tak dôležitých správach snáď nikto neočakával, že v lese zostane úplne ticho. Nicos stal na svojom miestez akoby očakával niečo čo by malo príšť. Čo to ale malo byť, to snáď ani on sám netušil. Zopár vlkov sa na neho usmialo alebo mu kývlo, aj také malé gesto často stačilo a ryšavý vlk sa pomaly začínal dostávať späť do svojej starej kože. Na hraniciach zaznelo vytie, čo skutočne neočakával a jeho uši razom poskočili - chcel sa tam ísť pozrieť, no iniciatívy sa chytila rovno Jasnava a asi bolo lepšie ak by tu momentálne on zostal. ,,Keby dačo tak sa ozvi," preniesol za ňou, no pohľadom sa rýchlo vrátil ku skupine vlkov, ktorá zostávala na čistinke. Akonáhle si všimol, že sa k nemu blíži Jerry, zhlboka sa nadýchol. To dáš kámo, aké ťažké to môže byť? pýtal sa sám seba, no odpoveď ešte nepoznal. ,,Heej," pozdravil sa mu pretiahnuto a postavil sa na všetky laby. ,,Ďakujem. Musím si na to zvyknúť. Určite hovor a keď budem vedieť tak ti poviem," ušknul sa na takého vlka a vyčkával čo mal na srdci.

Nicos zložil uši a nastavil Maple čelo keď sa k nemu naklonila. ,,Ďakujem za dôveru ešte raz," šepol tichšie len pre Maple a následne sa posadil k Zed. Snažil sa vyrovnať a napraviť si parohy na ramenách tak aby nestáli nejako divne a možno aby mu z nich srsť nevystrkovala na všetky strany. Toto bolo možno po prvý raz kedy bol pred niekým nervózny - Nicos nebol úplne známi tým, že sa pred vlkmi hanbil, strácal slová alebo by bol celkovo, no .. nervózny. Uvedomoval si však, že má pred sebou veľmi veľkú česť a dôležitú úlohu, ktorú nebude môcť len tak odžubať. Možno síce nevedel úplne presne do čoho ide, no veril si, že to čokoľvek zvládne. Nejako. V lese zaznel hlas alfy, všetko bolo vysvetlené a prebehlo oficiálne rozlúčenie sa, Nicos si až príliš uvedomoval ako mu v hrudi bije jeho vlastné srdce. Akonáhle sa na neho Maple otočila, vedel, že čaká, že bude teraz rozprávať on. A tak sa toho nejako chytil.
Asi si mal pripraviť nejaký preslov, rozmyslieť si čo chce povedať, alebo také niečo. To sa však tak úplne nestalo. ,,Toto je asi prvý raz čo rozprávam pred tak veľa vlkmi- hah," uškrnul sa, no akonáhle začal, slová už išli von o niečo lepšie. Ak bol Nicos v niečom skutočne dobrý, nakoniec to bolo vykecanie sa. ,,V prvom rade by som chcel poďakovať Maple za túto moju príležitosť ale aj za všetok čas, ktorý doteraz venovala Sarumenu. Ďakujem a ďakujeme," usmial sa na vlčicu, ktorá mu bola takmer viac ako len mentorom, po tom čo ho po prvý raz našla potulovať sa v lese. Kto by bol vtedy povedal, že sa nejaký sirotek dostane tak ďaleko? Napokon sa natočil ku svorke. ,,Viem, že ešte nemám také skúsenosti možno ako by sa žiadalo, ale som si istý, že to tu spoločne s pomocou Tonresa, Wolfganie a Rolanda potiahneme rovnako ako to bolo doteraz. Žiadne veľké zmeny sa neplánujú, momentálne na to skutočne nie je dôvod," snažil sa neprestupovať z nohy na nohu, ako bolo u neho bežné a držal predné laby pekne pri sebe. ,,Svorka je na zimu s jedlom pripravené, som rád, že nám lov tak pekne vyšiel ešte predtým ako nasnežilo. Um- skvelá práca," kývol smerom k vlkom, ktorý sa teraz spoločne s ním vrátili z lovu. ,,Ak by ste so mnou niečo chceli, tak som tu a nikde sa najbližšiu dobu nechystám," dopovedal a nechal priestor komukoľvek kto by chcel niečo povedať. Predpokladal však, že väčšina bude chcieť prehodiť zopár slov s Maple alebo tak.

Halloweensky jarmok - Stánek s dárkovými předměty - Popovídej si s někým o mlze a chladném počasí.

Tmavé smrčiny >
Nicos spoločne so Zed dotiahli korisť presne tak kam ju mali dotiahnuť. Nakoniec by to bola predsa len škoda ak by sa po love nedostalo mäso na miesto určenia a všetky nasledujúce večere mohli byť ohrozené! S problémom ale zažehnaným si mohli obaja vlci vydýchnuť, že zase mali na nejaký čas s lovom pokoj. Čo Nicos ocenil, lebo lovy zase až tak neobľuboval - ale tento bol cool! Asi veľmi záležalo od toho kto s tebou lovil a so Zed boli viac ako len zohraná dvojka. ,,Hej ale náhodou tie mágie sú cool!" povedal spokojne. ,,Ja už celkom čakám na tú zimu, nech sa môžem viacej pohrať s tými vločkami a pozrieť sa kam s tým dokážem až zájsť," uškrnul sa na svojho spoločníka a pokračovali do momentu až nebola srna skrytá na správnom mieste v nore.
,,Vieš čo, tá hmla je moje najobľúbenejšie obdobie v roku," pokračoval ,,V tom období som prišiel a tak sa mi tak spokojne zachovalo v srdci," uškrnul sa, no v tom okamihu už bolo počuť Maplin hlas ako zvoláva svorku, Nicove uši nadskočili, najmä teda preto, že vedel čo prichádza. Ryšavý vlk vedel, že toto stretnutie bude posledné z tých aké poznal - veľa vecí sa od dnes malo zmeniť. ,,Ešte tých pár dní tepla prežijeme a potom sa môžeme okúpať v tej hmle," smial sa ďalej počas toho ako so Zed klusali k Maple. Tá sa na nich otočila takmer okamžite ako sa ku skupine dostali. ,,Áno tento raz to šlo ako po masle. Zed ovláda skvelé mágie," pochválil svojho spolulovca a s hlbokým nádychom na ďalšiu Maplinu otázku prikývol. ,,Hej, rozhodol som sa, že to zoberiem. Myslím, že to bude okay," usmial sa na vlčicu, ktorá mu bola takmer ako matkou. Síce mal stále pred jej rozhodnutím - a aj svojim, rešpekt, no na druhej strane taktiež danému rozhodnutiu aj veril. Bude to okay. Bude.

Nicos sa hnal dopredu a popri tom sa snažil pozerať na dve mieste naraz a popri tom sa kdesi nepotknúť a nevraziť si nos niekde priamo do lebky. Jediné čo mu teraz mohlo pomôcť bolo uvedomenie si, že sa skutočne musí spoliehať na vlkov naokolo seba a v tomto momente to bolo práve Zed. Nicos im dôveroval, nakoniec spoločne prežili pomerne náročnú zimu a- Zase premýšľal nad všetkým len nie nad tým na čo sa mal sústrediť. Pozitívum bolo, že obaja viac-menej vedeli čo robiť a Zed netrvalo dlho aby sa prikvačilo na srnu a poslalo ju k zemi. Nicos po celí čas bežal pomerne vysokou rýchlosťou a preto mu trvalo kým sa zastavil a otočil smerom k nim. Spod láb mu odskakovali kamienky, keď sa snažil na jednej zo zadných láb čo najskôr otočiť aby dokázal svojmu spoločníkovi pomôcť s posledným krokom lovu. Alebo teraz posledným aktívnym krokom.
Tlamu mal už skoro pri koristi, keď sa zo Zed vynoril blesk, skutočný blesk, a poslal srnu do večných lovíšť. Alebo čokoľvek srny mali ako posmrtný život. ,,Wow tak to bol celkom fajný kúsok," uškrnul sa na nich a ešte mu trvalo niekoľko sekúnd kým sa odvážil k srne bližšie priblížiť. Zdalo sa, že Zed skutočne pracovalo na svojich schopnostiach, minimálne čo sa týkalo mágie. Nicos by sa mal skutočne inšpirovať, keďže od vytvorenia svojich prvých snehových vločiek toho zase až tak moc neurobil. Skôr ako sa ale stihli zasmiať, Zed sa zvalilo k zemi a Nicos aj zabudol, že doteraz dychčal a chytal svoj dych. ,,Hej, hej, neumieraj, na to teraz nie je čas!" jemne šťuchol do nich labou a úzkostlivo sa začal rozhliadať. Už sa takmer chcel rozbehnúť za niekým viac dospelým, keď sa ale Zed prebralo späť k životu. ,,Takéto prekvapenia mi nemôžeš robiť, však som skoro umrel aj ja!" nechals a počuť so smiechom, no bolo cítiť v jeho hlase obavy. ,,Áno poďme. A nemusíš ťahať ak sa necítiš úplne dobre. To nejako dám!" ponúkol sa, no napokon sa im nejako podarilo došuchtať späť do Sarumenu. Ako inak.
> Sarumen

September | 5 | Reonys
Rozprávali sa ďalej, Nicos už veľmi dlho nemal pri sebe nikoho kto by bol pre neho dostatočne blízky, na to aby sa s ním mohol rozprávať o vzťahoch. Vzťahy boli ťažké a on si to uvedomoval viac ako len dobre. Či už sa jednalo len o rodinu alebo priateľov, Nicos zase také veľké šťastie nemal. ,,Ale práveže vôbec," uškrnul sa. ,,Prišiel som dávno, to je pravda. Myslel som si, že objavujem svet a tak, chápeš," krútil hlavou. Teraz už dokázal povedať aká veľká hovadina to vtedy bola. ,,A vôbec sa nečudujem, že naši išli takmer vyskočiť z kože. Ale aj napriek tomu, že by so to nikomu nedoporučoval, bolo to to najlepšie rozhodnutie aké som kedy mohol urobiť," nechal sa počuť so spokojným povzdychom. ,,A mám ešte sestru a dvoch bratov! Sestra tu bola chvíľku so mnou, ale potom pokračovala ďalej. Kdesi-kamsi, netuším popravde," pokračoval, no už aj pomaly končil. Tuna jeho rodinné vzťahy končili a v najbližšej dobe netušil či má vôbec možnosť sa akokoľvek rozrásť. Dosť pravdepodobne vôbec nie, však o tom sa už s Reonysom bavili.
,,Ale žil som na krásnom mieste. Tých pár mesiacov čo som tam žil. V horách, mali sme tam veľmi studené jazerá, vysoké stromy a pekné výhľady. Ale Sarumen je aj tak krajší," uškrnul sa nakoniec. To by nebol on, ak by niečo podobné nepovedal.

Liečiteľ | Shahir

Liečiteľ je vlk na ktorého sa môžete obrátiť pri akomkoľvek zranení - či už sa jedná o zlomený pazúr, vylomenú zub alebo pochrámané rebrá. Tento jedinec je viac ako len zdatný v anatómii vlkov, dokáže rozoznať viaceré zdravotné problémy a najmä pozná rozdielne spôsoby ako proti nim bojovať. Vlk taktiež zastáva aj pozíciu terapeuta, kedy tvorí akýsi oporný kameň pre spolučlenov po traumatických udalostiach alebo akýchkoľvek psychicky vypätých situáciách.

Ahojte!!

Rada by som tu k vám takto, už oficiálne, prehovorila. Aj keď som čo-to už spomínala na discorde, veľmi pekne ďakujem za prejavenú dôveru a veľmi si to vážim. Dúfam, že si tu budeme spoločne nažívať ďalej viac ako len spokojne a prípadne posunieme Sarumen ešte nejakým ďalším smerom. Uvidíme ako to pôjde ♥
Okrem toho tu máme ešte nejaké zmeny, na ktoré som sa informovala už predtým -

| Zmeny v hierarchii:
Rozlúčime sa s Rue, ktorá podľa viacerých zdrojov už viac hrať nebude, a taktiež aj s Marion, ktorá už nie je aktívna, a Ventom, o ktorej viem, že by taktiež nemala ďalej hrať. Samozrejme, ak by sa čokoľvek zmenilo, všetci majú dvere späť viac ako len otvorené.
Shahir sa stáva našim oficiálnym liečiteľom.
Čo znamená, že sa nám uvoľnila rola učiteľa, ktorú momentálne nikto nezastáva. Ak by ste o ňu mali niekto do budúcnosti záujem, rozhodne ma neváhajte kontaktovať. (Čo by bolo super možno pre niekoho kto sa tu narodil a v danom systéme vyrastal. Ale je to na vás!) Môj osobný návrh je ešte rola bylinkára, ktorý by úzko spolupracoval s liečiteľom a prieskumníkom.

| Čo sa bude diať najbližšie mesiace:
Hádžem si na Nicosa prioritu v hrách, keďže by som si chcela odohrať hru s každým členom svorky. Nech by sa jednalo o jedno či dve kolá, alebo aj hru v menšej skupine, úplne to stačí. Chcela by som aby tým členovia svorky akosi ,,potvrdili" zmenu v pozícii alfy a najmä aby sa Nicos spoznal so všetkými, ktorý do svorky skutočne patria. Nechcela by som tomu dávať úplne nejaký deadline, najlepšie by bolo čo najskôr, ale povedala by som, že do konca roka by to mohlo byť úrobiteľné.
Ak sa vlk do konca roka neukáže na území svorky, kde budem s Nicom campiť čo najviac, budem to brať akoby zo svorky odišiel. Dúfam, že je to s vami v poriadku, ale tento spôsob sa mi zatiaľ celkom osvedčil

Bude aj neherka, neskôr. Ale bude!

Nicos vedel, že im to spolu so Zed pôjde. Síce ešte spolu nejako aktívne nelovili, no to nevadilo. Počas poslednej zimy spolu strávili viac ako len dosť času na to aby soli dokázali komunikovať. Viac menej. Teda, aspoň Nicos si to myslel a keď si to myslel, tak na tom muselo byť aspoň kúsok pravdy, nie? ,,Super, skvelé," uškrnula sa keď Zed pritakalo na jeho slová s plánom, prihodilo svoje pozorovanie a vybralo sa nájsť to najlepšie miesto na vykonanie ich plánu. Hej, bude to fungovať, muselo.
Zatiaľ čo mladý ryšavý vlk čakanka pokyn k pohybu, prezeral si stádo. Bolo tam celkom dosť zvieratá ktorých mohol vybrať a tak trochu dúfal, že si zrovna s druhou skupinou nevyberúbto isté. Čo by síce na jednu stranu bolo dosť vtipné, no nastranu druhu by ich to viac ako len spomalilo. Jedna žena mu celkom padla do oka, bola malinka, snáď ešte nie úplne dospelá a to úplne stačilo. Akonáhle mal Nicos predpoklad, že všetci naokolo neho sú pripravený, rozbehol sa do stáda cvakajú zubami po zadných nohách panikáriaceho zvieraťa. Najskôr chcel vyhľadať očami aj Zed, skryté niekde medzi stromami, no mal dosť práce s tým aby sa sám nedal pošlapať a aby zviera aspoň naviedol generálnym smerom medzi stromii, dúfajúc, že sa Zed podarí zmeniť miesto svojho pôsobenia akonáhle vidí že sa čosi deje.

September | 3 | Reonys
Reonys spomenul jeho sestru, na čo sa Nicovi na tvári objavila smiešna grimasa. Nie žeby mal niečo proti jeho sestre alebo proti jeho rodine alebo niečo podobné, no dať sa dokopy s kamarátovou sestrou po tom čo vám ju daný kamarát odporučí. To bolo viac ako len vtipné, ak by ste sa opýtali Nicosa. ,,Ahaha, dobre, ďakujem. Zapamätám si jej meno a keď vás raz prídem navštíviť, tak sa s ňou pozdravím," nechal sa počuť spokojne, no ďalšie Reove slová jeho snaženiu moc nepomohli. Nicos prikývol lebo rozumel, asi ani on by nechcel ísť niekam inam. Teda.. jeho premýšľanie by sa možno zmenilo ak by bol zaláskovaný alebo tak, no nebolo to skôr tak, že vlčice chodia k skôr domov k vlkom. Napokon mykol ramenami, nevedel popravde, zatiaľ príliš veľa vzorov vo vzťahoch nemal. ,,Ja jej rozumiem, domov je len domov nakoniec," pritakal.
,,Ah, baba na všetko ako sa zdá," smial sa ďalej, prestupujúc z nohy na nohu. Asi by sa mal aj on o niečo viac angažovať, no zatiaľ sa mu zdalo, že mu to nejako nejde. ,,Asi by som si z teba mal brať príklad, ale bleh," pokrútil hlavou. ,,Niektoré práce sú proste nevďačné, no ale samozrejme dôležité. Robíš dobrú prácu Reo," šťuchol ho labou do ramena. ,,Si úplný kráľ. Tak trochu, doslova."

September | 2 | Reonys
Obaja sa pomerne srdečne bavili nad predstavou toľkých vlčiat, ktoré pobehujú naokolo. Nicos s nimi nemal žiadne skúsenosti, ako dal dosť jasne najavo už pred chvíľou, ale pre nejaký dôvod si celý dojem zo starostlivosti o ne celkom idealizoval. Snáď však zistí koľko je s nimi práce ešte predtým než sa mu podarí zaobstarať si vlastné. Ak sa k tomu teda vôbec niekedy dostane, čo tiež bola pomerne zaujímavá otázka pre budúcnosť. Akonáhle ale Reonys spomenul zážitky svoje a svojho otca, Nicos sa zase musel uškrnúť. ,,Zdá sa, že a niekto s touto superschopnosťou rodí," smial sa s pokrútením hlavy. ,,Síce je asi pravda, že by som niekedy mohol asi urobiť prvý krok, ale aaaahhh.." zamručal. Urobiť prvý krok bolo náročné. Väčšinou. Skoro vždy. ,,Na to aký som spoločenský a asi by som niekedy mal byť aj ticho, tak v niektorých situáciách fakt neviem čo povedať," priznal sa so smiechom. Popravde sa skutočne nestávalo príliš často, že by bol Nicos ten, čo nevedel čo povedať alebo nemal pripravené niečo čím by vyplnil ticho. Však nakoniec ani teraz, keď sa obaja spolu rozprávali, nebol dôvod aby Nicos zostal ticho. Teda.. Možno aj keby bol, Nicos si nebol úplne istý, či by dokázal povedať keby by táto potreba nastala. Asi.
,,No, každopádne," jemne si odkašlal, aby nenápadne zmenil tému od svojho vlastného pohoršovania sa nad samým sebou. ,,Inak si nespomínam, či sme sa vlastne bavili o tom, čo je tvoja úloha vo svorke? Teraz keď si beta, tak asi všetko, nie?"