Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Trávnatý oceán >
Nad jeho poznámkou sa uškrul. Skutočne, nebolo ťažké predpokladať, že aby bol jeden alfou, asi by si to mal nejako aj zaslúžiť a to nie len svalmi. Popravde, Nicos si bol takmer úplne istý, že ak vlk nemal niečo viac ako len svaly, asi by príliš dobrou alfou nebol. Ryšavý vlk mohol byť viac ako len rád, že vo svojom šťastí narazil priamo na vlka, ktorý do toho všetkého viac ako len zapadal. Vtedy mal aj on viac šťastia ako rozumu a mohol si byť len a len vďačný. ,,Vieš čo, asi ani nie," odpovedal mu na otázku jednoducho. Bolo cítiť, že v lese bolo všetko viac ako len v poriadku, no to sa tak úplne nedalo povedať o jeho žalúdku, ktorý tak trochu neposlúchal. ,,Chcel by si si ísť skôr oddýchnuť alebo by sme šli rovno na ten lov, keď už sa nám to na pahorkoch hore nepodarilo?" prehodil so záujmom. Popravde, ak by mu teraz Shahir povedal, že si chce dať ozdravujúci poobedný spánok, asi by ho nečakal. Vybral by sa loviť niečo malé, aby zahnal ten najväčší hlad a potom sa pripojil ku kamarátovi a ulovili niečo znovu. Možno by potom Nicos niečo nechal aj pre svorku, keď už bude mať žalúdok viac ako len plný. ,,Môžeme ísť na mýtinu, tam sme kedysi lovili so sestrou, to by mohlo byť okay."

Jún 8
Nakoniec sa skrčil do jedného z kríkov a hlavu položil na zem. Nebol v práve najviac pôvabnej polohe, no to sa mu snáď mohlo odpustiť - najmä ak nakoniec bude mať plnú kôpku koristi, ktorú bude môcť ponúknuť svojim priateľom. V mysli na seba ticho kričal aby sa sústredil presne na to čo mal robiť a nepremýšľal nad hovadinami. Čo bolo pomerne ťažké, keďže akékoľvek hovadiny boli omnoho zaujímavejšie ako vyčkávanie kdesi za listami. Bol si viac ako len istý, že akákoľvek spoločnosť v tomto momente by urobila jeho čakanie o niečo viac znesiteľnejšie. Debilko sústreď sa! zavrčal na seba zase, práve v tom najvhodnejšom momente. Niečo pred ním zašuchotalo a všetky jeho svaly sa v rýchlosti napli v očakávaní čo sa pred ním nakoniec ukáže a na čo bude môcť vyskočiť.

Jún 7
Nájsť to správne miesto na lovenie veveričiek bolo rozhodujúce a kritické pre dokonalé dokončenie príprav na výlet. Aj napriek tomu, že lovenie nemal príliš rád, malé snacky lovil pomerne často. Alebo sa o to aspoň snažil. Veď nakoniec pri strážení lesa sa mu často pod laby dostali zvieratká, ktoré by si inak ako z nudy neulovil. Aj teraz si teda našiel miestečko, ktoré kričalo aktivitou malých hlodavcov. Alebo! nadšene podskočil aj napriek tomu, že sa snažil držať čo najtichšie na svojom mieste. Možno potkani by boli o niečo lepší?" premýšľal s naklonenou hlavou, nedávajúc pozor čo sa okolo neho deje. Toto bol presne dôvod prečo nemal lov rád. Boli dlhé a on nikdy nedokázal udržať pozornosť dostatočne dlho na to aby ho aktivita bavila.

Jún 6
Nicos mal niekoľko možností medzi ktorými si mohol vyberať. Ako prvé sa jeho myšlienky stočili k rybám, tam ale rovno prišiel k niekoľkým desiatkam problémov, takže tie vyradil zo zoznamu takmer okamžite. Srnka by bola dobrá voľba, ak by sa o jej lov nemusel starať sám. Aj keď nemal rád priznávanie vecí, ktoré nedokáže, bol si takmer úplne istý, že zložiť dospelú srnu by sa mu samému nepodarilo. Najmä s jeho pracovnými skúsenosťami. Musel sa uchechtnúť, jeho možnosti skutočne neboli tak úplne rozsiahle. Možno nejaké veveričky by bola tá správna cesta? Ak by si Nicos na ne urobil nejaký dobrý plán, možno by na ich love nemusel tak dlho stráviť? A ak nevyjde to, tak zajace bola dobá posledná možnosť o ktorej vedel, že určite vyjde v pohode. Hej, toto by mohlo fungovať.

Jún 5
Ďalším krokom pri jeho príprave by malo byť skutočne dostať niečo do svojich láb. Niečo čo by bolo pred jeho priateľmi prezentovateľné, úplne by ich to nesklamalo a ak y si o ňom nemysleli, že je chudák, to by tiež pridalo na jeho nadšení. V neposlednom rade taktiež aby sa na svojom projekte úplne nenarobil.. vlci, ktorý Nicosa poznali, veľmi dobre vedel, že sa nejedná o vlka, ktorý by si lov úplne užíval. Nie žeby sa im úplne vyhýbal, to nie. Ale bola aj pravda, že na posledných spoločných lovoch tak úplne nebol. Vôbec by sa nečudoval, ak by na neho bola Maple nahnevaná - zatiaľ mu ale nič nepovedala. Ryšavý vlk sa ospravedlňoval faktom, že vo svorke bolo dosť vlkov, ktorých povinnosťou bol len lov samotný. A on bol omnoho lepší v iných veciach, ktoré mal zase na starosti on.

Jún 4
Nicos mal plán, destináciu a aj priateľov, ktorých si chcel na tento roadtrip zobrať - premýšľal niekoľko desiatok minút čo mu ešte chýbalo, no najskôr nedokázal položiť labu na tento svoj problém. Potom mu ale napadlo! Jedlo! Výlet bez pripraveného jedla nebol tak úplne výletom, aj keď bola pravda, že si mohli čo to pekne spoločne uloviť počas cesty. A všetko by bolo viac ako len čerstvé a všetko by bolo viac ako len okay. Kde ale bola zábava? Ak ste museli premýšľať kde sa zastaviť a kde si niečo zohnať, razom sa vytratilo to kúzlo. Navyše by sa ich presun rozhodne omnoho viac spomalil.. Nicos premýšľal ďalej, zatiaľ čo jeho myseľ vymenovávala všetky ďalšie možnosti aj dôvody ktoré pre svoje rozhodnutie mal. Aj keď sa on sám rozhodol snáď už na úplnom začiatku. Pôjde pripraviť nejaké malé snacky na cestu. Síce sa im asi úplne nepodarí vyhnúť sa lovu, no možno sa im podarí nestráviť na tom až tak veľa času.

Jún 3
A to ani nehovoril o Nickolasovi. Ktorého síce vídal častejšie ale už nejakú dobu nemali dvaja kamaráti spolu čokoľvek vyvádzať. Možno by potom mohli zobrať so sebou aj Zed a vybrať sa k pláži o ktorej im naposledy rozprával. Hej! To by bol super nápad na výlet a všetci traja by si ho mohli užiť. Spokojne by ich navzájom predstavil a možno by potom boli všetci traja čo najlepší priatelia? Hmm, to by mohlo skutočne fungovať! Otázka bola či by si Zed s Nickolasom sadli, ale to bol problém jeho budúceho ja a problém, ktorý bude riešiť ak nastane. Nadšene s prikývol na svoj vlastný plán, teraz mu len zostávalo vrátiť sa do lesa, všetko im oznámiť a napokon skutočne vyraziť na miesto určenia. Zabudol na niečo? Nebol si úplne istý, ale cítil sa, že skutočne na niečo zabudol..

Jún 2
Premávať sa po neznámom lese bolo popravde presne to, čo Nicosa normálne bavilo. Po väčšinu času popravde takéto skúmania práve vyhľadával.. zdalo sa ale, že dnes nie je tak úplne jeho deň. Nad touto myšlienkou len v rýchlosti mykol ramenami, nakoniec dobre vedel, že nič nie je tak úplne permanentné a veci sa veľmi rýchlo menia. V takýchto momentoch ryšavý vlk veľmi rád urobil zopár krokov späť a našiel spoločnosť niektorého zo svojich kamarátov. A že ich mal celkom pekný počet! Alebo to si aspoň myslel, keďže on sám veľmi rád označoval všetkých svojich známych ako svojich priateľov. Aj keď jedného zo svojich priateľov nevidel už pomerne dlhú dobu, akoby sa Star prepadol popod zem.

Vresový palouk cez Klimbavý >
Ich konverzácia pomaly ale isto napredovala, aj keď sa stále viac menej točili okolo toho istého. Pri spomienke na vĺčatá sa však v mysli ryšavého vlka vynoril niekto úplne iný - jeden, čo vĺčatá príliš v láske nemal a už sa s nim dlho nevidel. V poslednom čase mal Nicos dojem akoby nikdy nič nestíhal a stále sa ponáhľal z jedného miesta na druhé. V rýchlosti si povzdychol, škoda, že sa Mitsu nerozhodol presťahovať. Tráva na mieste kde sa dostali sa im akoby vlnila pod nohami a Nicos radšej dával pozor na chvost svojho priateľa za ktorého vedením momentálne kráčal. ,,Hej, myslím, že Maple sa vyzná vo veľa veciach," odpovedal. ,,Kedysi som si myslel, že dokáže všetko, bral som ju ako taký môj detský idol," uškrnul sa na tejto spomienke, stále Maple bral ako svoju nevlastnú matku, aj keď si už uvedomoval, že tomu asi tak nikdy v skutočnosti nebolo. To ale nevadilo, Nicos mal rád tak ako ju, tak aj Sarumen a v jeho srdci navždy zostane ako jeho mamka. ,,Už samozrejme viem, že nie je možné aby bol niekto úplne dokonalý, ale stále si myslím, že Maple pozná skoro všetko," ďalej sa uškŕňal, jeho nálada sa pomaly ale isto stáčala k lepšiemu. ,,Hej vieš čo- aj áno," šťuchol vlkovi do ramena a rovno sa aj bral dopredu, aby sa vo vysokej tráve rozbehol. ,,Kto príde druhý je zhnitá šiška!"
> Sarumen cez Tenebrae

Tary >
Nicos spokojné ťapkal a zdalo sa, že Shahira te nápad s kovom akosi neprechádza. Nicos ho musel začať brať o niečo vážnejšie a nerobiť si ďalej z danej témy takú srandu. Možno. ,,Ale hej, na území by to mohlo byť fajn, tam to poznáme o niečo lepšie ako tu a možno sa k nám ešte aj niekto pridá," zamýšľal sa nahlas počas toho ako premýšľal čo by mohli ísť oni dvaja uloviť. Ako srnka bola rozhodne najbezpečnejšie rozhodnutie, ale otázka či y to oni dvaja blázni zvládli bolo niečo úplne iné. Niečo nad čím sa Nicos momentálne odmietal zamýšľať. ,,Akože asi určite," odpovedal mu napokon. Shahir mal pravdu, nechať všetko na pleciach lovcov by nebolo od nich milé, aj keď to bola ich práca, samozrejme. ,,Ono tie zásoby sú asi hlavne na extrémne posledné prípady a pre mamky s vĺčatmi, ktorých máme teraz celkom dosť u nás," pokračoval. ,,Ale uloviť si niečo pre seba je jednoduchšie ako loviť pre niekoho iného no. Alebo pre viac vlkov. Lebo mne stačí aj nieco malé, chápeš čo tým myslím, že ?" uškrnul sa. Koncom zo svorky bol veľmi zaviazaný, samozrejme a klamal by ak by povedal, že sa čas od času nechodil kŕmiť aj keď by nemusel.
Akonáhle sa ho spýtal na nejaký kvet, Nicos pribehol ku kamarátovi a zahmkal. ,,Netuším. Ale ak to vezmeš domov, možno ti bude Maole vedieť povedať," zamyslel sa. Maole alebo jeho sestra, ktorá už s nimi nebola. Nicos nami nemohol prestať spomínať.
> Trávnatý oceán cez Klimbavý

Jún | 1 | Reonys
Krv mu stekala po brade, keď sa mu konečne podarilo poriadne sa zahĺbiť do jedla. S Reom skutočne mali dobré chuťové bunky, lebo len málo čo bolo tak fajnové ako práve ulovený zajac! A keď sa na takom niečom zhodli dvaja, kto o tom mohol pochybovať? ,,Hej, bol to príjemný večer, som rád, že sme sa stretli," spokojne sa oblizoval, aby sa zbavil čo najviac krvi, ktorá mu farbila srsť. Nemohol predsa len domov prísť úplne zamazaný - na svojej ceste sa bude musieť zastaviť pri nejaké vode aby vo svorke nevyplašil vĺčatá, keď sa tam za nejaký čas objaví. ,,Veľa som sa toho dozvedel, takže spokojnosť a dobrá večera bol len super bonus," uškŕňal sa. Skutočne, síce sa mu nepodarilo zistiť viac o mágii Reovej svorky, no aspoň mu bolo skutočne potvrdené že by sa jeho ďalšie kroky mali smerovať smerom k Životu. Alebo ku Smrti, ak sa k tomu raz bude mať. ,,Ale už sa budem musieť rozlúčiť, povinnosti volajú," pohodil hlavou. Reonys bol zadpovedný, určite vedel ako to funguje. ,,Ale nezabudni hej? Na púšti. A možno sa aj ja dakedy ukážem u vás keď ma tam nohy zavedú," s týmito slovami a možno ešte zopár ďalšími sa napokon so svojim novým priateľom rozlúčil a zamieril domov.

Nakoniec sa im podarilo dohodnúť, lebo nadšenie z lovu z Nicosa veľmi rýchlo vyprchalo. Popravde bol celkom prekvapený, že za u neho vôbec objavilo, aj keď on veľmi často mával návaly energie, ktoré sa miestami nedali korigovať. Ešte že niekedy prešli skôr ako sa k svojim blbým nápad aj dostal. ,,Hej, akože, ak budeš chcieť, tak môžeme, keď budeme bližšie k domu, hm?" nechal sa počuť, keď sa mu zazdalo, že Shahir zosmutnel. Jemne naklonil hlavu na stranu, ale popravde bol celkom rozmyslený, že sa chce vrátiť späť do svorky. ,,Ale určite. Niekto sa o to určite postaral. Naši lovci si vždy plnia svoju prácu," povedal hrdo. Najmä teda preto, že on sám lovcom nebol, čo bolo skutočné požehnanie. Postavil sa ale na laby aby sa mohli spoločne začať presúvať a zase sa až tak veľmi nezdržiavali. Síce sa nemali kam ponáhľať - teda ak jeden nepočítal tie ich hladné bruchá. Na jeho poznámku o ich lovení sa musel uškrnúť. ,,Popravde?" smial sa s nadvihnutým obočím, no bol si istý, že Shahir už za ten čas jeho humor viac ako len pochopil. ,,Ulovili by sme toľko koľko by sme zožrali, fakt nie príliš efektívne ak chceš nakrmiť svorku!"
> Vresovisko cez hájik

Máj 10
S očami zatvorenými mohol cítiť ako sa mu slnko prelieva na viečkach. Miesto so svetlom sa mu po niekoľkých desiatkach minút presunulo k hlave a on skutočne veľmi bojoval o svoj život, ako sa mu nechcelo postaviť a presunúť o pár metrov ďalej. Alebo aspoň sa otočiť slnku zadkom aby mu hrialo stehná miesto hlavy. Ale keď jemu bolo momentálne tak príjemne! Samozrejme, teda ak si jeden odmyslí to slnko, ktoré ho momentálne štvalo. Zdalo sa akoby mal toto miesto už pekne vyležané a popadané ihličie zo stromov už mal uložené tak aby mu nepichalo priamo pomedzi srsť. Bola by skutočná škoda ak by sa musel teraz zodvihnúť a všetko takto pre seba zničiť! Miesto toho silenejšie zavrel oči dúfal, že sa slnko o chvíľu presunie dostatočne ďaleko aby mu už nerobilo problémy a on by mohol pokračovať vo svojej viac ako len náročnej práci.

Máj 9
Nicos mal rád jar, jeseň o niečo menej, najmä keď prší. Zima bola tiež super, hlavne v okamihoch keď vám neomŕzali prsty na labách. A leto? To sa dalo vydržať, zrovna ak si na vás nezasadol Boh slnka, ktorý sa z vás rozhodol urobiť vlastnú hrianku. Ryšavec si svoj momentálny stav viac ako len užíval a vyhrieval sa pod jedným z veľkých stromov a nechával škvrnu slnečného svitu aby mu putovala po srsti. Jediné čo by ho potešilo ešte viac bolo ak by tu s nim odpočíval aj jeden z jeho priateľov, čo s bohužiaľ teraz nedialo. Nicos sa rýchlo narovnal, akoby očakával, že sa niekto objaví za najbližším kríkom aby na neho skočil a mohli by zvyšok poobedia stráviť spoločne. Aj napriek nastraženým ušiam nikoho ale nepočul, čo bolo viac ako len škoda, ale nevadí. Napokon mykol ramenami a zvalil sa späť k zemi - pekne s dramatickým povzdychnutím, tak ako to má správna dramaqueen urobiť.

Máj | 8 | Reonys
Nicos mohol len predpokladať ako sa Reovy darí, keďže obaja sa rozbehli úplne opačným smerom - čo bolo asi aj dobre, takto sa každý z nich mohol venovať svojmi problému a nemusel sa stresovať tým čo robí ten druhý. Teda minimálne pre Nicosa to rozhodne bola výhoda, keďže bol dosť jednoducho rozptýliteľný - že by snáď prehliadol zajaca, aj keby mu v tom momente bežal pred labami s mašľou previazanou na ušiach.
Urgh! prekrútil očami, zase premýšľal nad vecami, nad ktorými nemal čas premýšľať. Prinútil sa priložiť nos k zemi a poponáhľať sa so svojim projektom. Trvalo mu niekoľko desiatok minút kým dačo vyňuchal a zopár ďalších kým s mu podarilo spojiť tesáky so srsťou zajaca. Akonáhle sa vrátil na miesto z ktorého sa rozišli, Reo už takmer dokončil svoje jedlo. Nicos sa musel jedine uškrnúť spoza srsti svojho zajaca. ,,Gratulujem k výhre" nechal sa počuť akonáhle si jedlo položil pred laby aby sa aj on zložil k zemi a pustil k jedlu. ,,Môže byť?"