Příspěvky uživatele

< návrat zpět

F1: V3 - 2. Vyloď se z Perly a prozkoumej pláž. (V každém odstavci se musí objevit emoce – ale bez pojmenování)

Presun Nicosa z lode sa skôr dal popísať ako vypadnutie, než ako výstup. Jeho laby sa triasli, no na piesočnatej pláži sa mu razom o niečo lepšie dýchalo. Ten nepríjemný, ťaživý pocit, ktorý mal na hrudníku sa trochu uvoľnil, no akonáhle si uvedomil ako ďaleko sa nachádza od svojho domova, takmer znovu týmto hryzúcim pocitom prepadol. Starého vlka preťal vražedným pohľadom, ak by ním dokázal zapaľovať, rozhodne by Mrakovous už stál v plameňoch. ,,Zdá sa mi, že si so sebou spokojný," vypľul zo seba nahnevane. Starík bol asi prvým vlkom, ktorému by Nicos najradšej visel z krku. Trvalo mu niekoľko ďalších minút, kým zmätok svojich pocitov upokoj dostatočne na to aby dokázal analyzovať svoju situáciu. Nachádzal sa na mieste, ktoré mu niečo hovorilo, no nevedel prečo. Po očku sledoval starého vlka aby si na neho niečo nevymyslel. Ryšavý vlk by za neho nedal labu do ohňa a rozhodne by nebol veľmi prekvapený ak by sa razom zobral a odišiel bez neho. ,,Máš predstavu ako sa to tu volá?" volal na vlka, aj keď mu bolo viac ako len jasné, že aj keby vlk odpoveď poznal, nebola by mu nič platná. Vlastne si Nicos ani nebol istý prečo na pláž vystúpil a ako mu to malo pomôcť dostať sa domov. Museli sa teraz nejako dostať z plytčiny aby sa mohli ďalej presúvať smerom ku Gallirei... dúfajúc, že nie preč.

F1: V3 - 1. Zkus Mrakovouse přesvědčit k návratu na pevninu. (Piš o vodě, aniž bys použil slovo voda.)

Nicos takmer zamral, takmer okamžite ako sa jeho laby dostali na palubu. Tlak mu vyskočil ani nevedel povedať ako, pohľad na pevninu, ktorá sa od neho vzďaľovala mu vyhnala vzduch z pľúc. Trvalo mu niekoľko sekúnd kým sa mu podarilo dostať do pohybu a chýbalo mu len niekoľko metrov od toho aby sa vrhol pod hladinu skôr ako sa dostanú príliš ďaleko. ,,HEJ starec!" kričal po vlkovi Nicos, čo u neho nebolo príliš charakteristické. Bol vydesený a dostal sa do situácie do ktorej sa rozhodne nechcel dostať. ,,Vravel som ti, že nechcem ísť na more!" pokračoval vo vystrašenou pobehovaní po palube, no odvaha, ktorú na skok nazbieral sa mu vždy vyparila ihneď ako mu oči spadli do hlbín. Mohol vidieť ako sa pod ním premávajú rybičky a už len pri predstave, že by jeho laby pádlovali medzi nimi, sa mu obracal žalúdok. ,,Otoč to ešte, ja vyskočím na plytčine a rob si potom čo chceš," snažil sa na vlka naliehať, no zdalo sa, že vlk ho totálne ignoroval. ,,To môže byť moja odmena za pomoc, okay? Nič iné od teba nebudem chcieť, akoby sme sa nikdy nestretli!" myslel si, že toto na neho zapôsobí, no evidentne sa mýlil. Nekonečné more pod jeho labami tmavlo, ako sa dostávali stále ďalej do hlbín a Nicos sa pomaly ale isto rozlučoval so svojim životom.

F1: V2 - 2. Prozkoumej zbytek Mrakovousovi lodi. (Každou větu začni jiným písmenem abecedy – A–B–C, nemusí být všechny, ale musí jít za sebou)

Ako hľadel pred seba, uvedomoval si, že zase na tejto lodi až tak veľa nevidel. Bolo jednoduché sa porozhliadnuť a nájsť miesta, ktoré sa mu predtým nepodarilo preliezť. Cítil sa tak trochu ako cudzinec, čo popravde aj bol. Došiel sem ako cudzinec, kapitán si ho viacmenej adoptoval aby mu pomohol a teraz ho nechal samého. Ešte, že mu nepovedal, že sa nemá po lodi premávať - ako sa vraví, čo nie je zakázané je povolené. Fakt ale bol, že sa až tak veľmi nezaujímal, truhlica, ktorá mu sedela pred labami ho zaujímala viac. Gustu ale medzi nekládli a Nicos si vedel predstaviť prečo sa tuna Mrakovousovi tak páčilo. Handry na drevenej podlahe síce nepôsobili úplne gustiózne, ale toto bol zrovna problém, ktorý sa dal veľmi rýchlo vyriešiť ak by na tom niekomu záležalo. Išiel popod stenami lode až ku schodom hore späť na palubu, no napokon sa zastavil predtým ako jeho laby nastúpila na prvý stupienok. Jas slnka k nemu dolu prechádzal len pomedzi zle pribité dosky, dolu bolo prítmie, ktoré ryšavému vlkovi stavalo srsť na chrbtici do pozoru. Klamal by ak by povedal, že sa cítil príjemne. Lepšie ako keby sa mal ďalej prepchávať pomedzi pavučiny, svoju zvedavosť už dostatočne nasýtil. Mohol sa teraz spokojne vybrať späť k Mrakovousovi.

F1: V2 - 1. Zkus rozluštit nápisy na truhle. (Napiš post bez slovesa „být“ - jeho podoby jsou povolené)

Nicos sa nechá previesť loďou, akoby ju ešte poriadne nevidel. Aj keď je pravda, že počas opravovania nemal príliš veľa času na rozhliadanie sa. Loď ho celkom zaujíma, aj keď po toľkej práci by si skôr za odmenu vybral večeru alebo vodu, ktorá by mu ovlažila hrdlo. Miesto toho sa dostane do podpalubia, ktoré mu pripomenie, že ich delí len o trochu väčší vietor od toho aby sa rozsypali kdesi nad hlbokou vodou. Do pohľadu mu ale spadne truhla, o ktorú prejaví malý záujem od Mrakovous. ,,Vyzerá staro.." prenesie a z nejakého dôvodu mu nenechá ,,spať". Zatiaľ čo sa starý vlk prenesie ku kormidlu, on zostal sedieť neďaleko truhli, pozerajúc na ňu zo všetkých uhlov, len aby zistil, čo mu znaku na jej víku pripomínajú. ,,Heeej! Nie že odídeš s tou loďou skôr ako vystúpim!" nechal sa počuť, no aj napriek tomu, že vie, že by sa mal ísť pozrieť čo tam ten starý blázon robí, nedokáže sa od truhlice odtrhnúť. ,,Vravel som, že na more nechcem," pokračoval ticho, s labami položenými na jej vrcholci. Ňufákom sa pokúšal ju otvoriť, no to mu nešlo a na rozlúštenie písma bol blbí - to si uvedomoval. Ak by tu bola jeho sestra, možno v tom momente by mali nejakú šancu, no takto? Asi ani nie.

F1: V1 - 2. Zkus najít něco, co opravit nepotřebuje, ale svým „vylepšením“ to rozbiješ. (Každou větu začni slovesem)

Kráčal po palube a zaznamenával, čo všetko by mohli ešte opraviť. Sledoval ako sa Mrakovous presúva z jedného miesta na na lodi na druhé a na tretie a robí asi to isté čo Nicos. Bol rád, že už v tom nebol sám a bolo mu to aj vidieť na tvári. Uvedomoval si, že mladý vlk mu nie je až takou veľkou pomocou ako čakal, aj keď sa Nicos snažil ako len mohol. Išlo im to pomaly a popravde, len ťažko si ryšavý vlk predstavoval, že by sa loď pod jeho nohami mohla znovu dostať na more, aj napriek tomu, čo mu Mrakovous tvrdil. Zazdiť diery v stenách lode bolo veľmi ťažké a Nicos by neveril, že ich práca vydrží tvrdé morské búrky. Veriť niečomu a realita bola často niečo úplne iné a Nicos bol rád, že svojimi nohami môže zostať na suchu a do vody ho nič neťahalo. Padol pohľadom na vysoký sťažeň vysoko nad jeho hlavou a srdce mu poskočilo. Rozbehol sa s nadšením, keď konečne objavil niečo čo by dokázal urobiť aj sám, na tvári mu hral šibalský úsmev. Vyplazil jazyk zatiaľ čo sa mu pod labami nachádzala hrubá látka. Naťahoval ju ako sa mu len darilo, aby bola pripravená na vytiahnutie k oblohe. Pokaziť sa v tento moment nemohlo nič, minimálne v to Nicos vo svojom optimizme veril. Trhnutie, kedy mu laba prešla cez látku bolo počuť snáď na celú loď. Zamrel takmer, keď pohľadom vyhľadal Mrakovousa, akoby očakával, že sa na neho vrhne. Zdalo sa ale, že zatiaľ bol Nicos v bezpečí.

F1: V1 - 1. Pomoz opravit Mrakovousovu loď. (Každý dialog zakonči jednoslovnou větou)

Nicos prišiel na breh mora, očakávajúc nejaký život. Síce nevedel, že na tejto pláži majú pobehovať mladé tulene, alebo čokoľvek podobné - všimol si ale, že na pláži bolo niečo, čo tam nepatrilo. Ryšavý vlk hľadel na novú vec, ktorú ešte predtým nevidel a skor ako ju stihol preskúmať, ujal so ho možno až priveľmi nadšený vlk. Kto by ale bol Nicos ako by sa razom nadšením nepreniesol na jeho úroveň? ,,Námorník?" zasmial sa, no vlk si ďalej pokračoval po svojom. Mal problém, to bolo evidentné a na prvý pohľad bolo jasné, že potrebuje pomoc. Chodil však okolo horúcej kaše, rozkladal mladému vlkovi o svojej lodi, zatiaľ čo ten prepichoval miesto pohľadom. ,,Je krásna. Teda asi. Ja som ešte nikdy niečo podobné nevidel. Zaujímavé," uškrnul sa, no chvost mu hral na všetky strany. Nicos mal veľmi rád nové veci a veci ktoré len tak niekto nezažil mal rád ešte viac! A o kocábke ešte vo svojom živote nepočul, tak sa muselo jednať o niečo veľmi špeciálne! ,,Odmena hovoríš? Tak to teda aby sme si pohli. Ja som Nicos. Hej?" nechal sa počuť a rovno sa začal šplhať na hore na loď, hľadajúc niečo s čím by mohol pomôcť. Ťažko sa ale pomáhalo, keď jeden nevedel ako by veci mali vyzerať v zdravom stave. Najskôr teda začal s niečím jednoduchým - upratovaním vecí, ktorými si bol istý, že na palubu nepatrili a už ich nemohli na nič použiť.

Medvedie jazierka cez Mahtae juh >
Pod korunami stromov bolo ešte omnoho lepšie ako nad vodou jazierok. Nicos sa rovno švihol pol prvý strom, ktorý sa nachádzal ďaleko od slnka a ležal pod ním ako dlho bolo treba - až do momentu kedy mu nebolo tak teplo a on už mohol dýchať bez zadýchavania sa. Takéto dlhé výpravy by mali byť v lete zakázané (Aj keď ho nikto nenútil, to Nicos veľmi dobre vedel, ale čo mal v lete jednoducho prestať žiť?) začínal mať dojem, že tie extrémy počasia boli stále častejšie a častejšie, a jeden abys a bal čo ďalšie si zase niekto vymyslí. Akonáhle ale už bolo lepšie, ryšavý vlk sa pobral ďalej, aby si obzrel, kam to má vlastne namierené. Od mora ho delila ešte jedna lúka, ktorá vyzerala hrozne krásne a potom už len krásne žlté pláže a more kam až oko dovidí.
> Lachtania pláž cez Márylouku

Ohnivé jazero cez Stredozemku >
Vzduch bol hneď omnoho lepší, keď sa okolo Nicosa nachádzala voda. On ju síce moc v láske nemal, najmä ak bola vo forme hlbokých jazier alebo rýchlych riek. Stále mi naháňali hrôzu aj keď to už bolo o dosť lepšie ako kedysi. Teraz však ich prítomnosť ocenil, keď mu letné slnko pražilo na chrbát takmer celou cestou sem - aspoň vzduch bol o dosť dýchatelnejší ako na planine kde všetko teplo zachytávala tráva. Ešte stále mal namierené na západ, niekde, kde vedel že sa nachádza more. To už dlho nevidel, popravde more Nicos videl len raz, keď ich zobrala na výlet ich magická lesna vydra. Vtedy to aspoň bola sranda a nebolo tak hrozne teplo ako dnes. Možno ale akonáhle sa skutočne dostane k moru, tak bude aj tam lepšie. To ale nezistí až do okamihu kedy sa tam skutočne ocitne.
> Raňajky les cez Mahtae juh

Sarumen cez Uhelný >
Nicos si spokojne kráčal rovno za nosom, uvažujúc, kedysi a mu zase podarí stretnúť s Mitsuom. Nie že by mu nejako extra chýbal, to nie. Teda... Chýbal muž aj napriek tomu že sa po rokoch videli len na pár minút. To ale nevadilo, Nicos nepotreboval byť pri niekom 24 hodín denne aby si ho obľúbil možno o niečo viac ako by mal. To ale bolo jedno, ešte stále nevedel kde Mitsu býval, tak sa ho ani nemohol rozhodnúť ísť ho hľadať. Aj keby išiel, tak kam? To bola otázka ktorá ho ťažila už nejakú dobu a bohužiaľ si na ňu nedokázal nájsť odpoveď. Minimálne sám určite nie, čo bolo viac ako len smutné, samozrejme. Západná časť územia na Gallirei mu ešte stále uchádzala, nejako extra tam nechodil - najviac sa vždy držal okolia Sarumenu. Dnes ale bol celkom dobrý deň na dlhší výlet.
> Medvedie jazierka cez Stredozemku

2. Poznej alespoň jedno Sarumenské vlče

Jasvana sa k nim rovno otočila a Nicos teda spokojne presunul pozornosť ku krpcom. On sám nikdy nemal príliš prístup k vĺčatám, boli mu vzácne a preto im chcel venovať nejaký svoj čas. Najmä po tom čo ho jeho priateľ zaprisahal, že vĺčatá sú malí démoni z pekla a on by sa k nim nemal nikdy približovať. Ryšavému vlkovi tieto pocity prišli úplne divné a zveličené, no ako ich mohol overiť ak sa s vĺčatami nikdy nestretne? ,,Ahojte ahojte ja som zase Nicos!" pozdravil sa im znovu a skrčil sa na ich level. Chvost mu celkom spokojne pobiehal zo strany na stranu a on potichu očakával, kedy príde to.. démonstvo? ,,Ak by ste mali niekedy nejaký problém, určite sa ma nebojte nájsť v lese, okay?" nechal sa počuť, snažiac sa pôsobiť milo. Či to ale trochu preháňal bola otázka na niekoho iného, Nicos nikdy nedokázal povedať, či robí veľa alebo nie. Jedno vĺča sa zdalo byť pomerne odvážne, ťarbavo sa k nim vybralo len aby si nabilo nos. Nicos sykol, očakávajúc rev, no zdalo sa, že ten nepríde. Zato druhé vĺča sa mu ani nepredstavilo a ustráchane prestupovalo na mieste. Nicos sa zložil ešte bližšie k zemi, ani nepôsobil tak desivo. Jasnava stála neďaleko nich, snažiac sa pomôcť Hráškovi späť na nohy. ,,Už ste to v nore všetko preskúmali čo? Teraz ste sa vybrali do nášho krásneho lesa?" prihováral sa im ďalej, snažiac sa z nich vytiahnuť nejaké ďalšie informácie, ktoré mu boli absolútne k ničomu. Chcel len aby ho prijali ako člena ich svorky a možno budúceho kamaráta alebo kolegu. Ešte boli malí, samozrejme, ale raz sa do aktívneho života vo svorke určite pripoja - a potom by bolo fajn sa už aspoň ako tak poznať. Ak sa rozhodli s ním porozprávať, pozorne ich slová počúval a nahrával im nejaké ďalšie otázky, ako napríklad či sa im vonku páči alebo či im to tu pekne vonia. Nakoniec nejaké hlbšie konverzácie s nimi ani viesť zatiaľ nemohol, nehovoriac o tom, že o také často ani Nicos nemal záujem. Napokon sa predsa len narovnal, nech sa mu rozprávanie s vĺčatami páčilo o to viac. ,,Hej rád som sa s vami stretol chalani, ale je čas posunúť sa ďalej," žmurkol na nich a potom presunul pozornosť k ich mame. ,,Vďaka za zoznámenie, tento rok sa svorke celkom darilo," uškrnul sa milo, spomenúc si aj na vĺčatá Maple, ktoré spomínal Jerry. Tie ešte síce nevidel, ale možno sa dostane raz i k tomu. Teraz mal zase na práci niečo ďalšie, čo si moc odkladu nemohlo dovoliť. Ak sa ho Jasnava ešte čo to popýtala, Nicos jej pravdivo odpovedal a potom sa stratil medzi stromami ich lesa.

> Ohnivé jazero cez Uhelný les

3. Zjisti od někoho/pouč někoho o tajuplné Sarumenské mlze (15 kytek)

Nicos zostal viac ako len ohromený, keď mu Jerry vysypal čo plánuje robiť. Až zostal s otvorenou tlamou zopár sekúnd nemo stáť. Prečo ho toto nenapadlo? To by Nicosa bavilo tiež! A mohol byť aspoň stále v pohybe a jeho žiadostivosť po zmene by bola veľmi rýchlo naplnená vždy ako by sa pohol kdesi na novú výpravu. Avšak.. Ryšavý vlk už svoju prácu mal a muselo by sa stať niečo skutočne zlé aby sa rozhodol jej ,,zbaviť". ,,No tak to neke-!" vyhŕkol napokon po tom čo sa mu myšlienky o niečo zase ustálili. ,,To je perfektné Jerry, to ti tak trochu aj závidím," uškrnul sa spokojne. Chcel mu dodať dobrý pocit, alebo také niečo. Jemu samému by sa páčilo, ak by ho niekto za jeho výber pochválil. Teda, tomuto mladému vlkovi sa páčila akákoľvek pochvala, samozrejme.
,,A taktiež rád počujem, že o tej hmle zase až tak veľa nevieš, lebo je to jedna z mojich najobľúbenejších tém," narovnal sa a hrudník sa mu hrdo nafúkol. Jasná vec, že poznal viac!
Jeho prvá spomienka na Sarumenskú svorku bola hustá hmla plná pohyblivých tieňov, ktoré ho viac ako len desili. Ako malé vĺča bol Nicos veľmi jednoducho vystrašiteľný a preto videl všetko aj to čo tam nebolo. Potom ale prišla Maple a úplne zmenila jeho pohľad na tiene v hmle. ,,Podľa výšky tvojho postavenia ťa naša hmla dokáže aj počúvať," povedal hrdo, cítil sa v tomto momente ako akísi múdry učiteľ, alebo niečo také. ,,A to nie len v tom aby sa ti rozostúpila pred labami keď prechádzaš lesom," pritakával svojim vlastným slovám. Dvojica vlkov sa začala pomaly presúvať lesom ku miestu kde počuli vlčací hlas a hlas Jasnavy. Tieto vĺčatá poznal, síce nie po mene, ale poradilo sa mu ich stretnúť takmer v ten deň ako sa narodili. ,,Maple dokáže vytvoriť z hmly zvieratá, ktoré sa chovajú úplne ako živé. Čo dosť super taktika, keď sa nad tým zamyslíš. Predstav si, že si niekde v cudzom lese, nevidíš si pomaly ani na špičku svojho nosa a odrazu pred tebou stojí dvojmetrový los!" nadšene nadskočil pri tejto predstave a chvost mu razom robil vo vzduchu osmičky. Maple jeho síce nalákala na obrovského jeleňa, ale na zastrašenie bol los snáď o niečo lepší - jeden vedel aké šiblé tie zvieratá dokázali byť. V očiach mu hrali iskričky, keď sa pred nimi vynorili Jasnava s jedným zo svojich vĺčat, ktorého meno Nicos nepoznal. ,,Jé! Ahojte! No vys ste už ale veľký!" prihovoril sa vĺčaťu s nadšením. Cudzie vĺčatá pre neho boli vždy zábava.

Vlk sa mu prihovoril s rovnakým nadšením ako Nicos, čím si u neho urobil očko. Nicos mal rád radostných vlkov, najmä keď si myslel, že by si s novým vlkom mohli rozumieť. Ryšavý vlk bol vždy na love nových priateľov a nebol by to on ak by nevyužil príležitosť, ktorá mu nakráčala priamo k ňufáku. ,,OOO!" zamručal nadšene so záujmom, Nicos sa občas veľmi rád staral do vecí do ktorých mu nič nebolo. Nemal však ani v najmenšom zajačie úmysly niekomu s touto informáciou ublížiť, bol skutočne len zvedavý ako akási voš a určite bude kvôli tomu skoro starý. ,,A vybral si si čo?" položil otázku zatiaľ čo mu chvost spokojne krúžil zo strany na stranu a očakával čo by to asi mohlo byť. Lovec? Možno. Alebo niečo iné? Možností bolo veľa, Nicos možno tak trochu dúfal, že z neho bude aj ochranca aby si mohli spoločne pomáhať a skamarátiť sa ešte viac. Teda, ak z nich budú kamaráti.. ak by neboli ich spolupráca by mohla byť osina v zadku, ale ryšavý vlk nerád predbiehal veci čo sa okolo neho diali. ,,To už tu budeš ale nejaký čas, nie? Už si počul o tej našej hmle?" pokračoval s otázkami a hrdo vypol hruď. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Nicos bol na svoju svorku viac ako len hrdý.
Pri otázke, ktorú ale položil Jerry musel len myknúť ramenami. Aj keď sa za Maple už nejaký čas chystal, no nedarilo sa mu. Ako alfa mala veľa roboty a aj on mal svoju agendu. ,,Neviem. V Sarumene je permanentne veľa vĺčat, môže to byť hocikto."

Shahir napokon odbehol a nechal Nicosa samého. To mu aj celkom vyhovovalo, keďže si ten lov rozmyslel. Zase. Zdalo sa, že mala svorka momentálne dostatok jedla a nebolo potreba sa tlačiť do niečoho do čoho sa ani jednému nechcelo. Ešte by sa jeden z nich zranil a dostali by sa do väčších problémov než len prázdny žalúdok. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Nicos lovy rád nemal, nešli mu a ani ho nebavili. Začal sa teda radšej motať po území a prezerať miesta ktorým nevenoval v minulosti tak veľa pozornosti. Dával pozor na to aby boli všetky stromy, ktoré mali byť označované a aby pach svorky z miest kde mal byť nezmizol. To bola jeho práca a to ho skutočne bavilo. Akurát sa vracal smerom do nory, aby skontroloval akú aktivitu si našiel Shahir, keď sa mu podarilo naraziť na vlka, ktorého ešte veľmi nepoznal. Pach mal ako zo Sarumenskej svorky, čo znamenalo, že je členom už nejaký čas, len nemala možnosť nejako spolu viac interagovať. To nevadilo, Nicos napokon nebol nejaký čas minulý rok doma a bolo čas to napraviť. ,,Ahoj!" pozdravil sa mu spokojne a priklusal priamo k nemu. ,,Ešte sme nemali šancu sa stretnúť, ja som Nicos! Tunajší ochranca."

Jún 10
S chvostom vysoko vo vzduchu a nadšeným vo svojich krokoch si Nicos potancovával na čistinke kde sa momentálne nachádzal. Nájsť pokoj v aktivite aj keď je jeden sám bolo pre neho niečo čo často z vlastnej iniciatívy nerobil. Ryšavý vlk mal veľmi rád spoločnosť a preto bol viac ako len rád, že sa mu dobrá nálada vrátila takmer okamžite ako sa mu podarilo niečo dosiahnuť. Teda, nie žeby o sebe nejako pochyboval, to bolo ale v tomto momente viac ako len jedno. Precupital smerom k jednému zo stromov a položil svoje budúce jedlo pod jeden z koreňov vyčuhúcich zo zeme. ,,Muheheh, skvelá práca Nicos," pochválil sa spokojne a nahlas - aj to bolo dôležité pre udržanie zdravého sebavedomia, nie? Čo mu ale ešte chýbalo? Samozrejme, jedna veverička rozhodne nebola dostatočná pre troch vlkov na ceste zo plážou. Použiť rovnakú stratégiu dvakrát na rovnakom mieste rozhodne nebolo dobrým nápadom. Teda jedine ak ste chceli stráviť niekoľko hodín zbytočne posedávajúc pod listami kríkov.. A to sa ryšavému vlkovi určite nechcelo. Už teraz táto aktivita bola pre neho utrpením a opakovať sa mu to nechcelo. Možno by skutočne teraz mohol zmeniť typ koristi a vymyslieť niečo nové. A potom by si kamoši aj mohli vybrať čo sa im páči, zamyslel sa vo svojej mysli, Hej, to by bolo fajné.
Zobral si teda svoj úlovok, čo si len pred niekoľkými minútami odložil a rovno sa vybral nájsť nejaké zaujímavé miesto, kde by sa varieta koristi mohla nachádzať lepšie ako tu. Nebol si tak úplne istý, aké miesto úplne hľadal, ale to ani nebolo tak veľmi podstatné. Ak to miesto nájde, rozhodne hneď spozná, že je to práve to správne.

Jún 9
Pazúre mu zaškrípali o kamene pod labami, a aj napriek tomu, že kvôli listom pred seba príliš nevidel, vymrštil sa zo svojho úkrytu na nič netušiacu korisť. Teda aspoň predpokladal, že sa jednalo o korisť - ak by niekomu zahryzol do členka, asi by ani jeden z nich nemal tak úplne úžasný deň. Zuby sa mu ale skutočne do niečoho zaryli a najlepšia informácia bola, že to ,,niečo" vôbec neznelo ako vlk. Sivé oči sa mu konečne poriadne zabudli pred seba a on si mohol všimnúť ryšavú srsť máchajúcu sa v jeho tlame, tak veľmi podobnú tej jeho. Až teda na to, samozrejme, že Nicos nebol žiadna veverička a nemal tak huňatý chvost ako jeho malá obeť. Trvalo len niekoľko ďalších sekúnd a mykaní hlavy kým zvieratko v jeho zuboch ukončilo svoje utrpenie a on mohol hrdo prehlásiť, že prvá korisť na jeho kôpku bola skutočne ulovená!