Gallirea - Příspěvky uživatele

Nicos sa musel zamyslieť nad jeho otázkou, no popravde nemal mu čo viac odpovedať ako toľko čo mu už povedal. ,,Asi od nás nikdy nič nechceli," odpovedal jednoducho. ,,Tak ako sme my nechceli nič od nikoho iného. Celkovo akákoľvek spolupráca znie ako úplná novinka v týchto končinách," pokračoval. Aj keby bola škoda, ak by sa toto ich stretnutie nevydarilo a Sarumen by bol z tejto novinky vynechaný, Nicos nemal v sebe aby vlkovi klamal a ťahal medové motúzy okolo tlamy aby sa mu zaliečal. Kde je ten Tonres, keď ho jeden potrebuje? zanadával si, no čím ďalej tým viac si uvedomoval aká je realita. A realita bola, že bol jediným vlkom, ktorý mohol ovplyvniť budúcnosť Sarumenu. Ah sakra práca.
Nicovi ihneď trhlo myšlienkou smerom k Warisovi, no na to by musel byť šialený ak by o tom chcel povedať niekomu cudziemu. Aspoň v tejto situácii rozhodne nie - možno do budúcnosti, ak by boli vzťahy skutočne také ako majú byť. ,,Neviem o nikom kto by sa zatiaľ sťažoval. Mali sme menšiu výmenu názorov o tom kam majú patriť vlčatá jednej z členov, ale nič čo by sa nevyriešilo," odpovedal ďalej.

Január | 3 | Feline
Nicos pritakal jej slovám, aj keď sa mu na čele objavila vráska. Ustarostená, to áno - ale v dobrom! Bolo lepšie, že celá výprava radšej zostala vo svorke, posledné zimy v ich domove boli dosť silné a nebolo úplne najlepšie aby sa kdesi motali. ,,Hej, tie zimy sú dosť hrozné, som rád, že sme to s Maple ešte stihli," hovoril, aj keď posledný lov, ktorý zorganizovala už bol dávno za nimi. Ale to čo mal urobiť, urobil. Ich špajzka bola plná a rozhodne im vydrží do jari. A potom to už bude mať pod palcom on. ,,Ale teraz, keď sa to trochu upokojí, môžem ti to vynahradiť," usmial sa milo na vlčicu. Akože na práci nemal nič ani teraz, no Nicos sa chcel loveniu v ich lese vyhnúť ak by to šlo. Ak by sa náhodu vyskytlo niečo neočakávateľné, aby mali v lese zásoby poslednej voľby.
,,Uh- aj áno, aj nie. Teda skôr nie, no," zasmial sa na vlastných slovách. Nechcel aby sa Faline strachovala, vedel, že toho mala teraz veľa - ešte sa mu nepodarilo stretnúť s jej starou mamou a začínal mať dojem, že to nebude len tak. Na druhú stranu veril však, že ani klamať jej nebola úplne jeho cesta. ,,Žiadny nový členovia, to nie. Ale dostali sme návrh na spoluprácu od Asgaaru."

Január | 2 | Feline
Nicos práve premýšľal nad tým ako bobry asi stavajú svoje obydlia na riekach, keď je tam vždy nejaký prúd, rovnako tak ale premýšľal aj nad nesmrteľnosťou chrústa, bohužiaľ sa mu nepodarilo dostať sa k odpovedi ani k jednej problematike. Možno, ak by sa mu podarilo nejakého bobra stretnúť-
Ucho mu ale poskočilo ako za sebou započul pohyb a následne aj známy hlas. Ani jeden z nich sa neskrýval a narazili na seba pomerne jednoducho. Nico sa na ňu v rýchlosti usmial a dokonca jeho chvost urobil vo vzduchu zopár otáčok. ,,Ahoj Feline!" pozdravil ju počas toho ako sa k nemu blížila. Netrvalo mu dlho aby vyskočil z koryta rieky v ktorom doteraz stál na celkom slušne hrubej vrstve ľadu. ,,Vôbec nie. Len som prechádzal lesom, kontroloval a tak-" ušknul sa, aj keď jeho slová neboli úplne pravda. Kto mu to ale mohol dokázať? ,,Podarilo sa ti potom zohnať niekoho na ten lov čo si chcela ísť?"

Január | 1 | Feline
Nicos sa motal kdesi v Sarumene, pri jednej z menších riečok, ktoré pretínali les. Neschovával sa, aj keď to tak mohlo z diaľky vyzerať, no klamal by, ak by povedal, že to na neho za posledných pár týždňov až mesiacov nebolo veľa. Snažil sa pôsobiť zaneprázdnene, no pravda bola, že len prezeral kadiaľ tečie voda a či náhodou nie je niekde riečka zablokovaná, kde by sa mohla eventuálne vyliať. Aj keď - v tomto období to bolo asi jedno, keď sa voda nachádza pod hrubou vrstvou ľadu a ešte k tomu na nej bol aj sneh. Nicos sa ale aj tak ďalej motal a sledoval aj okolitý les, stretnutie s Belialom ho prinútilo premýšľať viac o bezpečnosti svorky a čo iné by mohli urobiť. Bude musieť prehodiť zopár slov s Rolandom a najlepšie aj s Tonresom, ktorého už dobre dlho tiež nevidel. Bude to musieť napraviť.

Nicos sa držal hrdo, snažiac sa pôsobiť čo najreprezentatívnejšie. Ak nepočítal s (pokazeným) stretnutím s Warisom, toto bola jeho prvá príležitosť zapísať sa do života tunajších svoriek ako nový alfa. Všetko sa mohlo odraziť od tohto stretnutie - aj keď si to jeden možno nechcel priznať, len veľmi ťažko sa dalo vymaniť zo zovretia prvotného dojmu. A Nicos bol pripravený zanechať ten najlepší, alebo sa o to aspoň pokúsiť. ,,Založila rodinu a zmenila priority. Stále vo svorke je, no pomaly nabieham na spravovanie svorky ja," odpovedal. Nechcel zachádzať úplne do detailov, lebo sa nejednalo o vec, ktorá bola jeho na zdieľanie. Aj keď teda jeden v tejto chvíli nemohol predpokladať, že to tuna príde Maple vysvetliť sama.
,,Svorky tuna nikdy spoločne nespolupracovali, ani jedným náznakom nebolo spomenuté, že by sa nejakým spôsobom zaujímali o niekoho ďalšieho. Prepáčte teda, že si nie som zo začiatku schopný predstaviť ako by to malo byť," odpovedal na vlkovu poznámku, ktorú si Nicos všimol. Ktokoľvek mohol nakráčať k hraniciam jeho svorky a nakecať, že je z nejakého dôležitého miesta a pravda to byť nemusela. Ak by mu Nicos veriť nechcel, jediná možnosť bola aby si to tam šiel obhliadnuť osobne a to rozhodne zatiaľ nechcel.
Aj napriek tomu, že sa pri ďalšej vlkovej poznámke zamračil, klamal by ak by povedal, že mal najväčší rozhľad čo sa okolo nich dialo. Bude skutočne musieť zapracovať lebo sa na neho zatiaľ politika valila z každej strany a on sa cítil akoby mu tieto informácie boli predtým zatajené. Pri srdci ho pichlo, že možno nebol tým najlepším rozhodnutím čo Maple urobila ale už bolo asi neskoro ísť späť zo svojho rozhodnutia. ,,V lese sa nám pohybuje niekoľko ochrancov, medzi ktorými som bol predtým aj ja," odpovedal. ,,Vo svorke je vždy niekto kto sa o to dokáže postarať," pokračoval. Nech bola pravda akákoľvek, nič iné ani pred cudzincom povedať nemohol - nakoniec však, vždy keď sa niečo dialo, Tonres tam bol prvý. Teraz to bude asi musieť byť on. ,,Máme svoju vlastnú mágiu, ktorá nám dovoľuje využiť pri ochrane územia terén na maximum. Ale asi je lepšie ak by detaily zostali zatiaľ nevypovedané," porozhliadol sa. Teraz naokolo nebolo nejako extra veľa hmly, čo sa mohlo zmeniť ak by chcel. Neskôr bude musieť vyskúšať plnú kapacitu mágie svorky, teraz, keď je už alfa. Sledoval vlkov výraz aby zaznamenal akúkoľvek pozitívnu odozvu. A čo keď nie? Doteraz sme boli v pohode a budeme v pohode aj naďalej, nie? .. Určite.

Trošku neskoro, ale lepšie ako nikdy - Prajem vám šťastný nový rok!

| Od Nicosovho nástupu už ubehlo niekoľko dlhých mesiacov (alebo krátkych, nakoniec to ubehlo hrozne rýchlo) a niekoľko vecí sa pomenilo a rovnako tak sa ešte aj pomení. Asi nikomu neušlo, že Sarumen dostal jemný zásah, čo sa týka počtu členov, aj keď sa hierarchia ešte výrazne nezmenila - rovnako tak do zrušených postáv treba prirátať aj tie, ktoré sú už dlhodobo neaktívne a nezdá sa, že by sa v najbližšom období mali vrátiť späť do hry.
S tým čo bolo povedané, môžu byť asi celkom odhadnuteľné, že nás očakávajú výrazné zmeny hierarchie, ktoré sa nebudú týkať len zmazania zmazaných postáv. Detaily ešte nie sú úplne ukončené, no nemáme sa čoho báť! Ak by ste však mali chuť niekoho naverbovať, určite sa Nicos nebude hnevať.

Nicos sa uvoľnil akonáhle sa mu vlk predstavil - to bol aj moment kedy si ryšavý vlk uvedomil ako napnutý bol. Po tom fa paux čo sa stalo s Jasnavou a Hráškom nebol úplne nadšený z cudzinca na jeho území akoby sa zdalo, že mali skutočne deň otvorených dverí. Bolo toto presne to čím sa Maple stále zapodievala alebo sa jednalo len o výnimku, ktorá sa razom objavila v jeden čas? Nicos nevedel a momentálne nemal kapacitu na podobné premýšľanie. Po tomto si snáď pôjde na pár hodín zaliezť do nory a potom začne znovu s čistým štítom. ,,Nicos," predstavil sa, snažiac sa pôsobiť reprezentatívne pre svoje nové postavenie. ,,Nový alfa Sarumenskej svorky. Rád počujem niečo od svoriek na okolí," usmial sa. Stále si spomínal na sľub, ktorý mi Maple kedysi dala, no nikdy sa im nepodarilo ho splniť. Chceli sa vtedy vybrať do každej svorky a zistiť aké majú mágie - Nicos ešte stále miloval mágie no už sa nejednalo o niečo čo by ho poháňalo.
,,Myslím si, že by bolo dobré mať vo svete nejakých spojencov," odpovedal po chvíli, poprvade vlkova ponuka neznela úplne zle. ,,Ako si ale vaša svorka spoluprácu predstavuje?" zaujímal sa. ,,Kto je váš alfa a kde sídlite?"

December | 1 | Mitsurugi
Nicos nebol úplne nadšený z faktu, že opustil územie svorky. Dával si pozor na to aby pri jeho odchode bolo všetko v pohode, všetko stabilné a najmä sa na území nenachádzali už nikto kto by tam byť nemal. Už mal menšiu predstavu na ktorej svetovej strane by mal hľadať Mitsua a tak aj dúfal, že sa mu po podarí. Potreboval mu povedať čo nové sa stalo a najmä sa pochváliť a tak. Nemal pri sebe nikoho až tak blízkeho a chýbalo mu to. Chcel by mať viac bližších kamarátov, no to nebolo niečo čo sa dalo urobiť tak rýchlo ako by si bol želal. Možno, možno raz.
Teraz sa ale motal v nejakom hustom lese a pokračoval smerom na sever, aj keď všade naokolo neho bolo už dosť snehu a nepotreboval ho mať pod labami ešte viac. Čo by jeden ale neurobil pre kamarátov? (A pre seba, v tomto prípade, hejže. Ale to si Nicos nebol v tomto momente ešte ochotný priznať.)

Kasius s Nicom si povedali čo chceli, teda asi. Ryšavý vlk si nehol úplne istý, čo si z rozhovoru odniesol avšak aspoň o ňom už vedel, že je aspoň členom svorky, keď sa tu náhodou ukáže. Zavytie vlka prišlo nečakane, Nicove uši nadskočili v prekvapení. Toto nebol niekto koho poznal. ,,Deň otvorených dverí?" zamumla si popod nos s povzdychom a poklusom sa vybral pomedzi stromy za hlasom vlka. Nicos si začínal uvedomovať aké je to skutočne byť alfou a nejakým zázračným spôsobom sa jeho predstavy začínali rozplývať - nakoniec, keď bol ešte malým vlkom, keď spoločne s Danie behali po lese, jediné nad čím premýšľal bola mágia, ktorú Maple ovládala. Ale teraz? S obyčajným používaním mágie prichádzalo omnoho viac povinností a zodpovednosti, než by bol predpokladal. Aj napriek tomu, sa však neplánoval len tak vzdávať. Predsa len ešte len začínal a začiatky sú všade ťažké, nie?
Akonáhle sa k vlkovi priblížil, v rýchlosti si ho obrzrel. Nepoznal ho, čo nebolo pre neho úplne prekvapivé. ,,Dobrý večer," pozdravil sa. ,,Môžem nejako pomôcť?"

Nicos si nebol úplne istý, či jeho návrh bude stáť na dobrom mieste, no v tomto momente, keď už s ním niekoľko vlkov riešilo svoje funkcie, skutočne asi nebolo ničoho lepšieho čo by mohlo Zed robiť. Aspoň zatiaľ, samozrejme, ak by si po čase vybralo niečo lepšie, ryšavý vlk by nebol proti. ,,Super, ďakujem. Však nemusí to byť nastálo," uistil Nicos a nechal skupinu vlkov aby sa rozplynula kamkoľvek sa chceli dostať. Či už napokon skutočne skončia kdesi v nore alebo nie bola ich vec, keďže on sám mal ešte na práci niekoľko vecí. Teda... nejednalo sa o nič čo by nejaký čas nepočkalo, no mladý alfa sa ešte necítil na oddych. Po tom nápore adrenalínu sa cítil ešte dosť bdelí na to aby si prešiel územie a pozrel sa či s ním ešte niekto chce hovoriť.
A skutočne, jeden z vlkov sa k nemu pridal a Nicos bol viac ako len rád, že sa rovno aj predstavil. Ryšavý vlk ho nepoznal, nebol si popravde ani istý, či ho niekedy predtým videl. Voňal však ako Sarumen a predstavil sa ako Maplino vĺča. Okay, Maple mala teda viac vĺčat ako by si bol pomyslel - to bol ale asi údel alfy, nie? Adoptovať všetkých, ktorí nemali svojich rodičov, ktorí by sa o nich postarali? Bude sa aj on musieť stať takto rodičom? Pri tejto myšlienke sa mu na čele objavila vráska, čo asi nebol úplne dobrý prvý dojem, ktorý chcel na Kasiusa urobiť. ,,Ahoj! Nicos," predstavil sa aj on, minimálne zo slušnosti. ,,Je to všetko pomerne nové, ani ja som neočakával, že skončím takto," uškrnul sa. ,,Ale je to v poriadku, teraz si tu a ak plánuješ aj zostať, to je hlavné," povedal mu s otázkou v hlase. Potreboval vedieť či ho má na území svorky očakávať, no Nicos predpokladal, že áno. Nejako si nevedel predstaviť niekoho s tak silnou väzbou na svorku aby len tak odišiel. Ale možno sa mýlil.

November | 2 | Mitsurugi
Ryšavý vlk prestával mať tušenia prečo sa vlastne na toto miesto vybral. Sám nad sebou si musel vzdychnúť, lebo čo iné mu zostávalo? Sám sa dostal do tejto situácie a popravde sa u príliš z nej dostať nechcelo! Najmä keď si predstavil, že po tom čo sa takto plahočil v bahne sa bude musieť ísť okúpať. Napokon predsa len nechcel aby zasvinil celý úkryt keď sa bude vracať domov, to skutočne nebolo v jeho pláne. Našťastie sa však jeho rozptýlenie prišlo skôr než sa mu samému podarilo nájsť niečo čím by sa zamestnal. ,,MITSU!" hlas svojho spoločníka by poznal aj ak by bol hluchý! Teda, len čisto metaforicky samozrejme. Odrazu ani to vysoké bahno nebolo také mazlavé a nepríjemné, keď mal razom po boku niekoho koho mal rád. S kmitajúcim chvostom ku nemu priskákal a musel sa veľmi ovládať, aby mu v čistej radosti nevyložil svoje predné laby na chrbát, ako to často robieval keď poskakovať okolo. Od chvosta mu odskakovali kvapky bahna, ale to v tomto momente vôbec nebolo podstatné. ,,Čo ty tu? Však si zamažeš ten svoj biely obojčok a ako budeš potom vyzerať?" pýtal sa Mitsua s úškrnom. ,,Ale hej, som rád, že ťa tu vidím, samozrejme!"

November | 1 | Mitsurugi
Nicos vedel, že ak by bol v podobnej situácii pred pár rokmi, určite by nebol tak pokojný ako teraz. Jeho srdce síce stále bilo pomerne rýchlo, hádzalo sa o hrudnú kosť, ktorá mu stála v ceste. Ryšavý vlk sa zhlboka nadýchol. Tmavá bahnitá voda sa mu ťahala po predných labách a ich biela srsť už vôbec nevyzerala tak ako by mala. Ihneď ako nadvihol labu, slizká tekutina sa mu ťahala od prstov cez zápästia možno až kdesi do polovice predlaktí. Nespokojne si odfrkol, snažiac sa nedýchať príliš hlboko. Nie, Nicos nemal rád vodu, no toto sa dalo prežiť. Síce poriadne nevidel kam šliape, no pri vyliatej vode si bol aspoň istý, že nebude taká hlboká aby sa dostal pod hladinu. Aj tak si však dával veľký pozor kam kráča a väčšinou sa držal tam, kde kde-tu vytŕčala spod tichej vodnej hladiny tráva. Prečo vlastne prechádzal niekde, kde ani nemal poriadne čo robiť? To bolo veľmi dobrá otázka, na ktorú ani on sám nemal poriadnu odpoveď. Nemal dôvod tu byť, nemal jedinú domnienku prečo by sa mal ťahať cez tú najpáchnutejšiu časť planiny. Ale aj tak to robil. Možno odpoveď na jeho otázku bola jednoduchšia ako by si mohol myslieť. Pretože sa nudil. A pretože prečo nie?
,,Bože, fuj," zanadával okamžite, ako sa mu voda dotkla hrudníka a jeho žalúdok a napol. Ani si nechcel predstavovať čo sa mu teraz môže hemžiť okolo nôh, nie to si však fakt nechcel predstaviť. Danie by mu určite povedala, že vyzerá ako malé prasiatko - alebo možno ešte niečo ostrejšie. A on by ju v tom bahne potom vyváľal.

Kierb cez Tenebrae >
Ich malá skupinka postupovala späť ku svorke, Nicos si zo začiatku ani neuvedomoval ako ďaleko sa dostali vo všetkom tom zhone. Teraz však, keď väčšina adrenalínu už opadla ryšavý vlk dokázal registrovať cestu o niečo lepšie. Nakoniec bolo vôbec dobre, že sa im podarilo dobehnúť ich - niekoľko minút neskôr a možno by sa s nimi mohli rozlúčiť. Nad tým ale v tomto momente rozhodne nechcel premýšľať. ,,Hej to chápem, sa nedá poznať na prvý pohľad aký niekto je.." odpovedal jednoducho, no on s tým moc skúseností nemal. Popravde sa s nikým nepoznal zase až tak dobre aby odhalil ich ,,druhú tvár". Alebo mal možno len šťastie na spoločnosť?
Jasnava navrhla, že sa pôjdu uložiť do nory, čo bol popravde celkom dobrý nápad. Nicos pritakal, no on sa ešte na odpočinok asi úplne necítil. ,,Kľudne choďte, ja sa ešte asi pôjdem pozrieť kto zostal na zhromaždení alebo či sa to tam už rozpustilo. Ale Zed nevyzerá úplne najlepšie, tak by bolo asi fajn, ak by si sa pridalo," pokračoval. Mal dojem, že sa ešte nerozprával úplne so všetkými a nebol si istý či sa chcel niekto ešte rozprávať s ním. Pravda bola ale taká, že možno bol ešte tak trochu nervózny na to aby si ľahol a odpočíval. Nechá si to na neskôr. ,,Oh a vlastne mi napadlo ešte. Celkom ti to tam šlo Zed, nechcelo by si post ochrancu územia? Asi budem potrebovať trochu pomoc, teraz keď toho budem mať asi viac- čo ty na to?" navrhol. Nebol si istý čo chcelo Zed robiť, lebo sa predtým o tom nerozprávali. Spomínal si ale, že lov nebol úplne ich najobľúbenejší kvôli oku. Momentálne asi ochrancu potrebovali najviac? Aspoň pokiaľ mal Nicos prehľad.

Situácia sa ukončila pomerne rýchlo, dokázali sa akosi dohodnúť aj keď sa ryšavému vlkovi nie úplne všetko pozdávalo. Nepáčilo sa mu, že musel dať svoje slovo, no na to bol asi teraz alfa, aby sa vystavoval veciam, ktoré sa mu aj nepáčili. V duchu si zavrčal a oči vyvrátil k oblohe, chcel sa Jasvanavy spýtať ako na niekoho takého vôbec narazila. Ona, nevyzerala byť ten typ - ale na druhú stranu Nicos nemal najmenšieho tušenia čo to vlastne znamenalo, keď on sám nikdy v žiadnom vzťahu nebol a ani sa o nikoho nejako extra nezaujímal. Tak trochu dúfal, že sa na to do jari zabudne, no bolo mu jasné, že od osudu chcel asi príliš veľa. ,,To je v poriadku, nemala si to ako vedieť," odpovedal jednoducho, no to asi nebolo úplne všetko čo chcel vedieť. ,,Niekedy neskôr, keď sa veci trošku upokoja by si mi mohla povedať čo je to zač?" spýtal sa jej, asi bolo lepšie premýšľať dopredu lebo toto nemusel byť posledný krát čo sa vlci spoločne videli. A asi ani posledný problém, ktorí spolu mali.
,,Vrátime sa, ak nemáte nič iné na pláne," povedal skupinke vlkov zo Sarumenu, ktorá sa nachádzala v lese. Jasnava ani nečakala na jeho slová a vybrala sa do lesa, to bolo fajn. ,,Ďakujem ale za včasnú reakciu, možno by to dopadlo inak ak by ste zostali v lese," pokračoval. Mali množstevnú výhodu a to bolo často dostatočné na to aby niektorí vlci prehodnotili svoje rozhodnutia. Ryšavý vlk sa pomaly šuchtal na územie svorky taktiež, očakávajúc, že sa k nemu pridajú ak budú chcieť.
> Sarumen

Situácia bola pokojnejšie než Nicos predpokladal, že bude. Určite bol za to rád, aj keď by s ním možno Jasnava s Hráškom o pokojnej interakcii rozhodne nesúhlasila. Mohlo byť však toľko rôznych liniek ako mohlo ich stretnutie pokračovať, no zdalo sa, že sa im práve dialo to najrozumnejšie. Vlk sa predstavil ako alfa akejsi svorky o ktorej ryšavý vlk nikdy predtým nepočul, čo ho celkom zaujalo no tento moment nebol práve najvhodnejší na hlbšie poznávanie iných kultúr. Evidentne. Nicos mu však z nejakého dôvodu visel na úsmeve a popravde si nebol úplne istý prečo. Snažil sa držať si odstup, ako fyzický tak aj psychický, no niečo sa mu na tom úsmeve nepáčilo. Aj napriek tomu, že sa Nicos nemal ako postaviť do pozície otca, Warisove slová mu z nejakého dôvodu pripadali akési ... pravdivé. Sivé oči mu preskočili z Warisa na Jasnavu a až pohľad na výraz jej tváre mu pomohol vymaniť sa z čohokoľvek čo to malo byť. ,,My v našej svorke nikoho nedržíme proti ich vlastnej vôli," pripojil sa ku konverzácii pomerne jednoducho, hneď po príspevku do diskusie od Kenaia. ,,Svorku môžu kedykoľvek opustiť sa pridať sa k tej vašej-" pokračoval, no to nebolo úplne všetko čo chcel povedať. ,,Keď budú dostatočne starí na to aby sa rozhodovali za seba."
,,Myslím, že sa všetci zhodneme, že to ešte nie je teraz."