Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Apríl 3
Les okolo neho pôsobil ako akési miesto zabudnuté v čase a on sa veľmi rýchlo pasoval za objaviteľa. Kedysi by mu v takomto prípade srdce bilo dostatočne silno na to, aby mu takmer vyskočilo z hrudi. Toho vlka, ktorý sa takmer naplašil aj vlastného tieňa po rokoch vývoja svojej vlastnej povahy ani poriadne nespoznával. Spomínal si na to ako ho dokázal každý jeden tieň úplne vydesiť a ako si v nich dokázal predstaviť tvorov, ktorý v skutočnosti vôbec neexistovali. Jeho fantázia bola kedysi možno až príliš silná, teraz ju už ale dokázal veľmi pekne skrotiť keď sa mu chcelo. Väčšinou teda. AJ teraz sa s ním hrala o dosť viac ako si bol ochotný priznať - a aj keď sa mu z lesa nikto neohlásil, nejako ho to o jeho bezpečnosti neubezpečovalo. Nakoniec jeden sa často nebál, že je niekde sám, ale práve, že tam sám nie je.

Apríl 2
Akonáhle ale ich hlasy v lese úplne utíchli, až teraz si mohol vlk povedať, že bol skutočne sám. Pohľad mu padol na okolité stromy, nepoznal ich. Nenachádzal sa ani vo svojom lese, v Sarumene boli vždy v lese počuť hlasy. Nakoniec vždy aspoň niekto zostal pri nore aby dával pozor na územie. Čo bude teraz robiť? Zvedavo naklonil hlavu na stranu a snažil sa ešte viac započúvať do zvukov, ktoré by sa normálne v lese mali nachádzať. Čo očakával bol spev vtákov alebo šušťanie cvrčkov v tráve. Možno nejaké veveričky pobehujúce na stromoch alebo dokonca len vietor preháňajúci sa pomedzi konáre, ktoré mal vysoko nad hlavou. V tomto momente si začínal veľmi dobre uvedomovať, že možno má skutočne dôvod na to aby sa mu naježila srsť na chrbte. A že od toho nemal skutočne ďaleko! ,,Halo?" preniesol, no popravde veľmi dúfal, že sa mu z lesa nič neozve.

Apríl 1
Nicos zostal v lese sám, po tom čo sa s ním jeho priatelia rozlúčili. Ako to už v snoch býva, ryšavý vlk si nebol úplne istý kto s kým bol, no bol si viac ako len istý, že pocit na srdci ho neklamal. Chvost sa mu ešte stále hýbal zo strany na stranu - Nicos skutočne miloval tráviť čas so svojimi priateľmi! Nie len že ho to napĺňalo, ale vždy sa dozvedel niečo nové a dokonca sa mu často podarilo ja niečo nové naučiť. Nie žeby jeho terajší priatelia boli úplne najsofistokovanejší. Ani jeden z nich sa nemohol porovnávať s jeho know-all sestrou, ale to nebolo podstatné. Mal ich rád a to bolo hlavné, vždy si dokázali užiť spoločný čas a najmä... čo viac jeden mohol chcieť? Netrúfal si ani len povedať čo by bez nich robil, lebo nakoniec boli jedinou rodinou, ktorú skutočne mal. Samozrejme, mal svoju adoptívnu mamku, ale už ako dospelý, ani ten vzťah nebol to čo to bývalo. Najmä teraz, keď si našla nového partnera a to mohlo pre neho a aj svorku znamenať viac ako len čokoľvek.

Spokojne si to šinul pri členoch jeho svorky a konečne sa cítil, že spoločne trávia kvalitný čas. Oficiálne síce zachraňovali nejakého tučniaka, ale jeden nemohol príliš bazírovať na správnom názvosloví. ,,To si celkom rýchlo ale otočil," smial sa bledému vlkovi Nicos, lebo vedel, že si to môže dovoliť. Jeho priateľ sa na malom operencovi utkýňal snáď pri každom treťom kroku. ,,Ale zase si nie som úplne istý, či by bola naša vydra spokojná s novým kamarátom," uvedomil si napokon. Aj keď o nej ryšavý vlk zase až tak veľa nevedel, predpokladal, že by úplne neocenila nové zvieratko, ktoré by jej tak trochu kradlo svorku o ktorú sa starala. A nebudeme si klamať, Nicos preferoval vydru, nech tučniak vyzeral akokoľvek exoticky. Do ich ihličnatého lesa sa vôbec nehodil. Shahir s Islin sa nakoniec zhromaždli nad tučniakom a sa hádali ako dve babky - akoby sa nevedeli dohodnúť ku komu skutočne patrí. A aj keď správna odpoveď bola, že nikomu, Nicos sa musel z povzdialia na nich chichotať. ,,Myslíte si, že nám vôbec rozumie? Akože nevyzerá nejako špeciálne.." pridal sa k ich rozhovoru. Nehcel svoju skupinu opustiť a tak sa nepúšťal iným smerom.
//D

Ryšavý vlk nezostal s tvorom veľmi dlho sám a čoskoro sa objavili vlci z jeho svorky. Nepoznali sa príliš osobne, možno takmer vôbec - Nicos ich poznal zbežne a tak trochu od pohľadu. Okrem Shahira, samozrejme, s ktorým už čo to spoločne prežili. Ten ho rovno oslovil a Nicos sa
k nemu pripojil, tak trochu ignorujúc slová, ktoré k nemu preniesol. Viac ho zaujímal tvor, ktorý sa objavil v lese. ,,Tučniak, huh?" jemne naklonil hlavu na stranu, o niečom podobnom ešte nepočul. Na mieste kde žil predtým ako prišiel do Sarumenu nič takéto nemali. ,,Ale to je dosť ďaleko nie? A tam je zima aj v lete..." pokračoval k slovám Kessela, snažiac sa doplniť niečo čo vedel. Aj keď toho možno nebolo až tak vela - nakoniec ale nikto príliš veľa informácií neponúkal.
V tomto momente sa ale tučniak rozbehol priamo k bledúmu vlkovi a Nicos mu ustúpil z cesty, akoby sa bál, že sa niečím nakazí. Čo bolo samorejme hlúpe... samozrejme. ,,Bahahaha, zdá sa, že sa mu páčiš," smial sa Shahirovi, ktorý dostal od tučniaka hotové mojkanie. Možno sa mu zdalo, že má Shahir podobnú farbu, ako mal on, tak si myslel, že sa jedná o jeho kamaráta? Nech to už bolo akokoľvek, Nicos bude mať teraz aspoň niečo za čo môže nejaký čas Shahira šikanovať. Aspoň na chvíľu a samozrejme, z lásky. ,,Zbaviť? Snáď si ho nechceš dať na večeru," smial sa s úškrnom, aj keď si nebol úplne istý, či Shahir nemyslel presne to. ,,Čo tak radšej výlet na Sever?"
> Ladová pláň cez Kierb

Sarumen >
Nicos sa klusom presúval okolo hraníc svorky, aj keď si veľmi dobre uvedomoval, že sa mu podarilo dostať omnoho ďalej ako najskôr zamýšľal. Najskôr sa chcel presúvať len okolo hraníc - teda nie úplne na hraniciach, lebo tie sa im podarilo prejsť s Tonresom. Chcel si dať bacha na kohokoľvek cudzieho, ktorý sa pohyboval možno aj trochu ďalej od Sarumenu, chcel aspoň trochu dať zadosťučinenia svojmu postu ochrancu svorky. Akonáhle ale počul neznáme šušťanie v kríkoch, uši sa mu na hlave stavili do pozoru. ,Hej kto je tam? Ukáž sa!" dožadoval sa, no odpovede sa nedostal. Teda, dostal, ale nejednalo sa práve o odpoveď, ktorá by sa mu páčila. Rýchly pohyb smerom od neho, Nicos nemal dôvod stáť na mieste a nechať neznámeho sa len tak preháňať po lese. Šmykol si to priamo za ním aj keď čím viac sa k neznámemu približoval, nedokázal striasť pocit, že nebeží za vlkom.
Začal si dávať pozor kam uteká a najmä či na neho niekto nečíha medzi stromami. Nakoniec sa predsa len mohlo stať čokoľvek. Akonáhle sa dostali ku rieke, Nicovi trvalo niekoľko sekúnd kým sa presvedčil vyjsť z kríkov. Popravde netušil čo očakával že pred sebou uvidí - príšeru? Démona? Ale rozhodne nečakal .. tučniaka. S nadvihnutým obočím sa poobzeral okolo seba, akoby očakával, že na neho ešte niečo vyskočí.

Nicos si s Tonresom pomerne dobre pokecal a aj sa prešli. Nie len, že sa mu podarilo zlepšiť si vzťah s jedným z členov jeho svorky, ešte sa im podarilo spoločne obísť hranice, čo bolo super. ,,Hej pôjdem skúsiť prejsť aj vonkajšie hranice svorky a pozrieť sa či sa niekto neponeviera aj tam," napokon sa rozlúčil s vlkom, po tom čo si vypočul aj jeho sny do budúcnosti. Nakoniec nikdy nebolo na škodu maž viac možností, nie? Aj keď ryšavý vlk si bol viac ako len istý, že mu jeho plány vyjdú. Nakoniec, vôbec nebol dôvod prečo by aj nie! Teraz keď už vedel, že nie je tak úplne stratený, dokonca aj modrá obloha sa zdala byť ešte o niečo modrejšia. Nakoniec sa mu podarilo vypariť - a že sa ani nemusel snažiť, predsa len ho na mieste nikto nedržal. Medzi stromamy sa presúval pomerne rýchlo, za celý svoj život v Sarumene sa už naučil ako sa presúvať z miesta A na miesto B. A aj napriek tomu, že nemal namierené na žiadne konkrétne miesto, držal sa stále kdesi pri hraniciach, no zároveň ďalej od nich. Svojim pohybom robil akýsi väčší kruh okolo hraníc aby sa mu keď tak podarilo naraziť na kohokoľvek koho nepoznal.
> Tenebrae

Nicos na jeho slová prikývol. Aj keď on sám Jasnavu takmer vôbec nepoznal, nemohol nič iné ako len súhlasiť. ,,Ale hej. Budú to fajn prídavky do svorky," odpovedal. Ich konverzácia sa stále tak trochu točila okolo svorky, ryšavý vlk však Tonresove pozvanie prijal - aj keď sa on sám chystal na obehnutie územia. Ticho si vynadal, no kráčal spoločne s vlkom zatiaľ čo sa aj on sám obtieral o stromy a značkoval kde mohol a najmä kde bolo potreba. Premýšľal o čom by sa mohli spoločne rozprávať, no nakoniec to bol práve Tonres, ktorý prerušil ticho. ,,Ah ale hej, však to by bez snov nešlo nie?" smial sa napokon, ako cupkal pri väčšom vlkovi. Dával pozor aby mu jelenie parohy poriadne sedeli na ramenách tak ako mali. ,,Od malička som chcel byť majstrom v ovládaní mágie. Vlastne od momentu kedy mi Maple po prvý raz ukázala ako dokáže ovládať tú našu krásnu hmlu," odpovedal. Teraz mu už chvost spokojne kmital zo strany na stranu, keďže práve túto zimu sa mu podarilo zistiť, že mágiu skutočne ovládať dokáže. trvalo to niekoľko rokov, kým sa mu to konečne podarilo - dovtedy mal pocit akoby bol nejaký zlomený alebo poškodený, keď bol jediný o kom vedel, že mágiu ovládať nedokáže. ,,Pomaly na tom pracujem, ale ide to no.. pomaly," pokračoval, lebo keď už raz začal, tak sa mu ťažko končilo. ,,A chcel by som sa venovať viac svorke tiež. Možno to vytiahnuť ešte o niečo vyššie, neskôr. Uvidíme," mykol plecami avšak po spomenutí Danie tak trochu posmutnel. ,,Hej no.. ale mohla dať aspoň vedieť, že odchádza bezomňa," odkašľal si. On popravde ešte stále nevedel čo sa s ňou stalo, zostávalo mu jedine veriť, že bola ok. ,,A vy? O čom snívate vy?"

Nicos spokojné prestupoval z nohy na nohy zatiaľ čo sa Maple so Zed posunuli o niečo dalej. Chápal prečo, samozrejme no aj napriek tomu, že sa snažil pôsobiť nezainteresovane, počúval o čom sa bavia. Alebo viacmenej, zase tak veľa toho počuť nebolo a napokon ani on nezostal sám. ,,Hej v pohode. To asi nech si vybavia sami," mykol ramenami, aj keď pohľadom zase zablúdil za dvomi vlčicami. Nicos by ale klamal, ak by povedal, že sa v tento momente neťapkal po ramene. Bol veľmi rád za tých pár úspechov, ktoré sa mu podarilo v poslednom čase aj keď si uvedomoval, že by sa teraz mohol skôr venovať svojej práci - kvôli čomu sa stále cítil tak trochu zle, ale snažil sa presvedčiť, že to ešte dokáže vyžehliť. Zhlboka sa nadýchol. Počká na Zed a potom si to prebehne okolo územia, hej to bude fungovať a teraz má čas (a taktiež neplánuje vytiahnuť nos z lesa, lebo táto zima mu už lezie na nervy).,,Ale som rád, že sa to tu rozrastá. V poslednej dobe sa zdá, že dosť veľa vlkov má záujem pridať sa k nám. A ešte teraz keď sa Jasnave narodili traja mrňouskovia," uskrnul sa. Chvost sa mu začal jemne hýbať zo strany na stranu a on sa ho tak trochu pokúšal krotiť. Mal svoju svorky skutočne rád a bol na ňu viac ako len hrdý. ,,Aj keď ešte musíme prečkať túto zimu, potom na jar už bude snáď lepšie," pokračoval ďalej, len aby medzi nimi reč nestála. Nicos nemal príliš rád ticho a preto sa ho snažil často vyplniť akýmkoľvek žvatlaním. A navyše si s Tonresom asi nemali ešte čo osobné povedať, zase až tak veľmi sa nepoznali. ,,Som zvedavý aký tí krpci budú."

Nicos mohol byť spokojný, že sa mu podarilo poriešiť presne to čo chcel. V posledných mesiacoch do svorky priniesol dvoch nových členov - aj keď jeden z nich bol skôr staro nový, no to bol len menší detail, ak by ste sa spýtali ryšavého vlka. Cítil sa hrdo a možno to bolo tak trochu vidno v jeho vystupovaní. Už dlho zo seba nemal ta dobrý pocit ako teraz. Jediné čo by ho ešte viac potešilo by bola ďalšia pochvala, no rozhodne o ňu neplánoval prosiť. ,,Hej, sme toho spolu trošku prelozili kým začalo toto nepríjemné počasie, a aspoň si trochu utriedili myšlienku," pousmial sa. A on si vtedy veľmi dobre uvedomil, že by sa mal viac sústrediť na svoju prácu, ak by to chcel dotiahnuť ešte o trochu vyššie.. tak ako si to kedysi hovorili s Danie. Maplina otázka ho taktiež trochu zaskočia, keďže si až v tomto momente uvedomil rozdiel. ,,No Zed sa oslovuje množným číslom," mykol ramenami Nicos napokon. Po tých mesiacoch čo strávili si na to oslovovanie zvykol, aj keď mu stále niekedy uchádzalo.
,,Hej a ten ostrov!" otočil sa späť k Tonresovi. ,,Budem sa na to musieť spýtať Vydry, lebo neviem kde to presne je. Ale dám potom vedieť!"

Úkryt >
Prechádzali spoločne lesom, zatiaľ čo sa Nicos snažil pôsobiť akoby mu tá zima vôbec nevadila. On vždy rád hovoril, že zimu má rád, no toto čo bolo vonku sa na zimu takmer vôbec nepodobalo. Všetko čo mu zachádzalo do kostí a štípalo ho v jeho dlhom nose sa mu vôbec nepozdávalo. ,,No, bolo to tiež takéto nejaké. Veľa snehu a hrozne fúkalo. Som na nejaký čas zostal uväznený v lese viac na sever lebo sa cez tie planiny vôbec nedalo prechádzať," povzdychol si. V mysli sa vrátil späť do toho okamihu kedy sa mu podarilo stretnúť s Mitsuom. Ak bolo niečo na minuloročnej zime pozitívne, bolo to práve toto stretnutie. Nakoniec naň čakal takmer celý život a bolo dôvodom prečo sa do Sarumenu dostal na prvom mieste. ,,A rok predtým ešte, sa mi zdá, bola taká zima, že nás vydra zobrala na nejaký ostrov kde bolo teplo aj cez zimu," uškrnul sa. Hej, vtedy tam bol ešte so Starom, ktorého pomaly odvtedy ani nevidel. Čo sa ale asi stalo s ním?
Medzi stromami sa im podarilo nájsť vlčicu ktorú hľadali. Dneska mali pre ňu pripravené samé dobré informácie - alebo si to minimálne Nicos myslel. Dúfal, že narodenia vĺčat a návrat starého člena je niečo pozitívne. ,,Ahoj Maple!" spokojne sa pozdravil vlčici, ktorú takmer bral ako svoju vlastnú mamku. Nakoniec s ňou strávil o dosť viac času ako so svojou vlastnou. ,,Oh nie, to je okay," odpovedal Tonresovi. Nejednalo sa o tajomstvo o ktorom sa nemohol nikto nemohol vedieť. ,,Len som chcel povedať, že som sa stretol so Zed a že by sa chceli pridať späť do svorky. Sú tu v lese a čakajú na rozhovor," kývol hlavou smerom kdesi medzi stromy. Pre pár desiatkami minút bolo počuť taktiež jej vytie, spoločne s niekoľkými ďalšími.

Vlčica ho predstavila novým členom svorky a on spokojne ďalej nakúkal na ich malá labky. Na to že nemal s vĺčatami takmer žiadne skúsenosti bol z novinky pomerne nadšený a vôbec netušil ako ich Mitsu nemôže mať rád. Nebol si takmer vôbec istý ako niekto nemôže mať rád také malé balíčky srsti a už vôbec nie prečo ich nemá rád práve Mitsu! Mykol nad týmito myšlienkami ramenami - možno keby vedel koľko problémov môže v skutočnosti s vĺčatami byť, tak by si svoje myšlienky radšej dvakrát premyslel. ,,Ta ja vás teda všetkých troch krásne vítam v Sarumene," uškrnul sa. Dobre vedel, že ho nemôžu počuť a aj keby áno, tak by mu nerozumeli ani len slovo. Drobný sentiment si ale odpustil, zatiaľ čo mu chvost stále kmital medzi zadnými labami. Tonres sa napokon rozhodol pridať k nemu, potom čo spomenul Maple. Nicos sa síce neplánoval pobrať von hneď ako prišiel dnu, ale zase ani nemal nič iné na práci. ,,Hej, jasné. Môžeme ísť," odpovedal ponad rameno, no ešte mu niekoľko ďalších sekúnd trvalo kým sa skutočne rozišiel smerom k východu z úkrytu.
,,Vonku sa ženia všetci čerti," pokračoval v konverzácii s Tonresom. Oni dvaja spolu ešte nemali zase až tak veľa cti, aj keď sa zbežne poznali. Nicos nikdy nebol proti vytvoreniu nových kamarátstiev! ,,Po minuloročnej zime som tak trochu dúfal, že táto bude o niečo lepšia, ale nejako sa mi to nevyplnilo."
> Sarumen

Sarumen >
Nicos si veľmi rýchlo uvedomil, že predstava pokoja v nore bola veľmi ďaleko od pravdy. Ihneď ako sa ryšavému vlkovi podarilo vstúpiť do nory si uvedomil, že to tam žije. Viac menej. ,,Ahojte," pozdravil sa ako sa mu podarilo precipitať k miestu, kde sa všetci zdržiavali. Do uší mu ihneď vstúpilo mrnčanie, ktoré sa dalo spojiť len s vĺčatami - on sám s nimi príliš skúseností nemal. Kto by sa ale nepotešil pohľadu na malé uzlíčky? ,,Čo sa tu robí?" chvost sa mu kmital zo strany na stranu, snažil sa však svoje nadšenie držať na uzde. Bolo mu jasné, že nemá ani jeden jediný dôvod, byť z vĺčat tak nadšený ako bol a že jeho pozornosť asi nebude tak úplne vhodná. Nakúkal však aby zachytil aspoň závan ich srsti, alebo také niečo. ,,My asi všetci asi tak úplne nepoznáme, ja som Nicos," predstavil sa nakoniec. Vlkov poznal tak po pohľade, no nedal by laby do ohňa za to, že sa už spolu niekedy rozprávali. Aspoň sa mu ale podarilo stretnúť niekoho zo svorky, čo bola výhra sama o sebe! ,,Asi ste nevideli Maple, čo?"

Zed sa vytratili a on zostal v lese sám. Teda, nie tak úplne - Nicos ani neveril, že by bolo vôbec možné zostať tuna v lese úplne sám. To by sa muselo stať niečo úplne hrozné. V to aspoň v tomto momente veril, aj ked sa mu skutočne nechcelo nejako viac nad tým zamýšľať. Zlé veci radšej nepriťahovať ani len obyčajným pomyslením. Spokojne si povzdychol, bude musieť zase nájsť Maple aby jej povedal novinky o ktoré sa mu podarilo postarať. A možno sa dozvie niečo nové aj on, nakoniec svorka veciam zase až tak v poslednom čase nevenoval, aj keď jeho sen bol tak trochu jasný. Ešte musel ale tak trochu dospieť aby sa dostal kdekoľvek čo i len blízko k jeho dosiahnutiu. Napokon sa porozhliadal a rozhodol sa, že najlepší nápad bude ak sa poberie no nory. Tak tiež už njeaký čas nebol a bolo by fajn zistiť čo sa deje aj tam! A ak bude odpoveď nič, tak si aspoň na chvíľu pospí aby získal novú energiu. Tá sa vždy nakoniec hodí.
>´Úkryt

V lese sa nachádzalo dosť vlkov, čo Nicos vlastne vedel od začiatku ako so Zed stúpili do lesa. Pach krvi už nebol tak výrazný ako predtým, čo mu napovedal, že sa nebude jednať o tak veľký problém ako si na začiatku mohol myslieť. Rovnako ani nepočul zvuky panikárenia, čo bolo dobré - započúval sa do hlasov v lese aby rozoznal kto je tu okrem nich dvoch. Kdesi sa tu ozývali aj znamená hlasy ale aj také, ktoré nedokázal poriadne zaradiť k jeho majiteľovi. Nakoniec Nicos nepoznal všetkých čo sa vo svorke myhli, ako povedal Varjovi, bolo ich veľa. A vlci sa stále menili - niektorí zostali dlhšie, niektorí zase kratšie. To bolo asi vo veľkých svorkách normálne, minimálne z toho čo si on sám všimol. Už dlho sa chcel stretnúť s Nickolasom alebo so Starom, chýbali mu jeho starí kamaráti, ktorých už pomerne dlho nevidel a dúfal, že by sa mu podarilo ich odchytiť niekedy keď budú všetci doma. Čo bolo popravde aj jeho chýba, keďže posledné mesiace bol všade inde len nie v Sarumene.