Příspěvky uživatele

Nicos
19.1 - 2 posty/lístky
20.1 - 2 posty/lístky
miniakcia 4 - 3 lístky
21.1 - 1 post/lístok

spolu = 8 lístkov

Lotéria 2
Ronherský potok >
Zem pod jeho labami sa zmenila zo zamrznutého bahna na pôdu pokrytú zatuchnutým ihličím a vrstvou snehu na ktorej sa mu nekráčalo práve najlepšie. Snehová pokrývka nebola na tomto mieste až taká hrubá, lámala sa medzi kmeňmi stromov a nasledovala tvar vetra, ktorý ju sem priniesol. Nicosa však nejaký sneh nezaujímal, snažil sa skôr nájsť miesto, kde by sa mohol skryť no moc sa mu nedarilo. Aj keď oproti otvorenému priestoru z ktorého do lesa prišiel sa ihneď dala na srsti zacítiť zmena teploty, stále nešlo o príliš vysoký skok, ktorý by mu stačil. Predtým, keď sa ešte stále nachádzal v skupine vlkov, ktorí odišli z jeho pôvodnej svorky, vždy si dokázal nájsť niekoho, kto by ho zahrial - najmä teda Lingxin, ktorá sa veľmi rýchlo stala niečo ako jeho adoptívnou matkou, aj keď nemali príliš veľa šancí svoj vzťah rozvíjať. Nicosov nepríjemný zvyk odvšadiaľ zdrhať mu zatiaľ celkom slušne komplikoval život a tým pádom sa s ním musela vysporiadať, minimálne po dobu, kým sa mu nepodarí začať sa ovládať. Čo je tak či ak len otázkou času, domnievajúc sa, že dostane do hlavy počas rastu aspoň trochu rozumu, ktorý mu teraz očividne bytostne chýba. Zacvakal ušami a bez dychu sa poobzeral po tichom lese v ktorom by akoby nič nežilo. Sneh snáď utlmoval zvuky všetkého naokolo a tak sa ryšavý vlk nachádzal v akomsi šedom tichu. Miesto toho aby ďalej pokračoval v pozorovaní, radšej sa pobral do kroku - len tak si dokázal vytvoriť dosť telesného tepla aby dokázal fungovať ďalej.

Lotéria 1
Mimo Gallirei >
Dlhé labky sa mu triasli ako sa snažil prechádzať okolo extrémne čistého potoku. Mal však šťastie, že sa mu nohy nezarývali do bahna - vďaka chladu, ktorý vládol všade naokolo teda prechádzal po stuhnutej pôde a aj keď mu čas od času nohy podkĺzli, šlo sa mu viac-menej dobre. Najradšej by sa však v tomto momente vyhrieval niekde na slnku, no veľmi dobre si uvedomoval, že za situáciu v ktorej sa ocitol si môže len a len sám, preto si len ticho povzdychával. Nie žeby mal vôbec šancu s niekým hovoriť. Najmä teda potom čo sa mu za posledný mesiac podarilo dvakrát zdrhnúť od všetkého čo poznal a len veľmi ťažko sa vracal späť. Áno, klamal by ak by povedal, že patrí k neproblémovým deckám avšak v jeho veku mu to mohlo byť absolútne jedno. Nejednalo sa jeho zodpovednosť a tým pádom sa jeho malá hlava daným problémom ani len nezabývala - skôr ho zaujímalo ako sa mu podarí nájsť miesto na spánok kde by počas neho nezamrzol na kosť. Čo ho život v horách naučil bolo, že sa často oplatilo hľadať územie s množstvom stromov, kde sa vietor zabil a kdesi v ich koreňoch sa dalo nájsť miesto kde by sa mohol ukryť pred nepriaznivosťou počasia. Pokračoval teda ďalej smerom popri potoku očakávajúc, že sa mu podarí nájsť nejaké miesto kde y sa mohol skryť pred prichádzajúcou nocou ,alebo dokonca lepšie ak by našiel niekoho to by ho prichýlil a možno aj nakŕmil ak Boh dá. Ako na potvoru sa mu práve v tejto minúte ozval žalúdok a popchol ho do rýchlejšieho presunu.
> Sarumenský hvozd