Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Lotéria 15; 1/5
Sestra pochopila koho myslel svojim pohľadom a veľmi rýchlo sa hodila na obviňovanie Maple. Nicosovi sa jej reakcia samozrejme nepáčila, avšak nemohol povedať, že by očakával niečo úplne iné. Znovu ryšavé vĺča preťal pohľadom a vyskočil na labky. Postavil sa medzi Danie a Maple, aby malá presunula pozornosť späť na neho a nechala Alfu na pokoji. Teraz to bral pomerne osobne, nechcel aby malé vĺča bolo nepríjemné na niekoho, kto mu pomotal hlavu, aj keď v tomto momente videl len vyrušujúce slová, ktorému venovala. ,,Prestaň byť taká neúctivá!" okríkol ju nahnevane a zas a znovu mu srsť pozdĺž chrbtice stále smerom k oblohe. Hlavu mal zarovnanú s chrbticou a výstražne na ňu vrčal. Štvala ho, klamal by ak by povedal, že nie. ,,Samozrejme, že to nie je mach!" vyštekol a narovnal sa, no v tomto momente ani nevedel, či má jeho sestra pravdu alebo nie. S nadvihnutým obočím sa obzrel smerom k Maple aby si jej srsť premeral zas a znova a zistil, že tá ryšavá guľa nemá pravdu. To bolo v tomto momente jediné čo chcel a v čo dúfal. Len aby Danie nemala pravdu. ,,Ale aj svietiaci mach by bol super zaujímavý popravde," mykol plecami, no veľmi rýchlo sa uvedomil, že jeho slová vlastne znamenali súhlas na čele mu znovu navrela vráska. ,,Ale to na veci nič nemení!" upozornil ju zas a znovu. Momentálne by jej najradšej hlavu zarazil do snehu, no nemohol. Nechcel jej ublížiť, sneh okolo nich bol zľadovatený a veľmi jednoducho by jej mohol rozbiť nos, čo by nebolo príjemné ani pre jedného.

miniakcia 5 - 6 lístkov
27.1 - 5 postov/lístkov

Lotéria 14
Oblizol si nos, ako sa snažil nahnať dostatok odvahy aby sestre odpovedal. Teda, nie žeby sa Danie bál, avšak v určitom zmysle slova by to mohla byť aj pravda. Čo ak by sa skutočne vrátila domov a povedala všetko rodičom? Čo by na to povedali oni a čo by si len o malom Nicosovi pomysleli? ,,Nevidel ale Maple mi sľúbila, že mi to všetko ukáže! Minimálne tú hmlu určite," poskočil a jedna z predných láb mu vyskočila k hrudi akoby sa chcel pre ňou obrániť. Danie však mala pre neho omnoho viac rečí ako by očakával a v tomto momente by jej najradšej hodil do tváre nejakú šišku alebo vetvičku s pichľavým ihličím. Otočil sa späť k sestre a vystrčil špičku jazyka z tlamy aby jej ho otrčil. Na tvári mu hral nahnevaný výraz a obočie sa mu tlačilo k očiam. Musel ho však veľmi rýchlo stiahnuť späť, keď mu pri otázke ,,kto ti to povedal" pohľad preletel priamo na vlka, ktorý za dané informácie mohol. Už len z prvého pohľadu sa dalo vypočítať, že Maple nie je práve obyčajný vlk akého stretneš za každým druhým stromom. V tejto chvíli aj chcel upriamiť sestrinu pozornosť na svietiace časti srsti samice, no nechal s i to napokon na neskôr, keď budú v tme si to všimne aj sama. Posledná otázka padla a zasiahla hlboko. Odpoveď však bola jednoduchá, no nijako však nemenila všetko čo doteraz povedal. ,,-..Nie," uši mu klesli k hlave a oči znovu vyleteli do oblohy. Kto povedal, že musíš niečo vidieť aby si na jeho existenciu mohol uveriť? ,,Ale uvidím. Aj ty uvidíš! A potom už nebudeš hovoriť, že je to len výmysel."

Lotéria 13
Stále neďaleko sestry a popri tom vrhal nespokojné pohľady smerom kdesi medzi stromy. Slnko na oblohe svietilo dostatočne ostro a tak nemal najmenšieho problému aby videl ďaleko pred seba. Vždy patril k snílkom a nezapadal príliš do rady, preto v rovnej svorke ani netrávil tak veľa času s vlkmi vo svojom veku. Práve preto nútil stále otca aby ho bral von, často aj za územia svorky aby mohol prežiť nejaký čas tým čo ho zaujímalo bez toho aby musel počúvať aký je divný a ako to nikoho iného nebaví. Namrzene si odfúkol a na čele mu navrela vráska. Načo za ním liezla? Načo sa starala do niečoho čo sa jej vôbec netýkalo? V rýchlosti sa k nej ponad rameno otočil a vrhol nahnevaný výraz. Ak by mohol pohľadom zapaľovať, možno by práve Danie začala horieť špička chvosta. ,,To nie sú nezmysly!" oboril sa na ňu a možno pri správnom uhle pohľadu by sa mu v zastretých očiach dalo nájsť aj zopár priezračných sĺz. Rýchlo sa ale otočil späť k lesu a hlavu sklonil k zemi. ,,Mala si zostať doma..." oznámil jej znovu, no hlas akoby venoval sám sebe a mumlal si slová pod nos. Možno ak by predtým o návrate s ňou uvažoval, teraz z toho už úplne zišlo a neplánoval sa presúvať nikam. Zaťal sa ako sekerka, ktorej sa pobyt v dreve celkom zapáčil. ,,To nie sú rozprávky, to je všetko pravda," odfrkol si zas a znovu a prekrútil očami smerom k oblohe. Už sa mu s ňou nechcelo moc rozprávať, dúfal, že už Maple čoskoro zoberie späť do nory aby sa Danie oteplila a potom by ju mohli vykopnúť z lesa alebo také niečo.

Lotéria 12
Bradu mal položenú na chladnej zemi a pozoroval sestru, ktorá mu do hlavy vlievala myšlienky, ktoré sa mu vôbec nepáčili. Síce jeho myseľ asi naháňali tak či onak, až teraz dostávali však presné obrysy, až v okamihu ako ich Danie vysvetlila sa nad nimi musel zamyslieť miesto toho aby ich odsunul kdesi dozadu kde mu nebudú pri myslení zavadzať. ,,U-hum," zamumla si popod nos a hlavu stočil na druhú stranu ďalej od ryšavej vlčice. Začínal sa vďaka nej cítiť trochu blbo a najradšej by sa obral medzi stromy hľadať tú tajomnú hmlu o ktorej mu vravela Maple. Labkou zahrabal do tuhej zeme, čo pre neho nemalo žiaden výsledok a napokon sa posadil - brucho ho chladilo, zem bola snáď premrznutá skrz na skrz a teda vyžarovala dosť teploty na to by mu po nejakom čase znovu začali brnieť labky. ,,Som sa pridal v skupine vlkov čo odišli zo svorky a tí ma nechali aby som šiel s nimi," odpovedal, aj keď v určitom zmysle slova sa na práve toto Danie nepýtala. ,,Niečo také sa zdalo ako veľmi dobrá zábava," mykol plecami a akonáhle Danie teatrálne zahlásila jej plány, nespokojne vyskočil na laby a prešiel okolo nej - ako lev chytený v klietke, čo sa chce dostať preč, no nemá najmenšej možnosti. Nie, on ešte nechcel odísť, predsa len nemeral cestu tak ďaleko len preto aby sa teraz razom otočil na labe a vrátil sa so stiahnutým chvostom medzi labami späť domov! ,,Maple povedala, že tu majú kúzelnú hmlu, ktorú dokážu vlci zo svorky ovládať. A sneh, ktorý je pre niektorých vlkov tvrdší a môžu po ňom chodiť ako po ľade!" nadšene na ňu pozrel ponad rameno a žltých očiach mu hrali ďalšie iskričky. Nie, neplánoval odísť. Minimálne nie zatiaľ.

Lotéria 11
Reakcia na seba nenechala dlho čakať a tak Nicos veľmi rýchlo dostal to o čo si žiadal. Sestra mu labou bacla po nose a on sa od nej nespokojne odtiahol. Najradšej by sa s ňou ihneď začal hrať, po tak dlhom čase čo strávil s dospelými vlkmi už vážne potreboval niekoho kto by sa s ním poriadne pohral - Danie však v tomto momente nebola práve v stave, žeby to mohla byť ona. Tak či onak, Nico si jednou z predných labiek pošúchal nos, omnoho dramatickejšie ako jeho ,,zranenie" v skutočnosti bolo. Zlaté oči nechával položené na sestre sa popri tom rozmýšľal čo si ona musela prežiť, keď sa ho pokúšala nájsť. Teda ani nie z dôvodu, žeby sa za jej momentálny stav cítil vinný, no skôr z dôvodu, že snáď zažila o niečo viac dobrodružstiev ako mohol on, veď predsa len dospeláci sú taký úzkoprsí! ,,Woah, to si vážne prešla tak veľa sama?!" pokladal rečnícku otázku na ktorú od sestry nečakal odpoveď. V očiach mu svietili iskričky akoby si ani z ďaleka neuvedomoval, že táto výprava mohla vziať jej život a on by ju už nikdy znovu nevidel. Akonáhle však prišla otázka od Danie, jemne musel nakloniť hlavu na stranu. Mal vôbec nejaký dobrý a pádny dôvod, ktorý by dospelí vlci nezavrhli ako detinský? Každopádne mal momentálne šťastie, že nekomunikoval s dospelcom. ,,Som chcel skúmať ďalej ako ma tato pustil, duh," sklonil uši dozadu a zosunul sa na zem neďaleko sestry aby ju nemusel pozorovať z vrchu, doslova. jeden malý detail vynechal, to si však nechá na nejakú ďalšiu konverzáciu. ,,Si mala doma zostať radšej."

Lotéria 10
Srsť na krku a pozdĺž chrbtice sa mu ježila ako malému ježkovi. Aj keď to bol práve on, čo svoju rodinu hneď ako mohol opustil, klamal by ak by povedal, že mu na nich nezáležalo. Práve naopak - teraz keď mal sestru späť pri sebe, akosi mu na nej záležalo o niečo viac, ako keď ich delili desiatky kilometrov, ktoré sa mu podarilo prejsť so skupinkou mladých vlkov. Akonáhle sa im podarilo ju vytiahnuť späť na povrch zemský, rozplacla sa pred ním ako prezretá hruška. Ihneď jej nosom začal strkať do líca a popri tom ticho vrčať, akoby jej chcel povedať, že práve teraz nie je príliš dobrý čas na spanie. ,,Ty si ma sledovala?" pýtal sa jej a popri tom ju zubami zaťahal za srsť na lícach. Maple v tomto momente asi nemala príliš čo robiť, vĺčatá sa doťahovali - alebo minimálne jeden z nich sa o to snažil. Vypravokovať svoju sestru do reakcie, v tomto momente skutočne akejkoľvek. Asi nebol najlepší nápad zostávať mimo nory na príliš dlhú dobu, predsa len aj on sa potreboval poriadne zohriať ihneď potom ako ho alfa našla a teraz by sa tak malo stať i jeho sestre. On však práve nebol tým, ktorý by uvažoval najlogickejšie, predsa len bol ešte mladý a pocit nesmrteľnosti ho ešte stále neopúšťal. ,,A šla si len sama?" ďalej do nej dobiedzal nie len ňufákom ale aj slovami. Pokúšal sa ju postaviť na tenké labky aby sa mohli začať presúvať. Predsa len okolo Maple vládla akási teplá aura, ktorá aj jeho predtým zohriala ešte skôr ako sa mu podarilo dostať do nory. Nicos ešte mágiu nedokázal poriadne vysvetliť, no možno raz sa k tomu dostane a pochopí, že tento pocit nie je len obyčajným pocitom.

Lotéria 9
Uši mu stáli vysoko k oblohe ako ich mal nastražené, aby mu ani jeden jediný hlások neutiekol. Nemal však dostatočne veľa odvahy aby bol prvým vlkom, ktorý strčí hlavu do výklenku pod koreňom stromu a teda nechal Maple nech sa ujme iniciatívy. Zatiaľ, kým sa ona skláňala k zemi, on očami preskakoval po vysokých stromoch a pozoroval či sa náhodou kúzelná hmla neskrýva práve tam, kde ho najskôr ani nenapadlo sa pozrieť. Predsa len, ak bola kúzelná asi sa snáď nenachádzala na každom kroku! Potom by razom prestala byť magická a stala by sa z nej taká úplne obyčajná, ktorú by on sám dokázal nájsť kdekoľvek. Nicos však nevedel, že samotná hmla magická nie je, ale skôr len vlci vo svorke, ktorí z nej niečo špeciálne dokázali utvoriť. Ako nový člen Sarumenu možno snáď dokáže robiť presne to isté čo dokázala Maple, od toho bol však momentálne veľmi ďaleko a ryšavec tak ďaleko teraz rozmýšľať nedokázal.
Akonáhle ale Maple k niekoho prehovoril, takmer sa hodil dopredu aby mu nič nešlo. ,,Je tam?" nadšene vyhŕkol a prepchal sa pomedzi nohami vlčice aby sa na svojho nového priateľa dokázal pozrieť čo najskôr a mohol teda začať tvoriť vzťah, ktorý bude pre neho niečo znamenať. Skôr ako si však stihne uvedomiť kto pred ním leží, ústa sa mu mimovoľne pohnú. ,,Danie?!" zvolá akoby videl ducha a hodí sa do diery za vĺčaťom, ktoré nebolo o moc menšie ako bol on. Chňapol jej po krku ako sa pokúšal ju vytiahnuť spod stromu aby jej mohla Maple pomôcť rovnako ako doteraz pomohla jemu, na otázky prečo sa mu sestra zjavila za zadkom bolo ešte dostatok času potom čo sa dostanú späť do úkrytu. Alfa by to samozrejme zvládla v poriadku aj sama, Nicos ale cítil omnoho lepšie keď mohol nejako pomôcť aj keď možno skôr zavadzal.

24.1 - 3 posty/lístky
25.1 - 1 post/lístok
26.1 - 5 postov/lístkov

Lotéria 8
Labky sa mu pohybovali rýchlo, uvedomoval si, žeby mohol eventuálne predstavovať pre Maple zdržanie a tak sa teda ponáhľal aby sa ku zvuku čo počula dostali čo najskôr. Klamal by, ak by povedal, že sa mu podarilo počuť hlas, ktorý spomínala. V tom momente jeho myseľ filtrovala len tie najdôležitejšie údaje a nejaké vzdialené vytie, rozhodne pre neho nebolo dostatočne podstatné aby mu venoval pozornosť. Vytie rozhodne v jeho mladej hlave nedávalo na území svorky nejaký veľký pocit nevšednosti, najmä teda potom čo nemal najmenšieho tušenia či sa vôbec jednalo o člena svorky alebo nie. Podľa slov alfy však išlo skôr o negatívnu odpoveď a dokonca aj v jeho veku! Kto by to bol povedal. ,,A to si to počula až tak ďaleko?" pýtal sa s kmitajúcim chvostom zo strany na stranu, popri čom mu okolo zadných nôh poletoval rozvírený sneh. V tomto momente bral dospelých vlkov ako akýchsi superhrdinov, minimálne na neho tak vlci z Gallirei tak doteraz pôsobili. Nezostávalo mu nič iné ako len mať nastražené uši a pozorne počúvať, momentálne každá jedna informácia, ktorú mu Maple poskytla sa veľmi hodila a mohol ju prihodiť na hromadu ,,opýtať sa neskôr". ,,Dúfam, že nám rýchlo odpovie a zistíme čo je to zač!" nadšene poskočil a akonáhle hnedá vlčica začala vyť, nečakal ani len zopár sekúnd aby sa k jej spevu pripojil.
Akonáhle mu hlava klesla späť dolu, pevne nastražil uši do hĺbok lesa aby mu tentoraz neušiel ani ten najtenší hlas, ktorý by mohlo stratené vĺča vydať. Trpezlivosť avšak nepatrila k jeho silným stránkam a tak netrvalo dlho kým práve on ticho prerušil. ,,Sa neozýva," zamrmlal si popod nos a zacvakal ušami. Nasledoval Maple ďalej a popri tom sledoval všetky stromy naokolo seba. Neuvedomujúc si, že práve prechádza okolo jedného zo stromov, pod ktorého koreňmi sa skrývala jeho sestra jednoducho podskočil. ,,Tam vyzerá byť celkom veľká diera."

Lotéria 7
Hlasy okolo neho sa pomaly ale isto prenárali do temnoty a k nemu doliehali len cez čiernotu spánku, ktorá sa na neho vyvršovala. Uši mu stále pevne sedeli nastražené na hlave a mimovoľne tikali smerom odkiaľ k nemu hlasy prichádzali, zatiaľ čo mozog len filtroval ich významy aby sa mladý ryšavý vlk mohol ponoriť do ríše snov - a dokonca od nej skutočne nebol ďaleko, ak by nezacítil miznúci tlak na svojom zadku, nebolo pochýb o tom, žeby zaspal ako poleno a možno by si aj čo-to pochrápal. Rozospato otvoril žlté oči a v šere úkrytu sledoval ako sa svietiaca vlčica vytráca kdesi preč a za sebou necháva dvoch vlkov a tmu, ktorá veľmi rýchlo pohltila všetko na čo sa Nicos eventuálne mohol pozerať. Nie, nebál sa tmy a ani zúžené priestory mu nejako nevadili, no dvojica, ktorá s nim zostala sa mu nepozdávala. Nič osobné, skutočne. Uši sa mu pritlačili k lebke ako prebehol pohľadom z jedného vlka na druhého a následne na chodbu ktorou sa vytratila Maple. Ak ju chcel ešte stihnúť, musel sa čoskoro rozmyslieť a dať do pohybu. Rozhodovanie však bolo omnoho zložitejšie akoby očakával; na jednej strane teplo nory, na strane druhej vlčica, ktorá ho objavila a on sa na ňu naviazal už za tak krátku chvíľu. Rozhodovanie ukončené, vyskočil na dlhé labky a vystrelil za ňou ako raketa, akoby sa bál, že od jej chytenia závisí celá jeho budúcnosť. ,,Aj ja idem!" kričí s ňou so srsťou na krku naježenou do všetkých strán. Možno teraz mu už ukáže tú kúzelnú hmlu, ktorú tak veľmi chcel vidieť, no nemali dostatočne dobrú príležitosť aby mu ju Maple mohla ukázať.
Sarumen >

Lotéria 6
Iskrilo mu v očiach ako sa Maple snažila vysvetliť o čo sa jedná s mágiou. Aj keď sa veľmi snažil, príliš tomu až tak nerozumel, no ďalej sa už nepýtal. Skôr si len predstavoval koľko zábavy by si mohol užiť ak by sa do takej svorky niekedy dostal. Pravda ale bola, že tuna sa mu páčilo, aj keď ešte neprešiel ani jeden deň tak ... Najskôr sa musí pozrieť na tú zázračnú hmlu! Predsa len tento prírodný jav znel o niečo lepšie ako super tvrdý sneh. V nore však vôbec nehrala taká nálada akú by Nicos zo začiatku očakával. Mohol však byť rád, že nepríjemné slová neboli venované jemu a niekto iný bol objektom hádky. Kamenné steny úkrytu rezonovali hlasmi vlkov v ňom a ryšavé vĺča si radšej uši pritískalo ku hlave a venovalo sa rybám, ktoré chutili omnoho lepšie ako počúvanie dospelých riešiacich svoje dospelé veci. Nicos nepatril k vlkom, ktorý by strkali nos do vecí, ktoré neboli jeho problémom, minimálne teda vo veku v ktorom sa momentálne nachádzal. Avšak aj napriek tomu sa mu do zvukovodov dostávali hlasy s významom a vyfiltroval si len to čo ho zaujímalo. Akonáhle padla reč na zaujímavé farby, privrel oči aby mu v šere úkrytu aspoň čo-to padlo do očí. Nevidel však poriadne, okrem teda svietiacich znakov patriacich Maple, ktoré si obzeral už nejakú dobu vždy ako zodvihol hlavu od nahlodanej ryby. V hlave mu vŕtalo množstvo otázok, avšak nepokladal žiadne, veľmi dobre sa mu zdalo, že asi nebola práve najvhodnejšia chvíľa, ktorú by mu mohli vlci venovať. Možno niekedy neskôr, rozhodne si plánoval Maple znovu ukradnúť len pre seba.
Po chrbte mu prešla príjemná triaška, ktorá prezrádzala prítomnosť tepelného zdroja. Labky mu už dávno nebrneli od zimy ako keď sa nachádzal vonku. Razom dokonca aj s plným žalúdkom, už mu chýbalo len jediné - poriadne dlhý spánok. Jeho myšlienky ho prinútili zívnuť a skôr ako sa mu podarilo znovu zavrieť oči, pred ňufákom mu preletel motýľ akého predtým ešte nevidel. ,,Woah!" nadskočil na dlhých labách a ihneď po ňom chňapol zubami, akoby sa nechumelilo. Skvelý nápad ako mladého vlka pripraviť o ďalšiu nádielku energie a zabezpečiť si jeho dlhý spánok. Nicos však hlbšie do ich plánu nevidel a preto mu chvost razom zametal všetky steny ku ktorým sa dostal. Motýľ sa mu vždy vyšmykol akoby tam v tom momente ani nebol, Nicos to však prikladal na účet jeho pomalosti, určite nepredpokladal, že farebné zviera predsa len nie je skutočným zvieraťom. Keď ho už chytanie prestalo baviť, zložil sa k zemi neďaleko Maple tak, aby sa zadkom dotýkal jej boku. Hlavu spokojne položil na predné labky a s očakávaním spánku ďalej počúval ich konverzácii až dokým nezaspí.

Lotéria 5
Cupkal popri Maple a snažil sa sledovať stromy okolo seba, aby vedel kadiaľ sa pohybovať, ak sa náhodou bude chcieť dostať kdesi inam. Aj napriek tomu, že mal veľmi pevne daný cieľ, pozornosť sa mu často pohybovala úplne mimo misu a preto odbiehal k nepodstatným veciam, ktoré ho len ťahali úplne zlým smerom. Našťastie však mal dostatočne veľa rozumu na to, aby sa dokázal prinútiť nezatúlať príliš ďaleko od alfy a miesto toho len nasledovať jej sprievod. ,,Dobre, nevadí!" ušknul sa na ňu a spokojne sa ďalej pohyboval z miesta A na miesto B, kde mala pre neho Maple určite niečo pripravené. Akonáhle k nemu ale začala rozprávať s plnou pusou, nebol si príliš istý čo rozumel presne všetko čo myslela ale niečo vyrozumel. ,,Ako to, že viete také zázračné veci?" oči sa mu rozšírili ako sledoval vlčicu popri ktorej kráčal. Hlava sa mu dokonca jemne naklonila na stranu a uši pevne nastražoval aby mu neušlo ani jedno šušľavé slovo, ktoré by mi mohla eventuálne venovať.
Ako sa však pre nimi otvorila jaskyňa, uši mu už na hlave nestáli tak nadšene ako doteraz. Pachy vlkov sa mu točili okolo nosa a jeho prepchla akási nedôvera. Nemal však inú možnosť ako ju nasledovať do nory a pomaly ale isto zabudol, že je hladný. Dlhými krokmi kráčal dopredu no popri tom sa rozhliadal naokolo, nemal však čas na to aby ďalej skúmal iné miestnosti do ktorých vlčica nevchádzala. ,,Dobrý večer," pozdravil sa a s ušami prilepenými k hlave sa porozhliadol po vlkoch nachádzajúcich sa vo vnútri. Bol však rád, že ho Maple ponúkla jedlom a tak trochu rozpustila jeho nervozitu, ktorá sa snáď čo najskôr vytratí kdesi preč.

Lotéria 2
Akonáhle sa k nemu vlčica pripojila, chvost sa mu začal pohybovať o čosi istejšie. Samozrejme, doteraz ním taktiež spokojne vlnil, no až teraz bolo skutočne cítiť ako sa nálada úplne zmenila. Akoby mu nebezpečenstvo, ktoré mohla Maple eventuálne predstavovať úplne jedno a akceptoval jednoducho všetko čo sa na neho mohlo vrhnúť. Metaforicky či doslova. ,,U-hum!" pritakal akonáhle ich pozornosť bola pritiahnutá na stromoch, tvoriacich les naokolo nich. Síce teraz, pod nánosom bieleho snehu, nebolo príliš jednoduché vidieť jeho úplnú krásu. No Nicos nebol príliš náročný a mohol si snáď aj oči vyočiť, ak by mal na to dostatok času. Skôr ako sa však stihol dostať do podobného stavu, Maple zaujala jeho pozornosť niečím omnoho zaujímavejším ako boli obyčajné stromy, ktoré mohol vidieť takmer kdekoľvek. Uši mu nadskočili a v žltých očiach sa objavila drobná iskierka. ,,To fakt?!" vyprskol nadšením a ihneď sa začal obzerať, či snáď neuvidí nejaký kus mliečneho vzduchu, kde by mu vlčica mohla ukázať svoju moc. Nemal však šťastie, nevzdával sa však. ,,Že mi to ukážeš? Že áno?! Prosííím!" malou labkou sa jej dotkol srsti na nohe v snahu ju jemne popchnúť ku hre. Očakávajúc nejakú reakciu, však nakoniec pritakal ďalšiemu návrhu. Hmla mohla počkať, najmä potom čo sa jeho žalúdok ozval o svoju čas pozornosti a povedal presne čo by si prial. ,,Woah, a to si ulovila sama?" pýtal sa jej akonáhle mu oči spadli na vec, ktorú Maple chytila do tlamy. Určite sa raz dostanú i k tomu aby mu vysvetlila ďalšie veci, ktorým zatiaľ nerozumel. Tak či onak, s radostným nadskakovaným naokolo vlčice sa nechal viesť smerom hlbšie do lesa na ceste do úkrytu.
> Úkryt

Lotéria 1
Drobnými labkami ryl do snehu pod ktorýmsi stromom a dúfal, že sa mu podarí vyhĺbiť dostatočne veľkú priehlbinu aby sa do nej mohol uložiť. Nemal príliš veľa skúseností s tým ako prežiť v divočine, predsa len doteraz skoro nikdy nebol vonku sám, vždy sa okolo neho motalo aspoň zo päť vlkov o dosť skúsenejších ako bol on. Hrabanie diery na noc odpozoroval od skupiny Ling, ktorá tak zabraňovala vetru dotýkať sa ich srsti, samozrejme pre neho bolo teraz veľmi ťažké si dať dve a dve dohromady a robil to len preto, že dané správanie kdesi odkukal. Potichu si sám pre seba vrčal a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa mu nepodarilo zachytiť prítomnosť neznámeho vlka predtým ako k nemu prehovorila. Uši mu poskočili, okamžite sa za hlasom otočil a špička chvosta sa mu skrútila pod žalúdok. Veľmi rýchlo si však uvedomil, že nie je v nebezpečenstve a zvedavo zodvihol jednu z predných láb do vzduchu. ,,Som Nicos," predstavil sa hrdo a popri tom spokojne preskákal k vlčici, akoby zabudol, že doteraz mu bola zima. Pri neznámej sa cítil omnoho lepšie, no popísať senzáciu, ktorá sa mu dostávala do srsti nijakým spôsobom nedokázal. ,,Som sa išiel iba napiť k potoku, ale všetko vyzeralo potom tak inak," vysvetľoval a na čele mu navrela jemná vráska. ,,Ale tu je pekne, skoro ako u mňa doma," pozerá na vlčicu a ryšavý chvost sa mu pomaly začína pohybovať zo strany na stranu. Nevedel čo ho teraz čaká, no snáď mu pomôžu nájsť jeho skupinu? Alebo niečo iné, čo by možno nikdy nečakal. Predsa len musel počítať so zmenou kurzu, keď nemal presne určený cieľ. Taký koncept bol však pre Nicosa momentálne pŕliš zložitý na pochopenie.