Gallirea - Příspěvky uživatele

Ešte predtým ako sa na Mýtine začali zhromažďovať vlci, Maple im venovala zopár viet, na ktoré mohol Nicos reagovať len so značným znepokojením. Na čele mu navrela vráska a teraz si nebol zcela istý, či sú jej slová pre neho dobrou správou alebo presne naopak. ,,Silný citový vzťah huh?" zamumlal si popod nos a chvostík sa mu spustil k zadným nohám akoby doteraz nebehal ako zmyslov zbavený zo strany na stranu. Premýšľal a niečo také sa mu vôbec nepáčilo, najmä teda preto, že on ako jednotlivec nemal najmenšiu možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť čo sa stane v budúcnosti. Ak by šlo o tréning, toho sa nebál! To vedel, žeby dal bez problémov, Nicos mal jednoducho o sebe veľmi peknú predstavu, ktorú sa zatiaľ ešte nikomu nepodarilo zrútiť a tým pádom si veril možno viac ako bolo zdravé. Minimálne teda v niektorých veciach, že áno. ,,To znamená teda, že ak sa dostanem vyššie, budem to vedieť? Samozrejme aj s tým vzťahom," odhodlane zopakoval a premýšľal čo by ešte potreboval vedieť predtým ako sa vrhne do vytvárania si lepšieho vzťahu s mágiou, či čo to vlastne Maple vravela. Bol si istý, že Danie mu to dokáže neskôr zopakovať, nepochyboval o nej. ,,Zaujímalo či sa dá tá hmla ovládať aj nejako inak ako len tvarovo? Bolo by zaujímavé ak by aj dokázala meniť farby!" hádzal ďalej na Maple otázky, avšak to sa už okolo nich zhromaždila celkom pekná skupina vlkov a alfa mala plné laby práce aby ich všetkých pochytala a pozdravila. Niektorý sa im predstavili, na čo Nicos neváhal a urobil presne to isté, len aby nevyzeral ako nejaký buran. Akonáhle sa k nim ale dostalo vĺča, o možno niečo staršie ako oni, malo jeho plnú pozornosť. Žeby toto bolo to vĺča o ktorom im vravela Maple? A prečo ju volá teta? ,,Nicos a toto je Danie," predstavil ich oboch a chvost mu napokon predsa len urobil zopár zamávaní. Miesto toho aby sa ale dával viac do reči, tak akoby si normálne predstavoval, jemne sa prisunul ku sestre aby jej mohol predať zopár slov priamo do ucha. ,,Chceš sa pridať, alebo je ti stále zle? Ak chceš môžeme zostať pozadu tentoraz a vynahradiť si to na jeseň."

Sarumen >
Nicos sa pohrúžil do vlastných myšlienok, najmä teda potom čo Maple oznámila jej (ne) informácie ohľadne ostatných alf svoriek, ktoré by sa mohli v ich okolí nachádzať. Nie žeby sa Nicos príliš dobre do práce álf vyznal, no z jeho ,,objaviteľského" pohľadu na svet sa mu zdalo, že mohli o nich vedieť viac. Nevadí! Takýmto spôsobom bude mať snáď v budúcnosti vo svorke nejakú prácu čo ho bude baviť - možno to bude práve on kto zistí o okolí niečo viac a s jeho pomocou bude mať svorka lepšiu predstavu o svojom okolí. ,,Vydry? Ugh, tie žijú vo vode, to sa mi moc nepáči," ohrnúl nosom a popri tom sa mu na tvari objavila hromada akoby zjedol niečo skazené. Nie, ryšavý vlk skutočne nemal rád vodu, najmä ak sa od neho očakávalo, žeby sa do nej mal namočiť a najmä ponoriť. Nicos mal radšej svoje nohy pevne na zemi a k tomu sa pobyt vo vode skutočne nevzťahoval. ,,Radšej by som lovil jelene - napríklad takého ako si vtedy urobila z hmly," pokrútil na začiatku hlavou zo strany na stranu, avšak pri konci vety sa mu žlté oči zabodávali priamo do tváre Maple s chvostom rýchlo krútiacim. ,,A to na akom poste by sme mali byť aby sme také niečo dokázali?" pýtal sa ďalej s nadšením a sledoval každú reakciu, či už verbálny alebo neverbálnu, ktorú by mu mohla alfa ponúknuť. ,,A ako si ty zistila, že dokážeš ovládať tu mágiu? Povedali ti to alebo si ju objavila sama? dobiedzal neochvejne. ,,Wow určite by som chcel byť prvým vlkom čo objavi nejakú mágiu."

Ďakujem za super akciu!

Poprosila by som teda 4 kryštály a 34 oblázkov.

,,Ja ešte neviem. Ale ty čo vlastne robíš okrem toho že si alfa?" ozval sa Nicos prvý na otázku, ktorú im Maple podsunula. Popravde nad podobnými myšlienkami mladý vlk skutočne nerozmýšľal a akosi dúfal, že to po čase príde samo a problémy či nadchádzajúce situácie sa vyriešia samé tak ako prišli. No nebolo sa príliš čomu čudovať, ešte poriadne ani nepoznal svet aby dokázal presne povedať čo by sa mu páčilo do konca života robiť, avšak na druhej strane bola aj pravda, že raz sa nakoniec aj tak rozhodnúť bude musieť. Síce teda nevedel čomu sa chce venovať on sám, no Danie si veľmi pekne dokázal predstaviť ako upratovačku, ktorú už akosi aj robila. Len dúfal, že neskončí rovnako. Maple ich nakoniec ale začala viesť smerom kdesi do lesa a Nicos neprotestoval, okamžite začal skackať popri nej aby neprišiel ani o jedno slovo, ktoré by im eventuálne mohla venovať. ,,To myslíš vážne?" vyhŕkol ihneď ako sa k nemu dostala informácia, že nebude musieť zostať doma na zadku zatiaľ čo ostatní pôjdu na prieskum územia ďaleko od nich. Nedalo sa ani len pochybovať o tom, že by snáď aj neposlúchol rozkaz, ktorý mu bol venovaný. Našťastie sa však do takej situácie dostať nemusel. ,,Tak to teda keď tam budeme, budeme musieť všetko poriadne zistiť," nadchýnal sa a nejako počítal s tým, že všetci vlci budú k nim priateľský. Popravde sa za svoj život ešte s nepriateľskou svorkou nestretol, no to v jeho veku nebolo príliš veľká výhra. ,,Takže teda nepoznáš ani ich alfy, že?" jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Ale je to škoda, možno by sa chceli s nami kamarátiť! Tešíš sa Danie? Pôjdeme na prieskum!"
> Mýtina

Ihneď ako sa im podarilo sa k Alfe dostať, Nicovi chvost radostne behal zo strany na stranu. Príjemné počasie mu len pridávalo na nálade a tým pádom sa mu aj lepšie prechádzalo po lese, ktorý tak krásne voňal. Ak by sa snáď lepšie započúval, možno by aj v korunách vysokých stromov započul zopár spevavých vtákov.,,Nenudíme sa, to sme urobili len tak," uškrnul sa na margo jej slov, no ani poriadne nevedel akú veľkú pravdu Maple mala. Chcel sa ale pochváliť, chcel aby vedela, že to koniec koncov robili nezištne a najmä zo svojej iniciatívy. Tak či onak ale urobili svoju porciu práce a on sám by sa do žiadnej ďalšej nehrnul - a ticho dúfal, že i sestra vezme rozum do vlastných láb a nebude príliš iniciatívna. Aj keď ani jeden z nich určite nechcel povedať nie ak by k tomu prišlo. ,,Nie, tam sme ešte neboli, zatiaľ sme chodili len medzi stromami a popri nore," odpovedal v rýchlosti na otázku a ticho dúfal, že Maple navrhne výlet smerom na mýtinu, kdekoľvek to len mohlo od ich polohy teraz byť. Momentálne by bol ochotný nasledovať ju snáď aj na koniec sveta, len aby mu z toho niečo kvaplo, a to niečo bola ukážka mágie. Po čom inom by už len Nicos mohol túžiť? ,,Maple? A ako si vtedy vravela, že každá svorka má svoju mágiu, sú tu aj nejaké iné okrem tej svorky s tvrdým snehom?" načal konverzáciu zase smerom, ktorý sa mu najviac pozdával a dúfal, že alfa nebude píliš skúpa na slová a bude im venovať trochu času. Bohužiaľ však nemal najmenšieho tušenia čo sa len pred pár hodinami stalo, inak by tak veľmi do Maple nešil tak ako teraz. Takt mu niekedy ale skutočne chýbal.

Úkryt >
Sestre sa nakoniec podarilo pripojiť k nemu bez toho aby si všimla jeho ponurej nálady, čo u neho nebolo príliš časté. S ušami mierne do kriva sedel ramenom opretý o kamennú stenu úkrytu z ktorého len pred pár minútami vyšiel. Predsa len nebol bez sestry tak dlho a nemohol sa ňu viazať do konca svojho života. Síce zatiaľ boli ešte mladí a malí, no to sa určite čoskoro zmení a on sa bude musieť naučiť ... ,,Neviem, ale už mám dosť upratovania," odfrkol si nie príliš nadšene a pozrel na sestru s hlavou vykrútenou do neprirodzených uhlov v ktorých mu ale nemohla spočinúť príliš dlho. ,,Huh Maple? Myslím, že by sme za ňou ísť mohli," postavil sa na laby a jednou z predných láb si pretrel nos. Bol tak zahĺbený do svojich myšlienok, že si ani len nevšimol, že pach vlčice skutočne smeroval von z úkrytu. Asi sa aj ona musela prevetrať a zmeniť vzduch. ,,Čo ale ak chce byť teraz sama?" spýtal sa pre zmenu tentoraz on. Väčšinou to bola práve Danie, ktorá sa obávala nepríjemnej konfrontácie, ako úplný protiklad oproti nemu. Záležalo však od premennej, ktorá bola momentálne vlkom na ktorého názore mu záležalo. Akonáhle ale sestra navrhla, že by pre tentoraz mohol ich cestu viesť on, neváhal ani sekundu.,,Dobre, tak poďme!" uškrnul sa a vybral sa priamo za nosom smerom od nory, čakajúc či na niekoho skutočne narazia.

Sarumen >
Nicos sa ponáhľal do úkrytu aby sa tam dostal ešte pred Danie a mohol tak získať nejakú pozornosť ešte predtým ako sa dovalí sestra a všetku mu ukradne svojimi múdrymi slovami a tvárou anjelika. Akonáhle sa mu ale podarilo dostať do vnútra, uvedomil si, že jediný vlk ktorého pozornosť i želal bol už dávno preč. Nespokojne labkou dupol o zem a mŕtveho zajaca sa rozhodol zaniesť na miesto kde pred zopár dňami odložili ryby, ktoré nakoniec tak dlho ani v úkryte neexistovali. Teraz, keď bolo v úkryte také ticho a nemal pri sebe sestru, dané miesto pôsobilo akosi... desivejšie. Nicos nikdy nebol nejako extra dobrý v tvorení nových vzťahov a teda aj napriek tomu, že na mieste nebol sám, cítil sa osamelo a úplne mimo misu, ktorá by sa mu mohla pozdávať. Danie bola pre neho akýsi maják, miesto ktoré ho spájalo so zemou a pevninou okolo ktorej on poskakoval a často zabúdal, že existuje. Až teraz, vo chvíľach kedy nemal pri sebe nikoho známeho si uvedomoval ako svoju sestru veľmi vo svojom živote potreboval. Tak či onak, s kývnutím hlavy a ušami pevne pripnutými k zátylku sa pobral rovno aj von, nejako extra sa ďalej na tomto mieste nezdržiaval.
> Sarumen

Sestra od neho nebola ďaleko a tak sa teda nemusel obávať že sa jeden druhému stratili. Jej srsť, koniec koncov ako aj tá jeho, sa v lese plnom bielej a hnedej farby celkom vynímala a nejeden ich mohol zahliadnuť z peknej diaľky ako malé ohníky porozhadzované kde tu pomedzi stromami. ,,Verila by si tomu, čo sme práve urobili! Toto je síce len prvý krok ale rozhodne je to niečo neskutočné!" hodil zajaca na zem neďaleko sestry a skôr ako sa mu podarí sústrediť na presun k nore, ešte sa musí upokojiť. Labky mu ťapali všade naokolo neho akoby si ešte nezvykli na to, že už dávno zajaca nenaháňajú. Nicos niekedy jednoducho potreboval mať pri sebe niekoho kto by dokázal rozoznať jeho problémy a akosi ich dokázať ukočírovať či upokojiť - bohužiaľ však najskôr sa musel nájsť niekto komu by tento vlčí samec veril dostatočne silno na to aby si nechal pomôcť. Tak či onak, sestra to s ním musela trpieť či sa jej to páčilo alebo nie. ,,Myslíš si, že budú radi, že sme im niečo priniesli? Možno by sme jedného mohli venovať Zorei za tie jej šípky aj keď moc nepomohli no," venoval jej zopár slov s hlavou mierne naklonenou na stranu, no miesto toho aby čakal na odpoveď, chytil svoju korisť a zodvihol ju do vzduchu. Nechcel aby sa na srsť zajaca nachytalo ešte ďalšie bahno, dokázal si predstaviť ako veľmi zle by sa jedol - aj keď krusta bahna mohla byť v určitom zmysle slova aj celkom dobrá pre žalúdok. ,,Myfliš, žšhe by šhme mochli potom išť niekde mimolefa?" pýtal sa sestry šušľavo, no dobre vedel, že práve ona nebola tá, ktorej by sa mal pýtať ale skôr niekoho dospelého, ak nie priamo ich alfy Maple. Nechcel ju však otravovať, zdalo sa, že mala dostatok svojich problémov s vlkmi v nore a teda jej nechcel pridávať ďalšie. Síce ju nepoznal dlho, no z nejakého dôvodu si ju do hlavy zapísal ako ich druhú matku a tak sa k nej aj správal. Či to bolo dobré rozhodnutie bola otázka ďalších dní. Bez toho aby sa ale zbytočne ďalej stresoval, spokojne poskakoval popri sestre hrdo si nesúc svoju obeť a v ušiach už takmer počul ďakovné slová, ktoré by k nemu mali doľahnúť.
> úkryt

Sestra sa nachádzala kdesi ďaleko za ním takmer okamžite po tom čo sa rozbehol smerom dopredu. Nie žeby mu v tomto momente nejako záležalo na tom kde sa Danie nachádzala, to nie. Jeho oči mali úplne iný ciel ku ktorému sa chcel dostať avšak bola otázka či sa mu to podarí, najmä teda z dôvodu, že rozmýšľanie hlavou a videnie niečoho čo by mohlo eventuálne vyjsť zle jednoducho nebola jeho silná stránka. V jednoduchej trase z miesta A na miesto B, kde B bol ciel, on videl len rovnú cestu bez akýchkoľvek problémov. Preto si aj veľmi rýchlo uvedomil, že snáď celý lov pokašlal nie len pre seba ale najmä pre sestru, ktorá sa ale na druhej strane snažila zo svojej situácie vyťažiť čo najviac len mohla. Príliš neskoro ale bolo teraz zastaviť a plakať nad niečím čo urobil bez premýšľania a miesto toho radšej aj on začal pracovať s tým čo mal. Nedala sa zajacom uprieť ich rýchlosť a najmä obratnosť, no Nicos mal tiež niečo v rukáve a volalo sa to odhodlanie. A možno aj trochu šťastia, avšak on sám by skôr povedal, že to všetko dokázal len vďaka svojej sile, možnostiam a najmä múdrosti. Danie by rozhodne nesúhlasila.
Výber koristi u neho bol jednoduchý, zase mu nepredchádzalo príliš veľké rozmýšľanie a prvý zajac, ktorý sa mu dostal do cesty sa mal stať obeťou. Klamal by, ak by povedal, že sa mu predstava prvého zahryznutia a ihneď chytenia nepozdávala, no zuby mu aj napriek snahe klapli na prázdno. Musel sa teda rozbehnúť a bahno mu spod láb striekalo takmer až za uši. Panika čo vypukla medzi malými tvormi sa nedala snáď ani opísať a Nicos sa nej tešil, predsa len len vďaka nej sa mu nakoniec podarilo niečo uloviť. Zajac o ktorého sa pokúšal však bol dávno preč, skôr ako sa on poriadne rozbehol, jeden zatúlaný sa mu ale rýchlo priplietol pod nohy a Nicos na neho bez varovania skočil - nie žeby si to naplánoval. Ryšavec sa sám zrútil na zem a ak by bola zem ešte o niečo mäkšia, snáď by si do nej zaryl aj hlavu. Akonáhle sa ale otočil a uvidel zajaca ležať na zemi, nadšene vyskočil na laby. ,,Moja prvá korisť! vyhŕkol a pozrel smerom na sestru. Čakal pochvalu. Teraz už na daného zajaca ani nemal chuť, chcel ho priniesť do svorky aby aj ostatní videli čo dokázal a možno by si tak vyslúžil pár milých slov, čo by mu členovia Sarumenu mohli venovať. ,,Vezmeme to teda do nory?

Nicos prekrútil očami smerom k oblohe. Nedokázal pochopiť, prečo sa jeho sestra zase na také blbosti sťažuje, ktoré v jeho pohľade mali pomerne jednoduché riešenie nad ktorým sa ani nebolo treba zamýšľať. Zas a znovu hľadala problémy tam kde neboli a brata to začínalo vytáčať. ,,Sa vždy môžem Maple opýtať, čo riešiš zase," oznámil jej s tónom hlasu, ktorý prezrádzal, že nemá najmenšieho tušenia ako na takú jednoznačnú vec nedokázala prísť sama. Ona, taká múdra vlčka!
Fakt, že však skutočne múdra bola sa jej nedal vytrhnúť a odškriepiť aj keby ak Nicos niekdy veľmi rád urobil. Netrvalo im dlho kým sa podarilo nájsť stopu, ktorej by sa mali držať aby našli niečo pod zub a najmä niečo čím by doplnili špajzku ich novej svorky, keď bola pravda, že práve oni dvaja ju celkom slušne vyžrali. ,,To sú zajace!" potichu vyštekol a chvost sa mu rozkmital zo strany na stranu. Nemusel však čakať na sestrino zahriaknutie by pochopil, že ak sa chce najesť a najmä priniesť niečo domov, mal by skôr ako nadšene poskakovať, radšej držať jazyk za zubami a taktiež krok. Sestra sa začala hýbať smerom k ušiakom a on ju sledoval. Tentoraz a nedalo pochybovať o tom, že Danie vedela zas a znovu niečo viac ako on, keďže väčšinu času trávila s matkou zatiaľ čo Nicos sa prechádzal po hraniciach a užíval si detstvo svojim spôsobom. Nakoniec možno bolo aj na jeho škodu, že sa s mamou nehral tak veľa ako jeho starší súrodenci - práve v tomto momente by sa mu to veľmi hodilo.
Miesto toho aby sa ďalej ľutoval, nasledoval príklad svojej staršej sestry. Pazúre sa mu zaryli do rozmrznutej pôdy popri tom ako sledoval svoju korisť. Zlaté oči mu prepichovali zoschnuté konáre, ktoré mu blokovali priami pohľad pred seba a potichu nadával, že si mal vybrať omnoho lepšie miesto na svoj počiatočný útok. V tomto momente Danie už ani poriadne nevnímal aj keď kdesi v periférnom videní nemohol jej ryšavú srsť prehliadnuť. Nečakal na signál a ani na lepšie nastavenie planét nad jeho hlavou, jednoducho sa vrhol dopredu bez ďalšieho rozmýšľania- predsa len niekedy môže prekvapenie súpera vyhrať úplne všetko.

Oči mu stále sedeli nad vchodom do úkrytu a počúval sestrine slová, ktorému venovala. Nápad, ktorý mala bol skutočne dobrý, otázka však skutočne bola ako to urobiť, keď ani jeden z nich nebol dostatočne silný ani ovládať danú hmlu o ktorej im hovorila Maple. ,,Ja niekoho nájdem," odpovedal jej, no veľmi rýchlo si uvedomil, že nemá ani najmenšieho tušenia kde by vôbec mal začať hľadať ak by niekoho aj nájsť chcel. Ešte sa na území nenachádzali dostatočne dlho na to aby vedeli kde sa vôbec nachádzajú ďalšie svorky alebo kde sa zdržiavajú vlci, ktorý ku žiadnej svorke nepatria. ,,Alebo sa to naučím ja," zazubil sa a odtrhol pohľad od steny aby ho mohol presunúť na sestru a dať jej vedieť, že svoj nápad zverila na ramená toho najlepšieho vlka ako mohla. Skôr ako mu však stihla poďakovať za odhodlanie a trochu ho pochváliť, ona sama prišla s nápadom, ktorý sa mal lepšie uskutočniť. ,,Alebo aj to je cesta," povzdychol si, no nejako dlho nečakal vo svojom vlastnom nešťastí a radšej sa pripojil k Danie. ,,Keď bude lepšie počasie, tak by sme mohli ísť skúsiť pozrieť aj mimo lesa. By ma zaujímalo ako to tu vyzerá," navrhol jej ihneď ako sa mu podarilo dostať na úroveň jej ramena - miesto jej odpovedi s mu ale ozval žalúdok, čo na seba upozornil nepríjemným zaškvŕkaním. ,,Ale teraz by som asi niečo zjedol."

//ďakujemeee

,,Ah škoda, sme sa miesto upratovania mohli vybrať kdesi na výlet," povzdychol si nad sestrinou odpoveďou, no aspoň si mohol byť teraz istý, že jej je stále rovnako naprd ako doteraz a miesto toho aby jej šípky od Zoroe pomohli, neurobili jej so žalúdkom absolútne nič. Bahno zeme do ktorej teraz kopali jamu sa mu lepilo na pazúre a on vedel, že si ho bude musieť pomedzi pazúrmi zase pracne vykusovať. Nehovoril však už ďalej nič a radšej spolupracoval s ryšavou sestrou tak ako to mal robiť správny brat, ktorému na nej záležalo. ,,Vieš čo, nakoniec som aj celkom rád, že si prišla, aj keď si rovnako otravná ako doma," zakontroval jej slovám a smial sa pritom, tak ako to robil vždy. Čo by ale jeden robil bez toho druhého? Obaja spoločne boli dobrým párom na všetko čo si zaumienili. Jeden bez druhého by ani zďaleka nedokázali tak veľa ako dokázali spoločne - tak ako by sa veľmi trápili ak by všetky kosti museli ťahať osamote. Nicos dlho neváhal a ani sa nenechal ponúkať a chňapol po kosti s ktorou sa naťahovala aby jej mohol pomôcť pretiahnuť ju do nory. Našťastie však to dokázali urobiť rýchlo a už im zostávalo len menšie dočisťovanie, ktoré nemalo zabrať až tak veľa času, snáď. ,,Som sa normálne trochu zapotil," zamrmlal si popod nos provokačne, nie žeby sa nejako extra chcel sťažovať, veľmi rád však liezol sestre na nervy vždy keď ml príležitosť.
Akonáhle sa im podarilo dostať späť ku skalisku a parohom, ktoré tu predtým nechali, Nicos mierne naklonil hlavu na stranu. ,,Škoda, že nie som dosť veľký na to aby som tie parohy hodil nad vchod," zanadával nahlas a miesto toho aby sa o to vôbec pokúšal radšej začal labami hrabať popadané ihličie aby ho posunul aspoň mierne na stranu a pred norou zostal pekný ostrovček nedotknutej pôdy.

Jazykom si prechádzal po tesákoch, ktoré sa mu doteraz zarývali do nechutných, starých kožušín. Mladý samec v tomto okamihu ani nemal chuť premýšľať nad tým kto sa v nich vyvaľoval a koho pach eventuálne on práve teraz čuchá. Lepšia bola skutočne sladká nevedomosť a popieranie reality, ktorá nemusela byť taká pekná akoby si bol na prvý pohľad myslel. Sestra však jeho pozornosť pritiahla rýchlymi slovami a on bol nútený prebudiť sa zo svojich myšlienok o zadkoch, ktoré sa asi dotýkali srsti mŕtvej jelenej zvery. Pozrel sa smerom k nej ponad rameno a položil otázku čo ho zaujímala odkedy vstali. ,,A y už sa lepšie cítiš?" popýtal sa miesto toho aby akokoľvek reagoval na jej slová o poriadku ktorý mali doma. Tieto dve veci sa skutočne nedali zrovnávať, v tomto momente sa zdalo, že svorka z ktorej odišli mala omnoho viac členom ako táto, žijúca v lese. A čím viac členov, tým viac pomocných láb na upratovanie - to bola jednoduchá matematika. Akonáhle sa ale dostali späť k vchodu do nory, Danie už zase makala ako mulica. ,,Počkaj však, nie že si nebodaj dačo natiahneš bože," zavrčal po nej a hnal sa jej pomôcť s ťahaným niečoho veľmi pichlavého. Veľmi rýchlo si ale uvedomili, že zrovna túto vec by si nechať mohli. ,,Myslím, žeby sa to aj celkom vynímalo pred vchodom - vieš, aby to značilo aká je svorka silná, chápeš," jemne naklonil hlavu na stranu a zakmital chvostom. Skôr ako tak ale stihol urobiť, Danie si to mašírovala do lesa. Ihneď teda chmatol do úst čo mu prvé prišlo pod zuby a ťahal za ňou. ,,Sa nemusíme tak ponáhľať," poznamenal keď sa k nej pripojil a uvidel Danie sedieť na zemi. Nie však na dlho. Pridal sa teda k nej do hrabania diery; možno takej veľkej aby sa do neho aj jeho sestra zmestila celá ak by mu ju trochu potlačil.

úkryt >
Do nosa mu ihneď udrel chladný vzduch, ktorý však ani zďaleka nebol taký zlý ako deň predtým. Razom sa mu dokonca aj chcelo svoje mľandravé telo vytiahnuť von z úkrytu a poriadne sa ponaťahovať aby nechal kúsky lúčov slnka rozplývať sa mu na ryšavej srsti. ,,Perfektne," so zívnutým jej odpovedal a po dlhom čase mal zase dobrú náladu. Už ho vôbec neťahalo ,,do strany" a dokonca sa mu chcelo rozprávať bez toho aby na každého vrčal. kto by bol povedal, že kus spánku urobí s vlkom také divy? A predsa sa tak stalo. Akonáhle na neho sestra vrhla pohľad, bolo mu jasné čo od neho asi chce a v tento moment vôbec neprotestoval - prečo by aj? Bol vyspinkaný takmer do ružova a predsa si museli nájsť nejaký program aby sa nezožrali od nudy, čo by Nicos rozhodne veľmi rýchlo dokázal. ,,Je mi jedno. Ak ti to urobí radosť," jemne mykol plecami a na sestru sa uškrnul. Na prvý pohľad sa mu zdalo, že sa cíti o niečo lepšie a preto ani neprotestoval, chcel jej vážne urobiť radosť a bolo jedno či to bolo prácou alebo svojim blbým chovaním. A predsa len, ak chcel na niekoho zapôsobiť musel sa stať o niečo silnejším! ,,Aj keď nerozumiem prečo ti na tom tak veľmi záleží," povedal popod nos, avšak dostatočne hlasno na to aby ho sestra mohla eventuálne počuť. Chňapol do zubov jednu z kožušín, ktoré noc predtým vynosili z úkrytu a začal nasledovať sestru smerom do lesa pomedzi stromy patriace ich svorke. Zaúpel však, tentoraz nemali pri sebe dospelú vlčicu, ktorá by väčšinu práce urobila za nich a teda musel zapracovať aj on ak nechcel všetko hodiť na sestru.

Tlama by mu snáď klesla až na podlahu ak by ju nemal k hlave pripevnenú svalmi. Veci, ktoré im Zorea vravela boli takmer až k neuvereniu, aj keď ako sa zdalo, tak Nicosovi akosi vypadol fakt, že sa jednalo len o sen - alebo tak ho minimálne tmavá vlčica pomenovala bez toho aby nad svojimi slovami dlhšie rozmýšľala. ,,Aká vydra?" labkami ticho zabubnoval o zem avšak pri jej ďalších slovách už nevydržal a podskočil. ,,DRAK?!" zakňučal tlmeným hlasom nadšene a pozrel na sestru akoby očakával rovnaké nadšenie aj smerom od nej. Nie žeby však veril, že s ním práve toto bude zdieľať. ,,Danie počula si čo práve povedala? Prosím povedz, že si to počula!" jemne jej šťuchol labou do ramena aby sa presvedčil, že ich konverzáciu vníma, zabúdajúc, že ju stále trápila bolesť žalúdka. Napokon sa však posadil, keď si uvedomil, že jeho nadšenie asi nebude príliš vhodné namieste kde by sa iní vlci eventuálne mohli pokúšať spať. ,,Aj my sme z hôr, možno ste boli naši susedia?" odpovedal s chvostom búchajúcim o podlahu, no to momentálne rozhodne nebolo dôležité, keďže všetci traja žili niekde úplne inde. ,,Huh, ty ešte nevieš o mágii? Vlci z tejto svorky dokážu ovládať hmlu a vytvárať z nej všelijaké zaujímavé veci, mala by si poprosiť potom Maple aby ti to ukázala, keď bude mať čas," vysvetľoval Zorei a v tomto momente bol veľmi rád, že pre zmenu mal navrch zase on a vedel niečo viac ako mohla vedieť Zorei. Síce toho nevedel až tak veľa, no to mu nebránilo cítiť sa za to o niečo lepšie ako doteraz. ,,A vodu máš rada?" pýtal sa s hlavou naklonenou na stranu. ,,Ja mám z tej hlbokej trochu strach," mykol plecami, no to už jeho pozornosť ťahalo niečo iné.
Zacvakal ušami ako sa aj k nemu dostal zvuk plaču a on si nebol príliš istý o čo sa jedná. Spýtavo pozrel na sestru, no tú už evidentne brali mrákoty. Zdalo sa, žeby jej šípky, ktoré ponúkla Zorea pomohli - buď to alebo bol pre ňu spánok akýmsi vykúpením od bolesti. Tak či onak, Nicos nemal chuť ju budiť a radšej ju nechal spať aj keď ho veľmi zaujímalo čo sa deje. Oči mu teda prešli na tmavú vlčicu, no neodvážil sa urobiť ani krok smerom za zvukom aj keď trochu počítal s tým, že práve ona to pôjde preskúmať a potom im donesie informácie. ,,Tak .. asi dobrú," jemne sa na ňu uškrnul a schúlil sa ku sestre aby jej mohol položiť hlavu na stehno a tak zaspať spolu s ňou.
Spánok mu netrval dlho, ani si nestihol uvedomiť kedy sa dostal do bezsenného stavu, až do okamihu kedy mu čeľusť neklapla na chladnú zem ako sa sestra zodvihla. Pohľadom ju ticho sledoval ale neváhal príliš dlho a pobral sa za ňou smerom von.
> les