Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nespokojne zavrčal. ,,Bla bla bla," prekrútil by očami ak by sa nemusel sústrediť kam presne pokladá laby. Teda, nemusel by dávať pozor, no rozhodne si užíval fakt, že má v tlame všetky zuby a chcel by to zachovať čo najdlhšie sa bude dať. Nie žeby si ich plánoval vybiť, jeden však nikdy nevie a najmä ak vykonávajú tak nebezpečnú vec ako teraz. ,,Ty si vždy taká negatívna Danie. Prečo sa vždy tak stresuješ ešte predtým ako sa niečo stane?" Nicos jej nerozumel. Teda, musel povedať, že slová ktoré mu ponúkala boli pravdivé, teda až potom čo sa nad nimi zamyslel. Samému by však určite neprišli na myseľ, jednoducho ryšavý samec bol vždy optimistickým vlkom, ktorý prítomnosť niečoho negatívneho ani nepripúšťal. Dalo by sa namietať, že je to ignorantstvo, no na druhej strane si tak Nicos chránil svoje psychické zdravie, ktoré u Danie dostávalo zabrať každou minútou ako sa snažila premýšľať. ,,Dobre vieš, že spolu to zvládneme," povedal napokon ako sa mu konečne labky dotkli pevnej zeme a on sa mohol konečne poriadne narovnať ako sa doteraz krčil aby sa nezrútil do nenávratna. ,,A vieš aj, že ak sa nám tu nebude páčiť tak vždy môžeme odísť. Nie je to akoby sme tu boli teraz uväznený alebo čo," mykol plecami a pozrel na sestru. Chcel aby sa tu cítila dobre, nechcel odísť, no musel ju teraz nejako upokojiť, bola to jeho práca ako mladšieho súrodenca. A možno dokedy to bude aktuálne, tak na jeho slová aj zabudne.

Danie mu zase podsúvala veľmi rozumné otázky, nad ktorými sa najskôr ani nechcel zamýšľať. Možno sa mu kdesi v mysli j samotnému otvárali, no on si vždy našiel niečo lepšie nad čím mohol uvažovať než pesimisticky hľadieť len na to zlé čo by sa mohlo pokaziť alebo čo by sa mohlo eventuálne stať jemu. Danie mala evidentne problémy s filtrovaním myšlienok aj keď bola otázka kto v tomto momente bol na tom lepšie. Ten kto videl realitu o niečo černejšia ako bola, alebo ten s hlavou úplne v oblakoch? ,,Hm... Možno sa to dokáže naučiť každý ak bude chcieť! Veď predsa Maple povedala, že keď budeme veľký tak to dokážeme," zacvakal ušami a pozrel na sestru. Vyzerala byť skutočne... vydesená? Alebo niečo také, jednoducho to nebola tá sebavedomá vlčica, s ktorou sa hádal len pred pár hodinami spánku. Uši mu klesli ku hlave a už ani on nebol taký nadšený ako pred pár sekundami. Danie mala totiž pre tento prípad skutočne pravdu aj v Nicových očiach. Nepatril však práve k hráčom ktorý by sa hrali na ,,čo keby". ,,Huh, prečo by nemali mať? Tí dvaja čo sme stretli v nore sa mi zdali celkom ok. Aj alfy - alebo teda jedna, sú ok, tak si myslím, že všetci budú ok," rýchlo sa narovnal a takmer sa mu podarilo stratiť balans. Nebolo by príjemné ak by sa z takej výšky zosunul rovno na hlavu. S nespokojným zavrčaním sa začal poberať smerom dole, aj keď týmto smerom sa mu išlo omnoho rýchlejšie najmä za pomoci gravitácie.

Jeho sestra nakoniec predsa len pristala na návrh skúmania, no miesto toho aby sa za ním vybrala do lesa snažila sa dostať až nad stromy. Najskôr si ani poriadne nevšimol, že ho nenasleduje a našla niečo úplne iné čo zachytilo jej pozornosť, no netrvalo dlho aby sa k nej nepridal. Prebehol ku skalám ako šíp a vrhol sa rovno k prvému kameňu. Labky sa mu však šmýkali a šplhanie mu nešlo tak dobre akoby očakával, predsa len nemohol byť dobrý vo všetkom. Zospodu sledoval svoju sestru ako sa jej chvost presúval stále čoraz vyššie a vyššie. ,,Čo tam vidíš?" pýtal sa ako sa snažil dostať za ňou, no výšky mu nerobili moc dobre. Teda nie žeby sa ich bál, no svoje laby mal rád v jednom kuse a najlepšie bez fraktúry. ,,Stojí to za to?" vyzvedal ďalej či sa mu vôbec oplatí snažiť sa dostať na samý vrchol. Ale predsa len ak by sa tam dostal možno by sa mu podarilo dostať sa tam, tak by snáď uvidel miesto kde sa rozprestiera hmla a mohol by skúsiť ju ovládať presne ako Maple! Však už aj on bol členom svorky Sarumenskej, alebo si to minimálne pre seba rozprával.
Napokon sa mu podarilo dostať sa neďaleko Danie, laby mal naširoko rozkročené a popri tom sa skláňal aby svoje ťažisko presunul čo najnižšie mohol. ,,Som ti vravel, že to tu bude ešte zaujímavé!" nadšene pokukoval po okolí a po očku pozeral aj po sestre. ,,Hm, myslíš, že by sme tu mohli nejaký čas zostať, kým sa vrátime domov?" sklonil hlavu a pohľadom prešiel po kameňoch, ktoré mal pod labami. Nebude klamať, bolo mu jasné, že ich ďalší život záleží od rozhodnutia Danie. Teda... asi.

Danie ho zase prinútila oči vyvrátiť k oblohe a vzdychnúť si. ,,Pre teba je asi všetko nudné, huh," zavrčal si popod nos a pohľad od sestry konečne odtrhol. Ten mu teraz sadal medzi stromy, akoby čakal, že samotný les začuje jej ,,nevďačnosť" a rozhodne sa zmeniť jej myšlienky svojou mágiou. Nič sa však nestalo, ak teda nepočíta tiché zvuky lesa, ktoré sa nachádzali všade. Bohužiaľ ryšavý samec nemal moc šťastia čo sa týkalo konverzácii so sestrou, tak či onak, zatiaľ sa vôbec nevzdával. Akonáhle na neho zavrčí kvôli nevhodným slovám, odskočí od nej očakávajúc, že mu labou zase frnkne do nosa. Zdalo sa však, že to napokon predsa len nič nie je a on sa nemusí strachovať, že ju niekde klepne ešte predtým ako sa im podarí opustiť okolie nory. Jemne nakloní hlavu na stranu aby mal možnosť prečítať lepšie výraz jej tváre, otázka je čo si z neho nakoniec zoberie. ,,Tak keď to nič nie je, tak teda poďme do toho lesa," zamrnčal svojim piskľavým hlasom a popri tom mierne poskočil. ,,Možno nájdeme nejaký kameň čo bude mať divný tvar alebo trs trávy, čo bude vyzerať ako tvoj zadok," uškŕňal sa na ňu a s pohodením hlavy sa bez čakania na odpoveď pobral od nory smerom do tieňa vysokých stromov.

Danie nikdy nesklamala a Nicosove narážky kontrovala akoby od toho záležal celý jej nastávajúci život. Či už to bola pravda alebo nie, ryšavému samcovi sa to príliš nepáčilo, no veľmi rýchlo pochopil, že pokúšať sa v tomto nad sestrou vyhrať je ako si hlavu búchať priamo o stenu skalisiek spod ktorých práve vyliezli. Len po nej hodil nespokojný výraz a na čele sa mu zobrazila hlboká vráska. Ak sa bude takto tváriť dlhšie, možno mu tam zostane do konca života - Nico by sa mal radšej konverzácii s Danie vyhýbať k chcel zostať s nepokrčeným xichtom. Vlčica, ako sa zdalo, však mala momentálne vlastné problémy so žalúdkom, čo v tomto momente mohol jej brat pripisovať len spomínaným vetrom, ako sa vraví - podľa seba súdim teba, alebo tak nejak. ,,No mohli by sme sa ísť pozrieť po okolí!" nadšene vyhŕkol keď sa ho sestra spýtala čo majú na pláne. Najvyšší čas začať nenápadnú cestu za mágiou dúfajúc, že je ňou územie danej svorky popretkávané ako vianočný stromček. Ani jeden z nich nemal najmenšieho tušenia ako daná moc funguje a preto si o nej vymýšľali všetko čo mohli. Na jednej strane Danie, ktorá ju ignorovala a na druhej Nicos, ktorý ju zaznával. Avšak skutočné pochopenie malo prísť až niekedy inokedy. ,,Si vravel, že ulovíš sama zajaca," pošťuchol ju nenápadne a pozrel na ňu jemne z výšky, ako mu to len jeho laby dovoľovali. ,,Uhum, niečo ťa bolí?" spýtal sa nakoniec, keď jeho sestra robila ďalšie grimasy a ako správny brat zahlásil tu najviac debilnú vec akú mohol. ,,Nemôžeš sa vykakať?"

Nakoniec sa mu skutočne podarilo započuť nejaké kroky a labky mu ihneď vyleteli do vzduchu. Aj keď sa im pomaly ale isto blížila oslava prvého roku, Nicos bol ešte stále šteňaťom čo nedokázalo svoju radosť držať na dostatočnej uzde aby pôsobil dospelo či zrelo. ,,Už som si myslel, že snáď budeš spať na veky," uškrnul sa na sestru a venoval je zubatý úsmev. Teraz keď sa zas a znovu nanominovala do jeho život, jej prítomnosť prijal so vztýčenou hlavou a snažil sa na situácii nájsť aj niečo pozitívne. Možno by sa najskôr mal vynechať rozprávanie o machu a radšej jej pripomenúť, že mu sľúbila, že spoločne ulovia tlstého zajaca? A potom, keď budú obaja v dobrej nálade, možno práve potom by sa jej mohol pripomenúť aj so svetom kúziel, proti ktorému ona tak silno zbrojila. ,,Sa mi už nechcelo počúvať ako chrápeš," verbálne do nej pošťuchoval a popri tom sa mu špička chvostu pohybovala zo strany na stranu ako polovičný ventilátor. ,,Ale nechcel! Však som ťa tu čakal," upozorní Danie hravo a myšlienky na osamotený výlet do lesa rýchlo zavezie na druhú či až tretiu koľaj. Možno by sa im aj podarilo stretnúť nejakých pár vlkov zo svorky, ktorý sa im momentálne celkom úspešne vyhýbali - nie žeby tomu nebol Nicos z časti aj rád. Predsa len prvý dojem zo svorky mal hádajúcich sa členov, ešte dobre že na prvé názory príliš nedáva. A aj keby áno, určite jeho pozornosť prejde rýchlo niekam inam a nechá vlkov druhý pokus.

Skaliská >
Aj keď doteraz ležal zachumlaný vedľa svojej ryšavej sestry, už sa mu vôbec nechcelo ležať na jednom mieste. V nore vládol pokoj, no jeho myseľ potrebovala zamestnať - dokonca už ani mravce lezúce po stenách ho nebavili pozerať a tak radšej vyšiel von. Stuhnuté svaly sa pokúšal naťahovať ako najlepšie vedel, no zo začiatku bola jeho chôdza i tak akási drevená. Nie je nič lepšie ako poriadny spánok, po ktorom sa cítite ako truhlica zapadnutá tisícročným prachom. Predsa len v tom momente viete, že ste sa vyspali do plnej baterky, ktorú budete potrebovať... a Nicos dvojnásobne. S jeho energickou povahou, ktorá nedokázala držať pozornosť na jednej veci dlhšie ako dvadsať minút sa pomaly ale isto pripravoval na prieskum lesa okolo nory, ktorá sa teraz stala jeho domovom. Niečo ho ale stále nútilo čakať na sestru, akoby očakával, že pôjdu spolu hľadať hmlu o ktorej sa tak veľmi včera pohádali. Nicos nestrácal nádej, že jeho sestra bude razom o niečo viac zhovievavá a nechá si vyhovoriť, že mágia je výmyslom. Aj keď ktovie či sa Danie po výdatnom spánku neprebudí ešte viac uštipačná ako doteraz a nebude chcieť ísť hľadať ani len ten svietiaci mach o ktorom mu rozprávala práve ona sama. S ušami vystretými k oblohe sa ponad rameno pozrel za seba akoby očakával, že sa za ním zjaví ihneď ako o nej začne uvažovať, na margo citátu ,,spomeň čerta a ten za dverami". Chodba nory avšak aspoň zatiaľ zostávala tichá a tmavá, presne taká akou aj on prechádzal po tom čo sa zobudil.

Svet vo sne je vždy akýsi živší akoby sa na prv pohľad mohlo zdať. Všetky farby vystupovali do popredia a Nicos v nich plával ako v mori - teda nie tak úplne. Vznášal sa popri stromoch patriacich jeho novej svorke a užíval si ako ho nasledovala hmla nachádzajúca sa všade naokolo. Niekto sa mohol pýtať prečo si zo všetkých kúskov, ktoré im Maple ukázala vybral práve hmlu, no on sám by nedokázal odpovedať. Samozrejme, oheň a vzduch boli skvelými pomocníkmi, no niečo také ako ovládanie hmly bol úplne iný level a vo vlčacej hlave dostal špeciálne miesto. Akonáhle sa mu podarilo otočiť hlavu do strany, do žltých očí mu padali zvieratá bežiace po jeho boku, neboli však skutočné. Rovnako ako jeleň, ktorého im ukázala Maple, nemali telesnú schránku, jednalo sa len o obyčajné tiene, hustejšie zhluky mliečne bielej hmly. Jeleň sa však neplánoval v ich pretekoch vzdať a akosi vždy bežal o čosi rýchlejšie ako dokázal Nicos.
Netrvalo dlho a mladý vlk sa zo svojho snu prebral akoby mu niekto vytiahol zásuvku. Ušká mu zacvakali, no oči zostávali zatvorené. Dúfal, že sa mu podarí vrátiť späť a tak sa dozvie kto tento zvláštny závod vyhral, no spánok znovu neprichádzal. Napokon sa prinútil jemne pootvorí očko a zistiť, že sa v úkryte s Danie ešte stále nenachádzajú sami. Dospeláci sa určite bavili o niečom dôležitom čo však jeho vôbec v tomto momente nezaujímalo. Potichu sa teda postavil na labky a s tichým klikaním pazúrov o kamene sa pobral smerom pred noru.
> Sarumen

Danie sa napchávala rybami a popri to konverzovala s Maple, zatiaľ čo on momentálne na jedlo ani len nemohol pomyslieť. Predtým ako sa vybrali za zvukom vĺčaťa sa napchal snáď na prasknutie a žalúdok mu mohlo byť vidieť aj napriek tomu, že mal na tele chlpatú zimnú srsť ako správny vlk. Pohľadom však prechádzal po okolitých vlkoch aby si zapamätal ich tváre spoločne aj s pachom, predsa len ako členovia svorky by mali vedieť kto je na ich strane a kto nie - navyše teraz keď mal pri sebe sestru nemusel sa báť, že príde o nejaké informácie z otázok na ktoré by sa on sám nikdy neopýtal. Danie mala evidentne v sebe omnoho viac sebaochrany ako on, čo prijal svoju situáciu aká bola a nesnažil sa zistiť viac o svojich možnostiach. Či sa už jednalo len o fakt prijatia do svorky s ktorým počítal, keďže v ich nore sa nachádzal už druhý raz, alebo fakt, že tu na nejaký čas zostane. Zatiaľ čo vlčica sa snažila zistiť čo najviac aby mohla prísť s čo najlepším riešením, on slepo nasledoval čo sa pred neho postavilo. ,,Um, Danie? Chceš spať pri mne?" spýtal sa jej neskôr nenápadne ako si vyberal to najlepšie miesto na spánok. Aj keď sa pred pár minútami takmer pozabíjali, v túto minútu boli zase najlepšími súrodencami akých si môže niekto priať. Minimálne teda do chvíle kedy sa zas a znovu nezhodnú na nejakej prkotine o ktorej majú obaja veľmi silné protichodné názoru. ,,Maple, mohli by sme zajtra preskúmať trochu les, keď vstaneme?" spýtal sa alfy, no už sa aj ukladal na spánok. Viečka mu oťažievali a až teraz si začínal uvedomovať ako veľmi unavený bol. ,,Dobrú noc," povedal so spokojným povzdychom, skryl si ňufák pod chvost a zaspal aj napriek tomu, že na oblohe viselo slnko pomerne vysoko. Spánok k jeho telu prišiel pomerne rýchlo.

Sarumen >
Snažil sa pozorne počúva čo im Maple hovorila, no len veľmi ťažko sa mu sústredilo keď si v mysli predstavoval ako veľmi super by to mohlo byť, ak by práve on ovládal všetky mágie, ktoré im alfa ukázala. Predsa len existovalo omnoho viac mágií, no Nicos o ďalších ani nemal predstavu. Možno ak by sa o nich dozvedel teraz, kým sa mu ešte nepodarilo spracovať všetky informácie, ktoré dostal v dnešný deň. Poslušne cupkal popri vlčiciach a vo svojej mysli už dokázal oheň ovládať ako svoju druhú kožu. Ryšavá srsť sa mu omývala v plameňoch a popri neho svišťal vietor, ktorý taktiež poznal svojho pána priamo v ňom. Uškŕňal sa popod fúzy a popri tom kmital chvostom. ,,Už sa fakt tomu neviem dočkať!" pridal sa do reč zas a znovu keď počul Maple ako im prisľubuje, že aj oni budú taký silný. Alebo niečo také, až tak presne ich konverzáciu nepočúval, predsa len mal omnoho lepšie veci na práci ako sa venovať svetským problémom, ktoré sa ho týkali. ,,A pôjdeme teraz niekedy na lov, či ani nie?" spýtal sa. Lov so svorkou bral ako príležitosť prizrieť sa ďalším mágiám alebo skôr jej používaniu v skupine keď skutočne o niečo ide. A možno by sa popri to aj niečo ďalšie naučil, kto vie.
V nore sa ešte stále nachádzali vlci aj po tom čo sa im podarilo vrátiť. Maple ich zas a znovu predstavila, aspoň si Nicos ich mená zopakoval. Podobné informácie mu často vyletujú ušami von. ,,Áno, dúfam, že čoskoro!" pritakal slovám Maple a radostne krútil chvostom.

Maple sa nakoniec položila do ich konverzácie a Nicos bol za to skutočne rád. Nie žeby mu sestra neliezla na nervy, skôr sa mu páčilo, že sa ho dospelá vlčica zastala a dokonca dala mladej vlčici aj dokázala čo všetko je pravda. Mohol si snáď oči vyočiť keď sa okolo nich začala rozprestierať tá povestná hmla o ktorej Danie toľko narozprával. Ak by sa mu podarilo chvostom krútiť o niečo viac, snáď by sa mu podarilo odletieť medzi konáre stromov. Dokonca aj zadkom krútil ako zumba tanečník. ,,No vidíš!" otočil sa smerom k sestre a nadšene nadskočil aby ju mohol labkou pošťuchnúť do ramena. A predsa sa točí! - znelo by možno v inom čase a inej dimenzii, no Nicos sa v tomto momente cítil pomerne rovnako. ,,Som mal pravdu, počuješ?!" uškŕňal sa a pošuchoval Danie aby jej dal vedieť, že po tom všetkom čo mu narozprávala to bol práve on kto mal mať posledné slovo a pravdu. Aj jemu samému predsa len v očiach svietili iskričky, zamiloval sa a rozhodne sa nejednalo o slová, ktoré by bral na ľahkú váhu. Oheň, vzduch, hmla... všetko bolo skutočne k neuvereniu, no. Jednoducho nedokázal uveriť svojim očiam. ,,Myslíš, že toto všetko vážne dokážeme ja my? Fakt?" nadšene na alfu vyhŕkol a ihneď sa vrhol dopredu smerom k nore. Nechcel stratiť ani len jednu sekundu možnej mágie, rozhodol sa, že urobí všetko pre to aby bol rovnako cool ako bola Maple. A ak mu k tomu pomôže spánok, tak ide ihneď spať!
> Úkryt

Lotéria 19; 5/5
Konverzácia sa zas a znovu otočila smerom k ich rodičom čo Nicos veľmi spokojne odignoroval. Ich rodičia mali svorky, boli dospelý a mali vĺčatá - bola pravda, že na tom boli úplne inak ako ich mláďatá, ktoré chceli skúmať. Alebo minimálne Nicos určite, ktorý si skúmanie každej hlúposti viac ako len užíva. Nakoniec je ale prinútený zacvakať ušami nad pochabosťou Danie, ktorá sa evidentne nijako nezmenila. Rovnako namyslená ako doteraz! A Nicos rovnako tvrdohlavý ako doteraz, odmietajúc jej dať za pravdu aj v tomto. ,,Ale nie si!" upozornil ju snažiac sa ju dostať z hviezd priamo na zem. Nemohla predsa len zabudnúť, že jej mladší brat bol stále tu a pripravený uhryznúť ju do chvosta hneď ako bude mať príležitosť. ,,Hmphms," zavrčal a zodvihol hlavu vyššie, aby pôsobil o čo to väčší ako bola ona. On a prosiť? Akože, nebude klamať, možno to tam skutočne aj skončí. Aj keď minimálne teraz hral formu, ktorú si nedovolil porušiť. Prečo by aj? ,,Dobre teda, keď ti to dokážem, tak sa mi potom ospravedlníš," pozrel na ňu úkosom a nakoniec sa zasmial. Atmosféra sa tak trochu uvoľnila a už sa i dalo cítiť, že mali dosť. ,,A keď budeme veľký tak možno aj jeleňa!" nadšene sa pridal a ak by sa mu chvost pohyboval o niečo rýchlejšie, snáď by sa rýchlo dostal k vrcholkom ihličnatých stromov, čo sa im rozprestierali nad hlavou. ,,Alebo sú tu ešte nejaké zvieratá čo sme nevideli!" zhíkol a vrhol pohľad na Maple, ktorá sa nad ich rozhovorom určite spokojne uškŕňala.

Lotéria 18; 4/5
Zamyslel sa nad jej slovami, no príliš dlho nečakal na odpoveď. ,,Nie akoby oni chodili z územia niekde preč," kontroloval jej slovami, snažila sa jeho vieru potopiť každou sekundou ako sa s ním rozprávala a tým pádom a nedávala mu skutočne žiaden oddych. Už sa príliš nechcel hádať, už ho to nebavilo, no nechcel na druhej strane ani povoliť svoje nadšenie. Nespokojne si odfrkol, no ďalej sa už radšej nevyjadroval, Danie jednoducho mala odpoveď na úplne všetko a Nicos nemal silu ďalej bojovať. Nech si len myslela čo chcela! Však jej on raz ukáže keď sa naučí ovládať hmlu a potom sa od strachu možno aj pociká! Danie, samozrejme, nie Nicos. Aj keď ten by sa možno pocikal od radosti, že sa mu to podarilo. ,,Jasné že chcel! Ak ho raz nájdeš tak... tak ti ho ukradnem!" bacil labkou do zeme, no už dávno sa mu chvost pohyboval zo strany na stranu. Ak by Danie nebola z celého cestovania taká unavená, možno by ju dokonca zavolal na hru, no takto už nemali nič iného na práci. ,,Alebo by som sa s tebou možno podelil, ak mi sľúbiš, že si už zo mňa nebudeš robiť srandu a hovoriť, že je to všetko len rozprávka," dupol si znovu, tentoraz však len metaforicky, v snahe nejako sa so sestrou udobriť predtým ako sa obaja vyberú svoju hádku poriadne vyspať. ,,Dobre, pôjdem nabudúce loviť s tebou!" nadšene sa nahrnul do jej plánov a ani nečakal na odpoveď, ako to už pri súrodencoch býva, jednoducho sa rozhodol pripojiť. ,,A možno počas toho nájdeme aj niečo zaujímavejšie ako ten svietiaci mach!"

Lotéria 17; 3/5
Ďalšia otázka ktorou ho zbombardovala ho zasiahľa veľmi hlboko a popravde trvalo nejaký čas, kým dokázal nejako zareagovať. Sekunda či dve prebehli predtým ako mu uši zacvakali a ústa sa pohli v snahe niečo povedať. Či sa jednalo o koherentné slová bolo už ale niečo úplne iné a každý musel určiť sa seba. ,,No lebo..! No, proste.. Uhms," uši mu klesli k malej hlave a popri tom ňou mierne zatriasol. Nedávalo to zmysel, to jej musel nechať, no aj tak sa odmietal vzdať bez boja a najmä za predpokladu, že by jej musel nechať posledné slovo a fakt, že mala pravdu. ,,Možno je toto magické miesto! To by dávalo zmysel!" nadšene nadskočil ako sa mu podarilo vymyslieť niečo čo by mohlo vysvetľovať ich situáciu. Áno! Áno, možno na niečo práve kvapol a napokon predsa len bude môcť mať pravdu on. Samozrejme najskôr by mu musela Danie uveriť a to sa v tejto chvíli nedalo predpokladať. Danie si stála pevne za svojim, rovnako ako si pevno stál za svojim aj on. Predsa len sa nedalo pochybovať, že bol bratom svojej sestry a že ona bola sestrou svojho brata. ,,Budem sa hrať s kýmkoľvek, len nie s tebou," vyvrátil hlavu teatrálne k oblohe a snažil sa tváriť, že ho nezajíma. Po očku ju však stále sledoval, najmä teda jej reakciu na jeho slová. Akonáhle ale začala ohŕňať nosom nad rybami, jeho nálada sa o niečo zlepšila. ,,Fajn! Tak zjem aj tvoje ryby a budeš hladná!" uškrnul sa na ňu spokojne a dokonca sa mu chvostík zopárkrát zakmital vo vzduchu.

Lotéria 16; 2/5
,,Samozrejme, že je to mágia! Vidíš to na vlastné oči a aj tak stále neveríš!" vyprskol na ňu. Kto by bol len povedal, že sa Nicos stane tak vášnivým vyznávačom mágie, pár hodín po tom čo sa s ňou stretne? Možno dokonca ani on sám nebol do oho taký hŕ, skôr ho len sestra dotlačila zobrať stranu v argumentoch. Momentálne sa asi skôr hádal preto, že sa hádal než z osobného presvedčenia. ,,Určite keby si videla aj tu kúzelnú hmlu, tak by si si našla nejakú výhovorku, že to aj tak nie je pravda," ofučal sa na ňu zas a znovu a ohrnul nos. Nepochyboval o tom že aj Danie nachádzala akúsi osobnú radosť v tom, keď videla mladšieho brata takmer úplne naštvaného na hranicu príčetnosti. A celkom sa jej aj darilo, nebude klamať. Nicos bol pekne nahnevaný a už ani len nepochyboval prečo sa tak veľmi rýchlo rozhodol odísť. Takmer na kolene. ,,Ja sa s tebou nechcem hrať už," oznámil jej, akoby to už dávno nebolo jasné. A ak by sa to Danie rozhodne nehodlala ignorovať. ,,Ani rybu ti neponúknem keď prídeme do nory," zazrel na ňu aj keď si uvedomoval, že to nezáleží len a len od neho. Ak Maple chcela mohla jej samozrejme dať všetky ryby ktoré mohla a Nicos by nemal najmenšej šance s tým niečo urobiť. Vyhrážať sa ale mohol a aj tak bude robiť kým mu to niekto vyslovene nezakáže. Potom mu nezostane už len nič viac ako vystrkovať na ňu nespokojne jazyk. Jeden by povedal, že o neho raz príde a ryšavý vlk by sa ani nečudoval.