Gallirea - Příspěvky uživatele

Bežal za sestrou a dával si pozor aby s dlhými nohami nezavadil o akási konár a vďaka nemus a nerozpleskol na zem ako nejaký koberec pred krbom - kde by sa popravde aj celkom pekne vynímal, nebudeme si klamať. Dobehol k ryšavej sestre a rozprávať začal až keď boli pri sebe snáď na úrovni ramien. Nechcel po lese kričať aj keď bolo jednoduché veriť, že ich nikto teraz počuť nemôže. To mu koniec koncov aj bolo jedno, keďže sa nemali rozprávať o čom nepríjemnou, čo by nikto iný nemal vedieť. ,,Si tak zmizla, že som si myslel, že už sa nevrátiš," ponosoval sa, no na tvári mu stále hral úsmev. Nedokázal sa dočkať kedy oznámi Danie tú veľkú novinku, ktorá ho kvárila od okamihu ako bledého vlka stretol pri vode. Skôr ako sa ale k tomu dokázal dokopať, tak ,,No keď si odišla tak som ťa šiel hľadať a narazil na taký potom čo cez les preteká. Ale bol hlboký a nepríjemný, nepáčilo sa mi tam, tá voda bola akási tmavá," zamotával sa do vlastných slov a akosi mu stále unikala pointa. Najradšej by jej opísal čo presne na danom mieste videl a to ešte ani len nespomenul poválané stromy, ktoré cez potok ležali. Na nich by mohlo byť toľko zábavy! Keby sa len nenachádzali na mieste na ktorom by sa Nicos bál o holý život - keďže predstava, žeby spadol do hlbokej vody ho desila omnoho viac ako žeby ho v noci zožrala nejaká príšera. ,,Ale hlavná pointa! Stretol som tam Atsuma a práve sa necháva prijať k nám do svorky!" pohliadol na sestru s iskričkami v očiach akoby od nej čakal akúsi pochvalu za dobrú prácu. Už bolo príliš dávno na to aby si pamätal fakt, že práve on bol dôvodom prečo sa súrodenci na prvom mieste vôbec rozdelili. Alebo si to jednoducho tak nebral. ,,Super nie?" uškrnul sa a následne sa započúval do slov, ktoré mu venovala sestra a iskričky v očiach sa mu jedine znásobovali. ,,Hej musíš mi niekedy ukázať tie miesta a ja ti potom ukážem ten potok, to bude zábava."

Pohľad mu padol priamo na vlčicu, ktorá bola teraz jeho novou alfou. Nadšene sledoval ako sa okolo nich pohybujú členovia svorky a postupne čakajú kedy budú mať oni sami príležitosť pohovoriť si s tak dôležitým vlkom ako bola ona. On sám by s ňou najradšej prehodil zopár slov, za ten čas čo tu strávil sa k nej celkom zaujímavým spôsobom pripútal a ona sa možno aj proti svojej vôli stala stala jeho akousi náhradnou matkou - a aj ak nie matkou, tak minimálne niekým kto figúru matky aspoň pri jeho pohľade zastával. Netrvalo dlho a beat sa mu čoskoro objavil za chrbtom a pýtal sa na veľmi dôležité otázky. Nicos síce vedel, že vlci prišli práve z lovu, no nebol si istý či je jedlo už v nore alebo nie. To by im dokázala Maple snáď povedať až v okamihu kedy by danú otázku položili napriamo avšak ryšavý vlk na to v tomto momente nevidel príliš dobrý príležitosť. Určite mala toho Maple celkom dosť a oni si ulovené zviera dokážu nájsť aj sami. Neskôr. ,,Áno to je ona, mal by si ísť za ňou a spýtať sa či tu môžeš zostať," otočil sa smerom na bledeho brata a jemne cvakol ušami. Prítomnosť veľa vlkov na jednom mieste rád nemal, nedokázal sa tak sústrediť na svoje myšlienky a v tomto momente sa ich pod vetvami Sarumenského hvizdu nachádzalo pomerne dosť. Pohľadom prečesával všetkých medzi kmeňmi stromov až kým mu pohľad nepadol na ryšavý zadok smerujúci preč. ,,To je Danie! Odchádza," vyhŕkol, avšak nie príliš nahlas aby k sebe priťahoval príliš veľa pozornosti. Nemal ju rád, aspoň teda minimálne tú, ktorá nebola vyžiadaná. ,,Prosím výbav to tu, idem jej povedať novinky a prídem za tebou!" štuchol do brata a prebehol medzi vlkmi aby sa mu sestra úplne nestratila z dohľadu. ,,Danie počkaj! Nebudeš veriť aké mám pre teba novinky!" smial sa, keď sa mu už konečne podarilo ju dobehnúť.

Ňufákom sa prehrabával pomedzi hrubými palicami, čo si odložil do samého kúta úkrytu. Neboloich veľa, no keď si chcete nechať všetky pre seba, je veľmi ťažké sa len tak s jenou rozlúčiť. Najmä ak ten ďalší vlk bol tvoj brat. Nie, nie žeby nemal svojho brata rád, to určite nie, no to nemalo s nadšením sa podeliť nič spoločné. Rovnako by sa mu nechcelo dať svoju hračku aj niekomu cudziemu, avšak nikto taký na tomto mieste teraz nebol. Dával pozor aby chvostom nenarazil ani do jednej z oporných palíc čo by mohlo spôsobiť zánik bunkru. ,,Palica!" nadšene sa vytiahol spomedzi uložených konárov a s ušami vysoko do vzduchu sledoval brata, či náhodou zareaguje rovnako nadšene ako tomu bol Nicos. Nech sa ale tváril ako sa mu chcelo, Nicova nálada sa nikdy nedržala nálady niekoho iného. Povedať však, že mu nezáležalo na pocitoch druhých ale bola priveľmi silná káva. Položil konár bratovi pred nohy, no skôr ako sa mu podarilo vôbec ho oňuchať, lesom sa ozvalo zavytie. ,,Huh-?" začudoval sa ryšavý vlk ako načúval hlasu, ktorý dôverne poznal, no aj tak ho prvých pár sekúnd rozoznať nedokázal. ,,To je Maple! Lovci už prišli!" nadskočil a pozrel smerom na bledého brata. Obaja veľmi dobre vedeli čo to pre nich znamenalo a nemalo najmenšieho významu aby čakali čo i len o sekundu dlhšie. Aj keď jeden by o tom mohol pochybovať. ,,Poď Atsu, nech nám nemiznú," vrhol na brata vyzývavý pohľad a bez toho aby ďalej čakal na odpoveď rýchlo zmizol medzi vysokými stromami Sarumenského hvozdu a zastavil až v okamihu keď mu oči padli na Maple.

Pozeral bratovi priamo do očí pokiaľ čakal na jeho odpoveď, ktorá bola viac ako len uspokojivá. Hlavu mal vysoko vo vzduchu a klamal by ak by povedal že sa mu takáto ,,nadvláda" nad bratom nepáčila. Na tvár mi dokonca naskočil krivý úsmev a v žltých očiach sa dali nájsť i akési iskričky. Vynikajúce!" nadšene vyhŕkol, predné labky sa mu dostali do vzduchu počas toho ako spokojne nadskočil a s chvostom vysoko vo vzduchu začal rata zas a znovu viesť dopredu. Teraz už ale neboli ďaleko a stačilo aby urobili len dve zákruty okolo širokých stromov aby sa pred nimi objavila malá striežka z popadaných konárov, ktorú s Danie pred pár dňami urobili. Už síce nebola taká pekná ako na začiatku, no stále poskytovala dvom vlkom dostatok miest aby sa na seba natlačili a spoločne skončili pod jej strážou. Alebo jeden, ak by si chcel užívať komfortu vlastného životného priestoru a nečuchať zadok svojmu bratovi.
Skôr ako si miesto stihol Atsumu ukradnúť pre seba, Nicos sa vrhol dopredu a strčil sa pomedzi konáre. Chvost mu kmital zo strany na stranu a preberal zo svojich palíc čo si odložil. Už neboli ani zďaleka také čerstvé ako keď si ich tuna uložil, no voňavé silice ani trochu nepoľavili a svoje okolie rozvoniavali ako len mohli - možno snáď aj trochu dráždili nozdry, no nič na čo by si jeden nedokázal zvyknúť do pár minút. ,,Niečo tu pre teba mám!"

Brat ho nakoniec pustil a bez toho aby sa ďalej Nicos váľal na nepríjemne chladnej zemi, rovno vyskočil na laby a otriasol zo seba všetko čo sa mu eventuálne mohlo zachytiť na srsti. ,,Bla bla bla," odfrkol si a dokonca bratovi aj vyplazil jazyk. Toto mu len tak nezabudne! Skôr ako sa ale stihli znovu začať klbčiť, ako to už šteňatá často robia, Nico prešiel okolo ďalších stromov aby sa im podarilo dostať k tajnému bunkru, ktorú si pred nejakým časom dvaja súrodenci urobili. Po očku sledoval brata, či sa snáď o niečo ešte nepokúsi, no nedokázal sa tak sústrediť na dve veci naraz. Naokolo sa nachádzalo ešte stále mnoho nalámaných konárov, ktoré s Danie nestihli poupratovať a teda sa mu často veľmi jednoducho podarilo utknúť aj keď sa veľmi snažil držať všetky laby na zemi. ,,Uh, už sme skoro tu," upozornil brata, no skôr ako im pohľad mohol skutočne padnúť na bunker, postavil sa pred Atsuma a uprel na neho tvrdí pohľad. Uši mal mierne sklonené dozadu a chvost mu visel popri zadných nohách. ,,Prisahaj, že nikomu neprezradíš o našom bunkri!"

Bežal medzi stromami, no Atsumu mal výhodu dlhším láb. Jednoducho bol väčší ako on, nie len v objemovom meradle ale aj v dĺžke končatín. Dalo sa to veľmi jednoducho zaznamenať práve pri behu keby bol ryšavý samec síce ohybnejší, no v tomto momente detskej hry mu to mohlo byť tak prd platné. Skôr ako sa mu pomedzi popadané konáre podarilo nabrať dostatočný náskok, Atsu ho zvalil rovno do brečky blata, ktorá a tvorila po ustupujúcom snehu. Zuby vlka v ich veku boli ešte stále poriadne ostré, no už zďaleka nie tak veľmi ako keď boli úplnými mláďatami. Nicos vyštekol ihneď ako sa mu brat zahryzol do ramena a zadnými labami sa mu zaprel do žalúdka. ,,Si hnusný!" štekal po ňom, no popri tom aj odhaľoval zuby. Snáď ak by sa dostal bratov nos do dostatočnej blízkosti asi by sa neštítil do neho poriadne zahryznúť. ,,Dobre vieš, že si väčší ako ja, to nie od teba fér," bránil sa, no dokedy sa brat so svojou veľkou riťou nerozhodne z neho zliezť, Nicos nemal najmenšej šance na to aby sa oslobodil. Nicos dokonca nemal ani len techniku, bitky ho nebavili a vždy keď sa mu otec niečo pokúšal vysvetliť, radšej sledoval svet okolo seba, než aby dával pozor na slová vychádzajúce otcovi z úst. Alebo dokonca aj keď prišlo na praktické ukážky - ale povedzme si pravdu, keď sa Nicovi podarilo opustiť svorku, ešte bol dosť malý na to aby mal za sebou súvislí tréning. ,,Máš ťažkú riť!" zanadával mu, lebo si nevedel nijako inak pomôcť. Samozrejme, že sa len hrali, že?

Nico na brata pozrel so značným odporom ihneď ako vzduch v lese preťalo jeho kričanie. Nejedalo sa ani tak o samotný fakt, že Atsumu prebudil v lese snáď všetkých mŕtvych či nemŕtvych, ale obsah jeho slov sa mu už vôbec nepáčil. Nespokojne sa na neho zamračil, akoby sa mu brat práve vyhrážal smrťou alebo ukradnutím obľúbenej hračky. ,,Hej, to miesto už patrí mne!" oboril sa na neho, aaj keď v hlase sa mu ešte stále dala vyčítať hravosť s ktorou rozprával, skočil po bratovi a ich ramená sa stretli v polovici cesty. Atsumu bol vždy o niečo väčší ako on sám a tak nebolo prekvapením, že skôr než brata náraz vychýlil z osi Nicosa, ktorému sa len tak-tak podarilo neskončiť ňufákom na zemi. Uši s mu dotýkali zátylku a čele mu navrela vráska, v tejto bitke išlo o česť a Nicos bol pripravený uhryznúť brata do ucha, nemal čo stratiť! Okrem svojej hrdosti, samozrejme, no na tej ryšavému vlkovi až tak veľmi nezáležalo. ,,Nájdi si svoj vlastný plán!" varoval ho, no jeho pravé intencie prezrádzal chvost, ktorý so zvyškom Nicovho tela nespolupracoval. Aj keď mladík na brata zúril, chvost sa mu šmýkal z jednej strany na druhú. Predná polovica tela mu klesla k zemi, aby mohol brata jednoduchšie vyzvať na hru. ,,Zakľajem ťa a potom budeš musieť počúvať moje rozkazy!" upozornil ho a s vrčaním mu skočil po hlave a následne zmizol medzi stromami, aby ho brat naháňal. Stále vak mieril na miesto, kde by sa v lese mal nachádzať úkryt, ktorý si s Danie vytvorili pred pár dňami. Ešte stále by mal stáť ak k nemu bolo počasie a gravitácia zhovievavá.

Chvost sa mu krútil zo strany na stranu a dával tak Atsumovi jasne najavo, že konverzácia ho veľmi bavila. O rôznych mágiách by sa dokázal rozprávať snáď hodiny - bohužiaľ však nemal až tak veľa informácií, no to bola možno aj lepšie. Aspoň mal dobrý cieľ, ktorý sa mu v budúcnosti podarí splniť, a aspoň ho bude hnať niečo dopredu. Však sa ešte uvidí k akým rôznym mágiám sa ešte dostane. Jeho prvotným cieľom bolo stretnúť sa o všetkými svorkami a vidieť ich mágie v akcii. Otázka ale bola, či niekto z cudzích svoriek bude vôbec ochotní im to ukázať. ,,Áno!" nadskočil a ponad rameno pozrel smerom na brata. To bola presne aj jeho prvá otázka, ktorú položil Maple aby sa mohol dozvedieť niečo viac o novom svete v ktorom sa všetci spoločne ocitili. ,,A že čím vyššie postavenie si, tým lepšie ti to pôjde Maple povedala," vysvetľoval mu problematiku postavenia so vzťahom k mágii, nič čo by nedokázal poriadne vysvetliť. Ešte niečo vravela o ,,dobrom vzťahu s územím", no tomu Nicos zase až tak dobre zatiaľ nerozumel a tak si to teda radšej nechal pre seba. Však to mu možno zase vysvetlí alfa, ona to vedela najlepšie a určite ju muselo baviť opakovať sa. Alebo mu to vyzvetlí Danie, tá bola múdrejšia a viac počúvala ako by sa zdalo. ,,Aj ja! Sa to spolu naučíme, neboj sa. Aj s Danie," uškrnul sa na brata a spokojne pri tom skackal pomedzi stromy. ,,Haha, nič nemusíš podpisovať. Len počkáme kým sa vrátia z lovu. Ti môžem zatiaľ ukázať bunker čo sme si s Danie urobili pred pár dňami na hru. Mám tam super palice na obhrýzanie."

,,ŽE?! nadšene sledoval brata, ktorý síce nebol z novej informácie nadšený tak veľmi ako Nicos, no rozhodne sa v jeho mladom hlase dalo veľmi jednoducho rozoznať nadšenie. Ryšavému vlkovi sa to páčilo, aspoň niekto zdieľal jeho radosť a tým pádom sa nemusel cítiť sám - aj keď bola pravda, že nečakal, žeby niekto z jeho súrodencov mohol byť dostatočne cool na to aby sa mu páčilo niečo čo sa páčilo aj Nicovi. Možno mal napokon proti svojim súrodencom zlú predstavu. ,,A vraj každá svorka také niečo dokáže. Akože niečo iné, chápeš," naklonil hlavu na stranu ako sa snažil nezlámať si laby na popadaných konároch, ktorým sa museli obaja vyhýbať. Smerom k nore sa síce nepohybovali nejako rýchlo, no nemali dôvod sa ponáhľať. Predsa len Maple ešte stále bola na love a v lese nebol počuť hurhaj z vracajúcich sa loveckých jednotiek. ,,Maple povedala, že jedna svorka má zase mágiu, že sa nikdy nedokážu prepadnúť v snehu, veril by si tomu?" podsúval bratovi všetky informácie, ktoré mal a chcel sa o ne podeliť. Musel ale aj priznať, že nevedel všetko, čo sa dalo predpokladať. ,,A povedala tiež, ak budeme dobrý tak nás vezme do ostatných svoriek a môžeme a ich popýtať na ich mágie!" hlásal nadšene ďalej a popri tom sledoval bratove reakcie.

Tenebrae >
Nicos sa veľmi snažil aby na Atsuma rovno všetko nevybalil a skôr sa hral na nedostupného, avšak netrvalo dlho kým povolil a nenechal sa ani nejako extra dlho ponúkať. V zlatých očiach mu ale svietili iskričky ako preskakoval pohľadom z brata na svet okolo nich, ktorý však už dlhé nepríjemné tiene dávno nevrhal. ,,Vlci z tejto svorky dokážu ovládať hmlu!" nadšene poskočil a sledoval bratovu reakciu, akoby očakával, že bude z tejto informácie nadšený minimálne aspoň z polovice tak ako on. Nech už ale bolo akokoľvek, Nicos nepatril k vlkom, ktorý by si dokázali nechať skaziť dobrú náladu len tak. Dokonca ani ak sa jednalo aj o jeho priamu rodinu, dokázal sa odosobniť od ich názorov a aj tak si vždy robil podľa seba - jedinou výnimkou mohla byť akurát Danie, ktorá bola Nicovi bližšia akoby si dovolil povedať a odkedy sa spoločne stretli pod vrcholkami vysokých stromov na území Gallirei, stala aj jeho anjelikom na ramene. Bez nej by snáď už teraz bol bez hlavy, avšak maľovanie čerta na stenu taktiež nepatrilo k Nicosovim výsadám. ,,Maple, tak sa volá naša alfa, dokonca vedela urobiť z tej hmly obrovského jeleňa, ktorý sa nám uklonil," rozprával a z hlasu mu mohol dať veľmi jednoducho počuť nadšenie, ktoré ovládalo celé jeho telo. ,,Neviem sa dočkať kedy aj ja niečo také dokážem urobiť, joj."

Zacvakal ušami kým čakal na odpoveď brata na svoju otázku. On sám bol popravde celkom nadšený, že sa ich rodina napokon znovu spojila aj keď hladným motívom že sa na prvom mieste vôbec rozlomila bol on. Tento fakt ale uschoval kdesi ďaleko do svojej mysle a popri tom sa sústredil na niečo čo mu bolo bližšie a najmä mu nenútilo pocit ... viny? ,,Áno, pravdu máš," súhlasne prikyvoval. Popravde si aj hneď myslel, že Atsumu bude reagovať takýmto spôsobom, keďže to dávalo zmysel. Nočný les bol chladný, aj keď sa okolie už skôr podobalo jari. No okrem toho aj tiene tiahnuce sa popri stromoch Nicovi mierne naháňali strach, tento sa ale zmenšoval s prítomnosťou niekoho ďalšieho. Atsumu bol teda v tomto momente skutočne žiadanou spoločnosťou. ,,Tak poď, poukazujem ti okolie kým sa vrátia, bude sa ti tu páčiť hlavne keď ti poviem tajomstvo!" razom pobral iniciatívu do vlastných láb a pobral sa smerom do lesa z ktorého pred niekoľkými momentami vyšiel. Ich cesta mala byť ďaleká, no nič čo by dvaja mladí vlci bez problémov nezvládli.
> Sarumen

,,Chms. Asi necelí mesiac?" zacvakal ušami nad otázkou, ktorú mu Atsumu položil. Ak by sa nespýtal, Nicovi by snáď ani nenapadlo, e je to od jeho príchodu na územie mlnej svorky už taký dlhý čas. Zdalo sa akoby mu dni ubiehali omnoho pomalšie a priahal by, že so svorkou strávil maximálne tak týždeň. Pravda ale bola úplne niekde inde a on nezostával prekvapený. Nečudo, že sa za ich chvostami nakoniec vybrali aj ďalší súrodenci - však doma už takto zostával len jeden, ak vôbec teda doma skutočne bol, za čo by Nico labu do ohňa nedal. ,,Nie dlho ale. Svorka nás prijala hneď ako sme sa tu objavili, takže to bolo ok," uškrnul sa na brata. Popravde Nicos nemal ani najmenšieho tušenia ako dlho im cesta z rodnej svorky sem zabrala, danú informáciu vypustil z hlavy hneď ako bola možnosť a nebolo mu moc čo zazlievať, predsa len všetci ktorí sa okolo ryšavého vlka nachádzali dostatočne dlho pochopili, že bol veľmi.. vyberavý k veciam, ktoré si ponechá vo svojej malej gebuli. ,,Dospeláci sú teraz na love ale myslím, žeby sme sa mali presunúť na územie svorky aby sme sa mohli Maple spýtať hneď ako príde," zamyslel sa nahlas, no chcel počuť bratov názor. Nebol zvyknutý na to, že sa šlo podľa jeho plánu, však aj Danie stále zasahovala do jeho rozhodnutí a upravovala ich tak aby dávali omnoho väčší zmysel než by Nico dokázal vymyslieť sám. Aj keď možno tentoraz mal aj pravdu. ,,Ale som si istý, že jej vadiť nebude," mykol plecami a ak by si nebol spomenul na fakt, že Atsu len pred pár minútami ležal vystretí na zemi, rovno by aj zmizol medzi stromami. Slnko už ale pomaly mizlo z oblohy a chlad sa začínal rozťahovať po lese. ,,Ideme alebo si chceš ešte oddýchnuť?"

Atsu sa nakoniec postavil na laby, čiže si jeho brat mohol byť istý, že bacnutie po hlave zabralo správnym smerom, aj keď sa nemuselo jednať o práve najvhodnejšiu metódu. Tak či ona, hlavné bolo, že sa Nicovi zámer podaril a teraz si mohol byť na viac ako len sto percent istý, že brat žije a dokonca i rozpráva a počuje. ,,Aj Danie tu je!" vyhŕkol Nicos akonáhle padlo meno ich sesry v konverzácii, ktorú medzi sebou viedli. Vlčica sa ale pri nich nenachádzala, pravda bola taká, že ani samotný Nico nemal príliš dostatočných informácií na to aby vedel kde je, no bol si takmer úplne istý že je v pohode. Kto iný by mal byť v pohode ak nie ona? Danie nebola typ vlka, ktorý by mal (seba)deštrukčné tendencie na rozdieľ od Nica. ,,Nie tu-tu, ale je v tejto svorke ku ktorej som sa pridal aj ja," v rýchlosti bratovi vysvetlil a jemne mykol hlavou. smerom do lesa za ich chrbtami z ktorého Nicos len pred pár momentami vyšiel. ,,Som si istý, že Maple nebude vadiť ak by tu zostal aj ty," zamýšľal sa nahlas. No podľa toho ako poznal vlčicu, ktorá sa nachádzala na mieste hlavy svorky, vedel že je veľmi milá a ak ju pekne poprosia všetko by mohlo byť viac ako ok. Nicos akosi počítal s tým, žeby Atsumu ani len nepremýšľal o možnosti, žeby tu zostať nechcel - to však bolo pri ryšavom vlkovi celkom normálne, Nicos nikdy nebol najlepší vo videní problémoch, ktoré by mohli nastať.

Nicos sa už pomaly začínal modliť ku všetkým Bohom, aj k takým ktorých mená nepoznal, len aby mu život brata nevyhasol pod labami. Oči od neho neodtŕhal ani v okamihu keď si hlavu pokladal na laby aby ticho robil bratovi aspoň spoločnosť, aj keď mu bolo jasné, že nie je žiadna možnosť aby mu toto pomohlo. Horúce slzy v očiach sa snažili presadiť svoje miesto a bili si cestu smerom cez srsť až do okamihu, kedy mu k ušiam neprenikol hlas. Uši mu okamžite nadskočili aby zachytili i tie najmenšie zmeny aké by mohli nastať - najskôr si vôbec nebol istý či skutočne počul hlas brata, alebo sa mu len z celej situácie niečo snívalo aj keď nespal. ,,Neprestanem," odpovedal aj tak, nahnevane. Záujem ho ale premohol a preto nestrácal čas a aby si skutočne overil svoju teóriu o tom, že Atsumu žije, z ľahu uderil bratovi labou po hlave, ako to často robil svojim súrodencom, keď si ho až priveľmi nevšímali. Ihneď ako ale prišla reakcia, s radosťou vyskočil na laby a chvost sa kmital zo strany na stranu akoby plánoval odletieť kdesi na mesiac. ,,Som vedel, že si neni mŕtvy!" poskakoval okolo brata akoby čakal, že ten sa rovno zodvihne na nohy a začne svoj život oslavovať s ním. Napokon sa predsa len naklonil späť k nemu, zem bola chladná a Atsu by určite ocenil keby bol na niečom teplejšom. To mu ale Nicos nedokázal dopriať. ,,Ako si sa tu dostal vôbec?"

Sedel pri napoly zhnitom kmene stromu a premýšľal či má nejaký význam pokúšať sa dostať na druhú stranu alebo sa má na to radšej vykváknuť. Nie žeby ho na druhej strane čakalo niečo zaujímavejšie ako len ďalšie stromy nastavané vedľa seba bez nejakého zjavného ladu a skladu, avšak predstava, žeby sa pred ním predsa len mohlo otvoriť niečo nepoznané a nové ho na druhú stranu ťahala priamo za fúziky. Našťastie sa však nemusel rozhodovať, lebo dôvod zostať na tejto strane rieky sa dostal práve k nemu pod laby, akoby na tento teatrálny príchod snáď čakal od rána. Nicove zlatkavé oči zaklipkali do prítmia strumou a srsť na krku sa mu naježila okamžite ako mu pohľad a spočinul na ryšavom chrbte bieleho vlka, ktorého tak dôverne poznal. ,,Atsu!" vydýchol a laby sa mu ihneď dali do pohybu, ako sledoval vlkovu hlavu klesnúť na zem v teatrálnom pokuse zviesť sa na zem. Srdce sa mu roztĺklo akoby sa chystalo utiecť z jeho hrudníka a utiecť niekde za slnkom. ,,Atsu. Žiješ?" pribehol k nemu so strachom a nosom mu štuchal do tváre. Panikáril, o tom nebolo pochýb. Myšlienky v jeho gebuli ale všetky smerovali rovnakým smerom. *Ak by tu bola Danie, ona by vedela čo robiť!* kričal na seba ticho a začal sa rozhliadať po okolí akoby čakal, že pomoc sa ukáže sama aj bez zavolania. ,,Ale notak stávaj!" zaskučal a i on sa zvalil do do hliny rozmočenej od púšťajúceho sa snehu, zatiaľ čo uši sa mu pevne dotýkali temena hlavy.