Gallirea - Příspěvky uživatele

,,Duh-uh," prekrútil očami. Začínal mať dojem, že jeho sestre skutočne nepomôže už vážne nič. Nicos toho veľmi veľa nevedel, to bola pravda, avšak na druhej strane mu bol veľmi dobre jasné, že také problémy so žalúdkom aké mala Danie neboli práve normálne a často sa vyskytujúce u vlkov. Minimálne nie u tých čo on zatiaľ stretol, čo bolo pomerne veľa. Ani jeden z nich im však nedokázal a nevedel pomôcť či už len informáciami alebo reálne niečím čo by mohlo pomôcť. ,,Alebo by sme to mohli nechať tu. Však je to kúsok od Mýtiny a určite tadiaľto pôjdu späť do nory," jemne naklonil hlavu na stranu, no to už sestra vymýšľala ako ďalej dokážu spoločnými silami ohúriť vlkov zo svorky. Mladému vlkovi sa tentoraz práca páčila, rovnako ako aj predstava, že ich vlci zo svorky budú uznávať za to čo urobili a možno im potom dovolia sa hrať s mágiou, ktorú oni sami ešte ovládať nedokážu. Oči mu preskočili zo sestry na zem, kde sa skutočne nachádzalo omnoho viac vetiev ako by bolo vhodné. Ak by teraz popadalo trochu snehu, určite by si niekto na nich polámal bez problémov laby. ,,Myslíš, žeby sme mohli upracať cestičku smerom do nory? Aby sa im korisť lepšie ťahala na miesto," navrhol a pozrel ponad rameno na sestru. Dobre vedel ako mu odpovie a preto dlho nečakal a začal zápasiť s konárom.

Zatiaľ čo sa Danie hrala na srnku, Nicos zase skákal ako zajac. Nie žeby sa mu to nepáčilo, no zdalo sa, že sestra bola omnoho lepšia v šetrení vlastnej energie ako to bolo u neho. Zatiaľ čo on pracoval viacmennej srdcom, sestra dokázala makať hlavou a to sa cenilo omnoho viac ako jeho odhodlanie. ,,Myslím, že som pracoval dobre!" pochválil sa. Po nejakom čase a im skutočne podarilo nazbierať veľkom veľkú hromadu a jemu nezostávalo nič iné ako si začať vytrhávať jemné lístočky machu spomedzi zubov. ,,Nechutí to až tak zle ako to vyzerá," vravel ako sa snažil dostať z tlamy všetko čo mu tam normálne neparilo. Avšak možno chcel len presvedčiť sám seba, že zas a znovu neurobil nejakú chybu. A aj keby áno, tak čo? Nemal čo ľutovať, a aj keby mal, on nebol práve typ vlka, ktorý by sa nad tým príliš zamýšľal. ,,Trošku ako hlina, ale ako vravela mamka, hlina je dobrá na trávenie," vyplazil jazyk a odfrkol si z neho kus zeleného machu, ktorý neposlušne držal akoby o život. ,,Alebo niekto to vravel, nespomínam si už," mykol plecami a pozrel na sestru. ,,Chceme ešte alebo nám to stačí? Povedal by som že je to dosť. Ak to uložíme ku kožušinám môže to tiež byť ako posteľ. Pohodlný je dosť si myslím," zamýšľal sa a popri tom pohľadom hľadal kus kôry pomocou ktorej by sa im eventuálne podarilo dopraviť nazbieraný mach do nory. Nevidel však nič použiteľné a tak sa na konci musel asi predsa len uspokojiť s obyčajnými palicami, ktorých bolo naokolo dostatok.

Mýtina >
Tráva pod jeho labami sa veľmi rýchlo zmenila na zem lesu, ktorú tak dobre poznal. Slnko na oblohe svietilo v plnej sile, aj keď v tomto období to nebolo príliš. Stromy i tak blokovali množstvo svetla, ktoré by sa im eventuálne mohlo dostať na srsť. ,,Ah dobre, teším sa na to! Potom sa nám snáď podarí niekoho poriadne ohúriť," uškŕňal sa spokojne na sestru a jej návrh si bral k srdcu. Predsa len by sa mal naučiť loviť ak chcel byť využiteľný pre svorky a len ich nevyžierať - aj keď bola aj pravda, že si to zatiaľ dovoliť mohol, avšak nikto nevie na ako dlho. Ešte zopár mesiacov minimálne si obaja mohli užívať život vĺčat aj keď sa zdalo, že sa hnali do sveta dospelých omnoho rýchlejšie než si budú o pár rokov želať. ,,Alebo zubami! Sleduj ma ako vysoko vyskočím," nadšene nadskočil a sopár sekúnd sledoval Danie, či sa na neho skutočne pozerá, ako keď vĺča sleduje matku, či skutočne hľadí na niečo čo jej chce ukázať. Nečakal ale príliš dlho a vrhol sa dopredu, priamo mieriac na jeden zo stromov porastených machom aby sa na neho mohol vrhnúť ako na nejakú korisť. Labkami sa zaprel o zem a vystrelil ako raketa smerom dohora ako mu to len gravitácia dovolila. V najvyššom bode letu sa natiahol a vytrhol kus machu rastúceho na strome. Nebol to veľký kus, no vôbec mu to nevadilo. ,,Danie! Danie! Videla si to?" nadšene po nej skočil a vrtel chvostom. Nebolo by to ale všetko ak by sa nechal ukázať len raz. Navyše ak chceli niečo priniesť do svorky, museli nazbierať omnoho viac ako len jeden kus lišaja. Položil si ho pod labky a miesto toho aby ďalej vymýšľal začal zbierať ako správny člen svorky čo nevie čo so svojim časom.

Nicos spoločne s Danie napokon zostali pozadu a aj napriek tomu, že najskôr sa tešili, že nejako pomôžu svorke, teraz si to rozmysleli a radšej nechajú svoje schopnosti na manifestáciu až o pár mesiacov, keď sa svorka snáď stretne pri ďalšom love. I oni už budú o niečo väčší a napokon budú pre spoločnosť vlkov o niečo viac využiteľný ako by boli teraz. ,,To je v pohode, ani mne sa tam nechcelo moc ísť," mykol plecami, nebolo ale presne jasné, či svoje slová, ktoré venoval Danie boli skutočne pravdou alebo sa len snažil sestrine pocity nejako zmierniť. Tak či onak, zostal sedieť vedľa nej ako sledoval Maple vedúcu svorku na poriadny lov. Z tohto pohľadu vyzerali všetci taký... namakaní. Aj napriek tomu, že sa zdalo, že väčšina členov je pomerne mladá, vo význame ich pobytu vo svorke. To však už ďalej nebol problém Danie alebo Nicosa. ,,Poď, pripravíme im nejaké prekvapenie, keď sa vráti do nory s úlovkom!" jemne jej labou šťuchol do ramena akonáhle sa začala stresovať nad tým čo si o nej, či o nich, budú myslieť ostatní. Kašlať na to! Predsa len im dala Maple na výber a nemohla sa čudovať ak sa napokon rozhodnú podľa seba aj keď sa jej ich odpoveď páčiť nemusí. ,,Niečo vymyslíme, budú radi," kývol hlavou a rozišiel sa smerom do lesa odkiaľ len pred pár minútami prišli.
> Sarumen

Ešte predtým ako sa na Mýtine začali zhromažďovať vlci, Maple im venovala zopár viet, na ktoré mohol Nicos reagovať len so značným znepokojením. Na čele mu navrela vráska a teraz si nebol zcela istý, či sú jej slová pre neho dobrou správou alebo presne naopak. ,,Silný citový vzťah huh?" zamumlal si popod nos a chvostík sa mu spustil k zadným nohám akoby doteraz nebehal ako zmyslov zbavený zo strany na stranu. Premýšľal a niečo také sa mu vôbec nepáčilo, najmä teda preto, že on ako jednotlivec nemal najmenšiu možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť čo sa stane v budúcnosti. Ak by šlo o tréning, toho sa nebál! To vedel, žeby dal bez problémov, Nicos mal jednoducho o sebe veľmi peknú predstavu, ktorú sa zatiaľ ešte nikomu nepodarilo zrútiť a tým pádom si veril možno viac ako bolo zdravé. Minimálne teda v niektorých veciach, že áno. ,,To znamená teda, že ak sa dostanem vyššie, budem to vedieť? Samozrejme aj s tým vzťahom," odhodlane zopakoval a premýšľal čo by ešte potreboval vedieť predtým ako sa vrhne do vytvárania si lepšieho vzťahu s mágiou, či čo to vlastne Maple vravela. Bol si istý, že Danie mu to dokáže neskôr zopakovať, nepochyboval o nej. ,,Zaujímalo či sa dá tá hmla ovládať aj nejako inak ako len tvarovo? Bolo by zaujímavé ak by aj dokázala meniť farby!" hádzal ďalej na Maple otázky, avšak to sa už okolo nich zhromaždila celkom pekná skupina vlkov a alfa mala plné laby práce aby ich všetkých pochytala a pozdravila. Niektorý sa im predstavili, na čo Nicos neváhal a urobil presne to isté, len aby nevyzeral ako nejaký buran. Akonáhle sa k nim ale dostalo vĺča, o možno niečo staršie ako oni, malo jeho plnú pozornosť. Žeby toto bolo to vĺča o ktorom im vravela Maple? A prečo ju volá teta? ,,Nicos a toto je Danie," predstavil ich oboch a chvost mu napokon predsa len urobil zopár zamávaní. Miesto toho aby sa ale dával viac do reči, tak akoby si normálne predstavoval, jemne sa prisunul ku sestre aby jej mohol predať zopár slov priamo do ucha. ,,Chceš sa pridať, alebo je ti stále zle? Ak chceš môžeme zostať pozadu tentoraz a vynahradiť si to na jeseň."

Sarumen >
Nicos sa pohrúžil do vlastných myšlienok, najmä teda potom čo Maple oznámila jej (ne) informácie ohľadne ostatných alf svoriek, ktoré by sa mohli v ich okolí nachádzať. Nie žeby sa Nicos príliš dobre do práce álf vyznal, no z jeho ,,objaviteľského" pohľadu na svet sa mu zdalo, že mohli o nich vedieť viac. Nevadí! Takýmto spôsobom bude mať snáď v budúcnosti vo svorke nejakú prácu čo ho bude baviť - možno to bude práve on kto zistí o okolí niečo viac a s jeho pomocou bude mať svorka lepšiu predstavu o svojom okolí. ,,Vydry? Ugh, tie žijú vo vode, to sa mi moc nepáči," ohrnúl nosom a popri tom sa mu na tvari objavila hromada akoby zjedol niečo skazené. Nie, ryšavý vlk skutočne nemal rád vodu, najmä ak sa od neho očakávalo, žeby sa do nej mal namočiť a najmä ponoriť. Nicos mal radšej svoje nohy pevne na zemi a k tomu sa pobyt vo vode skutočne nevzťahoval. ,,Radšej by som lovil jelene - napríklad takého ako si vtedy urobila z hmly," pokrútil na začiatku hlavou zo strany na stranu, avšak pri konci vety sa mu žlté oči zabodávali priamo do tváre Maple s chvostom rýchlo krútiacim. ,,A to na akom poste by sme mali byť aby sme také niečo dokázali?" pýtal sa ďalej s nadšením a sledoval každú reakciu, či už verbálny alebo neverbálnu, ktorú by mu mohla alfa ponúknuť. ,,A ako si ty zistila, že dokážeš ovládať tu mágiu? Povedali ti to alebo si ju objavila sama? dobiedzal neochvejne. ,,Wow určite by som chcel byť prvým vlkom čo objavi nejakú mágiu."

Ďakujem za super akciu!

Poprosila by som teda 4 kryštály a 34 oblázkov.

,,Ja ešte neviem. Ale ty čo vlastne robíš okrem toho že si alfa?" ozval sa Nicos prvý na otázku, ktorú im Maple podsunula. Popravde nad podobnými myšlienkami mladý vlk skutočne nerozmýšľal a akosi dúfal, že to po čase príde samo a problémy či nadchádzajúce situácie sa vyriešia samé tak ako prišli. No nebolo sa príliš čomu čudovať, ešte poriadne ani nepoznal svet aby dokázal presne povedať čo by sa mu páčilo do konca života robiť, avšak na druhej strane bola aj pravda, že raz sa nakoniec aj tak rozhodnúť bude musieť. Síce teda nevedel čomu sa chce venovať on sám, no Danie si veľmi pekne dokázal predstaviť ako upratovačku, ktorú už akosi aj robila. Len dúfal, že neskončí rovnako. Maple ich nakoniec ale začala viesť smerom kdesi do lesa a Nicos neprotestoval, okamžite začal skackať popri nej aby neprišiel ani o jedno slovo, ktoré by im eventuálne mohla venovať. ,,To myslíš vážne?" vyhŕkol ihneď ako sa k nemu dostala informácia, že nebude musieť zostať doma na zadku zatiaľ čo ostatní pôjdu na prieskum územia ďaleko od nich. Nedalo sa ani len pochybovať o tom, že by snáď aj neposlúchol rozkaz, ktorý mu bol venovaný. Našťastie sa však do takej situácie dostať nemusel. ,,Tak to teda keď tam budeme, budeme musieť všetko poriadne zistiť," nadchýnal sa a nejako počítal s tým, že všetci vlci budú k nim priateľský. Popravde sa za svoj život ešte s nepriateľskou svorkou nestretol, no to v jeho veku nebolo príliš veľká výhra. ,,Takže teda nepoznáš ani ich alfy, že?" jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Ale je to škoda, možno by sa chceli s nami kamarátiť! Tešíš sa Danie? Pôjdeme na prieskum!"
> Mýtina

Ihneď ako sa im podarilo sa k Alfe dostať, Nicovi chvost radostne behal zo strany na stranu. Príjemné počasie mu len pridávalo na nálade a tým pádom sa mu aj lepšie prechádzalo po lese, ktorý tak krásne voňal. Ak by sa snáď lepšie započúval, možno by aj v korunách vysokých stromov započul zopár spevavých vtákov.,,Nenudíme sa, to sme urobili len tak," uškrnul sa na margo jej slov, no ani poriadne nevedel akú veľkú pravdu Maple mala. Chcel sa ale pochváliť, chcel aby vedela, že to koniec koncov robili nezištne a najmä zo svojej iniciatívy. Tak či onak ale urobili svoju porciu práce a on sám by sa do žiadnej ďalšej nehrnul - a ticho dúfal, že i sestra vezme rozum do vlastných láb a nebude príliš iniciatívna. Aj keď ani jeden z nich určite nechcel povedať nie ak by k tomu prišlo. ,,Nie, tam sme ešte neboli, zatiaľ sme chodili len medzi stromami a popri nore," odpovedal v rýchlosti na otázku a ticho dúfal, že Maple navrhne výlet smerom na mýtinu, kdekoľvek to len mohlo od ich polohy teraz byť. Momentálne by bol ochotný nasledovať ju snáď aj na koniec sveta, len aby mu z toho niečo kvaplo, a to niečo bola ukážka mágie. Po čom inom by už len Nicos mohol túžiť? ,,Maple? A ako si vtedy vravela, že každá svorka má svoju mágiu, sú tu aj nejaké iné okrem tej svorky s tvrdým snehom?" načal konverzáciu zase smerom, ktorý sa mu najviac pozdával a dúfal, že alfa nebude píliš skúpa na slová a bude im venovať trochu času. Bohužiaľ však nemal najmenšieho tušenia čo sa len pred pár hodinami stalo, inak by tak veľmi do Maple nešil tak ako teraz. Takt mu niekedy ale skutočne chýbal.

Úkryt >
Sestre sa nakoniec podarilo pripojiť k nemu bez toho aby si všimla jeho ponurej nálady, čo u neho nebolo príliš časté. S ušami mierne do kriva sedel ramenom opretý o kamennú stenu úkrytu z ktorého len pred pár minútami vyšiel. Predsa len nebol bez sestry tak dlho a nemohol sa ňu viazať do konca svojho života. Síce zatiaľ boli ešte mladí a malí, no to sa určite čoskoro zmení a on sa bude musieť naučiť ... ,,Neviem, ale už mám dosť upratovania," odfrkol si nie príliš nadšene a pozrel na sestru s hlavou vykrútenou do neprirodzených uhlov v ktorých mu ale nemohla spočinúť príliš dlho. ,,Huh Maple? Myslím, že by sme za ňou ísť mohli," postavil sa na laby a jednou z predných láb si pretrel nos. Bol tak zahĺbený do svojich myšlienok, že si ani len nevšimol, že pach vlčice skutočne smeroval von z úkrytu. Asi sa aj ona musela prevetrať a zmeniť vzduch. ,,Čo ale ak chce byť teraz sama?" spýtal sa pre zmenu tentoraz on. Väčšinou to bola práve Danie, ktorá sa obávala nepríjemnej konfrontácie, ako úplný protiklad oproti nemu. Záležalo však od premennej, ktorá bola momentálne vlkom na ktorého názore mu záležalo. Akonáhle ale sestra navrhla, že by pre tentoraz mohol ich cestu viesť on, neváhal ani sekundu.,,Dobre, tak poďme!" uškrnul sa a vybral sa priamo za nosom smerom od nory, čakajúc či na niekoho skutočne narazia.

Sarumen >
Nicos sa ponáhľal do úkrytu aby sa tam dostal ešte pred Danie a mohol tak získať nejakú pozornosť ešte predtým ako sa dovalí sestra a všetku mu ukradne svojimi múdrymi slovami a tvárou anjelika. Akonáhle sa mu ale podarilo dostať do vnútra, uvedomil si, že jediný vlk ktorého pozornosť i želal bol už dávno preč. Nespokojne labkou dupol o zem a mŕtveho zajaca sa rozhodol zaniesť na miesto kde pred zopár dňami odložili ryby, ktoré nakoniec tak dlho ani v úkryte neexistovali. Teraz, keď bolo v úkryte také ticho a nemal pri sebe sestru, dané miesto pôsobilo akosi... desivejšie. Nicos nikdy nebol nejako extra dobrý v tvorení nových vzťahov a teda aj napriek tomu, že na mieste nebol sám, cítil sa osamelo a úplne mimo misu, ktorá by sa mu mohla pozdávať. Danie bola pre neho akýsi maják, miesto ktoré ho spájalo so zemou a pevninou okolo ktorej on poskakoval a často zabúdal, že existuje. Až teraz, vo chvíľach kedy nemal pri sebe nikoho známeho si uvedomoval ako svoju sestru veľmi vo svojom živote potreboval. Tak či onak, s kývnutím hlavy a ušami pevne pripnutými k zátylku sa pobral rovno aj von, nejako extra sa ďalej na tomto mieste nezdržiaval.
> Sarumen

Sestra od neho nebola ďaleko a tak sa teda nemusel obávať že sa jeden druhému stratili. Jej srsť, koniec koncov ako aj tá jeho, sa v lese plnom bielej a hnedej farby celkom vynímala a nejeden ich mohol zahliadnuť z peknej diaľky ako malé ohníky porozhadzované kde tu pomedzi stromami. ,,Verila by si tomu, čo sme práve urobili! Toto je síce len prvý krok ale rozhodne je to niečo neskutočné!" hodil zajaca na zem neďaleko sestry a skôr ako sa mu podarí sústrediť na presun k nore, ešte sa musí upokojiť. Labky mu ťapali všade naokolo neho akoby si ešte nezvykli na to, že už dávno zajaca nenaháňajú. Nicos niekedy jednoducho potreboval mať pri sebe niekoho kto by dokázal rozoznať jeho problémy a akosi ich dokázať ukočírovať či upokojiť - bohužiaľ však najskôr sa musel nájsť niekto komu by tento vlčí samec veril dostatočne silno na to aby si nechal pomôcť. Tak či onak, sestra to s ním musela trpieť či sa jej to páčilo alebo nie. ,,Myslíš si, že budú radi, že sme im niečo priniesli? Možno by sme jedného mohli venovať Zorei za tie jej šípky aj keď moc nepomohli no," venoval jej zopár slov s hlavou mierne naklonenou na stranu, no miesto toho aby čakal na odpoveď, chytil svoju korisť a zodvihol ju do vzduchu. Nechcel aby sa na srsť zajaca nachytalo ešte ďalšie bahno, dokázal si predstaviť ako veľmi zle by sa jedol - aj keď krusta bahna mohla byť v určitom zmysle slova aj celkom dobrá pre žalúdok. ,,Myfliš, žšhe by šhme mochli potom išť niekde mimolefa?" pýtal sa sestry šušľavo, no dobre vedel, že práve ona nebola tá, ktorej by sa mal pýtať ale skôr niekoho dospelého, ak nie priamo ich alfy Maple. Nechcel ju však otravovať, zdalo sa, že mala dostatok svojich problémov s vlkmi v nore a teda jej nechcel pridávať ďalšie. Síce ju nepoznal dlho, no z nejakého dôvodu si ju do hlavy zapísal ako ich druhú matku a tak sa k nej aj správal. Či to bolo dobré rozhodnutie bola otázka ďalších dní. Bez toho aby sa ale zbytočne ďalej stresoval, spokojne poskakoval popri sestre hrdo si nesúc svoju obeť a v ušiach už takmer počul ďakovné slová, ktoré by k nemu mali doľahnúť.
> úkryt

Sestra sa nachádzala kdesi ďaleko za ním takmer okamžite po tom čo sa rozbehol smerom dopredu. Nie žeby mu v tomto momente nejako záležalo na tom kde sa Danie nachádzala, to nie. Jeho oči mali úplne iný ciel ku ktorému sa chcel dostať avšak bola otázka či sa mu to podarí, najmä teda z dôvodu, že rozmýšľanie hlavou a videnie niečoho čo by mohlo eventuálne vyjsť zle jednoducho nebola jeho silná stránka. V jednoduchej trase z miesta A na miesto B, kde B bol ciel, on videl len rovnú cestu bez akýchkoľvek problémov. Preto si aj veľmi rýchlo uvedomil, že snáď celý lov pokašlal nie len pre seba ale najmä pre sestru, ktorá sa ale na druhej strane snažila zo svojej situácie vyťažiť čo najviac len mohla. Príliš neskoro ale bolo teraz zastaviť a plakať nad niečím čo urobil bez premýšľania a miesto toho radšej aj on začal pracovať s tým čo mal. Nedala sa zajacom uprieť ich rýchlosť a najmä obratnosť, no Nicos mal tiež niečo v rukáve a volalo sa to odhodlanie. A možno aj trochu šťastia, avšak on sám by skôr povedal, že to všetko dokázal len vďaka svojej sile, možnostiam a najmä múdrosti. Danie by rozhodne nesúhlasila.
Výber koristi u neho bol jednoduchý, zase mu nepredchádzalo príliš veľké rozmýšľanie a prvý zajac, ktorý sa mu dostal do cesty sa mal stať obeťou. Klamal by, ak by povedal, že sa mu predstava prvého zahryznutia a ihneď chytenia nepozdávala, no zuby mu aj napriek snahe klapli na prázdno. Musel sa teda rozbehnúť a bahno mu spod láb striekalo takmer až za uši. Panika čo vypukla medzi malými tvormi sa nedala snáď ani opísať a Nicos sa nej tešil, predsa len len vďaka nej sa mu nakoniec podarilo niečo uloviť. Zajac o ktorého sa pokúšal však bol dávno preč, skôr ako sa on poriadne rozbehol, jeden zatúlaný sa mu ale rýchlo priplietol pod nohy a Nicos na neho bez varovania skočil - nie žeby si to naplánoval. Ryšavec sa sám zrútil na zem a ak by bola zem ešte o niečo mäkšia, snáď by si do nej zaryl aj hlavu. Akonáhle sa ale otočil a uvidel zajaca ležať na zemi, nadšene vyskočil na laby. ,,Moja prvá korisť! vyhŕkol a pozrel smerom na sestru. Čakal pochvalu. Teraz už na daného zajaca ani nemal chuť, chcel ho priniesť do svorky aby aj ostatní videli čo dokázal a možno by si tak vyslúžil pár milých slov, čo by mu členovia Sarumenu mohli venovať. ,,Vezmeme to teda do nory?

Nicos prekrútil očami smerom k oblohe. Nedokázal pochopiť, prečo sa jeho sestra zase na také blbosti sťažuje, ktoré v jeho pohľade mali pomerne jednoduché riešenie nad ktorým sa ani nebolo treba zamýšľať. Zas a znovu hľadala problémy tam kde neboli a brata to začínalo vytáčať. ,,Sa vždy môžem Maple opýtať, čo riešiš zase," oznámil jej s tónom hlasu, ktorý prezrádzal, že nemá najmenšieho tušenia ako na takú jednoznačnú vec nedokázala prísť sama. Ona, taká múdra vlčka!
Fakt, že však skutočne múdra bola sa jej nedal vytrhnúť a odškriepiť aj keby ak Nicos niekdy veľmi rád urobil. Netrvalo im dlho kým sa podarilo nájsť stopu, ktorej by sa mali držať aby našli niečo pod zub a najmä niečo čím by doplnili špajzku ich novej svorky, keď bola pravda, že práve oni dvaja ju celkom slušne vyžrali. ,,To sú zajace!" potichu vyštekol a chvost sa mu rozkmital zo strany na stranu. Nemusel však čakať na sestrino zahriaknutie by pochopil, že ak sa chce najesť a najmä priniesť niečo domov, mal by skôr ako nadšene poskakovať, radšej držať jazyk za zubami a taktiež krok. Sestra sa začala hýbať smerom k ušiakom a on ju sledoval. Tentoraz a nedalo pochybovať o tom, že Danie vedela zas a znovu niečo viac ako on, keďže väčšinu času trávila s matkou zatiaľ čo Nicos sa prechádzal po hraniciach a užíval si detstvo svojim spôsobom. Nakoniec možno bolo aj na jeho škodu, že sa s mamou nehral tak veľa ako jeho starší súrodenci - práve v tomto momente by sa mu to veľmi hodilo.
Miesto toho aby sa ďalej ľutoval, nasledoval príklad svojej staršej sestry. Pazúre sa mu zaryli do rozmrznutej pôdy popri tom ako sledoval svoju korisť. Zlaté oči mu prepichovali zoschnuté konáre, ktoré mu blokovali priami pohľad pred seba a potichu nadával, že si mal vybrať omnoho lepšie miesto na svoj počiatočný útok. V tomto momente Danie už ani poriadne nevnímal aj keď kdesi v periférnom videní nemohol jej ryšavú srsť prehliadnuť. Nečakal na signál a ani na lepšie nastavenie planét nad jeho hlavou, jednoducho sa vrhol dopredu bez ďalšieho rozmýšľania- predsa len niekedy môže prekvapenie súpera vyhrať úplne všetko.

Oči mu stále sedeli nad vchodom do úkrytu a počúval sestrine slová, ktorému venovala. Nápad, ktorý mala bol skutočne dobrý, otázka však skutočne bola ako to urobiť, keď ani jeden z nich nebol dostatočne silný ani ovládať danú hmlu o ktorej im hovorila Maple. ,,Ja niekoho nájdem," odpovedal jej, no veľmi rýchlo si uvedomil, že nemá ani najmenšieho tušenia kde by vôbec mal začať hľadať ak by niekoho aj nájsť chcel. Ešte sa na území nenachádzali dostatočne dlho na to aby vedeli kde sa vôbec nachádzajú ďalšie svorky alebo kde sa zdržiavajú vlci, ktorý ku žiadnej svorke nepatria. ,,Alebo sa to naučím ja," zazubil sa a odtrhol pohľad od steny aby ho mohol presunúť na sestru a dať jej vedieť, že svoj nápad zverila na ramená toho najlepšieho vlka ako mohla. Skôr ako mu však stihla poďakovať za odhodlanie a trochu ho pochváliť, ona sama prišla s nápadom, ktorý sa mal lepšie uskutočniť. ,,Alebo aj to je cesta," povzdychol si, no nejako dlho nečakal vo svojom vlastnom nešťastí a radšej sa pripojil k Danie. ,,Keď bude lepšie počasie, tak by sme mohli ísť skúsiť pozrieť aj mimo lesa. By ma zaujímalo ako to tu vyzerá," navrhol jej ihneď ako sa mu podarilo dostať na úroveň jej ramena - miesto jej odpovedi s mu ale ozval žalúdok, čo na seba upozornil nepríjemným zaškvŕkaním. ,,Ale teraz by som asi niečo zjedol."

//ďakujemeee