Příspěvky uživatele

Lotéria 8
Labky sa mu pohybovali rýchlo, uvedomoval si, žeby mohol eventuálne predstavovať pre Maple zdržanie a tak sa teda ponáhľal aby sa ku zvuku čo počula dostali čo najskôr. Klamal by, ak by povedal, že sa mu podarilo počuť hlas, ktorý spomínala. V tom momente jeho myseľ filtrovala len tie najdôležitejšie údaje a nejaké vzdialené vytie, rozhodne pre neho nebolo dostatočne podstatné aby mu venoval pozornosť. Vytie rozhodne v jeho mladej hlave nedávalo na území svorky nejaký veľký pocit nevšednosti, najmä teda potom čo nemal najmenšieho tušenia či sa vôbec jednalo o člena svorky alebo nie. Podľa slov alfy však išlo skôr o negatívnu odpoveď a dokonca aj v jeho veku! Kto by to bol povedal. ,,A to si to počula až tak ďaleko?" pýtal sa s kmitajúcim chvostom zo strany na stranu, popri čom mu okolo zadných nôh poletoval rozvírený sneh. V tomto momente bral dospelých vlkov ako akýchsi superhrdinov, minimálne na neho tak vlci z Gallirei tak doteraz pôsobili. Nezostávalo mu nič iné ako len mať nastražené uši a pozorne počúvať, momentálne každá jedna informácia, ktorú mu Maple poskytla sa veľmi hodila a mohol ju prihodiť na hromadu ,,opýtať sa neskôr". ,,Dúfam, že nám rýchlo odpovie a zistíme čo je to zač!" nadšene poskočil a akonáhle hnedá vlčica začala vyť, nečakal ani len zopár sekúnd aby sa k jej spevu pripojil.
Akonáhle mu hlava klesla späť dolu, pevne nastražil uši do hĺbok lesa aby mu tentoraz neušiel ani ten najtenší hlas, ktorý by mohlo stratené vĺča vydať. Trpezlivosť avšak nepatrila k jeho silným stránkam a tak netrvalo dlho kým práve on ticho prerušil. ,,Sa neozýva," zamrmlal si popod nos a zacvakal ušami. Nasledoval Maple ďalej a popri tom sledoval všetky stromy naokolo seba. Neuvedomujúc si, že práve prechádza okolo jedného zo stromov, pod ktorého koreňmi sa skrývala jeho sestra jednoducho podskočil. ,,Tam vyzerá byť celkom veľká diera."

Lotéria 7
Hlasy okolo neho sa pomaly ale isto prenárali do temnoty a k nemu doliehali len cez čiernotu spánku, ktorá sa na neho vyvršovala. Uši mu stále pevne sedeli nastražené na hlave a mimovoľne tikali smerom odkiaľ k nemu hlasy prichádzali, zatiaľ čo mozog len filtroval ich významy aby sa mladý ryšavý vlk mohol ponoriť do ríše snov - a dokonca od nej skutočne nebol ďaleko, ak by nezacítil miznúci tlak na svojom zadku, nebolo pochýb o tom, žeby zaspal ako poleno a možno by si aj čo-to pochrápal. Rozospato otvoril žlté oči a v šere úkrytu sledoval ako sa svietiaca vlčica vytráca kdesi preč a za sebou necháva dvoch vlkov a tmu, ktorá veľmi rýchlo pohltila všetko na čo sa Nicos eventuálne mohol pozerať. Nie, nebál sa tmy a ani zúžené priestory mu nejako nevadili, no dvojica, ktorá s nim zostala sa mu nepozdávala. Nič osobné, skutočne. Uši sa mu pritlačili k lebke ako prebehol pohľadom z jedného vlka na druhého a následne na chodbu ktorou sa vytratila Maple. Ak ju chcel ešte stihnúť, musel sa čoskoro rozmyslieť a dať do pohybu. Rozhodovanie však bolo omnoho zložitejšie akoby očakával; na jednej strane teplo nory, na strane druhej vlčica, ktorá ho objavila a on sa na ňu naviazal už za tak krátku chvíľu. Rozhodovanie ukončené, vyskočil na dlhé labky a vystrelil za ňou ako raketa, akoby sa bál, že od jej chytenia závisí celá jeho budúcnosť. ,,Aj ja idem!" kričí s ňou so srsťou na krku naježenou do všetkých strán. Možno teraz mu už ukáže tú kúzelnú hmlu, ktorú tak veľmi chcel vidieť, no nemali dostatočne dobrú príležitosť aby mu ju Maple mohla ukázať.
Sarumen >

Lotéria 6
Iskrilo mu v očiach ako sa Maple snažila vysvetliť o čo sa jedná s mágiou. Aj keď sa veľmi snažil, príliš tomu až tak nerozumel, no ďalej sa už nepýtal. Skôr si len predstavoval koľko zábavy by si mohol užiť ak by sa do takej svorky niekedy dostal. Pravda ale bola, že tuna sa mu páčilo, aj keď ešte neprešiel ani jeden deň tak ... Najskôr sa musí pozrieť na tú zázračnú hmlu! Predsa len tento prírodný jav znel o niečo lepšie ako super tvrdý sneh. V nore však vôbec nehrala taká nálada akú by Nicos zo začiatku očakával. Mohol však byť rád, že nepríjemné slová neboli venované jemu a niekto iný bol objektom hádky. Kamenné steny úkrytu rezonovali hlasmi vlkov v ňom a ryšavé vĺča si radšej uši pritískalo ku hlave a venovalo sa rybám, ktoré chutili omnoho lepšie ako počúvanie dospelých riešiacich svoje dospelé veci. Nicos nepatril k vlkom, ktorý by strkali nos do vecí, ktoré neboli jeho problémom, minimálne teda vo veku v ktorom sa momentálne nachádzal. Avšak aj napriek tomu sa mu do zvukovodov dostávali hlasy s významom a vyfiltroval si len to čo ho zaujímalo. Akonáhle padla reč na zaujímavé farby, privrel oči aby mu v šere úkrytu aspoň čo-to padlo do očí. Nevidel však poriadne, okrem teda svietiacich znakov patriacich Maple, ktoré si obzeral už nejakú dobu vždy ako zodvihol hlavu od nahlodanej ryby. V hlave mu vŕtalo množstvo otázok, avšak nepokladal žiadne, veľmi dobre sa mu zdalo, že asi nebola práve najvhodnejšia chvíľa, ktorú by mu mohli vlci venovať. Možno niekedy neskôr, rozhodne si plánoval Maple znovu ukradnúť len pre seba.
Po chrbte mu prešla príjemná triaška, ktorá prezrádzala prítomnosť tepelného zdroja. Labky mu už dávno nebrneli od zimy ako keď sa nachádzal vonku. Razom dokonca aj s plným žalúdkom, už mu chýbalo len jediné - poriadne dlhý spánok. Jeho myšlienky ho prinútili zívnuť a skôr ako sa mu podarilo znovu zavrieť oči, pred ňufákom mu preletel motýľ akého predtým ešte nevidel. ,,Woah!" nadskočil na dlhých labách a ihneď po ňom chňapol zubami, akoby sa nechumelilo. Skvelý nápad ako mladého vlka pripraviť o ďalšiu nádielku energie a zabezpečiť si jeho dlhý spánok. Nicos však hlbšie do ich plánu nevidel a preto mu chvost razom zametal všetky steny ku ktorým sa dostal. Motýľ sa mu vždy vyšmykol akoby tam v tom momente ani nebol, Nicos to však prikladal na účet jeho pomalosti, určite nepredpokladal, že farebné zviera predsa len nie je skutočným zvieraťom. Keď ho už chytanie prestalo baviť, zložil sa k zemi neďaleko Maple tak, aby sa zadkom dotýkal jej boku. Hlavu spokojne položil na predné labky a s očakávaním spánku ďalej počúval ich konverzácii až dokým nezaspí.

Lotéria 5
Cupkal popri Maple a snažil sa sledovať stromy okolo seba, aby vedel kadiaľ sa pohybovať, ak sa náhodou bude chcieť dostať kdesi inam. Aj napriek tomu, že mal veľmi pevne daný cieľ, pozornosť sa mu často pohybovala úplne mimo misu a preto odbiehal k nepodstatným veciam, ktoré ho len ťahali úplne zlým smerom. Našťastie však mal dostatočne veľa rozumu na to, aby sa dokázal prinútiť nezatúlať príliš ďaleko od alfy a miesto toho len nasledovať jej sprievod. ,,Dobre, nevadí!" ušknul sa na ňu a spokojne sa ďalej pohyboval z miesta A na miesto B, kde mala pre neho Maple určite niečo pripravené. Akonáhle k nemu ale začala rozprávať s plnou pusou, nebol si príliš istý čo rozumel presne všetko čo myslela ale niečo vyrozumel. ,,Ako to, že viete také zázračné veci?" oči sa mu rozšírili ako sledoval vlčicu popri ktorej kráčal. Hlava sa mu dokonca jemne naklonila na stranu a uši pevne nastražoval aby mu neušlo ani jedno šušľavé slovo, ktoré by mi mohla eventuálne venovať.
Ako sa však pre nimi otvorila jaskyňa, uši mu už na hlave nestáli tak nadšene ako doteraz. Pachy vlkov sa mu točili okolo nosa a jeho prepchla akási nedôvera. Nemal však inú možnosť ako ju nasledovať do nory a pomaly ale isto zabudol, že je hladný. Dlhými krokmi kráčal dopredu no popri tom sa rozhliadal naokolo, nemal však čas na to aby ďalej skúmal iné miestnosti do ktorých vlčica nevchádzala. ,,Dobrý večer," pozdravil sa a s ušami prilepenými k hlave sa porozhliadol po vlkoch nachádzajúcich sa vo vnútri. Bol však rád, že ho Maple ponúkla jedlom a tak trochu rozpustila jeho nervozitu, ktorá sa snáď čo najskôr vytratí kdesi preč.

Lotéria 2
Akonáhle sa k nemu vlčica pripojila, chvost sa mu začal pohybovať o čosi istejšie. Samozrejme, doteraz ním taktiež spokojne vlnil, no až teraz bolo skutočne cítiť ako sa nálada úplne zmenila. Akoby mu nebezpečenstvo, ktoré mohla Maple eventuálne predstavovať úplne jedno a akceptoval jednoducho všetko čo sa na neho mohlo vrhnúť. Metaforicky či doslova. ,,U-hum!" pritakal akonáhle ich pozornosť bola pritiahnutá na stromoch, tvoriacich les naokolo nich. Síce teraz, pod nánosom bieleho snehu, nebolo príliš jednoduché vidieť jeho úplnú krásu. No Nicos nebol príliš náročný a mohol si snáď aj oči vyočiť, ak by mal na to dostatok času. Skôr ako sa však stihol dostať do podobného stavu, Maple zaujala jeho pozornosť niečím omnoho zaujímavejším ako boli obyčajné stromy, ktoré mohol vidieť takmer kdekoľvek. Uši mu nadskočili a v žltých očiach sa objavila drobná iskierka. ,,To fakt?!" vyprskol nadšením a ihneď sa začal obzerať, či snáď neuvidí nejaký kus mliečneho vzduchu, kde by mu vlčica mohla ukázať svoju moc. Nemal však šťastie, nevzdával sa však. ,,Že mi to ukážeš? Že áno?! Prosííím!" malou labkou sa jej dotkol srsti na nohe v snahu ju jemne popchnúť ku hre. Očakávajúc nejakú reakciu, však nakoniec pritakal ďalšiemu návrhu. Hmla mohla počkať, najmä potom čo sa jeho žalúdok ozval o svoju čas pozornosti a povedal presne čo by si prial. ,,Woah, a to si ulovila sama?" pýtal sa jej akonáhle mu oči spadli na vec, ktorú Maple chytila do tlamy. Určite sa raz dostanú i k tomu aby mu vysvetlila ďalšie veci, ktorým zatiaľ nerozumel. Tak či onak, s radostným nadskakovaným naokolo vlčice sa nechal viesť smerom hlbšie do lesa na ceste do úkrytu.
> Úkryt

Lotéria 1
Drobnými labkami ryl do snehu pod ktorýmsi stromom a dúfal, že sa mu podarí vyhĺbiť dostatočne veľkú priehlbinu aby sa do nej mohol uložiť. Nemal príliš veľa skúseností s tým ako prežiť v divočine, predsa len doteraz skoro nikdy nebol vonku sám, vždy sa okolo neho motalo aspoň zo päť vlkov o dosť skúsenejších ako bol on. Hrabanie diery na noc odpozoroval od skupiny Ling, ktorá tak zabraňovala vetru dotýkať sa ich srsti, samozrejme pre neho bolo teraz veľmi ťažké si dať dve a dve dohromady a robil to len preto, že dané správanie kdesi odkukal. Potichu si sám pre seba vrčal a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa mu nepodarilo zachytiť prítomnosť neznámeho vlka predtým ako k nemu prehovorila. Uši mu poskočili, okamžite sa za hlasom otočil a špička chvosta sa mu skrútila pod žalúdok. Veľmi rýchlo si však uvedomil, že nie je v nebezpečenstve a zvedavo zodvihol jednu z predných láb do vzduchu. ,,Som Nicos," predstavil sa hrdo a popri tom spokojne preskákal k vlčici, akoby zabudol, že doteraz mu bola zima. Pri neznámej sa cítil omnoho lepšie, no popísať senzáciu, ktorá sa mu dostávala do srsti nijakým spôsobom nedokázal. ,,Som sa išiel iba napiť k potoku, ale všetko vyzeralo potom tak inak," vysvetľoval a na čele mu navrela jemná vráska. ,,Ale tu je pekne, skoro ako u mňa doma," pozerá na vlčicu a ryšavý chvost sa mu pomaly začína pohybovať zo strany na stranu. Nevedel čo ho teraz čaká, no snáď mu pomôžu nájsť jeho skupinu? Alebo niečo iné, čo by možno nikdy nečakal. Predsa len musel počítať so zmenou kurzu, keď nemal presne určený cieľ. Taký koncept bol však pre Nicosa momentálne pŕliš zložitý na pochopenie.

Nicos
19.1 - 2 posty/lístky
20.1 - 2 posty/lístky
miniakcia 4 - 3 lístky
21.1 - 1 post/lístok

spolu = 8 lístkov

Lotéria 2
Ronherský potok >
Zem pod jeho labami sa zmenila zo zamrznutého bahna na pôdu pokrytú zatuchnutým ihličím a vrstvou snehu na ktorej sa mu nekráčalo práve najlepšie. Snehová pokrývka nebola na tomto mieste až taká hrubá, lámala sa medzi kmeňmi stromov a nasledovala tvar vetra, ktorý ju sem priniesol. Nicosa však nejaký sneh nezaujímal, snažil sa skôr nájsť miesto, kde by sa mohol skryť no moc sa mu nedarilo. Aj keď oproti otvorenému priestoru z ktorého do lesa prišiel sa ihneď dala na srsti zacítiť zmena teploty, stále nešlo o príliš vysoký skok, ktorý by mu stačil. Predtým, keď sa ešte stále nachádzal v skupine vlkov, ktorí odišli z jeho pôvodnej svorky, vždy si dokázal nájsť niekoho, kto by ho zahrial - najmä teda Lingxin, ktorá sa veľmi rýchlo stala niečo ako jeho adoptívnou matkou, aj keď nemali príliš veľa šancí svoj vzťah rozvíjať. Nicosov nepríjemný zvyk odvšadiaľ zdrhať mu zatiaľ celkom slušne komplikoval život a tým pádom sa s ním musela vysporiadať, minimálne po dobu, kým sa mu nepodarí začať sa ovládať. Čo je tak či ak len otázkou času, domnievajúc sa, že dostane do hlavy počas rastu aspoň trochu rozumu, ktorý mu teraz očividne bytostne chýba. Zacvakal ušami a bez dychu sa poobzeral po tichom lese v ktorom by akoby nič nežilo. Sneh snáď utlmoval zvuky všetkého naokolo a tak sa ryšavý vlk nachádzal v akomsi šedom tichu. Miesto toho aby ďalej pokračoval v pozorovaní, radšej sa pobral do kroku - len tak si dokázal vytvoriť dosť telesného tepla aby dokázal fungovať ďalej.

Lotéria 1
Mimo Gallirei >
Dlhé labky sa mu triasli ako sa snažil prechádzať okolo extrémne čistého potoku. Mal však šťastie, že sa mu nohy nezarývali do bahna - vďaka chladu, ktorý vládol všade naokolo teda prechádzal po stuhnutej pôde a aj keď mu čas od času nohy podkĺzli, šlo sa mu viac-menej dobre. Najradšej by sa však v tomto momente vyhrieval niekde na slnku, no veľmi dobre si uvedomoval, že za situáciu v ktorej sa ocitol si môže len a len sám, preto si len ticho povzdychával. Nie žeby mal vôbec šancu s niekým hovoriť. Najmä teda potom čo sa mu za posledný mesiac podarilo dvakrát zdrhnúť od všetkého čo poznal a len veľmi ťažko sa vracal späť. Áno, klamal by ak by povedal, že patrí k neproblémovým deckám avšak v jeho veku mu to mohlo byť absolútne jedno. Nejednalo sa jeho zodpovednosť a tým pádom sa jeho malá hlava daným problémom ani len nezabývala - skôr ho zaujímalo ako sa mu podarí nájsť miesto na spánok kde by počas neho nezamrzol na kosť. Čo ho život v horách naučil bolo, že sa často oplatilo hľadať územie s množstvom stromov, kde sa vietor zabil a kdesi v ich koreňoch sa dalo nájsť miesto kde by sa mohol ukryť pred nepriaznivosťou počasia. Pokračoval teda ďalej smerom popri potoku očakávajúc, že sa mu podarí nájsť nejaké miesto kde y sa mohol skryť pred prichádzajúcou nocou ,alebo dokonca lepšie ak by našiel niekoho to by ho prichýlil a možno aj nakŕmil ak Boh dá. Ako na potvoru sa mu práve v tejto minúte ozval žalúdok a popchol ho do rýchlejšieho presunu.
> Sarumenský hvozd