Gallirea - Příspěvky uživatele

Nicos prekrútil očami smerom k oblohe. Nedokázal pochopiť, prečo sa jeho sestra zase na také blbosti sťažuje, ktoré v jeho pohľade mali pomerne jednoduché riešenie nad ktorým sa ani nebolo treba zamýšľať. Zas a znovu hľadala problémy tam kde neboli a brata to začínalo vytáčať. ,,Sa vždy môžem Maple opýtať, čo riešiš zase," oznámil jej s tónom hlasu, ktorý prezrádzal, že nemá najmenšieho tušenia ako na takú jednoznačnú vec nedokázala prísť sama. Ona, taká múdra vlčka!
Fakt, že však skutočne múdra bola sa jej nedal vytrhnúť a odškriepiť aj keby ak Nicos niekdy veľmi rád urobil. Netrvalo im dlho kým sa podarilo nájsť stopu, ktorej by sa mali držať aby našli niečo pod zub a najmä niečo čím by doplnili špajzku ich novej svorky, keď bola pravda, že práve oni dvaja ju celkom slušne vyžrali. ,,To sú zajace!" potichu vyštekol a chvost sa mu rozkmital zo strany na stranu. Nemusel však čakať na sestrino zahriaknutie by pochopil, že ak sa chce najesť a najmä priniesť niečo domov, mal by skôr ako nadšene poskakovať, radšej držať jazyk za zubami a taktiež krok. Sestra sa začala hýbať smerom k ušiakom a on ju sledoval. Tentoraz a nedalo pochybovať o tom, že Danie vedela zas a znovu niečo viac ako on, keďže väčšinu času trávila s matkou zatiaľ čo Nicos sa prechádzal po hraniciach a užíval si detstvo svojim spôsobom. Nakoniec možno bolo aj na jeho škodu, že sa s mamou nehral tak veľa ako jeho starší súrodenci - práve v tomto momente by sa mu to veľmi hodilo.
Miesto toho aby sa ďalej ľutoval, nasledoval príklad svojej staršej sestry. Pazúre sa mu zaryli do rozmrznutej pôdy popri tom ako sledoval svoju korisť. Zlaté oči mu prepichovali zoschnuté konáre, ktoré mu blokovali priami pohľad pred seba a potichu nadával, že si mal vybrať omnoho lepšie miesto na svoj počiatočný útok. V tomto momente Danie už ani poriadne nevnímal aj keď kdesi v periférnom videní nemohol jej ryšavú srsť prehliadnuť. Nečakal na signál a ani na lepšie nastavenie planét nad jeho hlavou, jednoducho sa vrhol dopredu bez ďalšieho rozmýšľania- predsa len niekedy môže prekvapenie súpera vyhrať úplne všetko.

Oči mu stále sedeli nad vchodom do úkrytu a počúval sestrine slová, ktorému venovala. Nápad, ktorý mala bol skutočne dobrý, otázka však skutočne bola ako to urobiť, keď ani jeden z nich nebol dostatočne silný ani ovládať danú hmlu o ktorej im hovorila Maple. ,,Ja niekoho nájdem," odpovedal jej, no veľmi rýchlo si uvedomil, že nemá ani najmenšieho tušenia kde by vôbec mal začať hľadať ak by niekoho aj nájsť chcel. Ešte sa na území nenachádzali dostatočne dlho na to aby vedeli kde sa vôbec nachádzajú ďalšie svorky alebo kde sa zdržiavajú vlci, ktorý ku žiadnej svorke nepatria. ,,Alebo sa to naučím ja," zazubil sa a odtrhol pohľad od steny aby ho mohol presunúť na sestru a dať jej vedieť, že svoj nápad zverila na ramená toho najlepšieho vlka ako mohla. Skôr ako mu však stihla poďakovať za odhodlanie a trochu ho pochváliť, ona sama prišla s nápadom, ktorý sa mal lepšie uskutočniť. ,,Alebo aj to je cesta," povzdychol si, no nejako dlho nečakal vo svojom vlastnom nešťastí a radšej sa pripojil k Danie. ,,Keď bude lepšie počasie, tak by sme mohli ísť skúsiť pozrieť aj mimo lesa. By ma zaujímalo ako to tu vyzerá," navrhol jej ihneď ako sa mu podarilo dostať na úroveň jej ramena - miesto jej odpovedi s mu ale ozval žalúdok, čo na seba upozornil nepríjemným zaškvŕkaním. ,,Ale teraz by som asi niečo zjedol."

//ďakujemeee

,,Ah škoda, sme sa miesto upratovania mohli vybrať kdesi na výlet," povzdychol si nad sestrinou odpoveďou, no aspoň si mohol byť teraz istý, že jej je stále rovnako naprd ako doteraz a miesto toho aby jej šípky od Zoroe pomohli, neurobili jej so žalúdkom absolútne nič. Bahno zeme do ktorej teraz kopali jamu sa mu lepilo na pazúre a on vedel, že si ho bude musieť pomedzi pazúrmi zase pracne vykusovať. Nehovoril však už ďalej nič a radšej spolupracoval s ryšavou sestrou tak ako to mal robiť správny brat, ktorému na nej záležalo. ,,Vieš čo, nakoniec som aj celkom rád, že si prišla, aj keď si rovnako otravná ako doma," zakontroval jej slovám a smial sa pritom, tak ako to robil vždy. Čo by ale jeden robil bez toho druhého? Obaja spoločne boli dobrým párom na všetko čo si zaumienili. Jeden bez druhého by ani zďaleka nedokázali tak veľa ako dokázali spoločne - tak ako by sa veľmi trápili ak by všetky kosti museli ťahať osamote. Nicos dlho neváhal a ani sa nenechal ponúkať a chňapol po kosti s ktorou sa naťahovala aby jej mohol pomôcť pretiahnuť ju do nory. Našťastie však to dokázali urobiť rýchlo a už im zostávalo len menšie dočisťovanie, ktoré nemalo zabrať až tak veľa času, snáď. ,,Som sa normálne trochu zapotil," zamrmlal si popod nos provokačne, nie žeby sa nejako extra chcel sťažovať, veľmi rád však liezol sestre na nervy vždy keď ml príležitosť.
Akonáhle sa im podarilo dostať späť ku skalisku a parohom, ktoré tu predtým nechali, Nicos mierne naklonil hlavu na stranu. ,,Škoda, že nie som dosť veľký na to aby som tie parohy hodil nad vchod," zanadával nahlas a miesto toho aby sa o to vôbec pokúšal radšej začal labami hrabať popadané ihličie aby ho posunul aspoň mierne na stranu a pred norou zostal pekný ostrovček nedotknutej pôdy.

Jazykom si prechádzal po tesákoch, ktoré sa mu doteraz zarývali do nechutných, starých kožušín. Mladý samec v tomto okamihu ani nemal chuť premýšľať nad tým kto sa v nich vyvaľoval a koho pach eventuálne on práve teraz čuchá. Lepšia bola skutočne sladká nevedomosť a popieranie reality, ktorá nemusela byť taká pekná akoby si bol na prvý pohľad myslel. Sestra však jeho pozornosť pritiahla rýchlymi slovami a on bol nútený prebudiť sa zo svojich myšlienok o zadkoch, ktoré sa asi dotýkali srsti mŕtvej jelenej zvery. Pozrel sa smerom k nej ponad rameno a položil otázku čo ho zaujímala odkedy vstali. ,,A y už sa lepšie cítiš?" popýtal sa miesto toho aby akokoľvek reagoval na jej slová o poriadku ktorý mali doma. Tieto dve veci sa skutočne nedali zrovnávať, v tomto momente sa zdalo, že svorka z ktorej odišli mala omnoho viac členom ako táto, žijúca v lese. A čím viac členov, tým viac pomocných láb na upratovanie - to bola jednoduchá matematika. Akonáhle sa ale dostali späť k vchodu do nory, Danie už zase makala ako mulica. ,,Počkaj však, nie že si nebodaj dačo natiahneš bože," zavrčal po nej a hnal sa jej pomôcť s ťahaným niečoho veľmi pichlavého. Veľmi rýchlo si ale uvedomili, že zrovna túto vec by si nechať mohli. ,,Myslím, žeby sa to aj celkom vynímalo pred vchodom - vieš, aby to značilo aká je svorka silná, chápeš," jemne naklonil hlavu na stranu a zakmital chvostom. Skôr ako tak ale stihol urobiť, Danie si to mašírovala do lesa. Ihneď teda chmatol do úst čo mu prvé prišlo pod zuby a ťahal za ňou. ,,Sa nemusíme tak ponáhľať," poznamenal keď sa k nej pripojil a uvidel Danie sedieť na zemi. Nie však na dlho. Pridal sa teda k nej do hrabania diery; možno takej veľkej aby sa do neho aj jeho sestra zmestila celá ak by mu ju trochu potlačil.

úkryt >
Do nosa mu ihneď udrel chladný vzduch, ktorý však ani zďaleka nebol taký zlý ako deň predtým. Razom sa mu dokonca aj chcelo svoje mľandravé telo vytiahnuť von z úkrytu a poriadne sa ponaťahovať aby nechal kúsky lúčov slnka rozplývať sa mu na ryšavej srsti. ,,Perfektne," so zívnutým jej odpovedal a po dlhom čase mal zase dobrú náladu. Už ho vôbec neťahalo ,,do strany" a dokonca sa mu chcelo rozprávať bez toho aby na každého vrčal. kto by bol povedal, že kus spánku urobí s vlkom také divy? A predsa sa tak stalo. Akonáhle na neho sestra vrhla pohľad, bolo mu jasné čo od neho asi chce a v tento moment vôbec neprotestoval - prečo by aj? Bol vyspinkaný takmer do ružova a predsa si museli nájsť nejaký program aby sa nezožrali od nudy, čo by Nicos rozhodne veľmi rýchlo dokázal. ,,Je mi jedno. Ak ti to urobí radosť," jemne mykol plecami a na sestru sa uškrnul. Na prvý pohľad sa mu zdalo, že sa cíti o niečo lepšie a preto ani neprotestoval, chcel jej vážne urobiť radosť a bolo jedno či to bolo prácou alebo svojim blbým chovaním. A predsa len, ak chcel na niekoho zapôsobiť musel sa stať o niečo silnejším! ,,Aj keď nerozumiem prečo ti na tom tak veľmi záleží," povedal popod nos, avšak dostatočne hlasno na to aby ho sestra mohla eventuálne počuť. Chňapol do zubov jednu z kožušín, ktoré noc predtým vynosili z úkrytu a začal nasledovať sestru smerom do lesa pomedzi stromy patriace ich svorke. Zaúpel však, tentoraz nemali pri sebe dospelú vlčicu, ktorá by väčšinu práce urobila za nich a teda musel zapracovať aj on ak nechcel všetko hodiť na sestru.

Tlama by mu snáď klesla až na podlahu ak by ju nemal k hlave pripevnenú svalmi. Veci, ktoré im Zorea vravela boli takmer až k neuvereniu, aj keď ako sa zdalo, tak Nicosovi akosi vypadol fakt, že sa jednalo len o sen - alebo tak ho minimálne tmavá vlčica pomenovala bez toho aby nad svojimi slovami dlhšie rozmýšľala. ,,Aká vydra?" labkami ticho zabubnoval o zem avšak pri jej ďalších slovách už nevydržal a podskočil. ,,DRAK?!" zakňučal tlmeným hlasom nadšene a pozrel na sestru akoby očakával rovnaké nadšenie aj smerom od nej. Nie žeby však veril, že s ním práve toto bude zdieľať. ,,Danie počula si čo práve povedala? Prosím povedz, že si to počula!" jemne jej šťuchol labou do ramena aby sa presvedčil, že ich konverzáciu vníma, zabúdajúc, že ju stále trápila bolesť žalúdka. Napokon sa však posadil, keď si uvedomil, že jeho nadšenie asi nebude príliš vhodné namieste kde by sa iní vlci eventuálne mohli pokúšať spať. ,,Aj my sme z hôr, možno ste boli naši susedia?" odpovedal s chvostom búchajúcim o podlahu, no to momentálne rozhodne nebolo dôležité, keďže všetci traja žili niekde úplne inde. ,,Huh, ty ešte nevieš o mágii? Vlci z tejto svorky dokážu ovládať hmlu a vytvárať z nej všelijaké zaujímavé veci, mala by si poprosiť potom Maple aby ti to ukázala, keď bude mať čas," vysvetľoval Zorei a v tomto momente bol veľmi rád, že pre zmenu mal navrch zase on a vedel niečo viac ako mohla vedieť Zorei. Síce toho nevedel až tak veľa, no to mu nebránilo cítiť sa za to o niečo lepšie ako doteraz. ,,A vodu máš rada?" pýtal sa s hlavou naklonenou na stranu. ,,Ja mám z tej hlbokej trochu strach," mykol plecami, no to už jeho pozornosť ťahalo niečo iné.
Zacvakal ušami ako sa aj k nemu dostal zvuk plaču a on si nebol príliš istý o čo sa jedná. Spýtavo pozrel na sestru, no tú už evidentne brali mrákoty. Zdalo sa, žeby jej šípky, ktoré ponúkla Zorea pomohli - buď to alebo bol pre ňu spánok akýmsi vykúpením od bolesti. Tak či onak, Nicos nemal chuť ju budiť a radšej ju nechal spať aj keď ho veľmi zaujímalo čo sa deje. Oči mu teda prešli na tmavú vlčicu, no neodvážil sa urobiť ani krok smerom za zvukom aj keď trochu počítal s tým, že práve ona to pôjde preskúmať a potom im donesie informácie. ,,Tak .. asi dobrú," jemne sa na ňu uškrnul a schúlil sa ku sestre aby jej mohol položiť hlavu na stehno a tak zaspať spolu s ňou.
Spánok mu netrval dlho, ani si nestihol uvedomiť kedy sa dostal do bezsenného stavu, až do okamihu kedy mu čeľusť neklapla na chladnú zem ako sa sestra zodvihla. Pohľadom ju ticho sledoval ale neváhal príliš dlho a pobral sa za ňou smerom von.
> les

V labkách mu mierne brnelo, no veľmi jednoducho sa dalo povedať, že aj preháňal. Hlavu si položil na zem a nechal studené kamene aby sa mu zahryzávali do srsti zatiaľ čo čakal čo sa bude diať ďalej. Ich ,,rodinná" idylka ale netrvala dlho a Zorea dala zadosťučinenia názoru čo si na ňu Nicos zatiaľ urobil a dokonca mal aj pravdu. Ticho sledoval ako sa tmavá vlčica vyhrnula z nory ako akýsi tajfún a nechala ich samotných. Nicos na pár sekúnd zazmätkoval a dokonca sa chcel postaviť na laby a utekať za ňou, no veľmi rýchlo ho to prešlo a vrhol svoje ryšavé telo späť na chladnú zem. ,,Huh? Zase odišla," cvakol ušami a pohľadom, ktorý mal doteraz fixovaný na vchod od nory presunul na sestru. Nemal to byť práve on kto sa mal hrnúť pomôcť sestre s bolesťami brucha? Avšak ani zďaleka nemal dostatočné vedomosti aby mohol pomôcť. Dospeláci mali predsa len viac skúseností. ,,Statočná vravíš?" uškrnul sa na sestru. Bol si takmer istý, že ak by sa jednalo o neho a on by vybehol teraz von snáď by ho za chvost dotiahla spať a vynadala mu ako veľmi je nezodpovedný a chce sa zabiť. Zdalo sa, že sa Zorea sestre pozdávala.
Akonáhle sa ale vrátila Danie sa na ňu vrhla ako hladný pes a venovala jej veľa slov avšak pre tento raz nie až tak veľa otázok. ,,A odkiaľ si prišla sem? Si sa tu narodila alebo si privandrovala ako my dvaja?" nadšene sa pridal do konverzácie a popri tom chvostom jemne kmital zo strany na stranu. Zadnými labami sa pošuchol smerom dopredu aby sa k nim pridal bližšie a nemusel tak hlasno rozprávať. Predsa len nechceli tak veľmi vyrušovať alfu, ktorá stále čosi riešila. ,,A-a už dokážeš ovládať svorkovú mágiu? Vedela by si urobiť aj ty jeleňa?" pýtal sa jej s iskričkami v očiach a tlamou mierne otvorenou v nemom nadšení. Vrhli sa na ňu ako malé supy avšak miesto toho aby z nej trhali mäso dožadovali sa informácií, ktoré im mohla len ona poskytnúť. ,,Alebo niečo iné viac cool?" nadskočil na laby a vrtel popri tom nadšene chvostom.

Napokon sa tmavá vlčica vrátila do nory pekne za nimi ako to očakával a hodila som rovno do práce. Nicos podobnú reakciu aj očakával, no on sám sa do práce príliš nehrnul. Skôr počkal kedy si obe vlčice vyberú svoju obeť a on sa načiahol za zbytkom. Nedokázal však vysvetliť ako je možné, že z diaľky tie kožušiny vyzerali tak dobre, dokonca až útulne, no akonáhle sa k nim priblížil a zhlboka sa nadýchol, veľmi rýchlo zmenil názor. Vyplazil teatrálne jazyk sekundu predtým ako sa do jednej z nich zahryzol a pobral sa ju za vlčicami ťahať smerom von z nory kde by ich na vetre mohli poriadne nechať vyfúkať. Nie žeby sa nejako extra ponáhľal, práve naopak, dával si celkom na čas aby sa nemusel vracať omnoho viac ráz asi mu to celkom aj šlo. Zorea sa pekne chytila práce a vôbec nebola líder typu ,,ja rozkazujem a vy makáte", čo však mohla aj očakávať od šteniat, ktoré doteraz nerobili nič iné len fňukali? Minimálne teda jedno z nich, ktoré sa volalo Nicos. Preto keď sa mu podarilo dotiahnuť kožušinu na plac pred norou, hromada tam už bola celkom slušná. Akonáhle sa mu podarilo vrátiť späť, Zorea už brala poslednú. Spokojne sa uškrnul a zopár sekúnd sa tvár, že ešte niečo robí aby nebol on práve prvý kto sa zvalí na zem. Urobil tak až po návrate sestry, ktorá mala na svoje správanie aspoň poriadnu výhovorku. Nie ako on. ,,Už sme hotoví?" spýtal sa, no čakanie na odpoveď sa nekonalo. S hlasným povzdychom sa vrhol na zem a natiahol labky pred seba. Prosebne pozrel na dospelú vlčicu a na jeho očiach sa dal vidieť jemný protest.

Sarumen >
Aj napriek svojmu behu sa do úkrytu dostal až po sestre a najskôr úplne zabudol, že sa na danom mieste rozhodne nenachádzajú sami. Laby mu búchali o tvrdú podľahu až kým sa so šmykom nezastavil až kdesi medzi kožami používanými na spanie. Po jednej, ktorá a mu krčila nad nohami sa zahryzol a rýchlym pohybom zo strany na stranu ju poslal o vzduchu. Zastavil sa však okamžite akonáhle zacítil sestrine oči na svojej srsti. Uši a mu sklonili k hlave a hlavu otočil jej smerom nech sa na ňu mohol pozrieť. Teatrálne pustil srsť na zem a venoval jej zubatý úsmev. ,,S tým počítam," zakrútil chvostom aby nechal sestru vedieť, že po vyprataní nory už vážne neplánuje nič robiť a akonáhle sa na oblohe objaví mesiac tak ho budú musieť z nory dostávať buldozérom. Alebo vytiahnuť za chvost, aj to by malo fungovať. ,,Príde mi moc... aktívna," zafrflal a pazúrikom prednej laby si zo zubou vytiahol kus srsti, ktorá sa mu medzi nimi nepríjemne zachytila. Rýchlo si ale uvedomil pohľad sestry z ktorého bolo jasné, že jej sa Zorea pozdávala viac ako bratovi. Nebolo sa čomu čudovať. ,,Myslíš, že je vo svorke už dlho? Možno aj ona dokáže ovládať hmlu podobne ako Maple," zamyslel sa nahlas, no svoje slová držal skôr vo forme šepkania. Nicos si jednoducho vždy našiel cestu ako začať hovoriť o mágii aj keď sa to na prvý pohľad mohlo zdať ako úplne od veci. Ak ste sa však zamysleli, určite by ste spojitosti zachytili. ,,Pre mňa, za mňa. Ale ak kvôli tomu budeme mať problémy poviem, že to bol tvoj nápad."

Skaliská >
Z otvorenej tlamy mu vytekali sliny, ktoré vďaka zaklincovaným čeľustiam nemal ako prehĺtať, vďaka tomu sa cítil ako týždenné vĺča, ktorému po brade steká materské mlieko. Bol rád, že všetci sa nachádzali za ním, aby žiadna z dvoch vlčíc nemohla vidieť jeho osliznutú tvár. Netrvalo ale dlho a dospelá vlčica sa mu zjavila za zadkom a on skutočne nechcel riskovať, že ho uvidí v takom stave ako bol. Okamžite ako sa jej srsť zjavila v jeho periférnom videní vypľul všetky kosti čo si starostlivo narval pred pár minútami do papuľe a rýchlosťou svetla si sliny začal prednými labkami otierať. Fakt, že si tak všetko rozmazal poprednej časti teľa v tomto momente nebol podstatný a radšej dával pozor na tvár. Predsa len ak chcel zapôsobiť... Žlté oči mu ale padli smerom na zem k rozhádzaným kostiam a akonáhle si uvedomil, že si ich musí dať zase do úst, tak mu po chrbtici takmer prebehla triaška. So stiahnutými ušami sa však sklonil a všetko nabral späť ako dobre mu to len šlo, teraz už s dlhšími krokmi zamieril priamo za Zoreou a každým desiatim metrom mal chuť zastať a spýtať sa, či to plánujú vyhodiť až za hranicami svorky. Bohužiaľ - alebo skôr vďakabohu ho kosti držali ďaleko od utvárania slov a tak ako správne decko kráčal za dospelou vlčicou, ktorá ich teraz mala v práve. Skôr ako to však úplne vzdal, tmavá vlčica našla dobré miesto na umiestnenie kostí a tak neváhal a všetko tam okamžite vypľul. Svaly na čeľustiach mal stuhnuté od toho ako dlho ich držal v rovnakej napnutej polohe avšak bol rád, že to už má za sebou. Pocit dobre odvedenej práce ale netrval dlho, najmä teda z dôvodu, že Zorea im už naplánovala ďalšiu prácu. Nevraživo po nej pozrel a následne sa otočil chrbtom aby ho nemohla poriadne vidieť. Niekedy sa mu pohyby tváre ovládali skutočne ťažko.
S ťažkými labami aj napriek nesúhlasu vykročil k nore a každým ďalším krokom ako sa k nej blížili sa jeho rýchlosť znásobovala, že pri vstupe do nory do nej priamo bežal
> Skaliská

Za ich chrbtami sa ozva hlas a tak vyrušil Nicosa predtým ako sa chystal sestre uhryznúť do ucha. Hlavu vyvrátil smerom za hlasom a pohľad mu padol na tmavú vlčicu, ktorú si v kožušinách ani poriadne nevšimli. Jednoducho s nimi pekne splývala akoby k nim patrila. ,,Ahoj," pozdravil sa slušne aj on a postavil sa na labky. Zdalo sa, že obe vlčice boli na rovnakej vlne, zatiaľ čo on by radšej odpočíval ako správny chlap. ,,Ale noták!" zanadával si popod nos dnes už snáď do tretice a so sklonenou hlavou nasledoval ich príklad. Snáď mu upratovanie aspoň pomôže urobiť si očko u Maple a potom by mu ukázala ako sa ovláda tá hmla!
Zas a znovu sa rozhodoval medzi efektivitou a hrdinstvom, keď mu oči padali na kosti, ktoré potrebovali nájsť nové miesto na odpočinok. Samozrejme, že jeho prvotný plán padol na obrovskú stehennú kosť, ktorá by s trochou prikrášlenia mohla byť dlhšia ako on, no po prehranom súboji s kusom dreva sa rozhodol po prvý raz pre niečo menšie. Po očku sledoval čo robí Danie, no jej konanie nijako neovplyvnilo fakt, že sa rovno zahryzol do kostí, ktoré po sebe kde tu prezrádzali aký osud ich postihol. Nie žeby to každému nebolo jasné už od ich umiestnenie samozrejme. Bol však rád, že sa mu medzi čeľusti zmestilo viac ako len jedna dlhá kosti, ak sa silou mocou nesnažil pôsobiť ako namakanec, dokonca sa mu podarilo zobrať celkom veľký počet - asi tak tri. Čo v porovnaní s jednou je už pomerne dobrá práca! Alebo to si minimálne hovoril Nicos. Z hubou pevne stisknutou okolo kostí sa opatrne začal poberať smerom von z úkrytu a dával pozor aby mu nič nespadlo a náhodou niekoho neudrel, čo by bolo celkom nemilé prekvapenie. Ani jedným zvukom však nemohol upozorniť sestru, že odchádza, inak by riskoval vysypanie jeho (bez)cenného nákladu.
> Sarumen

,,Ja sa nevzdám dokedy ju ovládať nebudem vedieť!" vyhŕkol o niečo hlasnejšie akoby mu snáď bolo príjemné. Rýchlo stiahol hlavu k zemi aby na seba nepritiahol ďalšiu neželanú pozornosť a tak sa aj ospravedlnil za hluk, ktorý spôsobil. Snáď sa mu nikoho nepodarilo zobudiť, lebo ak áno rozhodne by sa za to cítil zle, avšak až v momente čo by ho na to niekto upozornil. Danie si myslela, že ryšavá vlčica bola len nahnevaná na nevhodné chovania a Nicos s ňou v tomto musel súhlasiť. Možno len predsa len nebola zlá, len sa bála o blaho svojej svorky. Danie však pri hádke nebola a tak nevedela presne aké slová vyslovila a ako sa pri tom jej brat cítil. Avšak to v tomto momente nebolo podstatné a radšej sa k tomu nevracal. Vyťahovať staré veci do ktorých ho nič nebolo nebolo najvhodnejšie a on to vedel. Niekedy bolo skutočne najlepšie venovať sa svojim vlastným problémom a neriešiť nikoho iného. ,,Hej, možno máš pravdu, no budeme ju musieť nejako vystopovať," zamyslel sa nahlas. Vlka ešte nikdy nestopoval - teda, áno stopoval, no nikdy sa mu ho v skutočnosti nájsť nepodarilo, takže to sa nepočítalo do konverzácie, ktorá teraz bežala. Možno sa im to ale napokon podarí, predsa len niekedy sa to i tak museli naučiť. ,,Ne-e," nesúhlasne zakýval hlavou zo strany na stranu. ,,Nikto iný v tej chvíli v nore nebol a odvtedy som bol len s tebou," odpovedal na otázku priamo. Pravda bola, že ani v lese sa im nepodarilo nikoho stretnúť. Zatiaľ. ,,Ale zaujímalo by ma aká je táto svorka veľká. Zdá sami, že Maple aj vravela koľko má členov ale zabudol som," mykol jemne plecami a pozrel na sestru. Ak to alfa vravela v čase keď s ním bola Danie, rozhodne si tú informáciu pamätala.

Danie mala zase plnú tlamu nepríjemných slov, ktoré sa mu príliš nepáčili, no nemal s nimi ako niečo urobiť. Predsa len ju nemohol utíšiť káravým shhh, ako by to mohol urobiť niekto iní a dokonca si ju pre tentokrát ani nedovolil ignorovať. Nedalo sa, lebo mala zase a znovu pravdu a on to vedel. Nechcel to priznať, no vedel. ,,Dobre však Ježiš, nesadaj si," zavrčal po nej a uši sa mu dotkli zátylku hlavy ako si ich k nej nahnevane pritiahol. S hlavou vo vzduchu sa poobzeral okolo seba aby mal rozhľad čo všetko sa okolo neho nachádzalo a tak si mohol vybrať to, čo potrebovalo pozornosť čo najskôr. Vedel, že ak by chceli urobiť všetko, museli by sa vracať niekoľko krát, no tajne dúfal, že ak ich dospeláci uvidia robiť niečo prospešné, pridajú sa aj oni a tým pádom nebudú musieť urobiť všetko sami. Popravde, nechcelo sa mu robiť nič, čo nebolo príliš veľkým tajomstvom, takže ak by musel robiť všetko asi by zariadil aby Danie do rána niečo štípalo do chvosta. Sestra sa ale už posadila na zadok a začala sa vypytovať otázky na ktoré nepoznal odpoveď. Ako inak. ,,No mi vravela len o mágii vlastne, lebo mi bola zima, tak ma rovno zobrala sem," odpovedal a zložil sa kúsok od nej. Konečne sa mu dali poriadne vystrieť labky bez toho aby na nich musel celý čas stáť. ,,A keď sme sem prišli tak tu bol pekný rozruch lebo dajaká ryšavá vlčiča tu robila poriadok s tými dvomi," kývol hlavou smerom ku Kenaiovi a Lilith, ktorí stále klábosili o čomsi s Maple. Šepkal však dostatočne na to aby ho nikto z nich troch nepočul. ,,Sa jej moc nepáčilo, že ju Kenai zobral dnu alebo čo," vysvetľoval ďalej aby mala Danie predstavu o čo jej išlo. ,,Ale nechápem to, lebo keď Maple priviedla mňa, tak si ma ani nevšimla a radšej odišla ako veľká voda."

Pohľad sa mu zasekol na vlčici ktorá pred nimi stála v podobe sochy a popravde by celkom rád vedel o čo sa jednalo, momentálne však na to nebola dobrá príležitosť a tým pádom zostal ticho. Dospeláci stále riešili niečo čo sa dvoch ryšavých súrodencov netýkalo a teda sa ani nepokúšali zapojiť do konverzácie, Nicos úplne ignorujúc ich slová. Mal akési šťastie, že jeho hlava dokázala filtrovať čo k sebe púšťala a zväčša zachytila slová až keď sa v konverzácii ozvalo jeho meno. Minimálne teda vtedy ak mal niečo lepšie na práci, vtedy mal akoby klapky na očiach a venoval sa len tomu čo mal pred sebou. V určitom zmysle slova sa jednalo o dar ale zároveň aj prekliatie kedy sa nedokázal sústrediť na niečo dôležité ale nezaujímavé. Našťastie mal však pri sebe sestru na ktorú sa vždy všetko nalepilo a teda mal svoju osobnú encyklopédiu, ktorá dokázala snáď odpovedať na všetko čo si zmyslel. ,,Určite áno," odpovedal jednoducho a uškrnul sa na Danie. Svoj hlas držal vedome nízko aby svojou konverzáciou nerušili vlkov naokolo. ,,A niektorí vlci majú dokonca aj vlastné miestnosti, takže som si istý," švihol chvostom. Áno miestnosti si všimol ale sochu vlka nie! Sestra už ale zase našla problém, ktorému by sa on vyhol ak by bol sám, jednoduchá ignorancia bola často veľmi účinná, no Danie ju evidentne nedokázala používať. ,,Ale mne sa už nechce joj," povzdychol si, no bolo mu jasné, že sestra sa už rozhodla a ak nechcel aby všetko robila s boľavým bruchom sama, musel sa hodiť do práce a nejakým spôsobom jej pomôcť.

,,Však som tu len o deň dlhšie ako ty, nemal som čas na všetko," zavrčal jej na odpoveď. Ako sa vraví, hlúpa otázka si zaslúži rovnako hlúpu odpoveď a ešte k tomu aj prevrátenie očí. A navyše nevyzeralo to, žeby mala Maple alebo ktokoľvek iní dostatok času sa s nimi vykecávať. Zima vždy bola pre svorky ťažkým obdobím a tak sa ani nebolo príliš čomu čudovať. Možno na jar, keď bude medzi stromami dostatočne veľa slnka na slnenie. ,,Asi hej, čo ja viem," mykol plecami nad jej otázkou a potom ihneď sledoval čo tá zase vyvádza. Akože, mala pravdu, že čo najvyššie budú kvety vyzerať úplne najlepšie, no Nicos v dnešný deň už mal skutočne dosť výšok, ktoré mu len krútili hlavou. Danie však na druhú stranu ich vyhľadávala asi aby mohla svoju nevoľnosť skôr pripísať gravitácii ako niečomu čo zjedla. Avšak ani on nechcel zaostávať za sestrou, aby jej nedával ďalšie dôvody na to aby sa mu smiala - to čo mala k dobru jej mohlo dostatočne pekne stačiť na to aby ich súrodeneckému vzťahu pomáhala. A on sa nechal.
Vyskočil na kamennú podložku na ktorej sa momentálne nachádzala aj jeho sestra, zas a znovu presunul svoje ťažisko čo najnižšie a mal tak možnosť nezrútiť sa smerom k zemi. V zuboch zvieral jeden z kvetov, stále dávajúc pozor aby ho náhodou neprehltol a tak sa niečím neotrávil. Danie síce kvety pomenovala, no on si nebol istý či jej chcel až tak veľmi veriť. Tak či onak, zapichnutie ich do machu, ktorý tvoril akoby srsť vlčej sochy nebolo príliš náročné. Dokonca po nejakom čase čo sa okolo sochy obšmietal už ani len necítil strach, jeho telo zalieval pokojný pocit akoby z iného sveta, no o nič menej príjemný. Skôr ako mu Danie ale stihla ukradnúť všetky, ešte si aspoň dve odchytil on aby sa mohol chváliť spoločne s ňou, že urobil niečo pekné. ,,Myslím, že by sa im to mohlo páčiť," uškrnul sa akonáhle sa mu podarilo postaviť sa vedľa sestry. ,,A ak aj zhynú tak aspoň tomu machu poskytnú nejaké živiny," zamýšľal sa nahlas, no život rastlín mu až tak veľa nehovoril.