Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Aj keď sa mu vlčica celkom pozdávala, musel povedať, že nemala rovnaké názory na zábavu ako mal on. Marion sa predstava požiaru vôbec nepozdávala aj keď u neho to bolo presne naopak. ,,Ale oheň je zaujímavý! A palíc je všade veľa, ak nejaké chceš, tak si vezmi iné," zaprotestoval a pozrel Marion priamo do očí. Najradšej by ju ďalej presviedčal o svojej pravde, avšak po spolunažívaní so svojimi súrodencami pochopil, že to nemá žiaden zmysel. Aj tak ju ale kus prepaľoval pohľadom, akoby čakal, že tento samotný fakt ju presvedčí o jeho pravde. Netrvalo ale dlho kým sa im podarilo nájsť omnoho lepšiu spoločnú reč. ,,Nicos!" predstavil sa a jednou z predných láb buchol po zeme. Marion s Nicoom sa skutočne dlho museli hľadať, aby sa našli dvaja rovnaký a ešte im to spoločne aj celkom šliapalo. Aspoň teda zatiaľ. ,,A to si asi stretla moju sestru - Danie sa volá," prikývol svojim vlastným slovám. Kto iný to predsa len mohol byť? Nikto iný nemal srsť podobnú ako on. Oči sa mu ale rozšírili ihneď ako mu začala vysvetľovať čo sa jej stalo s ušami. Nicos ešte nikdy predtým nevidel niekoho kto by mal rovnaký problém ako ona, preto snáď ani neveril, žeby to mohlo byť možné. ,,To fakt?? To musel byť akísi sviniar!" zaúpel a vrhol po Marion rýchly pohľad. ,,Hej, ja to tu ešte nepoznám, takže môžeme ísť kamkoľvek!"

Jenna sa napokon k ohňu nejako extra nemala a on musel čakať napnutý ako rybárske lanko. Prepaľoval ju svojimi žltými očami a ak by mohol snáď by ju skutočne prepálil - možno bolo pre každého dobre, že práve túto mágiu neovládal. Ak teda ovládal vôbec nejakú, o čom sa dalo pochybovať, no radšej si tento fakt Nicos nepripúšťal, lebo jeho sen bol presný opak. Mal však šťastie, že sa k nim napokon pridal niekto ďalší, lebo by Jenne snáď vyskočil na hlavu ak by mal príležitosť. Vlčica, ktorá sa k nim pridala zdieľala jeho energiu a to ihneď zlepšilo jeho deň. ,,Jé čau!" nadšene poskočil a pridal sa k vlčici, ktorá okrem energie zdieľala aj otázku, ktorú by rád zodpovedal aj on. ,,Jenna mi tu vravela, že ideme zapáliť tieto konáre," jemne pohodil hlavou smerom ku hromade haluzoviny, ktorú spoločnými silami nanosili na jedno miesto. Teda, väčšinu urobila Jenna, Nicos sa k nej pridal len pred pár minútami, to bol ale detail, ktorý nová vlčica vedieť nemusela. ,,A ty sa ako voláš?" pýtal sa, aby si mohol ďalšieho vlka odškrtnúť z pomyselného zoznamu členov Sarumenskej svorky, ktorých plánoval spoznať. Teraz bola tá najlepšia príležitosť akú si mohol priať. ,,Ale ak budeš chcieť, tak môžeme niekam ísť, aj tak nemám nič na práci," nadšene jej oznamoval, no bola pravda, že skutočne chcel pozorovať ten oheň, ktorý mu ryšavá vlčica sľúbila a tak silno ho na neho namotala. Konečne sa mu podarilo pohľad udržať na vlčici na niekoľko chvíľ, aby si stihol všimnúť jej charakteristiku. ,,Čo máš s ušami?"

Ďakujem moc za super akciu, veľmi som si ju užila!!

Svoje tri hviezdy by som poprosila -
2x sila ; 1 x taktika lovu

Nazbierala som 45 bodov a tie si prosím rozdeliť takto -
35x 1b = 3*35 mušličiek > 105 mušličiek
2x 5b > 46 drahokamov

Snáď som to dobre spočítala Ďakujem dopredu!

Jenna mala evidentne česť nie len s ním ale aj s Danie, teda minimálne ju kdesi zahliadla ležať pomedzi stromami, no niekedy aj to stačilo. Nicos nevedel o koho iného sa mohlo jednať, keďže s ryšavou srsťou sa v lese pohybovali len oni dvaja. Bolo teda bezpečné predpokladať, že sa skutočne jednalo o jeho sestru. ,,Áno, to bola asi ona. Teda určite to bola ona," pritakal jej slovám po pár sekundách ticha. Predsa len nechcel aby konverzácia potíchla a vzniklo medzi nimi nepríjemné a ťaživé ticho. Aj keď bolo pravdepodobné, že Nicos by si z toho ani v takej chvíli nič nerobil. ,,Volá sa Danie. A nie som si teraz istý, ale myslím, že naši rodičia oheň neovládali," zamyslel sa nad jej otázkou. Ovládali vôbec nejakú mágiu? Keďže doteraz si mladý samec mágiu ani len neuvedomoval, mohlo sa predpokladať, že mágia ako taká na mieste kde sa narodil neexistovala. Nech to už bolo ale akokoľvek, predstava, žeby práve oheň bol jeho mágiou ho popchol k ešte väčšiemu nadšeniu než v akom bol doteraz. ,,Však ja jej nabudúce poviem, že mi nebude rozkazovať!" zavrčal a v predstavách si už snáď preberal ako celá tá situácia bude vyzerať. Avšak realita mohla byť veľmi ďaleko od skutočnosti, ktorá mala nastať. ,,Vážne si myslíš, žeby som to mohol vedieť?" pýtal sa, no v skutočnosti na odpoveď nečakal. Rozkročil sa aby mal pod labami dostatočnú stabilitu a pohľadom ostro žltých oči sa snažil prepáliš paličku, podobne ako to robila Maple keď čarovala s hmlou. Alebo minimálne ako si on predstavoval, že to robila. ,,,Urrgh, oheň asi nebude moja parketa," nespokojne zavrčal a posadil sa na zadok. ,,Ale bolo by to cool."

Vlčica sa mu predstavila a on si teda mohol odškrtnúť jej meno zo zoznamu vecí, ktoré nevedel. Zdalo sa, že vo svorke sa nachádza ešte veľa vlkov, ktorých nepoznal, no aspoň mal celkom dobré predpoklady toho čo bude môcť robiť keď sa náhodou zas a znovu bude nudiť - čo síce bola pravda, že sa jemu nie tak často stávalo. On si vždy dokázal nájsť niečo čo by ho zabavilo. A niekedy aj viac vecí naraz. ,,A ja som Nicos, ale volajú ma aj Nico. To je jedno," mykol plecami a chvost mu neprestával behať okolo zadných nôh aj keď sa energia vlčice rozhodne nerovnala tej jeho. Nicos si nikdy nejako extra nepotrpel na náladu ostatných, dokázal sa odosobniť od nich dostatočne na to aby ho ich nálada neovplyvňovala. ,,Zapáliť?! Tak to ti pomôžem, to si chcem fakt pozrieť," sánka by mu klesla takmer až na podlahu ak by ju nemal priskrutkovanú k lebke. V žltých očiach mu hrali iskričky, ktorými by snáď i on sám dokázal zapáliť tenší konár ak by sa na neho dostatočne dlho zameral. Ihneď schmatol do tlamy jednu z najbližšie ležiacich vetiev a ťahal ju na miesto kde Jenna vytvorila hromadu. ,,Jasné, že nie. To máme len na hru. A na odkladanie palíc dobrých na obhryzovanie, lebo tie mi sestra zakázala ťahať do nory," posťažoval sa a popri tom krútil hlavou akoby skutočne nedokázal uveriť ako mu sestra mohla niečo také vôbec urobiť. Pohľadom prešiel rovno na ryšavú vlčicu. ,,Kedy to teda zapáliš? Teraz?" naklonil hlavu jemne na stranu a trpezlivo čakal na odpoveď.

Nicos sa síce ponáhľal ku bratovi, no jeho pozornosť bolo veľmi jednoducho upútať a teda ani netrvalo dlho aby si našiel niečo čo by ho zaujalo. Ušká mu poskakovali na hlave ako načúval lesu - zdalo sa, že vlci sa rozpŕchli po okolí a zatiaľ čo mu Danie dávala darček stretnutie s alfou sa už dávno skončilo a všetci si išli po svojom. Mohol teda teraz len predpokladať kde sa nachádzal jeho brat a či vôbec zostal v lese. Veľmi pravdepodobné bolo, že ho Maple odviedla do nory a nechala ho tam vyspať, presne tak ako to vtedy urobila s ním a aj s jeho sestrou. Preto sa nechal opantať lomozom a nasledoval ho bez väčšieho rozmyslu, vôbec neuvažujúc nad tým, žeby mu mohlo eventuálne aj niečo hroziť. V tak mladom veku v akom sa práve nachádzal sa stále cítil takmer nesmrteľný. Pohľad mu veľmi rýchlo padol na vlčicu naťahujúcu sa s haluzinou. ,,Dobrý deň!" pozdravil sa milo a s pokojne krútil chvostom. Na vlčicu, ktorá sa od neho nachádzala čo by kameňom dohodil si spomínal, už ju tu raz videl. Jednoducho teda bolo predpokladať, že patrá k rovnakej svorke ako on. Prečo by sa inak aj zahadzovala upratovaním? ,,Vy ste tá z nory! Spomínam si na vás!" zacvakal ušami a poskočil smerom k nej aby lepšie videl čo presne robí. Predsa len za upratovaním sa mohlo skrývať aj niečo iné, zaujímavejšie, o čom on nemusel mať v tomto okamihu ani zdania. ,,Upratujete huh? Aj ja som so sestrou pred nejakým časom haluze pratal, sme si potom z toho bunker urobili!"

Nicos absolútne nerozumel čo všetko km Ammy vysvetľovala. Teda, bola samozrejmosť nechápal jej slovám, no aj napriek tomu sa zdalo akoby rozprávala úplne cudzou rečou. Mladý vlk nedokázal tak rýchlo obracať hlavou aby zachytil úplne všetko ale aj keby sa mu to podarilo, väčší zmysel by mu to určite nedávalo. Minimálne hlavne z toho dôvodu že si nedokázal predstaviť byť v niekoho hlave. ,,Si si istá, že sa to naozaj stalo?" spýtal sa jej neveriacky a potichu akoby čakal že sa naňho za otázku nahnevá. Vedel však že vlčica pred ním taká nebola, no jeho otázky niekedy vedeli záležať pekne pod kožu, najmä keď nedokázal filtrovať čo vlastne hovorí, respektíve si dosah na druhého vlka uvedomil až v okamihu keď bolo všetko už úplne vonku. ,,By som mu to mal ísť povedať a pozrieť sa čo vlastne robí s Maple," zamyslel sa nahlas akonáhle Danie spomenula ich brata, na ktorého by pomaly aj zabudol ak by ho nepripomenula. Ako sa vraví - zíde z očí zíde z mysle. ,,Myslím, že okolo tej sochy sme už niekoľkokrát išli, mal by som si ju poriadne prezrier nabudúce," pokračoval, no veľmi dobre vedel že to bude pre neho ťažká úloha. Minimálne si teda spomenúť na to čo chcel robiť. ,,Musím ale najskôr pozrieť toho Atsuma a potom teda! Ďakujem Ammy za všetky informácie, keď nájdem tu vydrží tak ju za teba pozdravím!" smial sa nahlas a pobral sa na miesto kde naposledy nechal brata aj s alfou svorky, aby ho mohol pribrať do ich malej pátracej skupiny.

Vlčica im dala veľmi jasne najavo že ich fantázii je asi možné všetko. To bol jeden z hlavných dôvodov prečo Nicos vôbec nedokázal uveriť jej ďalším slovám, ktoré im tak radsotne ponúkala akoby sa nič nedialo - nie žeby sa mu taká predstava nepáčila, no práve on s Danie mali byť tí, čo v tejto spoločnosti vraveli nonsensi. ,,ŽE ČO?!" vyhŕkol a vyskočil na laby. Možno by Anny snáď aj prevrhol ak by nebol od eú dostatočne ďaleko. On sám nedokázal veriť vlastným ušiam, Danie na druhú stranu dokázala svoje emócie veľmi jednoducho ovládať a tak zvesť o hovoriacom zvieratku jej až také problémy nerobila ako jemu. Poskakoval okolo dospelej vlcixe akoby teraz očakával, že im ju rovno prinesie pod laby alebo im minimálne ukáže kde sa nachádza. Nicos síce vodu rád nemal, no rozhodne by kvôli tomuto urobil menšiu či dokonca väčšiu výnimku. ,,Tak to musím vidiet! Danie poďme ju nájsť hneď teraz, ja snáď nezaspím kým to nebudem vidieť na vlastné oči!" dobiedzal nie len do vlčici, ktorá mu tieto informácie poskytla ale najmä do sestry, ktorá mu mala robiť doprovod. ,,Je tu ešte niečo čo by sme vedieť?" pýtal sa ďalej zatiaľ čo Ammy takmer hltal očami, avšak z úplne iného dôvodu ako by si niekto mohol povedať. ,,Ammy, že je tu ešte niečo zaujímavé!?" smial sa, akoby mu úplne nestačilo to všetko čo im už ponúkla. Akoby to nebolo dosť a vždy keď sa k nemu neico dostalo, potreboval niečo ďalšie. A bola to aj pravda, Nicosove záujmi sa menili ako na bežiacom páse.

Aj keby vlčicu otravovali, v poslednom rade by to bolo nakoniec asi aj tak jedno, presunuli by sa len takzvane o dom ďalej a len by vyťahovali informácie od niekoho ďalšieho. Minimálne teda Nicosovi to bolo úplne jedno s kým trávil svoj voľný čas, aspoň do okamihu kedy ho ten neznámi alebo aj známi neosočoval. ,,Tak tento les je pomerne veľký, myslím, žeby sa tu toho malo nachádzať veľa zaujímavé!" pridal sa k sestrinmu vyzvedaniu a popri tom sa rozhliadal okolo seba akoby očakával, že nejaká zaujímavosť príde rovno k nim akoby sa nechumelilo. Nicos mal síce prehnané predstavy, no mal aspoň sestru, ktorá ho držala pri zemi. On sám ale začal premýšľať či niečo zaujímavé v lese pri svojich potulkách nevidel, avšak on mal často na očiach klapky ako majú kone a nevšimol by si veveričku aj keby mu skočila rovno na ňufák. ,,Alebo nejaké kúzelné rastliny tu nie sú? To by bolo hrozne cool a mohli by sme sa tým chváliť okolitým svorkám!" zamýšľal sa nahlas pričom dával Ammy priestor na reakciu ak tak uznala za vhodné. Najradšej by snáď bol ak by sa pri vstupe do svorky rozdával akýsi manuál a on si ho mohol prečítať bez toho aby musel od niekoho dolovať dôležité informácie. Avšak pravda bola taká, že aj keby ho náhodou dostal, tak by ho v prvý týždeň niekde zašantročil ešte predtým ako by sa ním dokázal poriadne prehrýzť. ,,Tie popadané stromy na východe boli zaujímavé, no nemyslím i že boli nejakým spôsobom kúzelné," pokračoval svedomito v rozprávaní.

Nicos pozorne počúval čo im Amnesia vravela, no pozornosť mu často utekala niekam úplne inam. Každých pár desiatok minút sa zachytil ako mu pohľad putuje po kameňoch stromov s tým že premýšľa snáď nad nesmrteľnosťou chrústa. Veľmi a sanzil držať svoju pozornosť ako na povrázku a pohľadom hľadal oči vlcicd ktorá rozprávala. ,,Woah, to je ale veľmi zaujímavé, nebudem klamať!" zacvakal ušami a popri tom premýšľal či je normálne aby deti zdedili po rodičoch svorku. Teda, nie žeby im to neprial, ale skôr by ho zaujímalo či by mal aj on možnosť raz nad takým postom premýšľať aj keď nie je synom nikoho z rodiny alfy. Či už tu v Sarumene alebo aj doma, všetci traja súrodenci mali od toho veľmi ďaleko a mohli teda jedine uvažovať nad založením vlastnej svorky. Teda... Museli? ,,A to môže byť Alfa len niekto kto na to má rodičov?" spýtal sa nakoniec nahlas aj keď si bol vedomý pohľadu, ktorý mu sestra určite venuje. Zaujímalo ho to a možno aj keď sám odpoveď vedel, potreboval ju počuť od nikoho iného aby sa stala reálnou. ,,Znamená to, že ja alfa nikdy byť môcť nebudem?" dobiedzal do vlčici stále, najmä teda pretože že o odpovede na jej otázky sa rovno postarala Daniel a on sa mohol venovať svojim vlastným problémom, ktoré boli ale úplne iné ako tie čo patrili sestre. ,,Huh, ale my sme už dosť veľký, nepotrebujeme opatrovateľku!" nafrnel sa a nespokojne zavrčal. Dokázali sa o seba postarať sami! Minimálne teda keď bola pri ňom Danie, on sám by snáď zomrel pri prvom stretnutí s jazvecom. To ale nikto nemusel vedieť!

Nicos sledoval vlčicu ako zavrela oči a urobila presne to čo od nej očakával. Sánka mu pomaly klesala nižšie a nižšie ako sledoval malé obláčiky hmly tvoriace sa neďaleko nich - miloval to. Miloval túto mágiu svorky avšak otázka bola prečo ho tak veľmi fascinovala práve hmla. On sám si tým snáď nebol istý, no bol mu poskytovaný akýsi komfort vo vedomí, že dokáže niečo čo by normálne dokázať nemal. V očiach mu hrali iskričky, no bolo vidieť, že Ammy nedokáže také veci ako dokázala Maple, alebo minimálne ako sama vravela, že s tým nemala skúsenosti - predsa len pravda bola, že asi nemali príliš veľa možností ako danú mágiu využiť. Ak ste teda neboli Nicos a robili to len pre zábavu. sestru to ale evidentne príliš nezaujímalo a začínala hľadať nejaké lepšie veci na zisťovanie. Nie žeby Nicos nejako extra súhlasil so zmenou témy, no nechal Daniel aby viedla ich stretnutie, tak ako to prakticky robil stale. ,,Áno Mihál by si nám povedať niečo z histórie svorky ak niečo poznáš!' vyzval vlčicu, keď sa mu so záujmom podarilo chytiť témy ktorú nadhodila ryšavá vlčica. Aspoň niečo čo ho zaujímalo! ,,Sme ešte nemali možnosť sa príliš s Maple porozprávať a teraz to asi nie je moc vhodné," kmytol uchom zo strany na stranj. Asi nebolo veľmi vhodné ani na tematiku Maple rozprávať, to ale bolo už o niečom úplne inom než by povedal. ,,No, my sme sem prišli náhodou - teda ja som prislie. A Danie ma sledovala a prišla pár dní po mne," odpovedal na jej zvedavý otázku.

Vlčica sa zdala byť dosť vykoľajená a rozhodne sa jej nedalo vyčítať. Predsa len ak ju Maple práve povýšila, znamenalo to, že vo svorke sa nachádzala omnoho dlhšie ako oni dvaja dohromady. Znamenalo to teda, že poznala druhú alfu snáď aj osobne a teda sa jej smrť omnoho viac týkala, než sa dotýkala Nicosa aj s Danie. Síce smútili, samozrejme, nedalo sa inak v prostredí ktoré bolo smutné, no minimálne Nicos to nebral až tak tragicky. Aj keď to možno znelo v určitom zmysle zle. ,,Moje meno je jednoduché," pritakal sestre a pohľadom popri tom prechádzal po vlčici. Tá sa snáď zdala nádeje vysvetľovať dvom mladým vlkov výslovnosť svojho mena a tak ani jedného z nich neopravila. Alebo snáď bola zvyknutá na to, že vlci naokolo nej často mýlili. Nech to bolo ale akokoľvek, mala pre nich pripravené preferované meno, ktoré sa tak ťažko zapamätať nedalo - na druhú stranu bolo ľahko zapamätateľné. Akonáhle začala ale rozprávať aj o ich povíšeniach, Nicos sa po tejto téme vrhol ako po údenom. Toto boli jeho vody, metaforicky. ,,Ja sa najviac teším na to, že keď budem povýšený, tak budem vedieť lepšie ovládať mágiu svorky!" nadšene jej oznámil. Nebolo dňa ani hodiny keby by prišiel o príležitosť spomenúť mágiu - stalo sa to akousi jeho mantrou a vecou, ktorá ho poháňala dopredu. Akoby mal klapky na očiach a nesprávnu motiváciu. ,,Koľko ti asi trvalo kým ťa Maple povýšila?" jemne naklonil hlavu na stranu a pokúšal sa z vlčici vytiahnuť čo najviac informácií ako len mohol a mohli by mu byť na niečo užitočné. Pohliadol na sestru, ktorá na Anny tiež útočila svojimi otázkami.

Parohy sa mu nakoniec podarilo celkom dobre ukryť aj bez všetkého a spokojne mohol nasledovať sestru kdesi preč. Ona predsa len vedela kde našla tie predchádzajúce parohy a tak bude vedieť kde nájsť aj nejaké ďalšie - alebo to si minimálne Nicos hovoril a aj tomu v konečnom dôsledku veril. Danie bola múdra, to veľmi dobre vedel a keďže strávila nejaký čas mimo jeho prítomnosti mohol si byť takmer istý, že ten čas využila na skúmanie okolia presne ako on. Avšak on mal často klapky na očiach čo bolo pre neho už akési znamenie. ,,Som hneď za tebou!" upozornil ju a nadšene klusal za jej ryšavým chvostom. Bol ale veľmi rád, že mal zase po svojom boku ryšavú vlčicu, keďže tá ho dokázala v značnej mieri uzemniť a naviesť správnym smerom. Škoda len bola, že ju nemohol mať po svojom boku donekonečna, to ale už bol problém Nicosa z budúcnosti a nie jeho! Akorát sa rozhliadal okolo seba keď započul sestru zaúfať. ,,Huh?" pohodil hlavou smerom k nej a až teraz si uvedomil, že spoločnými silami sa im skôr ako paroh nájsť ďalšieho vlka. ,,Pardón!" tiež sa ospravedlnil a pribehol k ich malej spoločnosti. Danie ale akoby ani nepočítala s tým, že vlčica sa s nimi rozprávať nechce a rovno sa vrhla s ňou do konverzácie. ,,Vy sa naozaj voláte Anamnéza?" pýtal sa s hlavou naklonenou na stranu. Podobné slovo nikdy predtým nepočul a ani si neuvedomil, že ho ani on a ani Danie nedokázali vysloviť správne. ,,To je zvláštne meno. Ale pekné! Vážne," zakrútil jemne chvostom a prešiel okolo sestry aby nebol z diania nejako veľmi vylúčený. ,,Gratulujem k povýšeniu!" pridal sa ku gratuláciám.

Najradšej by sa do svojho darčeku aj rovno pustil a začal ho obhrýzať presne na mieste kde ho dostal. Z nejakého dôvodu mal práve túto aktivitu veľmi rád a niekedy by nad ňou dokázal stráviť aj dlhé hodiny - teraz si ale dobre uvedomoval, že sa po dlhom čase sa zas a znovu stretol so sestrou s ktorou tak veľa času netrávil. Bolo by teda škoda to len tak nevyužiť a rovno ju nahradiť aj niečím iným. ,,Je mi ľúto, že ja som si pre teba nič nepripravil," jemne naklonil hlavu na stranu s ušami upriamenými k zátylku, aby dal najavo, že je zo svojho správania akosi smutný. Chvost ale veľmi jednoducho prezrádzal, že nadšenie z toho byť obdarovaný dokázalo prekopať snáď aj všetky negatívne pocity, ktoré by v tomto momente mohol cítiť. A presne tak aj bolo. Danie rovno už aj vymýšľala čo nové by mohli spoločne podniknúť a musel povedať, že tentoraz jej plány vôbec nezneli ako práca. Práve naopak ako tie minulé, tieto zneli omnoho zábavnejšie, že sa aj nedokázal dočkať kedy sa poberú do lesa. ,,Hej, sa mu bude páčiť urfite," pritakal s tlamou plnou svojich vlastných parohov, ktoré sa rozhodol skryť - predsa len nechcel aby mu ich niekto ukradol keď sa nebude pozerať. Skôr ako ich ale poriadne stihol strčiť za kríky, sestra sa na neho vrhla a ledva dokázal váhu ich oboch udržať na nohách. ,,HEJ!" zaprotestoval so smiechom, keď napokon povolila a oni obaja skončili na zemi ako vrecia zemiakov. ,,Ale notáák, nie som už malé vĺča!" bránil sa. Obaja boli momentálne v takom veku, keď sa cítili snáď najviac sebestačne ako sa v živote cítiť budú. Pravda ale bola taká, že pri protestovaní viacmenej len hral formu a bol veľmi rád, že majú so sestrou medzi sebou tak dobrý vzťah. ,,Ale aj ja ťa mám rád, som rád, že si ma nakoniec našla!" uškrnul sa a za to mojkanie ju zaťahal za chvost.

Danie sa z objavenia brata pomerne tešila, presne ako Nicos očakával. predsa len sa jednalo o rodinu, ktorá k sebe patrila a aj keď sa na začiatku svojich životom nedokázali medzi sebou príliš dohodnúť. Až cesta ,,cez pol sveta" ich dokázala k sebe pritiahnuť a dalo by sa povedať, že v určitom zmysle slova aj pripútať. Patrili teraz zase k sebe a minimálne pre Nicosa dvaja súrodenci pôsobili ako nejaký maják v rozbúrenom mori pri ktorom mal vždy istotu, že tu bude pre neho. Minimálne teda u Danie si bol rozhodne istý, k Atsumovi sa bude musieť ešte cez rozsiahle pláne hmly dostať. ,,Hej, asi áno. Keď som ho našiel bol úplne vyčerpaný, tak asi nemal toľko šťastia ako my dvaja," smial sa. Vtedy keď prišiel do Sarumenu on, tak bol síce vyčerpaný, uzimený a ochabnutý, no nebol v tak zlom stave v akom sa nachádzal jeho bledý brat - je ale dosť možné, že v tom všetkom hrala významnú rolu aj psychika, ktorá sa nedala medzi dvomi bratmi porovnávať a už vôbec nie v takom prípade ako bol odchod z domova, ku ktorému sa Nicos rozhodol celkom sám. Skôr ako ale stihol zase spadnúť do špirály nespojitých myšlienok, Danie mu do hlavy naliala niečo úplne iné. ,,Darček? Pre mňa?" neveril vlastným ušiam, keď tieto slová jeho malá sestra vyslovila nahlas. Prekvapene zacvakal ušami a čakal čo má robiť, samozrejme, že na tvári sa mu skvel široký úsmev. Darčeky mal rád, kto by ich predsa len nemal? ,,Oh dobre, počkám," zakrútil chvostom a následne sa posadil na zadok aby na sestru mohol počkať v pomernom pohodlí.
Dlho ale netrvalo a sestra sa rýchlo vrátila s niečím zaujímavým. Sánka mu v tom momente klesla snáď až k členkom keď nadšene pred obrázok poskočil. ,,Tak to snáď nemyslíš vážne! To je dokonalé," skučal a prezeral si paroh, ktorý mu sestra vehementne predstavila.