Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos si z nosa odfrkoval z nosa kvapky vody, aj keď už dávno nepršalo, on stále smrdel ako mokrý pes - alebo aj dvaja. Na oblohe už bolo omnoho krajšie, no jemu sa nechcelo postaviť na labky a tak radšej čakal čo mu padne pred labky. Očakávať čo mu osud prinesie rovno pred nos a on si potom s tým bude môcť urobiť čo chce. Mal omnoho viac starostí o ktoré sa mal postarať, chcel sa dostať do Sarumenu a nájsť Maple aby jej mohol predniesť nápad aký spoločne s Danie mali. A najmä chcel byť rýchlejší ako jeho sestra, ktorá by určite zožala všetku slávu. Alebo aj nie, v tomto momente to ale bolo úplne jedno. Keď ale na mäkkej lesnej pôde začul zvuky krokov, vyskočil na labky; skôr ako si stihol uvedomiť, že t môže znamenať aj nebezpečenstvo, chvost sa mu zopár ráz zakmital vo vzduchu. Potom mu ale klesol pomedzi zadné nohy a uši sa stiahli k hlave. Vlka s podobným kožúškom ešte nevidel, biela alebo skôr sivá farba ale v počasí ako bolo toto rozhodne nebola príliš dobrá. Ako predsa on sám vedel so svojimi bledými nohami zamazanými od bahna. ,,Ja som Nicos! Nie Alfie," upozornil vlčicu s úškrnom a urobil zopár krokov smerom k nej, stále si zachovávajúc dostatočnú vzdialenosť. ,,Hľadáš ho? Chceš pomôcť?" jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Aj tak nemám čo robiť, tak by ma to bavilo!"

Východný hvozda cez Kierb >
,,Bleh," zanadával si popod nos. Mal dojem, akoby sa mu malo brucho čoskoro roztrhnúť z tej všetkej vody. Po ňufáku mu stekala do otvorenej tlamy a popri tom ako sa ju snažil vypľuvať sa jej aj statočne nalogal. Srsť sa mu už tiež lepila na telo akoby ani neexistovala - jediné pozitívum bolo, že stromy v tejto časti lesa blokovali dážď o dosť lepšie ako tomu bolo na otvorenom priestranstve kde sa s Danie potulovali predtým. Už sa mu ale nechcelo kráčať ďalej a tak sa celý mokrý zvalil pod jeden zo stromov, pozorne hľadajúc miesto kde na neho nebude tak veľmi pršať ako doteraz. Najskôr sa snažil aj nájsť miesto, ktoré by nebolo mokré, no to rýchlo vzdal, keďže to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. A na to on nemal náladu a ani energiu. A aby toho nebolo málo, ešte k tomu všetkému sa jeho predstavivosť začínala dostávať až k jeho očiam a v tieňoch stromov začínal vidieť príšery, ktoré by ho eventuálne mohli zožrať. ,,Toto ma nebaví," odfrkol si a nespokojne položil hlavu na jeden z koreňov tunajších stromov. Uši silno pritiahol k hlave a hlasno vydýchol. Keby tu bola Danie, tak by sa určite tak moc nenudil.

Veľké vlčie jazero cez východný Galtavar >
Voda mu tiekla po tmavom ňufáku a on si ju aktívne olizoval. Snažil sa zachytiť akýkoľvek pach avšak v tomto počasí to nebolo úplne možné. Dážď zmyl všetko čo by mu mohlo pomôcť, ak by vôbec niečou také našiel, keďže na tomto mieste ešte nebol. A aby toho nebolo málo, počas búrky sa mu podarilo stratiť sestru z dohľadu a teraz bol sám v neznámom lese. Zvuky sa tiež dažďom pekne zabíjali a on nepočul nič iné iba šušťanie dažďa, ktorý sa rozbíjal o listy stromov. Cítil sa akoby v bubline, ktorá ho nepríjemne obklopovala a on sa necítil príliš dobre. Miesto toho ale aby sa zasekol na jednom mieste, vzdorovito kládol labky dopredu, nech už sa mu podarí dostať kamkoľvek. Škoda len bola, že sa mu kvôli počasiu nedalo poriadne rozhliadať okolo seba a ukladať si prostredie do pamäte. Možno by mu to bolo do budúcnosti dobré, kto však vie ako to môže. Bohužiaľ Nicos nevedel ovládať počasie, potom by bolo stále len slnko! Ale nie veľmi teplo, lebo ani to nebolo podľa ryšavého vlka úplne dokonalé.
> Zarastený les cez rieku Kierb

Ešte sa ani poriadne nerozišiel smerom na juh, kde by sa mala nachádzať jeho svorka, a už sa mu na kožuch spustila veľmi pekná spŕška dažďových kvapiek. Bola pravda, že ryšavý vlk skutočne nemal príliš v láske vodu, no táto forma mu vadila omnoho menej, ak nie skoro vôbec, ako voda v jazerách. Jeho nenávisť k stojacej vode bola ale omnoho zložitejšia a hlbšia než aby sa dala tak jednoducho vysvetliť. A hlavne v tomto momente to nebolo úplne podstatné. Srsť sa mu lepila na telo a voda stekala po hlave, musel ju držať natočenú smerom dole aby mu chladné kvapky nestekali do očí. ,,Ešte stále chceš ísť niekam skúmať?" pýtal sa sestry. Veľmi dobre si uvedomoval, že sa od Sarumenu nachádzali peknú diaľku a kým by sa domov dostali, tak už by snáď bolo aj po búrke. No zbytočne sedieť na zadku v búrke tiež nebolo dvakrát najlepšie. ,,Tak či onak, poďme aspoň pod stromy," kývol hlavou a poklusom sa vybral k stromom ukazujúcim sa na horizonte. Alebo teda, ukazovali sa predtým ako začalo tak silno pršať.
> Východný hvozd cez Východný galtavar

Nicos si odfrkol, už sa mu ďalej nechcelo rozprávať o menách alebo iných vlkoch. V tomto momente sa mu len veľmi ťažko držala pozornosť. Z dymu sa mu do očí vlievali slzy a aj prehĺtať mu nešlo tak jednoducho ako doteraz. ,,Ja asi pôjdem smerom domov," povzdychol si a s jednou z predných láb i pretrel slziace oči. V tomto momente si ani nebol presne istý či sú skutočne len kvôli dymu rozptýlenému vo vzduchu. ,,Keď chceš môžeme ísť kus spolu a potom sa môžeš vydať po svojom," mykol ramenom no v tomto momente si ani nebol príliš istý čo chce. Po tak nepríjemnej otázke, ktorú položil Dane nedostal odpoveď akú očakával a teraz sa jeho pocity miesili do nepríjemných hĺbok, snáď ako voda vo víre. Voda, ktorú tak moc nemal rád. Bez toho aby čakal na odpoveď sestry sa rozišiel smerom, ktorým očakával, že sa nachádza Sarumen - otázka ale bola či tomu tak skutočne bolo. Nakoniec mu ale nedalo a s ušami pevne vystretými k oblohe sa otočil na sestru či sa k nemu nakoniec pridá alebo nie.

Mahtae >
,,Parsifal? To znie trochu vtipne," zasmial sa, ako inak. Ale jej slová sa mu páčili viac ako by si bol dovolil povedať nahlas. Vedel, že je nemožné aby boli so sestrou stále spolu ale trochu žiarlil, že si našla kamarátov skôr ako on. On mal byť ten cool! Nie jeho sestra! To nebolo vôbec fér, na to ako všetkých stále poúčala! Napaprčil sa, no nakoniec preniesol s ,,Nebudem klamať, chcel by som mať viac kamarátov vo svojom veku. Akože, dospeláci od nás zo svorky sú fajn, ale nie je to úplne ono," posťažoval sa sestre, čo však ona určite vedela aj bez jeho pripomínania. To už ale jeho pozornosť, rovnako tak aj pozornosť sestry zaujala sopka. Uši sa mu sklonili k hlave a na čele mu navrela vráska. ,,Nepáči sa mi to. Danie, asi by sme sa mali radšej vrátiť, vyzerá to byť nebezpečné," jemne zavčal, no ani jemu sa nechcelo nejako extra otočiť a odísť. Aj keď sa mu nechcelo ísť ani dopredu. Nos ho začínal páliť a nezdalo sa, že by sa to malo nejako zlepšiť.

Nicos prekrútil očami a zdalo sa mu, že Danie nakoniec pedsa len nechcela v Sarumene zostať. Akože, chápal jej nastavenie, ktoré hlásalo, že mať otvorené zadné vrátka je niečo na čo by mali myslieť, no mladý vlk si nebol až taký istý. Odfúkol si, no ďalej svoju hlúpu otázku nerozvíjal. Chcel sa uistiť ale miesto toho dostal presný opak a ešte sa cítil aj zle. Tak či onak, radšej pridal do kroku a nad jazerom už vôbec nepremýšľal. ,,Kto bol Parsi?" spýtal sa radšej a hlavu vytiahol hore akoby očakával, že sa mu pomedzi stromy zjavia hranice danej svorky o ktorej vravela sestra. Čo by sa stalo ak by do nich zaskočili teraz a spýtali sa akú majú mágiu? Aspoň by si ušetrili kus času a keď by sem šli s Maple, tak by aspoň už mali niečo naštudované. A pôsobili by múdro! Áno, o znie ako dobrý plán. vravel si v mysli, ale nahlas nakoniec nepovedal nič. ,,Ak by sme nechceli vidieť ten dym, mohli by sme sa ísť pozrieť k tým svorkám," otočil sa smerom, ktorým im za chrbtami mizol les. Už sa nachádzali skoro pri zdroji a vzduch sa dýchal akosi ťažšie. ,,Nikdy nevieš čo sa v tej vode môže skrývať Danie. Hlavne keď si pod nohy nevidíš!"
>VVJ

Nicos veľmi rýchlo prikyvoval a popri tom sa uškŕňal. ,,Ešte, že sme im pomohli to tak dobre popratať, že sa toho rýchlo vedeli zbaviť," povedal hrdo aj keď práve Danie bola hnacou silou vďaka ktorej upratovali. Ak by bolo len na Nicovi, rozhodne by sa do tejto peknej aktivity až tak veľmi nehrnul. Nech to bolo ako bolo, teraz si mohol spokojne vziať kredit za svoju prácu ktorú vykonal. Nech už ho k nej viedlo čokoľvek! ,,Ja viem ale-" zavrčal si popod nos. Momentálne mal menšiu dilemu, ktorá ho viedla k dlhému premýšľaniu, ktoré samu ale príliš nepáčilo. Čo by robil ak by sa Danie rozhodla odísť ale on by nechcel? Dokázal by prežiť aj bez nej alebo by sa za ňou ťahal ako chvostík? Našťastie mu ani len nenapadla možnosť, kde by si Danie našla partnera. Aspoň teda zatiaľ. ,,Aspoň nám Maple sľúbila, že nas niekam vezme, tak si to snáď obzrieme a potom sa uvidí. Ale keď mne sa tá mágia svorky tak páči!" zavrčí zase keď sa mu v mysli vynorí obraz mlhavého jeleňa. ,,A aj tá vydra!"
,,Jazero? Jazero sa mi nepáči," spozornel takmer okamžite. Jazero znamenalo veľa vody, veľa hlbokej vody na ktorej dno nevidel. To sa mu nepáčilo. ,,Môžeme ho obísť, nie?"

Nicos si odfrkol v značnom nesúhlase, ako y táto reakcia bola už pre neho prirodzenou. Predsa len bolo jeho prácou držať sestru s jej názormi pri zemi, lebo ak by nebolo jeho, tak by jej rozhodne napršalo do nosa hneď akoby mohlo. Nasledovalo prekrútenie očí a následne aj hlasný povzdych. Nicos bol veľmi rád teatrálny, najmä ak sa jednalo o jeho sestru. ,,Ja som ešte veľa vlkov zo svorky nestretol. Ale páčila sa mi Jenna, to bola tá ryšavá - ovládala oheň! Aj mi ukázala ako to funguje, práve zapalovala vetvy pred norou lebo tam zavadzali," vysvetľoval Danie teraz zase on. Nebol si sty či sa aj ona s touto vlcicou stretla, Nico len vedel, že nie je všetko také ako sa na prvý pohľad zdá. Keď po prvý raz stretol Jennu, nebola v príliš dobre nalade, na neho neskôr ale reagovala úplne normálne. Možno jej bol sympatický! ,,Mne sa páči v Sarumene .." podotkol. Ako mohol očakávať niečo lepšie? Aj keď bola pravda že jeden nikdy nevie čo a ako sa môže vyskytnúť. Momentálne ale nemal rozhodne dôvod a ani chuť odísť. ,,Myslíš, že sme ešte ďaleko?"

,,Um uh.." zamumlal Nicos. Možno skutočne poriadne nerozumel ako funguje svet, no snažil sa! Ešte, že mal tak dobrú sestru, ktorá na neho dávala pozor a on si teda mohol užívať dlhšie akúsi ilúziu dlhšieho detstva. Na druhú stranu Danie sa postavila do role matky, čo zase nebolo také zlé - avšak.. Avšak. ,,Aha, tak už teda asi chápem," pritakal napokon aj keď určovanie správnych hraníc jemu veľa nehovorilo. Nie len v rámci osobného priestoru, ale aj v žiadostiach kedy niekedy nedokázal len tak povedať nie. Oblizol si tlamu a jemne sklonil hlavu, asi y mal na tom zapracovať, ak nechce skončiť manipulovaný do vecí, ktoré by snáď ani nechcel urobiť. Stačí z toho len urobiť zaujímavý výlet a Nicos tam bude ešte skôr ako vy! ,,Tak to je potom dobré, že chceš byť pomocníčka, aspoň budem vedieť za kým vždy ísť," uškrnul sa a už plánoval aké hovadiny by mohol urobiť. ,,Keď ma aj tak vždy vytiahneš z problémov, tak nemám problém!" podpichoval ju spokojne a popri tom sa smial ako len mohol. ,,Danie... zostaneš so mnou navždy v Sarumene?" pohľad sklonil k zemi a ďalej na sestru nepozrel. Dobrá nálada mierne opadla, no Nicos sa chcel skutočne na túto vec opýtať. Už si síce sľúbili, že nebudú nudní dospeláci, no toto ho hrýzlo v mysli o niečo viac. Síce to bol práve on, kto od rodiny odišiel bez akého rozmyslu, no teraz mu už bolo jasné, že bez Danie snáď nedá ani ranu. Aspoň teda zatiaľ.
> Mahtae sever

Daniel prisahala a on sa teda nadšene úškrnul. Úsmev mu snáď siahal od jedného ucha po druhé! Súrodenci mali medzi sebou často veľmi zvláštny vzťah a oni dvaja neboli výnimka. Jednu minútu by si najradšej zahrizli do chvosta a v ďalšej boli najlepšími priateľmi pod slnkom. Rysavemu vlkovi to nevadilo, predsa len to bol jediný súrodenecký vzťah aký mal a tým pádom si ho nemal ani s čím porovnávať - preto nevedel, že sú na tom všetci rovnako! ,,To je pravda..." podotkol a ofrkol si. ,,Pomáhanie ale musí byť ťažké. Čo ak príde niekto kto od teba bude chcieť... Bude potrebovat-" koktail ako sa snažil vymyslieť nejaký najväčšiu hovadiny pod slnkom, ktorú od Danie skutočne nebude nikto pýtať. Jedine ak on. Zo srandy. ,,Taký chlp zo zadku jednorožeca! To je urxite veľmi ťažké získať!" preniesol hrdo, že sa mu podarilo vymysleit niečo úplne absurdné, tak ako to robil veľmi často.
,,Hm, a predstav by keby som sa dokázal nadnášať a nemusel používať svoje nohy. Alebo by som vďaka vetru dokázal vyskočiť úplne vysoko," zamýšľal sa úplne zamilované a spokojne povzdychol. Áno, vietor sa mu skutočne páčil asi najviac - a rozhodne by ho aj najviac potešil. ,,Myslím že tieto štyri sú najviac cool. Ostatné sú určite nudné."

Oči mu zaiskrili, keď mu sestra ponúkla súrodenecké predsavzatie. Vždy sa chcel s niekým o niečom zaprisahať a teraz mu príležitosť ležala hneď pod labami. Labou jej šťuchol do ramena a pozrel priamo do tváre. ,,Danie prisahaj!" vyzval ju a vystrel jednu z predných láb pred seba aby si na to mohli... ťapnúť? Alebo niečo podobné, že by vo vlčej podobe u nich predstavovalo pinkie promise. Nicos mal takéto veci rád, teatrálne a zaväzujúce - presne ako pre neho. Počkal kým s tým sestra súhlasila a následne ohli pokračovať spokojne ďalej. Jemne sa uškrnul. Nebudú nudní! Nikdy! ,,Prečo chceš tak veľmi pomáhať vlkom?" spýtal sa, s hlavou mierne naklonenou na stranu. Motiváciu svojej sestry nepoznal ale chcel sa priučiť. Jemu pomoc zase až tak moc nehovorila, radšej by sa do všetkého vrhal po hlave a skúmal nové veci trochu svojským štýlom. Aspoň trochu. ,,Mne by sa páčil vzduch! Síce neviem čo presne by som s tým robil, ale znie to veľmi zaujímavo," povzdychol si a v predstavách sa mu už odohrávalo čo všetko by urobil. Už by nikdy nemusel upratovať pred norou, ako to so setrou robili na jar, teraz by stačilo jedno fúknutie mágie všetko by bolo upratané, pozametané a najmä preč z jeho očí. Áno, to by sa mu skutočne páčilo. ,,Alebo oheň! Danie predstav si keby som vedel ovldať oheň!" oči mu zaiskrili a nebolo pochýb, že ak by to mladý vlk dokázal práve teraz, väčšina lesu by bola rozhodne spálená.

,,Veľký požiar..." jemne mykol plecami, no veľmi rýchlo si aj on sám uvedomoval, že to nebude práve ten problém, ktorému museli neskôr čeliť. Teda nemuseli, no aj tak sa hnali stále dopredu akoby očakávali, že budú mať možnosť s niečím pomôcť. Alebo sa len pozrieť čo sa deje naokolo nich. ,,Niektorí dospeláci sú fakt nudní," odfrkol si. Niektorí taký skutočne boli, niektoré nie. Marion sa zdala byť v pohode, aj keď v niektorých oblastiach bola o niečo pomalšia ako on - a to už bolo čo povedať! Uškrnul sa, aspoň bude mať vždy za kým sa obrátiť keď nebude mať nič lepšie čo robiť. Zdalo sa, že Marion bola za každú blbosť, ktorú by navrhol. Na rozdiel od jeho sestry, ktorá sa až príliš dobre uvedomovala, aký je svet naokolo nich. ,,Ah to by som chcel!" nadšene poskočil a poobzeral sa okolo seba akoby očakával že príležitosť objaviť mágiu na neho vyskočí hneď z ďalšieho kríku, čo by bolo najlepšie. Nicos nebol práve najtrpezlivejším vlkom pod slnkom a veľmi dobre si to uvedomoval. Teda.. viacmenej. Danie mu to ale nezabúdala pripomínať. ,,Dúfam, že sa tá príležitosť ale nebude týkať vody, tú nemám rád," po chrbte mu prešla triaška, rýchlo sa teda otriasol a odfrkol si. ,,Akú mágiu by si chcela ty?"

Náhorná plošina >
Uši mu poskakovali ako bežal za sestrou a popri tom sa snažil zistiť o čo sa jedná. Zem akoby dýchala, minimálne teda metaforicky, z čoho mladý ryšavý vlk príliš nadšený nebol. Skutočnosť bola taká, že to len podnecovalo jeho predstavivosť, ktoré mu predstavovala nie práve najpozitívnejšie, preto ich radšej rýchlo zahnal hnevom na sestru, ktorá ho zas a znovu podpichovala. ,,Samozrejme, že nie som zbabelec!" prekrútil očami. Však to Danie predsa len vedela! Súrodenecké doťahovanie ale v ich rodine bolo niečo čomu sa len tak jednoducho nevyhnú a Nicos nebol práve vlkom, ktorý by na niečo podobné nezareagoval. Oblaky na ktoré ho ale upozornila sestra boli o niečo zaujímavejšie ako ich doťahovanie. ,,Možno požiar? Bolo celkom teplo v poslednej dobe," zamyslel sa a pridal do kroku. Danie ale neopúšťala zhovorčivá nálada a jej brat nedokázal veriť svojim vlastným ušiam. ,,Začínam mať dojem, že si tie veci vymýšľaš," zafrfľal nespokojne. V poslednej dobe mala Danie veľa neuveriteľných zážitkov, len to bola pravda. ,,A to je už čo povedať, keďže väčšinou si vymýšľam práve ja," uškrnul sa na sestru a pozrel jej do tváre akoby očakával, že sa ku svojmu klamstvu prizná.

Ohnivé jazero >
Nicos nedokázal uveriť svojim ušiam a najmä tomu čo vychádzalo z ísť jeho sestri. Bral ako svoju bratskú povinnosť aby ju v jej rečiach pekne zastavil a priniesol na prácu mieru hneď ako mohol. Najskôr len útočným pohľadom svojich stále žltých očí a napokon dokonca aj slovami. ,,Čože?! Tak to si teda nebola!" zaprotestoval, aj keď sa skôr jednalo o akt naučený. Jeho sestra bola skutočne v takmer všetkom lepšia ako on, ale nemusela sa s tým zase az tak vyťahovať! On možno ešte svoju lepšiu stránku nenašiel - toale neznamená že neexistuje. ,,Teda... možno trošku, ale to nie je hlavné!" doplnil napokon nespokojné a prevrátil očami. Daniel nakoniec predsa len začala rozprávať o svorke a to sa mu páčilo omnoho viac ako hádanje sa s ňou. ,,Ja by som zase chcel byť silný! Možno ochranár!" pripojil sa do konverzácie veľmi rýchlo, ako to len on dokázal. Pravda však bola taká že o svojej budúcnosti ešte príliš nerozmýšľal. Možno mu v hlave behali nejaké predstavy avšak ešte nič nebolo úplne rozhodnuté. Aspoň zatiaľ ,,Alebo prieskumník! Myslím, že by som bol dobrý prieskumník," odfkol si, no to sestra už zase vravela o sebe dnes bola skutočne k nevydržaniu! ,,Aby ti nenapršalo priamo do nosa" prekrútili očami a popri tom jej udrel nosom do ramena.
Laby sa mu ale rozkrocili a on sa musel mierne prikročiť k zemi, keď sa tá pod jeho labami začala hýbať. ,,Uh, uh," zavrčal prekvapene ,,Nejdem nikam, idem s tebou! Neskús mi zase ujsť Danie," varoval ju a v rýchlosti sa za ňou rozbehol .
>Mahtae juh