Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos pozorne počúval čo im Amnesia vravela, no pozornosť mu často utekala niekam úplne inam. Každých pár desiatok minút sa zachytil ako mu pohľad putuje po kameňoch stromov s tým že premýšľa snáď nad nesmrteľnosťou chrústa. Veľmi a sanzil držať svoju pozornosť ako na povrázku a pohľadom hľadal oči vlcicd ktorá rozprávala. ,,Woah, to je ale veľmi zaujímavé, nebudem klamať!" zacvakal ušami a popri tom premýšľal či je normálne aby deti zdedili po rodičoch svorku. Teda, nie žeby im to neprial, ale skôr by ho zaujímalo či by mal aj on možnosť raz nad takým postom premýšľať aj keď nie je synom nikoho z rodiny alfy. Či už tu v Sarumene alebo aj doma, všetci traja súrodenci mali od toho veľmi ďaleko a mohli teda jedine uvažovať nad založením vlastnej svorky. Teda... Museli? ,,A to môže byť Alfa len niekto kto na to má rodičov?" spýtal sa nakoniec nahlas aj keď si bol vedomý pohľadu, ktorý mu sestra určite venuje. Zaujímalo ho to a možno aj keď sám odpoveď vedel, potreboval ju počuť od nikoho iného aby sa stala reálnou. ,,Znamená to, že ja alfa nikdy byť môcť nebudem?" dobiedzal do vlčici stále, najmä teda pretože že o odpovede na jej otázky sa rovno postarala Daniel a on sa mohol venovať svojim vlastným problémom, ktoré boli ale úplne iné ako tie čo patrili sestre. ,,Huh, ale my sme už dosť veľký, nepotrebujeme opatrovateľku!" nafrnel sa a nespokojne zavrčal. Dokázali sa o seba postarať sami! Minimálne teda keď bola pri ňom Danie, on sám by snáď zomrel pri prvom stretnutí s jazvecom. To ale nikto nemusel vedieť!

Nicos sledoval vlčicu ako zavrela oči a urobila presne to čo od nej očakával. Sánka mu pomaly klesala nižšie a nižšie ako sledoval malé obláčiky hmly tvoriace sa neďaleko nich - miloval to. Miloval túto mágiu svorky avšak otázka bola prečo ho tak veľmi fascinovala práve hmla. On sám si tým snáď nebol istý, no bol mu poskytovaný akýsi komfort vo vedomí, že dokáže niečo čo by normálne dokázať nemal. V očiach mu hrali iskričky, no bolo vidieť, že Ammy nedokáže také veci ako dokázala Maple, alebo minimálne ako sama vravela, že s tým nemala skúsenosti - predsa len pravda bola, že asi nemali príliš veľa možností ako danú mágiu využiť. Ak ste teda neboli Nicos a robili to len pre zábavu. sestru to ale evidentne príliš nezaujímalo a začínala hľadať nejaké lepšie veci na zisťovanie. Nie žeby Nicos nejako extra súhlasil so zmenou témy, no nechal Daniel aby viedla ich stretnutie, tak ako to prakticky robil stale. ,,Áno Mihál by si nám povedať niečo z histórie svorky ak niečo poznáš!' vyzval vlčicu, keď sa mu so záujmom podarilo chytiť témy ktorú nadhodila ryšavá vlčica. Aspoň niečo čo ho zaujímalo! ,,Sme ešte nemali možnosť sa príliš s Maple porozprávať a teraz to asi nie je moc vhodné," kmytol uchom zo strany na stranj. Asi nebolo veľmi vhodné ani na tematiku Maple rozprávať, to ale bolo už o niečom úplne inom než by povedal. ,,No, my sme sem prišli náhodou - teda ja som prislie. A Danie ma sledovala a prišla pár dní po mne," odpovedal na jej zvedavý otázku.

Vlčica sa zdala byť dosť vykoľajená a rozhodne sa jej nedalo vyčítať. Predsa len ak ju Maple práve povýšila, znamenalo to, že vo svorke sa nachádzala omnoho dlhšie ako oni dvaja dohromady. Znamenalo to teda, že poznala druhú alfu snáď aj osobne a teda sa jej smrť omnoho viac týkala, než sa dotýkala Nicosa aj s Danie. Síce smútili, samozrejme, nedalo sa inak v prostredí ktoré bolo smutné, no minimálne Nicos to nebral až tak tragicky. Aj keď to možno znelo v určitom zmysle zle. ,,Moje meno je jednoduché," pritakal sestre a pohľadom popri tom prechádzal po vlčici. Tá sa snáď zdala nádeje vysvetľovať dvom mladým vlkov výslovnosť svojho mena a tak ani jedného z nich neopravila. Alebo snáď bola zvyknutá na to, že vlci naokolo nej často mýlili. Nech to bolo ale akokoľvek, mala pre nich pripravené preferované meno, ktoré sa tak ťažko zapamätať nedalo - na druhú stranu bolo ľahko zapamätateľné. Akonáhle začala ale rozprávať aj o ich povíšeniach, Nicos sa po tejto téme vrhol ako po údenom. Toto boli jeho vody, metaforicky. ,,Ja sa najviac teším na to, že keď budem povýšený, tak budem vedieť lepšie ovládať mágiu svorky!" nadšene jej oznámil. Nebolo dňa ani hodiny keby by prišiel o príležitosť spomenúť mágiu - stalo sa to akousi jeho mantrou a vecou, ktorá ho poháňala dopredu. Akoby mal klapky na očiach a nesprávnu motiváciu. ,,Koľko ti asi trvalo kým ťa Maple povýšila?" jemne naklonil hlavu na stranu a pokúšal sa z vlčici vytiahnuť čo najviac informácií ako len mohol a mohli by mu byť na niečo užitočné. Pohliadol na sestru, ktorá na Anny tiež útočila svojimi otázkami.

Parohy sa mu nakoniec podarilo celkom dobre ukryť aj bez všetkého a spokojne mohol nasledovať sestru kdesi preč. Ona predsa len vedela kde našla tie predchádzajúce parohy a tak bude vedieť kde nájsť aj nejaké ďalšie - alebo to si minimálne Nicos hovoril a aj tomu v konečnom dôsledku veril. Danie bola múdra, to veľmi dobre vedel a keďže strávila nejaký čas mimo jeho prítomnosti mohol si byť takmer istý, že ten čas využila na skúmanie okolia presne ako on. Avšak on mal často klapky na očiach čo bolo pre neho už akési znamenie. ,,Som hneď za tebou!" upozornil ju a nadšene klusal za jej ryšavým chvostom. Bol ale veľmi rád, že mal zase po svojom boku ryšavú vlčicu, keďže tá ho dokázala v značnej mieri uzemniť a naviesť správnym smerom. Škoda len bola, že ju nemohol mať po svojom boku donekonečna, to ale už bol problém Nicosa z budúcnosti a nie jeho! Akorát sa rozhliadal okolo seba keď započul sestru zaúfať. ,,Huh?" pohodil hlavou smerom k nej a až teraz si uvedomil, že spoločnými silami sa im skôr ako paroh nájsť ďalšieho vlka. ,,Pardón!" tiež sa ospravedlnil a pribehol k ich malej spoločnosti. Danie ale akoby ani nepočítala s tým, že vlčica sa s nimi rozprávať nechce a rovno sa vrhla s ňou do konverzácie. ,,Vy sa naozaj voláte Anamnéza?" pýtal sa s hlavou naklonenou na stranu. Podobné slovo nikdy predtým nepočul a ani si neuvedomil, že ho ani on a ani Danie nedokázali vysloviť správne. ,,To je zvláštne meno. Ale pekné! Vážne," zakrútil jemne chvostom a prešiel okolo sestry aby nebol z diania nejako veľmi vylúčený. ,,Gratulujem k povýšeniu!" pridal sa ku gratuláciám.

Najradšej by sa do svojho darčeku aj rovno pustil a začal ho obhrýzať presne na mieste kde ho dostal. Z nejakého dôvodu mal práve túto aktivitu veľmi rád a niekedy by nad ňou dokázal stráviť aj dlhé hodiny - teraz si ale dobre uvedomoval, že sa po dlhom čase sa zas a znovu stretol so sestrou s ktorou tak veľa času netrávil. Bolo by teda škoda to len tak nevyužiť a rovno ju nahradiť aj niečím iným. ,,Je mi ľúto, že ja som si pre teba nič nepripravil," jemne naklonil hlavu na stranu s ušami upriamenými k zátylku, aby dal najavo, že je zo svojho správania akosi smutný. Chvost ale veľmi jednoducho prezrádzal, že nadšenie z toho byť obdarovaný dokázalo prekopať snáď aj všetky negatívne pocity, ktoré by v tomto momente mohol cítiť. A presne tak aj bolo. Danie rovno už aj vymýšľala čo nové by mohli spoločne podniknúť a musel povedať, že tentoraz jej plány vôbec nezneli ako práca. Práve naopak ako tie minulé, tieto zneli omnoho zábavnejšie, že sa aj nedokázal dočkať kedy sa poberú do lesa. ,,Hej, sa mu bude páčiť urfite," pritakal s tlamou plnou svojich vlastných parohov, ktoré sa rozhodol skryť - predsa len nechcel aby mu ich niekto ukradol keď sa nebude pozerať. Skôr ako ich ale poriadne stihol strčiť za kríky, sestra sa na neho vrhla a ledva dokázal váhu ich oboch udržať na nohách. ,,HEJ!" zaprotestoval so smiechom, keď napokon povolila a oni obaja skončili na zemi ako vrecia zemiakov. ,,Ale notáák, nie som už malé vĺča!" bránil sa. Obaja boli momentálne v takom veku, keď sa cítili snáď najviac sebestačne ako sa v živote cítiť budú. Pravda ale bola taká, že pri protestovaní viacmenej len hral formu a bol veľmi rád, že majú so sestrou medzi sebou tak dobrý vzťah. ,,Ale aj ja ťa mám rád, som rád, že si ma nakoniec našla!" uškrnul sa a za to mojkanie ju zaťahal za chvost.

Danie sa z objavenia brata pomerne tešila, presne ako Nicos očakával. predsa len sa jednalo o rodinu, ktorá k sebe patrila a aj keď sa na začiatku svojich životom nedokázali medzi sebou príliš dohodnúť. Až cesta ,,cez pol sveta" ich dokázala k sebe pritiahnuť a dalo by sa povedať, že v určitom zmysle slova aj pripútať. Patrili teraz zase k sebe a minimálne pre Nicosa dvaja súrodenci pôsobili ako nejaký maják v rozbúrenom mori pri ktorom mal vždy istotu, že tu bude pre neho. Minimálne teda u Danie si bol rozhodne istý, k Atsumovi sa bude musieť ešte cez rozsiahle pláne hmly dostať. ,,Hej, asi áno. Keď som ho našiel bol úplne vyčerpaný, tak asi nemal toľko šťastia ako my dvaja," smial sa. Vtedy keď prišiel do Sarumenu on, tak bol síce vyčerpaný, uzimený a ochabnutý, no nebol v tak zlom stave v akom sa nachádzal jeho bledý brat - je ale dosť možné, že v tom všetkom hrala významnú rolu aj psychika, ktorá sa nedala medzi dvomi bratmi porovnávať a už vôbec nie v takom prípade ako bol odchod z domova, ku ktorému sa Nicos rozhodol celkom sám. Skôr ako ale stihol zase spadnúť do špirály nespojitých myšlienok, Danie mu do hlavy naliala niečo úplne iné. ,,Darček? Pre mňa?" neveril vlastným ušiam, keď tieto slová jeho malá sestra vyslovila nahlas. Prekvapene zacvakal ušami a čakal čo má robiť, samozrejme, že na tvári sa mu skvel široký úsmev. Darčeky mal rád, kto by ich predsa len nemal? ,,Oh dobre, počkám," zakrútil chvostom a následne sa posadil na zadok aby na sestru mohol počkať v pomernom pohodlí.
Dlho ale netrvalo a sestra sa rýchlo vrátila s niečím zaujímavým. Sánka mu v tom momente klesla snáď až k členkom keď nadšene pred obrázok poskočil. ,,Tak to snáď nemyslíš vážne! To je dokonalé," skučal a prezeral si paroh, ktorý mu sestra vehementne predstavila.

Bežal za sestrou a dával si pozor aby s dlhými nohami nezavadil o akási konár a vďaka nemus a nerozpleskol na zem ako nejaký koberec pred krbom - kde by sa popravde aj celkom pekne vynímal, nebudeme si klamať. Dobehol k ryšavej sestre a rozprávať začal až keď boli pri sebe snáď na úrovni ramien. Nechcel po lese kričať aj keď bolo jednoduché veriť, že ich nikto teraz počuť nemôže. To mu koniec koncov aj bolo jedno, keďže sa nemali rozprávať o čom nepríjemnou, čo by nikto iný nemal vedieť. ,,Si tak zmizla, že som si myslel, že už sa nevrátiš," ponosoval sa, no na tvári mu stále hral úsmev. Nedokázal sa dočkať kedy oznámi Danie tú veľkú novinku, ktorá ho kvárila od okamihu ako bledého vlka stretol pri vode. Skôr ako sa ale k tomu dokázal dokopať, tak ,,No keď si odišla tak som ťa šiel hľadať a narazil na taký potom čo cez les preteká. Ale bol hlboký a nepríjemný, nepáčilo sa mi tam, tá voda bola akási tmavá," zamotával sa do vlastných slov a akosi mu stále unikala pointa. Najradšej by jej opísal čo presne na danom mieste videl a to ešte ani len nespomenul poválané stromy, ktoré cez potok ležali. Na nich by mohlo byť toľko zábavy! Keby sa len nenachádzali na mieste na ktorom by sa Nicos bál o holý život - keďže predstava, žeby spadol do hlbokej vody ho desila omnoho viac ako žeby ho v noci zožrala nejaká príšera. ,,Ale hlavná pointa! Stretol som tam Atsuma a práve sa necháva prijať k nám do svorky!" pohliadol na sestru s iskričkami v očiach akoby od nej čakal akúsi pochvalu za dobrú prácu. Už bolo príliš dávno na to aby si pamätal fakt, že práve on bol dôvodom prečo sa súrodenci na prvom mieste vôbec rozdelili. Alebo si to jednoducho tak nebral. ,,Super nie?" uškrnul sa a následne sa započúval do slov, ktoré mu venovala sestra a iskričky v očiach sa mu jedine znásobovali. ,,Hej musíš mi niekedy ukázať tie miesta a ja ti potom ukážem ten potok, to bude zábava."

Pohľad mu padol priamo na vlčicu, ktorá bola teraz jeho novou alfou. Nadšene sledoval ako sa okolo nich pohybujú členovia svorky a postupne čakajú kedy budú mať oni sami príležitosť pohovoriť si s tak dôležitým vlkom ako bola ona. On sám by s ňou najradšej prehodil zopár slov, za ten čas čo tu strávil sa k nej celkom zaujímavým spôsobom pripútal a ona sa možno aj proti svojej vôli stala stala jeho akousi náhradnou matkou - a aj ak nie matkou, tak minimálne niekým kto figúru matky aspoň pri jeho pohľade zastával. Netrvalo dlho a beat sa mu čoskoro objavil za chrbtom a pýtal sa na veľmi dôležité otázky. Nicos síce vedel, že vlci prišli práve z lovu, no nebol si istý či je jedlo už v nore alebo nie. To by im dokázala Maple snáď povedať až v okamihu kedy by danú otázku položili napriamo avšak ryšavý vlk na to v tomto momente nevidel príliš dobrý príležitosť. Určite mala toho Maple celkom dosť a oni si ulovené zviera dokážu nájsť aj sami. Neskôr. ,,Áno to je ona, mal by si ísť za ňou a spýtať sa či tu môžeš zostať," otočil sa smerom na bledeho brata a jemne cvakol ušami. Prítomnosť veľa vlkov na jednom mieste rád nemal, nedokázal sa tak sústrediť na svoje myšlienky a v tomto momente sa ich pod vetvami Sarumenského hvizdu nachádzalo pomerne dosť. Pohľadom prečesával všetkých medzi kmeňmi stromov až kým mu pohľad nepadol na ryšavý zadok smerujúci preč. ,,To je Danie! Odchádza," vyhŕkol, avšak nie príliš nahlas aby k sebe priťahoval príliš veľa pozornosti. Nemal ju rád, aspoň teda minimálne tú, ktorá nebola vyžiadaná. ,,Prosím výbav to tu, idem jej povedať novinky a prídem za tebou!" štuchol do brata a prebehol medzi vlkmi aby sa mu sestra úplne nestratila z dohľadu. ,,Danie počkaj! Nebudeš veriť aké mám pre teba novinky!" smial sa, keď sa mu už konečne podarilo ju dobehnúť.

Ňufákom sa prehrabával pomedzi hrubými palicami, čo si odložil do samého kúta úkrytu. Neboloich veľa, no keď si chcete nechať všetky pre seba, je veľmi ťažké sa len tak s jenou rozlúčiť. Najmä ak ten ďalší vlk bol tvoj brat. Nie, nie žeby nemal svojho brata rád, to určite nie, no to nemalo s nadšením sa podeliť nič spoločné. Rovnako by sa mu nechcelo dať svoju hračku aj niekomu cudziemu, avšak nikto taký na tomto mieste teraz nebol. Dával pozor aby chvostom nenarazil ani do jednej z oporných palíc čo by mohlo spôsobiť zánik bunkru. ,,Palica!" nadšene sa vytiahol spomedzi uložených konárov a s ušami vysoko do vzduchu sledoval brata, či náhodou zareaguje rovnako nadšene ako tomu bol Nicos. Nech sa ale tváril ako sa mu chcelo, Nicova nálada sa nikdy nedržala nálady niekoho iného. Povedať však, že mu nezáležalo na pocitoch druhých ale bola priveľmi silná káva. Položil konár bratovi pred nohy, no skôr ako sa mu podarilo vôbec ho oňuchať, lesom sa ozvalo zavytie. ,,Huh-?" začudoval sa ryšavý vlk ako načúval hlasu, ktorý dôverne poznal, no aj tak ho prvých pár sekúnd rozoznať nedokázal. ,,To je Maple! Lovci už prišli!" nadskočil a pozrel smerom na bledého brata. Obaja veľmi dobre vedeli čo to pre nich znamenalo a nemalo najmenšieho významu aby čakali čo i len o sekundu dlhšie. Aj keď jeden by o tom mohol pochybovať. ,,Poď Atsu, nech nám nemiznú," vrhol na brata vyzývavý pohľad a bez toho aby ďalej čakal na odpoveď rýchlo zmizol medzi vysokými stromami Sarumenského hvozdu a zastavil až v okamihu keď mu oči padli na Maple.

Pozeral bratovi priamo do očí pokiaľ čakal na jeho odpoveď, ktorá bola viac ako len uspokojivá. Hlavu mal vysoko vo vzduchu a klamal by ak by povedal že sa mu takáto ,,nadvláda" nad bratom nepáčila. Na tvár mi dokonca naskočil krivý úsmev a v žltých očiach sa dali nájsť i akési iskričky. Vynikajúce!" nadšene vyhŕkol, predné labky sa mu dostali do vzduchu počas toho ako spokojne nadskočil a s chvostom vysoko vo vzduchu začal rata zas a znovu viesť dopredu. Teraz už ale neboli ďaleko a stačilo aby urobili len dve zákruty okolo širokých stromov aby sa pred nimi objavila malá striežka z popadaných konárov, ktorú s Danie pred pár dňami urobili. Už síce nebola taká pekná ako na začiatku, no stále poskytovala dvom vlkom dostatok miest aby sa na seba natlačili a spoločne skončili pod jej strážou. Alebo jeden, ak by si chcel užívať komfortu vlastného životného priestoru a nečuchať zadok svojmu bratovi.
Skôr ako si miesto stihol Atsumu ukradnúť pre seba, Nicos sa vrhol dopredu a strčil sa pomedzi konáre. Chvost mu kmital zo strany na stranu a preberal zo svojich palíc čo si odložil. Už neboli ani zďaleka také čerstvé ako keď si ich tuna uložil, no voňavé silice ani trochu nepoľavili a svoje okolie rozvoniavali ako len mohli - možno snáď aj trochu dráždili nozdry, no nič na čo by si jeden nedokázal zvyknúť do pár minút. ,,Niečo tu pre teba mám!"

Brat ho nakoniec pustil a bez toho aby sa ďalej Nicos váľal na nepríjemne chladnej zemi, rovno vyskočil na laby a otriasol zo seba všetko čo sa mu eventuálne mohlo zachytiť na srsti. ,,Bla bla bla," odfrkol si a dokonca bratovi aj vyplazil jazyk. Toto mu len tak nezabudne! Skôr ako sa ale stihli znovu začať klbčiť, ako to už šteňatá často robia, Nico prešiel okolo ďalších stromov aby sa im podarilo dostať k tajnému bunkru, ktorú si pred nejakým časom dvaja súrodenci urobili. Po očku sledoval brata, či sa snáď o niečo ešte nepokúsi, no nedokázal sa tak sústrediť na dve veci naraz. Naokolo sa nachádzalo ešte stále mnoho nalámaných konárov, ktoré s Danie nestihli poupratovať a teda sa mu často veľmi jednoducho podarilo utknúť aj keď sa veľmi snažil držať všetky laby na zemi. ,,Uh, už sme skoro tu," upozornil brata, no skôr ako im pohľad mohol skutočne padnúť na bunker, postavil sa pred Atsuma a uprel na neho tvrdí pohľad. Uši mal mierne sklonené dozadu a chvost mu visel popri zadných nohách. ,,Prisahaj, že nikomu neprezradíš o našom bunkri!"

Bežal medzi stromami, no Atsumu mal výhodu dlhším láb. Jednoducho bol väčší ako on, nie len v objemovom meradle ale aj v dĺžke končatín. Dalo sa to veľmi jednoducho zaznamenať práve pri behu keby bol ryšavý samec síce ohybnejší, no v tomto momente detskej hry mu to mohlo byť tak prd platné. Skôr ako sa mu pomedzi popadané konáre podarilo nabrať dostatočný náskok, Atsu ho zvalil rovno do brečky blata, ktorá a tvorila po ustupujúcom snehu. Zuby vlka v ich veku boli ešte stále poriadne ostré, no už zďaleka nie tak veľmi ako keď boli úplnými mláďatami. Nicos vyštekol ihneď ako sa mu brat zahryzol do ramena a zadnými labami sa mu zaprel do žalúdka. ,,Si hnusný!" štekal po ňom, no popri tom aj odhaľoval zuby. Snáď ak by sa dostal bratov nos do dostatočnej blízkosti asi by sa neštítil do neho poriadne zahryznúť. ,,Dobre vieš, že si väčší ako ja, to nie od teba fér," bránil sa, no dokedy sa brat so svojou veľkou riťou nerozhodne z neho zliezť, Nicos nemal najmenšej šance na to aby sa oslobodil. Nicos dokonca nemal ani len techniku, bitky ho nebavili a vždy keď sa mu otec niečo pokúšal vysvetliť, radšej sledoval svet okolo seba, než aby dával pozor na slová vychádzajúce otcovi z úst. Alebo dokonca aj keď prišlo na praktické ukážky - ale povedzme si pravdu, keď sa Nicovi podarilo opustiť svorku, ešte bol dosť malý na to aby mal za sebou súvislí tréning. ,,Máš ťažkú riť!" zanadával mu, lebo si nevedel nijako inak pomôcť. Samozrejme, že sa len hrali, že?

Nico na brata pozrel so značným odporom ihneď ako vzduch v lese preťalo jeho kričanie. Nejedalo sa ani tak o samotný fakt, že Atsumu prebudil v lese snáď všetkých mŕtvych či nemŕtvych, ale obsah jeho slov sa mu už vôbec nepáčil. Nespokojne sa na neho zamračil, akoby sa mu brat práve vyhrážal smrťou alebo ukradnutím obľúbenej hračky. ,,Hej, to miesto už patrí mne!" oboril sa na neho, aaj keď v hlase sa mu ešte stále dala vyčítať hravosť s ktorou rozprával, skočil po bratovi a ich ramená sa stretli v polovici cesty. Atsumu bol vždy o niečo väčší ako on sám a tak nebolo prekvapením, že skôr než brata náraz vychýlil z osi Nicosa, ktorému sa len tak-tak podarilo neskončiť ňufákom na zemi. Uši s mu dotýkali zátylku a čele mu navrela vráska, v tejto bitke išlo o česť a Nicos bol pripravený uhryznúť brata do ucha, nemal čo stratiť! Okrem svojej hrdosti, samozrejme, no na tej ryšavému vlkovi až tak veľmi nezáležalo. ,,Nájdi si svoj vlastný plán!" varoval ho, no jeho pravé intencie prezrádzal chvost, ktorý so zvyškom Nicovho tela nespolupracoval. Aj keď mladík na brata zúril, chvost sa mu šmýkal z jednej strany na druhú. Predná polovica tela mu klesla k zemi, aby mohol brata jednoduchšie vyzvať na hru. ,,Zakľajem ťa a potom budeš musieť počúvať moje rozkazy!" upozornil ho a s vrčaním mu skočil po hlave a následne zmizol medzi stromami, aby ho brat naháňal. Stále vak mieril na miesto, kde by sa v lese mal nachádzať úkryt, ktorý si s Danie vytvorili pred pár dňami. Ešte stále by mal stáť ak k nemu bolo počasie a gravitácia zhovievavá.

Chvost sa mu krútil zo strany na stranu a dával tak Atsumovi jasne najavo, že konverzácia ho veľmi bavila. O rôznych mágiách by sa dokázal rozprávať snáď hodiny - bohužiaľ však nemal až tak veľa informácií, no to bola možno aj lepšie. Aspoň mal dobrý cieľ, ktorý sa mu v budúcnosti podarí splniť, a aspoň ho bude hnať niečo dopredu. Však sa ešte uvidí k akým rôznym mágiám sa ešte dostane. Jeho prvotným cieľom bolo stretnúť sa o všetkými svorkami a vidieť ich mágie v akcii. Otázka ale bola, či niekto z cudzích svoriek bude vôbec ochotní im to ukázať. ,,Áno!" nadskočil a ponad rameno pozrel smerom na brata. To bola presne aj jeho prvá otázka, ktorú položil Maple aby sa mohol dozvedieť niečo viac o novom svete v ktorom sa všetci spoločne ocitili. ,,A že čím vyššie postavenie si, tým lepšie ti to pôjde Maple povedala," vysvetľoval mu problematiku postavenia so vzťahom k mágii, nič čo by nedokázal poriadne vysvetliť. Ešte niečo vravela o ,,dobrom vzťahu s územím", no tomu Nicos zase až tak dobre zatiaľ nerozumel a tak si to teda radšej nechal pre seba. Však to mu možno zase vysvetlí alfa, ona to vedela najlepšie a určite ju muselo baviť opakovať sa. Alebo mu to vyzvetlí Danie, tá bola múdrejšia a viac počúvala ako by sa zdalo. ,,Aj ja! Sa to spolu naučíme, neboj sa. Aj s Danie," uškrnul sa na brata a spokojne pri tom skackal pomedzi stromy. ,,Haha, nič nemusíš podpisovať. Len počkáme kým sa vrátia z lovu. Ti môžem zatiaľ ukázať bunker čo sme si s Danie urobili pred pár dňami na hru. Mám tam super palice na obhrýzanie."

,,ŽE?! nadšene sledoval brata, ktorý síce nebol z novej informácie nadšený tak veľmi ako Nicos, no rozhodne sa v jeho mladom hlase dalo veľmi jednoducho rozoznať nadšenie. Ryšavému vlkovi sa to páčilo, aspoň niekto zdieľal jeho radosť a tým pádom sa nemusel cítiť sám - aj keď bola pravda, že nečakal, žeby niekto z jeho súrodencov mohol byť dostatočne cool na to aby sa mu páčilo niečo čo sa páčilo aj Nicovi. Možno mal napokon proti svojim súrodencom zlú predstavu. ,,A vraj každá svorka také niečo dokáže. Akože niečo iné, chápeš," naklonil hlavu na stranu ako sa snažil nezlámať si laby na popadaných konároch, ktorým sa museli obaja vyhýbať. Smerom k nore sa síce nepohybovali nejako rýchlo, no nemali dôvod sa ponáhľať. Predsa len Maple ešte stále bola na love a v lese nebol počuť hurhaj z vracajúcich sa loveckých jednotiek. ,,Maple povedala, že jedna svorka má zase mágiu, že sa nikdy nedokážu prepadnúť v snehu, veril by si tomu?" podsúval bratovi všetky informácie, ktoré mal a chcel sa o ne podeliť. Musel ale aj priznať, že nevedel všetko, čo sa dalo predpokladať. ,,A povedala tiež, ak budeme dobrý tak nás vezme do ostatných svoriek a môžeme a ich popýtať na ich mágie!" hlásal nadšene ďalej a popri tom sledoval bratove reakcie.