Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos s ňou moc nesúhlasil, no nebol typom vlka, ktorý by sa pre také hlúposti s niekým hádal. Skôr ho ale zaujalo niečo omnoho zaujímavejšie ako bolo jeho meno. ,,Oh! Myslíš, že by mi vedel pomôcť povedať aká je moja mágia?" nadšene nadskočil avšak pohľadom miesto na svoju spoločníčku zablúdil kdesi pred nich, akoby očakával, že sa ten vlk len tak jednoducho pred nimi ukáže, akoby počul o čom sa oni dvaja rozprávajú. ,,Mal by som už za Maple aj ísť, mi sľúbila, že pôjdeme na výlet k ostatným svorkám! Už sa neviem dočkať, joj," hrdo vypol hruď pred Marion, keďže pre neho ešte stále čas strávený s Alfou bol niečím špeciálnym, niečo čo si snáď nezaslúži každý. Aspoň teda v jeho šteňacích očiach tomu tak bolo, pravda však v Sarumenskej svorke mohla byť úplne iná a asi aj bola. ,,Myslím, že áno, ale ešte je na ne skoro. Ale to by vedela skôr Danie, ja som počas učenia nikdy moc pozor nedával," uškrnul sa na Marion. Jeho sestra bola vždy tá múdrejšia v jeho rodine, minimálne čo sa týkalo porovnania medzi nimi dvomi. On bol vždy skôr typ, ktorý konal skôr ako mu v hlave vôbec skrsla nejaká myšlienka. To bol vlastne aj jeden z dôvodov prečo sa vôbec ocitol v Sarumenskej svorke a prečo bol tak ďaleko od rodiny. Možno ak by sa zamyslel predtým ako zdrhol, nikdy by sa ale nedozvedel, že nejaká mágia vôbec existuje. ,,Tak to máš veľkú rodinu! Tak ako ja. Ja mám sestru a ešte dvoch bratov. Danie a Atsumu sú tiež členovia našej svorky. Prišli ma hľadať a nakoniec sa rozhodli, že tu so mnou zostanú na dlhšie!" nadšene jej vykladal a popri tom ju nasledoval na ďalšie miesto, ktoré mu chcela ukázať.
> Ohnivé jazero

Marion sa zdala byť ešte viac zmätená z mágií ako bol on. Nicos by to rozhodne neočakával, keďže vravela, že tuna žije takmer celý svoj život. Nemala byť práve ona čo najlepšie zoznámená s problematikou území po ktorých kráčala? Mykol nad tým ramenami, nebol to jeho problém aj keď bola pravda, že ak by sa vyznala, pomohlo by mu to omnoho viac pri jeho cieli. Aj keď on sám asi ani nevedel čo presne jeho cieľ bol. Akonáhle ale spomenula nejakého vlka, pokrčil nosom. ,,Život? To je dosť blbé meno pre vlka!" odfrkol si. Jeho mamka asi nemala príliš v láske a tak mu dala meno, ktoré ju prvé napadlo. Ešte, že jeho rodičia boli o niečo originálnejší a nevolal sa ako nejaký kameň - alebo rovno Kameň. ,,Neukážeš mi potom niekedy že kde to býva?" jemne naklonil hlavu na stranu a dobiedzal do nej aby mu dala ďalšie informácie, ktoré by mu mohli v ďalšom živote pomôcť. ,,Ale najskôr to čo si chcela!" uškrnul sa. Všetko po poradí, aj keď pre Nicosa bolo niekedy ťažké zapamätať si čo presne chcel. A tak často sa ani nedostal všade kde by chcel.
,,Neviem! Zatiaľ som ju ešte neobjavil ale keď prídem domov plánujem sa spýtať Maple či mi nebude vedieť pomôcť. Ona je v mágiách veľmi dobrá - mi ukazovala vtedy tie zvieratá z hmly, ale to som už hovoril," nadšene jej odpovedal. Niekto by možno v tomto okamihu bol celkom nešťastný, avšak to nebol prípad Nicosa, ktorý svoju situáciu skôr bral ako novú príležitosť niečo objaviť. Alebo možno jeho mágia bola len taká vzácna, že o nej ešte nikto nepočul! Aj to sa predsa len mohlo stať. ,,Myslím, že to boli čučo-čočuriedky," uškrnul sa. Ťažké slová mu nikdy nešli, preto aj meno Amnezie u neho zostane snáď navždy skomolené. ,,Svorka bola malá, okrem našej rodiny tam boli asi ešte dve alebo tri."
Akonáhle ho ale Marion upozornila, že už prišli na miesto tak zastal. Poobzeral sa okolo seba s ušami pevne nastavenými k oblohe a hlavou mierne naklononenou na stranu. ,,Uh to je ono?som to čakal... zaujímavejšie," sklonil uši k hlave. Však to boli len dva obelisky zakopane v zemi!

,,A čo keby sme sa niečo naučili spolu?" nadšene jej navrhol, ihneď ako vlčica vyjadrila sklamanie nad svojimi znalosťami mágie. Nemala sa však za čo hanbiť, Nicos bol na tom rovnako - možno dokonca aj horšie, keďže nemal najmenšieho tušenia akú mágiu ovládal a či vôbec nejakú ovládal. Poslednú skutočnosť ale rozhodne pripustiť nechcel a ani nad ňou teda nerozmýšľal. Aj keď mohla byť pravdepodobnejšia ako sa mohlo mladému vlkovi zdať. ,,Myslím, že keby si sa veľmi-veľmi sústredila a zazerala na jedno miesto dosť dlho tak by sa niečo podarilo. Pozri takto!" jemne nadskočil a pohľadom upretím priamo pred seba prepaľoval kvetinu rastúcu na lúke. Sústredenie z neho takmer až sršalo, dokonca sa mu i svaly na labách triasli, ako sa snažil celou silou sústrediť na rastlinu pred sebou. Sám dúfal, že sa snáď nejaká reakcia dostaví, bohužiaľ sa tak nestalo. Napokon sa narovnal a zo zamračenej tváre sa snažil vytĺcť úsmev. ,,Ale ty vieš čo ovládaš, tebe to pôjde!" ubezpečil ju, vôbec nie z toho dôvodu, že sa chcel poriadne na jej vystúpenie popozerať. Marion mu napokon skutočne ukázala čo dokáže a jemu v očiach rovno aj navreli hviezdičky. ,,Woosh."
Pri otázke ohľadne hôr, jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Noo, je tam veľa kamenia a vysokých stromov. Ale keď nájdeš dobré miesto tak je odtiaľ vidieť snáď na celý svet," uškrnul sa. Možno by aj chcel Marion ukázať čo tým myslel, bohužiaľ však nemal pri labách nijaké miesto na ktoré y ju mohol zaviesť. Možno nabudúce. ,,Nejaké kvety tam sú, ale nie moc. Ale vieš čo máme! Úplne také malé ovocie, je veľmi chutné ale ťažko sa vyberá," odfrkol si. Síce nemal až tak veľa príležitostí sa k nemu dostať, no sladká chuť lesných plodov mu na jazyku raz za čas robila dobre. ,,Áno! Ukáž! Chcem vidieť všetko!!"

1. Západ
2. Les
3. Mesiac
4. Biela
5. Orol
6. Pravá
7. A
8. C
9. D
10. B
11. B
12. B
13. D
14. D
15. E

Výsledek: NEBELVÍR
Věta: Naše srdce je větší, než náš strach.

Marion mu rozprávala o mágiách s ktorými sa stretla a on si pomaličky dával dohromady čo všetko je v tomto svete vôbec možné. Niektoré, ktoré popisovala už dávno videl u alfy jeho svorky avšak vôbec y mu nevadilo ak by mu ich vlčica ukázala zas a znovu. Predsa len bol konceptom mágie ešte stále tak moc ohúrený, že sa nedokázal dočkať akéhokoľvek náznaku mágie, ktorej by sa mohli jeho zraky dotknúť. ,,A ty už si videla všetky tie mágie? Wooh na to by som sa pozrel! Ukážeš mi čo dokážeš ty?" skackal popri nej a nechal ju aby mu ukazovala cestu ktorou sa mali vybrať ďalej do sveta. Nicos bol vždy v srdci dobrodružným vlkom a preto sa nebál opustiť les, ktorý tak dobre už teraz poznal. Nie žeby sa z neho chcel dostať preč, predsa len sa za posledné mesiace stal jeho domovom a bude sa sem vždy vracať. Alebo to si minimálne v tomto momente on sám hovoril. ,,Rastlinky znejú dobre, ale to aj vietor. Ale oheň by bol fakt fakt super len čo je pravda," zamýšľal sa nahlas a popri tom po očku sledoval svoju novú priateľku. Vždy a stále sa snažil z každého dostať či i len najmenšiu informáciu - ako sa predsa len vravelo, ak sa niečo veľa ráz opakuje, nie je možné to zabudnúť. Teda, asi sa to tak hovorievalo, Nicos nebol vlkom, ktorý by príliš počúval. ,,Hej asi hej, ale aj tak by som radšej zostal na mieste kde cítim zem pod labkami. Čistá voda je fajn pokiaľ mi siaha po ramená, asi teda," jemne sklonil uši dozadu. Nedokázal povedať prečo sa mu práve voda vôbec nepozdávala, no dobre vedel, že by svoj strach prekonávať nechcel. Minimálne teraz určite nie. V budúcnosti možno, no to bolo ešte dostatočne ďaleko na to aby si to do toho okamihu rozmyslel.
Vlčica sa ho ale začala pýtať na jeho minulosti čo bola omnoho lepšia tém ako nejaká bahenná voda do ktorej by sa mal eventuálne ponoriť. ,,Nooo, ja som sem prišiel z hôr! Myslím, že by sa ti tam páčilo veľmi," hrdo jej vravel, neuvedomujúc si, že práve tohoto miesta sa dobrovoľne zbavil aby mohol cestovať. Už v tak mladom veku, aj keď pravda bola možno taká že jeho rozhodnutie bola skutočne len samopaš a nedostatok kontroly zo strany rodičov. Tak či onak ocitol sa napokon tu. ,,Boli hrozne vysoké a vzduch tam bol trochu riedky ale keď si sa pozrel dole do údolia bolo to fakt super a videl si skoro až na druhý koniec sveta!" nadšene poskakoval keď si spomínal na výhľady, ktoré s otcom nachádzali na obchôdzkach po hraniciach. Na tomto mieste žiadne také neboli, alebo minimálne ryšavý samec na ne nemal šťastie. Všetko sa však mohlo stať skutočnosťou. ,,Nicos som," opravil ju. ,,To nie je zase také ťažké ako Amnestia."
> Kopretinka

Sledoval čo mu vlčica hovorila a popri tom ticho krútil chvostom. Ten sa mu pohyboval zo strany na stranu pomerne vysokou rýchlosťou a popri tom šteňa spokojne poskakovalo. Každým ďalším slovom, ktoré mu Marion venovala sa o tomto svete dozvedal viac - najmä teda o mágiách, ktorého aj tak zaujímali najviac. ,,Ešte neviem akú mám mágiu, a či vôbec nejakú mám. Ešte tu nie som vôbec dlho," jemne po jej otázke posmutnel, no on nebol práve jedincom, ktorý by hádzal flintu do žita ihneď ako sa naskytol nejaký problém. Samozrejme hlavne v okamihoch keď sa jednalo o veci, ktoré ho zaujímali. Už teraz sa nedokázal dočkať okamihu kedy sa vo svorke posunie o kúsok vyššie a bude vedieť všelijaké kúsky, ktoré dovoľuje svorková mágia. Ktovie aký bol skutočný dôvod toho prečo a ryšavý vlk tak silno naviazal práve na tento kúsok informácie, no on nebol skutočne povolaný na to aby spochybňoval svoje vlastné myšlienkove pochody. ,,Ja moc vodu rád nemám, je to desivé keď nedokážeš vidieť úplne dolu, tak sa radšej k nej nepribližujem - hlavne keď je úplne hnusná," ohrnul nosom avšak neočakával, žeby sa Marion jeho názoru akýmkoľvek spôsobom chytila, najmä teda z dôvodu, že podľa jej slov sa zdalo akoby mala celkom dobrý vzťah s vodou. Či už po matke alebo aj niečomu inému, nech to už bolo akokoľvek. Už len pri predstave tmavej vody mu behal po chrbte mráz a všetka srsť mu stála dupkom. ,,Mohli by sme sa ísť pozrieť niekam von z lesa? Zatiaľ som ešte nebol nikde inde! Iba tu a na tej lúke v strede lesa, ale to sa nepočína," krútil hlavou v nesúhlase a popri tom žiarivými očami hľadel na svoju novú priateľku. Bolo na nej aby ich viedla za dobrodružstvom, predsa len, ona bola tá dospelá. Aspoň zatiaľ.

Aj keď sa mu vlčica celkom pozdávala, musel povedať, že nemala rovnaké názory na zábavu ako mal on. Marion sa predstava požiaru vôbec nepozdávala aj keď u neho to bolo presne naopak. ,,Ale oheň je zaujímavý! A palíc je všade veľa, ak nejaké chceš, tak si vezmi iné," zaprotestoval a pozrel Marion priamo do očí. Najradšej by ju ďalej presviedčal o svojej pravde, avšak po spolunažívaní so svojimi súrodencami pochopil, že to nemá žiaden zmysel. Aj tak ju ale kus prepaľoval pohľadom, akoby čakal, že tento samotný fakt ju presvedčí o jeho pravde. Netrvalo ale dlho kým sa im podarilo nájsť omnoho lepšiu spoločnú reč. ,,Nicos!" predstavil sa a jednou z predných láb buchol po zeme. Marion s Nicoom sa skutočne dlho museli hľadať, aby sa našli dvaja rovnaký a ešte im to spoločne aj celkom šliapalo. Aspoň teda zatiaľ. ,,A to si asi stretla moju sestru - Danie sa volá," prikývol svojim vlastným slovám. Kto iný to predsa len mohol byť? Nikto iný nemal srsť podobnú ako on. Oči sa mu ale rozšírili ihneď ako mu začala vysvetľovať čo sa jej stalo s ušami. Nicos ešte nikdy predtým nevidel niekoho kto by mal rovnaký problém ako ona, preto snáď ani neveril, žeby to mohlo byť možné. ,,To fakt?? To musel byť akísi sviniar!" zaúpel a vrhol po Marion rýchly pohľad. ,,Hej, ja to tu ešte nepoznám, takže môžeme ísť kamkoľvek!"

Jenna sa napokon k ohňu nejako extra nemala a on musel čakať napnutý ako rybárske lanko. Prepaľoval ju svojimi žltými očami a ak by mohol snáď by ju skutočne prepálil - možno bolo pre každého dobre, že práve túto mágiu neovládal. Ak teda ovládal vôbec nejakú, o čom sa dalo pochybovať, no radšej si tento fakt Nicos nepripúšťal, lebo jeho sen bol presný opak. Mal však šťastie, že sa k nim napokon pridal niekto ďalší, lebo by Jenne snáď vyskočil na hlavu ak by mal príležitosť. Vlčica, ktorá sa k nim pridala zdieľala jeho energiu a to ihneď zlepšilo jeho deň. ,,Jé čau!" nadšene poskočil a pridal sa k vlčici, ktorá okrem energie zdieľala aj otázku, ktorú by rád zodpovedal aj on. ,,Jenna mi tu vravela, že ideme zapáliť tieto konáre," jemne pohodil hlavou smerom ku hromade haluzoviny, ktorú spoločnými silami nanosili na jedno miesto. Teda, väčšinu urobila Jenna, Nicos sa k nej pridal len pred pár minútami, to bol ale detail, ktorý nová vlčica vedieť nemusela. ,,A ty sa ako voláš?" pýtal sa, aby si mohol ďalšieho vlka odškrtnúť z pomyselného zoznamu členov Sarumenskej svorky, ktorých plánoval spoznať. Teraz bola tá najlepšia príležitosť akú si mohol priať. ,,Ale ak budeš chcieť, tak môžeme niekam ísť, aj tak nemám nič na práci," nadšene jej oznamoval, no bola pravda, že skutočne chcel pozorovať ten oheň, ktorý mu ryšavá vlčica sľúbila a tak silno ho na neho namotala. Konečne sa mu podarilo pohľad udržať na vlčici na niekoľko chvíľ, aby si stihol všimnúť jej charakteristiku. ,,Čo máš s ušami?"

Ďakujem moc za super akciu, veľmi som si ju užila!!

Svoje tri hviezdy by som poprosila -
2x sila ; 1 x taktika lovu

Nazbierala som 45 bodov a tie si prosím rozdeliť takto -
35x 1b = 3*35 mušličiek > 105 mušličiek
2x 5b > 46 drahokamov

Snáď som to dobre spočítala Ďakujem dopredu!

Jenna mala evidentne česť nie len s ním ale aj s Danie, teda minimálne ju kdesi zahliadla ležať pomedzi stromami, no niekedy aj to stačilo. Nicos nevedel o koho iného sa mohlo jednať, keďže s ryšavou srsťou sa v lese pohybovali len oni dvaja. Bolo teda bezpečné predpokladať, že sa skutočne jednalo o jeho sestru. ,,Áno, to bola asi ona. Teda určite to bola ona," pritakal jej slovám po pár sekundách ticha. Predsa len nechcel aby konverzácia potíchla a vzniklo medzi nimi nepríjemné a ťaživé ticho. Aj keď bolo pravdepodobné, že Nicos by si z toho ani v takej chvíli nič nerobil. ,,Volá sa Danie. A nie som si teraz istý, ale myslím, že naši rodičia oheň neovládali," zamyslel sa nad jej otázkou. Ovládali vôbec nejakú mágiu? Keďže doteraz si mladý samec mágiu ani len neuvedomoval, mohlo sa predpokladať, že mágia ako taká na mieste kde sa narodil neexistovala. Nech to už bolo ale akokoľvek, predstava, žeby práve oheň bol jeho mágiou ho popchol k ešte väčšiemu nadšeniu než v akom bol doteraz. ,,Však ja jej nabudúce poviem, že mi nebude rozkazovať!" zavrčal a v predstavách si už snáď preberal ako celá tá situácia bude vyzerať. Avšak realita mohla byť veľmi ďaleko od skutočnosti, ktorá mala nastať. ,,Vážne si myslíš, žeby som to mohol vedieť?" pýtal sa, no v skutočnosti na odpoveď nečakal. Rozkročil sa aby mal pod labami dostatočnú stabilitu a pohľadom ostro žltých oči sa snažil prepáliš paličku, podobne ako to robila Maple keď čarovala s hmlou. Alebo minimálne ako si on predstavoval, že to robila. ,,,Urrgh, oheň asi nebude moja parketa," nespokojne zavrčal a posadil sa na zadok. ,,Ale bolo by to cool."

Vlčica sa mu predstavila a on si teda mohol odškrtnúť jej meno zo zoznamu vecí, ktoré nevedel. Zdalo sa, že vo svorke sa nachádza ešte veľa vlkov, ktorých nepoznal, no aspoň mal celkom dobré predpoklady toho čo bude môcť robiť keď sa náhodou zas a znovu bude nudiť - čo síce bola pravda, že sa jemu nie tak často stávalo. On si vždy dokázal nájsť niečo čo by ho zabavilo. A niekedy aj viac vecí naraz. ,,A ja som Nicos, ale volajú ma aj Nico. To je jedno," mykol plecami a chvost mu neprestával behať okolo zadných nôh aj keď sa energia vlčice rozhodne nerovnala tej jeho. Nicos si nikdy nejako extra nepotrpel na náladu ostatných, dokázal sa odosobniť od nich dostatočne na to aby ho ich nálada neovplyvňovala. ,,Zapáliť?! Tak to ti pomôžem, to si chcem fakt pozrieť," sánka by mu klesla takmer až na podlahu ak by ju nemal priskrutkovanú k lebke. V žltých očiach mu hrali iskričky, ktorými by snáď i on sám dokázal zapáliť tenší konár ak by sa na neho dostatočne dlho zameral. Ihneď schmatol do tlamy jednu z najbližšie ležiacich vetiev a ťahal ju na miesto kde Jenna vytvorila hromadu. ,,Jasné, že nie. To máme len na hru. A na odkladanie palíc dobrých na obhryzovanie, lebo tie mi sestra zakázala ťahať do nory," posťažoval sa a popri tom krútil hlavou akoby skutočne nedokázal uveriť ako mu sestra mohla niečo také vôbec urobiť. Pohľadom prešiel rovno na ryšavú vlčicu. ,,Kedy to teda zapáliš? Teraz?" naklonil hlavu jemne na stranu a trpezlivo čakal na odpoveď.

Nicos sa síce ponáhľal ku bratovi, no jeho pozornosť bolo veľmi jednoducho upútať a teda ani netrvalo dlho aby si našiel niečo čo by ho zaujalo. Ušká mu poskakovali na hlave ako načúval lesu - zdalo sa, že vlci sa rozpŕchli po okolí a zatiaľ čo mu Danie dávala darček stretnutie s alfou sa už dávno skončilo a všetci si išli po svojom. Mohol teda teraz len predpokladať kde sa nachádzal jeho brat a či vôbec zostal v lese. Veľmi pravdepodobné bolo, že ho Maple odviedla do nory a nechala ho tam vyspať, presne tak ako to vtedy urobila s ním a aj s jeho sestrou. Preto sa nechal opantať lomozom a nasledoval ho bez väčšieho rozmyslu, vôbec neuvažujúc nad tým, žeby mu mohlo eventuálne aj niečo hroziť. V tak mladom veku v akom sa práve nachádzal sa stále cítil takmer nesmrteľný. Pohľad mu veľmi rýchlo padol na vlčicu naťahujúcu sa s haluzinou. ,,Dobrý deň!" pozdravil sa milo a s pokojne krútil chvostom. Na vlčicu, ktorá sa od neho nachádzala čo by kameňom dohodil si spomínal, už ju tu raz videl. Jednoducho teda bolo predpokladať, že patrá k rovnakej svorke ako on. Prečo by sa inak aj zahadzovala upratovaním? ,,Vy ste tá z nory! Spomínam si na vás!" zacvakal ušami a poskočil smerom k nej aby lepšie videl čo presne robí. Predsa len za upratovaním sa mohlo skrývať aj niečo iné, zaujímavejšie, o čom on nemusel mať v tomto okamihu ani zdania. ,,Upratujete huh? Aj ja som so sestrou pred nejakým časom haluze pratal, sme si potom z toho bunker urobili!"

Nicos absolútne nerozumel čo všetko km Ammy vysvetľovala. Teda, bola samozrejmosť nechápal jej slovám, no aj napriek tomu sa zdalo akoby rozprávala úplne cudzou rečou. Mladý vlk nedokázal tak rýchlo obracať hlavou aby zachytil úplne všetko ale aj keby sa mu to podarilo, väčší zmysel by mu to určite nedávalo. Minimálne hlavne z toho dôvodu že si nedokázal predstaviť byť v niekoho hlave. ,,Si si istá, že sa to naozaj stalo?" spýtal sa jej neveriacky a potichu akoby čakal že sa naňho za otázku nahnevá. Vedel však že vlčica pred ním taká nebola, no jeho otázky niekedy vedeli záležať pekne pod kožu, najmä keď nedokázal filtrovať čo vlastne hovorí, respektíve si dosah na druhého vlka uvedomil až v okamihu keď bolo všetko už úplne vonku. ,,By som mu to mal ísť povedať a pozrieť sa čo vlastne robí s Maple," zamyslel sa nahlas akonáhle Danie spomenula ich brata, na ktorého by pomaly aj zabudol ak by ho nepripomenula. Ako sa vraví - zíde z očí zíde z mysle. ,,Myslím, že okolo tej sochy sme už niekoľkokrát išli, mal by som si ju poriadne prezrier nabudúce," pokračoval, no veľmi dobre vedel že to bude pre neho ťažká úloha. Minimálne si teda spomenúť na to čo chcel robiť. ,,Musím ale najskôr pozrieť toho Atsuma a potom teda! Ďakujem Ammy za všetky informácie, keď nájdem tu vydrží tak ju za teba pozdravím!" smial sa nahlas a pobral sa na miesto kde naposledy nechal brata aj s alfou svorky, aby ho mohol pribrať do ich malej pátracej skupiny.

Vlčica im dala veľmi jasne najavo že ich fantázii je asi možné všetko. To bol jeden z hlavných dôvodov prečo Nicos vôbec nedokázal uveriť jej ďalším slovám, ktoré im tak radsotne ponúkala akoby sa nič nedialo - nie žeby sa mu taká predstava nepáčila, no práve on s Danie mali byť tí, čo v tejto spoločnosti vraveli nonsensi. ,,ŽE ČO?!" vyhŕkol a vyskočil na laby. Možno by Anny snáď aj prevrhol ak by nebol od eú dostatočne ďaleko. On sám nedokázal veriť vlastným ušiam, Danie na druhú stranu dokázala svoje emócie veľmi jednoducho ovládať a tak zvesť o hovoriacom zvieratku jej až také problémy nerobila ako jemu. Poskakoval okolo dospelej vlcixe akoby teraz očakával, že im ju rovno prinesie pod laby alebo im minimálne ukáže kde sa nachádza. Nicos síce vodu rád nemal, no rozhodne by kvôli tomuto urobil menšiu či dokonca väčšiu výnimku. ,,Tak to musím vidiet! Danie poďme ju nájsť hneď teraz, ja snáď nezaspím kým to nebudem vidieť na vlastné oči!" dobiedzal nie len do vlčici, ktorá mu tieto informácie poskytla ale najmä do sestry, ktorá mu mala robiť doprovod. ,,Je tu ešte niečo čo by sme vedieť?" pýtal sa ďalej zatiaľ čo Ammy takmer hltal očami, avšak z úplne iného dôvodu ako by si niekto mohol povedať. ,,Ammy, že je tu ešte niečo zaujímavé!?" smial sa, akoby mu úplne nestačilo to všetko čo im už ponúkla. Akoby to nebolo dosť a vždy keď sa k nemu neico dostalo, potreboval niečo ďalšie. A bola to aj pravda, Nicosove záujmi sa menili ako na bežiacom páse.

Aj keby vlčicu otravovali, v poslednom rade by to bolo nakoniec asi aj tak jedno, presunuli by sa len takzvane o dom ďalej a len by vyťahovali informácie od niekoho ďalšieho. Minimálne teda Nicosovi to bolo úplne jedno s kým trávil svoj voľný čas, aspoň do okamihu kedy ho ten neznámi alebo aj známi neosočoval. ,,Tak tento les je pomerne veľký, myslím, žeby sa tu toho malo nachádzať veľa zaujímavé!" pridal sa k sestrinmu vyzvedaniu a popri tom sa rozhliadal okolo seba akoby očakával, že nejaká zaujímavosť príde rovno k nim akoby sa nechumelilo. Nicos mal síce prehnané predstavy, no mal aspoň sestru, ktorá ho držala pri zemi. On sám ale začal premýšľať či niečo zaujímavé v lese pri svojich potulkách nevidel, avšak on mal často na očiach klapky ako majú kone a nevšimol by si veveričku aj keby mu skočila rovno na ňufák. ,,Alebo nejaké kúzelné rastliny tu nie sú? To by bolo hrozne cool a mohli by sme sa tým chváliť okolitým svorkám!" zamýšľal sa nahlas pričom dával Ammy priestor na reakciu ak tak uznala za vhodné. Najradšej by snáď bol ak by sa pri vstupe do svorky rozdával akýsi manuál a on si ho mohol prečítať bez toho aby musel od niekoho dolovať dôležité informácie. Avšak pravda bola taká, že aj keby ho náhodou dostal, tak by ho v prvý týždeň niekde zašantročil ešte predtým ako by sa ním dokázal poriadne prehrýzť. ,,Tie popadané stromy na východe boli zaujímavé, no nemyslím i že boli nejakým spôsobom kúzelné," pokračoval svedomito v rozprávaní.