Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Um uh.." zamumlal Nicos. Možno skutočne poriadne nerozumel ako funguje svet, no snažil sa! Ešte, že mal tak dobrú sestru, ktorá na neho dávala pozor a on si teda mohol užívať dlhšie akúsi ilúziu dlhšieho detstva. Na druhú stranu Danie sa postavila do role matky, čo zase nebolo také zlé - avšak.. Avšak. ,,Aha, tak už teda asi chápem," pritakal napokon aj keď určovanie správnych hraníc jemu veľa nehovorilo. Nie len v rámci osobného priestoru, ale aj v žiadostiach kedy niekedy nedokázal len tak povedať nie. Oblizol si tlamu a jemne sklonil hlavu, asi y mal na tom zapracovať, ak nechce skončiť manipulovaný do vecí, ktoré by snáď ani nechcel urobiť. Stačí z toho len urobiť zaujímavý výlet a Nicos tam bude ešte skôr ako vy! ,,Tak to je potom dobré, že chceš byť pomocníčka, aspoň budem vedieť za kým vždy ísť," uškrnul sa a už plánoval aké hovadiny by mohol urobiť. ,,Keď ma aj tak vždy vytiahneš z problémov, tak nemám problém!" podpichoval ju spokojne a popri tom sa smial ako len mohol. ,,Danie... zostaneš so mnou navždy v Sarumene?" pohľad sklonil k zemi a ďalej na sestru nepozrel. Dobrá nálada mierne opadla, no Nicos sa chcel skutočne na túto vec opýtať. Už si síce sľúbili, že nebudú nudní dospeláci, no toto ho hrýzlo v mysli o niečo viac. Síce to bol práve on, kto od rodiny odišiel bez akého rozmyslu, no teraz mu už bolo jasné, že bez Danie snáď nedá ani ranu. Aspoň teda zatiaľ.
> Mahtae sever

Daniel prisahala a on sa teda nadšene úškrnul. Úsmev mu snáď siahal od jedného ucha po druhé! Súrodenci mali medzi sebou často veľmi zvláštny vzťah a oni dvaja neboli výnimka. Jednu minútu by si najradšej zahrizli do chvosta a v ďalšej boli najlepšími priateľmi pod slnkom. Rysavemu vlkovi to nevadilo, predsa len to bol jediný súrodenecký vzťah aký mal a tým pádom si ho nemal ani s čím porovnávať - preto nevedel, že sú na tom všetci rovnako! ,,To je pravda..." podotkol a ofrkol si. ,,Pomáhanie ale musí byť ťažké. Čo ak príde niekto kto od teba bude chcieť... Bude potrebovat-" koktail ako sa snažil vymyslieť nejaký najväčšiu hovadiny pod slnkom, ktorú od Danie skutočne nebude nikto pýtať. Jedine ak on. Zo srandy. ,,Taký chlp zo zadku jednorožeca! To je urxite veľmi ťažké získať!" preniesol hrdo, že sa mu podarilo vymysleit niečo úplne absurdné, tak ako to robil veľmi často.
,,Hm, a predstav by keby som sa dokázal nadnášať a nemusel používať svoje nohy. Alebo by som vďaka vetru dokázal vyskočiť úplne vysoko," zamýšľal sa úplne zamilované a spokojne povzdychol. Áno, vietor sa mu skutočne páčil asi najviac - a rozhodne by ho aj najviac potešil. ,,Myslím že tieto štyri sú najviac cool. Ostatné sú určite nudné."

Oči mu zaiskrili, keď mu sestra ponúkla súrodenecké predsavzatie. Vždy sa chcel s niekým o niečom zaprisahať a teraz mu príležitosť ležala hneď pod labami. Labou jej šťuchol do ramena a pozrel priamo do tváre. ,,Danie prisahaj!" vyzval ju a vystrel jednu z predných láb pred seba aby si na to mohli... ťapnúť? Alebo niečo podobné, že by vo vlčej podobe u nich predstavovalo pinkie promise. Nicos mal takéto veci rád, teatrálne a zaväzujúce - presne ako pre neho. Počkal kým s tým sestra súhlasila a následne ohli pokračovať spokojne ďalej. Jemne sa uškrnul. Nebudú nudní! Nikdy! ,,Prečo chceš tak veľmi pomáhať vlkom?" spýtal sa, s hlavou mierne naklonenou na stranu. Motiváciu svojej sestry nepoznal ale chcel sa priučiť. Jemu pomoc zase až tak moc nehovorila, radšej by sa do všetkého vrhal po hlave a skúmal nové veci trochu svojským štýlom. Aspoň trochu. ,,Mne by sa páčil vzduch! Síce neviem čo presne by som s tým robil, ale znie to veľmi zaujímavo," povzdychol si a v predstavách sa mu už odohrávalo čo všetko by urobil. Už by nikdy nemusel upratovať pred norou, ako to so setrou robili na jar, teraz by stačilo jedno fúknutie mágie všetko by bolo upratané, pozametané a najmä preč z jeho očí. Áno, to by sa mu skutočne páčilo. ,,Alebo oheň! Danie predstav si keby som vedel ovldať oheň!" oči mu zaiskrili a nebolo pochýb, že ak by to mladý vlk dokázal práve teraz, väčšina lesu by bola rozhodne spálená.

,,Veľký požiar..." jemne mykol plecami, no veľmi rýchlo si aj on sám uvedomoval, že to nebude práve ten problém, ktorému museli neskôr čeliť. Teda nemuseli, no aj tak sa hnali stále dopredu akoby očakávali, že budú mať možnosť s niečím pomôcť. Alebo sa len pozrieť čo sa deje naokolo nich. ,,Niektorí dospeláci sú fakt nudní," odfrkol si. Niektorí taký skutočne boli, niektoré nie. Marion sa zdala byť v pohode, aj keď v niektorých oblastiach bola o niečo pomalšia ako on - a to už bolo čo povedať! Uškrnul sa, aspoň bude mať vždy za kým sa obrátiť keď nebude mať nič lepšie čo robiť. Zdalo sa, že Marion bola za každú blbosť, ktorú by navrhol. Na rozdiel od jeho sestry, ktorá sa až príliš dobre uvedomovala, aký je svet naokolo nich. ,,Ah to by som chcel!" nadšene poskočil a poobzeral sa okolo seba akoby očakával že príležitosť objaviť mágiu na neho vyskočí hneď z ďalšieho kríku, čo by bolo najlepšie. Nicos nebol práve najtrpezlivejším vlkom pod slnkom a veľmi dobre si to uvedomoval. Teda.. viacmenej. Danie mu to ale nezabúdala pripomínať. ,,Dúfam, že sa tá príležitosť ale nebude týkať vody, tú nemám rád," po chrbte mu prešla triaška, rýchlo sa teda otriasol a odfrkol si. ,,Akú mágiu by si chcela ty?"

Náhorná plošina >
Uši mu poskakovali ako bežal za sestrou a popri tom sa snažil zistiť o čo sa jedná. Zem akoby dýchala, minimálne teda metaforicky, z čoho mladý ryšavý vlk príliš nadšený nebol. Skutočnosť bola taká, že to len podnecovalo jeho predstavivosť, ktoré mu predstavovala nie práve najpozitívnejšie, preto ich radšej rýchlo zahnal hnevom na sestru, ktorá ho zas a znovu podpichovala. ,,Samozrejme, že nie som zbabelec!" prekrútil očami. Však to Danie predsa len vedela! Súrodenecké doťahovanie ale v ich rodine bolo niečo čomu sa len tak jednoducho nevyhnú a Nicos nebol práve vlkom, ktorý by na niečo podobné nezareagoval. Oblaky na ktoré ho ale upozornila sestra boli o niečo zaujímavejšie ako ich doťahovanie. ,,Možno požiar? Bolo celkom teplo v poslednej dobe," zamyslel sa a pridal do kroku. Danie ale neopúšťala zhovorčivá nálada a jej brat nedokázal veriť svojim vlastným ušiam. ,,Začínam mať dojem, že si tie veci vymýšľaš," zafrfľal nespokojne. V poslednej dobe mala Danie veľa neuveriteľných zážitkov, len to bola pravda. ,,A to je už čo povedať, keďže väčšinou si vymýšľam práve ja," uškrnul sa na sestru a pozrel jej do tváre akoby očakával, že sa ku svojmu klamstvu prizná.

Ohnivé jazero >
Nicos nedokázal uveriť svojim ušiam a najmä tomu čo vychádzalo z ísť jeho sestri. Bral ako svoju bratskú povinnosť aby ju v jej rečiach pekne zastavil a priniesol na prácu mieru hneď ako mohol. Najskôr len útočným pohľadom svojich stále žltých očí a napokon dokonca aj slovami. ,,Čože?! Tak to si teda nebola!" zaprotestoval, aj keď sa skôr jednalo o akt naučený. Jeho sestra bola skutočne v takmer všetkom lepšia ako on, ale nemusela sa s tým zase az tak vyťahovať! On možno ešte svoju lepšiu stránku nenašiel - toale neznamená že neexistuje. ,,Teda... možno trošku, ale to nie je hlavné!" doplnil napokon nespokojné a prevrátil očami. Daniel nakoniec predsa len začala rozprávať o svorke a to sa mu páčilo omnoho viac ako hádanje sa s ňou. ,,Ja by som zase chcel byť silný! Možno ochranár!" pripojil sa do konverzácie veľmi rýchlo, ako to len on dokázal. Pravda však bola taká že o svojej budúcnosti ešte príliš nerozmýšľal. Možno mu v hlave behali nejaké predstavy avšak ešte nič nebolo úplne rozhodnuté. Aspoň zatiaľ ,,Alebo prieskumník! Myslím, že by som bol dobrý prieskumník," odfkol si, no to sestra už zase vravela o sebe dnes bola skutočne k nevydržaniu! ,,Aby ti nenapršalo priamo do nosa" prekrútili očami a popri tom jej udrel nosom do ramena.
Laby sa mu ale rozkrocili a on sa musel mierne prikročiť k zemi, keď sa tá pod jeho labami začala hýbať. ,,Uh, uh," zavrčal prekvapene ,,Nejdem nikam, idem s tebou! Neskús mi zase ujsť Danie," varoval ju a v rýchlosti sa za ňou rozbehol .
>Mahtae juh

,,Nebol tu z toho moc nadšený tak neviem či sa tu nakoniec rozhodol zostať," jemne naklonil hlavu na stranu. Atsumu bol jednoducho... Atsumu. Nicos si odfrkol, nemal najmenšieho tušenia prečo by sa tu bratovi nepáčilo, no napokon to nebol jeho problém. Každý sa musel rozmýšľať sám za seba, rovnako ako on urobil rozhodnutie odísť z domova, Atsumu sa mohol rozhodnúť presne naopak. Mykol napokon plecom a pozrel na sestru, respektíve na ňu zagánil, keďže pomerne hlasno dávala najavo, že neverí jeho nespochybniteľnej nebojácnosti. V tichom boji s pohľadom ho ale vyrušila otázka Marion, ktorá asi doteraz nepočúvala ich rozhovor - predsa len voda bola o niečo zaujímavejšia ako hádky dvoch mladých vlkov, ktorí sa niekedy správali ako starí manželia. ,,Nemôžeme ísť predsa na návštevu s prázdnými labkami!" nechal ju vedieť a uškrnul sa. Bol hrdý, že práve on na toto myslel a, že práve on navrhol aby si niečo pre vlkov z iných svoriek pripravili. Ale najskôr skutočne museli niečo nazbierať, inak by len zbytočne tliachali a nič iné. ,,Áno, áno poďme už!" pritakal a rozbehol sa za sestrou. Museli si pohnúť lebo ešte Maple odíde bez nich!
> Náhorná plošina cez lúku

Nicos nespokojne zavrčal, akonáhle mu sestra oznámila, že k moru šla sama. Jeho znepokojenie avšak neplynulo z toho, že by sa o sestru bál - avšak bol skôr nahnevaný, že ho nezavolala so sebou. Nech to už bolo akokoľvek, Danie preťal nehnevaným pohľadom a jemne ohrnul nos. Jeho pocity však nikdy netrvali príliš dlho a rýchlo sa obrátili späť k plánovaniu čo si majú pripraviť do ,,kapsičky" aby stretnutie s novými svorkami prebehlo všetko podľa predstáv. Nicos sa porozhliadal smerom okolo seba ay sa uistil, že nič zaujímavé neprehliada, ešte predtým ako sa vyberú smerom k moru. A že sa tam vyberú! Aj keby mal kvôli tomu Danie zahryznúť do chvosta, predsa len ho tam odvedie akoby sa nič nestalo. ,,Tak poďme teda," Nicos pozrel smerom na oblohu a ticho kňukol. Slnko vyzeralo byť veľmi vysoko na oblohe, ale on nebol nikdy v pozícii aby otázkoval rozhodnutia svojej sestry, aj keď rytie do nej patrilo k jeho najobľúbenejším aktivitám. Vždy však vedel, že nakoniec mala Danie aj tak pravdu, ako vždy. Veril jej keď niečo povedala, ale sťažovať sa mohol vždy. A nahlas. ,,Ja sa ničoho nebojim!" vyštekol na Danie a srsť na chrbte sa mu postavila na stráž. Prečo niečo také hovorí, najmä teraz keď mali pri sebe Marion, člena svorky na ktorého chcel zapôsobiť? Zase na sestru ohrnul nosom a šťuchol jej do ramena. ,,Ja som sa neflákal, ja som... zisťoval," odfrkol si a hlavu otočil smerom od Danie. ,,Pôjdeme teda? Nazbierať veci na darčeky!"

,,Pfffs! Dospelý by sa mali naučiť užívať si. Ožužlávanie kostí je perfektné!" odfrkol si nespokojne. Podľa neho bola kosť alebo dokonca paroh úplne perfektným darčekom, ktorý by mohol od niekoho dostať a zatiaľ dostal len od jednej sestry. Možno by taká dobrá žuvacia kosť omnoho viac zlepšila vzťahy medzi svorkami, no t nikdy nemôže vedieť až do okamihu kedy to nevyskúšaš na vlastnej kože. Danie ale daný návrh zahriakla rovno v zárodku a Nicos sa teda nezmohol na nič viac ako len cvaknúť ušami. Aj tak tam nejaký ten paroh prepašuje! Flochol smerom na Danie a takmer až vyhŕkol. ,,Ty si bola pri mori? Kto ťa tam zobral? Prečo si ma nezavolala?" nadšene ale aj nahnevane vrčal po ryšavej sestre, uši sa mu pri tom dotýkali zátylku, zatiaľ čo čakal na reakciu. Nicos nemal najmenšieho tušenia čo to je a už vôbec mu nič nehovoril fakt, že sa jedná len o niečo väčšie jazero s vodou, ktorá sa ani nedá piť. Ako vlk čo doteraz žil hlboko v horách sa k moru nemal ako dostať a teda bola jeho neznalosť celkom normálna. Na druhej strane Danie, tá bola vždy omnoho ,,sčítanejšia" ako jej brat - alebo minimálne tak ako to vo vlčom svete šlo. ,,Ale už zapadá slnko, teraz asi tak ďaleko ísť nemôžeme... alebo?" jemne naklonil hlavu na stranu a po očku pozrel na Marion. ,,Že náš nenatrieš Maple?"

Mladý vlk by nečakal, že na jeho návrhy sestra pristane tak veľmi rýchlo, avšak nemal najmenšieho dôvodu aby sa mu to nepáčilo. Oči mu takmer až zažiarili a on sa nedokázal dočkať kedy sa skutočne výberu smerom do lesa aby sa ku svojmu cieľu dostali čo najskôr. Či už sa im to podarí alebo nie. V rýchlosti sa obzrel smerom na Marion, ktorá sa stále bez nejakej veľkej zmeny čľapkala vo vode. Počasie na to síce bolo ale on stále nejako vodu rád nemal. Otriasol sa a urobil pár krokov smerom k vode, aby ho Marion snáď lepšie počula. ,,Ideš s nami?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel sa na vlčicu. Vedel však dobre, že to nebude také jednoduché a oni dvaja sa snáď poberú do lesa skôr. ,,Čo keby sme pre tie svorky pripravili niečo čo by sme im priniesli? Ako darček? Čo si o tom myslíš Danie?" otočil sa smerom ku sestre aby za nich rozhodla ona. On bol práve ten, ktorý vymýšľal všelijaké hovädzinky a bolo na jeho sestre aby dohliadla aby sa pri tom nezabil alebo neurobil nejakú úplnú chobotinu. Ale darček by bol zaujímavý! ,,Čo keby som zobral tie parohy čo sme si vtedy uložili!" poskočil. ,,To by sa im mohlo páčiť, a ohli by ich žuvať spolu s nami."

Nicos prikyvoval slovám sestry a popri tom sa v spomienkach vracal k prvému dňu, ktorý v Sarumenskom lese zažil. Vtedy mu bola zima až za uši a už len spomienka mu postavila srsť na chrbtici na stráž. Zatriasol sa aby nepríjemný pocit zo seba zatriasol - svorka v ktorej teraz so sestrou žili sa mu páčila omnoho viac ako nepríjemné počasie, ktoré musel prežiť aby sa k nim dostal. Síce bola pravda, že podobná zima určite ešte neraz príde, no on už nebude rovnakým vlkov a najmä nebude ta vymýšľať ako keď bol malým vĺčaťom. ,,Ak chceš môžeme sa vrátiť a zavolať ju," jemne naklonil hlavu na stranu a spýtal sa. Nad otázkou, ktorú mu ale sestra položila sa musel ale zamyslieť o niečo dlhšie. Labkou jemne zahrabol do zeme na ktorej spoločne stáli a uši sa mu sklonili k hlave. ,,Chcel by som len keby mala na nás viac času, ale asi má dosť svojich problémov," zamrmlal si popod nos nie príliš nadšene, ale netrvalo mu dlho kým sa zase usmial. Jeden malý nedostatok predsa len nepokazí celý zážitok zo Sarumenu, ktorý mal. Nakoniec predsa len klady prevážili zápory, minimálne v jeho predstavách, kde nemal príliš vysokú latku. Danie na tom možno bola úplne inak, to ale nebol jeho problém, že áno. ,,Keby sme jej trochu pomohli možno by s nami trávila viac času! Čo ty na to Danie?" naskočil nad svojim nápadom Nicos a uprene uprel pohľad do tváre sestry.

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 2 / 2

,,To fakt? Tak to by som nechcel," jemne naklonil hlavu na stranu akonáhle mu Danie oznámila, že existuje vlk s ešte horším menom ako je Život. Prekvapivo si v tomto momente mladý vlk nedokázal presne povedať, ktoré bolo lepšie. Tak či onak, to bolo jedno, on mal svoje meno a oni zase svoje. ,,Niekedy mi musíš teda ukázať kde býva!" vyzval ju bez toho aby jej nejako extra dal možnosť na vyhováranie sa alebo na výber. Jednoducho rozhodol za ňu a tak tomu bolo - on to ale robieval často a tak Danie už mohlo byť na jeho správanie pomerne pekne naučená. Miesto toho aby sa nad tým vlk zamýšľal, tak radšej kmital chvostom a pohľadom sa vrátil k Mariou. Ona sama vravela, že má rada vodu, no netušil, že až tak veľmi. ,,Ale čo ak nás bude hľadať a my nebudeme blízko? Aj keď keď si to obeháme spoločne, tak o nič neprídeme," mykol plecami. Vo svorke sa mu páčilo, Marion sa o nich pekne starala - aspoň teda minimálne v ohľade ako to Nicosa zaujímalo. Skutočnosť, ktorá bola viac politická či ... každopádne. ,,Hrozne sa mi páčila tá vydra čo sme stretli v lese, možno by sme ju mohli ísť ešte navštíviť keď sa vrátime z výletu?" spýtal sa, aj keď bolo jasné, že on ju pôjde hľadať nech Danie a Marion odpovedia čokoľvek. ,,Ale v našom lete bolo omnoho príjemnejšie ako tu, možno preto, že je tu tak veľa vody," odfrkol si. Sarumen mu chýbal, nepovedal by že sa na nejakú svorku naviaže tak veľmi ako sa mu podarilo. Možno to napokon predsa len robila tá mágia? Nemenil y ju však za nič.

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 1 / 2

Nicos vo vode príliš dlho nevydržal a po pár desiatkach sekúnd odskákal späť na suchú zem, ktorá mu pevne stála pod nohami. Nepáčil sa mu pocit, ktorý mu zanechala na vankúšikoch, no veľmi rýchlo sa mu na to podarilo zabudnúť, najmä teda v sekunde, akonáhle mu oči padli na blížiaceho s vlka. ,,Oh! Marion! Niekto sa k nám blíži," chvost sa mu ihneď začal pohybovať zo strany na stranu, lebo daného vlka veľmi dobre poznal. Však sestru by snáď spoznal na o polnoci! Aj so zatvorenými očami! Nadšene čakal kedy sa dostane k nim do dostatočnej blízkosti aby mohol spustiť svoj nekončiaci monológ, ako to už on často robieval. ,,Danie! Práve sme sa s Marion rozprávali, že ak chceme mohli by sme ísť tie svorky pozrieť aj bez Maple. Veď vieš, ako nám sľúbila, že pôjdeme pozrieť kto má aké schopnosti. Pamätáš si to, že? Ale jasné, že si to pamätáš, však ty vieš všetko," blabotal a popri tom priskákal ku sestre. Marion sa určite ešte čľapkala vo vode, čo on veľmi nemusel. Avšak ak sa k nej Danie chcela pridať - Nicos by jej určite nebránil. ,,A tiež mi vravela o vlkovi menom Život," smial sa nahlas. ,,To je také blbé meno pre vlka, nemyslíš si? Ale vraj vie veľa o mágiách. Možno by mi vedel povedať akú ovládam ja!"

Zatiaľ čo Nicovi chvost visel popri zadných nohách, Marion sa ho stále snažila presvedčiť aby sa k nej pridal. Síce v letnom počasí vyzerala voda skutočne lákavo, akosi sa mu nechcelo meniť názor, ktorý si ako malé vĺča celkom irelevantne vytvoril. Uši sa však snažil držať vpredu aby nepôsobil úplne ako vyplašené decko, keď sa razom chrobák zodvihne zo zeme a začne letieť priamo na neho. Namočiť si laby ma nezabije, len nech je spokojná... zavrčal si popod nos avšak aj napriek svojmu vlastnému popoháňaniu sa mu dopredu nejako nechcelo. Akoby mu laby prirástli k zemi a on sa nemohol pohnúť. Miesto toho sa mu pohľad zapíjal do čereného jazera a radšej sa ani len nechcel pýtať z čoho to jazero červené bolo. Mohla to byť krv? To by predsa len celá oblasť smrdela úplne inak, Nicos by to určite rozoznal ak by tomu tak bolo - tak na tom so svojimi ,,loveckými" schopnosťami nebola. Nasucho prehltol guču, ktorá mu navrela v hrdle a so svojimi žltými očami prešiel na Marion a jemne sa usmial krivým úsmevom. ,,Maple vravela, že ani ona nepozná všetky svorky, alebo teda niečo také sa mi zdá, že vravela," zamýšľal sa a konečne sa mu podarilo posunúť o pár krokov smerom k vode. Na labkách už pomaly ale isto cítil vlhkosť, ktorá sálala zo zeme napitej vodou. Našťastie to mu však problém nerobilo. ,,Myslíš, že sú tu nejaké cool svorky s nejakými super schopnosťami? Neviem si ani predstaviť čo také by mohli vedieť. Hmm, možno... rozprávať sa so zvieratami?" uškrnul sa a urobil ďalších pár krokov smerom k Marion. Nedalo sa povedať, žeby mu na tvári zrovna hralo nadšenie a odhodlanosť. ,,Ale to by bolo trochu divné, keďže ich lovíme," laby sa mu konečne dotkli vody a hladina mu razom siahala niekde k zápästiam. Taká hĺbka mu na teraz stačila.

Kopretinka >
,,To vážne?" nadšene zažmurkal a so svojimi veľkými očami pozeral na Marion a následne pred seba. ,,Woah, tak to je potom veľmi dobrý vlk. Musím o ňom povedať Danie!" dobre vedel, že je ho sestra sa o podobné veci zaujíma možno omnoho viac ako on samotný. A dokonca je aj možné, že sa jej o vlkovi menom Život už dopočula. Tak či inak, Nicos s rozhodne nenechá brať o príležitosť povedať jej o tom aj tak - čo sa môže stať keď o ňom bude počuť po druhý či tretí raz? Aspoň to Nicovi urobí radosť. ,,Oh, myslíš, žeby sa Maple nehnevala ak by sme šli sami?" Uši mu nespokojne zacvakali na hlave a asi po prvý raz nerozprával úplne z cesty. Ak mu záležalo na názore nejakého vlka, bola to Maple - dokonca ani na názor sestry sa tak velmi nepozeral ako na alfu svojej novej svorky, do ktorej sa dostal akosi náhodou. Marion ale v tomto momente bola čertíkom na jeho rameni, ktorý sa tak ľahko neplánoval vzdať. ,,Nemôžu byť na nás nahnevaní?" spýtal sa, no pri týchto slovách nezastal. ,,Ja som v inej svorke ešte nebol, teda iba tam kde som sa narodil a v Sarumene. Ale môžem povedať Maple, že by si chcela s nami ísť!" oznámil Marion, no to mu už po chrbtici začali behať zimomriavky. Pomaly ale isto sa obaja blížili k jazeru a Nicos si veľmi dobre uvedomoval, že voda vôbec nie je jeho silná stránka z ktorejkoľvek strany sa na to pozrel. Uši sa mu posadili nižšie na hlavu a pozrel na vlčicu, ktorá ho sprevádzala. ,,A ty vieš aké iné svorky tu sú?"
Dostať sa k vode im dlho netrvalo, Nicos si však radšej držal mierny odstup. Napiť sa mu nevadilo, ani nič podobné no namočiť sa skutočne neplánoval. ,,Oh- ale to je veľa .. vody," uškrnul sa s ušami stočenými dozadu. ,,To stačí, voda je fajn ale nie až tak veľmi."