Gallirea - Příspěvky uživatele

Uši samu tiskali k hlave ako sledoval čo jeho sestra robí so zajacom, ktorého objavila bez väčších problémov. Bol menší ako jeho líška, samozrejme, no aj napriek tomu sa zdalo, že mala problémy zbaviť ho kože. Sledoval ju a oči sa mu vpíjali do nie príliš krásneho pohľadu, no nejednalo sa o niečo čo by mu dvíhalo žalúdok alebo kazilo náladu. S hlbokým nádychom sa taktiež pustil do práce, no príliš mu to nešlo. Zuby sa mu buď na jednu stranu zasekávali do mäsa a ak nie, tak na druhú stranu u prenikli kožou a srsťou zvieraťa. Stiahnuť niekoho z kože bolo omnoho ťažšie akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať, keď sa niekomu v návale zlosti vyhrážate. Povzdychol si a odtiahol sa od mŕtveho zvieraťa, ktoré teraz vyzeralo ešte omnoho desivejšie než by bol predpokladal. ,,Sme to mali nechať urobiť dospelákom," posadil sa rovno na zadok a pozrel na sestru. Obaja boli z toho unavení, no napriek tomu sa snažili dokončiť to čo mali pred svojimi labami aj keď Nicos si nikdy neodpustil trochu sťažovania - presne tak ako teraz. Napokon ale predsa len nadskočil na laby a musel sa na Danie uškrnúť. ,,Ale keď sa nám to podarí, tak budeme mať tie najviac cool kožušiny na ktorých budeme spať," smeje sa smerom na sestru. ,,Aj keď si na ne budeme môcť položiť len hlavu," mykol plecami a pustil sa späť do práce aby stihli prísť s novými vecami do nory ešte predtým ako sa dopeláci vrátia domov s jedlom, ktorým by si mohli napratať žalúdok ako skriňu. Už teraz sa mu do tlamy tlačili sliny, len čo si predstavil ako bude spokojne jesť srnu, alebo v konečnom dôsledku čokoľvek čo im prinesú rovno pod nos. ,,Už som skoro hotový," odpovedal na otázku sestry pomedzi zuby. Netrvalo ale dlho kým sa mu to skutočne podarilo dokončiť a oni mohli pokračovať vo svojej ceste. ,,Musíme sa stihnúť vrátiť, kým tu budú dospelí naspäť," zamumlal si popod nos a spokojne sa natiahol - ak to skutočne chceli stihnúť museli si pohnúť, Nicos netušil ako dlho bude ich lov trvať. Možno boli rýchly a už skutočne doma sú, no to ani jeden z nich nemal šancu ako vedieť. Ryšavec si narval všetko do úst a vybral sa za sestrou smerom do nory.
> Úkryt

Danie ho zastavila ešte predtým ako sa mu podarilo stratiť medzi stromami lesu v ktorom žil. Hlavu avšak do vzduchu príliš nezodvihol a miesto toho len vrhol na sestru žlté oči a pokračoval v nasávaní pachu. Stopovanie sa mu zatiaľ nezdalo ani zďaleka také ťažké, je však možnosť, že mali tentoraz len a len šťastie - o čom by Nicos rozhodne počuť nechcel, najmä teda preto, že to nijakým spôsobom nezapadalo do jeho presvedčenia o tom, že mu ideš všetko prirodzene dobre. ,,A čo ak sa vyhnať nedá?" položil dôležitú otázku, no bolo jasné, že nakoniec ani nebola tak podstatná ako by sa mohlo zdať. Jednoducho sa jednalo o problém, ktorý sa bude riešiť až ak sa skutočne vyskytne, čo sa ani nemusel. Konečne sa narovnal a zacvakal ušami, už sa necítil tak odhodlane ako doteraz, každou sekundou a slovom, ktorému Danie venovala, sa ich nápad zdal viac a viac nebezpečný. Možno nakoniec sa nemuseli tak hrozne premáhať, no Nicos nebol ten, čo by chcel utekať pred bojom. Preto a aj vybral rovno za sestrou aby pokladal ďalšie otázky.
Líška bola omnoho menšia akoby si Nicos najskôr predstavoval. Potom čo o nej Danie rozprávala ako o malom aligátorovi, očakával by, že sa jedná minimálne o zviera, ktoré je minimálne rovnako veľké ako dospelý vlk. Čo však v jeho predstavách stratila na veľkosti v realite to nabrala na rýchlosti. Danie mala ale navrch a zatiaľ čo Nicos prepletal nohami, ona líšku stiahla na zem - nebola ale dostatočne silná na to aby ju rovno aj skolila, predsa len sestra bola o niečo menšia ako on, vždy bola pomerne maličká. Ihneď ako na neho setra zrúkla, už ležal na líške a hrýzol jej do zátylku. Boj to bol zvláštny, Nicos sa cítil akoby bojoval s nejakým vĺčaťom. Nezamýšľal sa nad jej smrťou, nechcel a ani nemal náladu. Jej telo ale napokon predsa len povolilo a kleslo na zem bez ďalšieho pohybu, či možno kde tu bolo vidieť jemné záchvevy stresom vypnutých svalov. ,,Woah..." nezmohol sa na viac slov, srdce mu búšilo ako zmyslov zbavené. Skôr ako sa vybral za sestrou sa musel ešte poriadne upokojiť. ,,Som hneď za tebou, ty to vystopuj," upozornil ju a hrdo schmatol ich úlovok aby o neho náhodou neprišli. To by bola škoda.

,,Ale však... Zvieratá sa zdržujú pri vode, to dobre vieš aj ty," prekrútil očami. Sestra do neho zase šila a jemu sa to vôbec nepozdávalo. Ďalej na jej hru ale nepristupoval a zostal radšej ticho aby sa im nepodarilo vyplašiť celý les ešte predtým ako sa vôbec dostanú k tomu žeby si konečne mohli niečo uloviť. Teda nie sebe ale členom svorky - veď predsa len ak oni prinesú nejakého jeleňa, šteňatá by na hromadu mohli pridať niečo menšie. Dvoch zajacov doniesli pár dní predtým a teraz by mohli priniesť ďalších. Účet síce nebol vyrovnaný, no aspoň by bolo vidieť, že sa snažia niečo robiť a nepočítajú len s pozornosťou dospelých, ktorí by sa o nich mali starať. Takmer do sestry vrazil, keď razom zastavila a svet naokolo skutočne zaplavil pach krvi. V rýchlosti si oblizol tlamu, no vedel, že od jedla sú ešte veľmi ďaleko a nebude to také jednoduché ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. ,,Líšku? Fakt?!" nadšene zašepkal smerom ku sestre a popri tom sa rozhliadal okolo seba aby zistil, či ich už náhodou nemá niekto na muške. Nezdalo sa tomu tak. ,,Tak na toto som zvedavý, poďme kým nám nezdrhne!" priložil nos k zemi aby poriadne nasal pach zo stôp, ktoré sa nachádzali na zemi pred ním. Toto bude ešte zaujímavé - predátor sa m k labám ešte nedostal, otec vždy dával pozor aby Nicosovi na ich obhliadkach nikto neublížil. Flochol po sestre a s úškrnom a chvostom vo vzduchu sa pobral po stopách.

,,Srnka ako srnka," jemne mykol ramenami a pritiahol si k sebe jednu z palíc čo si pripravil na okusovanie. Ešte snáď pár desiatok minút a začne sám seba aj iným pripadať ako bobor či zviera podobné. ,,Hlavné je, že ša to dá jeft," pokračoval pomedzi to ako samu v ústach pohybovala palica a nespokojne praskala pomedzi jeho ostrými zubami. Pozorne ale počúval čo mu sestra hovorila, venoval jej dostatočne veľa pozornosti aby si jej slová aj zapamätal - teraz keď mal pred sebou niečo, čo mu zamestnávalo laby aj tesáky, akosi sa mu omnoho lepšie sústredilo na to čo mu ryšavá vlčica predostierala ako na tanieri. Nicos sa možno napokon predsa len naučí pozorne počúvať, no iným spôsobom akoby si niekto mohol myslieť a pokladal za ,,dobré". Akonáhle sa ale sestra miesto ďalšieho vysvetľovania vydala pomedzi stromy, nelenil a zanechal všetko tak ako bolo. Teraz sa konečne dostávali na výpravu nad ktorou sníval už od začiatku čo sa po prvý raz objavil v jaskyni svorku ku ktorej teraz obaja spoločne patrili. ,,Myslíš, že je to niečo nebezpečné?" vyzvedal Nicos od sestry, keďže nemal najmenšieho tušenia -teda rozhodne vedel, že stopy pred nimi, aj keď neboli práve najostrejšie nepatrili ani srnke ani zajacovi. A dokonca ani vlkovi. ,,Uh, možno by sme mohli k vode ísť? Tam by sa mohlo niečo zdržovať?" pozrel smerom na sestru, keď zachytil jej pohľad na svojom kožuchu. Zdalo sa, že už ani ju to nebavilo, Nicos mal však v hlave vlastný svet, ktorý mu ponúkal zábavu v akejkoľvek príležitosti. ,,Myslím, že Maple vravela, že tu je niekde rieka," zacvakal ušami aby zistil či sa okolo nich niekde nerozlieha žblnkotanie, čo na jar už počuť mohlo. Ľad u určite nebol taký pevný.

Stavba bola rýchla, predsa len na to boli dvaja odhodlaní vlci a všetok materiál, ktorý by len mohli potrebovať mali už na mieste. Nicos sa zapieral do práce ako len mohol a popri tom nasledoval príklad sestry, ktorý robil všetko s rozmyslom naproti nemu, kto len bez rozmýšľania kopíroval. Po očku sledoval palice čo ukladá a tie ktoré sa mu páčili naschvál nechával mimo aby si ich neskôr mohol užiť ako tie predchádzajúce. Akonáhle mali hlavnú konštrukciu, pobrali sa k machu a ten zapichovali pomedzi konáre. Zas a znovu sa zelená masa tlačila k Nicovim zubom - akurát keď samu podarilo všetky kúsky spomedzi nich vytiahnuť, tak si ich tam mohol zaraziť znovu. Krásne. Nakoniec ale, ako bolo všetko hotové, pohľad na bunker bol skutočne krásny. Síce sa nejednalo o panstvo hodné kráľa, no Nicovi stačilo málo aby bol nadšený. A navyše to všetko urobili len za pomoci svojich vlastných labiek. ,,Woah Danie, dobrí sme," uškrnul sa na ňu a neváhal príliš dlho aby sa strčil priamo dnu. Ak by sa trochu potlačili, rozhodne by sa k nemu zmestila i sestra. Ak by chcela samozrejme. ,,Skoro také dobré ako v nore," smial sa nahlas a popri tom vrtel chvostom. Hlavu si položil na predné laby a sledoval sestru, ktorá ešte ani poriadne neskončila už zase hľadala niečo čo by mohla robiť. ,,Poznám! Zopár," bránil sa, stále zostávajúc skrytý v bunkri odkiaľ mohol pozerať na sestru. ,,Zajace sú jednoduché. Aj srnky! Majú jednoduché stopy a je ich všade veľa."

Aj napriek tomu, že jej Nicos ponúkol omnoho zaujímavejšie trávenie času, z nejakého dôvodu Danie stále trvala na postavení bunkra, ktorý mohol byť síce dobrým nápadom, no vlkovu pozornosť malo už niečo úplne iné. Už bol takmer pripravený na to sa vrhnúť pomedzi kmene stromov za začať zachytávať pach všetkého naokolo seba, sestra ho však zastavila nevinnou otázkou. Aj keď chcel silou mocou povedať nie, dobre vedel, že sa tak nesluší. Jemne sklonil hlavu k zemi a odpoveď neprichádzala tak rýchlo ako u neho mohlo byť zvykom. ,,Dobre však, môžeme. Nie je to tak, žeby nám tie zvieratá mohli utiecť alebo tak," mykol plcecami aj keď nebol priveľmi nadšený. S Nicosom to niekedy šlo ťažko a jeho hlavnou motiváciou bolo nadšenie, ktoré prichádzalo a odchádzalo ako sa mu zachcelo. Za svoj krátky život sa ešte nedokázal, alebo skôr nestihol, naučiť regulovať a tak bolo dobre, že mal pri sebe niekoho koho mozog fungoval na riadnej vlne. Aj keď sa mu teraz mohlo zdať, že mu sestra robí len naprieky, v budúcnosti snáď pochopí, že to bolo pre jeho vlastné dobro. ,,Aspoň si tu budem môcť odložiť svoje palice čo mi nechceš dovoliť zobrať do nory," mykol hlavou a uškrnul sa. Teraz ho nemohla zastaviť! Aj keď pochyboval o tom, žeby ho vôbec zastaviť chcela. Pricupkal ku hromade konárov čo sa im len pred pár chvíľami podarila postaviť a vytiahol z nej jeden zhruších konárov, ktorý rýchlym pohybom hlavy zarazil do zeme - následne odstúpil aby sa presvedčil či sa na neho nezvalí. Zem bola rozmočená od odmäku, tak sa mu podarilo zaraziť palicu celkom hlboko. ,,Máme základ!"

Vrhol po sestre nie príliš nadšený pohľad, za s a znovu mu ničila jeho zábavu a nemal s tým moc čo urobiť. Ticho zavrčal ale chvíľu mu trvalo kým zo seba vysúkal nejaké slová, najmä teda preto, že na neho hryzenie palice pôsobilo takmer až hypnoticky. Až mu začali brnieť zuby, keď konečne prestal. ,,Ale však..!" zafrfľal avšak zo seba viac slov nedostal, v rýchlosti sa vrátil k tomu čo robil doteraz, až do okamihu kedy sa pod jeho tesákmi palica nerozpadla na jednoduché triesky, ktoré už ani zďaleka neboli aká veľká zábava ako keď pred ním ležalo celé poleno tvorené zo smrekového dreva. Aspoň teda pekne voňali, to sa im muselo nechať. ,,A čo keby sme radšej šli stopovať? Bunker je zábava len na chvíľku," zamyslel sa, avšak pravda bola aká, že sa mu niečo stavať vážne nechcelo, radšej by si šiel zabehať po lese a objavovať. A popri tom by si mohli aspoň precvičiť nos, keď už nemali nič lepšie na práci. Ak na jeseň skutočne chceli v love vyniknúť museli začať od základov. ,,Aspoň by sme mali niečo od čoho sa odpichnúť keď budeme nabudúce loviť," pohodil hlavou a postavil sa na labky. ,,A možno by sme našli aj niečo zaujímavejšie ako len obyčajné zajace," vyplazil jazyk. Zajace síce boli dobré jedlo, no nie príliš zaujímavé - minimálne nie v očiach Nicoa, ktorý bol názoru ,,čím väčšie, tým lepšie" avšak len do okamihu kedy ho niečo nepošlape ako malú myš. Zatiaľ mal však vždy sťatie a tým pádom nemal najmenší dôvod prečo veriť v opak.

Nicos zacvakal ušami. Ďalšia informácia, ktorá mu aleže úplne unikla a on o nej nemal najmenšieho tušenia, že ani neplánovali loviť v ich blízkosti. Možno ak by to bol vedel, zostal by s Danie nejaký čas sedieť na Mýtine aby sa im do srsti zahryzávalo slnko a tak im dalo aspoň zopár teplých lúčov, ktoré by im zohriali kosti. Zima bola dlhá, no už sa zdalo, že sa začína zjarnievať. ,,Hm, myslíš, že išli ďaleko?" zamýšľal sa nahlas a popri tom sledoval reakciu sestry, ktorej sa vždy tak pevne držal aj keď sa tak možno normálne nezdalo. Tak či onak, nemali viac na výber a jediné čo im zostávalo bolo dať sa do práce. ,,Idem, bežím!" nadšene vyhŕkol ako ho sestra prosila o pomoc. Síce nebol rytier v lesklej zbroji, no rád pomáhal najmä v momentoch keď bola jeho pomoc aj verbálne žiadaná. Chvost a mu kmital zo strany na stranu ako sa zahryzával do konára, ktorý robil jeho sestre tak veľký problém. Spoločnými silami sa im predsa len nakoniec podarilo dostať konár na potrebné miesto a razom les vyzeral omnoho lepšie. Minimálne ten kus ich okolí na ktorý sa im podarilo zatiaľ dosiahnuť. Nicos dlho nečakala a poťahal i ďalšie konáre, ktoré im zavadzali na poriadne chodenie z miesta na miesto. ,,Asi si jednu vetvu vezmem aj do nory," uškrnul sa na sestru a jednu z hrubších palíc zlomil na polovicu, na takú akurát dĺžku aby sa mu dala niesť v tlame, no zároveň nebola príliš krátka. ,,Sme šikovní, myslím, že si zaslúžim za to hračku," zviezol sa na zem kde ju začal okusovať - predsa len obaja potrebovali kúsok pauzy, kým a poberú pracovať na niečom ďalšom.

,,Duh-uh," prekrútil očami. Začínal mať dojem, že jeho sestre skutočne nepomôže už vážne nič. Nicos toho veľmi veľa nevedel, to bola pravda, avšak na druhej strane mu bol veľmi dobre jasné, že také problémy so žalúdkom aké mala Danie neboli práve normálne a často sa vyskytujúce u vlkov. Minimálne nie u tých čo on zatiaľ stretol, čo bolo pomerne veľa. Ani jeden z nich im však nedokázal a nevedel pomôcť či už len informáciami alebo reálne niečím čo by mohlo pomôcť. ,,Alebo by sme to mohli nechať tu. Však je to kúsok od Mýtiny a určite tadiaľto pôjdu späť do nory," jemne naklonil hlavu na stranu, no to už sestra vymýšľala ako ďalej dokážu spoločnými silami ohúriť vlkov zo svorky. Mladému vlkovi sa tentoraz práca páčila, rovnako ako aj predstava, že ich vlci zo svorky budú uznávať za to čo urobili a možno im potom dovolia sa hrať s mágiou, ktorú oni sami ešte ovládať nedokážu. Oči mu preskočili zo sestry na zem, kde sa skutočne nachádzalo omnoho viac vetiev ako by bolo vhodné. Ak by teraz popadalo trochu snehu, určite by si niekto na nich polámal bez problémov laby. ,,Myslíš, žeby sme mohli upracať cestičku smerom do nory? Aby sa im korisť lepšie ťahala na miesto," navrhol a pozrel ponad rameno na sestru. Dobre vedel ako mu odpovie a preto dlho nečakal a začal zápasiť s konárom.

Zatiaľ čo sa Danie hrala na srnku, Nicos zase skákal ako zajac. Nie žeby sa mu to nepáčilo, no zdalo sa, že sestra bola omnoho lepšia v šetrení vlastnej energie ako to bolo u neho. Zatiaľ čo on pracoval viacmennej srdcom, sestra dokázala makať hlavou a to sa cenilo omnoho viac ako jeho odhodlanie. ,,Myslím, že som pracoval dobre!" pochválil sa. Po nejakom čase a im skutočne podarilo nazbierať veľkom veľkú hromadu a jemu nezostávalo nič iné ako si začať vytrhávať jemné lístočky machu spomedzi zubov. ,,Nechutí to až tak zle ako to vyzerá," vravel ako sa snažil dostať z tlamy všetko čo mu tam normálne neparilo. Avšak možno chcel len presvedčiť sám seba, že zas a znovu neurobil nejakú chybu. A aj keby áno, tak čo? Nemal čo ľutovať, a aj keby mal, on nebol práve typ vlka, ktorý by sa nad tým príliš zamýšľal. ,,Trošku ako hlina, ale ako vravela mamka, hlina je dobrá na trávenie," vyplazil jazyk a odfrkol si z neho kus zeleného machu, ktorý neposlušne držal akoby o život. ,,Alebo niekto to vravel, nespomínam si už," mykol plecami a pozrel na sestru. ,,Chceme ešte alebo nám to stačí? Povedal by som že je to dosť. Ak to uložíme ku kožušinám môže to tiež byť ako posteľ. Pohodlný je dosť si myslím," zamýšľal sa a popri tom pohľadom hľadal kus kôry pomocou ktorej by sa im eventuálne podarilo dopraviť nazbieraný mach do nory. Nevidel však nič použiteľné a tak sa na konci musel asi predsa len uspokojiť s obyčajnými palicami, ktorých bolo naokolo dostatok.

Mýtina >
Tráva pod jeho labami sa veľmi rýchlo zmenila na zem lesu, ktorú tak dobre poznal. Slnko na oblohe svietilo v plnej sile, aj keď v tomto období to nebolo príliš. Stromy i tak blokovali množstvo svetla, ktoré by sa im eventuálne mohlo dostať na srsť. ,,Ah dobre, teším sa na to! Potom sa nám snáď podarí niekoho poriadne ohúriť," uškŕňal sa spokojne na sestru a jej návrh si bral k srdcu. Predsa len by sa mal naučiť loviť ak chcel byť využiteľný pre svorky a len ich nevyžierať - aj keď bola aj pravda, že si to zatiaľ dovoliť mohol, avšak nikto nevie na ako dlho. Ešte zopár mesiacov minimálne si obaja mohli užívať život vĺčat aj keď sa zdalo, že sa hnali do sveta dospelých omnoho rýchlejšie než si budú o pár rokov želať. ,,Alebo zubami! Sleduj ma ako vysoko vyskočím," nadšene nadskočil a sopár sekúnd sledoval Danie, či sa na neho skutočne pozerá, ako keď vĺča sleduje matku, či skutočne hľadí na niečo čo jej chce ukázať. Nečakal ale príliš dlho a vrhol sa dopredu, priamo mieriac na jeden zo stromov porastených machom aby sa na neho mohol vrhnúť ako na nejakú korisť. Labkami sa zaprel o zem a vystrelil ako raketa smerom dohora ako mu to len gravitácia dovolila. V najvyššom bode letu sa natiahol a vytrhol kus machu rastúceho na strome. Nebol to veľký kus, no vôbec mu to nevadilo. ,,Danie! Danie! Videla si to?" nadšene po nej skočil a vrtel chvostom. Nebolo by to ale všetko ak by sa nechal ukázať len raz. Navyše ak chceli niečo priniesť do svorky, museli nazbierať omnoho viac ako len jeden kus lišaja. Položil si ho pod labky a miesto toho aby ďalej vymýšľal začal zbierať ako správny člen svorky čo nevie čo so svojim časom.

Nicos spoločne s Danie napokon zostali pozadu a aj napriek tomu, že najskôr sa tešili, že nejako pomôžu svorke, teraz si to rozmysleli a radšej nechajú svoje schopnosti na manifestáciu až o pár mesiacov, keď sa svorka snáď stretne pri ďalšom love. I oni už budú o niečo väčší a napokon budú pre spoločnosť vlkov o niečo viac využiteľný ako by boli teraz. ,,To je v pohode, ani mne sa tam nechcelo moc ísť," mykol plecami, nebolo ale presne jasné, či svoje slová, ktoré venoval Danie boli skutočne pravdou alebo sa len snažil sestrine pocity nejako zmierniť. Tak či onak, zostal sedieť vedľa nej ako sledoval Maple vedúcu svorku na poriadny lov. Z tohto pohľadu vyzerali všetci taký... namakaní. Aj napriek tomu, že sa zdalo, že väčšina členov je pomerne mladá, vo význame ich pobytu vo svorke. To však už ďalej nebol problém Danie alebo Nicosa. ,,Poď, pripravíme im nejaké prekvapenie, keď sa vráti do nory s úlovkom!" jemne jej labou šťuchol do ramena akonáhle sa začala stresovať nad tým čo si o nej, či o nich, budú myslieť ostatní. Kašlať na to! Predsa len im dala Maple na výber a nemohla sa čudovať ak sa napokon rozhodnú podľa seba aj keď sa jej ich odpoveď páčiť nemusí. ,,Niečo vymyslíme, budú radi," kývol hlavou a rozišiel sa smerom do lesa odkiaľ len pred pár minútami prišli.
> Sarumen

Ešte predtým ako sa na Mýtine začali zhromažďovať vlci, Maple im venovala zopár viet, na ktoré mohol Nicos reagovať len so značným znepokojením. Na čele mu navrela vráska a teraz si nebol zcela istý, či sú jej slová pre neho dobrou správou alebo presne naopak. ,,Silný citový vzťah huh?" zamumlal si popod nos a chvostík sa mu spustil k zadným nohám akoby doteraz nebehal ako zmyslov zbavený zo strany na stranu. Premýšľal a niečo také sa mu vôbec nepáčilo, najmä teda preto, že on ako jednotlivec nemal najmenšiu možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť čo sa stane v budúcnosti. Ak by šlo o tréning, toho sa nebál! To vedel, žeby dal bez problémov, Nicos mal jednoducho o sebe veľmi peknú predstavu, ktorú sa zatiaľ ešte nikomu nepodarilo zrútiť a tým pádom si veril možno viac ako bolo zdravé. Minimálne teda v niektorých veciach, že áno. ,,To znamená teda, že ak sa dostanem vyššie, budem to vedieť? Samozrejme aj s tým vzťahom," odhodlane zopakoval a premýšľal čo by ešte potreboval vedieť predtým ako sa vrhne do vytvárania si lepšieho vzťahu s mágiou, či čo to vlastne Maple vravela. Bol si istý, že Danie mu to dokáže neskôr zopakovať, nepochyboval o nej. ,,Zaujímalo či sa dá tá hmla ovládať aj nejako inak ako len tvarovo? Bolo by zaujímavé ak by aj dokázala meniť farby!" hádzal ďalej na Maple otázky, avšak to sa už okolo nich zhromaždila celkom pekná skupina vlkov a alfa mala plné laby práce aby ich všetkých pochytala a pozdravila. Niektorý sa im predstavili, na čo Nicos neváhal a urobil presne to isté, len aby nevyzeral ako nejaký buran. Akonáhle sa k nim ale dostalo vĺča, o možno niečo staršie ako oni, malo jeho plnú pozornosť. Žeby toto bolo to vĺča o ktorom im vravela Maple? A prečo ju volá teta? ,,Nicos a toto je Danie," predstavil ich oboch a chvost mu napokon predsa len urobil zopár zamávaní. Miesto toho aby sa ale dával viac do reči, tak akoby si normálne predstavoval, jemne sa prisunul ku sestre aby jej mohol predať zopár slov priamo do ucha. ,,Chceš sa pridať, alebo je ti stále zle? Ak chceš môžeme zostať pozadu tentoraz a vynahradiť si to na jeseň."

Sarumen >
Nicos sa pohrúžil do vlastných myšlienok, najmä teda potom čo Maple oznámila jej (ne) informácie ohľadne ostatných alf svoriek, ktoré by sa mohli v ich okolí nachádzať. Nie žeby sa Nicos príliš dobre do práce álf vyznal, no z jeho ,,objaviteľského" pohľadu na svet sa mu zdalo, že mohli o nich vedieť viac. Nevadí! Takýmto spôsobom bude mať snáď v budúcnosti vo svorke nejakú prácu čo ho bude baviť - možno to bude práve on kto zistí o okolí niečo viac a s jeho pomocou bude mať svorka lepšiu predstavu o svojom okolí. ,,Vydry? Ugh, tie žijú vo vode, to sa mi moc nepáči," ohrnúl nosom a popri tom sa mu na tvari objavila hromada akoby zjedol niečo skazené. Nie, ryšavý vlk skutočne nemal rád vodu, najmä ak sa od neho očakávalo, žeby sa do nej mal namočiť a najmä ponoriť. Nicos mal radšej svoje nohy pevne na zemi a k tomu sa pobyt vo vode skutočne nevzťahoval. ,,Radšej by som lovil jelene - napríklad takého ako si vtedy urobila z hmly," pokrútil na začiatku hlavou zo strany na stranu, avšak pri konci vety sa mu žlté oči zabodávali priamo do tváre Maple s chvostom rýchlo krútiacim. ,,A to na akom poste by sme mali byť aby sme také niečo dokázali?" pýtal sa ďalej s nadšením a sledoval každú reakciu, či už verbálny alebo neverbálnu, ktorú by mu mohla alfa ponúknuť. ,,A ako si ty zistila, že dokážeš ovládať tu mágiu? Povedali ti to alebo si ju objavila sama? dobiedzal neochvejne. ,,Wow určite by som chcel byť prvým vlkom čo objavi nejakú mágiu."

Ďakujem za super akciu!

Poprosila by som teda 4 kryštály a 34 oblázkov.