Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Február 3
V rýchlosti potriasol hlavou aby tieto myšlienky poslal preč a priložil nos k zemi. Pachy boli ťažké, vlhké a všade naokolo neho. Toto nebolo úplne dobré počasie na takéto zábavky no aj tak pokračoval ďalej. Jeho laby sa dotýkali chladnej, premočenej zeme a bol si takmer úplne istý, že bol pekne špinavý. Predtým ako sa vráti do nory Sarumenskej svorky bude musieť navštíviť ešte chladnejšiu vodu nejakej rieky, aby do ich príjemných kožušín nenaťahal bahno. Ani jemu by sa nebolo páčilo, ak by spokojne spal a razom by sa ráno zobudil s kúskom bahna nalepenom na čele ako nejaký jednorožec. Pri tejto myšlienke sa zasmial, no úsmev sa mu na tvári nedržal príliš dlho, najmä preto, že pred svojim nosom v tomto momente uvidel srnu, ktorú nasledoval. Bola skutočne bližšie než predpokladal a ani si to poriadne neuvedomil.

Február 2
Nicos stopoval srnu už niekoľko desiatok minút a mal dojem, že sa dostáva čoraz bližšie. Popravde vôbec neplánoval loviť, nebol ani len hladný a ani jeho svorka nepotrebovala ďalšie jedno do nory - a to už vôbec nehovoril o fakte, že by sa mu aj tak samému nepodarilo strhnúť srnu dole. Možno nejaké mláďa, no na to asi nebol teraz úplne ten správny čas. Pachy stupujúce do jeho nosa mu ale prinášali pokoj a aspoň mal tak trochu dojem, že niečo robí. Niečo. Čokoľvek. Pri stopovaní mal nad situáciou aspoň akú-takú nadvládu a mohol ju riadiť svojim smerom. S tým čo sa všetko dialo okolo svorky sa aspoň teraz cítil, že niečo zvláda. Možno však toto všetko bola len malá skúška a všetko bude okay akonáhle príde leto a všetko sa prinesie do dobrého svetla. Aspoň v to teda dúfal a veril.

His breath hitched as soon as he woke up. It was nice and warm in the den and he knew exactly where he was. He was home, then why did was his heart going off so hard? Did he have a bad dream? A dream he could not remember right away? Nicos often did not remember his own dreams, but today felt somewhat different. He was not feeling too good and he also kinda hoped that it was just an illness that could be easily cured and not some sixth sense or something. To be honest, he never thought he had a something like that and he was not about to start believing now. He had to move before his mind takes him somewhere he did not want to be - Nicos never thought he would not be happy to see that spring is coming to Sarumen forest. He know what it ment and he really was not happy about it. Worst of all he did not know where Kulihrášok went. Oh, actually he could think about like half a dozen things that were worse that happend in last few months. Not that Nicos would like to deminish that missing child was bad. Shit everything was bad and he did not know what to prioritize and now Roland was missing too and gods know where was Tonres. Amazing. Absolutelly amazing.

Netrvalo dlho aby ich rozhovor pritiahol viac pozornosti. Nicos sa usmial na bledú vlčicu, feline bola asi jeden z tých najlepších, ktorí sa teraz mohli ukázať. Síce svoju kariéru ešte len začínala, no to aj Nicosova. ,,Máme tu problém," odpovedal nahlas no napokon sa nahol bližšie k Feline aby svoje slová šeptom doplnil. ,,Niekto zabil Valariona, jedno z vĺčat Maple." Nálada v ich lese sa ale vôbec nezlepšovala, jedno aj druhé vĺča veľmi hlasno vyjadrovali svoje názory a Nicos by sa nečudoval, ak by o danom probléme vedel celý les. Nakoniec sa aj tak nechystal pred nikým nič skrývať, toto bola situácia, ktorá ovplyvní ich les na veľmi dlhú dobu a veľa vecí sa snáď aj úplne zmení.
,,Dobre, dobre, takto to nevyriešime. Je to slovo proti slovu a nesmieme sa unáhliť," jemne sa dotkol hrude Leszka aby ho odtiahol od jeho približovania sa k Satori. Nicos chápal veľmi dobre ako sa musel mladý cítiť, aj keď sa nikdy nenachádzal v situácii čo i len podobnej v akej teraz bol on. ,,Čo keby sme si teraz išli všetci teraz odpočinúť, určite ste všetci veľmi unavení," nechal sa počuť. ,,Dospelí sa musia rozhodnúť ako ďalej pokračovať, a musíme oznámiť tvojej mame čo sa stalo," pozrel na hnedého vlka. Takto by mohol Nicos dostať trochu času aby sa rozhodol čo ďalej. Aj so Satori aj s Leszkom. ,,A vyšleme niekoho aby priniesol telo Valariona aby mohol navždy odpočívať v lese."

február | 1 | shahir
Držať sa v Sarumenskom lese pre Nicosa nebolo tak veľkým problémom ako si bol myslel. Najmä teraz, s toľkými problémami, ktoré sa okolo nich točili mal dojem akoby ani nemohol odísť. Nebol si vôbec istý, či podobné problémy mala už aj Maple a len mu o nich nepovedala - nejako tomu však ryšavý vlk nechcel uveriť. Maple si stále veľmi vážil a veril, že by mu to neurobila. Jeho nervózne prekračovanie zo strany na stranu však veľmi jednoducho prezrádzalo jeho rozpoloženie a v tomto momente skutočne nepôsobil ako ten najviac sebavedomý vodca pod slnkom. V tomto momente sa nachádzal niekde nad vstupom do ich nory, snažiac sa mať čo najväčší rozhľad, aký by len mohol mať a rovnako tak aj priestor na premýšľanie. Jediné čo vedel bolo, že jeho, teda ich, situácii nevyzerala dvakrát najlepšie a dosť pravdepodobne s tým mohol mať niečo spoločné buď Asgaar alebo ten vlk od Jasnavy.

Po tom čo na neho Leszek vychrlil, Nicovi trvalo niekoľko sekúnd všetko to spracovať. Valerion, jeden z trojice vĺčat od Maple. Zrovna od Maple. Vlčica možno už alfou nebola, no boli tomu tak len pred niekoľkými mesiacmi. Ak je jedno z jej vĺčat skutočne mŕtve, mohlo to znamenať veľmi veľa problémov pre Sarumenský les. Najskôr tie problémy vĺčatami od Jasnavy a teraz toto? Nicovo panovanie ako alfa skutočne nezačalo úplne dobre a vôbec sa netešil na to čo to znamená. Kto by im chcel takto zle? Ryšavý vlk sa zhlboka nadýchol, nebolo pochýb o tom, že sa pred ním nachádzala srsť jeho brata. ,,Lesz, to je veľmi vážna situácia," povedal, po očku sledujúc vlčicu, ktorú priviedol do ich lesa. Vyzerala len o pár mesiacov staršia ako jeho vĺča, čo samozrejme neznamenalo, že by niečo podobné vykonať nemohla. ,,Nejdeme ešte nikoho obviňovať ale som si istý, že chápete závažnosť tejto situácie," pozrel na vlčicu. ,,Kto si, odkiaľ a kto sú tvoji rodičia?" spýtal sa na základné otázky a pootm venoval ďalšie Leszkovi. ,,Kde sa to stalo a videl si tam ešte niečo? Niekoho? Aj keby to bol len nejaký tieň alebo niečo?"

Január | 7 | Feline
Zdalo sa, že na Felline hmla zapôsobila rovnako ako na neho, keď sa tu ukázal po prvý raz. Alebo to tak Nicos aspoň chcel vidieť. On Sarumenskú hmlu miloval. ,,Keď ma Maple ako malého našla, skrýval som sa pod korunami stromu. Ona vtedy dokázala vytvoriť z hmly obrovského jeleňa so širokými parohmi," vyvrátil hlavu k oblohe, hmla sa im teraz obtáčala okolo láb. Nicos sa snažil vo svojej mysli vytvoriť niečo podobné ako videl vtedy on. Medzi stromami sa dala rozpoznať väčšia masa hmly, ktorá sa už už chcela formovať do správneho tvaru - jej okraje však neboli také jasné ako by sa Nicovi páčilo. Bude musieť na tom ešte zapracovať, no bolo fajn vidieť, že mágia reagovala keď ju volal. Nakoniec toto bolo presne to, čo roky predtým skutočne chcel. ,,Bolo to magické. U nás sme podobné čarovanie a mágie nemali, takže to bolo pre mňa veľké prekvapenie," uškrnul sa. Akonáhle sa prestal sústrediť na vyvolávanie, hmla začala pomaly znovu padať a ustupovať, no to trvalo ešte hodnú chvíľu. ,,Všetci v Sarumene to dokážu, v určitej miere. Ale len tuna na území, na ochranu svorky a územia," pokračoval vo vysvetľovaní. ,,Každá svorka by mala mať vlastnú ale predstavujem si, že asi nebudú úplne nadšene toto tajomstvo zdieľať s ostatnými."

Liliový palouk >
Vlčatá sa napokon od seba nejakým zázrakom odlepili a nechali sa Nicosom ukočírovať smerom ku svorke. Našťastie im však netrvalo dlho a podarilo sa im dostať pod ochranu prvých stromov Sarumenského lesa, ktoré lámali silný vietor. Nad ich hlavami bolo vidno, že sa obloha pomaly mení na noc. Aj keď vietor už pomaly pohasínal, bolo lepšie keby boli vĺčatá v noci pod ochranou. ,,Ak mi povieš kto si a odkiaľ, možno ti budeme vedieť pomôcť," povedal neznámemu vĺčaťu, ktoré predtým ešte nikdy nevidel. Leszek sa nespokojne ťahal za nimi a Nicos mal dojem, že za pár sekúnd sa vrhne dopredu a znovu dakomu cvakne po krku - čo nebolo úplne ideálne, no v Nicovej mysli padla otázka, či to náhodou nemá po otcovi.
Zastavil ich niekoľko metrov od okraja lesa, niekde kde na nich už nedosiahli tak dlhé prsty snehových závejov. ,,A teraz si aj povieme čo ste to tam v tej víchrici prevádzali? Nemáte snáď pud sebazáchovy?"

Winter was deep cold and surprisingly bright. One would expect it would to be dark, considering how little sun hours days had. Needless to say, Nicos was used to it, last winted had not been any different and he was not expecting it to change for next year and no other years after that. For him, this was natural and something to deal with instead to cry out it. Of course, Nicos was privileged - living almost whole lenght of his previous life in a strong pack with a fair leadership. And now the burden was on his ginger shoulders, trying to live up to Maple's skills and knowledge. There is nothing better than to take after a great leader. Nicos tried not to dwell on it too much, if he could make better of it. Rather then that he took off into their den. When his rounds around the perimeter were done, he liked to check on things. On food stacks and on teh furs - even though he could not do anything about those things in this time of the year. It was still better for him to do something instead of doing nothing. And so he went, taking in the smell of his pack and felt proud. He loved it here. They were doing good and they are gonna continue to do good. Everything is gonna be okay.

Január | 6 | Feline
Feline teda nakoniec chápala čo mal Nicos na mysli a popravde? Nicos jej asi príliš v odhodlaní nepomáhal. To si ale uvedomil až príliš neskoro na to aby svoje slová zobral späť. Avšak, asi bolo najlepšie aby vlci poznali riziká miesto toho aby sa vrhali do problémom po hlave a dostali sa do problémov, ktoré ani nevedeli, že by mohli existovať. ,,To nevadí. Na love sa aj tak zapája celá svorka, tak asi úplne nevadí ak by vlci mali iné funkcie a pri lovoch len ,,vypomáhali"," pokračoval, no to bolo už asi všetko čo mal o lovoch povedať. Systém, ktorý mal Sarumen nastavený bol dobrý a Nicos sa ho rozhodne neplánoval meniť - aj keď pravda bola, že by sa svorke zopár nových lovcov skutočne hodilo. ,,Ako, to, že nie je alfa asi ešte neznamená, že by nechcela nič ohľadne svorky riešiť," Nicos sa zamyslel. ,,Ak ju stretneš môžeš sa jej skúsiť spýtať na čo by si sa podľa nej hodila."
Akonáhle mu ale podala info, že o svorkovej mágii nič nevie, musel vo svojom kroku zastaviť. ,,Nie? To bolo prvé čo som tu videl a popravde mi to tak učarovalo, že som odvtedy zostal tu a nikdy nechcel odísť," nadšene vyhŕkol. Nicos miloval mágiu a s radosťou využil všetky možnosti aby o nej mohol hovoriť. V tom ho niečo napadlo. ,,Asi mi to nepôjde tak dobre ako to šlo vtedy Maple, ale ešte som moc netrénoval," povedal jej. Napokon urobil niekoľko krokov dopredu a zavrel oči, snažiac sa cítiť vzduch okolo seba. Išlo mu to pomaly, no Feline mohla vidieť ako spomedzi stromov ku nim padá hmla.

Sarumen >
Jeho kroky boli najskôr pomalé a pokojné. Vietor na neho dul takmer okamžite ako sa vybral preč spod ochrany vysokých stromov Sarumenského lesa. Na oblohe bolo vidno, že snežiť len tak neprestane a dokonca to vyzeralo akoby sa počasie malo zhoršiť. Aj napriek jeho ryšavej srsti, Nicos si bol takmer úplne istý, že ho nebolo z veľkej diaľky vidno. Ona mal jediné šťastie, že sa mu podarilo zahliadnuť malú skupinku vĺčat popri tom ako prechádzal okolo hraníc a ešte tak husto nesnežilo. Ich krik sa tiež takmer strácal vo vetre, no Nicos napínal ušami aby mu nič neušlo. Na lúke zapadnutej snehom sa cvakalo zubami a vlčatá sa tak trochu prekrikovali. Vlk si nebol úplne istý o čom sa rozprávali, no v tomto momente to nebolo zase až tak dôležité. Ak to takto pôjde s počasím ďalej, Nicos pridal do kroku aby sa k nim dostal čo najskôr a ukončil to skôr ako sa začne niečo horšie. ,,Hej, hej, hej - decká, pokojne," prihovoril sa im takmer okamžite ako sa mu dalo prekričať vietor a sneh okolo nich. ,,Som si istý, že máte vážne dôvody prečo ste v tomto počasí mimo svorky, ale tie si môžete poriešiť aj niekde kde vás neodfúkne vietor," pokračoval. Z tejto malej skupinke vlkov Nicos poznal len jedného - Lezska od Jasnavy, ktorého videl predtým ako začal chodiť. Ten bol momentálne jeho povinnosť, no druhé vĺča nepoznal. Z jeho svorky rozhodne nebolo, avšak to nebol dôvod pre to aby vĺča nechal na lúke. ,,Šup, obaja do lesa a môžete mi povedať o čo ide a ja vám pomôžem to vyriešiť," prešiel okolo vĺčat aby stáli medzi nim a lesom, len aby ich mohol popchnúť smerom k jeho, alebo skôr ich, svorke. Nikde na miesto, kde síce bude zima, no snehové vločky im nebudú narážať do očí nepríjemné komáre počas vlhkých horúčav.
> Sarumen

Január | 5 | Feline
Feline snáď neverila vlastným ušiam, keď jej oznámil, že lov mu nie je až taký blízky. Sám neveril, že tomu tak je, keďže keď sa k nemu už dostal, tak mu to celkom šlo - prinútiť sa ale sám od seba vyštartovať po niečom väčšom ako bol zajac bola v tomto momente celkom zaujímavá predstava. Samozrejme, že by to urobil a aj urobí, no ešte to chcelo trochu viac mentálneho nastavenia. Napokon pohodil hlavou smerom k lesu, aby sa ich malá karavána trochu pohla a laby im neprimrzli k zľadovatenému snehu. ,,Asi som tomu nikdy úplne neprišiel na chuť. Jeden sa naháňa po lese a ani nevie či mu to vyjde. A dosť vecí ani vyjsť nemusí-" pokrútil hlavou, no napokon sa zazubil. ,,Nechcem ťa vystrašiť samozrejme, možno sa ti to ešte zapáči a pôjdeš po stopách Wolfie," nechal sa počuť. V spôsobe ako hovorila o svojej starej mame bolo veľmi jednoducho vidieť ako si ju váži. Bolo to milé.
,,Ja som bol od začiatku ochranca. Maple to vo mne videla a vtedy asi ani ona nevedela ako veľmi sa trafila," pokračoval. Nicos rozprával o Maple asi tak ako Feline o Wolfganii. Hnedá vlčica bola najbližšie k matke ako Nicos kedy mal. ,,Väčšinu svojich povinností som si mohol plniť sám, nepotreboval som na to nikoho. A svorka bola väčšinou pomerne tichá," pokračoval. ,,To až teraz, akoby vlci vyňuchali, že sa niečo zmenilo a prišli to omrknúť," pozrel na svoju sivú spoločníčku. ,,Asi trochu bľabocem ale tomuto územiu sa vôbec nedá uprieť mágia, ktorá nim prechádza a ešte jej úplne ani sám nerozumiem," pokračoval ďalej v chôdzi smerom nikam.
,,Ale myslím si, že aj ty sa ako opatrovateľka ešte celkom nájdeš," snažil sa ju posmeliť ale ešte nebol v týchto motivačných slovám úplne doma.

17.1. Nicos
https://gallirea.cz/index.php?p=sarumensky-hvozd&r=1#post-248006
Ďalší termín 17.3.

Celá interakcia napokon nedopadla tak ako si Nicos predstavoval a na srdci ho škrelo, že to asi kvalitne posral. Po posledných zdvorilostiach odprevadil vlka z Asgaaru na hranice svorky a sledoval ako jeho žiarivo ohnivý chvost mizne kdesi medzi stromami pri rieke. Keď si bol viac ako len istý, že je vlk dostatočne ďaleko vydralo sa mu z hrdla hlboké povzdychnutie, ktoré cítil snáď až v zadných nohách. Hlava sa mu vyvrátila k oblohe, akoby očakával, že tam uvidí niekoho, kto by mu poradil. Sakra, na čo som sa to dal? Trvalo niekoľko ďalších minút, kým sa Nicos cítil dostatočne v pohode na to aby premýšľal čo treba urobiť ďalej.
Našťastie to však nebolo tak ťažké predstaviť si - toľko neznámych vlkov v posledných chvíľach prešlo ich hranicami, že by asi skutočne stálo za to, aby sa okolo nich išiel pozrieť. Síce si nebol úplne istý, či by to malo pomôcť pred ďalšou akoukoľvek návštevou, no v tomto momente mal dojem, že by bol najradšej ak by mohol byť aspoň chvíľu sám. Čo pri obchádzaní hraníc väčšinou bol, keď si predtým robil svoju prácu ešte ako nízka gama ich svorky. Teraz už bol alfa a mal by sa tak aj správať. Mal dojem akoby sa mal cítiť nejako.. inak. No cítil sa stále rovnako a nebol si úplne istý, či to tak bolo dobre alebo nie. Dychové cvičenia, ktoré ho naučila Danie sa mu teraz ale hodili. Aj keď momentálne nebojoval s monštrami skrývajúcimi sa v tieňoch, tento strach bol jeho dospeláckou variantov. Ktovie či by na neho bola teraz jeho sestra pyšná, alebo by stále videla malé vĺča s plnou hubou blbostí. Nicos si mohol momentálne vybrať z dvoch smerov ktorými sa mohol vybrať na začiatku svojej služby na hraniciach.
Doprava alebo doľava - na východ alebo na západ. Napokon sa rozhodol nad smerom k hlbokému lesu, kde dúfal, že nikoho nestretne. Ako sa opieral o kôru stromov na ktorej zanechával svoju ryšavú srsť a svoj pach, veľmi jednoducho bolo vidno ako sa ich priemer zväčšuje. Bola len otázka času kedy sa Sarumenský hvozd premení na Tmavé smrčiny a Nicos bude vedieť, že sa jeho cesta pomaly ale isto blíži ku koncu. Svoju prácu mal ešte stále veľmi rád a neplánoval s ňou prestať, samozrejme. To si teraz nemohol úplne dovoliť. Preto pokračoval v zanechávaní svojho pachu na všetkých kríkoch, ktoré sa mu objavili pred labami. Kde tu zlomil paličku aby upozornil na prítomnosť vlkov na území, no snažil sa príliš nealternovať prírodu. Nicos si ich les veľmi vážil a preto ho chcel nechať v tom najlepšom stave v akom mohol. Kde tu zahrabal labami do zeme a nechal ďalší chumáč srsti medzi natrhnutou kôrou vysokého strmu. Obtrel sa o kamene pod horami a ocikal krovie - proste všetko na čo bol zvyknutý.
Ako sa jeho práca blížila ku koncu, na lúke neďaleko svorky si všimol jedno z Jasnaviných vlčiat. Po tom čo sa stalo na jeseň, asi nebolo úplne najlepšie aby sa potuloval po okolí sám. Asi by mali mať medzi sebou a ich matkou drobný rozhovor. Ďalšia vec, ktorú treba pridať na zoznam! Super. S povzdychom sa v pomalom kluse vybral na lúku.
> Liliový palouk

Január | 4 | Feline
,,Mhm-," pritakal jej slovám, no to nakoniec nebolo úplne všetko čo chcel na túto tému povedať. ,,Každý rok horšie a horšie, začínam mať obavy," povzdychol si, no razom si uvedomil, že to nie je úplne najlepšia konverzácia s ktorou by mali začať, preto sa pomerne rýchlo zháčil a hodil na Feline ospravedlňujúci pohľad. Akonáhle sa ale konverzácia stočí k lovu, razom je to lepšie. Zmeniť konverzáciu znie fajn. ,,Keď sa mám ale priznať, lov nepatrí k mojim najobľúbenejším činnostiam vo svorke," uškrnul sa na ňu, zdalo sa, že to Feline k lovu celkom ťahalo. Aj keď pred ním mala rešpekt a miesto lovu si vybrala staranie sa o vĺčatá. ,,Ale čo nie je môže byť, jeden si zvykne snáď na všetko," pokračoval so smiechom. ,,Možno bude lepšie ak začneš s niečím menším," navrhol jej napokon, no to sa ešte uvidí, či jej prvý lov bude ten s celou svorkou alebo len menšou skupinou. Nakoniec niekto bude musieť aj vĺčatám ukázať ako to na love funguje. Toľko práce! Božínku!
,,Mám z toho celkom dobrý pocit, ak to všetko vyjde ako má, možno by nám to mohlo prospieť," Nicosa sa posadil neďaleko riečky, ktorú pred pár minútami prezeral. ,,Ale neviem si to ešte úplne predstaviť, premýšľam, že by som sa tam na jar šiel pozrieť aj ja," zamyslel sa ale popravde si vôbec nebol istý, či sa jednalo o dobrý nápad alebo nie. Bude to ešte musieť prehodnotiť s Tonresom.