Gallirea - Příspěvky uživatele

Máj | 2 | Reonys
Musel sa smiať nad jeho slovami, zdalo sa, že Reonys opak svojho nadšenie skutočne nezakrýval. Aj napriek tomu, že sa nepoznali, Nicos pod jeho slovami tak trochu podrástol. Mal rád keď mu niekto hovoril ako dobre pracoval a tak podobne, aj keby to možno nahlas nikdy skutočne nepriznal. Spokojne sa však vystrel, aby snáď pôsobil o niečo vyššie. ,,Ah, tak vysoko moc často nechodievam," priznal sa ryšavý vlk napokon, keď mu Reonys oznámil, že kde vlastne býva. ,,My bývame úplne na juhu, stačí prejsť cez jednu horu a rovno sa dostaneš na púšť," predstavil aj on trošku zo Sarumenského lesa. Stretnúť niekoho kto býval tak veľmi ďaleko bolo vždy veľmi vzrušujúce, aj keď mu bohužiaľ Reonys nevedel poskytnúť informácie o ktoré mal Nicos najväčší záujem. Nevedel alebo nechcel, on mu to skutočne nemal za zlé, nech to už bolo akokoľvek.
,,Tri zimy hej huh? Tak nejako dlho som tu aj ja, aj keď teda moja svorka je o dosť staršia," uškrnul sa na Reonysa. To znamenalo, že boli obaja pomerne rovnako starý, čo bolo skutočne pozitívum - teda, asi to bolo jedno, ale Nicos mal rád kamarátov! ,,A koľko vás je to svorke? Dosť?" pýtal sa so záujmom. Vlk súhlasil s jeho nápadom na lov, tak len pohodil hlavou aby sa pohli niekde kde by mali lepšiu možnosť niečo nájsť.

Nicos priložil nos na zem, samozrejme sa pokúšal zachytiť akýkoľvek pach niečoho čo by si so Shahirom mohli dať pod zub. Jeho plán bol vyčuchať nejakého zajaca - Nicos skutočne miloval zajace. Aj keď to boli pomerne rýchle potvorky, boli takmer všade a jeden sa naučil ich loviť keď to skutočne potreboval. ryšavý vlk bol v tom už pomerne dobrý a celkom sa mu darilo. A čo nebolo zase až tak veľmi podstatné, avšak ak by urobil dojem aj na svojho spoločníka, bol by celkom rád. Nicos veľmi rád robil dojem na vlkov, pomáhalo mu to so svojim vlastným sebavedomím.
Toto miesto ale vôbec nevoňalo po zajacoch ale skôr po niečom operenom. Nicos nebol úplne fanúšikom operených zvierat, v jeho myšlienkach vôbec nestáli za to - väčšinu ich tela aj tak tvorilo perie, ktoré sa jednému zarezávalo pomedzi zuby. Nicos si nespokojne odfrkol. ,,Aký je tvoj názor na operené jedlo? Fanúšik alebo vôbec nie?" pýtal sa svojho spoločníka. Popravde hlavne preto, že v tomto momente by mu stačilo jedno slovo od Shahira aby sa na svoj plán s lovom pekne vykašľal.

Máj | 1 | Reonys
,,Vieš čo, ja sa snažím svoju averziu celkom prekonávať, ale neviem či sa mi zrovna úplne darí," pokračovali vo svojej nenútenej rozprave o vode. Nicos sa kutočne razom cítil lepšie, keď stretával stále viac a viac vlkov, ktorý vodu nemuseli. Najskôr si myslel, že je tak trochu úplne sám, no potom sa objavil Shahir, ktorý bol na tom snáď ešte horšie ako on. A teraz zase Reonys, ktorý sa vody síce priamo až nebál, no taktiež ju úplne nemiloval. Samé dobré správy dnes, Nicos aj veľmi rýchlo zabudol, že sa mu ryba ani nepodarila uloviť. ,,Cédrový les? Huh, tam som ešte nebol, kde to je?" pýtal sa so záujmom. V hlave mal stále ten sľub čo mu kedysi dala Maple, že sa spoločne pôjdu pozrieť do všetkých ostatných svoriek, ktoré poznala. Bolo to už dávno a aj napriek tomu, že o tom vtipkovali takmer vždy ako sa stretli, Nicos si nemyslel, že sa to tomu tak niekedy už stane. To mu ale nevadilo urobiť ďalší krok ku cieľu, ktorý mal už takmer od raného detstva. ,,Akú máte skupinovú mágiu? To ma vždy zaujíma keď stretnem niekoho z nového miesta," pýtal sa. Vlci čo ryšavého poznali dobre vedeli, že už je veľmi dlho pomerne dosť posadnutý mágiami, medzi ktoré patria aj mágie svoriek o ktorých mu hovorila Maple.
,,Hej, poďme niečo nájsť niekde kde je trochu viac sucho."

Apríl 10
Dával si pozor na to aby sa ani nepotkol na nejakom konári, čo by sa mu nejakým zázračným spôsobom objavil pod labami. Nicos bol tak trochu známi tým, že čas od času žil vo svojej vlastnej bubline. Nie žeby nevnímal svet naokolo seba, no keď sa zamyslel, niekedy stratil pojem o čase alebo o svete v ktorom existoval. Vtedy mohol aj prehliadnuť dosť výrazne vyčnievajúci konár, ktorý by mohol jeho pokus o zapôsobenie dosť výrazne pokaziť. Našťastie si však v tomto momente vybral pomerne čistú čistinku medzi vysokými borovicami, ktoré mu nijakým spôsobom nezavadzali. Aj keď so svojim predstavením už skončil a jediná spomienkou mu zostalo len o niečo rýchlejšie búšiace srdce. Ale už aj to sa upokojovalo a si mohol zase ísť hľadať aktivitu, ktorá by ho na nejaký čas zabavila.

Apríl 9
Vlk nechal zadné nohy zostaviť tak, aby sa takmer šmykol - popri tom zadok stočil do boku a on skončil otočený tým smerom, ktorým prišiel. ,,Wohou!" nadšenie sa dalo cítiť v jeho hlave a chvost mu pri tom veľmi spokojne kmital zo strany na stranu. ,,No jeden by povedal, že som cool... a mal by pravdu!" radostne poskakoval na mieste, snažiac sa klásť laby pred seba pomerne ladným spôsobom. Aj keď v tomto momente nemal na koho zapôsobiť, niekedy stačilo zapôsobovať aj sám na seba. Navyše ak by svoj tréning chcel niekedy skutočne pred niekým vyskúšať, musel si byť na sto percent istý, že je v tom dobrý! Bolo však len ťažko povedať kedy a pri akej príležitosti by musel poskakovať pomedzi stromami ako blázon, jeden ale napokon nikdy nevedel, čo sa mu kedy zíde.

Apríl 8
S jeho ryšavou srsťou u Nicosa nemalo príliš veľký význam aby sa snažil byť v lese nejako extra nenápadný. Možno aj preto sa mu tak blbo lovilo, keď jeho vlastný kožuch ho medzi stromami a v tráve zrádzalo. Momentálne sa však preháňal po lese, ako keby nebolo zajtrajška, a teda o nenápadnosti sa mu mohlo len snívať. Prečo ale vôbec potreboval byť nenápadný? To bolo na tom najlepšie! Nepotreboval! Keďže sa rozhodol dať si nejaký - akýkoľvek tréning, prvá vec, ktorá ho napadla bol beh cez les. Tak si musel dávať pozor na rýchlosť ale aj obratnosť, aby si nezarazil nos do prvého stromu, ktorý by sa mu objavil v ceste. Razom by sa mu celkom príjemný deň zmenil na niečo čo by s mu príliš nepáčilo a tomu by sa ryšavý vlk celkom rád vyhol.

Apríl | 7 | Reonys
Nicos sa musel veľmi držať, aby sa vlkovi nevysmial do tváre - v dobrom samozrejme! Vlkove slová mu minimálne priniesli široký úškrn na tvár, už len predstva tejto scény ho viac ako len pobavila. Razom sa nemusel cítiť tak veľmi blbo ako sa cítil. Napokon mu to ale nedalo a musel sa skutočne zasmiať aj nahlas. ,,Nie- nie. Pardón," ospravedlňoval sa, ,,Len rád vidím, že nie som jediný, kto je vo vode tak trocha úplne ľaví." Ryšavý vlk príliš vodu rád nemal, aj keď mu už nevadila tak veľmi ako tomu bolo kedysi. Takto nízku vodu zvládal už bravúrne, na tej hlbokej ešte bude musieť zapracovať. Nakoniec však práca na sebe bola práca na celý život. Obaja sa nakoniec preniesli do konverzácie o jedle, ktorá v Nicovom žalúdku vyvolala hudobné predstavenie.
Netrvalo mu dlho kým z rieky vyskočil späť na breh, nechal aby mu voda kvapala po labách, predtým ako sa otriasol. ,,Ja som Nicos. Zo Sarumenu... a celkom by som si dal toho zajaca na večeru."

Apríl | 6 | Reonys
Ryšavému vlkovi po brade stekala voda. Popravde mu stekala takmer po celej tvári a okrem nosa sa mu pekne naliala aj do očí, kvôli čomu musel v tomto momente celkom rýchlo žmurkať. Keď ho to prestalo baviť, potriasol hlavou aby poslal všetky kvapku do vzduchu naokolo neho. Nicos si uvedomil, že sa na neho niekto pozerá až v momente keď vlk prehovoril - doteraz bol úplne ponorený vo svojom pokuse uloviť si nejakú večeru. ,,Si vždy vravím, že nabudúce sa to už podarí," uškrnul sa na vlka a jemne mykol plecami. Hnedák sa zdal byť celkom priateľský a on si veľmi rád vytváral nových priateľov. ,,Ale každý pokus vždy dopadol veľmi podobne," zasmial sa nad vlastnou neschopnosťou. Lov mu nikdy nešiel a ani ho to nikdy nejako extra nebavilo - niečo k čomu sa Nicos pomerne často a rád priznával. Vlk mal skutočne šťastie, že život vo svorke mu tak vyhovoval a mohol mu poskytnúť všetko čo potreboval. ,,Príde mi, že zajace sa chytajú o dosť jednoduchšie."

Tundra cez Kierb >
Shahir nebol príliš nadšený jeho nápadom na lov, no Nicos nevedel nájsť nejaké iné východisko z ich situácie. Taký dobrý beh za srnkou by ich rozhodne krásne rozohriali a všetko by bolo omnoho lepšie! Nicos síce sám nemal lovenie príliš v láske, no čím menej vlkov bolo v ich skupine, o to sa mu to zdalo byť jednoduchšie. ,,Od tejto zimy sme ešte neboli na spoločnom love, tak neviem koľko tam toho v úkryte je," odpovedal. Nechcel znieť úplne tak, že by mu na pocitoch Shahira nezáležalo, no on sám sa už dávno rozhodol, že lov pre nebo znel viac ako dobre. ,,Neboj sa, to zvládneme," uškrnul sa na neho v snahe mu tak trochu dodať odvahu a sebavedomie. Snažil sa, otázka bola či mu to vychádzalo. On v mladom veku takúto podporu nepotreboval tak nevedela ani ako ju niekomu ďalšiemu podať tak aby bola vhodná a cielená. ,,Ak by si si mohol vybrať čokoľvek na jedenie, čo by to bolo?" pri tejto otázke sa mu nahrnuli sliny, museli si obliznúť ústa. Skutočne bol hladný, avšak ak mal dávať bacha na ich skupinu, možno budú radi ak sa im podarí uloviť jeden zajac.

Gejzíry >
Nicos sa držal v popredí ich skupiny až do okamihu kedy sa malý tučniak nerozpamätal. Vtedy sa vrhol na zem a začal sa šmýkať v tak závratnej rýchlosti, že s ním mal ryšavý vlk problém udržať krok aj keď sa veľmi snažil. Po očku sledoval ako a či vôbec za nimi beží aj Shahir, no nepochyboval o tom, že ich nájde aj keby sa teraz trochu oddelili. Napokon sa im ale podarilo stretnúť len s Islin, jej spoločník snáď kdesi odbehol a aj ona mala naponáhlo. Nicos sa s ňou rozlúčil a keď sa aj skupina tučniakov pustila svojim smerom, zostali len oni dvaja a studený vietor. Aj ten bol razom akýsi o dosť chladnejší ako keď mali presne stanovený cieľ. Ryšavý vlk sa otriasol akoby mu to malo nejako v jeho situácii pomôcť. ,,Ale hejže," odpovedal Shahirovi a vyplazil jazyk. ,,Po tejto zime mám už chladu dosť."
Porozhliadol sa. Síce dobre vedel ktorým smerom prišli, no nebol si úplne istý či tým istým smerom chcú ísť aj preč. A nasledovať Islin by bolo taktiež tak trochu creepy - rozhodol sa preto ísť zase smerom na západ, ale o niečo nižšie tentoraz. ,,Padajme. Čo by si povedal na večeru?"
> Kopce Tary cez Kierb

Apríl | 5 | Reonys
Nicos sa preháňal po okraji jazera, dávajúc pozor na to aby sa mu laby razom neprepadli pod zem. Ryšavý vlk už nemal taký veľký problém s vodnými hladinami ako tomu bolo predtým, no stále sa radšej držal miest kde si videl na koniec svojich láb. Voda fŕkala všade naokolo neho, keď sa snažil dostihnúť jednu z rýb, ktorú vo vode videl. Bolo mu veľmi dobre jasné, že vo vode nemá najmenšiu šancu šupináča dobehnúť, no svoju aktivitu bral skôr ako akúsi rozcvičku. Keď už bolo pomerne ťažké nájsť niekoho na kom by si mohol skúsiť akýkoľvek sparing, aspoň si takto mohol držať nohy v kondícii. Akonáhle si myslel, že je blízko, vrhol sa po hlave do vody, dávajúc si pozor na to aby si nenabil nos. ,,Ty svinka jedna," povedal pomedzi lapania dychu, ktoré bolo snáď počuť aj niekoľko metrov ďaleko. Asi nebolo potrebné povedať, že sa mu rybu chytiť nepodarilo.

Ľadová pláň >
Nicos zaujal svoje miesto na čele skupiny a spokojne kráčal dopredu, zatiaľ čo sa Shahir pasoval za opatrovateľku. Teda, nie žeby sa o toto miesto zaujímal sám, tak nejako mu nakoniec prischlo. Ryšavý vlk sa prebíjal stále ďalej a ďalej, dávajú pozor na to aby ani jeden z nich neskončil ako mäso v polievke. Po niekoľkých desiatkach minút to bolo jednoduchšie, keď už dokázal rozoznať odkiaľ voda vytriskne - razom sa mohla celá skupina pohybovať o dosť odvážnejšie.
Počas toho ako sa presúvali pomedzi gejzíry, Nicos stále hádzal očkom po svojom okolí. Hľadal akýkoľvek náznak, že by tuná žili nejaké vtáky podobne tomu ich... Ale nejako sa mi nedarilo. Netrvalo dlho aby úsmev na jeho tvári zatienilo mračenie. ,,Myslím, že sme si vybrali zlú cestu kamaráti," otočil sa späť ku svojej skupine, počítajúc tučniaka za plnohodnotného člena s vlastným názorom. Ani on však nevyzeral, že by toto miesto poznal a ani sa nejako nenáhlil ,,domov". Čo ale mohlo byť spôsobené faktom, že si Shahira fakt obľúbil. Urgh. ,,Možno mala Islin s Kenaiom viac šťastia?" povedal s nádejou v hlase, po tom čo sa otočili a zamierili späť po svojich vlastných stopách.
> Tundra

Apríl | 4 | Sutech
Nicos sa zaujímal o svoje vlastné veci, keď okolo neho presvišťal vlk takou rýchlosťou, že si najskôr ani neuvedomil, že sa jednalo o vlka. Jeho záujem bol pomerne vysoký - mať nos strčený v cudzích záležitostiach bola jedna z medzičasových zábaviek, ktorými mohol ryšavý vlk vždy zabíjať čas. A väčšinu času aspoň zostával informovaný o tom, čo sa deje okolo neho. Nechal čokoľvek čo robil na svojom mieste (veď sa k tomu môže vrátiť kedykoľvek!) a vybral sa za vlkom. Dával si síce pozor, no poháňala ho pomerne nezdravá zvedavosť. Napokon keď ho uvidel skláňať sa neďaleko od neho, nechal na seba upozorniť. ,,Hej kamarát, naháňa ťa niekto?" pýtal sa s nasraženými ušami. Na vlkovi nebolo cítiť jeho krv, alebo sa to Nicovi aspoň nezdalo, že by bol zranený. ,,Potrebuješ pomôcť? Lebo ak hej, tak ja ti môžem pomôcť, prečo nie," pokračoval, počas toho ako nakúkal ponad rameno, čo to tam vlk pred sebou tlačí.

Islin navrhla aby sa rozdelili, čo napokon nebol zlý nápad. Aj keď jeden by mohol vravieť, že by bolo najlepšie ak by zostali pekne spolu, čo im tuna mohlo skutočne hroziť? Ich rozdelenie na skupiny bolo pomerne rýchle, keďže sa vlčica rozhodla sama. Nicovi aj to vyhovovalo - on bol typ vlka, ktorému nevadila takmer žiadna situácia. Prinajhoršom len mykol ramenom. ,,No čo ty maminka, kam pôjdeme?" pýtal sa svojho priateľa so smiechom. Nakoniec mali oni dvaja ďalej pokračovať s tučniakom sami. Nakoniec však ich rozhodnutie nebolo príliš ťažké, keďže akonáhle ryšavý vlk počul slovo jazero, tie gejzíry nevyzerali úplne ako zlý nápad. ,,Hej dáme si pozor, ďakujeme za info!" rozlúčil sa spokojne s Islin a kývol smerom ku miestu kam sa mali vybrať. Nicos si spomínal, že Shahir vravel, že tiež nemá príliš rád jazerá a rieky, preto nebolo pochýb, že obaja budú s ďalším putovaním súhlasiť. A ak sa všetko podarí správne, možno nakoniec aj vyhrajú hru, ktorú ani nehrali. Niekto ale musí zvíťaziť tým, že nájde tučniakov domov, nie?
/ C, gejzíry