Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Kristalova lúka >
Nicos sa nachádzal už takmer na úpätí hôr, keď si uvedomil, že na neho niekto kričí. často, keď sa mladý vlk dostal do svojich myšlienok bolo mu len ťažko sa z nich dostať späť do reálneho sveta. Zacvakal ušami a obzrel sa za seba len aby mu pohľad padol na ryšavú srsť uháňajúcu plnou parou k nemu. Klamal by, ak by povedal, že ho sestra mierne nevydesila - to však u nich bolo pomerne normálne. Jeden sa druhému vrhne okolo krku alebo sa navzájom zakvačia do svojich chvostov. Obyčajné veci čo sa medzi súrodencami robili a jede na ne dokonca mohol neskôr spomínať s radosťou. Teraz sa mu ale srsť naježila ako čakal , že ho sestra minimálne zrazí do snehu alebo mu do záveja zarazí hlavu. A on by sa nechal. Len aby jej to pomohol o pár minút zase vrátiť keby sa prestala dívať a dávať pozor. ,Ayy! Danie!" nadskočil na snehu a jeho laby sa prepadli ešte hlbšie ako tomu bolo doteraz. ,,Neuveríš ale akurát som nad tebou premýšľal, nemyslel som si, že ťa nájdem ale až tu na severe," rozprával jej hneď ako k nemu prišla bližšie. Mal toho dosť na srdci čo jej chcel povedať a ani nevedel s čim začať. Nesmie ale zabudnúť na ten les. Ten les! ,,Nezájdeme trochu hlbšie do hôr? By som sa pozrel aké sú výhľady. My to trochu chýba z domu," uškrnul sa na sestru a hlavou pohodil smerom vyššie na sever. Možno odtiaľ uvidí dokonca aj do Sarumenu!

7. Prohlédnout si ledové květiny

> Gejzírove pole cez Kierb
Hrubý sneh sa veľmi rýchlo premenil na tvrdý a klzký ľad. Nicos nemal najmenšieho tušenia kam a to vlastne dostal a v tomto momente mu na tom ani nejako nezáležalo. Jediné čo chcel bolo objaviť nejakú živú dušu, ktorá by mu mohla eventuálne robiť spoločnosť - Nicos mal rád spoločnosť, nebol rád sám a už vôbec nie niekde v strede ľadovej pláne, kde sa okrem ľadu pod jeho nohami nenachádzalo nič iné. Teda… ryšavý vlk sa sklonil k zemi a zdvihol jednu z predných láb aby sa pozrel čo sa mu pod nimi nachádza. Lepšia sa chcel prihliadnuť, no nebolo pochýb o tom, že by sa mu hodil niekto, kto by dokázal pozerať na väčší obraz a nie len to čo presne videl. Zacvakal ušami, on vždy patril k tým vlkom, čo až tak abstraktne nevideli, minimálne nie keď mu svet naokolo poskytoval fyzické dôkazy jeho život. Rýchlo sa narovnal a poobzeral, aby a skutočne presvedčil, že je sám. Nikde však nevidel ani najmenšej zmienky o živej bytosti. Bol sám, skutočne. Jeho spoločníkmi sa stali len kvety zaliate v ľade. Nie len že ich mrazivé počasie vôbec nepoškodilo, zdalo sa snáď akoby boli okem ľadu zaliate aj v čase. Ich farby boli až priveľmi živé, jediné čo mu skutočne prezrádzalo, že s nimi niečo nie je v poriadku bol fakt, že sa pod srstvičkou ľadu leskli ako o život. So zadkom vysoko vo vzduchu sa sklonil úplne k zemi aby sa svojimi žltými očami mohol poriadne prizrieť na kvety a možno tak o nich zistiť o niečo viac. Samozrejme si veľmi dobre uvedomoval, že asi určite nepríde na nič svetoborné. Vypustil na zamrznuté kvety obláčik pary, ktorá sa v chladnom vzduchu ticho rozplynula. Jemná vrstvička ľadu sa zavlnila pod teplom jeho dychu a trochu sa pustila. Kvetina zostala rovnaká, samozrejme. Kvety ho ale príliš nebavili, nebola to zábava, ktorá by sa mu pozdávala a radšej by bol ak by sa k nemu nakoniec Altair predsa len pridal. Zdalo sa ale, že ten sa radšej vybral vyberať les, ktorý si bude môcť spokojne očúravať, alebo niečo podobné. Aj keď sa mu jeho návrh zo začiatku aj celkom páčil, teraz si už nebol velmi istí. Mať vlastnú svorku muselo byť veľa práce a najmä zodpovednosť, ktorú by si mladý vlk teraz nedokázal ani len predstaviť. V budúcnosti možno, teraz ale rozhodne nie.
Kvet, ktorý doteraz ovoniaval labou zarazil späť do zeme a netrvalo mu príliš dlho aby si našiel ďalší cieľ čo by ho mohol zaujať. Ryšavec sa teda vybral smerom do hôr, ktoré sa mu rozprestierali na horizonte. V horách už veľmi dlho nebol.
> Snežné veľhory cez Kierb

Veľké vlčie jazero cez Východný hvozd >
Nicos sa obzeral aby zistil či ho Altair nasleduje. Nechcelo sa mu na neho čakať, samozrejme. Hneď ako sa mladý vlk dal do pohybu, bolo mu len veľmi ťažko sa znovu zastaviť. A pravda bola taká, že ani moc nechcel. Najlepšie pre neho bolo dostať sa na miesto kde sa chcel dostať takmer okamžite - bohužiaľ sa mladý vlk nedokázal teleportovať. Aspoň zatiaľ teda nie. Miesto toho aby sa ale nejako ešte viac nad svojou situáciou zamýšľal, poslušne kládol labky stále pred seba a načúval tomu ako mu pod nimi škrípe snehová pokrývka. Tuna na severe, bola skutočne hlboká a jemu by sa v tomto momente skutočne hodila mágia, ktorá bymu v tomto pomáhala. Skutočne sa už musel vrátiť k Maple, aby jej pripomenul čo im spoločne s Danie sľúbila, že urobia. Odfrkol si - možno dokonca už darčeky, čo si pre nich pripravili sa už aj stratili. Popravde si nebol istý, kde všetko so sestrou skryli, no nebol žiaden problém nájsť niečo iné, alebo dokonca by sa k nim niekto pripojil a mohol by prispieť aj on. Nech to ale bolo akokoľvek, musel pokračovať ďalej ešte predtým ako primrzne k zemi. Aj keď na tomto mieste vzduch bol príjemne teplejší.
> Kristálová lúka cez Kierb

Vlk mu nakoniec venoval úsmev v ktorom dokázal Nicos nájsť dostatok pochopenia na to aby sa o situácii, ktorá sa stala ďalej necítil zle. Samozrejme, každý mal svoje nálady a nebolo len také jednoduché a to si ryšavý vlk veľmi dobre uvedomoval. Aj keď veľmi dobre vedel, že nie je možné aby si vychádzal so všetkými, najradšej by bol ak by sa tomu tak dalo. Našťastie si ale nenechal pokaziť náladu len tak! Hádzať veci za hlavu bola jedna z Nicovích špecialít. ,,Hah! Myslím si, že by som bol dobrým pánom lesa!" vypäl hruď nad slovami hnedého vlka a spokojne zdvihol jednu z predných láb do vzduchu. Vznešená póza, ktorá by mu ale určite nejako extra nepomohla. Následne mu však na tvár vyskočil nespokojn výraz a na čele sa objavila vráska. Mať vlastný les bola zaujímavá predstava… ale. ,,Aj keď - mne sa vlastne páči kde bývam..." pokračoval, no to sa ho už samec pýtal kde žije. Samozrejme, že Nicos nemal najmenšieho dôvodu prečo klamať alebo nebodaj nehovoriť pravdu. Jednoducho stále veril, že v lesoch stále žijú dobrý vlci. ,,No ja bývam úplne na juhu. Vo svorke. So svojou sestrou," kývol hlavou smerom k juhu, kde sa kdesi medzi lesmi nachádzala Sarumenská svorka. Mal to tam rád, dokonca ani vlci na neho neboli zlý, čo bola rozhodne dobrá správa. A teraz mu padol pohľad ponad jazero, kde v diaľke mohol vidieť zopár ďalších vlkov. Stačila mu v tomto momente prítomnosť len jedného vlka. Napokon jazero pred jeho labami nebolo práve najmenšie, jeho zamrznutá hladina sa rozprestierala snáď všade kde jeho oči videli. Skôr ako sa stihol poriadne zapojiť do konverzácie precupital k jazeru a dával pozor aby mu pod labami nepraskol. Nešiel ďaleko, no i tak sa chcel pozrieť ako veľmi silný bol. On nemal rád vodu, to nebolo žiadne prekvapenie a množstvo vlkov, ktorí mladého samca poznali - prekvapivo mu ale ľad nevadil, ak keď dobre vedel, čo sa pod jeho nohami nachádza. Možno by si mal dávať väší pozor, no to často pochopí až potom ak sa stane niečo zlé. ,,Zdá sa, že ľad je už celkom silný," venoval vlkovi zopár ďalším slov a posadil sa na ľad. Alebo aspoň tak, aby mu poriadne nezamrzol zadok. Hlavu naklonil jemne na stranu a pozrel na svojho spoločníka. ,,Ja som Nicos. A viem si predstaviť prečo ťa volajú medveď," pohľad mu vyskočil od zamrznutej trávy späť smerom k vlkovi. Zaškeril sa. Tonres nebol jediný, ktorý vyzeral ako medveď, ako sa zdalo, aj keď on sám by ho tak určite nenazval. Hnedá srsť sa Altairovi nedala uprieť a ani stavba jeho tela. Ktovie akú prezývku by dali vĺčatá Nicosovi, možno raz mu bude skutočne cťou! ,,A necítiš sa na výlet?" spýtal sa ho s nadšením a preskákal k nemu. Počasie síce nebolo príliš na eho strane, no to mu nezabraňovalo vybrať sa niekam ďalej. Les naokolo jazera nemal príliš dobrú auru aj tak. ,,Sa aspoň kukneme po nejakom dobrom lese," zazubil sa na neho na margo jeho návrhu obsadiť si vlastný les a vybral sa smerom na východ.
> Gejzírové polia cez Východný hvozd

Poprosím o oblázky, ďakujem!

14. Napsat post o rozjímání nad tím, co bych za tento rok udělal jinak, kdybych mohl

Nicos presunul pohľad z hnedého vlka k oblohe. Nepoznal ho a nemali sa príliš o čom baviť, no aj napriek tomu bol rád, že nebol napospas počasie sám. Noc na nich spadla rýchlo, pomerne - noci počas zimy trvali akosi dlhšie než v lete a rozhodne to bolo aj kvôli tomu, že boli takmer k nevydržaniu. On sa zatiaľ snažil zistiť, či obloha nad jeho hlavou vyzerala presne rovnako ako tá pod ktorou sa narodil. Samozrejme, množstvo z nich v tomto momente zakrývali mraky, no to nebolo podstatné. Všetky hviezdy nakoniec vyzerali skoro rovnako a on si z niektorých dokázal poskladať zopár obrazcov o ktorých mu vravela mama. Alebo to bola sestra? Za posledný rok sa toho stalo skutočne veľa a on sa príliš často neponáral do svojich spomienok. Možno práve preto, že by sa im najradšej úplne vyhol, no to by asi nebolo práve najvhodnejšie v dlhodobom merítku. Nielen že sa mu nechcelo spomínať na pôvodný domov, skôr nechcel pomyslieť na to čo cítia vlci, ktorých nechal za sebou. A fakt, že do toho zatiahol aj sestru. Myšlienka čo by urobil inak a ako by sa zachoval sa mu čas od času vkrádala do mysle, no on ju vždy nejako statočne odohnal preč. Teraz sa mu však snárala do podvedomia a zdala sa byť viac ako len nedobitná.
Stisol zuby pomerne silno k sebe a veľmi dobre si uvedomoval, že všetko mohlo byť úplne iné. Možno ak by zostal doma, tak by si z neho stále každý robil srandu a on by len ďalej trpel. Alebo by sa stratil niekde inde, niekedy inokedy a hlavne sám. Až mu pri tejto predstave prešli po chrbtici zimomriavky. Porozhliadol sa naokolo seba akoby očakával, že pri prvej myšlienke na ňu sa jeho sestra skutočne objaví kdesi medzi kríkmi. Nestalo sa ale tak a tak mu len uši nespokojne klesli k hlave. Možno jediná vec, ktorú by zmenil by bolo, že by dával väčší pozor na sestru, ktorá pre neho znamenala omnoho viac ako by bol kedy ochotný nahlas priznať. A možno by mal zmeniť aj to - možno by jej mal konečne povedať ako velmi mu na nej záleží a ako veľmi je rád, že ho prišla nájsť. Alebo! Možno by ešte so sebou sobral všetkých súrodencov, nakoniec by sa ich správanie pod vplyvom iných vlkov mohlo zmeniť a tak by Nicos získal súrodencov, ktorých stratil. To všetko ale boli obyčajné dohady, ktoré nemali nejakého poriadneho základu a tým pádom mohol jedine premýšľať.

13. Napsat post o tom, jak je můj kožich připravený na zimu

Večer sa nad jeho hlavou stále viac uzatváral a on už teraz cítil ako ho pod hviezdami bude chlad hryzať do zadku. Jediné na čo sa mohol skutočne spoliehať bola jeho rušavá srsť, ktorá sa v tomto momente pekne vynímala pri farbe oblohy zapadajúceho slnka. Bola huňatá, samozrejme. Predsa len sa narodil v horách, vo svorke, ktorá v tých miestach žila niekoľko desiatok rokov. A možno aj dlhšie! Mal byť teda na nadchádzajúcu zimu viac ako len pripravený a on sám nemusel pohnúť ani labou. Otázka ale bola či sa za posledné mesiace príliš nerozmaznal a čo by inokedy považoval za ešte pomerne teplo, teraz bude prežívať ako najhoršiu zimu. Jednou z predných láb si prešiel po srsti na hrudníku a ponoril do nej pazúre. Netrvalo dlho aby sa mu ako tak podarilo nahmatať kožu - zima sa snáď až tak veľmi plížiť nebude. Dobre, hustá bola, snáď dostatočne, ale to snáď nemôže byť všetko čo by ho malo držať v teple nie? Nicos sa ale o svet naokolo seba až tak veľmi nezaujímal, najmä ak sa nejednalo o mágie. Na jeho otázky by snáď mohla mať odpoveď Danie, tá tu ale v tomto momente nebola a ani sa nezdalo, že by sa tak malo zmeniť. Až teraz sa mu podarilo zachytiť pohľadom svoj odraz v takmer zamrznutej vode jazera okolo ktorej doteraz poskakoval. Biela srsť mu na líci žiarila v zapadajúcom slnku, možno napokon aj jeho farba bude nejako prospešná v snehu. Ako, to ale netušil.
Ryšavý vlk nečakal, že sa za ním napokon hnedý vlk z lesa objaví. Jeho srsť vyzerala byť taktiež hustá, čo si všimol hneď na prvý pohľad - nie že by mu na srsti ostatných vlkov príliš záležalo, no aspoň sa mohol poobzerať ako sa o ňu starajú aj oni. Alebo ako sa ona stará o nich, no to bol už len uhol pohľadu s ktorým si Nicos neplánoval príliš zanášať hlavu. Na zdĺhavé premýšľanie mal sestru, on bol na robenie blbostí a provokovanie. ,,No, to hej," prestúpil z jednej prednej laby na druhú a vankúšikom si prešiel po prstoch. A že mu to provokovania aj išlo! A niekedy sa ani nemusel veľmi snažiť - napríklad ako teraz, pred pár momentami v lese. ,,Aj keď poriadne nechápem o čo tam malo ísť, ale zdali sa byť poriadne nasraný. Som si nemyslel, že som urobil niečo tak zlé!" odfrkol si nespokojne a po očku sledoval reakciu vlka. Snáď očakával, že mu dá za pravdu a tým pádom sa bude môcť cítiť o sebe lepšie. Nakoniec nič nebolo lepšie ako validácia od dospelého. ,,Aj teba vyhodili, nie?" spýtal sa a jemne naklonil hlavu na stranu.

11. úloha: Do postu zakomponovat slova ladovská zima, bim bam, bílá nostalgie

Cédrový háj >
Nicos si poriadne neuvedomoval čo sa späť v tom lese stalo. Ešte sa poriadne nestihol ani pripojiť k rozvírenej konverzácii a hneď sa zdalo akoby mu zase išlo o život. Len tak-tak sa mu podarilo dostať preč spod nôh vyplašených zvierat, hneď sa prešlo k vrčiacim vlkom s naježenými chvostami. A to sa mu ani poriadne nepodarilo dozvedieť kde sa nachádzal Tonres! Mohol byť práve on dôvod prečo boli taký nahnevaní? Možno predsa len mu vlk niečo skrýval a nešlo len o hlúpeho medveďa. Ryšavý vlk ale nemal najmenšiu šancu vedieť čo bola pravda a čo nie, niekedy mu to ale stačilo omnoho viac - aspoň sa jednalo o niečo zaujímavé! On predsa len dokázal prísť s tými najzaujímavejšími myšlienkami akými by len mohol. Poznal sa najlepšie. Miesto toho teda aby teda jeho myseľ ďalej ovládal hnedý vlk, poobzeral sa naokolo aby zistil kde sa to vlastne ocitol. Nie žeby aj tak mal nejaký väčší prehľad, no toto jazero mu niečo vravelo. Nebol som tu s Danie? Jemne naklonil hlavu na stranu, ale bolo to ťažko povedať. Ladovská zima, ktorá ho v tomto momente pristihla bola skutočne nepríjemná, až mu z toho brneli labky. Ako sa mu dotýkali chladnej zeme, pomaly mu senzácia prechádzala až k ušiam a on sa radšej pobral do pomalého klusu - len aby držal labky od zeme a priviedol tak k svalom o niečo viac tepla. Dve veci ale vedel na tisíc percent, za prvé, že sa nachádzal veľmi ďaleko od svojej svorky a za druhé, že noc bude zložitá. ,,Urgh," odfrkol si a nespokojne vyplazil jazyk. Aj napriek tomu, že prvé mesiace svojho života prežil v horách, počas leta si zvykol na teplo. Ešte dobre, že sa srsť dokázala postarať sama o seba a koniec koncov aj o neho. Bim bam, a razom mal na sebe svoj zimný kožúšok. Nebolo by sa čomu čudovať, ak by Nicos raz zabudol aj na svoj nos medzi očami. Už len počkať kedy sa mu pod labkami objaví prvý sneh a bude sa zase cítiť ako kedysi doma. Nie žeby sa mu ale chcelo vracať, pravda bola taká, že si tu už zvykol a neplánoval odísť, aspoň v najbližšej dobe určite nie. Sneh so sebou určite ale prinesie množstvo spomienok. Biela nostalgia, ktorá mu bude praskať pod nohami - čo mu ale pripomenulo! Ešte stále nevidel tú sľúbenú mágiu, ktorú tak veľmi vidieť chcel. ,,Sakriš," zanadával si popod nos a pozrel smerom na juh. Tým smerom sa nachádzal Sarumen, nie? Možno bol zas a znova čas aby sa ukázál a pripomenul Maple čo mu sľúbila. Už pomaly dávno nebude vĺčaťom a ešte stále sa na tú výpravu nevybrali.

Galvatar juh >
Nicos sa takmer zrútil na zem okamžite ako sa mu podarilo dostať pod stromy. Laby sa mu triasli od nervozity a srdce sa mu v hrudnom koši triaslo akoby sa chystalo vyskočiť. Mal dojem, akoby okolo seba stále videl dupotajúce kopytá, ktoré boli pripravené polámať mu všetky kosti v tele. Nie však len to bolo problémom, hmla ktorá v tom momente zahaľovala pláň spoločne s prachom odlietajúcim spod zvierat - ryšavý vlk nemal tušenia kam uteká a či vôbec neuteká v kruhu. Teraz sa ale radšej oprel o kmeň stromu a pomaly sa vydýchal. Všetko bolo okay, on bol okay a dokonca aj Tonres bol oka- Razom vyskočil na laby, obzerajúc sa naokolo seba ako blázon. Slnko prepaľovalo cez konáre, na ktorých sa pred niekoľkými mesiacmi ešte nachádzali listy. Napriek tomu však ryšavec nedokázal nájsť hnedého vlka s ktorým bežali cez stádo jeleňov. ,,Tonres!!" vyštekol. Podarilo sa vlkovi dostať z nebezpečenstva, ktoré si pre nich príroda pripravila? Nedokázal dať za to labu do ohňa, no ani nepredpokladal, žeby tomu tak nebolo. Predsa len vlk čo sa dostal pred obrovského medveďa a prežil to nemohol zahynúť takou smrťou ako mu predstavovala myseľ. Nie, to skutočne nemohlo fungovať a Nicos to aj odmietal prijať. Jednoducho ho stádo vypľulo v nejakej inej časti lesa a on sa len ťažko s ním teraz znovu nájde.
Miesto zbytočného prechádzania po hranici lesa sa vybral medzi kmene. Nechcel tak skoro riskovať, že by na neho znovu spadol pohľad osudu a jelene by si ho znovu našli. Až sa mu pri tej predstave ježila srsť na chrbte. Do nosa mu udrel ale pach niekoho - v tomto momente mu bol jedno koho. Rozbehol sa teda za ním a zastal až v okamihu keď mu na ležiaceho vlka padol pohľad. Vyzeral takmer ako Tonres! Takmer. Nicovi sa i tak chvost rozkmital zo strany na stranu; možno sa poznajú. Akonáhle mu ale pohľad padol na naježenú vlčicu, tak veľmi nadšený už nebol.

Mahtae sever >
Obaja vlci mali pomerne veľké šťastie, že okolo nich sa nachádzalo pomerne veľa lesov. Nicos si nedokázal predstaviť, žeby sa obaja našli niekde na planine, ktorá nemala konca kraja. Od sestry počul, že také miesto existovalo, no on sám tam nikdy predtým nebol. Teraz sa mu ale nad podobnými vecami zamýšľať skutočne nechcelo, jediné čo chcel bolo dostať sa pod stromy, kde by sa mohli s Tonresom skryť od nepríjemnej ľadovej spŕšky. Krúpy mladému vlkovi bubnovali do chrbta a musel pevne zatínať zuby aby nevyštekol od bolesti. Z tlamy sa mu vynárali oblaky skondenzovanej pary a tráva krupala pod labami. Nicos bol rád, že sa ešte nešmýka, keďže potom by snáď ich beh nedopadol príliš dobre. Aby toho nebolo dosť, srdce sa mu pri svojom úderoch snáď opieralo až na hrudnú kosť. Pred vlkmi sa však v hustej spŕške dažďa s krúpami objavili obrovské zvieratá. Ryšavec vyštekol a zadnými labami sa zaprel do zeme, od narazenia do zadku jednému z jeleňou. ,,Pozor!" vyštekol. Okolo nich sa razom začalo skutočné dupanie a Nicos by priahal, že sa otvorila apokalypsa. Spoločne sa im podarilo zbehnúť priamo so stáda jeleňov - alebo minimálne Nicosovi, keďže medzi ručiacimi jeleňmi, padajúcimi krúpami a dupotajúcimi kopytami, bol rád, že videl na koniec svojho nosa. ,,Tonres!!" zaplakal, no na hnedého vlka nečakal aby ho našiel. Musel sa dostať mimo nížiny, mimo otvoreného priestoru a najmä mimo stáda, ktoré by ho skopalo do guličky, hneď ako by bola príležitosť. Do očí sa mu nahrnuli slzy zo všetkého stresu pod ktorým bol, no nemohol zastať na mieste, keď zastanei by znamenalo smrť. Ešte kus Nicos! kričal na seba počas toho ako naťahoval laby aby vbehol do lesa a zrútil sa pod prvý strom aby sa ochránil pred kopytami ale aj krúpami.
> Cédrový háj

Hnedému vlkovi sa páčili podbné veci ako sa páčili Nicosovi a tým pádom sa začínal cítiť ako by si rozumeli o niečo viac ako mohla byť skutočnosť. Mladému vlkovi to ale nevadilo, od malička mal problém rozlišovať aké silné boli jeho vzťahy - avšak keď neviete, že to v skutočnosti tak nefunguje ako môžete vedieť, že niečo nie je v poriadku? ,,Jo! Aj ja si myslím. Dúfam, že raz budem taký veľký ako si ty, možno potom ma nebudú vlci na hraniciach brať na ľahkú váhu," zavrčal. Narovnal sa a vypol hruď aby pôsobil o niečo väčším dojmom, no aj napriek tomu, že mal Nicos už postavu takmer dospelého vlka, jeho svaly neboli ešte úplne vyvinuté. Ešte bude trvať niekoľko rokov kým s mu podarí dosiahnuť plné osvalenie dospelých vlkov, musí jednoducho veriť hormónom a nechať ich robiť svoju prácu. ,,Neviem, z nejakého dôvodu mi je pri predstave, že môže podo mnou byť čokoľvek trochu šoufl," jemne sa uškrnul a uši sa mu presunuli k zátylku. Jeho arch nemessis, telesá vody! Ešte dobre, že pri území Sarumenskej svorky sa nenachádzalo žiadne veľké jazero, ktoré by mohli použiť proti nemu. ,,No dobre, tak ja to skúsim," upozornil Tonresa a pristúpil k vode. Zopárkát sa hlasno nadýchol a vrhol sa do vody. Mágia vlka mu značne pomáhala, našťastie voda nebolo až tak veľmi široká aby za pár sekúnd nebol na druhej strane. Vyklepaný, avšak určite to nebolo len kvôli chladnej vode a nepríjemným krúpam. ,,Musíme niekam do lesa!" zakričal ponad rieku na hnedého vlka. Museli sa niekam skryť.
> Galvatar

Ryšavý vlk sa musel na zopár chvíľ zamyslieť predtým ako vyhrkne svoju odpoveď. Pravda však bola taká, že netušil - možno by sa o Tom mal najskôr porozprávať s Maple, než sám niečo vymýšľať. Možno práve ona bude vedieť na čo sa mladík hodí a na čo zase nie. V jednom mal ale úplne jasné, aj keď jeho motívy zase tak jasne načrtnuté byť nemuseli. ,,Chcel by som nejako pomáhať svorke, no ešte neviem. Možno by som mohol byť strážca nory, alebo také niečo!" dostal nakoniec zo seba, no v tom ho niečo napadlo. ,,Ak by si bol vo svorke ty, čo by si chcel robiť?" spýtal sa ho so záujmom. Však taký cool vlk ako bol vlk čo sa bil s medveďom určite musí mať nejaké cool zameranie čomu by sa chcel venovať! A Nicos by si od neho mohol zobrať inšpiráciu do ďalšieho života a jeho smeru. Na otázku ohľadne mágie len rýchlo prikývol, keďže jeho myšlienky stále lietali okolo faktu, že by k nemu mohli vlci vo svorke vzhliadat. A aj keby tak robili, dobre vedel kvôli čomu to nebude. Srsť sa mu najezila ako pozoroval dospelého samca ako sa vrhol vo vody a tá ho takmer pohltila. Možno v skutočnosti vlkov prechod do vody nebol taký dramatický ako ho videl Nicos, no ten vodu skutočne rád nemal. ,,Nuh-uh," zakýval hlavou strany na stranu pričom sa mu špička chvosta skrútila pod telo. ,,Nemám rád vodu kde nevidím na dno a ani naň nedočiahnem. Skúsme iné miesto," navrhol, no začínal si uvedomovať, že to také jednoduché nakoniec snáď ani nebude. Najradšej by bol ak by rieku mohol preletieť. ,,AH! Ja som Nicos vlastne. A ty?"

Východný hvozd >
Nicos pod jeho slovami snáď až trochu podrástol. Páčilo sa mu, keď ho vlci chválili, pravda bola, že sa jednalo o jednu z jeho najväčších motivácií pri robení čohokoľvek. Samozrejme ak nepočítal vlastný pokoj naplnenosti, no to bol len a len detail! Mladý vlk sa radostné uškŕňal popod fúzy aj keď sa svoje nadsenie snažil čo najlepšie zakryť. Nie žeby sa zaň hanbil, no v rámci toho čo ho naučili doma, byť na dve Aprilia hrdý mohlo byť pokladané za neslušné. ,,Áno! Robím čo môžem aby som pomohol. Myslím si, že už nemám ďaleko od toho aby mi Maple dala nejakú super dôležitú úlohu. Už sa na to mega teším," švihal chvostom zo strany na stranu zatiaľ čo v myšlienkach tak trochu ušiel späť do Sarumenu. Čo by mohlo byť dostatočne dôležité na to aby to robil práve on? Alebo ho najskôr pripojí k nejakému staršiemu vlkovi, ktorý sa mu bude venovať aby z neho bolo ešte niečo viac? Netušil, no nedokázal sa dočkať kedy sa to konečne dozvie. ,,Naša svorka na mágiu, že dokážeme ovládať hmlu. Podľa postavenia na akom sa nachádzaš, tak tak dobre ti to pôjde. Alebo také niečo," snažil sa vysvetľovať aby vlk získal aspoň akú-takú predstavu otom ako toto konkrétne v ich svete fungujem zdalo sa že o mágii svoriek nič nevedel, takže ak Nicos vysvetľovanie skutočne užíval. ,,A vraj je aj jedna svorka v ktorej dokážu vlci chodiť po snehu bez toho aby sa im podlomil pod labami! A nezáleží ako veľmi sú veľký. Chápeš to? Je to veľmi cool si myslím. Ale naša hmla je lepšia," prikyvoval svojim vlastným slovám až mu pohľad padol na rieku pred ktorou sa ocitli. Obzrel sa najskôr na jednu, neskôr na druhú stranu aby našiel nejaky spôsob ako by sa mohli dostať skrz. Bublinky, ktoré vlk vytváral si zatiaľ nevšimol. ,,Prejdeme na druhú stranu?"

Akonáhle započul čo mu vlk hovoril, sánka mu spadla takmer až k zemi a oči vyleteli. Hlavu rýchlo otočil k nemu akoby očakával, že vďaka pohľadu na jeho tvár zistí, že sa mu pokúša klamať. ,,Woah, ty si sa bil s medveďom?" zastonal Nicos v prekvapení ako aj v nadšení. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ho poriadne nepočúva, alebo skôr počuje len to čo chcel počuť, nie slová, ktoré skutočne vlk vyslovil. V jeho pohľade bol cool, silný vlk, ktorý sa ničoho nebál, kedy v skutočnosti sa jednalo o situáciu, ktorú by si snáď nikto neželal zažiť. Ani Nicos. Ale hnedého vlka obdivovať mohol, to mu nikto zakázať skutočne nemohol. Vo svojej mysli si to predstavoval snáď ako rytiersky akt, súboj z ktorého sa vychádza so cťou, nie potrhaný áno handrova bábika. Realita bola často úplne inak ako si ju Nicos predstavoval. ,,Ty sa poznáš s Danie?" prekvapene položil otázku a jeho nadšenie ihneď kleslo. Chcel mať neico pre seba, niečo čo nemusel zdieľať so sestrou ale evidentne tá mala konexie omnoho väčšie ako by si dokázal ryšavý vlk predstaviť. Snáď ale o príbehu s medveďom nevedela. ,,To je moja sestra, je v rovnakej svorke ako ja," upozornil ho a zacvakal ušami. ,,Viem že je tu niekoľko svoriek ale sú väčšinou na severe. Pri nás ich veľa nie je. Skoro žiadna," pokračoval ako odpoveď na jeho otázku. ,,Maple mi ale sľúbila že ma vezme do ostatných svoriek aby som sa mohol pozrieť akú majú aj oni mágiu! A na nadviazanie dobrých vzťahov alebo rake niečo," uškrnul sa na neho. Aspoň teraz mohol vidieť aký bol dôležitý! Akonáhle sa ho ale vlk spýtal na tuláctvo, Nicos sa musel zamyslieť. Nikdy nebol tulakom a popravde...,,Myslím že by sa mi život tuláka moc nepáčil. Svorka je super. Mal by šiť o skúsiť."
> Mahtae sever

Na čelo mu naskočila vráska, ktoré prezrádzali, že so svojimi slovami nebol dvakrát spokojný. Na prvý pohľad sa mohlo zdať že Nicos zaťal do živého, no vlk bral všetko s akousi ľahkosťou, ktorá sa snáď až nechodila k tomu čo Nicovi vravel. ,,Uh, oh. A čo sa teda stalo? Teda ak o tom nechcete hovoriť..." dobiedzal do vlka so záujmom, najmä teda preto, že si poriadne nedokázal predstaviť čo to asi muselo byť, keď vlk tak úpenlivo zavyjal, akoby ... No. Skutočne očakával smrť. Na podobné témy nebol Nicos práve najlepším vlkom, ešte sa nedostal do stavu kedy by otázkoval život a smrť. Ešte bol príliš mladý na to aby premýšľal nad smrťou. ,,Hej, ja tiež. Toto bude moja prvá zima tu! Tak ešte neviem čo očakávať," prezradil mu hneď pohotovo, možno aj veci, ktoré by cudzincovi o ktorom nič moc nevedel prezrádzať nemal. Pid sebazáchovy bol ešte celkom slabí, alebo si možno myslel, že sa ho to netýka. ,,Ja bývam v jednej, ktorá je celkom ďaleko smerom na juh. Je super. Máme kúzelnú hmlu a vydru čo rozpráva- no ešte som ju nevidel. Možno mi ju ukážu keď sa mi podarí postúpiť v hierarchii o niečo vyššie, no nie som si úplne istý," oznamoval samcovi samé zaujímavosti, ktoré by sa mu mohli v nadchádzajúcom živote aj celkom hodiť. Alebo ani nie. Ryšavý vlk sa rozišiel do lesa, smerom k rieke, ktorá tiekla od lesa v ktorom sa nachádzali, smerom na západ. To však Nicos v tomto momente nevedel. ,,A ty by si sa do svorky chcel pridať? Však byť tulák musí byť..." mykol plecami. Jediné čo vedel bolo, že jemu by sa to určite nepáčilo.