Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Koniec sveta >
Obraz bieleho zvieratá sa mu stále vynárali v mysli aj keď samotné stretnutie vôbec nepokladal za dôležité - však to bola predsa len nejaká zvláštna mačka, ktorej kožuch pekne zapadal do prostredia. Nič čo by nevideli kdekoľvek inde na svete ak by pozerali dostatočne starostlivo. Zdalo sa však že Danie zostala rovnako zaskočená ako on. Nech to už ale bolo akokoľvek, ticho, ktoré medzi nimi po pohľade na rysa po niekoľkých desiatkach minút vyprchalo. ,,Ja dúfam, že bude dom aj niekto nový, aby sme sa mohli zoznámiť s viacerými vlkmi zo svorky," ponúkol jej vlastný pohľad na vec a jemne naklonil hlavu. Skutočnosť bola taká, že väčšinu členov skutočne videl len raz a aj to bolo len na love snáď pred rokom. Zacvakal ušami. ,,Spomínaš si na toho malého vlka keď sme boli po prvý raz na love? Ten vyzeral že by mal byť v našom veku!" zamýšľal sa nahlas a dúfal, že by sa mu Stara mohlo podariť stretnúť. A dokonca to bol aj vlk, to Nicos potreboval. So sestrou sa nedalo až tak porozprávať - alebo si to aspoň myslel. V tomto veku by sa mu však hodili nejaký testosterónový kamaráti. ,,Hm a vyzerá že je to aj celkom blízko. Ale tieto hory sa mi moc nepáčia," zanadaval si, keď mu pohľad znovu padol na prekážku ktorú museli prekonať predtým ako sa vrátia do Sarumenu. Ale nemohli byť predsa len tak hrozne ďaleko! Už nebolo kam inam ísť. ,,Myslíš, že budú tento rok u nás vo svorke nejaké vlcata? To by bolo cool!"
> Uholny hvozd

15. Najít bílého rysa

Ježčí mýtina >
Na čele sa mu nachádzala vráska s tým, že sa mladý ryšavý vlk naokolo seba rozhliadal ako žeravý. Doteraz mal pocit akoby aspoň ako tak vedel kde sa nachádzajú, no s každým ďalším krokom sa viac strácal. Sarumen sa predsa len nachádzal na najjužnejšom konci území ktoré poznal, nie? Vychádzal mu teda ako pravý jedine fakt, že museli niekde zle odbočiť a vybrali sa nakoniec iným smerom. Čo sa mu vôbec nepáčilo. Aj keď sa vždy mohli otočiť aj ísť po svojich vlastných stopách späť, už teraz stratili snáď pol dňa cestovania. Čo znamenalo, že ďalšia noc v zime bola omnoho viac pravdepodobnejšia než si Nicos chcel predstaviť. Rovnako však, presne tak ako jej, sa mu do nosa dostávali pachy, ktoré ho pomerne znervózňovali. Boli zvláštne, úplne iné ako tomu bolo inde na pláňach zapadnutých snehom. Cvakal ušami, no hory boli tiché, možno až príliš tiché. Nicosovi sa na šiji stavala srsť do pozoru a on sám sa viac pritiahol k sestre, počítajúc s tým, že v počte je sila. Aj keď ich počet priamo ohlušujúci nebol. ,,Danie poďme späť, mne sa už nechce chodiť po tak hlbokom snehu stále," štuchol sestru pod rebrá aj keď bolo na nej jasne vidieť, že ona sama sa príliš nemala k tomu aby spoločne pokračovali ďalej za nosom. Prestúpil z nohy na nohy a už otváral tlamu aby sa začal sťažovať zase o niečo viac, skôr ako akékoľvek slovo opustili jeho hrdlo, sestra ho zastavila. Ryšavec sa jemne sklonil a slepo pozeral pred seba, keď sa v bielej ničote snažil zachytiť niečo viac ako len kmeň akéhosi stromu. Ako vlk mal rozhodne dobrý zrak no ani jemu sa príliš nedarilo v prostredí do ktorého sa momentálne opieralo vychádzajúce slnko. Všetko žiarilo omnoho viac ako v jeho snoch, ktoré boli často možno až priveľmi žiarivé! ,,Čo je t-" zasekol sa v strede vety, keď už začínal veriť, že si z neho Danie skutočne robí srandu. V tom okamihu mu ale žlté oči padli na zviera, mačku, plaziacu sa v tieňoch. Alebo minimálne ako to bolo možné. So širokým úsmevom pozrel späť na sestru a zase k mačke, neveriac, že videli zviera, ktoré bolo také vzácne. Možno by ho dokonca mladý vlk postavil na priečku k hovoriacej vydre, ktorá patrila Sarumenu! ,,Woah," nadšene vydýchol a ešte zopár minút v tichu pozoroval zviera ako sa im zakráda preč z dohľadu. Nakoniec sa otočil smerom k Danie, no tá už pomaly aj odchádzala. Nenechal sa ponúkať a rýchlo docupkal k nej, aby sa nepresúvala sama. ,,Hej, pome."
> Savana

8. Vytvořit sněhovou sochu

Stredozemka >
Laby sa mu zarývali hlboko do snehu akoby mal skutočne dva metre. Snežilo dokonca celý deň a nevyzeralo to, že by sa čoskoro malo skončiť. Našťastie sa ale obloha rozvidnievala a dokonca mladému ryšavému vlkovi už ani nebola taká veľká zima! Nicos dobre vedel, že ak sa im podarí preži noc, nakoniec to dopadne viac ako len dobre. A mohol byť spokojný, že jeho slová skutočne vyšli. ,,Už aby sa rozplynuli lebo tento sneh ma už začína nudiť," odfrkol si. Sneh už síce nepadal tak silno, no stále sa mu kde tu zviezol na srsť. Šťastie len bolo, že sneh nebol ťažký a tak nijakým spôsobom vlk neobmedzoval. Teda ak nepočítal, že sa mu kráčalo v hlbokom snehu o dosť horšie než by sa mu kráčalo na suchej zemi. Tak či onak, dúfal, že aspoň zima nebude trvať až tak veľmi dlho a čoskoro sa objaví jar. ,,Ale však! Tie hviezdy sú skoro všetky rovnaké a divné," zanadával si zase. Síce bola pravda, že sa príliš naučiť nesnažil, no to nebolo dôležité. Jeho postavenie sa vždy mohlo zmeniť a rozhodnutie sa urobí iné. Nakoniec aj tak s Danie nemali na práci nič lepšie. Minimálne v lete určite nie. ,,Postaviť medvedicu by som dokázal, pozor," prešmykol sa okolo sestry a hneď sa dal do hrabania snehu aby jej pomohol. Najskôr museli dostať nakopu dostatok snehu aby sa postava aspoň ako tak podobala - šťastie bolo, že medveď okrem toho, že bol guľatý, príliš veľa ťažkých tvarov nemal. Najmä ak ste ho chceli postaviť ležiaceho. Pohľad mu padol na odkrytú zem a zopár zaschnutých bylín čo na nej ležali. ,,Aha, toto by mohli byť zuby!" nadšene skočil k zemi a ihneď vyťahoval všetko čo nebolo k pôde primrznuté. Napchal si plnú tlamu zoschnutej živej hmoty a začal to napchávať k miestu kde by mala mať medvedica hlavu. Miestami to možno dokonca aj trochu prehnal, keď sa na svoje dielo pozrel z diaľky skôr zuby pripomínali krokodíla než akéhosi medveďa. Vyplazil na sestru jazyk a nakoniec sa zasmial. ,,Náhodou sa nám to celkom podarilo, aj keď je taká krpatá. Schudla cez zimu, no," mykol ramenami a pohodil hlavou. Niekto kto by nevedel o čo sa jedná by si mohol myslieť, že to medvedica ani len nebola, no to nebolo vôbec podstatné. Minimálne nie pre Nicosa a snáď ani pre Danie - našťastie však nemali náladu zapodievať sa s daným problémom a radšej sa zase pobrali zase na smer do Sarumenu. ,,Hm, tieto končiny nejako nepoznám," zamyslel sa, no aj tak nasledoval sestru.
>Koniec sveta cez Eukalyptový les

10. V noci pozorovat zimní oblohu

Velká húština >
Nicos sledoval pohľad svojej sestry smerom k oblohe a musel pritakať. Niekedy by bolo skutočne lepšie mať krídla a len tak sa nechať vyniesť smerom hore - alebo v prípade, že by mal krídla, ktorýmkoľvek smerom. Svet by bol zase o niečo jednoduchší, alebo to si aspoň mladý ryšavý vlk myslel. V tomto momente by mu to pomohlo! Rozhodne by sa aspoň necítil tak zmrznuto ako doteraz. Teda vlastne! Ticho sa zamyslel pričom sa mu na čele objavila vráska, niečo bolo iné, ale nebol si úplne istý čo to mohlo byť. ,,Niektoré súhvezdia si ešte pamätám, keď nám im doma ukazovala mama. Alebo to bol niekto iný? Už ani neviem," hlava sa mu zase otočila smerom k oblohe, ako sa snažil pohľadom nahmatať aspoň niečo čo by mohlo byť iné než chlpaté biele mraky. Tie snáď nemali konca kraja a sneh na Nicovu hlavu padal takmer celý deň a nezdalo sa, že by sa čoskoro chystal skončiť. ,,Myslíš, že sú tu rovnaké hviezdy ako u nás doma? Nie sme zase tak ďaleko aby obloha vyzerala inak," zamýšľal sa zatiaľ čo pohľadom žltých očí zazeral do tmy. Svetlo mesiaca, ktoré by osvetlovalo chladnú noc v tomto momente skutočne chýbalo a im nezostávalo nič iné ako si hviezdy hore nad nimi len predstavovať. Nakoniec aj tak pozorovanie hviezd bolo viac o predstavivosti než o vedomostiach. Nicovi nikdy nedávalo zmysel ako niekto môže niečo z hviezd skutočne vyčítať a predpovedať. Jedine tak, že skupiny hviezd vytvárali obrazce, ktoré sa mohli niekomu ako niečo zdať - a to bolo asi aj všetko. No evidentne Danie o tom vedela niečo viac ako by si on sám dokázal predstaviť a trochu mu bolo ľúto, že zrovna dnes sa im skutočne nepodarí o nočnej oblohe rozprávať do trošku väčšej hĺbky. ,,Najľahšie som vždy našiel býka! Aj keď sa teda na býka veľmi tie hviezdy nepodobali-" odfrkol si a venoval oblohe jeden z posledných dlhých pohľadov, ktoré mohol. Do očí mu predsa len padali vločky a musel nepríjemne žmurkať aby sa mu podarilo pohľadom zavadiť aspoň o tie oblaky, ktoré ho akoby oslepovali. Nech to už ale bolo akokoľvek, Nicos spoločne s Danie boli na výprave, ktorá sa ešte zatiaľ rozhodne neniesla ku svojmu koncu a ak sa k nemu chceli dostať pomerne skoro, nemohli zostať zaseknutý na jednom meiste. Aj keď sa mu už príliš pokračovať nechcelo a laby ho boleli, najradšej by sa niekde zvalil a zaspal aspoň na niekoľko desiatok hodín. Po tomto všetkom si s Danie rozhodne budú zaslúžiť víkend plný spánku a lebedenia. Minimálne do okamihu kedy sa ich svaly znovu zahrejú na dostatočnú mieru.
> Jazvečí palouk

Pri jej slovách Nicos nasucho prehltol a pozrel na ňu takmer vystrašene. ,,Uh-um," prestúpil z nohy na nohu a razom sa cítil akoby už taká veľká zima nebola. ,,To neznie úplne dobre, nebudem klamať. Som rád, že som tu vtedy nebol a snáď nabudúce ani nebudem," zakrútil hlavou a pricupkal ku sestre. Nie len že sa mu vôbec nepozdávalo čo sa okolo nich mohlo diať najhoršie na tom bolo, že on sám ešte nikdy neobjavil svoju mágiu. A dokonca ani teraz, keď mal mágiu ohňa takmer na dosah, nedokázal ju vo svojej mysli dočiahnuť. Samozrejme za predpokladu, že by to šlo, čo Nicos nevedel, že by skutočne nešlo. Jediné čo ho nakoniec potešilo, aj keď nemalo, bol fakt, že oheň neovládala ani Danie. Keď už v niečom boli spolu, tak v niečom boli spolu a to bolo hlavné. Odfrkol si a s naježenou srsťou dovolil sestre aby tentoraz viedla ich výpravu späť do Sarumenu práve ona. Noci ktorá sa na nich dovalila sa už aj tak nevyhnú a tým pádom im nezostávalo nič iné ako len ďalej kráčať za nosom aby sa z nich nakoniec nestali nejaké ľadové sochy. Ryšavý vlk mal pred sebou ešte dosť veľa toho čo chcel zažiť a tým pádom sa nechystal umrieť, zobral si teda radu od sestry viac ako len k srdcu a stal sa pre tentoraz jej skutočným nasledovateľom. ,,Myslíš, že do ďalšej noci sa dostaneme späť do svorky nie?" pýtal sa, aj keď mu bolo viac-menej jasné, že áno. Už mohli byť až tak ďaleko! Nicos radšej teda pridal do kroku a vrhol sa do snehu akoby nemal nijakú inú možnosť!
> Stredozemka

9. Uspořádat táborák s alespoň 1 dalším vlkem

Mahtae juh >
Nicovi sa od tlamy do vzduchu dostávali obláčiky pary. Skutočne im pritužovalo a už ani úkryt v lese opadaných stromov im nepomáhal. Sledoval sestru ako sa spoločne s ním klepala pod nepríjemným počasím. Odfrkol si so smiechom. ,,Na to, že sme sa obaja narodili v horách sme pekné citlivky na zimu," smial sa pod slovami svojej sestry a krútil pritom hlavou zo strany na stranu. Keby sa na nich teraz pozrel jeden z ich rodičov, možno by si mysleli ako veľmi patetické ich decká sú. Ryšavý vlk by klamal ak by povedal, že nemal leto radšej. Vo vysokých teplotách ste si vždy mohli nájsť nejakú jaskyňu kde prečkať deň, alebo kaluž plnú chladnej vody. Avšak v zime či bol deň alebo noc, vždy bola zima alebo ešte zimšie. Srsť na chrbte sa mu nepríjemne naježila, jej reakcia sledovala jeho myšlienky až sa zatriasol. ,,Čo keby sme si zaobstarali nejaké teplo?" spýtal sa Danie a mrkol smerom na ňu so smutným pohľadom. Aj jemu bola zima, aj jej bola zima. A všade naokolo nich bolo drevo. Keby ho len dokázali vzplanúť presne tak ako to na jeseň urobila Jenna! Ani jeden z nich by sa nemusel báť ako v noci dopadnú. Keďže mladému vlkovi bolo jasné, že hneď ako sa slnko skryje za obzor začne tá skutočne nepríjemná časť dňa. ,,Možno by sa nám mohlo podariť nejako založiť oheň?" štuchol sestru labou do ramena a kývol jej. Najskôr keď sa chceli dostať do stavu žeby mohli skutočne oheň založiť, museli si zhromaždiť čo na ten oheň potrebovali. A keďže sa nachádzali v pomerne hustom lese, nebol problém nájsť popadané konáre. Nicos v rýchlosti prečesal pohľadom svoje okolie, no veľmi rýchlo si uvedomil, že to asi nebude také jednoduché ako si na prvý pohlaď myslel. Všetok ten hlboký sneh úplne zahatal jeho plány pozbierať konáre - najskôr ich predsa len bude musieť vykopať a až potom sa budú môcť použiť. Kývol ešte raz na sestru, hej toto musel dať, alebo sa o to aspoň nejako pokúsiť. Zima bude skutočne v noci drsná, to už vlk vedel teraz. Niekoľko konárov našiel spod prvého stromu, ktorý si vybral. Zopár im predsa len stačilo, nepotrebovali mať na začiatok hromadu. Potom keď sa im oheň chytí tak nájdu viac! Nicos to pritiahol na čistinku kde sa s Danie rozdelili a zopár sekúnd premýšľal čo ďalej. Čo robila Jenna predtým ako sa to v lese rozhorelo? Hlboko sa zamyslela, zavrela oči a čo ešte? To bolo všetko. Rýchlo sa poobzeral či ho sestra vidí a následne pevne zavrel oči až sa mu na čele vytvorila hlboká vráska. Nemal najmenšieho tušenia nad čím mal premýšľať a tak prvé čo mu napadlo bolo samozrejme oheň. Predstavil si ako hŕba konárov pred ním horí, v mysli si vykresloval každý plamienok ako olizuje kôru konárov pod jeho labami a takmer až cítil jeho teplo na svojej hrudi. Sklamanie prišlo ale ihneď ako si dovolil otvoriť oči. Úsmev mu pohasol. ,,Ah..." zavrčal si popod nos a nakopol hrudu snehu do vzduchu. ,,Nejaký iný nápad?"

1. Předstírat, že jsem zimní upír s tesáky z rampouchů

Kvitnúce lúky >
Zdalo sa, že sa na neho urazila - alebo sa tak len tvárila. Nicos na Daniel v rýchlosti vyplazil jazyk a uškrnul sa. Ich doťahovanie bolo na dennom poriadku a mohlo sa na prvý pohľad zdať, že sa vlastne ani nemajú poriadne radi. To bol vďaka ale omyl! ,,Však... Lebo sa naň niekto... Vycikal," upozornil sestru a úkosom na ňu pozrel. Takéto ona nevedela? Popravde bol celkom prekvapení. A možno práve preto sa ani nejako rýchlo nepovedal k tomu aby si z nej zas a zaraz robil srandu ako to on už často robieval. Nie len že vydržal, ale dokonca jej problematiku aj vysvetlil! A to bol rozhodne posun vpred, minimálne teda rozhodne u ryšaveho vlka pri interakcii so sestrou. ,,Ten sneh bol dobrý ale myslím že som sa ho prežral," zanadával si ticho a prekrútili očami. Najradšej by ho už ani nevidel, no veľmi dobre si uvedomoval, že zima ešte poriadne ani nezačala. Na to že sa narodil v horách, horskú zimu skutočne príliš rád nemal a radšej by bol za jar ebo skorú jeseň. Obaja momentálne prechádzali okolo zamrznutej rieky a mladému vlkovi k nej neustále uchádzali oči. Nemal rád vodu, alebo to si minimálne celý svoj život hovoril. Na to všetko ho však v poslednej dobe pomerne silno priťahovala a Nicos by sa vnej snáď aj rád okúpali. Jeho názor by snáď bol ale úplne iný ak by ho od hĺbok nedelila hrubá vrstva ľadu, ktorej evidentne veril viac ako sám sebe. Rýchlym pohľadom skĺzol ku sestre a nakoniec odbočil smerom vľavo ku korytu rieky, ktorá sa snáď ťahala až na koniec sveta. Z miesta na ktorom stali rozhodne nedokázali vidieť jej koniec ale to ani nebolo podstatné - nakoniec mali namierené niekde úplne inde než na koniec nejakej rieky. ,,Aha čo som našiel," zastavil sa až pri hladine rieky a s pohľadom smeroval ku komárom vysiacim nad riekou. Našich kôre boli poprilepovane kvaple vody premrznuté snáď na kosť. Ryšavec sa postavil na zadné laby a tlamou jeden či dva stiahol k zemi. Samozrejme s teatrálnym hrotom sa ich na zem spustilo viac a on zostal takmer zasypaný. Oblizol sa, no po skúsenosti so snehom na to šiel tentoraz radšej pomaly. Dva ľadové ostane mu zapadli priamo za tesaky a on sa takmer až naplašil.,,Teraz je zo mňa šablozubý tiger, alebo nejaký upír!" uškrnul sa na sestru a popri Tom na ňu rovno aj zavrčal. Srsť na krku prinútil povstať aspoň tak ako sa mu v rýchlosti darilo, no mal sa skôr na smiech ako naozaj. Skočil po nej, no ľad pod jeho lanami nepríjemné zaprskal a tak ho nálada rýchlo prešla. Miesto toho radšej v rýchlosti nakoniec ľad schrumal a už mu aj stačilo. ,,Na, daj si," šťuchol ľad smerom k nej a vybehol späť na hrádzu rieky, kde sa munad hlavou otvoril zasnezeny les.
> Húština

5. Nechat si zmrznout mozek

Vodopády >
Ústa sa mu pohybovali, no nevychádzali z nich žiadne slová, keď sa snažil napodobniť sestru v jej káraní - našťastie to však z uhlu v ktorom stála nemohla vidieť, alebo nie dostatočne dobre na to aby sa mu zakusla do chvosta. Bol však prinútený pozrieť sa na ňu s nadvihnutým obočím ,,Huh? Takú hovadinu by som nespravil!" ohradil sa nespokojne, takmer až urazene, akoby Danie povedala niečo čo ho na smrť rozcitlivelo. Nie, skutočne sa jej nechcel priznávať, že urobil presne, to o čom mu hovorila. V tomto momente si zaslúžil byť on ten múdrejší a aj sa svojej príležitosti chytil bez toho aby nejako extra váhal. A nakoniec sa to jeho ryšavá sestra nemusela nikdy dozvedieť. Nervózne si zahryzol do stále boľavého jazyka a prešiel si ním po tesákoch. Snáď sa mu zahojí čoskoro. Nebol by to samozrejme ale on, ak by sa hneď nepokúsil odviesť pozornosť nejakou hlúposťou a vyvolať úsmev na tvári, minimálne sám sebe ak nie niekomu ďalšiemu. ,,Ale vieš čo by som urobil? Zožral tento sneh!" otočil sa smerom k sestre a labou jej do tváre vyprskol horný poprašok snehu. A následne sa rozbehol pred ňou. ,,Ale nežer ho ak je žltý, ten nie je dobrý," smial sa na nej, keď jednou z predných láb jej strčil do ramena. Hlas, ktorým svoje slová sestre predstavil bol podpichujúci, niečo podobné, ako keď sa rozpráva učiteľ so svojim žiakom, akoby práve povedal niečo pod slnkom najjednoduchšie. Ryšavý vlk si zo sestry skutočne robil srandu, to bolo niečo čo robil vždy. Nakoniec zastal niekoľko desiatok metrov pred Danie a prednou časťou tela sa zviezol do snehu. Zadok spoločne s kmitajúcim chvostom držal zase vysoko vo vzduchu a popri tom hravo na sestru vrčal. Do svojej ,,večere” sa však pobral až v okamihu, keď sa mu podarilo zachytiť pohľad sestry smerujúci k jeho osobe. Teatrálne otvoril hubu širšie ako bolo potrebné a narval si ju plnú snehu ako mu to len šlo. Ten sa takmer okamžite začal rozpúšťať, čo Nicosa prinútilo aby ho rovnako rýchlo aj prehltol a sklonil sa pre ďalší. Vodou sa predsa len nedalo nič pokaziť a jemu chutil - samozrejme až do okamihu kedy sa mu do lebky rozletela nepríjemná bolesť a jemu svaly na tlame nepríjemne zasekli. Všetok sneh, ktorý ešte nestihol prehltnúť mu vypadol z tlamy späť k zemi a všetka vlhkosť vytvorila nevzhľadnú mláčku snehu a jeho slín. ,,Au. To bolo za čo?" labou si prešiel po čele hneď ako bolesť ustúpila a jeho mysľou bolo možné začať preháňať nejaké myšlienky. Žltými očami pozrel smerom na sestru, veľmi dobre vedel, že sa mu teraz bude rehotať. Nespokojne si odfrkol už v predstihu. Počkal kým sa k nemu pridá aby mohli pokračovať ďalej.
> Mahtae juh

2. Jít se podívat na zamrzlý vodopád

Ageronský les >
Ak by nežilo ešte o niečo hustejšie, Nicos by si snád nevidel na koniec nosa. Teda, ryšavý vlk samozrejme preháňal, ako to už mal vo zvyku a aj keď počasie bolo zlé, nebolo AŽ také zlé. ,,Budem sa tváriť, že som to všetko nepočul!" otočil sa so smiechom smerom k Danie s ktorou mali pomerne produktívnu konverzáciu. On si zas a znovu išiel vytočiť sánku z kĺbu a ona jeho blabotanie počúvala - najlepšia dynamika súrodeneckého dua, ktorá pod slnkom existovala. Alebo sa tak Danie minimálne tvárila a to Nicosovi vôbec nevadilo. ,,Inak, príde mi, že ešte tak veľa vlkov zo svorky nepoznám a často na to ani nie je príležitosť," začínal plánovať čo všetko by zase mohli urobiť. Keď už im výlet do okolitých svoriek s výpravou zo Sarumenu nevyšiel. Popravde poznal zo svorky jedného vlka, ktorého by chcel spoznať o niečo viac a to bol Star, ktorého stretol raz na love. Vyzeral byť v rovnakom veku ako oni dvaja a tým pádom by mohli byť kamoši! A Nicos potreboval kamoša vo svojom veku viac ako soľ. ,,Možno by so sretnutím súhlasili viacerí a mohlo by to byť oficiálne!" nadskočil a takmer sa mu pod labami podlomila zem. V hustom snežení si poriadne nevšimol, že sa pred nimi otvorila prepadlina. Alebo tak aspoň vyzerala z jeho uhľa pohľadu. obzeral sa aby zistil ako sa dokážu dostať dole, bez toho aby sa museli zase sánkovať ako minule. ,,Uuuh! Pozri na ten vodopád," obzeral sa do strany počas toho ako sa pomaly snažil zostupovať smerom k zemi. Bojoval s nápadom, že skočiť rovno po hlave dolu nie je vôbec dobý nápad, čo bola skutočne pravda. Niektoré myšlienky mali zostať nevypovedané a on si to dobre uvedomoval. ,,Som si nemyslel, že aj taký prúd vody môže skoliť trochu mrazu," uškrnul sa a jedna z predných láb mu zakryla ňufák. Vďaka srsti, ktorá mu chránila telo mohol mať snáď až mylné predstavy o tom ako to ,,vonku" skutočne vyzerá. Zatiaľ čo jemu síce zima bola, ale nie až taká, že by z toho skutočne zamrzol! To ten vodopád nejako vzdal svoj boj, alebo čo? Jemne naklonil hlavu na stranu, no zamrznutá voda nebol až tak veľmi zaujímavá na to aby pri nej zostal stáť dlhšie ako bolo potrebné. Predsa len mali s Danie úplne iný cieľ než sa pozerať ako vodopád zapadá snehom. Aj keď to bol celkom pekný pohľad, Nicos by v tomto ohľade nerád klamal. Pozrel teda smerom na sestru, či sa snáď ona nechcela na mieste zdržať a potom sa vydal popri rieke smerom na juh. Možno tam niekde bude o niečo teplejšie?
> Rozkvitnuté lúky

16. Vyznat někomu svou náklonnost pod jmelím

Veľké vlčie jazero >
Ryšavému vlkovi sadali na uši a chrbát obrovské snehové vločky padajúce z neba. Jeho srsť, samozrejme ak srsť každého druhého vlka, na to bola pripravená, takže sa nejednalo o niečo čo by ho nejako výrazne hnevalo. Skôr mu vadili mokré laby od vody, ktoré sa mu len ťažko v snehu zoschli. Snail sa na to ale nemyslieť, predsa len si vravel, že to všetko má v hlave a možno to aj bola pravda - alebo aj nie. V hlbokom snehu sa mu tiež nechodilo práve najlepšie ale v takomto počasí i nedokázal inak pomôcť a už mu nepomôže ani sťažovanie sa. Les sa pred nimi otvoril pomerne rýchlo, bolo ho vidieť už z diaľky a Nicos popravde nevedel čo si od svojho výletu nakoniec sľubuje. Možno sa mu len nechcelo ísť poriadne domov aj keď stále sa mu v mysli objavovala Maple, ktorá im ľúbila výlet. Výlet, ktorý si s Danie nakoniec urobili sami! ,,Oh pozri sa! Aha koľko imela všade na stromoch," povzdychol si s úsmevom ryšavý vlk a hlava sa mu otáčala k oblohe. Sneh mu padal do tváre a miestami dráždil oči, no pohľad, ktorý dostával sa mu páčil dostatočne na to aby chvíľkovú nepohodu prekonal. Pohľadom vyhladal sestru, ktorá ho nasledovala a on bol rád, že nie je sám. ,,Keď sú tie duby takéto holé tak to vyzerá akoby mali zelené čapičky," uškrnul sa na ňu a zase sa mu pohľad vrátil k oblohe. Prechádzal pomedzi vyschnuté stromy a snažil sa tváriť, že mu hlboký sneh pri chôdzi vôbec nevadí. ,,Inak, som ti chcel povedať.." uši sa mu sklonili k hlave a pohľadom žltých očí prechádzal po snehu. V lese toho nakoniec predsa len nebolo až tak veľa k videniu. Začal sa teda ťahať smerom ďalej, možno niekde na juh. ,,Že aj keď to tak niekedy nevyzerá, tak som veľmi rád, že si za mnou vtedy šla," uškrnul sa na sestru. Oni dvaja spolu väčšinou o takýchto veciach nerozprávali. Nicove prejavy náklonnosti boli skôr namierené smerom hryzenie do chvosta a zarazenie hlavy do snehu. Bol by rád ak by mu podobné slová vychádzali z úst jednoduchšie, no ak nie je niekto naučený na prejavy náklonnosti, častejšie má v hrdle nepríjemnú guču než milé slová. Niekde v hĺbke duši vedel, že sestra to má rovnako, no v takomto čase sa cítil akosi sentimentálnejšie. Hlavne keď sa nechcel vracať k myšlienke, že je otázka ako dlho ešte spolu zostanú. ,,Bez teba by to tu bolo také smutné, chápeš," šťuchol by do nej, ale radšej si to nechal pre seba.
> Vodopády cez Dlhú rieku

6. Přilepit se jazykem k ledovému povrchu

Nicos by klamal ak by z jeho úst vyšli slová, že má rad ryby. Teda, nie žeby ich nenávidel, rozhodne na jedlo nepozeral cez pazúre, no ani ho príliš nevyhľadával. Ak by si v tomto momente mohol vybrať medzi rybou a zajacom, určite by si radšej vybral mŕtveho zajaca. Brucho mu ale hlasno škvŕkalo, mokré laby ho studenili a zajaca pred neho skutočne nikto ešte nepoložil. S mierne ohrnutým nosom skočil po rybe čo sa v tomto momente nespokojne metala po zamrznutej hladine a zovrel zuby okolo jej hlavy až do okamihu kedy mu v tlame nezostala úplne ochabnutá. Krv ruby zmiešaná s jazernou vodou mu kvápala z huby až do okamihu keby ju spoločne s rybou vypľul. S hlasným thudnutím dopadla na ľad a on sa otočil k sestre. ,,Tie ryby ale vôbec nevoňajú práve najlepšie," vyplazil jazyk jej smerom. Skutočne, vôňa ryby napáchnutá bahnom nebolo práve niečo po čom by sa dvakrát obzeral, no nakoniec to nevadilo. Čo mu ale vadilo rozhodne viac boli nepríjmené kosti čakajúce kedy by sa mu mohli zapichnúť rovno do krku - hlad bol ale hlad a Nicos mal rybu zožratú snáď na dva hlty a ani si nestihol všimnúť či ho v krku zaškrabali skôr šupiny alebo kosti. V rýchlosti si oblizol tlamu a pohľad vrhol na sestru, ktorá mala tiež dosť svojich starostí s vlastnou rybou vytiahnutou nad hladinu. Jediné čo mu v tomto momente zostalo bol krvou potriesnený ľad a jeho žalúdok si stále žiadal o niečo viac. Najskôr sa len pomaly sklonil k hladine a oňuchával ju, aký ale rozdiel bolo či je krv vo zvierati alebo na zemi? Spokojne teda olízal chladný povrch a nechával si červenú tekutinu rozplývať na jazyku. A dokonca sa vrátil späť po ešte zopár oblíznutí, až do okamihu keď mu jazyk zostal otlačený v ľade. Spanikáril, snažil sa odtiahnuť, no jazyk mu stále držal na lade. ,,Ďianie! Šom ša plilepil!" nechal sestru vedieť, akoby práve ona bola niekto, kto by mal vedieť o každej blbosti, ktorú Nicos urobí. A áno, ako jeho sestra si to síce nevybrala, no aj tak jej táto úloha nakoniec prischla. Srdce sa mu vrazilo do krku a on len pomaly kmital hlavou zo strany na stranu - až do okamihu kedy jeho zúfalosť nabrala najvyššie hranice a šklbol hlavou smerom dozadu. V tlame mu zostala krv, no v tomto momente si už ani nebol úplne istý či bola jeho alebo kapra. ,,Ah kurňa to bolelo ako fras," nadával si popod nos ako sa pomaly vracal ku sestre. Už ho chuť do jedla aj prešla, a na lovenie nemal ani pomyslenia. Počasie bolo hrozné sneh sa z oblohy sypal akoby ho nebolo málo. ,,Nejdeme sa skryť niekde pod stromy?" vyzval ju s cvaknutím uší, no veľmi dobre si uvedomoval, že najbližší les rozhodne nebude najlepší výber. Počkal na reakciu sestry a po jej boku sa rozišiel smerom k lesu. Ale najskôr cez pláň.
> Ageronský les cez Severný Galtavar

12. Jít chytit kapříka

,,Myslím, že si to tam tí vlci začali nárokovať, no zdalo sa, že sú tam len dvaja. Ale asi aj to sa počíta za svorku," mykol ramenami. Poriadny význam slova skutočne nepoznal a tak nebolo divu, že si nebol práve istý. V poslednom čase sa zdalo akoby si ryšavý vlk nebol istý už ničím, no nakoniec to ani nebolo podstatné. Ale ak by mal pravdu povedať, rozhodne by s nimi chcel prehodiť zopár slov. Ako to vlastne funguje? Usadíš sa prost v lese a … hotovo? ,,Hm, naposledy keď som tam bol tak boli v pohode. Mohli by sme sa potom za ňou zastaviť ale," odpovedal na otázku sestry a pohľadom sa zase vrátil smerom k ľadu, kde len pred pár momentami videl uchádzajúce tiene. Nie žeby sa nejako extra ponáhľal, no labou zahrabal do ľadu snažiac sa ich … prilákať? ,,Počkaj ono mi to uteká!" Teda, alebo skôr pláva preč. To bolo v konečnom dôsledku jedno. Nicos sa vrhol dopredu za tieňom, ktorý sa teraz v noci zdal byť ešte tmavší ako voda a dúfal, že sa mu ho nepodarí stratiť. Našťastie však voda pri brehu nebola zase tak hlboká a ľadová vrstva len protestne mrnčala. Našťastie držala viac ako len pevne, aspoň teda zatiaľ. Dokým do nej Nicos naschvál neudrel prednými labami, akoby nebol žiaden zajtrajšok. ,,Však ty počkaj!" vrčal nahlas a svoj úder zopakoval ešte zopár ráz, až mu chladná vode nevyšplechla snáď až k ňufáku. Nemal najmenšieho tušenia čím to bolo, no v tomto momente ho poháňalo dopredu niečo čo nepoznal. Možno to nakoniec bol aj hlad, keďže si nespomínal kedy naposledy jedol. Nie príliš nadšene ponoril laby do vody a zaryl do nej snáď po ramená. Po tom ako sa ľad už nalomil, nebol najmenší problém urobiť dieru väčšiu, aby sa k nej nakoniec zmestili obaja a navzájom si pomohli. Teda samozrejme, jedine ak sa Danie chcelo pridať k jeho nebezpečnej zábave. Keď sa na niečo silno sústredíte , čas ubieha akosi rýchlejšie. Nicos si ani nevšimol ako dlho musel čakať kým mu pod nosom nakoniec znova preplával tieň. Chňapol po vode a - zuby mu cvakli okolo niečoho klzkého, čo razom vyhodil z vody len aby sa to začalo kĺzať po ľade neďaleko nich. Evidentne plné života. Ryšavec si odfrkol a pozrel na sestru. Snáď počas tejto chladnej noci nezamrzne aj keď sa kus namočil. ,,Žiadna mágia... Je to na prd, chápeš," smutne si povzdychol a poklusom sa vybral k stále sa metajúcej rybe. Pozrel Danei do tváre, nebodaj ona už mágiu objavila? Akože - tento fakt by ho skutočne nahneval.

3. Jít k ledovému jezeru

Východný hvozd >
Laby sa mu už tak veľmi netriasli, čo bola rozhodne výhoda. Nemal rád, keď pod sebou necítil pevnú zem, to bol aj jeden z dôvodov prečo nemal tak moc v láske vodu. Teraz aspoň zistil, že voda nie je jediným jeh strachom, ale aj rýchlosť akou sa dá trieliť dolu svahom a pri tom sa báť keby sa vám zlomí krk na dvoje. Už len pri rýchlej spomienke na ten moment sa mu naježila srsť na chrbtici. Všetko sa malo raz vyskúšať, a jemu to skutočne raz stačilo. V hlbšom snehu vystupoval cestu pre sestru, ako správny gentleman aj keď si uvedomoval, že ona určite chcela robiť všetko sama, nakoniec presne tak ako on sám. Ako sa ale dostávali k jazeru, on spokojne pridával na rýchlosti svojej chôdze až kým sa mu podarilo vyjsť na ľad. Toto bol asi jediný až kedy sa hlbokej vody nebál, vedel, že sa pod ním neprepadne a už vôbec sa nebál, že si zapláva. Pred pár hodinami, keď sa tu objavil spoločne s Altairom už stihol vyskúšať jeho pevnosť a teraz sa len pred Danie svojou odvahou predvádzal. Urobiť ale dojem na túto vlčicu nebolo príliš jednoduché a jemu to nakoniec aj tak bolo asi tak trochu jedno. ,,Ten ľad je už skutočne hrubý," uškŕňal sa keď prechádzal od jedného kameňa k druhému ako akési zviera zatvorené v klietke. On ale zatvorený nebol, samozrejme a preto si mohol robiť čo chcel. A presne to čo chcel teraz bolo chodiť po ľade. ,,No, ale čo som chcel - Sme tu boli kus s jedným vlkom v lese a neverila by si, ale nás z neho vykopli. Vraj, že sa tam niečo robí alebo čo," pokrútil hlavou a ďalej dupotal po ľade. Tam kde sa pohyboval už bolo vidieť aj pod ľad. Sneh odkopával pohybom svojich nôr a lúče slnka, ktoré naň dopadali pod uhlom priťahovali Nicovu pozornosť. Veľmi sa snažil aby sa sústredil na danie a od ich konverzácie neodbiehal, no voda pod ľadom ho začínala fascinovať. Z hlboka sa nadýchol a skutočne sa snažil nechať pohľad na ryšavej srsti jeho sestri. So zatnutými zubami bojoval s nutkaním, ktoré ho nakoniec premohlo. Akoby úplne zabudol, že doteraz sa vody bál a možno by sa jej teraz mal báť ešte o niečo viac. ,,Niečo a tam hýbe," odfrokol si a pohľadom preskočil na sestru, sná´d očakával, že sa k nemu pridá a pôjde skúmať ľad spoločne s ním. Nie len že mal mylné predstavy, ešte by sa Danie aj chytila za čelo.

Velhory >
Nicosa sa vyrútil kdesi pod prvý strom ku ktorému sa dostal. Laby sa mu triasli ako zmyslov zbavené, najmä teda preto, že doteraz sa nimi pevne držal podložky. Alebo sa o to aspoň snažil - no zdalo sa, že sa mu to nakoniec predsa len podarilo keď sa nerozrazil pod prvým kameňom čo sa mu mohol dostať pod laby. Ihneď ako mohol, zoskočil preč z dostky a zaryl hlavu do snehu, všetko sa okolo neho točílo, respektíve utekalo akoby sa nemalo nikdy zastaviť. On len zavrel oči a ticho si pohmkával akoby mu to malo nejakým spôsobom pomôcť. Aspoň sa o to snažil. ,,Už nikdy viac!" nadával hlasno a dúfal, že Danie ho nájde aj bez toho aby ju musel hľadať on. Skutočne sa mu nechcelo v tomto stave kdesi lietať a skutočne sa čudoval, že sa mu nepodarilo povracať. Alebo že mal Nickolas ešte aj úsmev na tvári. Alebo sa mu teda len zdalo, že na tvári úsmev mal. Nakoniec sa ale prinútil otvoriť žlté oči a na zopár sekúnd mal dojem, že oslepol - chvíľu mu trvalo si uvedomiť, že sa len tak rýchlo zotmelo. Predsa len v zime sa na vlkov noc blížila omnoho rýchlejšie. Napokon sa postavil na laby a pohľadom vyhľadal sestru. ,,Ešte predtým ako nás vyrušil Nickolas, som ti chcel niečo povedať. Vieš to veľké jazero kde sme boli na jeseň, nie?" začal a pomalými krokmi sa pobral smerom do lesa, tak aby si nenabil hubu.
> Veľké vlčie jazero

4. Najít boby a s alespoň 1 dalším vlkem sjet libovolné hory - Nickolas a Danie

Skôr ako sa mu dostalo zadosťučinenia od sestry a mohol jej do hlavy natlačiť všetky slová, ktoré by jej rád venoval. Ani sa mu nepodarilo dostať poriadne k téme lesa a tichému chechaniu, na ktoré sa tak veľmi tešil. Predsa len sa najlepšie ohováralo práve s rodinou, ktorá presne vedela na akej vlne sa presne nachádzate. To ale nakoniec nevadilo, Nicovi sa za posledných pár mesiacov čo s Nickolasom zopár dní strávil celkom pozdával a preto ho pozdravil s chvostom vykrúcajúcim sa do všetkých strán. Ten ale okolo nich len prebehol ako zmyslov zbavený smerom do hôr - akoby ho naháňala nejaké príšera! Alebo sa ponáhľal aby mu niečo hore neušlo? ,,Hej Nicko! Kam sa ponáhľaš?" otočil sa za čiernobielym vlkom a zacvakal ušami. Otočil sa späť na Danie a mykol ramenami, nemal najmenšieho tušenia čo sa dialo, ale vedel, že bude najlepšie aby ho nasledovali. Začal teda skákať do kopca za Nickolasom len aby si bol istý, že sa mu nič nestane. Predsa len sa jednalo o člena ich svorky a mali by na seba dávať navzájom pozor. ,,Ten má fakt naponáhlo, sakra práca," nadával ako sa mu laby zarývali do snehu a to mu príliš nepomáhalo v pohybe za vlkom.
Nickolas mal ale evidentne skutočne naponáhlo a hnal sa dole rovnako rýchlo ako bežal hore. Ryšavému vlkovi sa za ním zase nechcelo bežať dole a tak sa radšej porazenecky posadil na zadok a odfrkol si. Síce by s ním snáď prehodil rád zopár slov, až tak veľmi jeho prítomnosť nepotreboval. ,,Zdá sa, že tam niečo našiel," zamyslel sa nakoniec, ako sa mu podarilo vydýchať. Nickolas skutočne vyzeral akoby niečo našiel za tými kríkmi, a to bolo nakoniec niečo čo by ho mohlo zaujať. Pomaly sa tam pobral aby to mohol preňuchať, a netrvalo mu dlho kým si uvedomil, že urobil pomerne veľkú chybu. Svet sa okolo neho začal razom hýbať a on sa šinul smerom späť k úpätiu bez väčších problémov. Okrem toho teda, že mal dojem, že sa mu podarí naraziť si nos do prvého kameňa čo sa pred ním ukáže. ,,Danieee!!" vysúkal zo seba a hodil sa na brucho, len aby mal lepšiu stabilitu a neydžubal sa hneď ako to bude možné. Srdce mu bilo viac ako by sa mu páčilo a začínal mať dojem, že sa mu aj žalúdok začína obracať. Ak by bol o niečo odvážnejší, možno by sa pokúsil nejakým spôsobom zmeniť smer svojej cesty, ktorá bol úplne iná ako Nickolasova. Už mu stačilo len zistiť čo s Danie, na to aby sa ale Nicos obzrel sa príliš bál, že sa vyklopí ešte rýchlejšie.
> Východný hvozd cez Gejzírove pole