Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ihneď ako sa mu podarilo doraziť k dvom vlkom, Nickolas sa k nemu naklonil a predal mu pomerne dôležitú informáciu! Pokiaľ sa tmavý samec doteraz snažil pôsobiť nenápadne, žlté oči Nicosa, ktoré sa takmer okamžite presunuli k vlčici ho z určitej miery určite prezradili. Chvost sa mu na okamih zastavil, akoby neveril buď slovám Nickolasa alebo vlčici, ktorú pred sebou mal. Však vyzerala, jemne naklonil hlavu na stranu, úplne normálne? ,,To fakt?" zabručal prekvapene, jeho hlas nie o moc silnejší ako obyčajný šepot. Bolo veľmi jednoduché vidieť, že obaja Nicovia i išli na podobnej vlne a dokonca aj ch chvosty sa zopár okamihov pohybovali v akejsi synchronizovanej akcii. ,,Aha jasné!" pritakal slovám vlčice, ktorá sa k nemu nakoniec prihovorila. Aj keď nehovorila veľa, stačilo to. ,,V úkryte nie je, takže asi bude mimo územie," zamyslel sa nahlas. Vlčicu, ktorú Islin spomenula videl zopár raz, jej meno taktiež poznal len z počutia, no vedel, že je to pomerne vysoko postavená vlčica v ich svorke. Žeby niečo dôležité? V Nicovej hrudi narástla hrčka zvedavosti, nemal by pchať nos do cudzích vecí, no to sa len ťažko ovládalo. Nickolas ho ale našťastie zastavil úplne inou myšlienkou. ,,Jednorožec? Fakt? Nemožné!" zalapal po dychu a presunul z pohľad zo samca na vlčicu, akoby očakával, že skutočne pritaká slovám jeho priateľa. Snáď by si z neho nerobil srandu! ,,Som ho tam vtedy nevidel! Ale viete čo som videl? Bieleho rysa, tam v horách na juhu!" pripájal sa ku konverzácii a labou ukázal smerom, ktorým by sa mali vydať ak by sa chceli dostať na miesto, kde sa to všetko odohrávalo. ,,Aj to bolo cool ale nebol to jednorožec teda."

Úkryt >
Vonku bola ešte stále rovnaká zima ako keď pred ňou so sestrou utekali do úkrytu svorky. Dokonca aj mesiac na oblohe stále vládol a on sa takmer až naplašil, že spal dlhšie ako celý deň! Na čele mu navrela vráska - a no a čo! Aj keby spal omnoho dlhšie! Zaslúžil si to. Však si to predsa len poriadne odpracoval. Danie sa zaprisahala, že z jeho života raz za čas skutočne urobí peklo a aj jej to vychádzalo. Radšej sa ani nechystal premýšľať nad tými kosťami, vďaka ktorým sa mu takmer úplne vyprázdnil žalúdok. Našťastie však nad svojimi spomienkami nemusel príliš dlho premýšľať, lebo nájsť dvoch konverzujúcich vlkov až taký problém nebol. Ihneď ako mu padol pohľad na Nickolasa, chvost sa mu rozkmital do všetkých strán - Nickolasa mal rád, bola s ním zábava. Druhú vlčicu ale nepoznal, žeby sa splnil jeho sen spoznať niekoho ďalšieho zo svorky, ktorého ešte predtým nemal česť poznať? Pricupkal k nim pomedzi tiene, ktoré zahaľovali hvozd v tejto nočnej hodine a spokojne sa k nim pridal. ,,Ahojte!" pozdravil sa a priplichtil sa na stranu k Nickolasovi. ,,Ja som Nicos, ty si tiež zo Sarumenu, hej?" pýtal sa, aj keď si myslel, že odpoveď už predsa len pozná. Prečo inak by bola na území svorky, že? ,,O čom sa bavíte, môžem sa pridať?"

Nicos spal koľko hodín, alebo to bolo ako sa cítil, keď sa mu konečne podarilo dostať zo sveta snov do reality. Príjemné teplo všade naokolo neho ho tlačilo k zemi a vôbec sa mu nechcelo pohnúť. Kožušiny, ktoré s Danie prečistili voňali úplne dokonalo a to bol aj jeden z hlavných dôvodov prečo sa mu ťažko stávalo. Radšej sa ticho naťahoval a prevaľoval ako len mohol - a potom si uvedomil, že jeho sestra už dávno odišla. Tak to preto tu bolo také ticho a nikto ho nenútil začať upratovať ešte predtým ako poriadne rozlepí oči! Uši sa mu na hlave poriadne nastražili, akoby nechcel sám veriť, že po dlhej dobe mal ráno len sám pre seba. Jeho neexistujúca ranná rutina mohla nabrať na sile a tak sa rovno vrhol späť do kožušín.
Spokojne si povzdychol, už sa mu niekoľko minút nechcelo len tak ležať, čo bolo u neho celkom prekvapivé. Už si dokonca aj stihol spomenúť na svoje jedlo, čo si večer odložil a nenažrane sa do neho pustil a už ani nespomínal ako chutil. Nakoniec mu teda už nezostávala žiadna iná aktivita, ako sa len pobrať do zimy a pozrieť sa či hlasy, ktoré počuli predtým s Danie ešte neodišli.
> Hvozd

Smrčiny >
Danie našťastei vôbec neprotestovala nad jeho návrhom a tým pádom si to zamierili rovno dnu. Nicos si v tlame stále bral svojho zajaca, no nakoniec ho aj tak odložil. Ak by si teraz napratal brucho, už by snáď ani poriadne nezaspal a ak áno, tak by sa mu snívali zlé sny ako tomu bol pred pár dňami. Šuchol ho teda do rohu špajzky a vrátil sa ku kožušinám, ktoré takmer až voňali novotou! Však sa na tom aj poriadne oni dvaja narobili, Nicos by bol veľmi nahnevaný ak by boli zase zasvinené ako predtým. ,,Mohli by sme ísť k Smrti tiež spolu, čo ty na to?" zakmital chvostom. Ten výlet čo podnikli dnes bol viac ako len zaujímavý! Jemu sa to páčilo, aj keď u Danie.. ale veril, že oznámenie ovládania mágie bola viac ako len dobrá udalosť! ,,Ale áno, v lete, to súhlasím," pritakal a položil si hlavu na predné laby. Za dnešný deň toho stihli skutočne mnoho a on si nemohol pomôcť a len zíval ako žeravý. ,,Tak potom ti poviem koho som stretol a ty mi povieš čo nové si objavila!" uškrnul sa na ňu ale netrvalo dlho kým a mu oči zatvorili a on skutočne zaspal.

Nicos vyštartoval takmer okamžite potom ako uvidel napnutie svalov svojej sestry. Nečakal na pozvanie a už vôbec nečakal na kolkovanú žiadosť. Ak dotera museli v tichu spolupracovať, teraz to už bolo všetko len na každom zvlášť aby ukázali ako sa dokážu hýbať za zvieraťom niekoľkokrát menším ako boli oni sami. Nicovi sa celkom darilo, bol napumpovaný z celého dňa a aj keď poriadne v noci nespal, nevadilo mu to. Adrenalín mu viac ako len pomáhal dostať sa do stavu kde ulovenie zajaca bolo pre neho situáciou na život a na smrť. Pred pár dňami sa mu podarilo uloviť zajaca na lúke, aj keď to možno bolo práve vďaka kvôli náhode, to v konečnom dôsledku nebolo podstatné. Dnes mal šťastie znovu, tentoraz bol zajac akýsi pomalší - snáď sa bál, žeby v plnej rýchlosti vrazil do stromu? Nech to ale bolo akokoľvek, Nicos ho chytil za chvost a netrvalo dlho aby mu zostal visieť v ústach. Hrdo hľadal pohľadom sestru, no bola ďaleko, ak by nezavyla v temnom lese by ju poriadne nájsť nevedel. ,,THU!" zaštekal jej späť a rovno sa vydal medzi stromy. Keď sa mu podarilo ju nájsť, zajaca si hodil k nohám. ,,Už bude hlboká noc zase, mali by sme sa už vrátiť," kývol jej hlavou, vzal si korisť a pobral sa smerom ku skaliskám.
> Sarumenské skaliská

Tak veľmi nadšený ako teraz nebol už veľmi dlho - asi tak niekoľko hodín, ak by mal povedať pravdu. Jeho nálady boli často úplne nepredvídateľné a ešte častejšie sa objavovali vysoké vrcholy a veľmi hlboké hĺbky. Trvalo mu niekoľko desiatok sekúnd, kým dokázal svoje nadšenie upokojiť dostatočne na to aby sa mu chvost nemykal do všetkých svetových strán. Predsa len nechcel vyplašiť korisť tím, že začne bubnovať o kmeň stromu. Danie sa ujala vedenia, čo bolo celkom múdre, keď vzala vpotaz v akom stave sa momentálne jej brat nachádzal. Ticho ju napokon nasledoval a hrudník ťahal nepríliš vysoko nad zemou aby si ich zvieratá nevšimli ešte skôr ako dostanú šancu sa do nich zahryznúť. Na jej slová len ticho pritakal a oddelila sa od ryšavej vlčice. Potreboval si nájsť svoje vlastní miesto z ktorého by sa mu lepšie štartovalo za zvieraťom. Nakoniec lov zajaca v lese bol ešte omnoho náročnejší ako lovenie zajaca na lúke. Tu ak by Nicos nevybral jednu zo zákrut, poriadne by si nabil nos. Keď sa dostal na svoje miesto, ktoré si vybral, jemne kývol Danie, že bol pripravený. Aj keď podlá významu slovného spojenia nejednalo o spoločný lov, museli i tak spolupracovať.

Šťuchnutie do ramena jej opätoval a spokojne jej laby vrazil na lopatku. Súrodenci sa poznali dostatočne dobre na to aby vedeli, čo na toho druhého funguje a ako si dať za príučku. Keď nestačilo vyplazovanie jazyka, prichádzalo na scénu štuchania a ak ani to nepomohlo, hryzenie chvosta bola vždy voľba poslednej záchrany. ,,Hm neviem.. Možno by na to mali aj nejaký dôvod o ktorom ešte my poriadne nevieme?" jemne naklonil hlavu na stranu keď sa snažil zachytiť akýkoľvek pach pri kmeni jedného zo stromov. Chcel byť tentoraz prvý čo niečo objaví, no so svojim prvenstvom sa rozlúčil skôr ako vôbec začal stopovať. Až teraz sa hlad začínal poriadne ozývať a bol skutočne rád, že ho sestra napomenula s tým jedlom. Inak by skučal v úkryte snáď celú noc. ,,Možno je to tak lepšie pre... pre... Hm," snažil sa na niečo prísť, no všetky myšlienky sa mu presúvali do žalúdka. A čo tam potom predsa len! Pokiaľ bolo územie dobre strážené aj počas toho ako v ňom nikto nebol, bolo to jedno. ,,Niečo cítim!" vyhŕkol nakoniec Nicos a takmer hlavu rovno vrazil do snehu. Tentoraz to bol skutočne on, kto prvý objavil stopu! Pozrel smerom na sestru. Teraz už len uloviť si večeru.

Uholný hvozd >
Hruď sa mu takmer až napla keď ho Danie pochválila. Nie žeby sa po každej pochvale vrhal ako po údenom, no pozitívne slová na jeho osobu vždy dobre padli. Počas širokého úsmevu sa mu na svetle zapadajúceho slnka zaleskli i tesáky a on mohol spokojne ďalej kráčať presne kam mal namierené - do úkrytu. Danie ho ale rovno zastavila a pripomenula mu čo chcel už predtým robiť, no na to zabudol. So všetkými tými novými informáciami ohľadne mágie (a aj novými otázkami ohľadne mágie) aj poriadne zabudol, že sa celý deň tešil na večeru pod hviezdami. ,,Dobre, som aj zabudol, že som bol vlastne haldný!" smial sa nad tým, keďže väčšinou to bol práve on kto sa nechal počuť o tom ako je jedlo super a ako by si niečo dal. Dnešný deň bol skutočne neskonale zaujímavý a od rána sa toľko zmenilo, že on sám by tomu nebol uveril. Odfrkol si keď sa im podarilo prejsť okolo hranice Sarumenu do temného lesa, kde predtým zbierali drevo. Ešte stále sa dali nájsť diery, ktoré spolu vykopali. Bola pravda, že síce sa v lese zotmievalo skôr, no tento bol akosi temnejší než si bol Nicos ochotný priznať. ,,Ja asi pôjdem pohľadať niekoho zo svorky. Sa mi zdalo, že keď sme prechádzali okolo niekoho som počul. Možno to bol Star! Alebo Nickolas!" zakrútil chvostom. Danie dobre vedela, že sa chcel jej mladší brat zoznámiť s ďalšími vlkmi vo svojom veku a toto mohla byť prese tá príležitosť.
> Smrčiny

Savana >
V momente ako Danie vyslovila svoje otázky nahlas, uvedomil si ako veľmi skutočne prostredie naokolo nich divné je. Uši sa mu sklonili k zátylku ako sa pokúšal prísť k nejakému múdremu vysvetleniu, ktoré by aj dávalo zmysel aj by uspokojilo ich neustálu žiadostivosť za vypovedanými otázkami. Skutočná odpoveď bola, že nemal najmenšieho tušenia, to však nebolo dostatočné - ani pre neho a pre Danei už vôbec nie. Danie potrebovala vedieť všetko hneď a zaraz, preto sa Nicos veľmi snažil aby jej odpoveď ponúkol. ,,Možno sa Životu páči teplo a tak si ho tu udržuje!" vyhŕkol nakoniec celkom nadšený s odpoveďou na ktorú sa mu podarilo v tejto chvíli prísť. Bol na seba celkom hrdý, nebude klamať. ,,Vyzerá to to ako nejaká veľká kotlina zasiahnutá mágiou. Si myslím, že jej zdrojom musí byť jedine on!" spokojne nadskočil a hlavu držal vysoko. Áno! Toto bude rozhodne pravda a nič iné. Veď čo iné by to aj mohlo byť? Nič iné nedávalo zmysel. ,,Možno ak by sme ho poprosili tak by trochu tepla poslal aj k nám," doplnil nakoniec zamyslene. ,,Alebo však máme dosť dreva na zimu, to zvládneme! Keď sme sa o to už obaja postarali!" jemne jej šťuchol do ramena. Už neboli od Sarumenu príliš ďaleko.
> Smrčiny

Púšť >
,,Moje plány sú vždy takmer úplne dokonalé!" smial sa pri slovách sestry. Predsa len v jeho hlave bol každý plán úplne nepriestrelný - však kto by hľadal diery vo svojom vlastnom pláne? On rozhodne neplánoval hľadať nejaké problémy, ktoré by sa mohli ale nemuseli naskytnúť. A nakoniec on skutočne patril k vlkom, ktorý sa radšej s problémami vypriadavali tak ako prichádzajú a nie sa k nim rozbehnúť ešte skôr ako sa objavia. Jeho myslenie bolo prosté, niekto by si mohol pomyslieť, že sprosté, ale tam išlo skôr o uhoľ pohľadu. ,,No tak prvú zimu si až tak dobre nepamätám, to sme boli malí," vyplazil jazyk. Danie nemusela príliš hádať, ktoré ročné obdobie bolo jeho najmenej obľúbené. ,,Ale hej, myslím, že sme mali už to najhoršie za sebou, však už by mala byť za kus jar, nie?" šťuchol do sestry s úsmevom a skutočne veril svojim slovám. Keby však len mohol vedieť ako to všetko nakoniec skončí - možno existovala mágia videnia do budúcnosti?
> Uholný hvozd

Narrské >
Na Danie bolo vidieť, že mala dobrú náladu a pre Nicosa bolo ťažké ju od nej nedostať. Spokojne krútil chvostom a svoje obavy ohľadne seba samého zahnal na druhú koľaj. Nemal sa čoho báť, pokiaľ boli spolu aj keby neovládal ani len jednu mágiu, mal by byť viac ako len v poriadku. Sestra nakoniec s jeho návrhom súhlasila a aj keď dobre vedel čo si myslí - ak pôjdu okolo ani tak sa nestihnú vrátiť dokedy skutočne slnko zapadne. Lepšie sa im však bude kráčať cez hustý les ako ostré kamene a hlboké zrázy. Navyše, keď sa sestre chveli laby už vtedy, bolo jasné, že v terajšej zime sa jej budú chvieť ešte o niečo viac. ,,To je už to najmenej! Keď zase vyjde slnko urobíme si plán a začneme skúmať všetky mágie s ktorými sme sa doteraz stretli. A pôjdeme na to systematicky! Nie je možné aby sme nejakú mágiu z tých čo ovládaš takým spôsobom nenašli," uškrnul sa na sestru s iskričkami v očiach. Svojim slovám skutočne veril a bolo to na ňom vidieť. ,,Tak vravel, že ich ovládaš viac, hej?"
> Savana

Nicos ticho čakal čo mu mala sestra chuť povedať avšak pravda bola, že samotné čakanie nebolo príliš príjemné. Ryšavý vlk bol napružený akoby sa pred ním mal razom otvoriť svet a všetky informácie, všetko čo kedy chcel by v tom istom momente začalo dávať zmysel. Ticho prestúpal z nohy na nohu v očakávaní, žeby mu Danie konečne povedala, čo musia robiť aby začali ovládať mágiu. Aby začal mágiu ovládať on. Úsmev mu ale pomaly pohasínal počas toho ako rozprávala a ked svoje slová dokončila, len veľmi ťažko sa mu z tváre skrývalo sklamane. Nakoniec teda Danie dostala odpovede, bola to však len ona a Nicos zostal zahalený v temnote. Alebo to snáď znamenalo, že aj on už svoju mágiou objavil a nevie o tom? Nakoniec sa prinútil usmiať a netrvalo dlho aby sa mu vrátila jeho normálna nenútenosť a bezstarostnosť. Aj keď kdesi hlboko vo vnútri ho nové zistenie ťažilo viac ako si bol ochotný priznať. ,,Tak ten Život teda znie ako celkom cool vlk!" jemne nadskočil a pomaly sa dostával do fázy, kedy mu zase nerobilo problém okolo sestry nadskakovať ako len mohol. ,,A som ti vravel, že si dobrá! Som vedel, že ak nebudš ovládať mágiu ty, tak rozhodne nikto iný!" šťuchal do nej labkou, no gučou čo mu navrela v hrdle bol prinútený zostať na niekoľko okamihov v tichosti. ,,Neviem či sa stihenme vrátiť kým zapadne slnko a cez tie hory ísť v noci by bolo extrémne nebezpečné," pozrel na sestru. ,,Neobídeme to?"
> Púšť

Odkedy ho sestra opustila za Životom, Nicos nespokojne prechádzal z miesta na miesto ako tiger zatvorený v klietke. Mal o sestru strach, to bola pravda a preto nedokázal sedieť na jednom mieste a len ticho čakať. Piesok zachytávajúci sa mu medzi prstami láb sa mu nepríjemne strkali všade kde len mohli a teraz bol rád aj za nepríjemné rozptýlenie. Preto si ju ani poriadne zo začiatku nevšimol, keď si to šinula dole kopcom smerom k nemu. Akonáhle mu na ňu ale padli oči, nadšene nadskočil a vrhol sa jej naproti ceste. ,,Samozrejme, že som ťa čakal, však som ti to sľúbil nie!" pokáral ju no v hlase mu bolo počuť nadšenie, toré sa len tak jednoducho nedalo zakryť. Predsa len mal stiahnutý žalúdok, návšteva Boha bola návšteva Boha aj keď všetci vravia, že tento má byť v pohode. ,,Ja som vedel, že to zvládneš! Musíš mi všetko potom porozprávať, keď sa budeš cítiť lepšie, okay?" spokojne nadskakoval okolo nej a hlavu si pokladal na jej chrbát. Nedal by labu do ohňa za to, že ju dokonca zopár raz chvostom poriadne vyfackal. Ticho ju objal a nechal nech sa trochu upokojí. Nemal najmenšieho tušenia čo mohla hore zažiť, no bol skutočne nedočkavý.

Prstové hory >
Nicovi sa rovnako ich prostredie nepáčilo, tak ako sa nepáčilo Danie. Nie len že sa mu po piesku chodili horšie ako po zamrznutom snehu. Už boli ale blízko, tak veľmi blízko! Oči sa mu dotýkali vrcholku pohoria ku ktorému smerovali a v tomto momente si kládol rovnakú otázku ako jeho sestra. ,,No, asi to nakoniec nebude také jednoduché ako sme si mysleli.." jemne sa uškrnul, no v hlase mu bola cítiť obava. V ich výlete mal rovnako labky ako on tak aj jeho sestra a tým pádom problém ktorý sa pred nimi naskytol museli nejako vyriešiť. Najlepšie spoločne. ,,Počkaj, ťa skúsim potlačiť a niečo vymyslíme!" napadlo mu v rýchlosti, no v tejto chvíli vôbec netušil či mu jeho iniciatíva pomôže alebo skôr uškodí. ,,No ukaž," šťuchol ju labou do zadku a následne sa do nej zaprel aby im to išlo hore jednoduchšie. Piesok sa pod labami avšak aj tak šmýkal a oni dvaja museli vyzerať extra vtipne, že si to Nicos ani len nechcel predstaviť.

Nicos sa posadil ku sestre a čakal kým sa pozbiera. On nebol príliš dobrý v motivácii iných vlkov a pomerne dobre si to aj uvedomoval. Jeho motivácia bola často úplne iná než prežívali iný vlci a tým pádom bolo niekedy ťažké odhadnúť čo by im mohlo pomôcť. Danie ale dokázal prečítať pomerne jednoducho. Zatiaľ čo on si chcel hlavne čo najviac vo svojom živote užiť, ona zase chcela vedieť všetko. A keď vravel všetko, myslel všetko. ,,Pekné sú prosím ťa," upozornil ju. V jej momentálnom rozpoložení sa jej nič nepáčilo, nečudoval sa. Práve ona bola tou osobou ktorá sa vybrala za bohom a on bol len doprovodom, ktorý napokon predsa len nič neriskoval. Nič neriskoval, ale získať mohol všetko. ,,A nezabudni, som tu stále s tebou okay?" pozrel jej hlboko do očí ako sa sestra po niekoľkých minútach začala stavať na laby a pomaly sa dávala dokopy. Už ich od daných kopcov nedelilo príliš veľa, už museli len zísť z hôr a potom po piesku. Aspoň z tejto výšky presne videli kam smerujú. ,,Hej vidím, už nevyzerá že sú ďaleko," nadšene nadskočil, no snažil sa sestru nepoháňať. Ešte sa natiahne na zem ešte raz.
> Narrské kopce