Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos si ani poriadne neuvedomoval, že jeho sestra na prvom svorkovom love nebola. Bo si však takmer úplne istý, že v tej chvíli už oni obaja boli členmi Sarumenu a ona sa len kdesi motala. Žeby nepočula volanie Maple, keď ich na zraz volala? Alebo skôr bola unavená z dlhej cesty a spala v nore? Nech to už ale bolo akokoľvek, predsa len to bolo pred takmer viac ako rokom. Nicovi sa často čas akosi zlieval dohromady, buď utekal veľmi rýchlo, že mesiac prebehol vo forme týždňa, alebo na druhú stranu mali niektoré dni trvanie i päťdesiat dní! Čas bol tak abstraktný a sureálny koncept, že len veľmi ťažko sa s ním často dalo držať krok. ,,Stopovanie je ťažké keď sú všetky pachy zachytávané tou ťažkou vlhkosťou," sťažoval sa nahlas, aj keď pravda bola taká, že Nicovi stopovanie zase až tak dobre nešlo. Neodkázal tak dlho držať pozornosť, iba v momente keď bol poháňaný snáď až smrteľným hladom. Vždy však bolo jednoduchšie hodiť vinu na niekoho iného než si ju priznať sebe. Nico sa ale nakoniec predsa len sestre otočil chrbtom a nos znovu priložil k chladnému snehu a nasal jeho vôňu. Voda. Samozrejme. Odfrkol si a dlhými krokmi sa presúval po takmer až zľadovatelom ľade. Možno bude vedieť ukradnúť stopu Danie! Sledoval ako postupuje a snažil sa robiť väčšie kruhy okolo nej.

Sarumen >
Danie sa nad jeho múdrou poznámkou vôbec nepozastavila, Nicos na ňu za to vyplazil jazyk, ale vôbec sa nečudoval ak mal povedať pravdu. Síce predstava, že by nejaké zviera bolo chutnejšie len preto že malo inú srsť bola zaujímavá, na druhú stranu ak by to bola pravda, rozhodne by to poslalo mnohých vlkov na špecificky ich lov a to by mohol byť problém. Nie Nicosov ale. Ihneď ako sa im podarilo dostať na mýtinu, odzeral sa. Bolo by skutočne od jeleňou hlúpe ak by sa v čistom dne prechádzali len tak mimo nejakého útočiska - preto bolo aj logické, že sa mu v blízkosti ani nepodarilo nič zahliadnuť. Čo bolo celkom sklamanie, keďže to znamenalo viac práce pre neho. A pre Danie. Hlavne pre Danie. ,,Ja poznám les dobre!" ohradil sa namosúrene. Nemal rád keď sa sestra prezentovala, že je lepšia ako on, no už si celkom aj zvykol. ,,Aj keď možno..." zamyslel sa. Možno skutočne by mohol nejaký čas stráviť doma, nakoniec v Sarumene naposledy trávil čas poriadne niekedy počas jesene. Takmer celú zimu bol preč! Brrhh!! ,,Ale to je jedno, už mi vrčí v bruchu," upozornil sestru a nos priložil k zemi, aby nasal pachy, ktoré mohol. Vzduch bol vlhký a ťažký, to sa mu moc nepáčilo. ,,By som si celkom zopakoval aj lov celej svorky, to bola sranda!"

Pritakal. Je dosť pravedpodobné - dokonca viac ako len pravdepodobné, že to je práve dôvod prečo boli obaja z toho bieleho rysa taký rozčarovaný. Za prvé - nikdy nič podobné nevideli a za druhé, ihneď to pritiahne pozornosť. Aj keď v zime až tak veľmi nie, no v lete a najmä pod nočnou oblohou biela srsť svieti akoby bola odkrojená zo samotného mesiaca. A oni dvaja by o tom mali čo-to vedieť, keďže od dokonalého maskovania v lese ich delili len biele fľaky na tele. ,,Ktovie či chutia rovnako-" okúsil Nicos napokon. Predsa len, ak ich srsť bola iná, možno boli iný aj ... zvnútra? Keď svoje myšlienky povedal ale takto nahlas, zneli o niečo blbšie ako keď sa nad nimi zamýšľal len vo svojej mysli. Nech to ale bolo akokoľvek ani jeden z nich by to nedokázal povedať naisto, nie do okamihu kedy svoje vlastné tesáky zaboria do bieleho zvieraťa, ktoré by biele byť nemalo. ,,Urgh, v tomto momente by som zožral asi všetko. Dokonca i toho kostlivého kapra čo sme mali na severe!" zavrčal nahlas, no bolo cítiť, že sa snaží svoj hlas držať na uzde. Predsa len pri love je dôležitý aj moment prekvapenia. ,,Tak to bolo celkom rýchle!" nadšene zašepká a rozbehne sa dopredu, očakávajúc čo ich stretne pre zmenu teraz.
> Mýtina

,,Ak je to len obyčajný rys, tak to ho hneď robí omnoho viac všedným ako by som si myslel," odfrkol si. Bola pravda, že predstava nejakého božského rysa ho celkom desila, no na druhú stranu, ak to bolo len obyčajné zviera, to bolo ešte menej zaujímavejšie než včely poletujúce okolo svojho úľa. Akože - zmena farby srsti cez zimu bola cool, ale to bolo asi tak všetko? Stále to bola len zmena farby srsti. ,,Biely jeleň by bol tiež celkom desivý. Ale zase by sme ho v lese videli už z diaľky. By sa dal ľahšie uloviť!" zamýšľal sa nahlas a popri tom sledoval prostredie naokolo nich, aby sa im nejakou náhodou nepodarilo naraziť na ďalšiu desivú hmlu. V tomto lese nemohli nikdy vedieť a asi by sa mu ďalšie stretnutie nie príliš páčilo. ,,To by bolo zaujímavé! A tak trochu aj desivé. Moc sa mi ale nechce vracať aby som zistil ako to skutočne je," flochol na sestru. To bol ale nápad! Z nejakého dôvodu sa mu ale ľahšie uverilo v hovoriacu vydru než rysa. Vydra nakoniec predsa len nebola taká desivá ako by mohol byť rys. ,,A vieš, ktorým smerom tá mýtna je? Lebo ako sme odišli od tej hmly, nejako sa neviem zorientovať."

Obaja sa smiali, aj keď bolo veľmi jendoduché povedať, že ani jednému by sa krvi nedorezalo. Najskôr desivá hmla, ktorá sa ani len nepodobala n hmlu, ktorú Nicos v Sarumenskom lese poznal (alebo si to len teraz s odstupom času len tak vravel), potom útok besnej veveričky na Danie a pred tým všetkým biely rys! Jedno z toho mohla byť náhoda, ale všetky tri zážitky v rozmedzí ani nie jedného dňa boli ťažko uveriteľné a Nicovi z nich prechádzala zimnica po chrbtici. ,,Jo. Možno nám budú niečo vedieť povedať aj o tom bielom rysovi. Čo ak to bolo niečo ako to hovoriaca vydra a ani o tom nevieme?" zakrútil hlavou. Pravda bola, že by to dávalo viac ako len zmysel. Čo ak si oni dvaja na seba niečo priniesli keď sa na neho pozerali a robiť to nemali? Alebo čo ak to bol nejaký ďalší boh tohto územia? Alebo bôžik? ,,Aj by som si asi niečo dal," odpovedal nakoniec a odfúkol si. Pravda bola, že jedol naposledy snáď toho kapra pri jazere. A to bolo predtým ako prešli snáď polovicu ich známeho územia! ,,Ale poďme loviť niekam inak, dnes tento les je divný."

Poriadne ani nevedel čo robí, no snažil sa sestre akýmkoľvek spôsobom pomôcť. bohužiaľ v tomto momente to bolo len búchanie labou o všetko čo sa mu dostalo dostatočne blízko láb. Prisahal by, že zopár raz poriadne udrel aj Danie, no to sa veľmi jednoducho dalo hodiť na červené zviera, ktoré malo snáď besnotu alebo niečo podobné. Sestra so sebou mykala ako by ona sama mala besnotu a zatiaľ čo jeho srdce bilo tak silno, že mu takmer prešlo cez rebrá, nakoniec sa im podarilo ju oslobodiť. Nicos hlasno dýchla a pohľadom prechádzal po sestre. ,,To čo bolo toto?" pozeral na ňu zatiaľ čo sa opieral o kmeň najbližšieho zo stromov. Dnes asi skutočne obaja nemali príliš veľké šťastie na to čo s vybrali za aktivitu. Nakoniec sa brat postavil na laby a panovačne pozrel na Danie. ,,Vieš čo Danie, poďme radšej do tej nory, tam na nás fakt nič nezaútočí," povzdychol si a kývol jej hlavou. Už od prvého pohľadu jej mohlo byť jasné, že ho nič nepresvedčí o opaku a skutočne nemá význam sa s ním ďalej hádať. Danei sa však snáď cítila rovnako, predsa len ich nora by mala byť safe space v akejkoľvek situácii. ,,Dúfam," preniesol si popod nos, snáď dostatočne slabo na to aby ho Danie nepočula.

Nicos sestre skutočne neveril, keď sa ho snažila presvedčiť, že mal len bujnú fantáziu. Niekedy by sa rozhodol, že mala pravdu, no v tomto momente mu viac záležalo na fakte, že to dokázal práve on! Aj keď v tak hustej hmle ako sa nazbierala v tejto časti lesa sa skutočne mohlo nachádzať čokoľvek - čokoľvek čokoľvek. Ryšavý vlk urobil ďalších pár krokov dozadu, neobracajúc sa hmle chrbtom, akoby očakával, že mu to nejako pomôže ak by sa niečo stalo. Čo by sa mohlo stať? ,,Ja som ale niečo videl," mumlal si popod nos aj keď bol skutočne rád, že na neho nevyblafol taký Nickolas alebo Star, lebo v takom momente by skutočne neručil za svoju reakciu. A tá sa mohla skutočne líšiť od pocikania sa až do fyzického útoku - pričom ani jedna z možností spektra nebola práve najvhodnejším začiatkom dlhodobého priateľstva. ,,Možno to bola tá hovoriaca vydra tam," mykol plecami a hodil skúmavý pohľad späť ku hmle. Už sa mu nechcelo znovu sa k nej priblížiť, ale na druhej strane ani príliš ísť preč. Možno by to mohol skúsiť ešte raz-? Skôr ako ale stihol urobiť niečo hlúpe, hlúposť sa prichytila na Danie a on skoro schytal infarkt. Vyplašene odskočil, pričom sa vrhol do kmeňa jedného z okolitých stromov. ,,Kusla ťa do nosa?" vyštekol po nej, keď sa vrhol do bojujúceho klbka srsti snažiac sa udrieť veveričku, a napokon aj Danie, po hlave labou.

Nicovi sa pri pohľade do hmly ježila srsť aj keď bola pravda, že on sám nemal najmenšieho tušenia čo presne tak chcel vidieť. Jeho telo snáď dokázalo rozoznať nebezpečenstvo ešte skôr ako ho jeho zlaté oči uvideli? Alebo videl presne to čo mal, len bol príliš zameraný na to aby to skutočne videl. Nech to bolo ale akokoľvek, pohľad do hmly začínal byť viac ako len desivý. ,,Ale však počkaj, joj," frkol ku sestre snažiac sa nepôsobiť ani spolovice tak ustráchano, ako sa jeho srsť cítila. ,,Hej, akože. Potkana, ale možno sa mi podarilo aj niečo väčšie! Čo ty vieš," uškŕňal sa a dokonca zodvihol labu, že sa ku hmle ešte o niečo viac priblížiť, aby si bol úplne istý, že- Zastal na mieste a uši mu vystrelili do výšky. Z kroku dopredu sa nakoniec stal krok dozadu a chvost čo doteraz držal pomerne vysoko sa mu stiahol ku zadným nohám. Rýchlo prehodil pohľad od hmly smerom ku sestre a späť, akoby sa bál, že kým sa nedíva niečo mu ujde z dohľadu. Alebo sa niečo pozrie späť na neho. ,,HALO?" preniesol hlasno nakoniec. ,,Je tam niekto?!"

Obaja stáli pred hmlou akoby čakali, že na nich začne kričať rozkazy čo vlastne majú presne robiť. Nie žeby to bolo úplne na škoda, to rozhodne nie, keďže ani jeden z nich sa vôbec nedokázal odpichnúť od toho čo majú vlastne robiť. Pravda bola taká, že keď sa i Nicos pokúšal založiť oheň počas tej chladnej noci, nemal najmenšieho tušenia či to vôbec robil správne. Odfrkol si a pozrel na sestru. ,,Buď tak, alebo čím vyššie postavenie, tým väčšie veci môžeš robiť? Ale to je asi podobné. Aj keď... ani moc nie," zmraštil obočie, no on sám sa príliš nemal k tomu urobiť prvý krok a reálne sa o niečo začať pokúšať. Nie žeby nechcel vidieť, že skutočne hmlu ovládať dokáže, skôr sa bál, že by výsledok bol negatívny a po sklamaní s ohňom tak skoro ďalšie sklamanie nepotreboval. Zahryzol si pevne do jazyka a dupol labou. Okolo neho sa rozletel poprašok snehu. ,,Tak skúsim nejakého potkana alebo niečo," povzdychol si a zavrel oči. Snažl sa robiť presne to isté ako s ohňom. Predstavoval si kmitanie sa hmly vo vzduchu a jej prelievanie podobné vode tečúcej medzi skalami. Napokon otvoril oči v nádeji, že niečo uvidí. ,,Danie videla si to?! Ono sa tam niečo pohlo!" poskočil bližšie k hmle a zaťahoval oči. Ono sa tam fakt niečo pohlo! Mágia možno nakoniec fakt funguje!

Pozeral na sestru s úkosom a nebol si istý či sa práve rozpráva skutočne s vlčicou, ktorou bola pred pár mesiacmi. Nebol to práve on, kto sa bez rozmyslu vrhal do tých najväčších hovadín len aby získal čo najviac ešte väčších hovadín? Teraz akoby sa ich karty mierne vymenili a on sa skôr začínal báť o to aby sa mu - a koniec koncov aj Danie, niečo nestalo. Popravde sa mu vôbec nepáčilo do akej pozície sa dostal a Danie by si ju mala urýchlene zobrať späť na svoje plecia lebo začne kričať! ,,Však áno, ale keď a mi tak dlho s tou mágiou nedarí. Bože je to demotivujúce a vôbec sa mi do toho nechce venovať viac energie," nadával nahlas popri tom ako cupital hlbšie do lesa s očami pevne nastraženými aby mu neušiel ani kúsok hmly na ktorej by sa mohli spoločne učiť manipulovať mágiou. Ale už teraz vedel, že to nebude ani z polovice také jednoduché ako by si mohol myslieť a predpokladať počas toho ako bol vĺčaťom. Nicos vždy operoval na báze záujmu a keď sa nedostavili výsledky takmer okamžite, mal veľmi veľký problém udržať pozornosť a drive. ,,No proste vravím, že tí Bohovia znejú divne, to je všetko," ohradil sa nakoniec. Zdalo sa mu, že Danie jeho varovania berie na ľahkú váhu, no hmla pred jeho labami si vzala takmer všetky jeho pozornosť. Zostal stáť niekoľko metrov pred miestom kde sa prvé chumáč hmly dotýkali zeme a pozrel smerom na ryšavú vlčicu neďaleko. ,,Chceš to skúsiť prvá?"

Až teraz ho úplne zaujalo slová ktoré mu sestra venovala. Aj keď bola pravda, že doteraz mu stále vravela to isté, on si nebol poriadne schopný spojiť dve a dve dohromady - niekedy mu to jednoducho dlhšie trvalo, no teraz sa mu na čele objavila vráska a iskričky v očiach ešte viac zažiarili. ,,Si vážne myslíš, že by nám tej Život vedel skutočne pomôcť?" pýtal sa. Pravda bola taká, že nech sa snažil akokoľvek chcel, už začínal byť viac ako len zúfalý zo svojej pozície v ktorej sa nachádzal. Viac ako rok života na týchto miestach a ešte žiadna mágia, ktorú by mohol nazývať vlastnou. Začínal byť skutočne frustrovaný, aj keď to normálne najavo nedával. Teraz keď ale prišla téma skutočne na mágie, z jeho rozpoloženia mu i srsť na chrbte vstávala. ,,Uhr-Začínam mať dojem, že všetky tie magické veci, ktoré nám nakecali keď sme boli vĺčatá ani nie sú pravda," odfrkol si. Ale skutočne! Čím starší bol tým mal väčšia pocit, že sa jednal len o rozprávky. A tá rozprávajúca vydra to len všetko zaklincovávala. ,,Najskôr ale musíme nájsť nejaké miesto kde bude viac hmly. Nejaké prepadlisko v lese? Alebo v okolí riek býva často hmla, nie?" jemne naklonil hlavu na strane, ale rovno si to už aj šinul pomedzi stromy akoby očakával, že si hmla nájde skôr ich než by oni našli ju. ,,No, asi hej? Ale však vieš. Ak by bol nejak divný, tak proste odíď aj bez mágie. Však za to to nestojí, chápeš."

,,Urgh- mágie. Sa mi zdá, že čím viac sa snažím tú voju násjť, tým viac sa mi vyhýba," zavrčal pomedzi tesáky, ktoré pevne stískal k sebe. Skutočne, nebolo žiadneho iného želania pre Nicosa väčšieho než začať ovládať mágie, odkedy sa vôbec dozvedel, že niečo podobné sa dá robiť a hla! Ani jedna mágia sa k nemu ešte stále neprihlásila aj keď mal informácie, že tieto miesta sú nimi úplne presiaknuté. ,,Tak viem, že oheň neovládam. A ani vodu, to by bolo divné keby som ovládal vod," zamýšľal sa nahlas nad témou, ktorú im Danie nadhodila. ,,Hm, ale hmlu som ovládať ešte neskúšal. Danča poďme nájsť nejakú hmlu nech si to skúsime!" nadskočil nadšene a pozrel na sestru s hviezdičkami v očiach. Hmla ho na toto miesto priviedla a zapálila v ňom prvý plamienok záujmu. A pokiaľ sa to týkalo jeho, zatiaľ bola hmla jedna z najviac cool mágií s ktorými sa stretol. Aj keď nebola taká nebezpečná ako oheň, alebo zaujímavá ako ovládanie rastlín. ,,Ale k tebe by sa zem hodila," pritakal nakoniec. Danie sa od narodenia zaujímala o rastliny, dávalo by len zmysel ak by práve tie k nej boli najlepšie. Nicos ale nevedel čo by patrilo k nemu - mágia zdrhania z domu snáď zatiaľ neexistovala? ,,By ma zaujímaloči aj ich zjav je nejako spojený s ich menami. Lebo akože... volať sa Smrť? Keby sa tak volám ja, tak som tiež na vlkov úplne nepríjemný-" uškrnul sa, no v hlase mu boli cítiť obavy. Ten Boh znel nebezpečne. Skutočne nebezpečne. ,,Jo, môžeme ešte zostať, veď aj tak je slnko ešte vysoko na oblohe. Možno sú všetci niekde rozlezený."

Nicos vyplazil jazyk, niekedy mal dojem akoby ho Danie ani nepočúvala! Síce sa na ňu uškŕňal po celý čas, no mohla si byť viac ako len istá, že Marion nie je jeho typ. Ak vôbec nejaký typ mal. Alebo možno dokonca veril na lásku na prvý pohľad? To bolo ale v tomto momente jedno! Ryšavý vlk veril, že keď k tomu príde, tak o tom bude vedieť a rozhodne nebude hádať ako nejakú hádanku. ,,Možno v nej Maple videla nejaký potenciál, alebo niečo," zamýšľal sa nahlas a mykal pri tom ramenami. Bolo ťažko povedať čo v nich všetko mohla Alfa vidieť, predsa len ona pracovala s vlkmi omnoho dlhšie, než Nicos spoločne s Danie vôbec boli na svete. Aj keď si na jej rozhodnutia povedať svoje, neboli príliš v pozícii v ktorej by ich mohli spochybňovať. Aspoň teda zatiaľ nie. ,,Ale Marion sa mi nepáči. Teda- nie ako frajerka," smial sa ďalej keď mu sestra navrhla, že mu niekoho nájde. A razom by dala preč z jeho ramien ďalšiu prácu! Aj keď veril jej brat až tak veľmi? ,,A čo tak by si od Bohov chcela?" zmraštil obočie v otázke. ,,To môže byť dosť nebezpečné ale, Danie," vrhal na ňu nie príliš nadšené pohľady. ,,Tam pôjdem s tebou aby som sa uistil, že si v pohode!" bil sa do hrude a popri tom prikyvoval. Aj on dúfal, že v Sarumene sa nájdu nejaký nový vlci! A hlavne mladí! ,,Možno v nore niekto bude?"

Uholný hvozd >
Danie sa na ňom smiala a on by klamal ak by povedal, že to neočakával. Koniec koncov on sa na nej smial rovnako. Aj keď obaja už mohli telesne pôsobiť dospelo, minimálne Nicos sa ešte úplne dospelo necítil, minimálne nie psychicky. Vzťahy ešte stále neboli jeho prvotnou prioritou a možno ich stále našiel ako hnusné. Urgh- aj keď... Možno ešte len hral formu? ,,Uh, to neviem ani ja. Ale viem, že som žiadnu vlčicu vo svojom veku nestretol. Teda neviem aká stará bola Marion, ale-" pazúrmi zahrabal do zeme ako mu to len príroda dovoľovala. Rovnako tak presunul i pohľad smerom ku snehom zahrabanej zemi a odfrkol si. ,,Tá bol troooššškuuu divná," uškrnul sa a sklonil uši. Dobre vedel, že podobné slová neboli príliš vhodné, no bola to pravda. Jemne mykol plecami a pozrel na Danie so širokým úškrnom. ,,Takže to vyzerá nádejne?" smial sa nad ňou a sledoval ako zareaguje. Nemal tušenia kto ten Parsifal bol a ešte ho ani nikdy nestretol. Možno však ho snáď sestra raz predstaví! A bude to jeho kamoš! ,,Nebavil však.. Nebola príležitosť!" odpovedal sestre na otázku. ,,Som sa bavil len s Nickolasom. Jennou a trochu s tou Marion."

Savana >
Nicos prikyvoval slovám sestry až do okamihu akonáhle padla otázka o ktorej ani nevedel, že v ňom vyvolá podobné pocity. Uši sa mu sklonili k hlave a ohrnul nosom. To snáď nemyslela vážne! ,,Ja? Frajerku? Urgh," vyplazil na ňu jazyk, no bolo jasne vidieť, že sa skôr jednalo o tému nad ktorou nechcel stráviť príliš veľa času. Možno snáď ak by nebol vlkom, jeho líca by sa v tomto momente začali červenať. Ale v určitom zmysle slovabol i smutný - keďže sa mu ešte nepodarilo stretnúť niekoho v jeho veku, kto by sa mu páčil. Alebo bol ešte stále vo veku keby bola láska jednoducho stále úplne šeredná a pusinky v ňom vyvolávali dáviaci reflex? Pozdvihol hlavu vyššie a šťuchol sestre do ramena. ,,Ty skôr povedz, čo ten tvoj Parsifel- či ako si vravela, že sa volal?" nadvihol obočie. Popravde mal dojem, že Danie vždy keď zmizla na nejaké týždne mimo svorky, tak sa jej podarilo stretnúť polovicu osadenstva na mieste kde žili. Vždy kohokoľvek doteraz stretol, tak všetci už Danie poznali. Ona skutočne nezaháľala, zatiaľ čo on sa stále hlúpo pokúšal nájsť svoju mágiu a ovládať hmlu v Sarumene. ,,A aj si stretla nejakú vlčicu s našom veku, alebo teda-" odkašlal si a pohľadom rýchlo preskočil zo sestry na okolité stromy. Srsť na chrbte sa mu mierne naježila od nervozity. Vážne sa nejednalo o tému o ktorej by sa mu hovorilo ľahko! ,,Hm, myslím že mal! Ale nie som si istý či so ich zazrel. Ale počul som o nich niečo," pritakal nakoniec, ako sa mu teplota z tváre mierne rozplynula. ,,Však práve preto sa pýtam. Lebo bude jar teraz... Ale asi máš pravdu, zostaneme stále najmladší a najmilší!"
> Sarumen