Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Púšť >
,,Moje plány sú vždy takmer úplne dokonalé!" smial sa pri slovách sestry. Predsa len v jeho hlave bol každý plán úplne nepriestrelný - však kto by hľadal diery vo svojom vlastnom pláne? On rozhodne neplánoval hľadať nejaké problémy, ktoré by sa mohli ale nemuseli naskytnúť. A nakoniec on skutočne patril k vlkom, ktorý sa radšej s problémami vypriadavali tak ako prichádzajú a nie sa k nim rozbehnúť ešte skôr ako sa objavia. Jeho myslenie bolo prosté, niekto by si mohol pomyslieť, že sprosté, ale tam išlo skôr o uhoľ pohľadu. ,,No tak prvú zimu si až tak dobre nepamätám, to sme boli malí," vyplazil jazyk. Danie nemusela príliš hádať, ktoré ročné obdobie bolo jeho najmenej obľúbené. ,,Ale hej, myslím, že sme mali už to najhoršie za sebou, však už by mala byť za kus jar, nie?" šťuchol do sestry s úsmevom a skutočne veril svojim slovám. Keby však len mohol vedieť ako to všetko nakoniec skončí - možno existovala mágia videnia do budúcnosti?
> Uholný hvozd

Narrské >
Na Danie bolo vidieť, že mala dobrú náladu a pre Nicosa bolo ťažké ju od nej nedostať. Spokojne krútil chvostom a svoje obavy ohľadne seba samého zahnal na druhú koľaj. Nemal sa čoho báť, pokiaľ boli spolu aj keby neovládal ani len jednu mágiu, mal by byť viac ako len v poriadku. Sestra nakoniec s jeho návrhom súhlasila a aj keď dobre vedel čo si myslí - ak pôjdu okolo ani tak sa nestihnú vrátiť dokedy skutočne slnko zapadne. Lepšie sa im však bude kráčať cez hustý les ako ostré kamene a hlboké zrázy. Navyše, keď sa sestre chveli laby už vtedy, bolo jasné, že v terajšej zime sa jej budú chvieť ešte o niečo viac. ,,To je už to najmenej! Keď zase vyjde slnko urobíme si plán a začneme skúmať všetky mágie s ktorými sme sa doteraz stretli. A pôjdeme na to systematicky! Nie je možné aby sme nejakú mágiu z tých čo ovládaš takým spôsobom nenašli," uškrnul sa na sestru s iskričkami v očiach. Svojim slovám skutočne veril a bolo to na ňom vidieť. ,,Tak vravel, že ich ovládaš viac, hej?"
> Savana

Nicos ticho čakal čo mu mala sestra chuť povedať avšak pravda bola, že samotné čakanie nebolo príliš príjemné. Ryšavý vlk bol napružený akoby sa pred ním mal razom otvoriť svet a všetky informácie, všetko čo kedy chcel by v tom istom momente začalo dávať zmysel. Ticho prestúpal z nohy na nohu v očakávaní, žeby mu Danie konečne povedala, čo musia robiť aby začali ovládať mágiu. Aby začal mágiu ovládať on. Úsmev mu ale pomaly pohasínal počas toho ako rozprávala a ked svoje slová dokončila, len veľmi ťažko sa mu z tváre skrývalo sklamane. Nakoniec teda Danie dostala odpovede, bola to však len ona a Nicos zostal zahalený v temnote. Alebo to snáď znamenalo, že aj on už svoju mágiou objavil a nevie o tom? Nakoniec sa prinútil usmiať a netrvalo dlho aby sa mu vrátila jeho normálna nenútenosť a bezstarostnosť. Aj keď kdesi hlboko vo vnútri ho nové zistenie ťažilo viac ako si bol ochotný priznať. ,,Tak ten Život teda znie ako celkom cool vlk!" jemne nadskočil a pomaly sa dostával do fázy, kedy mu zase nerobilo problém okolo sestry nadskakovať ako len mohol. ,,A som ti vravel, že si dobrá! Som vedel, že ak nebudš ovládať mágiu ty, tak rozhodne nikto iný!" šťuchal do nej labkou, no gučou čo mu navrela v hrdle bol prinútený zostať na niekoľko okamihov v tichosti. ,,Neviem či sa stihenme vrátiť kým zapadne slnko a cez tie hory ísť v noci by bolo extrémne nebezpečné," pozrel na sestru. ,,Neobídeme to?"
> Púšť

Odkedy ho sestra opustila za Životom, Nicos nespokojne prechádzal z miesta na miesto ako tiger zatvorený v klietke. Mal o sestru strach, to bola pravda a preto nedokázal sedieť na jednom mieste a len ticho čakať. Piesok zachytávajúci sa mu medzi prstami láb sa mu nepríjemne strkali všade kde len mohli a teraz bol rád aj za nepríjemné rozptýlenie. Preto si ju ani poriadne zo začiatku nevšimol, keď si to šinula dole kopcom smerom k nemu. Akonáhle mu na ňu ale padli oči, nadšene nadskočil a vrhol sa jej naproti ceste. ,,Samozrejme, že som ťa čakal, však som ti to sľúbil nie!" pokáral ju no v hlase mu bolo počuť nadšenie, toré sa len tak jednoducho nedalo zakryť. Predsa len mal stiahnutý žalúdok, návšteva Boha bola návšteva Boha aj keď všetci vravia, že tento má byť v pohode. ,,Ja som vedel, že to zvládneš! Musíš mi všetko potom porozprávať, keď sa budeš cítiť lepšie, okay?" spokojne nadskakoval okolo nej a hlavu si pokladal na jej chrbát. Nedal by labu do ohňa za to, že ju dokonca zopár raz chvostom poriadne vyfackal. Ticho ju objal a nechal nech sa trochu upokojí. Nemal najmenšieho tušenia čo mohla hore zažiť, no bol skutočne nedočkavý.

Prstové hory >
Nicovi sa rovnako ich prostredie nepáčilo, tak ako sa nepáčilo Danie. Nie len že sa mu po piesku chodili horšie ako po zamrznutom snehu. Už boli ale blízko, tak veľmi blízko! Oči sa mu dotýkali vrcholku pohoria ku ktorému smerovali a v tomto momente si kládol rovnakú otázku ako jeho sestra. ,,No, asi to nakoniec nebude také jednoduché ako sme si mysleli.." jemne sa uškrnul, no v hlase mu bola cítiť obava. V ich výlete mal rovnako labky ako on tak aj jeho sestra a tým pádom problém ktorý sa pred nimi naskytol museli nejako vyriešiť. Najlepšie spoločne. ,,Počkaj, ťa skúsim potlačiť a niečo vymyslíme!" napadlo mu v rýchlosti, no v tejto chvíli vôbec netušil či mu jeho iniciatíva pomôže alebo skôr uškodí. ,,No ukaž," šťuchol ju labou do zadku a následne sa do nej zaprel aby im to išlo hore jednoduchšie. Piesok sa pod labami avšak aj tak šmýkal a oni dvaja museli vyzerať extra vtipne, že si to Nicos ani len nechcel predstaviť.

Nicos sa posadil ku sestre a čakal kým sa pozbiera. On nebol príliš dobrý v motivácii iných vlkov a pomerne dobre si to aj uvedomoval. Jeho motivácia bola často úplne iná než prežívali iný vlci a tým pádom bolo niekedy ťažké odhadnúť čo by im mohlo pomôcť. Danie ale dokázal prečítať pomerne jednoducho. Zatiaľ čo on si chcel hlavne čo najviac vo svojom živote užiť, ona zase chcela vedieť všetko. A keď vravel všetko, myslel všetko. ,,Pekné sú prosím ťa," upozornil ju. V jej momentálnom rozpoložení sa jej nič nepáčilo, nečudoval sa. Práve ona bola tou osobou ktorá sa vybrala za bohom a on bol len doprovodom, ktorý napokon predsa len nič neriskoval. Nič neriskoval, ale získať mohol všetko. ,,A nezabudni, som tu stále s tebou okay?" pozrel jej hlboko do očí ako sa sestra po niekoľkých minútach začala stavať na laby a pomaly sa dávala dokopy. Už ich od daných kopcov nedelilo príliš veľa, už museli len zísť z hôr a potom po piesku. Aspoň z tejto výšky presne videli kam smerujú. ,,Hej vidím, už nevyzerá že sú ďaleko," nadšene nadskočil, no snažil sa sestru nepoháňať. Ešte sa natiahne na zem ešte raz.
> Narrské kopce

Sarumen >
Ihneď potom ako sa im podarilo dostať sa preč z územia Sarumenskej svorky si uvedomil, že cesta k Životu nebude až taká jednoduchá ako si myslel zo začiatku. Z nejakého dôvodu úplne zabudol čo všetko ich delilo od púšte cez ktorú prechádzali predtým než sa vrátili domov a dokonca sa zopár ráz nachytal, že hľadí na oblohu s myšlienkami či by sa radšej nemali otočiť a vrátiť domov. Danie ale pomerne zaryto kráčala smerom dopredu aj napriek ťažkému terénu a začala pochybovať sama o sebe až v momente keď boli príliš ďaleko na to aby sa vrátili. Nicosi sa laby triasli rovnako ako sa triasli jej, no v tomto momente miesto rozprávania radšej zatínal zuby aby sa nepošmykol. Akurát v momente keď si vravel, že im napokon všetko celkom pekne vychádza sa pre ním sestra natiahla akoby jej po chrbtici chňapol konár a ona sa zviezla na zem. On nadskočil a obozretným krokom sa náhlil k nej. ,,Si si niečo zlomila?" pýtal sa jej ustarostene. ,,Bolí ta dačo alebo si ok?" snažil sa z nej dostať, no sestra už dávno revala o iných veciach. Akoby očakávala, že Nicos je ten pravý vlk, ktorý ju má vyťahovať z problematického psychického zdravia. ,,Danča opováž sa vzdávať ešte skôr ako tam budeme. A ani potom!" chlácholil ju, no nebol si príliš istý či jeho logika, čo by pomohlo jemu, by pomohla si jej. Ale musel skúšať. ,,Proste prídeš tam. Nekráčaš tam ako veľká pani a povieš - Chcem mágiu! A strčíš mu tie kvety do láb!"

Úkryt >
,,Ak pridáme do kroku možno si ani nevšimneme, že sme poriadne odišli!" spokojne si vykračoval lesom, razom ho už laby neboleli a dokonca aj zabudol ako veľmi sa musel narobiť aby si tento výlet nakoniec vyslúžil. Zdalo sa však, že do seba všetko zapadalo a on sa neodkázal dočkať čo ten magický okamih im dvom prinesie. A ako vôbec ten Život vyzerá? Snáď i na to by mu možno mohla Danei odpovedať. ,,A potom by sme si mohli chytiť aj nejakú večer hmm-" spokojne si oblizol tlamu. Brucho ho už do dávenia nebolelo a dokonca kde tu i vypytovalo niečo nové do svojho tela. Bol však príliš nadšený aby teraz dokázal pomyslieť na lov. Potom. ,,Ale podľa mňa budeš super aj v mágii, tak ako si super vo všetkom," snažil sa trochu zlepšiť sestre náladu, aj keď podobné slová nikdy poriadne nehovoril. V jedinom momente to snáď bolo keď sa tak veľmi rozcítil v severných lesoch. Doteraz neveril ako veľmi zvláštny ten zážitok bol, no aspoň teraz už sestra vedela o čo mu skutočne ide, a že jeho škádlenie je viac ako len normálne. ,,A potom mi vyčaruješ ten strom v obývačke."
> Prstové hory

,,Hej?" uškrnul sa na sestru podpichovačne. Nie žeby jej neveril alebo niečo také, skôr len bolo dôležité aby jej pomáhal zrážať ego vždy keď to bolo potrebné! Niekedy mal dojem, akoby sa jej hlava mala zväčšiť tak moc, že samým vzduchom snáď odletí do západu slnka. ,,Myslíš, žeby si to dokázala?" Nicos rozhodne veril svojim schopnostiam dokaličiť sa tak veľmi, žeby ho nedala dokopy ani sestra. Pravda však bola taká, že to radšej asi ani nechcel riskovať. Sovje nohy si až priveľmi vážil na to aby si ich nechal len tak zlomiť a dúfal, že i jeho kosti to vnímali rovnako a nebudú sa lámať len čo sa mu podarí zrútiť na zem. ,,Vonku t ale vyzerá, že slnko je už za zenitom tak by sme si mali asi pohnúť," upozornil ju ako sa im podarilo vytiahnuť hlavu zas a znova z úkrytu. Teraz mali jasný cieľ pred sebou a teda sa mohli lepšie ponáhľať aby všetko stihli tak ako si predstavovali. ,,Samozrejme, že budem! Čo je to za otázku!" oboril sa na ňu a takmer sa mu oči vyočili. ,,Mám rád mágiu, ale teba mám radšej!"
> Sarumen

Tmavé smrčiny >
Poznať prechod z temného lesa do toho Sarumenského bolo jednoduché. Sarumen hneď voňal domovom, ihneď ako položili labky na studený sneh pod stromami, Nicos vedel, že je všetko okay. Tajomná a desivá senzácia hustej hmly z neho už dávno opadla a až začínal veriť, že sa skutočne jednalo len o jeho predstavivosť. Hmlu mal rád, hmlu milovať - asi by mal skutočne nájsť väčšiu guráž na pohyb aj vo svete kde všetko nie je vždy ukázané v pravom svetle. Nech to už ale bolo akokoľvek, ihneď ako sa im podarilo dotackať späť do úkrytu hlasno si povzdychol. ,,Myslím, že som asi aj nejaké vdýchol," smial sa a popri tom urobil akýsi zvláštny ťahavý zvuk, ktorý vychádzal z dutín jeho ňufáka. Nosom nakoniec nasúkal všetko drevo čo sa im podarilo priniesť na kôpku a podľa sestriných predstáv ho napokon naukladali na viac-menej úhľadnú kôpku, ktorá až tak veľmi nezasahovala do chodby. ,,Aj tak vie, že prvý kto by si nabil nos by som bol ja," uškrnul sa na ňu očakávajúc, že konečne navrhne odchod k Životu. On nechcel byť prvý kto to bude zase pripomínať.

Niečo sa mu podarilo vykopať, no nebol sám kto si myslel, že to až taký veľmi dobrý nápad nebol. Hľadel na Danie s otázkou, no pre tento raz nemala veľa slov k tomu, že by urobili skutočne dobrú vec. Chytil sa teda jej miesta a uškrnul sa na ňu. Predsa len ak si nedokázala pomôcť ona, presne na to tu bol on - a naopak. Boli predsa len súrodenci, museli si pomáhať. Akokoľvek. Kedykoľvek. Aj keď by sa jej niekedy najradšej zahryzol do zadku. ,,Však teraz je v nore i tak toho dosť, a kým sa to minie tak toto zase vyschne," ponúkol jej vysvetlenie, ktoré jej mohlo priniesť pokoj na duši, že nakoniec skutočne urobila všetko čo bolo v jej silách. Nicovi to bolo jedno, ako inak, záležalo mu však na fakte aby mala sestra pokoj nie len na duši ale aj srdci. Sklonil sa teda paliciam a mocne ich zodvihol do vzduchu. Na tomto mieste bolo len veľmi ťažko určiť ako veľa času majú predtým než slnko skutočne zapadne a Nicos teda nechcel prísť už ani len o minútu, lebo ak sa od Života nestihnú vrátiť do noci, bude veľmi nahnevaný. Nebol čas strácať čas.
> Sarumenské skalisko

Nicos sestre vyplazil jazyk, tak ako to robieval pomerne často a aj napriek tomu sa vybral na lov. Teda nie lov v priamom zmysle slova, no bol to lov i tak. Konáre, ktoré mali dvaja súrodenci na muške sa im skrývali rovnako ako to robili zvieratá. Horšie bolo ale že pach konárov sa nedal tak jednoducho vystopovať ako pach zvierat, ktoré sa presúvali z jednej strany lesa na druhú počas toho ako sa snažili nájsť nejakú potravu. Jedno ale vedel na isto - v lese v ktorom sa momentálne nachádzali musela byť halda popadaných konárov. Stromy naokolo nich boli veľmi blízko pri sebe až im konáre takmer vrastali do seba. Omnoho tmavšie miesto ako Sarumenský les, no aspoň si mohli byť obaja istý tým, že ich tentoraz nejaká strašidelná hmla naháňať nebude. Metaforicky i doslova. Nicos kývol na sestru a presunul sa k jednému zo stromov, koniec koncov bolo aj jedno ku ktorému, keďže väčšina z nich vyzerala i tak rovnako. Prednými labami začal kopať aby sa čo najskôr dostal k zemi, kde by sa tieto konáre mohli skrývať.

Úkryt Sarumenu >
Danie mala pravdu, ak nechceli do svojho lesa priniesť nejakú infekciu, museli sa kostí zbaviť niekde, kde im nebudú zavadzať. najlepšie by bolo ich niekde zakopať, no to si momentálne v strede tuhej zimy nemohli nikde dovoliť. Nicos si ešte stále veľmi živo pamätal ako sa cítili jeho labky, keď sa pred rokom pokúšal vykopať si vlastný úkryt - to bolo ešte v čase keď nežil pod ochranou Sarumenskej svorky a vlastne ani poriadne nevedel na akom území sa nachádza. To bahno, ktoré sa mu nalepilo na pazúre si z nich okusoval ešte niekoľko ďalších dní. Až mu pri tej predstave prešiel mráz po chrbte. Kosti vyklopil pri jednou z prvých stromov za hranicami ich svorky a veľmi sa musel premáhať aby nevrátil zajaca späť na povrch zemský. ,,Tak toto vážne nechcem už viac opakovať," zastonal a labou si prešiel po tlame. Nepríjemný pocit v žalúdku ho neobchádzal, šťastie bolo však že mali teraz na pláne niečo úplne iné. ,,No dobre - uschnuté konáre kde ste?" smial sa nakoniec ako cupital pomedzi stromami v pomerne vysokom snehu.

Síce súhlasil so slovami sestry, no aj tak mal potrebu sa vyjadrovať proti nej. Niekedy nebolo nič lepšie než keď to medzi dvomi vlkmi škrípalo, najmä teda z dôvodu, že sa potom niekto mohol nudiť. A že sa Nicos aj nudil. upratovanie nepatrilo k práve najzábavnejším aktivitám a Nicosa dával pozor aby to pravidelne sestre pripomínal - snáď aby si nemyslela, že si jej komandovanie užíva, alebo také niečo. Najradšej by sa zobral a odkráčal preč, keď ho po druhý raz naplo pri prenášaní kostí z jedného miesta na druhé. So zatvorenými očami a rovnako aj nosom sa to ale dalo. Alebo si to aspoň hovoril, aby sa prinútil urobiť ďalší krok predtým ako hodí tyčku priamo na koberec, ktorý práve so sestrou vyčistili. Keď už bolo všetko v úkryte hotové, zmorene sa posadil na okraj vchodu a nadýchaval sa čerstvého vzduchu. ,,Nikde v okolí som ale opadané palice nevidel. Snáď nebudeme musieť ísť príliš ďaleko," odfúkol si, len aby sestru ďalej provokoval. Nevedel prečo jej tak veľmi záležalo na tom aby mali ďalší vlci čo sem prídu dosť dreva, no ďalej sa už nehádal. Odmietol sa však postaviť skôr ako mu prestal brnieť žalúdok od nepríjemného dáviaceho pocitu. ,,Von a dnu, kapišto?" hodil po sestre prísny pohľad. Nie, po ceste sa už na ďalšie upratovanie zastavovať nebudú
> Tmavé smrčiny

,,Však sa snažím ! U všetkých Bohov, vy to vidíte!" nariekal, našťastie však tento raz jej rýpanie padlo na viac úrodnú pôdu ako predtým. Mladý vlk sa chcel skutočne pozrieť k Životu aby sa dozvedel niečo viac o mágiách a ak to znamenalo všetko popratať v rekordnom čase nech tomu aj tak bolo!Síce bola pravda, že rýchlosť často zanechávala za sebou polovičatú prácu, to však ryšavcovi vôbec nevadilo. Bol si istý, že vlci v ich svorke budú radi, že aspoň niečo urobili a nebudú to miesť robiť oni. Nicosa sa zaprel aby vánok mohol lepšie preprúdiť okolo kože a spokojne vrtel chvostom. Pôjdu sa pozrieť k Životu! Alebo k Životovi? To bolo koniec koncov jedno, keďže sa s ním nakoniec stretne ako stretne jedine Danie. Tento fakt ale Nicovi vôbec nevadil. Keď sa ale sestra začala hrabať v starých kostiach, zase musel ohŕňať nosom. ,,Čo ak si to tu niekto odložil naschvál?" načal, no nebol si úplne istý či svojim slovám on sám verí. Akože, on by si tiež niečo takto odložil, no rozhodne nie ... takto. Vyvrátil hlavu ku stropu, bože ako on strašne nenávidel upratovanie starého jedla. Pevne sa nadýchol a zadržal dych, keď bral jednu z absolútne hnusných kostí smerom von. ,,Keď sa nenadýchneš, tak to celkom ide aj bez zvracania," zavrčal napokon. Aj keď sám vedel, že nemal od zvracania príliš ďaleko.