Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vydra veľmi rýchlo vysvetlila ako to s hustou hmlou vlastne bolo. Pravda bola taká, že to bolo presne naopak ako si oni dvaja a dokonca aj Maple mysleli. Zatiaľ čo sa báli, že hmla predstavovala niečo zlé, nebezpečné a niečo čou sa mali najradšej vyvarovať, nakoniec išlo práve o akúsi ohranú stratégiu, ktorej sa nemali báť. Maple napokon môže byť viac ako len pokojná avšak keď sa to dozvie, už bude dávno po probléme, keďže oni všetci sa vrátia a v okamihu keď sa vráti vydra. A v tej chvíli už hmla potrebná nebude. ,,S Nickolasom sme zistili čo to je tá hustá hmla v našom lese! A nie je to nič čoho by sme sa mali báť, takže je to fajn," nadšene poskočil len čo sa mu podarilo zahliadnuť, že okrem nich dvoch a vydry neboli na púšti sami. Nicos na tomto mieste bol len pred pár dňami a tak si myslel, že to tu celkom pozná. Samozrejme ak sa za poznanie počítalo vedieť ko sa dostať k vrchom kde sídlil Život a ako sa dostať späť do Sarumenu. Žiaden problém. ,,Vydra chce vedieť kam by sme šli na dovolenku. Vravela niečo, že je prepracované alebo také dačo- tak nás všetkých zobrala na výlet lebo nechce ísť sama," ryšavec sa snažil čo najlepšie zhrnúť čo sa vlastne stalo. Nebolo žiadnym prekvapením, že vlci, ktorý prišli o prvotné stretnutie medzi nimi a vydrou nevedeli o čo sa deje. Ak by to Nicos nevidel na vlastné oči možno by sám sebe taktiež neveril! Možno vynechal niekoľko podstatných detailov, no v tomto momente aspoň povedal Wolfganie a Starovi všetko čo potrebovali vedieť a on im mohol poskytnúť. ,,Keby som si mal ja vybrať tak by som šiel na nejakú lúku. Veľa farebných kvetov, vietor v srsti a slnko na oblohe! To ale teraz v zime asi nie je možné," povzdychol si nespokojne na otázku vydry.

Nicos pohľadom jantárových očí pretínal malé zviera takmer okamžite ako to bolo možné. Musel sa dobre prihliadať, najmä teda preto, že hmla okolo nich bola hustá - možno ak by sa nejednalo o hlas vydry, nakoniec by ju ani nenašli. Alebo chcela práve ona aby ju niekto našiel? Nech to už ale bolo akokoľvek, Nicos jej nestihol položiť ani jednu otázku predtým než na neho skočila. To bolo pre neho dostatočným prekvapením na to aby sklapol takmer okamžite, ešte predtým než stihol otvoriť tlamu. ,,Huh-áno. Teraz keď sa poznáme tak sa môžeme stretávať častejšie!" hlásil sa o slovo aj mladý vlk, aj keď bolo veľmi evidentné, že vydra mala už pripravený program od ktorého sa nechcela nechať odtrhnúť. A ryšavý vlk tomu aj chápal, samozrejme až potom keď im to obom celkom polopatisticky vysvetlila. Nebolo sa čomu čudovať! ,,Dovolenka znie fajn. Každý si zaslúži dovolenku!" Nicos jej pritakal, takmer zabudnúc prečo ich vôbec Maple do lesa v prvom mieste poslala. Síce áno, oni dvaja chceli nájsť vydru, čo sa im nakoniec aj podarilo, ale Maple im verila dostatočne na to aby im dačo zverila do láb. ,,Ale je na to najlepší čas teraz?" úzkostlivo sa popýtal a labkou zahrabol do zeme. Spýtavo pozrel na Nickolasa či si náhodou nemyslí to isté ako on. S tak hustou zvláštnou hmlou bolo v pohode ak magický ochranca lesa z neho odíde? ,,A nebolo by lepšie ak by sme my zostali a strážili les?-" snažil sa, no skôr ako dopovedal celú vetu, scenéria naokolo nich sa zmenila. ,,Tak to je asi jedno, no."
> púšť

Sarumen >
Obaja vlci sa napokon skutočne vytratili medzi vysokými stromami Sarumenského lesa a netrvalo dlho kým narazili na hmlu o ktorej rozprávala Maple. Nie žeby sa Nicos bál - to rozhodne nie, alebo skôr by to len nahlas nikdy nepriznal. Ešte stále sa mu v spomienkach vynáral nepríjemný sen a on musel na pár sekúnd zastať kým mohol nasledovať Nickolasa do hustej hmly, ktorá pripomínala tekuté mlieko. Svojimi jantárovými očami prechádzal po hrádzi, ktorá sa nadvihla v lese akoby bez nejakého väčšieho dôvodu a ticho klipkal ušami. Aj keď sa o 'stenu' jednalo len v jeho predstavách, v skutočnosti išlo o omnoho jemnejší. Čo možno celú scenériu robilo ešte o niečo desivejšie. Snažil sa zachytiť čokoľvek čo by im mohlo pomôcť, avšak už ako otváral tlamu, že by svojmu spoločníkovi niečo povedal, uvedomil si, že ten zmizol niekde pred ním. Srdce sa mu ponorilo do močiara a ak by to bolo vo vlčom tele možné, farba sa mu stratila z tváre. Nečakal už ani len jednu sekundu a vrhol sa rovno do hmly cítiac ako sa mu vlhkosť lepí na ryšavú srsť. Pachy boli ťažké, niesli sa na kvapôčkach vody vo vzduchu a on takmer vrazil plnou rýchlosťou Nickolasovi do chvosta, keď bežal za ním. ,,Maple mala skutočne pravdu, táto hmla je neskutočne desivá," oprel sa ramenom o Nickolasove stehno, nie preto, že by sa mu to páčilo. Možno skôr preto aby sa jeden druhému zas a znovu nestratil. Nepáčila sa mu predstava, že by zostal v lese sám a naokolo neho sa mohlo nepozorovane pohybovať takmer čokoľvek.
Stromy sa nakoniec zriedili, Nicos to nezistil preto, že by ich dokázal vidieť, no svet naokolo nich sa razom rozsvetlil. Stromy už svojimi konármi netienili a aj keď dvaja vlci stále naokolo seba príliš nevideli, teraz aspoň chodili po hmle červenej - Čo vôbec nebolo omnoho desivejšie ako doteraz! Mladý vlk bol ponorený vo svojich myšlienkach, možno to bol aj dôvod prečo by hlas inak úplne prehliadol. ,,Hmmh-?" zamumlal, no nastražil uši len aby počul o čom jeho spoločník poriadne rozpráva. Najskôr nepočul nič, na nakoniec! Nickolas sa rozbehol skôr ako stihol zareagovať, vlk skutočne veril, že sa mu nepodarí naraziť si tlamu o nejaký strom čo by sa rozhodol razom objaviť. Nicos sa ale aj tak váhavo rozbehol za ním. ,,Nebudem klamať, som čakal, že bude trochu ťažšie ju nájsť," jemne naklonil hlavu na stranu a žmúril do tmy. Nie žeby z nej videl nejako veľa, to nie. No hlas čo sa okolo nich rozodnieval nebol vlčí. ,,Po našom nehovorí?" zamračil sa. Toto bolo trošku lame.

Mladý vlk neveril vlastným ušiam. Musel povedať, že bol rovnako nadšený ako Nickolas, aj keď to na sebe nadával príliš najavo. To znamenalo, že mu bola mágia Sarumenského lesa zase o kus bližšie! A on bol pripravený to čo najskôr využiť a vyskúšať. Akonáhle do neho Nicko šťuchol, Nicos mu pritakal a prerušil tak pohľad, ktorý doteraz venoval Maple. ,,Pod našou ochranou bude les ako v bavlnke!" povedal hrdo a uškrnul sa. Tvár mu hrala všetkými farbami radosti, zuby spokojne vycerené a oči stlačené dohromady. Laba, ktorú doteraz držal pri hrudi mu klesla k zemi a on jemne naklonil hlavu. Odrazu sa výprava za vydrou nezdala už tak dôležitá. Nakoniec mágia hmly bola omnoho zaujímavejšia! Minimálne teda pre neho, no trvalo mu celkom dlho dokývať Nickolasa k tomu aby ho odprevadil. Možno dokážu urobiť obe veci naraz? Ak teda bola hmla všade nejaká divná, možno nebude zase až taký problém dostať sa k nej dostatočne blízko aby ju mohli preskúmať. A aké perfektné by to bolo zažiť to všetko v jeden a jediný deň? To bude Danie nakoniec úplne čumieť! Oh jasné- nehovoriť Danie o povýšení... Ale Maple nakoniec povedala, že jej nemá vravieť o JEJ povýšení. ticho švihol chvostom. ,,Zistíme, čo je zle s tou hmlou hneď a zaraz Maple!" dupol si Nicos a rýchlym kývnutím hlavy pritakal, akoby sa snáď hral na nejakého vojačika. A možno predsa len nakoniec toto všetko bola pre neho len hra. Minimálne zatiaľ. Aj napriek tomu, že jeho telo už dávno prezentovalo dospelého vlka, vo svojej vlastnej hlave bol od toho ešte ďaleko. Napokon bolo možno dobre, že Maple dokázala vidieť za jeho škrupinku a tak ho popchnúť do tej správnej strany. Možno o pár rokov bude skutočne vlkom svojich slov a jeho nový post bude viac ako len obyčajnou hrou. Teraz však... teraz musí trénovať, skúšať a chybovať. ,,Tak poďme čo najskôr!" nadšene sa otočil ku svojmu spoločníkovi, prednú čas teľa sklonil k zemi akoby ho vyzýval na hru, no hneď na to vyskočil do vzduchu aby mohol odbehnúť rovno do lesa, smerom kde vedel, že sa nachádza mýtina na ktorú majú namierené. Rovno za Nickolasom.
> Mýtina

Nicos takmer až hltal všetky slová, ktorú mu Nickolas venoval, ticho preskakujúc pozornosťou medzi ním a Islin. Zatiaľ čo oni dvaja spokojne fangirlovali nad kreatúrami čo sadajú v tomto svete nájsť a stretnúť, vlčica sa do ich konverzácie pripájala len sporadicky. To ale nevadilo, Nicos dostával všetky informácie, ktoré chcel a teda spokojnosť niekoho ďalšieho nebola úplne podstatná! ,,A si myslíš, že ak by sme sa šli pozrieť teraz, tak by sme tu vydru našli?" sklonil hlavu a ticho vydýchol, akoby očakával, že hovoria niečo... nelegálne? Alebo len jednoducho chcel aby ich malý, eventuálne, výlet zostal len medzi nimi. Nech to už ale bolo akokoľvek, ich plánovanie bolo prerušené príchodom Maple. ,,Ahoj Maple! Dlho sme sa nevideli!" jeho záujem sa síce na nejaký čas presunul k vlčici, no rozhodne sa neplánoval vzdať svojho plánu o zistení viac ohľadne tej vraviacej vydre. Najlepšie na tom ale bol fakt, že Danie ju taktiež nevidela, čo by znamenalo, že on bude prvý! A bude jej o tom môcť rozprávať a ona bude potom závidieť a bude ho prosiť aby jej ju tiež ukázal. Áno, áno. To znelo ako skvelý plán a rozhodne by sa pri ňom nemohlo nič pokaziť.
Nicos ticho počúval čo si vlčice rozprávali, no netrvalo dlho aby jeho pozornosť ušla niekam inam. Jediné na čom mu záležalo bol fakt, že sa Islin chcela pripojiť k Sarumenu! To znamenalo, že ju bude môcť stretávať častejšie a možno mu nakoniec povie aj niečo viac ohľadne tej jej... vílivosti? Alebo mu dokonca ukáže nejaké kúzlo! Mohlo sa nakoniec jednať len o mágiu, ktorá oblafla Nickolasa? Koniec koncov, to bolo aj jedno. Nickolas sa zdal byť do rozhovoru vlčíc omnoho viac zabraný ako bol Nicos, no aj napriek tomu mu dával priestor, jeho myšlienky sa však strhávali stále viac k mýtine v lese. ,,Nicko?" ohlásil ho nakoniec, tlmeným hlasom. ,,Chceš počúvať o čom sa rozprávajú alebo sa pôjdeme pozrieť po lese?"

Nickolas sa nebál úplne-obyčajne-vyzerajúcej vlčici pokladať ďalšie otázky, Nicos však bol dostatočne pozorný na to aby si všimol, že s tým práve ona nie je príliš spokojná. Jeho uši stáli pevne vo vzduchu a ticho prestúpil z nohy na nohu. Ani sa s nimi nechcela príliš baviť, čo bola ukážka sama o sebe, no Nickolas akoby to prehliadal. Alebo si len ryšavej vymýšľal problém tam kde nebol. nech to už ale bolo akokoľvek, nadšenie dvojfarebného vlka bolo veľmi nákazlivé a Nicos sa nenechal zaostávať. ,,Si to rozhodne pridám na zoznam vecí, ktoré musím vidieť. Hneď vedľa tej hovoriacej vydri o ktorej mi všetci hovorili. Aj tú si videl Nicko?" pýtal sa s krútiacim chvostom a s iskričkami v očiach sledoval pohlaď vlka, akoby sa pozeral na seba samého. Konečne sa mu skutočne podarilo objaviť niekoho kto bol na podobnej vlne ako bol on a skutočne si to užíval. Chcel sa ho ešte toľko popýtať ale to prišla ďalšia vec, ktorú Nicos ešte nevidel. ,,Moja sestra bola teraz za Životom, som ju čakal vonku," zalapal po dychu nad slovami Nicka. ,,A že ku Smrti pôjdeme v lete ale znie to celkom desivo! Aké to bolo, povedz mi viac, prosím prosím!" šťuchol do neho labou. Podľa slov Danie bola návšteva oboch z Bohov nebezpečná, no jemu sa viac nepozdávala Smrť. Omnoho nebezpečnejšie meno a predsa len - ako milý musí byť vlk, ktorému niekto dal meno smrť? Ich nadšenie nad témou, ktorú preberali ale prerušila Islin. Na jej otázku musel len kývnuť ramenami. ,,Netuším. Dospeláci mi moc zatiaľ nehovoria o tom čo robia."

Ihneď ako sa mu podarilo doraziť k dvom vlkom, Nickolas sa k nemu naklonil a predal mu pomerne dôležitú informáciu! Pokiaľ sa tmavý samec doteraz snažil pôsobiť nenápadne, žlté oči Nicosa, ktoré sa takmer okamžite presunuli k vlčici ho z určitej miery určite prezradili. Chvost sa mu na okamih zastavil, akoby neveril buď slovám Nickolasa alebo vlčici, ktorú pred sebou mal. Však vyzerala, jemne naklonil hlavu na stranu, úplne normálne? ,,To fakt?" zabručal prekvapene, jeho hlas nie o moc silnejší ako obyčajný šepot. Bolo veľmi jednoduché vidieť, že obaja Nicovia i išli na podobnej vlne a dokonca aj ch chvosty sa zopár okamihov pohybovali v akejsi synchronizovanej akcii. ,,Aha jasné!" pritakal slovám vlčice, ktorá sa k nemu nakoniec prihovorila. Aj keď nehovorila veľa, stačilo to. ,,V úkryte nie je, takže asi bude mimo územie," zamyslel sa nahlas. Vlčicu, ktorú Islin spomenula videl zopár raz, jej meno taktiež poznal len z počutia, no vedel, že je to pomerne vysoko postavená vlčica v ich svorke. Žeby niečo dôležité? V Nicovej hrudi narástla hrčka zvedavosti, nemal by pchať nos do cudzích vecí, no to sa len ťažko ovládalo. Nickolas ho ale našťastie zastavil úplne inou myšlienkou. ,,Jednorožec? Fakt? Nemožné!" zalapal po dychu a presunul z pohľad zo samca na vlčicu, akoby očakával, že skutočne pritaká slovám jeho priateľa. Snáď by si z neho nerobil srandu! ,,Som ho tam vtedy nevidel! Ale viete čo som videl? Bieleho rysa, tam v horách na juhu!" pripájal sa ku konverzácii a labou ukázal smerom, ktorým by sa mali vydať ak by sa chceli dostať na miesto, kde sa to všetko odohrávalo. ,,Aj to bolo cool ale nebol to jednorožec teda."

Úkryt >
Vonku bola ešte stále rovnaká zima ako keď pred ňou so sestrou utekali do úkrytu svorky. Dokonca aj mesiac na oblohe stále vládol a on sa takmer až naplašil, že spal dlhšie ako celý deň! Na čele mu navrela vráska - a no a čo! Aj keby spal omnoho dlhšie! Zaslúžil si to. Však si to predsa len poriadne odpracoval. Danie sa zaprisahala, že z jeho života raz za čas skutočne urobí peklo a aj jej to vychádzalo. Radšej sa ani nechystal premýšľať nad tými kosťami, vďaka ktorým sa mu takmer úplne vyprázdnil žalúdok. Našťastie však nad svojimi spomienkami nemusel príliš dlho premýšľať, lebo nájsť dvoch konverzujúcich vlkov až taký problém nebol. Ihneď ako mu padol pohľad na Nickolasa, chvost sa mu rozkmital do všetkých strán - Nickolasa mal rád, bola s ním zábava. Druhú vlčicu ale nepoznal, žeby sa splnil jeho sen spoznať niekoho ďalšieho zo svorky, ktorého ešte predtým nemal česť poznať? Pricupkal k nim pomedzi tiene, ktoré zahaľovali hvozd v tejto nočnej hodine a spokojne sa k nim pridal. ,,Ahojte!" pozdravil sa a priplichtil sa na stranu k Nickolasovi. ,,Ja som Nicos, ty si tiež zo Sarumenu, hej?" pýtal sa, aj keď si myslel, že odpoveď už predsa len pozná. Prečo inak by bola na území svorky, že? ,,O čom sa bavíte, môžem sa pridať?"

Nicos spal koľko hodín, alebo to bolo ako sa cítil, keď sa mu konečne podarilo dostať zo sveta snov do reality. Príjemné teplo všade naokolo neho ho tlačilo k zemi a vôbec sa mu nechcelo pohnúť. Kožušiny, ktoré s Danie prečistili voňali úplne dokonalo a to bol aj jeden z hlavných dôvodov prečo sa mu ťažko stávalo. Radšej sa ticho naťahoval a prevaľoval ako len mohol - a potom si uvedomil, že jeho sestra už dávno odišla. Tak to preto tu bolo také ticho a nikto ho nenútil začať upratovať ešte predtým ako poriadne rozlepí oči! Uši sa mu na hlave poriadne nastražili, akoby nechcel sám veriť, že po dlhej dobe mal ráno len sám pre seba. Jeho neexistujúca ranná rutina mohla nabrať na sile a tak sa rovno vrhol späť do kožušín.
Spokojne si povzdychol, už sa mu niekoľko minút nechcelo len tak ležať, čo bolo u neho celkom prekvapivé. Už si dokonca aj stihol spomenúť na svoje jedlo, čo si večer odložil a nenažrane sa do neho pustil a už ani nespomínal ako chutil. Nakoniec mu teda už nezostávala žiadna iná aktivita, ako sa len pobrať do zimy a pozrieť sa či hlasy, ktoré počuli predtým s Danie ešte neodišli.
> Hvozd

Smrčiny >
Danie našťastei vôbec neprotestovala nad jeho návrhom a tým pádom si to zamierili rovno dnu. Nicos si v tlame stále bral svojho zajaca, no nakoniec ho aj tak odložil. Ak by si teraz napratal brucho, už by snáď ani poriadne nezaspal a ak áno, tak by sa mu snívali zlé sny ako tomu bol pred pár dňami. Šuchol ho teda do rohu špajzky a vrátil sa ku kožušinám, ktoré takmer až voňali novotou! Však sa na tom aj poriadne oni dvaja narobili, Nicos by bol veľmi nahnevaný ak by boli zase zasvinené ako predtým. ,,Mohli by sme ísť k Smrti tiež spolu, čo ty na to?" zakmital chvostom. Ten výlet čo podnikli dnes bol viac ako len zaujímavý! Jemu sa to páčilo, aj keď u Danie.. ale veril, že oznámenie ovládania mágie bola viac ako len dobrá udalosť! ,,Ale áno, v lete, to súhlasím," pritakal a položil si hlavu na predné laby. Za dnešný deň toho stihli skutočne mnoho a on si nemohol pomôcť a len zíval ako žeravý. ,,Tak potom ti poviem koho som stretol a ty mi povieš čo nové si objavila!" uškrnul sa na ňu ale netrvalo dlho kým a mu oči zatvorili a on skutočne zaspal.

Nicos vyštartoval takmer okamžite potom ako uvidel napnutie svalov svojej sestry. Nečakal na pozvanie a už vôbec nečakal na kolkovanú žiadosť. Ak dotera museli v tichu spolupracovať, teraz to už bolo všetko len na každom zvlášť aby ukázali ako sa dokážu hýbať za zvieraťom niekoľkokrát menším ako boli oni sami. Nicovi sa celkom darilo, bol napumpovaný z celého dňa a aj keď poriadne v noci nespal, nevadilo mu to. Adrenalín mu viac ako len pomáhal dostať sa do stavu kde ulovenie zajaca bolo pre neho situáciou na život a na smrť. Pred pár dňami sa mu podarilo uloviť zajaca na lúke, aj keď to možno bolo práve vďaka kvôli náhode, to v konečnom dôsledku nebolo podstatné. Dnes mal šťastie znovu, tentoraz bol zajac akýsi pomalší - snáď sa bál, žeby v plnej rýchlosti vrazil do stromu? Nech to ale bolo akokoľvek, Nicos ho chytil za chvost a netrvalo dlho aby mu zostal visieť v ústach. Hrdo hľadal pohľadom sestru, no bola ďaleko, ak by nezavyla v temnom lese by ju poriadne nájsť nevedel. ,,THU!" zaštekal jej späť a rovno sa vydal medzi stromy. Keď sa mu podarilo ju nájsť, zajaca si hodil k nohám. ,,Už bude hlboká noc zase, mali by sme sa už vrátiť," kývol jej hlavou, vzal si korisť a pobral sa smerom ku skaliskám.
> Sarumenské skaliská

Tak veľmi nadšený ako teraz nebol už veľmi dlho - asi tak niekoľko hodín, ak by mal povedať pravdu. Jeho nálady boli často úplne nepredvídateľné a ešte častejšie sa objavovali vysoké vrcholy a veľmi hlboké hĺbky. Trvalo mu niekoľko desiatok sekúnd, kým dokázal svoje nadšenie upokojiť dostatočne na to aby sa mu chvost nemykal do všetkých svetových strán. Predsa len nechcel vyplašiť korisť tím, že začne bubnovať o kmeň stromu. Danie sa ujala vedenia, čo bolo celkom múdre, keď vzala vpotaz v akom stave sa momentálne jej brat nachádzal. Ticho ju napokon nasledoval a hrudník ťahal nepríliš vysoko nad zemou aby si ich zvieratá nevšimli ešte skôr ako dostanú šancu sa do nich zahryznúť. Na jej slová len ticho pritakal a oddelila sa od ryšavej vlčice. Potreboval si nájsť svoje vlastní miesto z ktorého by sa mu lepšie štartovalo za zvieraťom. Nakoniec lov zajaca v lese bol ešte omnoho náročnejší ako lovenie zajaca na lúke. Tu ak by Nicos nevybral jednu zo zákrut, poriadne by si nabil nos. Keď sa dostal na svoje miesto, ktoré si vybral, jemne kývol Danie, že bol pripravený. Aj keď podlá významu slovného spojenia nejednalo o spoločný lov, museli i tak spolupracovať.

Šťuchnutie do ramena jej opätoval a spokojne jej laby vrazil na lopatku. Súrodenci sa poznali dostatočne dobre na to aby vedeli, čo na toho druhého funguje a ako si dať za príučku. Keď nestačilo vyplazovanie jazyka, prichádzalo na scénu štuchania a ak ani to nepomohlo, hryzenie chvosta bola vždy voľba poslednej záchrany. ,,Hm neviem.. Možno by na to mali aj nejaký dôvod o ktorom ešte my poriadne nevieme?" jemne naklonil hlavu na stranu keď sa snažil zachytiť akýkoľvek pach pri kmeni jedného zo stromov. Chcel byť tentoraz prvý čo niečo objaví, no so svojim prvenstvom sa rozlúčil skôr ako vôbec začal stopovať. Až teraz sa hlad začínal poriadne ozývať a bol skutočne rád, že ho sestra napomenula s tým jedlom. Inak by skučal v úkryte snáď celú noc. ,,Možno je to tak lepšie pre... pre... Hm," snažil sa na niečo prísť, no všetky myšlienky sa mu presúvali do žalúdka. A čo tam potom predsa len! Pokiaľ bolo územie dobre strážené aj počas toho ako v ňom nikto nebol, bolo to jedno. ,,Niečo cítim!" vyhŕkol nakoniec Nicos a takmer hlavu rovno vrazil do snehu. Tentoraz to bol skutočne on, kto prvý objavil stopu! Pozrel smerom na sestru. Teraz už len uloviť si večeru.

Uholný hvozd >
Hruď sa mu takmer až napla keď ho Danie pochválila. Nie žeby sa po každej pochvale vrhal ako po údenom, no pozitívne slová na jeho osobu vždy dobre padli. Počas širokého úsmevu sa mu na svetle zapadajúceho slnka zaleskli i tesáky a on mohol spokojne ďalej kráčať presne kam mal namierené - do úkrytu. Danie ho ale rovno zastavila a pripomenula mu čo chcel už predtým robiť, no na to zabudol. So všetkými tými novými informáciami ohľadne mágie (a aj novými otázkami ohľadne mágie) aj poriadne zabudol, že sa celý deň tešil na večeru pod hviezdami. ,,Dobre, som aj zabudol, že som bol vlastne haldný!" smial sa nad tým, keďže väčšinou to bol práve on kto sa nechal počuť o tom ako je jedlo super a ako by si niečo dal. Dnešný deň bol skutočne neskonale zaujímavý a od rána sa toľko zmenilo, že on sám by tomu nebol uveril. Odfrkol si keď sa im podarilo prejsť okolo hranice Sarumenu do temného lesa, kde predtým zbierali drevo. Ešte stále sa dali nájsť diery, ktoré spolu vykopali. Bola pravda, že síce sa v lese zotmievalo skôr, no tento bol akosi temnejší než si bol Nicos ochotný priznať. ,,Ja asi pôjdem pohľadať niekoho zo svorky. Sa mi zdalo, že keď sme prechádzali okolo niekoho som počul. Možno to bol Star! Alebo Nickolas!" zakrútil chvostom. Danie dobre vedela, že sa chcel jej mladší brat zoznámiť s ďalšími vlkmi vo svojom veku a toto mohla byť prese tá príležitosť.
> Smrčiny

Savana >
V momente ako Danie vyslovila svoje otázky nahlas, uvedomil si ako veľmi skutočne prostredie naokolo nich divné je. Uši sa mu sklonili k zátylku ako sa pokúšal prísť k nejakému múdremu vysvetleniu, ktoré by aj dávalo zmysel aj by uspokojilo ich neustálu žiadostivosť za vypovedanými otázkami. Skutočná odpoveď bola, že nemal najmenšieho tušenia, to však nebolo dostatočné - ani pre neho a pre Danei už vôbec nie. Danie potrebovala vedieť všetko hneď a zaraz, preto sa Nicos veľmi snažil aby jej odpoveď ponúkol. ,,Možno sa Životu páči teplo a tak si ho tu udržuje!" vyhŕkol nakoniec celkom nadšený s odpoveďou na ktorú sa mu podarilo v tejto chvíli prísť. Bol na seba celkom hrdý, nebude klamať. ,,Vyzerá to to ako nejaká veľká kotlina zasiahnutá mágiou. Si myslím, že jej zdrojom musí byť jedine on!" spokojne nadskočil a hlavu držal vysoko. Áno! Toto bude rozhodne pravda a nič iné. Veď čo iné by to aj mohlo byť? Nič iné nedávalo zmysel. ,,Možno ak by sme ho poprosili tak by trochu tepla poslal aj k nám," doplnil nakoniec zamyslene. ,,Alebo však máme dosť dreva na zimu, to zvládneme! Keď sme sa o to už obaja postarali!" jemne jej šťuchol do ramena. Už neboli od Sarumenu príliš ďaleko.
> Smrčiny