Gallirea - Příspěvky uživatele

Pozeral na sestru s úkosom a nebol si istý či sa práve rozpráva skutočne s vlčicou, ktorou bola pred pár mesiacmi. Nebol to práve on, kto sa bez rozmyslu vrhal do tých najväčších hovadín len aby získal čo najviac ešte väčších hovadín? Teraz akoby sa ich karty mierne vymenili a on sa skôr začínal báť o to aby sa mu - a koniec koncov aj Danie, niečo nestalo. Popravde sa mu vôbec nepáčilo do akej pozície sa dostal a Danie by si ju mala urýchlene zobrať späť na svoje plecia lebo začne kričať! ,,Však áno, ale keď a mi tak dlho s tou mágiou nedarí. Bože je to demotivujúce a vôbec sa mi do toho nechce venovať viac energie," nadával nahlas popri tom ako cupital hlbšie do lesa s očami pevne nastraženými aby mu neušiel ani kúsok hmly na ktorej by sa mohli spoločne učiť manipulovať mágiou. Ale už teraz vedel, že to nebude ani z polovice také jednoduché ako by si mohol myslieť a predpokladať počas toho ako bol vĺčaťom. Nicos vždy operoval na báze záujmu a keď sa nedostavili výsledky takmer okamžite, mal veľmi veľký problém udržať pozornosť a drive. ,,No proste vravím, že tí Bohovia znejú divne, to je všetko," ohradil sa nakoniec. Zdalo sa mu, že Danie jeho varovania berie na ľahkú váhu, no hmla pred jeho labami si vzala takmer všetky jeho pozornosť. Zostal stáť niekoľko metrov pred miestom kde sa prvé chumáč hmly dotýkali zeme a pozrel smerom na ryšavú vlčicu neďaleko. ,,Chceš to skúsiť prvá?"

Až teraz ho úplne zaujalo slová ktoré mu sestra venovala. Aj keď bola pravda, že doteraz mu stále vravela to isté, on si nebol poriadne schopný spojiť dve a dve dohromady - niekedy mu to jednoducho dlhšie trvalo, no teraz sa mu na čele objavila vráska a iskričky v očiach ešte viac zažiarili. ,,Si vážne myslíš, že by nám tej Život vedel skutočne pomôcť?" pýtal sa. Pravda bola taká, že nech sa snažil akokoľvek chcel, už začínal byť viac ako len zúfalý zo svojej pozície v ktorej sa nachádzal. Viac ako rok života na týchto miestach a ešte žiadna mágia, ktorú by mohol nazývať vlastnou. Začínal byť skutočne frustrovaný, aj keď to normálne najavo nedával. Teraz keď ale prišla téma skutočne na mágie, z jeho rozpoloženia mu i srsť na chrbte vstávala. ,,Uhr-Začínam mať dojem, že všetky tie magické veci, ktoré nám nakecali keď sme boli vĺčatá ani nie sú pravda," odfrkol si. Ale skutočne! Čím starší bol tým mal väčšia pocit, že sa jednal len o rozprávky. A tá rozprávajúca vydra to len všetko zaklincovávala. ,,Najskôr ale musíme nájsť nejaké miesto kde bude viac hmly. Nejaké prepadlisko v lese? Alebo v okolí riek býva často hmla, nie?" jemne naklonil hlavu na strane, ale rovno si to už aj šinul pomedzi stromy akoby očakával, že si hmla nájde skôr ich než by oni našli ju. ,,No, asi hej? Ale však vieš. Ak by bol nejak divný, tak proste odíď aj bez mágie. Však za to to nestojí, chápeš."

,,Urgh- mágie. Sa mi zdá, že čím viac sa snažím tú voju násjť, tým viac sa mi vyhýba," zavrčal pomedzi tesáky, ktoré pevne stískal k sebe. Skutočne, nebolo žiadneho iného želania pre Nicosa väčšieho než začať ovládať mágie, odkedy sa vôbec dozvedel, že niečo podobné sa dá robiť a hla! Ani jedna mágia sa k nemu ešte stále neprihlásila aj keď mal informácie, že tieto miesta sú nimi úplne presiaknuté. ,,Tak viem, že oheň neovládam. A ani vodu, to by bolo divné keby som ovládal vod," zamýšľal sa nahlas nad témou, ktorú im Danie nadhodila. ,,Hm, ale hmlu som ovládať ešte neskúšal. Danča poďme nájsť nejakú hmlu nech si to skúsime!" nadskočil nadšene a pozrel na sestru s hviezdičkami v očiach. Hmla ho na toto miesto priviedla a zapálila v ňom prvý plamienok záujmu. A pokiaľ sa to týkalo jeho, zatiaľ bola hmla jedna z najviac cool mágií s ktorými sa stretol. Aj keď nebola taká nebezpečná ako oheň, alebo zaujímavá ako ovládanie rastlín. ,,Ale k tebe by sa zem hodila," pritakal nakoniec. Danie sa od narodenia zaujímala o rastliny, dávalo by len zmysel ak by práve tie k nej boli najlepšie. Nicos ale nevedel čo by patrilo k nemu - mágia zdrhania z domu snáď zatiaľ neexistovala? ,,By ma zaujímaloči aj ich zjav je nejako spojený s ich menami. Lebo akože... volať sa Smrť? Keby sa tak volám ja, tak som tiež na vlkov úplne nepríjemný-" uškrnul sa, no v hlase mu boli cítiť obavy. Ten Boh znel nebezpečne. Skutočne nebezpečne. ,,Jo, môžeme ešte zostať, veď aj tak je slnko ešte vysoko na oblohe. Možno sú všetci niekde rozlezený."

Nicos vyplazil jazyk, niekedy mal dojem akoby ho Danie ani nepočúvala! Síce sa na ňu uškŕňal po celý čas, no mohla si byť viac ako len istá, že Marion nie je jeho typ. Ak vôbec nejaký typ mal. Alebo možno dokonca veril na lásku na prvý pohľad? To bolo ale v tomto momente jedno! Ryšavý vlk veril, že keď k tomu príde, tak o tom bude vedieť a rozhodne nebude hádať ako nejakú hádanku. ,,Možno v nej Maple videla nejaký potenciál, alebo niečo," zamýšľal sa nahlas a mykal pri tom ramenami. Bolo ťažko povedať čo v nich všetko mohla Alfa vidieť, predsa len ona pracovala s vlkmi omnoho dlhšie, než Nicos spoločne s Danie vôbec boli na svete. Aj keď si na jej rozhodnutia povedať svoje, neboli príliš v pozícii v ktorej by ich mohli spochybňovať. Aspoň teda zatiaľ nie. ,,Ale Marion sa mi nepáči. Teda- nie ako frajerka," smial sa ďalej keď mu sestra navrhla, že mu niekoho nájde. A razom by dala preč z jeho ramien ďalšiu prácu! Aj keď veril jej brat až tak veľmi? ,,A čo tak by si od Bohov chcela?" zmraštil obočie v otázke. ,,To môže byť dosť nebezpečné ale, Danie," vrhal na ňu nie príliš nadšené pohľady. ,,Tam pôjdem s tebou aby som sa uistil, že si v pohode!" bil sa do hrude a popri tom prikyvoval. Aj on dúfal, že v Sarumene sa nájdu nejaký nový vlci! A hlavne mladí! ,,Možno v nore niekto bude?"

Uholný hvozd >
Danie sa na ňom smiala a on by klamal ak by povedal, že to neočakával. Koniec koncov on sa na nej smial rovnako. Aj keď obaja už mohli telesne pôsobiť dospelo, minimálne Nicos sa ešte úplne dospelo necítil, minimálne nie psychicky. Vzťahy ešte stále neboli jeho prvotnou prioritou a možno ich stále našiel ako hnusné. Urgh- aj keď... Možno ešte len hral formu? ,,Uh, to neviem ani ja. Ale viem, že som žiadnu vlčicu vo svojom veku nestretol. Teda neviem aká stará bola Marion, ale-" pazúrmi zahrabal do zeme ako mu to len príroda dovoľovala. Rovnako tak presunul i pohľad smerom ku snehom zahrabanej zemi a odfrkol si. ,,Tá bol troooššškuuu divná," uškrnul sa a sklonil uši. Dobre vedel, že podobné slová neboli príliš vhodné, no bola to pravda. Jemne mykol plecami a pozrel na Danie so širokým úškrnom. ,,Takže to vyzerá nádejne?" smial sa nad ňou a sledoval ako zareaguje. Nemal tušenia kto ten Parsifal bol a ešte ho ani nikdy nestretol. Možno však ho snáď sestra raz predstaví! A bude to jeho kamoš! ,,Nebavil však.. Nebola príležitosť!" odpovedal sestre na otázku. ,,Som sa bavil len s Nickolasom. Jennou a trochu s tou Marion."

Savana >
Nicos prikyvoval slovám sestry až do okamihu akonáhle padla otázka o ktorej ani nevedel, že v ňom vyvolá podobné pocity. Uši sa mu sklonili k hlave a ohrnul nosom. To snáď nemyslela vážne! ,,Ja? Frajerku? Urgh," vyplazil na ňu jazyk, no bolo jasne vidieť, že sa skôr jednalo o tému nad ktorou nechcel stráviť príliš veľa času. Možno snáď ak by nebol vlkom, jeho líca by sa v tomto momente začali červenať. Ale v určitom zmysle slovabol i smutný - keďže sa mu ešte nepodarilo stretnúť niekoho v jeho veku, kto by sa mu páčil. Alebo bol ešte stále vo veku keby bola láska jednoducho stále úplne šeredná a pusinky v ňom vyvolávali dáviaci reflex? Pozdvihol hlavu vyššie a šťuchol sestre do ramena. ,,Ty skôr povedz, čo ten tvoj Parsifel- či ako si vravela, že sa volal?" nadvihol obočie. Popravde mal dojem, že Danie vždy keď zmizla na nejaké týždne mimo svorky, tak sa jej podarilo stretnúť polovicu osadenstva na mieste kde žili. Vždy kohokoľvek doteraz stretol, tak všetci už Danie poznali. Ona skutočne nezaháľala, zatiaľ čo on sa stále hlúpo pokúšal nájsť svoju mágiu a ovládať hmlu v Sarumene. ,,A aj si stretla nejakú vlčicu s našom veku, alebo teda-" odkašlal si a pohľadom rýchlo preskočil zo sestry na okolité stromy. Srsť na chrbte sa mu mierne naježila od nervozity. Vážne sa nejednalo o tému o ktorej by sa mu hovorilo ľahko! ,,Hm, myslím že mal! Ale nie som si istý či so ich zazrel. Ale počul som o nich niečo," pritakal nakoniec, ako sa mu teplota z tváre mierne rozplynula. ,,Však práve preto sa pýtam. Lebo bude jar teraz... Ale asi máš pravdu, zostaneme stále najmladší a najmilší!"
> Sarumen

Koniec sveta >
Obraz bieleho zvieratá sa mu stále vynárali v mysli aj keď samotné stretnutie vôbec nepokladal za dôležité - však to bola predsa len nejaká zvláštna mačka, ktorej kožuch pekne zapadal do prostredia. Nič čo by nevideli kdekoľvek inde na svete ak by pozerali dostatočne starostlivo. Zdalo sa však že Danie zostala rovnako zaskočená ako on. Nech to už ale bolo akokoľvek, ticho, ktoré medzi nimi po pohľade na rysa po niekoľkých desiatkach minút vyprchalo. ,,Ja dúfam, že bude dom aj niekto nový, aby sme sa mohli zoznámiť s viacerými vlkmi zo svorky," ponúkol jej vlastný pohľad na vec a jemne naklonil hlavu. Skutočnosť bola taká, že väčšinu členov skutočne videl len raz a aj to bolo len na love snáď pred rokom. Zacvakal ušami. ,,Spomínaš si na toho malého vlka keď sme boli po prvý raz na love? Ten vyzeral že by mal byť v našom veku!" zamýšľal sa nahlas a dúfal, že by sa mu Stara mohlo podariť stretnúť. A dokonca to bol aj vlk, to Nicos potreboval. So sestrou sa nedalo až tak porozprávať - alebo si to aspoň myslel. V tomto veku by sa mu však hodili nejaký testosterónový kamaráti. ,,Hm a vyzerá že je to aj celkom blízko. Ale tieto hory sa mi moc nepáčia," zanadaval si, keď mu pohľad znovu padol na prekážku ktorú museli prekonať predtým ako sa vrátia do Sarumenu. Ale nemohli byť predsa len tak hrozne ďaleko! Už nebolo kam inam ísť. ,,Myslíš, že budú tento rok u nás vo svorke nejaké vlcata? To by bolo cool!"
> Uholny hvozd

15. Najít bílého rysa

Ježčí mýtina >
Na čele sa mu nachádzala vráska s tým, že sa mladý ryšavý vlk naokolo seba rozhliadal ako žeravý. Doteraz mal pocit akoby aspoň ako tak vedel kde sa nachádzajú, no s každým ďalším krokom sa viac strácal. Sarumen sa predsa len nachádzal na najjužnejšom konci území ktoré poznal, nie? Vychádzal mu teda ako pravý jedine fakt, že museli niekde zle odbočiť a vybrali sa nakoniec iným smerom. Čo sa mu vôbec nepáčilo. Aj keď sa vždy mohli otočiť aj ísť po svojich vlastných stopách späť, už teraz stratili snáď pol dňa cestovania. Čo znamenalo, že ďalšia noc v zime bola omnoho viac pravdepodobnejšia než si Nicos chcel predstaviť. Rovnako však, presne tak ako jej, sa mu do nosa dostávali pachy, ktoré ho pomerne znervózňovali. Boli zvláštne, úplne iné ako tomu bolo inde na pláňach zapadnutých snehom. Cvakal ušami, no hory boli tiché, možno až príliš tiché. Nicosovi sa na šiji stavala srsť do pozoru a on sám sa viac pritiahol k sestre, počítajúc s tým, že v počte je sila. Aj keď ich počet priamo ohlušujúci nebol. ,,Danie poďme späť, mne sa už nechce chodiť po tak hlbokom snehu stále," štuchol sestru pod rebrá aj keď bolo na nej jasne vidieť, že ona sama sa príliš nemala k tomu aby spoločne pokračovali ďalej za nosom. Prestúpil z nohy na nohy a už otváral tlamu aby sa začal sťažovať zase o niečo viac, skôr ako akékoľvek slovo opustili jeho hrdlo, sestra ho zastavila. Ryšavec sa jemne sklonil a slepo pozeral pred seba, keď sa v bielej ničote snažil zachytiť niečo viac ako len kmeň akéhosi stromu. Ako vlk mal rozhodne dobrý zrak no ani jemu sa príliš nedarilo v prostredí do ktorého sa momentálne opieralo vychádzajúce slnko. Všetko žiarilo omnoho viac ako v jeho snoch, ktoré boli často možno až priveľmi žiarivé! ,,Čo je t-" zasekol sa v strede vety, keď už začínal veriť, že si z neho Danie skutočne robí srandu. V tom okamihu mu ale žlté oči padli na zviera, mačku, plaziacu sa v tieňoch. Alebo minimálne ako to bolo možné. So širokým úsmevom pozrel späť na sestru a zase k mačke, neveriac, že videli zviera, ktoré bolo také vzácne. Možno by ho dokonca mladý vlk postavil na priečku k hovoriacej vydre, ktorá patrila Sarumenu! ,,Woah," nadšene vydýchol a ešte zopár minút v tichu pozoroval zviera ako sa im zakráda preč z dohľadu. Nakoniec sa otočil smerom k Danie, no tá už pomaly aj odchádzala. Nenechal sa ponúkať a rýchlo docupkal k nej, aby sa nepresúvala sama. ,,Hej, pome."
> Savana

8. Vytvořit sněhovou sochu

Stredozemka >
Laby sa mu zarývali hlboko do snehu akoby mal skutočne dva metre. Snežilo dokonca celý deň a nevyzeralo to, že by sa čoskoro malo skončiť. Našťastie sa ale obloha rozvidnievala a dokonca mladému ryšavému vlkovi už ani nebola taká veľká zima! Nicos dobre vedel, že ak sa im podarí preži noc, nakoniec to dopadne viac ako len dobre. A mohol byť spokojný, že jeho slová skutočne vyšli. ,,Už aby sa rozplynuli lebo tento sneh ma už začína nudiť," odfrkol si. Sneh už síce nepadal tak silno, no stále sa mu kde tu zviezol na srsť. Šťastie len bolo, že sneh nebol ťažký a tak nijakým spôsobom vlk neobmedzoval. Teda ak nepočítal, že sa mu kráčalo v hlbokom snehu o dosť horšie než by sa mu kráčalo na suchej zemi. Tak či onak, dúfal, že aspoň zima nebude trvať až tak veľmi dlho a čoskoro sa objaví jar. ,,Ale však! Tie hviezdy sú skoro všetky rovnaké a divné," zanadával si zase. Síce bola pravda, že sa príliš naučiť nesnažil, no to nebolo dôležité. Jeho postavenie sa vždy mohlo zmeniť a rozhodnutie sa urobí iné. Nakoniec aj tak s Danie nemali na práci nič lepšie. Minimálne v lete určite nie. ,,Postaviť medvedicu by som dokázal, pozor," prešmykol sa okolo sestry a hneď sa dal do hrabania snehu aby jej pomohol. Najskôr museli dostať nakopu dostatok snehu aby sa postava aspoň ako tak podobala - šťastie bolo, že medveď okrem toho, že bol guľatý, príliš veľa ťažkých tvarov nemal. Najmä ak ste ho chceli postaviť ležiaceho. Pohľad mu padol na odkrytú zem a zopár zaschnutých bylín čo na nej ležali. ,,Aha, toto by mohli byť zuby!" nadšene skočil k zemi a ihneď vyťahoval všetko čo nebolo k pôde primrznuté. Napchal si plnú tlamu zoschnutej živej hmoty a začal to napchávať k miestu kde by mala mať medvedica hlavu. Miestami to možno dokonca aj trochu prehnal, keď sa na svoje dielo pozrel z diaľky skôr zuby pripomínali krokodíla než akéhosi medveďa. Vyplazil na sestru jazyk a nakoniec sa zasmial. ,,Náhodou sa nám to celkom podarilo, aj keď je taká krpatá. Schudla cez zimu, no," mykol ramenami a pohodil hlavou. Niekto kto by nevedel o čo sa jedná by si mohol myslieť, že to medvedica ani len nebola, no to nebolo vôbec podstatné. Minimálne nie pre Nicosa a snáď ani pre Danie - našťastie však nemali náladu zapodievať sa s daným problémom a radšej sa zase pobrali zase na smer do Sarumenu. ,,Hm, tieto končiny nejako nepoznám," zamyslel sa, no aj tak nasledoval sestru.
>Koniec sveta cez Eukalyptový les

10. V noci pozorovat zimní oblohu

Velká húština >
Nicos sledoval pohľad svojej sestry smerom k oblohe a musel pritakať. Niekedy by bolo skutočne lepšie mať krídla a len tak sa nechať vyniesť smerom hore - alebo v prípade, že by mal krídla, ktorýmkoľvek smerom. Svet by bol zase o niečo jednoduchší, alebo to si aspoň mladý ryšavý vlk myslel. V tomto momente by mu to pomohlo! Rozhodne by sa aspoň necítil tak zmrznuto ako doteraz. Teda vlastne! Ticho sa zamyslel pričom sa mu na čele objavila vráska, niečo bolo iné, ale nebol si úplne istý čo to mohlo byť. ,,Niektoré súhvezdia si ešte pamätám, keď nám im doma ukazovala mama. Alebo to bol niekto iný? Už ani neviem," hlava sa mu zase otočila smerom k oblohe, ako sa snažil pohľadom nahmatať aspoň niečo čo by mohlo byť iné než chlpaté biele mraky. Tie snáď nemali konca kraja a sneh na Nicovu hlavu padal takmer celý deň a nezdalo sa, že by sa čoskoro chystal skončiť. ,,Myslíš, že sú tu rovnaké hviezdy ako u nás doma? Nie sme zase tak ďaleko aby obloha vyzerala inak," zamýšľal sa zatiaľ čo pohľadom žltých očí zazeral do tmy. Svetlo mesiaca, ktoré by osvetlovalo chladnú noc v tomto momente skutočne chýbalo a im nezostávalo nič iné ako si hviezdy hore nad nimi len predstavovať. Nakoniec aj tak pozorovanie hviezd bolo viac o predstavivosti než o vedomostiach. Nicovi nikdy nedávalo zmysel ako niekto môže niečo z hviezd skutočne vyčítať a predpovedať. Jedine tak, že skupiny hviezd vytvárali obrazce, ktoré sa mohli niekomu ako niečo zdať - a to bolo asi aj všetko. No evidentne Danie o tom vedela niečo viac ako by si on sám dokázal predstaviť a trochu mu bolo ľúto, že zrovna dnes sa im skutočne nepodarí o nočnej oblohe rozprávať do trošku väčšej hĺbky. ,,Najľahšie som vždy našiel býka! Aj keď sa teda na býka veľmi tie hviezdy nepodobali-" odfrkol si a venoval oblohe jeden z posledných dlhých pohľadov, ktoré mohol. Do očí mu predsa len padali vločky a musel nepríjemne žmurkať aby sa mu podarilo pohľadom zavadiť aspoň o tie oblaky, ktoré ho akoby oslepovali. Nech to už ale bolo akokoľvek, Nicos spoločne s Danie boli na výprave, ktorá sa ešte zatiaľ rozhodne neniesla ku svojmu koncu a ak sa k nemu chceli dostať pomerne skoro, nemohli zostať zaseknutý na jednom meiste. Aj keď sa mu už príliš pokračovať nechcelo a laby ho boleli, najradšej by sa niekde zvalil a zaspal aspoň na niekoľko desiatok hodín. Po tomto všetkom si s Danie rozhodne budú zaslúžiť víkend plný spánku a lebedenia. Minimálne do okamihu kedy sa ich svaly znovu zahrejú na dostatočnú mieru.
> Jazvečí palouk

Pri jej slovách Nicos nasucho prehltol a pozrel na ňu takmer vystrašene. ,,Uh-um," prestúpil z nohy na nohu a razom sa cítil akoby už taká veľká zima nebola. ,,To neznie úplne dobre, nebudem klamať. Som rád, že som tu vtedy nebol a snáď nabudúce ani nebudem," zakrútil hlavou a pricupkal ku sestre. Nie len že sa mu vôbec nepozdávalo čo sa okolo nich mohlo diať najhoršie na tom bolo, že on sám ešte nikdy neobjavil svoju mágiu. A dokonca ani teraz, keď mal mágiu ohňa takmer na dosah, nedokázal ju vo svojej mysli dočiahnuť. Samozrejme za predpokladu, že by to šlo, čo Nicos nevedel, že by skutočne nešlo. Jediné čo ho nakoniec potešilo, aj keď nemalo, bol fakt, že oheň neovládala ani Danie. Keď už v niečom boli spolu, tak v niečom boli spolu a to bolo hlavné. Odfrkol si a s naježenou srsťou dovolil sestre aby tentoraz viedla ich výpravu späť do Sarumenu práve ona. Noci ktorá sa na nich dovalila sa už aj tak nevyhnú a tým pádom im nezostávalo nič iné ako len ďalej kráčať za nosom aby sa z nich nakoniec nestali nejaké ľadové sochy. Ryšavý vlk mal pred sebou ešte dosť veľa toho čo chcel zažiť a tým pádom sa nechystal umrieť, zobral si teda radu od sestry viac ako len k srdcu a stal sa pre tentoraz jej skutočným nasledovateľom. ,,Myslíš, že do ďalšej noci sa dostaneme späť do svorky nie?" pýtal sa, aj keď mu bolo viac-menej jasné, že áno. Už mohli byť až tak ďaleko! Nicos radšej teda pridal do kroku a vrhol sa do snehu akoby nemal nijakú inú možnosť!
> Stredozemka

9. Uspořádat táborák s alespoň 1 dalším vlkem

Mahtae juh >
Nicovi sa od tlamy do vzduchu dostávali obláčiky pary. Skutočne im pritužovalo a už ani úkryt v lese opadaných stromov im nepomáhal. Sledoval sestru ako sa spoločne s ním klepala pod nepríjemným počasím. Odfrkol si so smiechom. ,,Na to, že sme sa obaja narodili v horách sme pekné citlivky na zimu," smial sa pod slovami svojej sestry a krútil pritom hlavou zo strany na stranu. Keby sa na nich teraz pozrel jeden z ich rodičov, možno by si mysleli ako veľmi patetické ich decká sú. Ryšavý vlk by klamal ak by povedal, že nemal leto radšej. Vo vysokých teplotách ste si vždy mohli nájsť nejakú jaskyňu kde prečkať deň, alebo kaluž plnú chladnej vody. Avšak v zime či bol deň alebo noc, vždy bola zima alebo ešte zimšie. Srsť na chrbte sa mu nepríjemne naježila, jej reakcia sledovala jeho myšlienky až sa zatriasol. ,,Čo keby sme si zaobstarali nejaké teplo?" spýtal sa Danie a mrkol smerom na ňu so smutným pohľadom. Aj jemu bola zima, aj jej bola zima. A všade naokolo nich bolo drevo. Keby ho len dokázali vzplanúť presne tak ako to na jeseň urobila Jenna! Ani jeden z nich by sa nemusel báť ako v noci dopadnú. Keďže mladému vlkovi bolo jasné, že hneď ako sa slnko skryje za obzor začne tá skutočne nepríjemná časť dňa. ,,Možno by sa nám mohlo podariť nejako založiť oheň?" štuchol sestru labou do ramena a kývol jej. Najskôr keď sa chceli dostať do stavu žeby mohli skutočne oheň založiť, museli si zhromaždiť čo na ten oheň potrebovali. A keďže sa nachádzali v pomerne hustom lese, nebol problém nájsť popadané konáre. Nicos v rýchlosti prečesal pohľadom svoje okolie, no veľmi rýchlo si uvedomil, že to asi nebude také jednoduché ako si na prvý pohlaď myslel. Všetok ten hlboký sneh úplne zahatal jeho plány pozbierať konáre - najskôr ich predsa len bude musieť vykopať a až potom sa budú môcť použiť. Kývol ešte raz na sestru, hej toto musel dať, alebo sa o to aspoň nejako pokúsiť. Zima bude skutočne v noci drsná, to už vlk vedel teraz. Niekoľko konárov našiel spod prvého stromu, ktorý si vybral. Zopár im predsa len stačilo, nepotrebovali mať na začiatok hromadu. Potom keď sa im oheň chytí tak nájdu viac! Nicos to pritiahol na čistinku kde sa s Danie rozdelili a zopár sekúnd premýšľal čo ďalej. Čo robila Jenna predtým ako sa to v lese rozhorelo? Hlboko sa zamyslela, zavrela oči a čo ešte? To bolo všetko. Rýchlo sa poobzeral či ho sestra vidí a následne pevne zavrel oči až sa mu na čele vytvorila hlboká vráska. Nemal najmenšieho tušenia nad čím mal premýšľať a tak prvé čo mu napadlo bolo samozrejme oheň. Predstavil si ako hŕba konárov pred ním horí, v mysli si vykresloval každý plamienok ako olizuje kôru konárov pod jeho labami a takmer až cítil jeho teplo na svojej hrudi. Sklamanie prišlo ale ihneď ako si dovolil otvoriť oči. Úsmev mu pohasol. ,,Ah..." zavrčal si popod nos a nakopol hrudu snehu do vzduchu. ,,Nejaký iný nápad?"

1. Předstírat, že jsem zimní upír s tesáky z rampouchů

Kvitnúce lúky >
Zdalo sa, že sa na neho urazila - alebo sa tak len tvárila. Nicos na Daniel v rýchlosti vyplazil jazyk a uškrnul sa. Ich doťahovanie bolo na dennom poriadku a mohlo sa na prvý pohľad zdať, že sa vlastne ani nemajú poriadne radi. To bol vďaka ale omyl! ,,Však... Lebo sa naň niekto... Vycikal," upozornil sestru a úkosom na ňu pozrel. Takéto ona nevedela? Popravde bol celkom prekvapení. A možno práve preto sa ani nejako rýchlo nepovedal k tomu aby si z nej zas a zaraz robil srandu ako to on už často robieval. Nie len že vydržal, ale dokonca jej problematiku aj vysvetlil! A to bol rozhodne posun vpred, minimálne teda rozhodne u ryšaveho vlka pri interakcii so sestrou. ,,Ten sneh bol dobrý ale myslím že som sa ho prežral," zanadával si ticho a prekrútili očami. Najradšej by ho už ani nevidel, no veľmi dobre si uvedomoval, že zima ešte poriadne ani nezačala. Na to že sa narodil v horách, horskú zimu skutočne príliš rád nemal a radšej by bol za jar ebo skorú jeseň. Obaja momentálne prechádzali okolo zamrznutej rieky a mladému vlkovi k nej neustále uchádzali oči. Nemal rád vodu, alebo to si minimálne celý svoj život hovoril. Na to všetko ho však v poslednej dobe pomerne silno priťahovala a Nicos by sa vnej snáď aj rád okúpali. Jeho názor by snáď bol ale úplne iný ak by ho od hĺbok nedelila hrubá vrstva ľadu, ktorej evidentne veril viac ako sám sebe. Rýchlym pohľadom skĺzol ku sestre a nakoniec odbočil smerom vľavo ku korytu rieky, ktorá sa snáď ťahala až na koniec sveta. Z miesta na ktorom stali rozhodne nedokázali vidieť jej koniec ale to ani nebolo podstatné - nakoniec mali namierené niekde úplne inde než na koniec nejakej rieky. ,,Aha čo som našiel," zastavil sa až pri hladine rieky a s pohľadom smeroval ku komárom vysiacim nad riekou. Našich kôre boli poprilepovane kvaple vody premrznuté snáď na kosť. Ryšavec sa postavil na zadné laby a tlamou jeden či dva stiahol k zemi. Samozrejme s teatrálnym hrotom sa ich na zem spustilo viac a on zostal takmer zasypaný. Oblizol sa, no po skúsenosti so snehom na to šiel tentoraz radšej pomaly. Dva ľadové ostane mu zapadli priamo za tesaky a on sa takmer až naplašil.,,Teraz je zo mňa šablozubý tiger, alebo nejaký upír!" uškrnul sa na sestru a popri Tom na ňu rovno aj zavrčal. Srsť na krku prinútil povstať aspoň tak ako sa mu v rýchlosti darilo, no mal sa skôr na smiech ako naozaj. Skočil po nej, no ľad pod jeho lanami nepríjemné zaprskal a tak ho nálada rýchlo prešla. Miesto toho radšej v rýchlosti nakoniec ľad schrumal a už mu aj stačilo. ,,Na, daj si," šťuchol ľad smerom k nej a vybehol späť na hrádzu rieky, kde sa munad hlavou otvoril zasnezeny les.
> Húština

5. Nechat si zmrznout mozek

Vodopády >
Ústa sa mu pohybovali, no nevychádzali z nich žiadne slová, keď sa snažil napodobniť sestru v jej káraní - našťastie to však z uhlu v ktorom stála nemohla vidieť, alebo nie dostatočne dobre na to aby sa mu zakusla do chvosta. Bol však prinútený pozrieť sa na ňu s nadvihnutým obočím ,,Huh? Takú hovadinu by som nespravil!" ohradil sa nespokojne, takmer až urazene, akoby Danie povedala niečo čo ho na smrť rozcitlivelo. Nie, skutočne sa jej nechcel priznávať, že urobil presne, to o čom mu hovorila. V tomto momente si zaslúžil byť on ten múdrejší a aj sa svojej príležitosti chytil bez toho aby nejako extra váhal. A nakoniec sa to jeho ryšavá sestra nemusela nikdy dozvedieť. Nervózne si zahryzol do stále boľavého jazyka a prešiel si ním po tesákoch. Snáď sa mu zahojí čoskoro. Nebol by to samozrejme ale on, ak by sa hneď nepokúsil odviesť pozornosť nejakou hlúposťou a vyvolať úsmev na tvári, minimálne sám sebe ak nie niekomu ďalšiemu. ,,Ale vieš čo by som urobil? Zožral tento sneh!" otočil sa smerom k sestre a labou jej do tváre vyprskol horný poprašok snehu. A následne sa rozbehol pred ňou. ,,Ale nežer ho ak je žltý, ten nie je dobrý," smial sa na nej, keď jednou z predných láb jej strčil do ramena. Hlas, ktorým svoje slová sestre predstavil bol podpichujúci, niečo podobné, ako keď sa rozpráva učiteľ so svojim žiakom, akoby práve povedal niečo pod slnkom najjednoduchšie. Ryšavý vlk si zo sestry skutočne robil srandu, to bolo niečo čo robil vždy. Nakoniec zastal niekoľko desiatok metrov pred Danie a prednou časťou tela sa zviezol do snehu. Zadok spoločne s kmitajúcim chvostom držal zase vysoko vo vzduchu a popri tom hravo na sestru vrčal. Do svojej ,,večere” sa však pobral až v okamihu, keď sa mu podarilo zachytiť pohľad sestry smerujúci k jeho osobe. Teatrálne otvoril hubu širšie ako bolo potrebné a narval si ju plnú snehu ako mu to len šlo. Ten sa takmer okamžite začal rozpúšťať, čo Nicosa prinútilo aby ho rovnako rýchlo aj prehltol a sklonil sa pre ďalší. Vodou sa predsa len nedalo nič pokaziť a jemu chutil - samozrejme až do okamihu kedy sa mu do lebky rozletela nepríjemná bolesť a jemu svaly na tlame nepríjemne zasekli. Všetok sneh, ktorý ešte nestihol prehltnúť mu vypadol z tlamy späť k zemi a všetka vlhkosť vytvorila nevzhľadnú mláčku snehu a jeho slín. ,,Au. To bolo za čo?" labou si prešiel po čele hneď ako bolesť ustúpila a jeho mysľou bolo možné začať preháňať nejaké myšlienky. Žltými očami pozrel smerom na sestru, veľmi dobre vedel, že sa mu teraz bude rehotať. Nespokojne si odfrkol už v predstihu. Počkal kým sa k nemu pridá aby mohli pokračovať ďalej.
> Mahtae juh

2. Jít se podívat na zamrzlý vodopád

Ageronský les >
Ak by nežilo ešte o niečo hustejšie, Nicos by si snád nevidel na koniec nosa. Teda, ryšavý vlk samozrejme preháňal, ako to už mal vo zvyku a aj keď počasie bolo zlé, nebolo AŽ také zlé. ,,Budem sa tváriť, že som to všetko nepočul!" otočil sa so smiechom smerom k Danie s ktorou mali pomerne produktívnu konverzáciu. On si zas a znovu išiel vytočiť sánku z kĺbu a ona jeho blabotanie počúvala - najlepšia dynamika súrodeneckého dua, ktorá pod slnkom existovala. Alebo sa tak Danie minimálne tvárila a to Nicosovi vôbec nevadilo. ,,Inak, príde mi, že ešte tak veľa vlkov zo svorky nepoznám a často na to ani nie je príležitosť," začínal plánovať čo všetko by zase mohli urobiť. Keď už im výlet do okolitých svoriek s výpravou zo Sarumenu nevyšiel. Popravde poznal zo svorky jedného vlka, ktorého by chcel spoznať o niečo viac a to bol Star, ktorého stretol raz na love. Vyzeral byť v rovnakom veku ako oni dvaja a tým pádom by mohli byť kamoši! A Nicos potreboval kamoša vo svojom veku viac ako soľ. ,,Možno by so sretnutím súhlasili viacerí a mohlo by to byť oficiálne!" nadskočil a takmer sa mu pod labami podlomila zem. V hustom snežení si poriadne nevšimol, že sa pred nimi otvorila prepadlina. Alebo tak aspoň vyzerala z jeho uhľa pohľadu. obzeral sa aby zistil ako sa dokážu dostať dole, bez toho aby sa museli zase sánkovať ako minule. ,,Uuuh! Pozri na ten vodopád," obzeral sa do strany počas toho ako sa pomaly snažil zostupovať smerom k zemi. Bojoval s nápadom, že skočiť rovno po hlave dolu nie je vôbec dobý nápad, čo bola skutočne pravda. Niektoré myšlienky mali zostať nevypovedané a on si to dobre uvedomoval. ,,Som si nemyslel, že aj taký prúd vody môže skoliť trochu mrazu," uškrnul sa a jedna z predných láb mu zakryla ňufák. Vďaka srsti, ktorá mu chránila telo mohol mať snáď až mylné predstavy o tom ako to ,,vonku" skutočne vyzerá. Zatiaľ čo jemu síce zima bola, ale nie až taká, že by z toho skutočne zamrzol! To ten vodopád nejako vzdal svoj boj, alebo čo? Jemne naklonil hlavu na stranu, no zamrznutá voda nebol až tak veľmi zaujímavá na to aby pri nej zostal stáť dlhšie ako bolo potrebné. Predsa len mali s Danie úplne iný cieľ než sa pozerať ako vodopád zapadá snehom. Aj keď to bol celkom pekný pohľad, Nicos by v tomto ohľade nerád klamal. Pozrel teda smerom na sestru, či sa snáď ona nechcela na mieste zdržať a potom sa vydal popri rieke smerom na juh. Možno tam niekde bude o niečo teplejšie?
> Rozkvitnuté lúky