Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Apríl 03/10 | Tmavé smrčiny na hranici so Sarumenom

Predstava tak tmavého lesa hneď za bránami jeho svorky mu nepripadala ako dobrý nápad - a najhoršie na tom bolo, že ryšavý vlk v tým nedokázal nič urobiť. Počas toho ako prechádzal okolo hraníc pohľad mu často zachádzal k lesu, ktorý sa zvažoval k horám. Zdalo sa akoby ani slnečné lúče nechceli preniknúť cez husté vetvy posiate ihlicami a tak les pre neho dýchal záhadou. Nie však takou, ktorá by mu v duši vyťahovala na povrch dobyvateľa, skôr takou, ktorá mu stavala na chrbte všetky chlpy do pozoru. Pravda však bola taká, že Nicov strach bol skôr založený na jednej hlúpej náhode, ktorá sa stala pred niekoľkými mesiacmi, keď sa tu so sestrou ešte len zabývavali. Odvtedy ho sen o tieňoch pod vetvami smrekov prenasledoval - a dnes bol čas sa mu konečne postaviť čelom! Ryšavý vlk sa hlasno nadýchol, nikto nebol blízko pri ňom, bol sám a tak si dovolil robiť svoje teatrálne predstavenia - pokiaľ mi pomohli zahnať nepríjemný pocit, ktorý mu stláčal srdce možno až príliš silno. Najvyšší čas sa oslobodiť, aby nakoniec mohol Sarumenu poskytovať dostatočnú ochranu bez toho aby sa sám niečoho bál. Alebo možno mal len Nicos mylnú predstavu o tom čo to znamenalo byť skutočne odvážny.

Sarumensku hvozd >
Obaja si to spokojne klisali za nosom a Nicos sa už nemohol dočkať hrejivych slnečných lúčov na jeho srsti. Nie žeby bol nejakým veľkým fanúšikom leta, na po mesiacoch mrazu, ktorý zachádzať až do špiku kostí, zneli slnečné dni omnoho lepšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Rozbalil sa na trávu neďaleko Stara ako nejaká ryšavá veľryba a hlasno sa nadýchol - lúka naokolo nich bola príjemne tichá a dalo sa veľmi ľahko vidieť že sa v ich blízkosti nikto nenachádza. Boli sami, otázka ale bola ako by sa ich nálada zmenila ak by neboli. Nicos by hlasoval, že vôbec. ,,Tam ten vyzerá ako králik s extra huňatým chvostom!" oznámil svojmu priateľovi takmer okamžite ako mu oči padli na oblaky nad hlavou, labou vystrelujúcou do vzduchu. Pre mladého vlkanebolo žiadnym problémom s jeho fantáziou hľadať v oblakoch obrazce, ktoré ťa nevolím takmer by sa dalo povedať, že k nemu samé rozprávali a pripomínali sa. A neboli to oni dvaja ak by ani z tohoto neurobili súťaž.
,,Um počuj Star, nepoznáš niekoho zo svorky, kto by bol ešte v našom veku?" prerušil ich hru napokon Nicos a pohľadom z oblohy prešiel ku svojmu spoločníkovi. ,,Možno nejaká vlcčica? Okrem mojej sestry-"

Vlk sa mu za kus objavil za zadkom a oni obaja boli oficiálne doma. Ako dopadli ostatní vlci, ktorí sa s nimi na výlet vybrali nemal najmenšieho tušenia - bolo ale jednoduché uveriť, že boli všetci v poriadku. Nakoniec predsa len vydra vedela čo robí a keď sa dokázala toľko rokov postarať o les, niekoľko vlkov, ktorých dokázala spočítať na jednej labe jej problém robiť nebude! Snáď. ,,Eh, Nicos," uškrnul sa s rýchlym zažmurkaním. Ani mu nenapadlo, že sa svojmu novému priateľovi, alebo aspoň on ho za priateľa pokladal, sa vlastne ani nepredstavil. A že sa on ani neopýtal skôr. Čo bolo ale podstatnejšie bol Starov súhlas s ich plánom nechať sa zožrať slnkom. Nicos mu venoval zubatý úsmev a rovno sa pobral smerom, ktorý dobre poznal. ,,Tak poďme, nech to stihneme kým slnko zapadne!" rozbehol sa a v rýchlosti preskakoval popadané kmene ich starého lesa. Toto bol les, ktorý miloval a les do ktorého sa bude vracať snáď až do posledného okamihu - nie ten z ktorého teraz so Starom ušli. džungľu nech si nechajú. Kto by si mohol pomyslieť, že sa mu Sarumen dostane až tak hlboko pod kožu?
> Mýtina

Apríl 02/10 | Ohnivé jazero | Danie

,,Ja tomu rozumiem, už nie som malý Danča!" Nicos zaprotestoval. Na oboch sa dalo veľmi pekne vidieť ako dospeli, aj keď sa v ich pohľadoch nemuselo jednať o zmenu tak veľmi prominentnú. zmena bola pozvoľná a tichá, no nebolo pochýb o tom, že ak by sa terajší Nicos stretol s tým minulým, snáď by sa ani nespoznali. A možno ani nie a ryšavý vlk bol vždy tak trochu lenivý a jeho nadšenie pre oddych sa prejavilo až v okamihu keď sa vo svojom domove začal cítiť bezpečne. Ako ho ale sestra vyrušila z pokojného sna, hlava sa mu už prebrala a dokonca ani oči sa mu nepýtali znovu zavrieť. Vypustil zo seba ťažký povzdych a nechal slnko aby mu ďalej oblizovalo srsť. ,,Ale je pravda, že nás je teraz vo svorke hrozne veľa," hlavu si položil späť na zem, no oči mu prechádzali po sestre. Keď sem prišli po prvý raz svorka mala inú rodinnú atmosféru. Alebo to možno bolo len tým, že Nicos si prítomnosť všetkých tých pachov až tak veľmi neuvedomoval. Teraz keď bol ochrancom územia dával si pozor na to aby poznal čo najviac vlkov podľa pachu - čo bolo pomerne náročné keďže bolo veľmi ťažké odchytiť si väčšinu členov a zaryť im nos do srsti. Pri tejto predstave sa mladý vlk hlasno uškrnul. ,,Musím sa zoznámiť s tými vĺčatami, možno nájdem nových kamošov," pokračoval na margo vĺčat. Napokon ani oni dvaja neboli zase až tak ďaleko od podobného veku. Už nie vĺčatá ale asi oficiálne dospelý, stratený niekde medzi aj keď ich telá sa už príliš nezmenia. ,,Treba ich učiť od detstva!" natiahol laby pred sebao tom či bolo dobré rozhodnutie zveriť život vĺčatá do láb niekoho len o niečo staršieho bola otázka na niekoho iného. ,,Si myslím, že by som bol dobrý učiteľ," nafúkol hruď a po očku sledoval sestru. ,,Možno by tam bolo jedno vlča aj pre teba!"

Apríl 01/10 | Ohnivé jazero | Danie

Nicos ležal natiahnutý na príjemné vyhriatej zemi a nechával slnečné lúče aby používali jeho ryšavú srsť. Predtým ako sa mu podarilo rozhodnúť na tom správnom mieste na ležanie, sledoval, ktorý kus svetlá bude pre neho ten najlepší. Akonáhle ho ale zachytilo sladké teplo slnka, len ťažko sa mi bojovalo proti zatváranie očí. A ešte horšie proti spánku, ktorý sa mu ťahal po chrbtici ako had - a určite by ho zožral ak by ho z prichádzajúcej hmly sna nevytiahli Danie so svojim žiadavým hlasom. ,,Mh-hum," zamumlal a dlhé laby natiahol pred seba v tichom natiahnutí svalov. Hlava sa mi položila na zem, kde ho k nosí pošteklilo steblo trávy a on sa skutočne nechcel pohnúť. ,,Prečo nedokážeš odpočívať aspoň na chvíľu," mumlal si popod nos snažiac sa presvedčiť viečka aby mu uvoľnili uväznené oči. ,,Predstav si že si hroch a teraz sa slníš v jazere," snažil sa sestru odradiť od akýchkoľvek nápadov, ktoré by mohli prejsť cez jej mysel. Nie, fakt sa mu zase nechcelo vynášať zatuchnuté kosti z nory, ešte teraz sa mu obracal žalúdok, keď si na to spomenul. Bolo prekvapivé ako sa ich role otočili. Väčšinu detstva to bol práve Nicos, ktorý nedokázal obsedieť na jednom mieste - a aj keď stále patril k vlkom čo radi skúmajú, Danie na Tom bola v tomto ohľade horšie ako kedysi. Teraz nedokázala obsedieť ona. Hormóny... Akonáhle ale spomenula jeho roku vo svorke, vlk sa rýchlo narovnal do ľahu na bruchu a dokonca konečne aj otvoril oči. ,,Svorka bude v pohode. Nemáš sa čoho báť. Nakoniec máme aj svojho patróna, čo sa môže stať?" zadrel, no bolo mu jasné, že hneď ako sa so sestrou rozlúči pôjde sa prejsť okolo hraníc a možno poobtierať okolo niekoľkých stromov. Špička chvosta sa mu nervózne pohybovala vo vzduchu. Však nebol jediný ochranca! ,,A ty čo? Už poznáš všetky bylinky?"

Papagáji ostrov >
Star jeho slová vôbec nepochopil tak ako ich mladý vlk povedal. Teda nepochopil, ale skôr pochopiť ani nechcel. Alebo ich pochopil ako chcel on! Nicove laby sa opäť ocitli v tráve - naposledy keď spoločne s vydrou odišli z lesa, jej steblá boli ešte pevne primrznuté k zemi, teraz sa pohupovali vo vzduchu a to vyvolalo ryšavému vlkovi úsmev na tvári. ,,Som to nemyslel ako poklonu," oznámil napokon Starovi s polovičným úsmevom a špičkou jazyka vykúkajúcej mu spomedzi zubov. Obaja sa slovne poštuchávali už niekoľko dní a aj keď sa ich interakcia nejako výrazne nelíšila od jeho interakcie so sestrou, bolo príjemné vidieť aj niekoho iného ako ryšavú srsť jeho vlastnej krvi. Jeho priateľovi netrvalo ani niekoľko sekúnd kým sa objavil za ním a obaja zase stáli pod tak známymi stromami ich života. Nicos sa spokojne natiahol, až mu bublinky medzi kosťami zapraskali ako starému vlkovi. Do nosa sa mu nahrnula známa vlhkosť, ktorá bola síce v podstate rovnaká ako v pralese, no so svojim vlastným twistom. Silice ihličnatých lesov v ňom vyvolávali pokoj. Akoby bol.. no. Doma. ,,Celkom by som sa natiahol," flochol na priateľa a chvíľku bojoval proti zúvnutiu, no napokon sa mu poddal a rozďabil ústa takmer dostatočne široko na to aby zožral celé slnko. ,,Pôjdeme do nory alebo sa natiahneme niekde na lúke pod strom?" spýtal sa ho, no on sám mal predstavu čo by chcel robiť. ,,Aj keď slnko vyzerá byť celkom teplé, konečne!"

Nicos nespokojne zagánil na Stara, ktorý sa do neho pustil takmer okamžite ako sa k nemu späť priložil. Žltý fľak, ktorý mu zostal na bielej časti tváre mu vytvárala vtipné obrazce. To mu však bolo jedno, keď žltými očami prepaľoval Starovi do srsti dieru. Možno ak by pohľadom skutočne dokázal zapaľovať, tak by mladý vlk už dávno horel. ,,Už si ako moja sestra!" priskočil ku kamarátovi. Bolo mu jasné, že sa stále podpichujú viac ako len zo srandy. Nicos mal srandu rád, najradšej ju mal ale ak nebola mierené na neho a preto bol pripravený ukázať Starovi jeho miesto. Prednými labami mu zasadil ranu do ramien a svojou váhou sa na neho zavesil v snahe zhodiť ho na zem. Pri tomto všetkom sa radostne smial a na tvári sa mu roznášal šibalský úsmev. ,,Chceš ty aby tie mravce ochutnali teba?" smial sa ako mu labami strkal hlavu k zemi, nakoniec od neho odskočil a zacvakal ušami.
,,Poďme teda späť na pláž. A teraz tam bude ZASE prvý," flochol na Stara a s úškrnom sa rozbehol priamo na pláž, kde na piesku ležal drevený talizman od vydry. Jemne naklonil hlavu na stranu a počkal kým sa k nemu vlk pridá. ,,Myslíš, že si to môžem vziať?" spýtal sa, no skôr ako na jeho otázku stihol zareagovať už aj sa predmetu dotýkal.
> Sarumen

Nicos mal uši stiahnuté ku hlave ako sa približoval ku kvetine. Jej sladká vôňa sa mu lepila na nos, takmer až ako akási želatína a dokonca keď si prešiel po ňufáku jazykom v tichej snahe si ho prečistiť, mohol cítiť sladkú pachuť. Zháčil sa, urobil krok dozadu, nevediac či má zmysel viac kvetinu skúmať alebo nie. Nakoniec ho ale záujem prekonal a miesto toho aby odpovedal na Starove slová, na ktoré ani nebolo treba odpovedať, zubami cvakol neďaleko srdiečka kvetu a vyslal do vzduchu oblak peľu. Drobné fragmenty, takmer až prachové častice, si našli svoju cestu takmer priamo až do jeho pľúc a vyslali mu tak bránicu do nepriateľského kŕču. ,,Ha.. Ha-PŠiik-" hlava sa mu pri kýchaní rozkývala zo strany na stranu a s očami plnými sĺz sa rozbehol na Starom, ktorý sa predieral kdesi neďaleko od neho. Labou si prechádzal po tvári, peľ sa mu lepil pod očami až do momentu kedy ňufákom narazil do jedného z kmeňov, ktoré Star v pohode preskočil. Džungľou sa roznieslo hlasné zanadávanie až si mladý ryšavec konečne položil hlavu na kôru kmeňa. ,,Myslím, že nakoniec sa mi náš les páči omnoho viac ako tento," vydýchol Nicos ako sa snažil preplaziť k miestu kde sa nachádzal jeho priateľ, brucho ťahajúc po kôre spadnutého stromu. ,,Čo keby sme si skúsili niečo uloviť a potom by sme sa mohli pozrieť kde zmizli ostatní?" pohľad sa mu zafixoval na mravenisko o ktorom rozprával Star a ten mohol vidieť ako sa mu ryšavý srsť naježila. ,,Ew, tei mravce sú ale hnusné."

Star sa na neho lepil a aj keď sa Nicos snažil tváriť ako hrozne mu to vadí, pravda bola taká, že bol veľmi rád, že nemusí po tmavom lese chodiť sám. Jantárové oči sa nedokázali rozhodnúť kam sa skôr pozrieť - všetko bolo jednoducho tak zaujímavé, tak zvláštne voňajúce, tak nové. Ryšavý vlk mal rád pocit novosti, držal jeho mozog v napätí a očakávaní. Jeden by mohol podotknúť, že aj v strachu, no na to bol jeho pocit sebazáchovy príliš otupený hlbokým nadšením. ,,Toto fakt nemáme šancu preskúmať za jeden deň," odfrkol si s hlavou vyvrátenou k miestu kde by sa mala nachádzať obloha. Miesto nej sa však nad ich hlavami hompáľali konáre plné listov väčších než boli ich strapaté hlavy. ,,Mali by sme povedať Vydre, že sa sem chceme potom zase vrátiť , lebo akože-" Nicos nedokončil svoju vetu, ktorú zamýšľal. Slová nahradil rozhodením láb, ktorým poukazoval na ich okolie. Popadané stromy, liany tiahnuce sa od konárov až po zem - od zeme až po konáre. Jednoducho tu bolo toľko skrýši, ktoré museli preskúmať, že si Nicos nebol vôbec istý, či by im stačil aj týždeň. ,,Oh kde začneme?" pýtal sa, no v tomto ohľade ho už Starova odpoveď vôbec nezaujímala. Nech by povedal čokoľvek, on by sa aj tak pohrúžil do hľadania niečoho vlastného. Čo napokon aj našiel. ,,Pozri aký obrovský kvetisko! Star, videl si už niečo také?" preskákal k tmavočervenému kvetu so širokými lupeňmi, snažiac sa nezamotať do vegetácie pri svojom postupe cez prales. ,,Myslím, že by sa mi do neho zmestila celá hlava," uškrnul sa na kamaráta. Kvet pred jeho labami bol skutočne gigantický, minimálne v porovnaní s tým čo sa dalo normálne nájsť na lúkach gallireiských. A dokonca aj nasladlo vôňal! Skvelá kombinácia? Nebezpečná? Možno.

Všetci hrozne krásne arty joj skvelá práca!!
Poprosím si na Nicosa mušličky, ďakujem!

,,Ale predstav si ak by sme mali bežať v lese! V takej rýchlosti by sme to nevytočili mimo stromov! To by si si ale určite prvý narazil ňufák ty," uškŕňal sa počas toho ako sa obaja príjemne chválili a a pomaly ale isto chytali dych späť. Nicos rozhodne nechcel zaháľať a skúmanie sa muselo veľmi rýchlo vrátiť k uskutočňovaniu, inak by to jednoducho ďalej nešlo. V rýchlosti sa poobzeral. Pláž vyzerala inak pusto, možno by aj na tomto mieste bolo niečo vhodné ich pozornosti, no Stara to rovno ťahalo pomedzi vysoké stromy a ryšavec nemal najmenšieho dôvodu protestovať. Možno by len predtým ako pôjdu preč mohol nájsť Danie nejakú mušľu? ,,Ja si myslím, že by to bola pekná oslava aj mojej výhry," pridal sa s ohrnutým nosom a ďalej už nečakal na pozvanie. Rýchlym otočením sa na jednej zo zadných láb si to rozbehol priamo k hranici stromov, ktoré oddeľovali pláž od zvyšku ostrova. Teda, bol toto ostrov, že? Musel byť- Nie žeby o tom Nicos niečo extra vedel, nebolo to nakoniec ale príliš podstatné.
Svet sa veľmi rýchlo naokolo neho zmenil. Z rozžiarenej pláže plnej hrejivého slnka sa razom stal zapadnutý les plný hrubých stromov, ktorých listy blokovali väčšinu svetla, ktoré by mohlo dopadať na vlhkú zem. Nicos nemal problémy s tmou, nebál sa jej - radšej pevne nastražil uši a snažil sa nezaraziť si ňufák do zeme pri každom druhom kroku, kedy sa mu na laby navinula ďalšia liana. ,,Huh, tento les vyzerá úplne inak ako ten náš," obzeral sa Nicos a tentoraz spomalil, aby mohli ďalej skúmať spolu. Nemali by sa rozdeľovať. ,,A dokonca aj vonia úplne inak."

Ani jeden z nich sa neplánoval vzdať, a to bolo veľmi jednoducho vidieť. Nicos bol rád, že sa na neho jeho nový priateľ nevrhol aby sa presunul k vode - možné bolo, že si to mladý vlk ani nevšimol, za čo bol ryšavec viac ako len rád. Nie každý musel rovno vedieť jeho malé tajomstvo, za ktoré sa mierne hanbil. Možno snáď raz príde aj k tomu, že budú tak dobrý priatelia, že sa so Starom o to podelí. Kto však mohol vedieť ako dopadne budúcnosť? Nicos rozhodne nie a ani sa nad tým príliš neplánoval zdržiavať.
Ryšavý vlk mohol cítiť ako mu chladná voda naráža do srsti avšak nebol to ani pach soli vo vzduchu, ktorý by ho zastavil. Nedokázal sa príliš sústrediť na svoj cieľ, pohľad mu stále ubiehal k priateľovi, aby sa ubezpečil, že od neho nie je príliš ďaleko. A napokon sa im podarilo preklenúť palmu, ktorú si dali za svoj cieľ. Nicos hlasno dýchal s jazykom takmer po zem a pohľad jantárových očí presunul na Stara. ,,Si... rýchly-" uškrnul sa. Slová mu venoval popri tom ako prerývane dýchal. On na tom síce s kondíciou nebol úplne najhoršie, no šprint nebol niečo čomu by sa normálne venoval. Aj keď pri love zajacov sa vždy zišiel. ,,Ale aj tak si myslím, že som vyhral!" upozornil ho s hravým vrčaním a privrel oči. Jednalo sa o výzvu, aj keď mu chvost spokojne kmital zo strany na stranu. Nicos niekedy skutočne nedokázal preukázať simpatie bez toho aby niekoho nepodpichoval.

Ryšavý vlk bol viac ako len rád, že takmer všetci vlci naokolo neho boli na podobnej ak nie rovnakej vlne ako bol on. Chvosty sa len tak vlnili vo vzduchu, aj keď to Nicos až tak veľmi nevnímal, keďže mal oči všade naraz a zároveň nikde. Nedokázal z celého nadšenia určiť ktoré miesto bolo to najzaujímavejšie, ktorému by mal venovať najviac pozornosti. Napokon to ale za neho vyriešil Star, vlk v podobnom veku v akom bol on. Nicos si ho veľmi dobe pamätal, napokon sa s ním chcel poriadne stretnúť od chvíle čo sa zahliadli na ich prvom love a nemali šancu sa porozprávať. Mladý vlk od začiatku túžil mať priateľa vo svojom veku, ktorý by bol nikto iný ako jeho otravná sestra. Pri spomienke na ňu sa zamračil, nebude mu veriť kde sa teraz ocitol! ,,Hej, proti mne nemáš šancu Star," zavrčal na neho so stiahnutými ušami, no v jeho hlase bola cítiť hravosť. Ak by svoje slová nemyslel skutočne vážne, možno by aj labami klesol k piesku, no pohľadom jantárových očí sledoval svojho, teraz rivala, len aby nemal náskok ani jednej sekundy. Aj keď si to poriadne najskôr neuvedomoval, Nicos sa nastavil tak aby jeho spoločník bežal bližšie k moru a jeho vlastné laby sa dotýkali možno len navlhnutého piesku - ryšavej nemal rád vodu, najradšej sa od nej držal ďalej, hlavne keď ju nepoznal. A more nebolo výnimkou.

Ararat >
Nestihol poriadne ani murknúť predtým ako sa scenéria naokolo nich zmenila - teda presnejšie, kým šmuhy mágie vydry nabrali úplne iný rozmer. Jediné teda čo zostalo rovnaké boli jeho spoločníci a piesok medzi prstami, ktorý už ale taktiež nebol taký horúci ako predtým. Napriek počasiu, ktoré panovalo najmä teda v Sarumenskom lese, toto miesto bolo akési... Nicos zavlnil nosom, cítil ... soľ? Aj keď nebolo sa čomu čudovať aj na púšti z ktorej prišli sem panovalo ostré leto. Ryšavec prehovoril až v okamihu ako ich vydra nadobro opustila. Alebo skôr až vtedy sa dostal ku slovu a poriadne si utriedil myšlienky, ktoré mu v tomto momente skákali v mysli ako odrážajúca sa loptička. ,,Máte predstavu kde sme sa to dostali?" obzeral sa v rýchlosti, on popravde nemal najmenšieho tušenia. V tejto chvíli to olo sná´d po prvý raz čo ho v žalúdku pichol nepríjemný pocit žiadajúci po prítomnosti jeho sestry. Na prv pohľad sa mohlo zdať, že si dvaja medzi sebou priliš nerozumeli, opak bol ale pravdou a navzájom sa potrebovali ku životu. ,,Je toto more? Ešte som nebol pri mori! Danie mi o ňom síce rozprávala, ale osobne som ho ešte nevidel," vyhŕkol nakoniec zo seba ihneď ako mu pohľad padol na tmavú masu vody, ktorá vyzerala v zapadajúcom slnku ako krvavá s prímesou atramentu. Ešte, že ryšavý vlk nemal príliš vodu v láske, preto ho ani len nenapadlo ísť si omočiť labky do jej prúdu alebo sa ísť hlúpo napiť. Mohlo to byť aj horšie. ,,Tak čo, ktorým smerom pôjdeme najskôr? Na východ? Alebo západ? Za slnkom?"

Nicos sa snažil pozorne počúvať čo ostatní vymýšľali - klamal by ak by povedal, že sa mu predstava Stara nepáčila. Pravda bola taká, že v pralese ešte nebol. Alebo bol? V tomto momente si nebol úplne istý, či vôbec poriadne vedel čo slovo prales znamená. Ak to bol ale veľmi starý les kde boli kmene stromov hrubšie ako dospelý vlk, možno predsa len v jednom zopár ráz bol. Spomienka na Tonresa napadnutého medveďom, ktorého práve v podobnom lese stretol mu po chrbtici rozoslala zimnicu a radšej stres zo seba doslova striasol, akoby sa otriasal od chladnej vody. ,,Hej, preskúmava neznie vôbec zle! Aktívna dovolenka je super nápad!" sekundoval Starovi s nadšeným poskočením na mieste. Jeden y povedal, že ak by sa mu chvost kmital ešte o niečo rýchlejšie snáď by skutočne odletel kdesi vo vzduchu. Nicos si ani poriadne nestihol všimnúť kedy sa svet okolo nich začal vlniť a keď tomu už tak bolo, mal takmer dojem, že vlastná myseľ sa s ním zahráva. Ak by nevedel, že sa jedná len o mágiu vydry snáď by sa aj bál. Takto len držal nohy pevne na zemi a jantárové oči venoval jediným stacionárnym predmetom, ktoré mal v dohľade. Vlkom. Nickolasovým slovám len rýchlo prikyvoval, každý z nich mal úplne inú predstavu a popritom aj tak boli všetky viac ako len krásne! ,,Čo to bude, čo to bude nakoniec!" pýtal sa ryšavec svoju rečnícku otázku keď ich vydra znovu informovala, že sa presúvajú.
> Papouščí ostrov