Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vzduch v lese sa píliš nehýbal a Nicos nemal zatiaľ dôvod sa akosi okolo seba rozhliadať. Uši mal síce pevne napnuté a svaly držal v napätí - keby náhodou. Aj keď si nebol úplne istý v akú náhodou veril, že sa stane, no po stretnutí s Lacrimou akosi prehodnotil svoj postoj k cudzím vlkom. A na diablov a démonov a čokoľvek podobné už veľmi dlho neveril. Viac-menej. Sám sa uškieral nad svojimi myšlienkami, keby ho teraz videla sestra, určite by na neho vrhala vražedné pohľady typu ,,ja som ti to hovorila". A pravda bola taká, že by nevedel, čo by za podobný pohľad dal, najmä teraz keď sa so sestrou nevidel už niekoľko mesiacov. A keď už vravel o tom, čo nevidel... Pohlaď mu padol na vlka. Vlka? Srdce sa mu rozbúchalo. V temnom lese videl poriadne len siluetu, pach k nemu ešte poriadne nedoľahol a preto si nebol úplne istý či sa skutočne jednalo o niekoho ... živého. Žeby ho duch pravé prišiel kusnuť do prdele, keď sa ich existencii v duchu vysmieval? ,,Kto si?" zavrčal hlasno a narovnal sa. Parohy na jeho ramenách rovnako vytŕčali do vzduchu ako jeho hrudník. Chvost držal výhražne vo vzduchu a pretínal prízrak pohľadom. Takmer akoby až veril, že ak sa jeho pohľad pohne, neznámi zmizne. ,,Ukáž sa!" vyzýval ďalej snažiac sa pôsobiť velko a nebezpečne.

Tenebrae cez Esíčka >
Les ho objal a on si spokojne vzdychol. Zima bola síce aj na tomto mieste, o tom potom, avšak vždy bolo lepšie ak vám vietor nenarážal do tela ako na otvorenom priestranstve. Nicos si spokojne cupkal pomedzi stromami kde nepreniklo príliš veľa slnečného žiarenia. Jeho oči si veľmi rýchlo zvykli, napokon bol predsa len vlk a mal byť zvyknutý na šero! A aj bol. Sarumen bol podobný, aj keď stromy nestáli zase až tak veľmi blízko pri sebe. Snažil sa v hlave nájsť či sa niekedy na tomto mieste už nachádzal, no nebol si úplne istý. Vedel, že veľmi veľmi podobný tmavý les majú hneď za hranicou svorky, no tuto nie. Teda, evidentne áno. Jeho uši boli plne napnuté aby počúval či sa náhodou okolo neho niečo nešuchne - a ak by sa aj áno, aspoň by o tom vedel skôr a mohol zutekať ako by mu nohy stačili. Teda, toto by určite nikdy nepriznal nahlas. Ale na tom nikdy úplne nezáležalo.

Lotéria 3
Uhelný hvozd >
Nicos prešiel cez Sarumen pomerne rýchlo, napokon ho veľmi dobre poznal. Ešte sa v rýchlosti šiel pozrieť k nore, stále veriac, že by sa mu mohlo podariť zacítiť Danie, no nič také sa nekonalo. Nespokojne si odfrkol a miesto toho aby nad jej prítomnosťou ďalej premýšľal radšej išiel niekam... von. Aj keď zima mu bola poriadna, najmä keď sa mu podarilo dostať sa mimo lesa. Zachádzala mu až kdesi za pazúre a miesto toho aby sa vracal späť domov, pridal do krokov a neskôr už takmer bežal. Nevedel ani poriadne prečo, chladný vzduch mu rezal nie len nos ale aj krk a dokonca mal dojem akoby mu pomáhal cítiť až niekde do pľúc. Možno sa mu podarí niekoho zaujímavého stretnúť, netušil, no v tomto momente nechával všetko na osude, alebo budúcnosti alebo takom niečom. Ani poriadne nevedel v čo veril a napokon to asi ani nebolo podstatné, aj tak všetko prišlo bez ohľadu na to či ste boli pripravení alebo nie.
> Zarostlý les cez Esíčka

Lotéria 1
Vĺča ho ignorovalo. Ryšavec si nebol príliš istý prečo tomu bolo tak, no nečudoval sa. S tichým úškrnom musel konštatovať, že bol úplne rovnaký v jej veku - čo vravel akoby bol na smrteľnej posteli. No pravda bola taká, že keď on sám seba porovnal v tomto momente a pred rokom, akoby sa jednalo o dvoch rozdielnych vlkov. A najlepšie na tom bolo to, že Nicos nemal najmenšieho tucha kedy daná zmena nastala. Zdalo sa, že rozhodne nebola náhla a on nebol jediný prekvapení. Možno ak by ho sestra stretla teraz, tak by na neho bola aj hrdá, čo by bolo celkom prekvapenie, no Nicos bol plný prekvapení taktiež! Ha! O tom by nemal nikto pochybovať. ,,Na tak, pohni me sa, toto miesto mi zachádza za srsť," zavrčal si popod nos, no dával si pozor aby ho vĺča, ktorého meno ešte nepoznal počulo. Nakoniec mali rovnaký cieľ a čím skôr sa tam dostanú, tým skôr si budú môcť robiť čo chcú. Alebo také niečo. Nicos netušil čo si plánovala vlčica za aktivitu. A možno sa nakoniec pridá.
> Tenebrae cez Sarumen

Lotéria 3
Les v ktorom sa teraz nachádzali bol pomerne veľký - Nicos by sa nebál povedať, že dokonca bol aj obrovský. To by ale nebolo nič špeciálne, mnoho lesov na územiach, ktoré prechádzal boli enormné, to však nebolo jediné, čo tento les robilo iným. Jeho farba sa mu príliš nepozdávala od začiatku čo do neho vstúpili. Najskôr tento pocit nedokázal poriadne pomenovať, niečo sa jednoducho zdalo také, akoby byť nemalo, no nedokázal dôvod presne pomenovať. Akoby mu táto informácia stále chodila okolo špičky jazyka, no on dané slová nedokázal poriadne sformulovať. Uvedomil si to avšak až v okamihu kedy mu oči skĺzli na vlastné biele laby. Aj napriek napadanému snehu a zime, ktoré zachádzala až kdesi za pazúre, všetko naokolo nich vyzeralo akési... sivé. Nicos ohrunul nosom, jeho biele laby boli taktiež sivé od popola skrývajúceho sa pod snehom. Alebo aj v snehu, keďže ten taktiež nevyzeral až príliš čisto. ,,Mali by sme si trošku pohnúť, príliš sa mi tu nepáči," povedal spoločníkovi a pridal do kroku, bol si takmer úplne istý, že ho bude nasledovať aj keď sa zdalo, že malo na všetko čas. A hlavne na zábavu.
Ryšavý vlk si ticho vynadal. Nebodaj sa zo mňa stáva moja sestra?

Lotéria 2
Vlčica bola príjemnou spoločnosťou, len čo bola pravda a on ich spoločnú prechádzku využil na to aby o tomto mieste zistil niečo viac. Pravda bola taká, že aj napriek tomu, že v Sarumene žil už nejaký čas, okolité miesta až tak dobre nepoznal. Aj keď sám seba pokladal za objaviteľa, zase až tak veľa času skutočne objavovaniu nevenoval. Nie žeby nechcel - ale vždy sa našlo niečo omnoho lepšie čo by mohol robiť. A nakoniec sa vždy radšej rozhodol motať okolo Sarumenu aby svoj vlastný les poznal lepšie ako svoje topánky. Už si bola takmer istý, že ho poznal veľmi veľmi dobre aj keď nemal možnosť ako svoje tvrdenie nejako podporiť a vyskúšať. Možno by mohol svoje znalosti použiť na hľadanie sestry? Aj keď si bol ryšavý vlk viac ako len istý, že Danie sa v Sarumene už nenachádzala nejakú dobu. Od ich posledného tréningu stopovania si bol istý, že sa mu podarilo naučiť stopovať poriadne a jej pach by len tak neprehliadol. Ale tak za skúšku nič nedá a prejdenie hraníc o jeden krát viac ho rozhodne tiež nezabije. Možno by sa nakoniec k nemu pridala aj jeho nová spoločníčka? To sa ale najskôr museli do Sarumenu vôbec dostať.

Nicov spoločník mal evidentne všetku energiu len pre seba, s tým ako poskakoval okolo ryšavého vlka. Všetka táto energia tak veľmi nákazlivá až sa on sám nedokázal odolať. Snehové vločky mu padali na srsť v chumáčoch a aj napriek tomu, že minula zima bola pomerne krutá, on akoby na tento fakt úplne zabudol. S Danie to nejako prežili a nakoniec ešte aj dostali odmenu od vydri v podobe ,,letnej" dovolenky. Pri tejto spomienke sa mu v myslí vynoril Star, ktorého od tej chvíle nevidel. Kto vie čo v tomto momente vlk robil a či si vôbec na svojho ,,priateľa" čas od sací spomínal ako to robil on. ,,Ja som Nicos. Keďže si tiež zo Sarumenu, to znamená, že sa budeme vídať častejšie! Nemusíš sa ma báť osloviť kedykoľvek ma uvidíš. Budem rád!" navrhol Zed spokojne. Kamarátov napokon nikdy nebolo dosť, to Nicos vravel stále. To však neznamenalo, že obdobie otázok skončilo. ,,Ako dlho si už s tetou Maple?" vyzvedal. Zdalo sa fakt, že v Sarumeen už dlho nebol keďže si nevšimol nového člena svorky.

2. Chytej vločky na jazyk

Baobab >
Nicos načúval zvuku krokov mladého vlka za sebou, podľa toho dokázal určiť, že sa zo savany nepresúva preč sám. Miesto na ktorom sa obaja našli bolo síce príjemné, no ryšavému sa príliš nepáčilo. Jeho domovom bol les, nie táto žltá divnota, ktorá akoby tu ani nepatrila. Nie, Nicovi sa tu príliš nepáčilo. ,,Aby si nakoniec neskončila s prerazenou lebkou," smial sa na vĺčati, počas toho ako ho sledoval kým sa točilo na svojich labách. Hej, boli časy kedy bol on presne taký istý a aj keď si to hneď teraz nedokázal uvedomiť, veľmi sa zmenil, samozrejme. Dospel, a tak to už býva. Chvost sa mu hompáľal zo strany na stranu a s každým poskokom, ktorý vĺča urobilo i jeho nálada sa akosi viac zodvihovala. Ani si nedokázal poriadne uvedomiť a už miesto kráčania spokojne klusal a poskakoval aj on, s chvostom vysoko vo vzduchu. Všade naokolo nich bolo chladno, zima sa už prihlásila o svoje miesto a aj ho evidentne poriadne zastávala.
,,Pozri ale čo ja dokážem!" chvastal sa. Hodil po vĺčati očkom aby sa uistil, že ho sleduje a následne sa vybral do vzduchu. S tlamou rozďavenou a istým zámerom cvakal vo vzduchu zubami v pokuse chytiť čo najviac snehových vločiek ako by len mohol. Nejednalo sa o jednoduchú úlohu ale na druhej strane ani mu nikto nemohol dokázať, že nič nechytil! Keď už boli tie vločky padajúce z neba také maličké. Dosadali mu na ňufák a dokonca cítil ich chlad na viečkach, počas toho ako zatváral pri skokoch oči. A popri tom sa spokojne smial, ako to už často býva a presne tak ako to má byť. ,,Som si istý, že by som ich určite dokázal chytiť omnoho viac ako ty," venoval vlkovi potmehútsky úškrn. V tomto momente sa už aspoň nachádzali v zákryte lesa, čoskoro vstupujúc do Sarumenu. Skôr ale ako sa im podarilo prelomiť hranicu svorky, vĺča ho zarazilo svojimi slovami. ,,Maple huh? Ty poznáš Maple?" zastal a otoil sa k vĺčaťu. ,,Aj ja som zo svorky Maple. Sarumena sa volá! A ty sa vlastne ako voláš?"

Nicovi sa vĺča veľmi rýchlo zapáčilo a možno aj trochu ľutoval, že ho nestretol skôr. Nie skôr v ponímaní niekoľkých hodín, skôr skôr vo veku kedy by si boli o niečo bližšie. Ryšavý vlk by mal veľmi rád za spoločnosť vlka, ktorý pokladal veľmi dobré otázky! A že jeho otázky boli naozaj dobré! ,,To je správna otázka," musel sa uškrnúť počas toho ako mu oči prebehli po okolí. S týmto miestom nebol dvakrát najviac oboznámený a tým pádom ani nevedel, čo extra by tu mohlo žiť. Les v okolí Sarumenu mal preskúmaný od hlavy po päty, vedel, že najhoršie čo môže stretnúť je maximálne tak nepríjemný lišiak. Ale tuna? Tuna ani zďaleka nebolo jasné čo by mohli obaja očakávať. Nicos mykol plecami po tom čo im obom mohlo byť jasné, že im po krku nejde nič. ,,No mohli by sme nájsť niečo zábavné, ale skôr na ceste niekam kde bude teplejšie," ak by sa dokázal odosobniť, rozhodne by sám seba predpokladal za nejakého mimozemšťana. On? Vlk čo hovoril aspoň trochu rozumne? Za zabíjača zábavy väčšinou považoval svoju sestru, no tú už nejaký ten čas nevidel. Musel zastúpiť jej miesto.
,,Bývaš tu niekde?" pýtal sa ďalej. Ryšavec nemal ako vedieť, že napokon obaja patria do rovnakej svorky. On sám už v zarumene nebol nejaký ten čas - čo by mal samozrejme zmeniť. Možno toto bola znovu príležitosť preukázať sa pred Maple a pritiahnuť ďalšieho vlka do svorky? Spokojne zakmital chvostom, nevedia, že ho v tomto už niekde predbehol o hodný čas dopredu. ,,Ale ja poznám miesto kde nám bude teplo a kde nájdeme aj dajakú zábavu, čo ty na to?" navrhol mladému vlkovi a príliš dlho na odpoveď nečakal.
> Uholný hvozd cez Savanu

Savana >
Ryšavec by klamal ak by povedal, že bol najlepším stopárom pod slnkom. Samozrejme, že by to bola jedna z vec, ktoré by rozhodne povedal - avšak od pravdy by mala ďaleko. Nikdy mu stopovanie dvakrát nešlo, a vedel to tak dobre ako to vedela aj jeho sestra. Snažila sa ho to naučiť, samozrejme, pochopiť o niečo viac aby mu to šlo, no čo sa dá na stopovaní nepochopiť? Nakoniec ale, stopovanie ani nebolo to čo by potreboval na objavenie vlka, ktorého hľadal. Hľadal? Spokojne vrtel chvostom ako sa blížil k vysokému, širokému stromu, úplne inému než boli stromy v lesoch v ktorých sa normálne pohyboval. Vyzeral takmer až desivo, takto z blízka omnoho viac ako z diaľky. Zatiaľ čo odtiaľ mohol vyzerať takmer až majestátne, tuna sa to všetko zmenilo na tiché nepohodlie. ,,Heheej! Som vedel, že som niečo počul, už som si zase myslel, že som si to vymyslel," spokojne vrtel chvostom keď sa mu podarilo dostať do dostatočnej blízkosti mladšieho vlka. ,,Snažíš sa zobudiť všetky zvieratá na savane?" so smiechom podpichoval.

Ježkou palouk cez Uholný >
Zo všetkého toho rozmýšľania nad vecami, ktoré si nechcel pripustiť mladému ryšavému vlkovi navrela na čele vráska. Teraz si zas a znovu prial aby mal pri boku sestru, ona by vedela čo urobiť, za kým ísť alebo na čo sa pripraviť, takto ale... Čo mal robiť? Poznal asi snáď len jedného vlka, ktorý vyzeral dosť drsne na to aby ho niečo naučiť, no ani toho už nevidel nejaký čas. A počítalo sa vôbec jedno stretnutie za známosť? Z myšlienok, z ktorých nenachádzal útek, ho vytrhli až slová, ktoré si ani nebol úplne istý či skutočne počul. ,,Niekto kričal?" zamumlal si popod fúzy skôr pre seba ako niekoho iného a s ušami pevne nastavenými skúšal zachytiť akýkoľvek ďalší zvuk, ktorý by mu povedal či bláznil alebo nie. Satelity pripnuté na hlave ale neposkytli žiadnu odpoveď - avšak on sám dobre vedel ako to je. Pred pár dňami by neveril, že môže stretnúť niekoho kto by vyzeral úplne ako on a aj tak sa tak stalo. A žeby toto bolo presne niečo podobné? Čo ak to bol hlas vlka, jeho dvojníka, ktorého predtým tak nástojčivo hľadal? Rozbehol sa jediným smerom, ktorým na savane niečo videl, rovno k jednému z tučných stromov.
> Baobab

Ronherský cez Meandre >
Nicos bol skutočne neskutočne rád, že sa mu podarilo zanechať potoky za svojim ryšavým chrbtom. Ako už bolo o ňom známe, vodu príliš nemal rád a pravda bola taká, že aj keď už od slov Lacrimi ubehlo niekoľko dní, stále ich zo seba nedokázal striasť. Možno napokon ich stretnutie skutočne nebolo na nič, a ak mu nedalo nič viac len dôvod neveriť všetkým vlkom tak bezhlavo, možno to všetko bolo na niečo dobré. On sám by si nedokázal podobnú reakciu predstaviť, on sám by ani len neuvažoval nad faktom použiť niečí strach proti nemu - veď zatiaľ ani nemal dôvod. Aj keď si to možno ryšavý vlk neuvedomoval, jeho život bol viac privilegovaný ako si dokázal pripustiť. Až do tohoto veku dokázal žiť v detskej nevedomosti aký mohol byť život krutý a vlci nepríjemný. A byť nepríjemný skutočne nebolo to najhoršie čo mohol vlk v skutočnosti byť. Asi bolo skutočne na čase aby otvoril poriadne oči a stal sa dospelým, tak ako sa nim mal stať už nejaký čas dozadu. A ak to chcel vo svorke dotiahnuť ešte ďalej, musel začať makať. Makať a začať premýšľať inak.
> Savana cez Uhoľný

Lacrima bola stále ticho. Nicos by klamal ak by povedal, že mu z toho nevstávala srsť na chrbte. Na jednu stranu chápal, že sa asi nechce príliš rozprávať, alebo je hanblivá, no na stranu druhú ... sakra práca. ,,Gali? Mám dojem," odpovedal na otázku, ktorá mu bola položené, prestávajúc mať nádej, že od Lacrimi začuje viac ako len tlmené dýchanie. ,,Ah, to je škoda. Život tuláka vie byť dosť ťažký. Ale je to na tebe, samozrejme," mykol plecami napokon ryšavý vlk. Nakoniec to predsa len bola pravda a on nemal možnosti a ani chť niekoho presviedčať. Ale hej, bola to škoda, Sarumen si zaslúžil zopár ďalších členov a bolo by super ak by jedného z nich zohnal práve on. Nevadí. Možno nabudúce.
Rozlúčiť sa s dvomi vlkmi nebolo príliš jednoduché, najmä teda preto, že sa obaja zdali dosť milý a Nicos mal rád nových kamarátov. Aj keď sa s Lacrimou až tak dobre neporozprávali, vlčica sa mu celkom pozdávala a tým pádom mu bolo skutočne ľúto, že sa budú musieť rozlúčiť. Aj keď si bol takmer úplne istý, že Lacrima jeho pocity nezdieľa. ,,No nič, moje povinnosti ma volajú a ja budem musieť ísť späť domov," uškrnul sa na vlkov smutne, no už sa aj zberal na laby aby dal nejakú váhu svojim slovám. Bola škoda, že sa ich stretnutie nedala predĺžiť, no územie si pýtalo svojho ochrancu, ktorým bol práve on. A ak dobre vedel, tak v tomto momente bol asi aj jediný. Bohužiaľ. ,,Uvidíme sa ešte, nie?" pýtal sa aj keď mu bolo jasné že to tak jednoduché ako nejaký obyčajný sľub určite byť nemôže. Nie len že ich k sebe všetkých priviedla náhoda, museli počítať s faktom, že by ich rovnaká k sebe pritiahla znovu. A možno aj nie, možno sa stretnú ešte skôr ako by očakával. Tak či onak, s kývnutím hlavy sa s nimi napokon rozlúčil a pokračoval po prameni rieky niekde kde to bude lepšie poznať.
> Ježší plácek cez Meandre

Lacrima ďalej nerozvádzala svoje slová, čo Nicos očakával, no nebol z toho dvakrát nadšený. Pravda bola, že trochu chcel aby tému rozvila, dozvedieť sa niečo nové o téme nad ktorou úplne extra nerozmýšľal. V tomto momente si nebol príliš istý či to bolo tým, že o tom nechcela rozprávať, alebo ju vytesnila prítomnosť nového vlka - aj keď predchádzajúce skúsenosti mu mohli celkom pekne napovedať. ,,Ostrov? Nie, toto nie je ostrov pokiaľ dobre viem," uškrnul sa Nicos na vlka, no hlavou sa otočil smerom dozadu, kde sa pozrel na Lacrimu, či nemá čo dodať aspoň k tomuto. O tom, či je územia na ktorom sa nachádzali ostrov alebo nie, mohla mať nejakú vedomosť a Nicos sa ju takto nenápadne snažil zapojiť do konverzácie. Či sa chytí, to už bolo na nej, samozrejme. ,,Takže si tu nový, hej? pýtal sa so záujmom. Do mysle mu ihneď skočilo niekoľko vecí, ktoré by mohol poriešiť. Nadšene prestúpil z nohy na nohu snažiac sa kočírovať svoje nadšenie. ,,A nehľadáš náhodou svorku?" pýtal sa. ,,S tým by som ti vedel pomôcť!"

Hlásim sa raz!