Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tary >
Nicos spokojné ťapkal a zdalo sa, že Shahira te nápad s kovom akosi neprechádza. Nicos ho musel začať brať o niečo vážnejšie a nerobiť si ďalej z danej témy takú srandu. Možno. ,,Ale hej, na území by to mohlo byť fajn, tam to poznáme o niečo lepšie ako tu a možno sa k nám ešte aj niekto pridá," zamýšľal sa nahlas počas toho ako premýšľal čo by mohli ísť oni dvaja uloviť. Ako srnka bola rozhodne najbezpečnejšie rozhodnutie, ale otázka či y to oni dvaja blázni zvládli bolo niečo úplne iné. Niečo nad čím sa Nicos momentálne odmietal zamýšľať. ,,Akože asi určite," odpovedal mu napokon. Shahir mal pravdu, nechať všetko na pleciach lovcov by nebolo od nich milé, aj keď to bola ich práca, samozrejme. ,,Ono tie zásoby sú asi hlavne na extrémne posledné prípady a pre mamky s vĺčatmi, ktorých máme teraz celkom dosť u nás," pokračoval. ,,Ale uloviť si niečo pre seba je jednoduchšie ako loviť pre niekoho iného no. Alebo pre viac vlkov. Lebo mne stačí aj nieco malé, chápeš čo tým myslím, že ?" uškrnul sa. Koncom zo svorky bol veľmi zaviazaný, samozrejme a klamal by ak by povedal, že sa čas od času nechodil kŕmiť aj keď by nemusel.
Akonáhle sa ho spýtal na nejaký kvet, Nicos pribehol ku kamarátovi a zahmkal. ,,Netuším. Ale ak to vezmeš domov, možno ti bude Maole vedieť povedať," zamyslel sa. Maole alebo jeho sestra, ktorá už s nimi nebola. Nicos nami nemohol prestať spomínať.
> Trávnatý oceán cez Klimbavý

Jún | 1 | Reonys
Krv mu stekala po brade, keď sa mu konečne podarilo poriadne sa zahĺbiť do jedla. S Reom skutočne mali dobré chuťové bunky, lebo len málo čo bolo tak fajnové ako práve ulovený zajac! A keď sa na takom niečom zhodli dvaja, kto o tom mohol pochybovať? ,,Hej, bol to príjemný večer, som rád, že sme sa stretli," spokojne sa oblizoval, aby sa zbavil čo najviac krvi, ktorá mu farbila srsť. Nemohol predsa len domov prísť úplne zamazaný - na svojej ceste sa bude musieť zastaviť pri nejaké vode aby vo svorke nevyplašil vĺčatá, keď sa tam za nejaký čas objaví. ,,Veľa som sa toho dozvedel, takže spokojnosť a dobrá večera bol len super bonus," uškŕňal sa. Skutočne, síce sa mu nepodarilo zistiť viac o mágii Reovej svorky, no aspoň mu bolo skutočne potvrdené že by sa jeho ďalšie kroky mali smerovať smerom k Životu. Alebo ku Smrti, ak sa k tomu raz bude mať. ,,Ale už sa budem musieť rozlúčiť, povinnosti volajú," pohodil hlavou. Reonys bol zadpovedný, určite vedel ako to funguje. ,,Ale nezabudni hej? Na púšti. A možno sa aj ja dakedy ukážem u vás keď ma tam nohy zavedú," s týmito slovami a možno ešte zopár ďalšími sa napokon so svojim novým priateľom rozlúčil a zamieril domov.

Nakoniec sa im podarilo dohodnúť, lebo nadšenie z lovu z Nicosa veľmi rýchlo vyprchalo. Popravde bol celkom prekvapený, že za u neho vôbec objavilo, aj keď on veľmi často mával návaly energie, ktoré sa miestami nedali korigovať. Ešte že niekedy prešli skôr ako sa k svojim blbým nápad aj dostal. ,,Hej, akože, ak budeš chcieť, tak môžeme, keď budeme bližšie k domu, hm?" nechal sa počuť, keď sa mu zazdalo, že Shahir zosmutnel. Jemne naklonil hlavu na stranu, ale popravde bol celkom rozmyslený, že sa chce vrátiť späť do svorky. ,,Ale určite. Niekto sa o to určite postaral. Naši lovci si vždy plnia svoju prácu," povedal hrdo. Najmä teda preto, že on sám lovcom nebol, čo bolo skutočné požehnanie. Postavil sa ale na laby aby sa mohli spoločne začať presúvať a zase sa až tak veľmi nezdržiavali. Síce sa nemali kam ponáhľať - teda ak jeden nepočítal tie ich hladné bruchá. Na jeho poznámku o ich lovení sa musel uškrnúť. ,,Popravde?" smial sa s nadvihnutým obočím, no bol si istý, že Shahir už za ten čas jeho humor viac ako len pochopil. ,,Ulovili by sme toľko koľko by sme zožrali, fakt nie príliš efektívne ak chceš nakrmiť svorku!"
> Vresovisko cez hájik

Máj 10
S očami zatvorenými mohol cítiť ako sa mu slnko prelieva na viečkach. Miesto so svetlom sa mu po niekoľkých desiatkach minút presunulo k hlave a on skutočne veľmi bojoval o svoj život, ako sa mu nechcelo postaviť a presunúť o pár metrov ďalej. Alebo aspoň sa otočiť slnku zadkom aby mu hrialo stehná miesto hlavy. Ale keď jemu bolo momentálne tak príjemne! Samozrejme, teda ak si jeden odmyslí to slnko, ktoré ho momentálne štvalo. Zdalo sa akoby mal toto miesto už pekne vyležané a popadané ihličie zo stromov už mal uložené tak aby mu nepichalo priamo pomedzi srsť. Bola by skutočná škoda ak by sa musel teraz zodvihnúť a všetko takto pre seba zničiť! Miesto toho silenejšie zavrel oči dúfal, že sa slnko o chvíľu presunie dostatočne ďaleko aby mu už nerobilo problémy a on by mohol pokračovať vo svojej viac ako len náročnej práci.

Máj 9
Nicos mal rád jar, jeseň o niečo menej, najmä keď prší. Zima bola tiež super, hlavne v okamihoch keď vám neomŕzali prsty na labách. A leto? To sa dalo vydržať, zrovna ak si na vás nezasadol Boh slnka, ktorý sa z vás rozhodol urobiť vlastnú hrianku. Ryšavec si svoj momentálny stav viac ako len užíval a vyhrieval sa pod jedným z veľkých stromov a nechával škvrnu slnečného svitu aby mu putovala po srsti. Jediné čo by ho potešilo ešte viac bolo ak by tu s nim odpočíval aj jeden z jeho priateľov, čo s bohužiaľ teraz nedialo. Nicos sa rýchlo narovnal, akoby očakával, že sa niekto objaví za najbližším kríkom aby na neho skočil a mohli by zvyšok poobedia stráviť spoločne. Aj napriek nastraženým ušiam nikoho ale nepočul, čo bolo viac ako len škoda, ale nevadí. Napokon mykol ramenami a zvalil sa späť k zemi - pekne s dramatickým povzdychnutím, tak ako to má správna dramaqueen urobiť.

Máj | 8 | Reonys
Nicos mohol len predpokladať ako sa Reovy darí, keďže obaja sa rozbehli úplne opačným smerom - čo bolo asi aj dobre, takto sa každý z nich mohol venovať svojmi problému a nemusel sa stresovať tým čo robí ten druhý. Teda minimálne pre Nicosa to rozhodne bola výhoda, keďže bol dosť jednoducho rozptýliteľný - že by snáď prehliadol zajaca, aj keby mu v tom momente bežal pred labami s mašľou previazanou na ušiach.
Urgh! prekrútil očami, zase premýšľal nad vecami, nad ktorými nemal čas premýšľať. Prinútil sa priložiť nos k zemi a poponáhľať sa so svojim projektom. Trvalo mu niekoľko desiatok minút kým dačo vyňuchal a zopár ďalších kým s mu podarilo spojiť tesáky so srsťou zajaca. Akonáhle sa vrátil na miesto z ktorého sa rozišli, Reo už takmer dokončil svoje jedlo. Nicos sa musel jedine uškrnúť spoza srsti svojho zajaca. ,,Gratulujem k výhre" nechal sa počuť akonáhle si jedlo položil pred laby aby sa aj on zložil k zemi a pustil k jedlu. ,,Môže byť?"

Shahirovi sa napokon podarilo dohnať Nicosa aby mohli pokračovať vo svojej konverzácii. Nicos na neho čakal na vyvíšenom mieste kde mohol pozerať na pomerne rozľahlé údolie pod svojimi labami. Bolo to niečo čo mu tak trochu pripomínalo jeho prvý domov, aj keď to už bolo veľmi dávno a on ml teraz domov o niečo lepší. ,,Asi som si to rozmyslel, kašlime na to," odpovedal mu, akonáhle sa ho spýtal na to či chcú loviť pre celú svorku. ,,Myslím, že ak by sme chceli loviť pre svorku, tak by sme sa ani nikdy nedolovili" pokračoval so smiechom. ,,To radšej necháme niekomu kto sa rozumie tomu čo robí," pokrútil hlavou. ,,Ale asi by som sa radšej vydal pomaly smerom domov, sme celkom ďaleko vďaka tomu tuniakovi," pokračoval v konverzácii so Shahirom. Možno predpokladal, že tento nápad sa mu bude páčiť o niečo viac ako keby mali ísť spoločne loviť? A popravde, možno by sa viac páčil aj jemu.

Máj | 7 | Reonys
Reo mu o Smrti ani Živote zase až tak veľa povedať nedokázal, čo Nicos popravde bral ako pozitívum. Nebol si tak úplne istý, čo by bol úplne ochotný veriť vlkovi, ktorý by sa verejne priznával k nejakému väčšiemu sa bratríčkovaniu sa s nimi. A jeho spoločník vyzeral ako múdry vlk, čo sa v hlave ryšavého vlka príliš nespojovalo. ,,Ak to raz pôjdem vyskúšať, tak ti potom dám vedieť," uškrnul sa na neho a túto časť konverzácie bral tak trochu za dokončenú. Zdalo sa, že ani jeden z nich nemal viac čo k téme povedať, jedine ak priania šťastia do budúceho skúšania.
Akonáhle Reo ale prikývol na jeho hru, Nicos sa hodil do vzduchu aby pred svojim spoločníkom nabral nejaký náskok. Bola síce pravda, že ryšavý vlk bol veľmi rád všade prvý a vo všetkom vyhrával, už bol však dostatočne starý na to aby vedel, že život takto nefunguje. A veľmi dobre si uvedomoval svoje schopnosti v love, ktoré neboli dvakrát najväčšie. Na druhú stranu zase, zajace boli niečo čomu sa pri love venoval najviac, takže nejaké skúsenosti mal. Razom nechal hlavu vo vzduchu aby čo najskôr zavetril, po očku sledujúc ktorým smerom sa vybral Reonys.

Máj | 6 | Reonys
Nicos mu pritakával, no pravda bola taká, že pre neho neexistoval žiaden les krajší ako ten Sarumenský. Avšak dobre si uvedomoval, že pre Rea to bolo nakoniec úplne rovnaké, lebo práve ten jeho les bol ten najlepší. A obaja mali pravdu, samozrejme. Inak to ani nemohlo byť. Akonáhle však Reo spomenul Život a Smrť, Nicov tvár sa zložila v grimase. ,,O nich som počul, ale mám z nich zmiešané pocity," priznal sa a pozrel na svojho priateľa. ,,Už len ten fakt, že sa niekto vola Smrť a niekto zase život mi naháňa blchy do srsti," nespokojne vyplazil v grimase jazyk. ,,Ale ak to bez toho nepôjde, tak asi mi nič iné nezostáva huh," poznamenal s povzdychom. ,,Život viem kde sa nachádza, o Smrti nevieš ty niečo viac?"
,,No na tvojom mieste by som si asi dával pozor na chrbát," uškrnul sa na neho a priateľsky ho štuchol do ramena. Akože asi to skutočne nič nebolo, no príliš veľa náhod tiež býva podozrivých a Nicos sa sám pre seba rozhodol, že bude hádzať očkom po všetkých vlkoch, ktorý mali oči zafarbené do zelena. ,,No, každopádne," ticho si odkašlal a zastal. Počas toho ako boli ponorený do konverzácie sa dostali dosť ďaleko od mesta kde sa pri vode stretli. ,,Tie zajace, hej?" uškrnul sa s nadvihnutým obočím, dalo sa vycítiť, že Reonysa vyzýval na ,,súboj". ,,Kto chytí prvého vyhráva?"

Nicos zastal na vyvýšenom mieste a rozhliadol sa. Shahir si kdesi za ním robil svoje a on ho nechal. On sám si robil svoje - alebo sa teda aspoň snažil tak tváriť, že vie čo robí. Nemal ďaleko od toho aby sa otočil na päte a radšej zamieril späť do Sarumenu. Tam by s v nore nachádzala omnoho lepšie jedlo ako by si oni dvaja momentálne dokázali uloviť. Prípadne by Nicos ešte mohol ísť po nejakom zajacovi, ak by nejakého zacítil, no zatiaľ sa mu do nosa nedostalo nič iné ako len tie prepelice, vlhkosť a pach rozkladajúcich sa listov, ktoré zostali ešte z jesene. Už však bolo vidno, že sa pomaly a isto blížia k letu, aj keď počasie tento rok bolo také všelijaké. Ryšavý vlk aspoň dúfal, že po tak silnej zime aspoň leto zostane mierne a nebude sa musieť variť vo vlastnej šťave alebo si hľadať úkryt niekde ďaleko na severe, preč od územia svojej milovanej svorky. Nicos nespokojne vyplazil jazyk nad touto myšlienkou a dôfal, že zostane presne tak - iba myšlienkou. Realita nech je prosím úplne iná!

Máj | 5 | Reonys
,,Páči sa mi ako o tom mieste rozprávaš, už len kvôli tomu by som sa niekedy skutočne rád prišiel pozrieť!" priznal sa. Zdalo sa, že Reonys svoju rodinu skutočne miloval, čo bolo hrozne milé. Nicos mu tak trochu závidel, aj keby to nahlasi asi teraz nepriznal. Mal kamarátov, to áno, ale nikoho dostatočne blízkeho na to aby o ňom dokázal rozprávať tak ako Reonys o svojom domove. Mal rád Sarumen a život v ňou by za nič nevymenil... Bolo to, no, komplikované. ,,Vieš čo, podľa mňa by si bol super alfa, ak sa k tomu niekedy dostaneš," uškrnul sa na neho hrdo. ,,Vyzerá to tak, že máš dosť dobre usporiadané myšlienky a priority. A zdá sa, že aj vieš čo očakávať od budúcnosti, to sa vždy vie oceniť," pokračoval. Reonys to mal rozhodne lepšie uložené ako Nicos, ktorý vo svojej budúcnosti videl zatiaľ skutočne len mágiu. Čo mu už začínalo pripadať celkom detinské. Mať partnerku a vlastné vĺčatá zatiaľ nebolo na jeho to-do liste, on sám si pripadal ako vĺča ešte, nie dostatočne kompetentný na to aby sa staral o niekoho smrteľne závislého na ňom samom. ,,Ešte som to nejako neskúšal. Teraz v zime som ale zistil, že viem ovládať snehové vločky, čo bola dosť výhra povedal by som," jednou z predných láb kopol do kameňa, ktorý mu ležal v ceste. ,,Ale chcel by som sa fakt zlepšovať, ale neviem kde začať. Nepoznáš asi niekoho kto sa celkovo vyzná do mágie, čo?"
,,Oh. Oh.. to je mi ľúto," povedal, no zdalo sa, že Reonys sa už cez zmiznutie jeho matky ako tak preniesol. Aspoň teda neznel úplne zničený, keď mu o nej rozprával. ,,Moja sestra bola tiež obdarená mágiou zeme, ale tiež už tu nie je s nami," nespokojne vyplazil jazyk v grimase. ,,Čo všetci vlci s mágiou zeme miznú? Mal by si sa začať báť?" smial sa s otázkou na ústach, no keď sa nad tým hlbšie zamyslel, na čele sa mu objavila vráska. To je dosť vela vlkov s mágiou zeme, ktorí sa len tak vyparili. Teda asi až na Siggyho, ktorý zomrel, no to nemusela byť náhoda tiež.. Nicos začínal mať dojem, že sa dostal do stredu nejakej záhady a popravde? Tak trochu sa mu to páčilo.

Máj | 4 | Reonys
Reonys mu ďalej vysvetľoval o svojej minulosti a Nicos poslušne počúval. Nie len že ho to zajímalo, ale zdalo sa, že sa vlk chcel aj vyrozprávať. Čo bolo samozrejme v pohode, každý niekedy musí vypustiť paru a ryšavý vlk nemal problémy počúvať takmer o čomkoľvek. ,,Ah tak, tak to chápem. Ctižiadostivosť môže byť niekedy pekná mrška," uškrnul sa. Znelo mu to ako keby niekto nebol spokojný s tým aké rozhodnutie stará alfa dala. Nemohol nikoho súdiť samozrejme. Netušil ako by v takej situácii zareagoval sám a možno by to pre neho bol onoho väčší deal, ak by sa ho to osobne týkalo. A popravde, on sám bol pomerne ctižiadostivý, ešte mu ale nikto zatiaľ nezaťal do citlivého miesta. ,,Ale je to odvaha robiť si vlastnú svorku úplne od základu. Vôbec si to neviem predstaviť, aj keď je to asi tak trochu prirodzené, nie?" pozrel na svojho priateľa a najmä na jeho reakciu. Celkom sa mu páčilo počuť názory vlkov s ktorými netrávil zase tak veľa času a bolo celkom pravdepodobné, že by mali iné názory a najmä priority. ,,Ty by si chcel niekedy vlastnú svorku?" pokračoval nenútene v konverzácii. ,,Ja asi nie. Niekedy by som chcel byť betou, ale nemyslím si, že by som bol dobrá alfa. Až príliš veľká zodpovednosť, povedal by som."
Vlk mal podobnú reakciu ako mal kedysi on. Nicos mohol v jeho očiach takmer vidieť tie hviezdičky, ktoré tam mal aj on. ,,Maple si ma úplne ako malého získala keď mi urobila ilúziu jeleňa z hmly, bol som z toho úplne vo vytržení a odvtedy som sa zaprisahal, že to niekedy dokážem aj sám," pozrel hrdo na Reonysa. Síce sa nepriznal, že sa mu to ešte nikdy nepodarilo, ale to sa ešte poddá. ,,Keď raz pôjdeme na tú púšť, môžeme sa zastaviť na hraniciach a niečo ti ukážem."

Obaja sa pohybovali pomerne pomaly, no to ničomu nevadilo. Loviť letiacu korisť bolo pomerne náročné, preto Nicovi nevadilo zobrať si viac času ako by možno potreboval na niečo iné. A nakoniec sa ani jeden z nich nejako extra neponáhľal - alebo minimálne tak veľa pochopil z vyjadrovania sa Shahira, ktorý ho nikam nesúril. Aj keď možno by si ryšavý vlk našiel nejakú inú zábavku alebo program, ale on si na kamarátov čas vždy nájde aj keby mal niečo iné na chvíľu obetovať!
Vlk sa snažil zakrádať aby nevyplašil všetko čo sa okolo neho mohlo mihnúť, pravda bola taká, že mu to až tak dobre nevychádzalo. Keď už sa mu podarilo laby klásť pred seba tak aby na seba neupozornil všetkých vtákov v okolí, parohy na jeho ramenách zavadili o jeden z kríkov alebo vysokú trávu. Nicos skutočne dokázal povedať prečo lov nemá zase až tak moc v láske.

Máj | 3 | Reonys
Nicos kráčal po vyššej tráve, ktorá obrastala jazero, ešte sa príliš po koristi nerozhliadal. Najmä teda preto, že s Reonysom viedli pomerne zaujímavú debatu a bolo tak trochu jasné, že každý z nich si z nej môže niečo odniesť. Nicos bol od prírody tak trochu zvedavý ako voš a zároveň nebol sám tak veľmi skúpi na informácie, ktoré mohol venovať svojmu novému priateľovi. ,,Ak tam raz budeš, určite mi musíš nejako dať vedieť a kľudne ti urobím prehliadku," ponúkol sa. Pravda síce bola taká, že Nicos toho teda vedomostne o púšti moc nevedel, no prechádzal cez ňu niekoľká krát. Či už ako spoločnosť pre Danie alebo Zed, ale aj sám keď sa nudil.
Vlk mu začal rozprávať svoj životný príbeh, čo Nica trochu prekvapilo, no rozhodne sa novým informáciám nebránil. ,,Oh? Rodinné problémy?" pýtal sa, snažiac sa pôsobiť nezaujato, no pravda bola aká, že bol extrémne zvedavý. ,,Opustiť svorku kde je tvoja rodina alfa je zaujímavé rozhodnutie," pohliadol na Rena, no ten pokračoval aj bez vyzvania a Nicos musel s nadvihnutým obočím vypustiť jemný prúd smiechu. ,,Skutočne komplikovaný rodokmeň, nebudem ti klamať. Ale asi už začínam rozumieť. Ale hlavne, že sa máte radi, nie?"
Potom však prišiel rad aj na neho aby sa podelil o nejaké info o svojom živote v Sarumene. ,,Je nás dosť. Momentálne máme doma päť šteniat, čo asi hovorí dosť," ušrknul sa. Tak trochu ich možno bolo až príliš, no kto bol on aby robil takéto rozhodnutia? ,,Máme jednu alfu, skvelú, len tak mimochodom. Nemohli by sme mať lepšiu. A uuum," zamýšľal sa, čo by mu ešte povedal. ,,Bol som tu so sestrou s ktorou sme prišli spoza hraníc, no nakoniec sa rozhola odísť. Tak som tu zostal sám. Ale to nevadí. Najlepšia rodina je aj tak tá, ktorú si jeden vyberie sám," smial sa ďalej, no dalo sa povedať, že musestra ešte stále chýba. Pri dokončení svojej vety spokojne na Reonysa žmurkol.
,,A naša mágia je hmla. To musíš vidieť, je to neskutočné."

Ryšavý vlk nebol úplne nadšený z vývinu ich situácie a preto sa ani príliš nehnal na lov zvieratiek, ktoré dokážu lietať. Chcel tak trochu zapôsobiť na Shahira so svojimi zručnosťami, no tuna skutočne nemal čo ukazovať. Horšie by jedine bolo ak by sa razom ocitli v strede jazera - v ich skromnej spoločnosti by sa obaja asi skôr po-toto než by si jeden z nich ulovil rybu. Nicos síce už bol omnoho lepší s jeho vodným problémom a dokonca dokázal do vody už aj sám vstúpiť, najmä ak nebola príliš hlboká. Nebol si však tak úplne istý, ako je na tom Shahir. Túto tému príliš neskúmali aj keby Nicosa zaujímalo ako sa jeho situácia vyvíja.
Miesto toho aby sa ale nejako vysporiadal so svojou situáciou, radšej položil nos zase blízko k zemi aby sa skutočne presvedčil, že je sa niekde nekopol a nejakú vôňu zajaca jednoducho neprehliadol. Alebo neprevoňal, alebo také niečo.