Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Smrčiny >
Danie našťastei vôbec neprotestovala nad jeho návrhom a tým pádom si to zamierili rovno dnu. Nicos si v tlame stále bral svojho zajaca, no nakoniec ho aj tak odložil. Ak by si teraz napratal brucho, už by snáď ani poriadne nezaspal a ak áno, tak by sa mu snívali zlé sny ako tomu bol pred pár dňami. Šuchol ho teda do rohu špajzky a vrátil sa ku kožušinám, ktoré takmer až voňali novotou! Však sa na tom aj poriadne oni dvaja narobili, Nicos by bol veľmi nahnevaný ak by boli zase zasvinené ako predtým. ,,Mohli by sme ísť k Smrti tiež spolu, čo ty na to?" zakmital chvostom. Ten výlet čo podnikli dnes bol viac ako len zaujímavý! Jemu sa to páčilo, aj keď u Danie.. ale veril, že oznámenie ovládania mágie bola viac ako len dobrá udalosť! ,,Ale áno, v lete, to súhlasím," pritakal a položil si hlavu na predné laby. Za dnešný deň toho stihli skutočne mnoho a on si nemohol pomôcť a len zíval ako žeravý. ,,Tak potom ti poviem koho som stretol a ty mi povieš čo nové si objavila!" uškrnul sa na ňu ale netrvalo dlho kým a mu oči zatvorili a on skutočne zaspal.

Nicos vyštartoval takmer okamžite potom ako uvidel napnutie svalov svojej sestry. Nečakal na pozvanie a už vôbec nečakal na kolkovanú žiadosť. Ak dotera museli v tichu spolupracovať, teraz to už bolo všetko len na každom zvlášť aby ukázali ako sa dokážu hýbať za zvieraťom niekoľkokrát menším ako boli oni sami. Nicovi sa celkom darilo, bol napumpovaný z celého dňa a aj keď poriadne v noci nespal, nevadilo mu to. Adrenalín mu viac ako len pomáhal dostať sa do stavu kde ulovenie zajaca bolo pre neho situáciou na život a na smrť. Pred pár dňami sa mu podarilo uloviť zajaca na lúke, aj keď to možno bolo práve vďaka kvôli náhode, to v konečnom dôsledku nebolo podstatné. Dnes mal šťastie znovu, tentoraz bol zajac akýsi pomalší - snáď sa bál, žeby v plnej rýchlosti vrazil do stromu? Nech to ale bolo akokoľvek, Nicos ho chytil za chvost a netrvalo dlho aby mu zostal visieť v ústach. Hrdo hľadal pohľadom sestru, no bola ďaleko, ak by nezavyla v temnom lese by ju poriadne nájsť nevedel. ,,THU!" zaštekal jej späť a rovno sa vydal medzi stromy. Keď sa mu podarilo ju nájsť, zajaca si hodil k nohám. ,,Už bude hlboká noc zase, mali by sme sa už vrátiť," kývol jej hlavou, vzal si korisť a pobral sa smerom ku skaliskám.
> Sarumenské skaliská

Tak veľmi nadšený ako teraz nebol už veľmi dlho - asi tak niekoľko hodín, ak by mal povedať pravdu. Jeho nálady boli často úplne nepredvídateľné a ešte častejšie sa objavovali vysoké vrcholy a veľmi hlboké hĺbky. Trvalo mu niekoľko desiatok sekúnd, kým dokázal svoje nadšenie upokojiť dostatočne na to aby sa mu chvost nemykal do všetkých svetových strán. Predsa len nechcel vyplašiť korisť tím, že začne bubnovať o kmeň stromu. Danie sa ujala vedenia, čo bolo celkom múdre, keď vzala vpotaz v akom stave sa momentálne jej brat nachádzal. Ticho ju napokon nasledoval a hrudník ťahal nepríliš vysoko nad zemou aby si ich zvieratá nevšimli ešte skôr ako dostanú šancu sa do nich zahryznúť. Na jej slová len ticho pritakal a oddelila sa od ryšavej vlčice. Potreboval si nájsť svoje vlastní miesto z ktorého by sa mu lepšie štartovalo za zvieraťom. Nakoniec lov zajaca v lese bol ešte omnoho náročnejší ako lovenie zajaca na lúke. Tu ak by Nicos nevybral jednu zo zákrut, poriadne by si nabil nos. Keď sa dostal na svoje miesto, ktoré si vybral, jemne kývol Danie, že bol pripravený. Aj keď podlá významu slovného spojenia nejednalo o spoločný lov, museli i tak spolupracovať.

Šťuchnutie do ramena jej opätoval a spokojne jej laby vrazil na lopatku. Súrodenci sa poznali dostatočne dobre na to aby vedeli, čo na toho druhého funguje a ako si dať za príučku. Keď nestačilo vyplazovanie jazyka, prichádzalo na scénu štuchania a ak ani to nepomohlo, hryzenie chvosta bola vždy voľba poslednej záchrany. ,,Hm neviem.. Možno by na to mali aj nejaký dôvod o ktorom ešte my poriadne nevieme?" jemne naklonil hlavu na stranu keď sa snažil zachytiť akýkoľvek pach pri kmeni jedného zo stromov. Chcel byť tentoraz prvý čo niečo objaví, no so svojim prvenstvom sa rozlúčil skôr ako vôbec začal stopovať. Až teraz sa hlad začínal poriadne ozývať a bol skutočne rád, že ho sestra napomenula s tým jedlom. Inak by skučal v úkryte snáď celú noc. ,,Možno je to tak lepšie pre... pre... Hm," snažil sa na niečo prísť, no všetky myšlienky sa mu presúvali do žalúdka. A čo tam potom predsa len! Pokiaľ bolo územie dobre strážené aj počas toho ako v ňom nikto nebol, bolo to jedno. ,,Niečo cítim!" vyhŕkol nakoniec Nicos a takmer hlavu rovno vrazil do snehu. Tentoraz to bol skutočne on, kto prvý objavil stopu! Pozrel smerom na sestru. Teraz už len uloviť si večeru.

Uholný hvozd >
Hruď sa mu takmer až napla keď ho Danie pochválila. Nie žeby sa po každej pochvale vrhal ako po údenom, no pozitívne slová na jeho osobu vždy dobre padli. Počas širokého úsmevu sa mu na svetle zapadajúceho slnka zaleskli i tesáky a on mohol spokojne ďalej kráčať presne kam mal namierené - do úkrytu. Danie ho ale rovno zastavila a pripomenula mu čo chcel už predtým robiť, no na to zabudol. So všetkými tými novými informáciami ohľadne mágie (a aj novými otázkami ohľadne mágie) aj poriadne zabudol, že sa celý deň tešil na večeru pod hviezdami. ,,Dobre, som aj zabudol, že som bol vlastne haldný!" smial sa nad tým, keďže väčšinou to bol práve on kto sa nechal počuť o tom ako je jedlo super a ako by si niečo dal. Dnešný deň bol skutočne neskonale zaujímavý a od rána sa toľko zmenilo, že on sám by tomu nebol uveril. Odfrkol si keď sa im podarilo prejsť okolo hranice Sarumenu do temného lesa, kde predtým zbierali drevo. Ešte stále sa dali nájsť diery, ktoré spolu vykopali. Bola pravda, že síce sa v lese zotmievalo skôr, no tento bol akosi temnejší než si bol Nicos ochotný priznať. ,,Ja asi pôjdem pohľadať niekoho zo svorky. Sa mi zdalo, že keď sme prechádzali okolo niekoho som počul. Možno to bol Star! Alebo Nickolas!" zakrútil chvostom. Danie dobre vedela, že sa chcel jej mladší brat zoznámiť s ďalšími vlkmi vo svojom veku a toto mohla byť prese tá príležitosť.
> Smrčiny

Savana >
V momente ako Danie vyslovila svoje otázky nahlas, uvedomil si ako veľmi skutočne prostredie naokolo nich divné je. Uši sa mu sklonili k zátylku ako sa pokúšal prísť k nejakému múdremu vysvetleniu, ktoré by aj dávalo zmysel aj by uspokojilo ich neustálu žiadostivosť za vypovedanými otázkami. Skutočná odpoveď bola, že nemal najmenšieho tušenia, to však nebolo dostatočné - ani pre neho a pre Danei už vôbec nie. Danie potrebovala vedieť všetko hneď a zaraz, preto sa Nicos veľmi snažil aby jej odpoveď ponúkol. ,,Možno sa Životu páči teplo a tak si ho tu udržuje!" vyhŕkol nakoniec celkom nadšený s odpoveďou na ktorú sa mu podarilo v tejto chvíli prísť. Bol na seba celkom hrdý, nebude klamať. ,,Vyzerá to to ako nejaká veľká kotlina zasiahnutá mágiou. Si myslím, že jej zdrojom musí byť jedine on!" spokojne nadskočil a hlavu držal vysoko. Áno! Toto bude rozhodne pravda a nič iné. Veď čo iné by to aj mohlo byť? Nič iné nedávalo zmysel. ,,Možno ak by sme ho poprosili tak by trochu tepla poslal aj k nám," doplnil nakoniec zamyslene. ,,Alebo však máme dosť dreva na zimu, to zvládneme! Keď sme sa o to už obaja postarali!" jemne jej šťuchol do ramena. Už neboli od Sarumenu príliš ďaleko.
> Smrčiny

Púšť >
,,Moje plány sú vždy takmer úplne dokonalé!" smial sa pri slovách sestry. Predsa len v jeho hlave bol každý plán úplne nepriestrelný - však kto by hľadal diery vo svojom vlastnom pláne? On rozhodne neplánoval hľadať nejaké problémy, ktoré by sa mohli ale nemuseli naskytnúť. A nakoniec on skutočne patril k vlkom, ktorý sa radšej s problémami vypriadavali tak ako prichádzajú a nie sa k nim rozbehnúť ešte skôr ako sa objavia. Jeho myslenie bolo prosté, niekto by si mohol pomyslieť, že sprosté, ale tam išlo skôr o uhoľ pohľadu. ,,No tak prvú zimu si až tak dobre nepamätám, to sme boli malí," vyplazil jazyk. Danie nemusela príliš hádať, ktoré ročné obdobie bolo jeho najmenej obľúbené. ,,Ale hej, myslím, že sme mali už to najhoršie za sebou, však už by mala byť za kus jar, nie?" šťuchol do sestry s úsmevom a skutočne veril svojim slovám. Keby však len mohol vedieť ako to všetko nakoniec skončí - možno existovala mágia videnia do budúcnosti?
> Uholný hvozd

Narrské >
Na Danie bolo vidieť, že mala dobrú náladu a pre Nicosa bolo ťažké ju od nej nedostať. Spokojne krútil chvostom a svoje obavy ohľadne seba samého zahnal na druhú koľaj. Nemal sa čoho báť, pokiaľ boli spolu aj keby neovládal ani len jednu mágiu, mal by byť viac ako len v poriadku. Sestra nakoniec s jeho návrhom súhlasila a aj keď dobre vedel čo si myslí - ak pôjdu okolo ani tak sa nestihnú vrátiť dokedy skutočne slnko zapadne. Lepšie sa im však bude kráčať cez hustý les ako ostré kamene a hlboké zrázy. Navyše, keď sa sestre chveli laby už vtedy, bolo jasné, že v terajšej zime sa jej budú chvieť ešte o niečo viac. ,,To je už to najmenej! Keď zase vyjde slnko urobíme si plán a začneme skúmať všetky mágie s ktorými sme sa doteraz stretli. A pôjdeme na to systematicky! Nie je možné aby sme nejakú mágiu z tých čo ovládaš takým spôsobom nenašli," uškrnul sa na sestru s iskričkami v očiach. Svojim slovám skutočne veril a bolo to na ňom vidieť. ,,Tak vravel, že ich ovládaš viac, hej?"
> Savana

Nicos ticho čakal čo mu mala sestra chuť povedať avšak pravda bola, že samotné čakanie nebolo príliš príjemné. Ryšavý vlk bol napružený akoby sa pred ním mal razom otvoriť svet a všetky informácie, všetko čo kedy chcel by v tom istom momente začalo dávať zmysel. Ticho prestúpal z nohy na nohu v očakávaní, žeby mu Danie konečne povedala, čo musia robiť aby začali ovládať mágiu. Aby začal mágiu ovládať on. Úsmev mu ale pomaly pohasínal počas toho ako rozprávala a ked svoje slová dokončila, len veľmi ťažko sa mu z tváre skrývalo sklamane. Nakoniec teda Danie dostala odpovede, bola to však len ona a Nicos zostal zahalený v temnote. Alebo to snáď znamenalo, že aj on už svoju mágiou objavil a nevie o tom? Nakoniec sa prinútil usmiať a netrvalo dlho aby sa mu vrátila jeho normálna nenútenosť a bezstarostnosť. Aj keď kdesi hlboko vo vnútri ho nové zistenie ťažilo viac ako si bol ochotný priznať. ,,Tak ten Život teda znie ako celkom cool vlk!" jemne nadskočil a pomaly sa dostával do fázy, kedy mu zase nerobilo problém okolo sestry nadskakovať ako len mohol. ,,A som ti vravel, že si dobrá! Som vedel, že ak nebudš ovládať mágiu ty, tak rozhodne nikto iný!" šťuchal do nej labkou, no gučou čo mu navrela v hrdle bol prinútený zostať na niekoľko okamihov v tichosti. ,,Neviem či sa stihenme vrátiť kým zapadne slnko a cez tie hory ísť v noci by bolo extrémne nebezpečné," pozrel na sestru. ,,Neobídeme to?"
> Púšť

Odkedy ho sestra opustila za Životom, Nicos nespokojne prechádzal z miesta na miesto ako tiger zatvorený v klietke. Mal o sestru strach, to bola pravda a preto nedokázal sedieť na jednom mieste a len ticho čakať. Piesok zachytávajúci sa mu medzi prstami láb sa mu nepríjemne strkali všade kde len mohli a teraz bol rád aj za nepríjemné rozptýlenie. Preto si ju ani poriadne zo začiatku nevšimol, keď si to šinula dole kopcom smerom k nemu. Akonáhle mu na ňu ale padli oči, nadšene nadskočil a vrhol sa jej naproti ceste. ,,Samozrejme, že som ťa čakal, však som ti to sľúbil nie!" pokáral ju no v hlase mu bolo počuť nadšenie, toré sa len tak jednoducho nedalo zakryť. Predsa len mal stiahnutý žalúdok, návšteva Boha bola návšteva Boha aj keď všetci vravia, že tento má byť v pohode. ,,Ja som vedel, že to zvládneš! Musíš mi všetko potom porozprávať, keď sa budeš cítiť lepšie, okay?" spokojne nadskakoval okolo nej a hlavu si pokladal na jej chrbát. Nedal by labu do ohňa za to, že ju dokonca zopár raz chvostom poriadne vyfackal. Ticho ju objal a nechal nech sa trochu upokojí. Nemal najmenšieho tušenia čo mohla hore zažiť, no bol skutočne nedočkavý.

Prstové hory >
Nicovi sa rovnako ich prostredie nepáčilo, tak ako sa nepáčilo Danie. Nie len že sa mu po piesku chodili horšie ako po zamrznutom snehu. Už boli ale blízko, tak veľmi blízko! Oči sa mu dotýkali vrcholku pohoria ku ktorému smerovali a v tomto momente si kládol rovnakú otázku ako jeho sestra. ,,No, asi to nakoniec nebude také jednoduché ako sme si mysleli.." jemne sa uškrnul, no v hlase mu bola cítiť obava. V ich výlete mal rovnako labky ako on tak aj jeho sestra a tým pádom problém ktorý sa pred nimi naskytol museli nejako vyriešiť. Najlepšie spoločne. ,,Počkaj, ťa skúsim potlačiť a niečo vymyslíme!" napadlo mu v rýchlosti, no v tejto chvíli vôbec netušil či mu jeho iniciatíva pomôže alebo skôr uškodí. ,,No ukaž," šťuchol ju labou do zadku a následne sa do nej zaprel aby im to išlo hore jednoduchšie. Piesok sa pod labami avšak aj tak šmýkal a oni dvaja museli vyzerať extra vtipne, že si to Nicos ani len nechcel predstaviť.

Nicos sa posadil ku sestre a čakal kým sa pozbiera. On nebol príliš dobrý v motivácii iných vlkov a pomerne dobre si to aj uvedomoval. Jeho motivácia bola často úplne iná než prežívali iný vlci a tým pádom bolo niekedy ťažké odhadnúť čo by im mohlo pomôcť. Danie ale dokázal prečítať pomerne jednoducho. Zatiaľ čo on si chcel hlavne čo najviac vo svojom živote užiť, ona zase chcela vedieť všetko. A keď vravel všetko, myslel všetko. ,,Pekné sú prosím ťa," upozornil ju. V jej momentálnom rozpoložení sa jej nič nepáčilo, nečudoval sa. Práve ona bola tou osobou ktorá sa vybrala za bohom a on bol len doprovodom, ktorý napokon predsa len nič neriskoval. Nič neriskoval, ale získať mohol všetko. ,,A nezabudni, som tu stále s tebou okay?" pozrel jej hlboko do očí ako sa sestra po niekoľkých minútach začala stavať na laby a pomaly sa dávala dokopy. Už ich od daných kopcov nedelilo príliš veľa, už museli len zísť z hôr a potom po piesku. Aspoň z tejto výšky presne videli kam smerujú. ,,Hej vidím, už nevyzerá že sú ďaleko," nadšene nadskočil, no snažil sa sestru nepoháňať. Ešte sa natiahne na zem ešte raz.
> Narrské kopce

Sarumen >
Ihneď potom ako sa im podarilo dostať sa preč z územia Sarumenskej svorky si uvedomil, že cesta k Životu nebude až taká jednoduchá ako si myslel zo začiatku. Z nejakého dôvodu úplne zabudol čo všetko ich delilo od púšte cez ktorú prechádzali predtým než sa vrátili domov a dokonca sa zopár ráz nachytal, že hľadí na oblohu s myšlienkami či by sa radšej nemali otočiť a vrátiť domov. Danie ale pomerne zaryto kráčala smerom dopredu aj napriek ťažkému terénu a začala pochybovať sama o sebe až v momente keď boli príliš ďaleko na to aby sa vrátili. Nicosi sa laby triasli rovnako ako sa triasli jej, no v tomto momente miesto rozprávania radšej zatínal zuby aby sa nepošmykol. Akurát v momente keď si vravel, že im napokon všetko celkom pekne vychádza sa pre ním sestra natiahla akoby jej po chrbtici chňapol konár a ona sa zviezla na zem. On nadskočil a obozretným krokom sa náhlil k nej. ,,Si si niečo zlomila?" pýtal sa jej ustarostene. ,,Bolí ta dačo alebo si ok?" snažil sa z nej dostať, no sestra už dávno revala o iných veciach. Akoby očakávala, že Nicos je ten pravý vlk, ktorý ju má vyťahovať z problematického psychického zdravia. ,,Danča opováž sa vzdávať ešte skôr ako tam budeme. A ani potom!" chlácholil ju, no nebol si príliš istý či jeho logika, čo by pomohlo jemu, by pomohla si jej. Ale musel skúšať. ,,Proste prídeš tam. Nekráčaš tam ako veľká pani a povieš - Chcem mágiu! A strčíš mu tie kvety do láb!"

Úkryt >
,,Ak pridáme do kroku možno si ani nevšimneme, že sme poriadne odišli!" spokojne si vykračoval lesom, razom ho už laby neboleli a dokonca aj zabudol ako veľmi sa musel narobiť aby si tento výlet nakoniec vyslúžil. Zdalo sa však, že do seba všetko zapadalo a on sa neodkázal dočkať čo ten magický okamih im dvom prinesie. A ako vôbec ten Život vyzerá? Snáď i na to by mu možno mohla Danei odpovedať. ,,A potom by sme si mohli chytiť aj nejakú večer hmm-" spokojne si oblizol tlamu. Brucho ho už do dávenia nebolelo a dokonca kde tu i vypytovalo niečo nové do svojho tela. Bol však príliš nadšený aby teraz dokázal pomyslieť na lov. Potom. ,,Ale podľa mňa budeš super aj v mágii, tak ako si super vo všetkom," snažil sa trochu zlepšiť sestre náladu, aj keď podobné slová nikdy poriadne nehovoril. V jedinom momente to snáď bolo keď sa tak veľmi rozcítil v severných lesoch. Doteraz neveril ako veľmi zvláštny ten zážitok bol, no aspoň teraz už sestra vedela o čo mu skutočne ide, a že jeho škádlenie je viac ako len normálne. ,,A potom mi vyčaruješ ten strom v obývačke."
> Prstové hory

,,Hej?" uškrnul sa na sestru podpichovačne. Nie žeby jej neveril alebo niečo také, skôr len bolo dôležité aby jej pomáhal zrážať ego vždy keď to bolo potrebné! Niekedy mal dojem, akoby sa jej hlava mala zväčšiť tak moc, že samým vzduchom snáď odletí do západu slnka. ,,Myslíš, žeby si to dokázala?" Nicos rozhodne veril svojim schopnostiam dokaličiť sa tak veľmi, žeby ho nedala dokopy ani sestra. Pravda však bola taká, že to radšej asi ani nechcel riskovať. Sovje nohy si až priveľmi vážil na to aby si ich nechal len tak zlomiť a dúfal, že i jeho kosti to vnímali rovnako a nebudú sa lámať len čo sa mu podarí zrútiť na zem. ,,Vonku t ale vyzerá, že slnko je už za zenitom tak by sme si mali asi pohnúť," upozornil ju ako sa im podarilo vytiahnuť hlavu zas a znova z úkrytu. Teraz mali jasný cieľ pred sebou a teda sa mohli lepšie ponáhľať aby všetko stihli tak ako si predstavovali. ,,Samozrejme, že budem! Čo je to za otázku!" oboril sa na ňu a takmer sa mu oči vyočili. ,,Mám rád mágiu, ale teba mám radšej!"
> Sarumen