Příspěvky uživatele

< návrat zpět

September 02/10 || Crowley

Okolie jazera bolo pokojné, Nicos sa príliš nebál preto ani pŕliš nepozoroval čo sa deje. Spod svojho kríka kde ležal nemal ani úplne najlepší výhľad ale jemu to vyhovovalo. Tieň, ktorý mu poskytoval stačil na jeho spokojnosť. Práve si vyberal bahno spomedzi prstov predných labiek a spokojne si pohmkával, keď ho do strany hrudníka trafil kameň. Ako väčší komár, alebo nejaké iné nepríjemné zvira prahnúce po krvi. ,,JAU!" vyštekol a takmer okamžite sa vrhol na nohy akoby očakával ďalší útok - teda ak tento akt bol vôbec útokom, o čo sa v tomto momente dalo polemizovať. Konáre kríku sa mu zapierali o srsť keď sa pokúšal nájsť zdroj svojho diskomfortu. A že ho aj objavil pomerne rýchlo, keďže tmavý vlk asi nejako nepokúšal skrývať. ,,Hej to bolo za čo?" zavrčal, srsť na chrbte sa mu mierne naježila keď poklusával k vlkovi, ktorý sa zdal byť niekde okolo jeho vlastného veku - pravda, mohli byť rovesníci, to však ani jeden z nich nedozvie kým sa medzi sebou poriadne neporozprávajú.

Vlk 2
Ihneď ako bola položená otázka, dalo sa jasne vidieť, že vlk znervóznel. Nicos to v tom okamihu mohol pripisovať takmer čomukoľvek než tomu čo bola skutočnosť. Najmä keď sa on sám snažil pôsobiť milo a spokojne popri tom kmital chvostom. Snažil sa pôsobiť priateľsky, no nie vždy sa stretol s rovnakou reakciou. Jeho kmitanie sa ale zastavilo ihneď ako mu vlk oznámil čo sa stalo. Ticho prestúpil z nohy na nohu ,,EEEh, tak to teda prepáč, to je nemilé" uši sa mu stiahli k hlave a aj on ustúpill o krok dozadu. Okay, zdalo sa, že vlk skutočne potreboval svoj priestor. Aby po ňom ešte neskočil za to, že mu prekazil lov alebo také niečo. Nicos si skutočne nechcel s nikým prečesávať srsť, toto by bol jeho prvý boj. ,,Akože pomôcť by som ti mohol, aj ja som celkom hladný," spýtal sa. ,,Čo si lovil konkrétne?"
Vlkov záujem sa presunul niekam inam, čo bolo fajn, Nicos bol rád, že jeho ozdoba si zaslúžila pozornosť. Presne pre tento dôvod ju predsa len stále ťahal so sebou aj keď občas mohli byť parohy viac ako len nepraktické. Ale vyzerali coolovo, tak či onak. ,,Heh, toto? Páčia sa ti? Som ich našiel v našom lese a myslím si, že sú dosť super," napol hruď aby parohy poskočili o niečo vyššie a vlk si ich mohol lepšie prehliadnuť. ,,Vyzerám s nimi väčší, nie?"

Vlk 2
Nebolo ťažké stratiť sa vo vlastných myšlienkach ak práve tie boli to najhlasejšie čo ste v tom okamihu počuli. A že Nicos sa veľmi rád počúval! Aj keď často si nevenoval práve najmilšie slová vo svojej mysli, na tom však príliš nezáležalo. Ryšavý vlk sa neučil všetky problémy, ktoré by s ním mohli vlci mať a nenechal sa na ne len tak zabudnúť. Jedným z týchto problémov bol však aj dvojník, ktorý ale rozhodne nebol len v jeho hlave a teraz sa kdesi na lúke rozprával s cudzou vlčicou - a on osobne nemal najmenšieho tušenia ako tento problém poriešiť a nezostávalo mu nič iné ako si len teatrálne povzdychnúť a žuchnúť a do trávy!
Rozptýlenie ale prišlo skôr akoby očakával a bez akéhokoľvek prosenia osudu. Ryšavý vlk rovno vyskočil na laby a rovno aj spokojne krútil chvostom. ,,Oh hej hej!!" pozdravil sa. ,,Nevyrušujem tu nič dôležité, že?" uvedomil sa nakoniec. ,,Popravde som v týchto končinách ešte nebol," priznal sa a bola to skutočne pravda. V rýchlosti do nozdier vtiahol dva či tri hlboké nádychy aby zistil, či neprehliadol územie svorky. Keby náhodou. Ale zdalo sa, že nie.

September 01/10 || Crowley

Na to ako veľmi nemal rád ryšavý vlk vodu, tak sa k nej v poslednom období dostával pomerne často. Hladina jazera bola skutočne hypnotická, to musel priznať - no tento fakt on osobne skôr pridával k dôvodom prečo sa ďalej veľkým telám vody vyhýbať. Nepýtajte sa prečo, všetko to bolo len o pocite, nie nejakej veľkej logike, ktorú by mohol poskytnúť širokej verejnosti. Vo svojom veku si už veľmi dobre uvedomoval, že jeho strach bol viac ako len iracionálny a bol čas ho nejako zmeniť. Bez sestry za zadkom, ktorá by mu ale stále pripomínala ako hrozne smiešny je sa mu na zlepšení svojich životných podmienkach pracovať nechcelo. Zvalil sa kdesi do tieňa, pod kríky s pekným výhľadom na vodu. Zem pod jeho bokom bola vlhká, teplo v noci už nebolo dostatočne silné na to aby všetko úplne vysušilo a on mohol byť spojný. Aspoň jemu samotnému nebolo príliš teplo. Babie leto hralo v plnej sile. Nicos vedel, že čoskoro začne jeseň, jedno z jeho najobľúbenejších období - najmä teda preto, že toto obdobie bolo presne obdobie silných hmiel, ktoré tak veľmi miloval!

Vlk 1
Nicove nadšenie z rozhovoru sa nestretlo s rovnakou energiou než s akou prišiel - to mu však nevadilo. Už bol na podobné zvyknutý. Jeho chvost však i tak zastal medzi zadnými labami, keď sa mu podarilo premerať si vlka pred sebou. Jazva a sivé oko sa veľmi jednoducho dalo prehliadnuť ak ste to v zápale niečoho iného neočakávali.Ryšavý vlk nebol zrovna dvakrát najtaktnejší, ihneď ako si však uvedomil, že na vlčicu civí, stiahol pohľad k zemi a zahmýril sa. Mal však šťastie, že jeho a vlastne i pozornosť jeho spoločníčky, bola na ďalšom vlkovi, vlastne ktorého zásluhou sa stretli. Ten zase tupo civel na nich, až mal Nicos zase pocit, že je to skutočne jeho dvojník. ,,Hrrrm-" zavrčal si popod nos ako sledoval vlka miznúť v lese smerom kdesi na sever. ,,Mal by som? Myslíte?" pohľadom sivých očí preskakoval z vlčice na vlka a nebol si istý čo by malo byť jeho správne rozhodnutie. Nie žeby si nemyslel, že by mal na druhého Nicosa dávať pozor, ale na druhej strane... je problém, ktorý nevidíte stále vašim problémom. Prestúpil z nohy na nohu ešte stále nerozhodnutý. ,,A pridáte sa?"

Vlk 2
Ronherský les >
Nicos kráčal smerom ďalej od Sarumenu aj keď jediné čo teraz chcel bolo vrátiť sa domov a nájsť sestru ležať kdesi v nore na hromade kožušín, ktoré sa im podarilo po konci zimy vyprášiť a povymieňať. Nie žeby sa mu chcelo vrátiť k vyťahovaniu starých kostí z hlbín ich Sarumenského úkrytu, vtedy sa mu pekne nadvihoval žalúdok a preto by to radšej nechal na niekoho iného. Na lovcov možno? Alebo radšej na učiteľov? Mala ich svorka vôbec niekoho kto sa mal starať o ich územie? A posledná otázka - nebola presne toto jeho úloha ktorej by sa mal držať? Ako ochranca mal za úlohu starať sa o hranice, ale zdalo sa že to nebolo jediné čo by mal robiť. Napokon to bol presne on, na koho ramenách ležalo ich územie a jeho dobrý vzhľad by mal byť práve od neho.
Nicos nespokojne zavrčal popod svoj ohrnutý nos. Odpoveď, ktorú sám sebe ponúkol sa mu vôbec nepáčila a radšej ju ani nechcel počuť nahlas. Bolo mu jasné, že ak by tu v tomto momente bola jeho ryšavá sestra, presne túto informáciu by mu spokojne chrstla do tváre. Yucky!

Vlk 2
Pahorkatina dlhých uší cez Zlatavý les>
Nicos držal ohrnutý no ako si to šinul smerom ... preč. Kdekoľvek, popravde. Len dosť ďaleko na to aby sa mu podarilo zabudnúť na vlka, ktorý vyzeral tak veľmi rovnako ako on. Napokon, predsa len to nemohol byť on, nie? Však on bol predsa ON, a toto miesto bolo už dávno obsadené. I tak mu to ale stále poriadne nešlo do hlavy. Čo sa mohlo stať a čo to malo znamenať? Čo by na to povedala Maple? Danie? Ani jedna z nich však nebola pojeho boku a on zostal na riešenie problému sám. Nebol na to príliš zvyknutý, najmä teda preto že on bol skôr dobrodruhom. Veci naokolo neho sa vždy nejako vyriešili, zase až tak veľmi sa nad nimi zamýšľať nemusel. Alebo také niečo. V tejto chvíli sa ale naskytovala otázka, čo bude robiť ďalej - mohol sa vrátiť do Sarumenu, samozrejme, to by ale nič nevyriešilo a ešte by na neho vlci divne hľadeli, ak by sa tam razom ukázali dvaja. Sarumen bol v poslednom čase jedine na čo myslel, minimálne po tom čo už tak dlho nevidel svoju sestru a nemal ho kto odvádzať od práce - samozrejme preháňal. Práve Danie bola tá, ktorá ho poháňala aby robil aj veci, ktoré boli nad rámec jeho kompetencií a možno to tak bolo aj dobre. Predsa len ak sa chcel niekedy stať betou vo svojej svorke, nemohol mať klapky na očiach a robiť len to čo mu niekto povedal. Musel zobrať iniciatívu do svojich vlastných láb a možno dokonca aj zariadiť niečo navyše. Ale čo také? Čo by taký obyčajný vlk ako bol Nicos zariadiť?
So zahmkaním sa posadil na zadok a sklonil uši. Presne toto boli chvíle kedy mu zas a znovu chýbala sestra. Ona by vedela čo robiť, aj keby sa tomto momente Nicos mohol báť, že by sa mu vysmiala alebo nebodaj ukradla jeho sen do budúcnosti! Akože horší sen ako stať sa vládcom mágie to skutočne nebolo, to by musela uznať aj jeho sestra a navyše by sa týmto dalo o niečo jednoduchšie chváliť než ovládaním mágie, čo nie je ani príliš exaktná veda. Určite to nemalo nič spoločne s faktom, že Nicos ešte stále poriadne neobjavil svoju mágiu. A určite ho to vôbec nesrdilo. Áno, toto bol omnoho lepší plán a ryšavý vlk už dokázal vo svojej mysli vidieť aké super extra cool by to bolo! Len na som skutočne musí ešte poriadne zapracovať, aby bolo nakoniec všetko presne podľa jeho predstáv. Po tomto zapriahaní sa mal zase dôvod pohnúť sa dalej a prísť na spôsob ako sa zbaviť svojho nepríjemného dvojníka, ktorý mu cucal krv aj keď sa od neho nachádzal v tomto momente pomerne ďaleko.
> Hrušňový sad

Vlk 2
Nicovi, ktorý stál neďaleko s neznámym vlkom sa mohlo zdať, že ten druhý len tak opodial stál a nerobil nič - pravda však bola taká, že druhý vlk veľmi intenzívne premýšľal ako sa mu podarí zbaviť toho prvého. Ak by sa jeden z nich na neho obzrel videl by ako ich spokojne prebodáva pohľadom a radostne si krúti chvostom akoby to robili obaja Nicosi naraz. Ani jeden z nich si poriadne nedokázal predstaviť čo sa mohlo asi udiať a len ťažko si dokázal narvať do hlavy nejaký spôsob ako problém vyriešiť. Napokon len mykol ramenani a pozrel na dvojicu, ktorá si niečo šuškala. Alebo teda minimálne jeden ryšavý vlk niečo spokojne šuškal. ,,Viete čo, vy si tu hrdličkujte a ja idem ďalej," zakričal na nich zo svojho miesta, no nejako extra sa k nim nepribližoval. Nemal napokon dôvod prečo by to robil, druhý Nicos nevyzeral byť príliš nadšený jeho prítomnosťou. Samozrejme, predsa len ako on sám. Otočil sa smerom k zlatému lesu, ktorý visel nad horizontom a spokojným klusom sa vybral do sveta s čím ten druhý nesúhlasil. ,,Počkaj a to akože kam ideš? Haló?? Stoj!" kričal po ňom, no on sa neotočil až do okamihu kým nezmizol pomedzi zlaté stromy.
Vlk 1 zostáva na mieste s Lacrimou
Vlk 2 > Ronherský potok cez Zlatavý les

Vlk 1 & 2
Obaja ryšavý vlci si to šinuli čo najďalej od Sarumenu, akoby očakávali, že sa niečo so vzrastajúcou vzdialenosťou zmení. Nicos netušil čo to má všetko znamenať a už vôbec nie, čo by mal ďalej robiť. Bol prenasledovaný svojim vlastným dvojníkom a v tomto momente si ani jeden z nich nemohol byť istý či ten druhý bol skutočne skutočný. Nicos skenoval okolie svojim pohľadom až dokým mu nespadol na vlka stojaceho na jednom z kopcov. Bingo! Tento by mu mohol povedať či sa skutočne deje to čo sa mu zdalo, že sa deje! Nezainteresované oko by mu napokon predsa len mohlo povedať aspoň o niečo viac. V rýchlosti sa pozrel na druhého vlka, no ten kopíroval jeho vlastný pohľad, na čo sa Nicos len zamračil a rozbehol hore kopcom.
,,Hej! Čau! Ahoj! Mohol by som sa ťa niečo spýtať? Môže to byť trochu divné," kričal popredu, aby vlkovi bolo jasné, že neplánuje byť nepriateľský. O svoju vlastnú srsť sa nebál, predsa len mal na práci niečo dôležitejšie. Naklonil sa k vlčici o niečo bližšie, uši držal vzadu a hlavu dole. Bez toho aby nejako extra dlho čakal na pozitívnu reakciu pokračoval priamo v tom čo mal naplánované a rovno sa spýtal. ,,Vidíš toho tam ryšavého vzadu tiež, hej? jantárové oči upieral na svoju spoločníčku, zatiaľ čo jeho kópia stála opodiaľ a sledovala ich bez väčšej reakcie. Maximálne tak s naklonenou hlavou a chvostom kmitajúcim zo strany na stranu.

Sarumen>
Vlk 1, potom aj 2
Nicos s najskôr hnal pomedzi kmeňmi stromov v Sarumenskom lese, avšak každé miesto po čase skončí a oni obaja sa vynorili na akejsi lúke. Ryšavý vlk by toto miesto poznal, samozrejme, predsa len tu raz či dvakrát bol - a to práve s Danie, s vlčicou, ktorú sa momentálne pokúšal nájsť a nejako mu to nevychádzalo. Svoj omyl si uvedomil takmer okamžite ako stromy prestali blokovať svetlo, ktoré ponúkala prázdna obloha. Srsť až priveľmi tmavá aby pasovala ku jeho sestre, avšak aj napriek tomu možno až priveľmi známa, Nicos najskôr nedokázal prísť na fakt prečo. ,,Hej stoj!" dychčal ryšavec. Vzdych naokolo neho bol ešte stále rozpálený od slnka a jemu sa len veľmi ťažko vynakladalo toľké úsilie. Snažil sa však aby mu vlk neušiel - zdalo sa však, že o to ani cudzinec nemal záujem a bez boja zastal keď si uvedomil, že mladík ho ďalej už nehánať nebude.
Až v tomto okamihu si ho mohol Nicos omnoho lepšie pozrieť. Zopárkrát musel dokonca zažmurkať aby sa uistil či ho nešáli zrak. Oči mu pochodovali po vlkovej tvári a najmä maske, ktorá sa na nej rozprestierala - takmer akoby sa pozeral na svoj vlastný obraz vo vode. Až mu po chrbtici prebehli zimomriavky. ,,Heh? Čo to má byť? Čo si zač? Stratené dvojča?" Nicos sa zarazil. Celú svoju rodinu videl naposledy keď bol ešte príliš malý na to aby za seba poriadne robil dôležité rozhodnutia, mohlo sa teda zdať, že na jedného zo svojich súrodencov zabudol. Niečo mu ale vravelo, že toto konkrétne nebude problém, ktorý by sa mohol vyriešiť až tak jednoducho. Ustarostený výraz s vráskou na čele sa nevytratil ani potom čo druhý vlk prehovor. ,,Ja som ty, ty si ja, my sme my," znela jednoduchá odpoveď, ktorá mala ale odpovedať na všetky Nicove otázky. Neodpovedala ale na vôbec nič, jedine čo sa obom ryšavý vlkom na čele vráska ešte prehĺbila. ,,A to akože čo sakra znamená?" druhý z vlkov vyprskol, absolútne nevediac ako reagovať. ,,JA som Nicos zo Sarumenu," zavrčal, no tón hlasu mu vôbec nepomohol. ,,Však to som i JA," dvaja vlci okolo seba kráčali, jeden viac nabručaný ako ten druhý. S naježenou srsťou obaja na prvý pohľad mohli vyzerať ako ryšavé obláčiky. ,,NUH-UH!" začal jeden. ,,YA-AH!" kontroval druhý.
,,Nemôžeš byť Nicos zo Sarumenu, keď som to ja. Teraz som odtiaľ prišiel!" jeden z vlkov zahlásil a netrvalo dlho aby sa druhý ozval so svojím vlastným vysvetlením, ,,Nie, to ja som tam práve teraz bol!" Obaja na seba niekoľko sekúnd ticho hľadeli. ,,Tak to teda ni-," prvý Nicos poriadne ani vetu nedokončil. Nos mal tak nepríjemne zvlnený, že sa začínal báť, že mu tak nakoniec zostane snáď do smrti. Pravda bola, že ho predsa len videl medzi stromami v Sarumene, takže aspoň v tomto neklamal. ,,Vieš čo, na mňa tieto tvoje hry neplatia," vyštekol jeden z nich. ,,Ani na mňa, mal by s nimi prestať. Priateľská rada-" obaja vlci škrípali zubami, ak mali Nicovia skutočne všetko spoločné, bolo to i slabá trpezlivosť. Obaja do seba zarývali pohľady až do okamihu keby sa nerozišli. Chvíľu rôznymi smermi, až do okamihu, kedy sa ich cesty znovu nestretli. Jeden nasledoval druhého, alebo druhý prvého?
> Pahorkatina dlhých uší cez Meandre

Premávať sa po lese bola aktivita, ktorá sa nachádzala v prvej desiatke Nicovho zoznamu ako zabiť čas. Klamal by, ak by povedal, že svoj les nemiluje. Momentálne jediný problém, ktorým mal bola sestra - nevidel ju už príliš dlho na to aby mu to bolo príjemné a najradšej by sa rovno bez premýšľania vrhol pomedzi kmene lesov a ponad vysoké steblá lúk. Pravda ale bola taká, že aj keby chcel, nemal najmenšieho tušenie kde by pri hľadaní svojej sestry mal začať a už vôbec nie ktorým smerom sa uberať. Danie vždy mala niečo naplánované, niečo aby sa zamestnala, zatiaľ čo on sa povaľoval a robil len to čo bolo úplne nutné. Tak či onak, pod vysokými smrekmi sarumenského lesa už nemal ďalej čo na práci, tak nebolo ťažké vybrať sa smerom niekam preč. A nakoniec možno bude osud k nemu zhovievavý a podarí sa mu objaviť Danie aj bez nejakej väčšej práce, ktorú by k jej hľadaniu musel vynaložiť.
Laby mu po jemnom machu prechádzali ako po obláčiku, za ten čas čo tu žil sa už naučil pohybovať po lese takmer nečujne. Alebo minimálne tak nečujne ako sa mu len dal. Venoval sa teda skôr svojmu okoliu než cestou pod labami, preto zastihnúť ryšavý kožuch prebiehajúc v neďalekom tieni nebolo až také náročné. ,,Huh?" zvolal za ryšavcom a vrhol sa pomedzi stromy. ,,Danie počkaj ma!"
> Ježší palouk cez Uhelný hvozd

Nicos ide na to! Ešte stíham

Jún 02/10 | Ohnivé jazero | Zed

Ryšavý vlk sa nudil, nie žeby nemal nič poradne na práci, no v poslednej dobe akoby nedokázal poriadne oddychovať. Akoby ho v mysli poháňal akýsi neviditeľný motor, ktorý stále potreboval nové podnety inak by začal zožierať sám seba. A keďže jeho sestra už poriadne nebola naokolo, nemal ho kto hnať k veciam , ktoré ale že skutočne nechcel robiť. Ako napríklad vynášanie plesnivých kostí z úkrytu. Pfujha! Tak sa zamestnával hovadinami a tých v tomto momente veľa nebolo. Spokojne ležal na hranici jazera a sledoval les na severovýchode, akoby očakával, že z neho napokon vylezie vlčica s ktorou sa rozprával pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy sa stretli úplne náhodou priamo tu a aj keď sa doohodli, že sa stretnú až po lete... Kto mohol vedieť či sa nestretnú aj skôr?
Miesto bieleho kožúška sa ale objavil niekto iný - niekto koho Nicos ešte nikdy predtým nestretol. Nemohol si vĺča nevšimnúť, štrádovalo si to priamo k vode a ten fakt posielal srsť na Nicovej chrbtici priamo do vzduchu. Ešte sa nestihol ani poriadne nadýchnuť aby vĺča varoval a to už malo laby vo vzduchu a hlavu pod hladinou. Takmer sa on sám zarazil do zeme, keď sa v rýchlosti pokúšal dostať na laby. ,,Hej, použi laby! Vieš snáď plávať, nie?!" štekal po ňom. ,,Kurnik-kurnik-kurniii-" nadával, pripravený prehovoriť sa skočiť do vody keď sa bude zdať, že to vĺča nezvláda.

Nicos si nemohol pomôcť len si predstavovať ako jeho nová priateľka asi vyzerá. Nechcel sa na to pýtať, farba srsti predsa len nebola vôbec dôležitá. Avšak podľa toho čo Roland hovoril sa zdalo, že Gwen je skutočným dobrodruhom - čo znamenalo, že by si mohli v určitom ohľade rozumieť. Minimálne zo začiatku a potom sa spoločné záujmy už určite nájdu ak by obaja chceli! Však ešte bude mať príležitosť skúsiť si vlka získať. Z myšlienok ho vytiahli až ďalšie slová hnedého vlka a musel si povzdychnúť. Chrbát, ktorý doteraz držal pomerne narovnaný sa mu prepadol a on sa posadil na bok stehna. Áno, musí dobre pracovať a potom možno, možno skutočne... Nie. Pokiaľ sa to podarilo Danie, podarí sa to aj jemu! ,,Ešte si nepočul o hovoriacej vydre?" smial sa Nicos. Čo by nebol čakal, keďže vydra bola takmer najdôležitejšou súčasťou Sarumenského lesa a Sarumenskej svorky. Hneď po tej hmle, minimálne v očiach Nicosa. Hovoriaca vydra je fajn, zaujímavá a magická. Ale hmla? Je to niečo úplne iné. ,,HA! Je to ochrankyňa našej svorky a lesa. Keby si tu bol v zime, na území, zobrala nás svojou mágiou na nejaký ostrov v strede mora! Bolo to zaujímavá," uškŕňal sa a chvost mu popri tom zametal zem. ,,Žije na čistinke v strede lesa. Ja som ju stretol len raz zatiaľ, neviem úúúplne presne kde žije ale... ak by si chcel sa tam ísť rozhliadnuť."

Jún 01/10 | Ohnivé jazero | Zed

Nicos znovu sedel na hranici jazera, dostatočne ďaleko na to aby sa jeho laby cítili bezpečne, no na vankúšikoch cítil vlhkosť prostredia. Pohľad sa mu ťahal smerom na severovýchod, kde sa mal nachádzať les v ktorom mala aktívne žiť jeho nová priateľka, ktorú stretol len pred nejakým časom. Teda, minimálne on ju pokladal za svoju priateľku. Konverzácia, ktorú medzi sebou viedli bola zaujímavá a obaja si navzájom sľúbili, že sa znovu stretnú. Nicos vedel, že na to ešte nebol čas, no aj napriek tomu trochu dúfal, že sa stretnú ešte predtým ako sa dohodli. Ryšavec nikdy nejako extra nepatril k vlkom, ktorý by si dávala plané nádeje a väčšinou sa mu to vyplatilo. Neočakával od nikoho nič a bol spokojný. Nemusel sa na nikoho spoliehať s prehnanými predstavami a vždy vedel čo bolo realisticky dosiahnuteľné. Aspoň teda od vlkov, mágia rozhodne nezapadala do tejto kategórie a fungovala úplne inak. Bohužiaľ, lebo a by tomu tak bolo, všetko by bolo zase o niečo jednoduchšie a on nemusel plakať nad faktom, že sa na neho mágia úplne vy- vykašlala.