Gallirea - Příspěvky uživatele

Nicos si nemohol pomôcť len si predstavovať ako jeho nová priateľka asi vyzerá. Nechcel sa na to pýtať, farba srsti predsa len nebola vôbec dôležitá. Avšak podľa toho čo Roland hovoril sa zdalo, že Gwen je skutočným dobrodruhom - čo znamenalo, že by si mohli v určitom ohľade rozumieť. Minimálne zo začiatku a potom sa spoločné záujmy už určite nájdu ak by obaja chceli! Však ešte bude mať príležitosť skúsiť si vlka získať. Z myšlienok ho vytiahli až ďalšie slová hnedého vlka a musel si povzdychnúť. Chrbát, ktorý doteraz držal pomerne narovnaný sa mu prepadol a on sa posadil na bok stehna. Áno, musí dobre pracovať a potom možno, možno skutočne... Nie. Pokiaľ sa to podarilo Danie, podarí sa to aj jemu! ,,Ešte si nepočul o hovoriacej vydre?" smial sa Nicos. Čo by nebol čakal, keďže vydra bola takmer najdôležitejšou súčasťou Sarumenského lesa a Sarumenskej svorky. Hneď po tej hmle, minimálne v očiach Nicosa. Hovoriaca vydra je fajn, zaujímavá a magická. Ale hmla? Je to niečo úplne iné. ,,HA! Je to ochrankyňa našej svorky a lesa. Keby si tu bol v zime, na území, zobrala nás svojou mágiou na nejaký ostrov v strede mora! Bolo to zaujímavá," uškŕňal sa a chvost mu popri tom zametal zem. ,,Žije na čistinke v strede lesa. Ja som ju stretol len raz zatiaľ, neviem úúúplne presne kde žije ale... ak by si chcel sa tam ísť rozhliadnuť."

Jún 01/10 | Ohnivé jazero | Zed

Nicos znovu sedel na hranici jazera, dostatočne ďaleko na to aby sa jeho laby cítili bezpečne, no na vankúšikoch cítil vlhkosť prostredia. Pohľad sa mu ťahal smerom na severovýchod, kde sa mal nachádzať les v ktorom mala aktívne žiť jeho nová priateľka, ktorú stretol len pred nejakým časom. Teda, minimálne on ju pokladal za svoju priateľku. Konverzácia, ktorú medzi sebou viedli bola zaujímavá a obaja si navzájom sľúbili, že sa znovu stretnú. Nicos vedel, že na to ešte nebol čas, no aj napriek tomu trochu dúfal, že sa stretnú ešte predtým ako sa dohodli. Ryšavec nikdy nejako extra nepatril k vlkom, ktorý by si dávala plané nádeje a väčšinou sa mu to vyplatilo. Neočakával od nikoho nič a bol spokojný. Nemusel sa na nikoho spoliehať s prehnanými predstavami a vždy vedel čo bolo realisticky dosiahnuteľné. Aspoň teda od vlkov, mágia rozhodne nezapadala do tejto kategórie a fungovala úplne inak. Bohužiaľ, lebo a by tomu tak bolo, všetko by bolo zase o niečo jednoduchšie a on nemusel plakať nad faktom, že sa na neho mágia úplne vy- vykašlala.

Máj 10/10 | Uholný hvozd

Nicos si to šinul dopredu ako akýsi vlak - miestami mal aj obavy, že ak by do ničoho labou zavadil, nos by sa mu preklopil späť do hlavy. Pri tej predstave sa mu takmer naježila srsť a krv v žilách nepríjemne zrýchlila. Niektoré zranenia boli nebezpečnejšie než druhé, to mladý vlk veľmi dobre vedel a čo vedel ešte lepšie bolo, že Danie aj za pomoci akejkoľvek mágie teraz ovládala, by mu v takom prípade nedokázala pomôcť. Aj keď jeho cieľ bol jasný, aby sa k nemu dostal nemohol sa najskôr doraziť. Keďže ale jedno šlo ruka v ruke s druhým, musel sa veľmi rýchlo rozhodnúť čo sa mu viac oplatí. Nakoniec, aj keď nie príliš rozhodnutý, spomalil, dávajúc pozor na miesta kam kladie laby. Jeho postup smerom k Sarumenu sa výrazne spomalil, no všetko bolo snáď lepšie ako mať narazený nos, za ktorý by sa mu sestra smiala snáď do konca života. A ešte keby mu na ňom zostala aj jazva! Už by snáď nepočúval o ničom inom.

Máj 9/10 | Uholný hvozd

Už v tomto momente skutočne premýšľal čo svojmu priateľovi povie - teda on ho minimálne za priateľa bral aj keď spolu nestrávili zase až tak veľa času ako by sa mohlo zdať. Pravda bol taká, že Nicos bral takmer všetkých, ktorý mu neboli priamo nesympatický za svojich priateľov. Niekedy stačilo prehodiť len zopár milých slov a všetko bolo jednoduchšie, na to on bol expert, alebo si to aspoň myslel. Niekedy sa skutočne hodilo mať ducha takého, že dokázal držať konverzáciu s hocikým a o čomkoľvek. Jedna z kvalít za ktorú sa mal ryšavý vlk pomerne rád, najmä potom čo vedel, že niektorí vlci mali s rozprávaním problém a chceli sa cítiť akosi zahrnutý. Ryšavý vlk pomaly pridával do kroku - chcel sa dostať späť do Sarumenu čo najrýchlejšie, aj keď nemal vôbec ako vedieť, že a či sa Star vôbec nachádza doma. A ak nie možno sa mu nakoniec podarí objaviť niekoho iného! Alebo niekoho nového koho ešte predtým nestretol. Jedna prehra mohla byť druhou výhrou, alebo také niečo, Nicos príliš nebol na filozofovanie.

Nicos mohol ďakovať všetkým Bohom a dokonca aj ich kúzelnej vydre, že sa za hlasom zavýjania skutočne nakoniec vybral. Každou ďalšou vetou, ktorú mu Roland venoval, sa v ryšavom vlkovi stále viac a viac záujmu. Takmer sa až musel držať aby po ňom rovno neskočil a nevytlačil z neho všetky odpovede na otázky, ktoré ešte ani nestihol položiť. Miesto toho sa len zahmýril na svojom mieste a zhlboka sa nadýchol. ,,Uhum- to znie super. Mať ďalšieho kamaráta vo svojom veku, mám na mysli. Akože je to cool, keď všetci nie sú taký starí, že by mi mohli byť rodičia," v očiach mu takmer žiarili hviezdičky od nadšenia. Oči mu preskočili z Rolanda na okolie, akoby očakával, že sa vlčica ukáže takmer okamžite ako na ňu prišla reč. Aspoň by si tým ušetril čas, ktorý by venoval jej hľadaniu - avšak sa zdalo, že osud mu nie je zase až tak naklonený. To však nevadilo. Nicos nemal problém ísť mu naproti. ,,Musím sa s ňou niekedy stretnúť," pokračoval, no skôr pre seba než pre Rolanda. ,,Ona tá mágia je že silnejšia čím vyššie v hierarchii si," snažil sa vysvetľovať ako najlepšie mohol. ,,Takže keď si tu krátko a nízko tak ani nemusí počúvať. Ale ja som tiež ešte nemal česť jej nič povedať osobne," posmutne si povzdychol. Ak bola jediná vec, ktorá mu vadila, bol to fakt, že ho mágia mala úplne u zádele. Sakra práca. ,,Ale! To príde. Nevzdávam sa," nadšene sa postavil na laby a konečne nechal chvost aby sa mu zakrútil tak ako to cítil. ,,Tajomstvo? Myslíš tú hovoriacu vydru?"

Čo vlk povedal ďalej skutočne upútalo Nicovu pozornosť. Uši sa mu v zamyslení ešte väčšimni narovnali a úsmev sa mu ešte väčšmi roztiahol. ,,Ty a kto ešte?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel vlkovi ku tvári. Snažil sa uhádnuť čo to bolo za vlka a kto by s ním mohol prísť. Partnerka? To bola najpravdepodobnejšia odpoveď, vlk vyzeral byť dostatočne starý avšak aj na inú rodinu. Vĺčatá? Brat? Sestra, možno? On prišiel so sestrou, ich situácia ale bola úplne iná a s tou Rolandovou sa určite nedal nejako jednoducho porovnávať. ,,Jo. To určite. To by som určite zvládol," znova sa narovnal. Ako sa posadil k Rolandovi, jeho chrbát sa sklonil do príjemnej a uvoľnenej polohy, ktorá sa teraz vrátila ku kŕčovitému sedu kde sa on sám necítil pohodlne. Našťastie to ale netrvalo príliš dlho. Stačil jeden pohľad na hnedého vlka aby Nicos pochopil, že by snáď nemal ani najmenšiu šancu. Najmä po informácii, že vlk bol kedysi sám ochrancom - to znamenalo, že sa musel vedieť biť. Určite omnoho lepšie ako on. Možno by ho niekedy neskôr mohol poprosiť o tréning? Nie však dnes. ,,A už vám niekto ukázal našu mágiu? To je tiež zaujímavý zážitok," uškrnul sa na vlka. Nicos miloval rozprávať o mágii, ktorá patrila k ich svorke aj keď on sám nedokázal takmer nič. Aj keď sa snažil, zdalo sa, že mágia mala zvláštny zmysel pre humor. Neukázať sa zrovna vlkovi, ktorý by jej obetoval celý život. Ale Nicos si z toho nič nerobil, respektíve si to aspoň vravel v snahe presvedčiť sa, že je s tým v pohode. ,,Si myslí, že ste si ani nemohli lepšiu svorku vybrať," pokračoval hrdo. ,,Sarumen je proste naj vo všetkých ohľadoch. Ja som tu o rok dlhšie ako vy. Tiež som prišiel v zime ale o rok skôr."

Ryšavec sa snažil pôsobiť o niečo väčšie ako skutočne bol - avšak aj napriek tomu, že jeho telo bolo už telom dospelého vlka, ešte stále u chýbalo niekoľko rokov na nabratie mohutnosti, ktorá by ho katapultovala do jeho konečnej veľkosti. Zdalo sa však, že vlk, ktorý sa predstavil ako Roland si z neho nič nerobil, čomu sa asi ani nebolo dôvod čudovať, Nicos si to nebral osobne a možno si tak trochu klamal. ,,Si tu nový, hej?" pýtal sa v snahe prinútiť svoj chvost aby mu zotrval nečujne pri tele. Jeho špička sa i tak jemne pohybovala zo strany na stranu. ,,Tak je nakoniec dobre, že sme sa stretli teraz. Aspoň ťa nabudúce budem poznať ak by sme sa stretli niekde pri hraniciach," uškrnul sa na neho, snažiac sa pôsobiť kompetentne vo svojej práci a urobiť dobrý dojem. Či sa mu to darilo bola však otázka na niekoho iného. Nakoniec sa zosunul na zadok neďaleko vlka a pozrel smerom do lesa. Nič zaujímavé sa tam nenachádzalo, no nechcel zazerať na svojho spoločníka, ktorého srsť by si mal poriadne zapamätať. Ak by sa nesústredil, možno by si ani nezapamätal, že je hnedý - Nicos mal občas jednoducho problémy s pozornosťou a informáciami, ktoré ho nezaujímali. Ale v tomto okamihu by ho to zaujímať malo. ,,Sa ti tu páči?"

Máj 08/10 | Uholný hvozd

Ak by sa na seba v tento moment Nicos pozrel do odrazu vo vode, snáď by sa ani poriadne nespoznal. Jeho ryšavá srsť bola omnoho tmavšia a biele časti zase takmer čierne. Jeden by si mohol myslieť dokonca, že sa jedná o akéhosi ducha či démona. Nad touto predstavou vyplazil jazyk a musel sa uškrnúť. Nepochyboval o tom, že by naplašil minimálne niekoľko vĺčat, ak by nejaké vôbec objavil. On sám nemal rád ak ho niekto strašil a dokonca by sa na to veľmi hneval - no z druhej strany situácie sa jednalo o pomerne peknú zábavu. Aj keď morálne problémy na seba určite nenechali dlho čakať a nakoniec by sa aj tak len cítil zle. Najlepšie však bolo, že v predstavách nebola potreba aby sa cíti zle, keďže vlci v jeho myšlienkach v skutočností neexistovali! A to bolo niekedy asi aj lepšie. Labky sa mu zase začali hýbať smerom dopredu, avšak teraz bol smer dopredu aj smerom späť do Sarumenu. Nakoniec by predsa len mohol niekoho zavolať a preskúmavať les spoločne. A možno už bude doma aj Danie.

Máj 07/10 | Uholný hvozd

Miesto toho aby sa ďalej ubíjal vo svojich myšlienkach, žltými očami prechádzal po stromoch. Nakoniec to presne nebol jeho štýl, ľutovať rozhodnutia, ktoré prišli skôr ako dokázal vidieť celý obraz. Nicos nebol vlkom, ktorý by nebol spokojný so svojou prítomnosťou. Aj keď... mohol byť niekto skutočne spokojný s tým čo sa dialo? Filozofické debaty taktiež neboli jeho silnou stránkou, takéto veci nechával skôr na Danie, ktorej názory boli často podložené skutočnými vedomosťami než len pocitmi, ktoré v tom momente vlk mal. Okrem prachu však mohol vo vzduchu cítiť aj život. Les sa hemžil zvieratami aj keď mladý vlk poriadne nič nevidel. O prítomnosti zvierat sa nedalo pochybovať a ak Nicos zadržal dych mohol ich počuť obchádzať v podraste. Ak by chcel nepochyboval by o tom, že by si niečo ulovil. Nechcel ale, alebo si to aspoň tak hovoril. Miesto toho si sadol na zadok a nechal svet naokolo plynúť. Niekedy bolo lepšie nechať všetko len tak, hlasno sa nadýchnuť a zostať len tak sám so sebou. Len nenechať svoju myseľ chodiť v kruhoch.

Máj 06/10 | Uholný hvozd

Laby mal už takmer po členky zamazané do čiernej farby, keď sa konečne zastavil a poobzeral naokolo seba. Nebol ďaleko od svojej svorky, to dobre vedel avšak toto miesto sa mu ešte doteraz preskúmať nepodarilo. Prachové častice z uhlia mu dráždili nos a on sa veľmi snažil aby nezačal len tak kýchať. Nemal od toho ďaleko a jediná pomoc pre neho v tomto okamihu bola laba položená na nose. Avšak ani táto záchrana príliš dlho netrvala, keďže hneď ako sa znovu nadýchol, kŕč mu prebral pľúca do hlasného kýchnutia. Zadržať následne dych nebolo príliš ťažké, Nicos ticho sledoval ako prach naokolo neho sadá späť k zemi, pomaly sa pohybujúc smerom dopredu. Na svojej obchôdzke nehľadal nič konkrétne, len sa obzeral akoby nič podobné za svoj krátky život nevidel. Možno by mu bolo lepšie ak by mal nejakú zaujímavú spoločnosť, no to nebolo na ňom - a ak aj bolo, v tomto momente už bolo príliš neskoro aby šiel niekoho hľadať. Ryšavec si bol takmer úplne istý, že so Starom by si preskúmavanie tohto zvláštne voňajúceho a nos dráždiaceho lesa užili. Bolo ale neskoro plakať nad nevyužitou príležitosťou.

Máj 05/10 | Ohnivé jazero | Bouře

,,Keď vravíš, že je super, tak to znie ako materiál na kamarátstvo. To sa mi páči," uškrnul sa. Vždy sa hodilo mať kontakty a v Sarumene ani zďaleka ešte všetkých nepoznal. Bouře sa ale evidentne príliš nechcela rozprávať na túto tému, alebo len vyčerpala všetko čo chcela povedať. A Nicos sa s radosťou pohol iným smerom. ,,Podvádzať? V tuláctve sa dá podvádzať? Som myslel, že jediným cieľom je zostať nažive za všetkých okolností, nie?" jemne naklonil hlavu na stranu počas toho ako vypovedal jej pochybnosti nahlas. Nicos síce nevedel čítať myšlienky, aspoň teda zatiaľ nie, no v tomto ohľade asi snáď obaja vlci rozmýšľali rovnako. ,,Ako... všade inde napokon, eh," mykol ramenami. Aj svorky chceli prežiť a ryšavý vlk nebol ponorený tak hlboko v politike medzisvorkových vzťahov aby vedel čo presne hovorí. Možno by podobné slová ani nevypustil spomedzi zubov ak by mal predstavu čo sú niektorí jedinci schopný urobiť. A kráčať ponad mŕtvoly nebola jediná možnosť ako si zaobstarať čo chceli. ,,Spomenul som už, že som bol nedávno povýšený na ochrancu?" narovnal sa zaraz, akoby si na tento fakt až teraz spomenul. ,,Dať vlkom cez ňufák je nakoniec moja práca!" Nejaké typy?"

Nicos žmúril pod konáre vysokých stromov počas toho ako sa snažil zahliadnuť sestru. Prisahal by, že ju nechal zrovna tu, no tá ryšavá guľa chlpov sa mu vyparila skôr ako sa stihol vrátiť späť zo svojej obchôdzky. Možno mala napokon o niečo viac práce ako mu bola ochotná na rovinu priznať. Alebo sa jej len na neho nechcelo čakať - Nicos dobre vedel, že z ich dvoch to bola práve Danie, ktorá nedokázala obsedieť na jednom mieste, aj keď sa vina často zvaľovala na neho. Najmä teda preto, že on o svojom nepokoji aj hlasno upozorňoval, na rozdiel od sestry. Nespokojne si zavrčal popod nos a takmer sa pobral späť na miesto na lúke, ktoré kvôli nej opustil. Samozrejme ak by lesom nezaznel hlas vlka, ktorý pritiahol jeho pozornosť. Uši mu v rýchlosti vyskočili vysoko do vzduchu ako sa pokúšal vlkov hlas zaradiť. Odkedy sa stal ochrancom, dával si dobrý pozor na to aby poznal každého kto s nimi aktívne žije. Bolo to však zložité, keď sa svorka tak často zase nestretávala.
Akonáhle mu pohľad padol na neznámeho vlka, poriadne sa narovnal a vypäl hruď. Vlk ležal pod jedným zo stromov a jemu sa ho vyparilo vystopovať po niekoľkých desiatkach minút. Stopovanie stále nebolo jeho silnou stránkou. Pri rýchlom pohľade si stihol uvedomiť, že vlk nevyzerá ako niekto kto by si len tak prišiel odpočinúť na územie svorky a tým pádom bude mať s nimi niečo spoločné. ,,Ehem-" ozval sa napokon aby vlka upozornil na svoju prítomnosť, samozrejme ak o ňom ešte nevedel a nerozhodol sa ho radšej ignorovať. ,,Ja som Nicos, ochranca Sarumenu. My sme sa ešte nestretli.."

Máj 04/10 | Ohnivé jazero | Bouře

Nicovi sa na čele objavila hlboká vráska, čítať medzi riadkami nebolo práve jeho výsadou. Pochopil však, že sa muselo niečo stať, konkrétne s dvomi vlčicami, ktorých mená mu práve venovala. Jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Wolfganie je naša beta, ale o Newlin moc neviem," priznal sa. Pravda bola taká, že si nebol istý, či ho vôbec niekedy stretol - dosť pravdepodobne ale nie. Aj keď sa mohlo stať, že by niekoho meno zabudol, a dosť pravdepodobnejšie než nie, u členov svorky si dával pozor. Najmä teda odkedy sa mu podarilo povýšiť na ochrancu územia svoju prácu bral vážnejšie, než si bol ochotný priznať. ,,Nech to bolo čokoľvek, som si istý, že to bolo nedorozumenie," čelo sa mu nevyčistilo pre ešte niekoľko ďalších sekúnd. Napokon mykol plecami, určite sa jednalo o nedorozumenie, lepšieho vysvetlenia nebolo. Jednoducho sa vlci medzi sebou nie príliš dobre dohodli, to bolo všetko.
Jej ďalšie slová ho prinútili zažmurkať. Keď si na začiatku myslel, že sú na spoločnej vlne, veľmi rýchlo pochopil, že tomu tak v skutočnosti nie je. Na tvár mu naskočil pohľad, akoby ju takmer ľutoval, nakoniec on si sám seba nedokázal predstaviť, že by nežil vo svorke. Ale ten les znel dobre, takmer až podobne ako to ich ,,Však keď ti to tak vyhovuje, no.. To musí byť ale veľa práce starať sa o všetko sama," zamýšľal sa. Vedel si predstaviť koľko musí pracovať svorka a to k tomu každý robí niečo! Aké to asi muselo byť ak si celý život odkázaný sám na seba? Brrh, Nicovi takmer až prešla triaška po chrbtici. ,,A nikto si na teba nedovoľuje len tak? Však vieš, také veci sa dejú!"

Mýtina >
Nicos veľmi dobre vedel, že ho sestra bude nasledovať, preto sa ani príliš nezamýšľal nad faktom, že by tak neurobila. Aj keď niekoľko posledných mesiacov už netrávili tak často spolu - predsa len každý z nich mal už svoju prácu, ktorej sa musel venovať jeden bez druhého. Keď ste ale s niekým strávili takmer celý začiatok svojho života, len tak ľahko ho nenahradíte niekým iným. A snáď to ani nebolo vôbec možné. Ryšavý vlk viedol svoju sestru pomedzi vysoké stromy ich lesu. Posledné týždne, vlastne od momentu kedy dostal svoje povýšenie, strávil skúmaním lesu. Nebál by sa so všetkou hrdosťou povedať, že poznal každú kopu konárov na ich území! ,,Danča neponáhľame sa, že?" preniesol hlasno aby ho počula aj keď ju nemohol práve vidieť. Bol si takmer úplne istý, že len na neho niečo hrá. ,,Že by som ešte v rýchlosti obehol les a potom môžeme ísť na tú prechádzku alebo čokoľvek," pokračoval s ryšavým chvostom spokojne vo vzduchu, zatiaľ čo nosom prechádzal po zemi. Už bolo aj načase aby sa vrátil ku svojim povinnostiam - aj keď pravda bola, že to ešte nikdy nerobil a už vôbec nie bez dozoru. ,,No nič, idem. Som hneď späť, ani si nevšimneš, že som odišiel," uškrnul sa do ticha tejto časti lesa.
Netrvalo mu dlho aby sa dostal na kraj Sarumenského lesa - predsa len presne vedel kadiaľ mal ísť, aj keby nebol ochranárom. Vo svorke strávil pomaly viac ako rok a medzi stromami sa dokázal pohybovať akoby sa na tomto mieste narodil. Hliadkovanie mu rovnako neprišlo príliš ťažké, bolo ale dosť možné, že niečo výrazne prehliadal. V tomto momente sa ale pri ňom nenachádzal nikto kto by jeho chyby priniesol na povrch a tak pokračoval v tom čo robil, ako to robil. Jeho pozornosť sa upínala na posledný raz stromov, ktoré oddeľovali svorku od lúk patriacich tulákom. Obtieranie sa o stromy nebolo zložité, Nios dával pozor aby na takmer každom strome zostalo niečo z jeho ryšavej srsti. Na tmavých kôrach sa jeho srsť vynímala snáď ako malý plamienok a pre vlkov, ktorý ho poznali, rozhodne nebolo pochýb o tom kto sa okolo hraníc pohyboval. Ešte kus a nakoniec zostanem úplne holý. Uškŕňal sa popod nos počas toho ako sa snažil prepchať cez kríky. Jediné pozitívum jeho priamej cesty priamo za nosom bolo, že konáre jeho pach roznášali ako len mohli - síce sa mu i zapichávali do kože, s tým však jeden musel počítať, ak sa rozhodol prechádzať priamo cez malinčie.
Labky ho boleli keď sa kolembal okolo posledných dvoch či troch zákrut, ktoré ho vrátili späť ku sestre, ktorú opustil pred niekoľkými... hodinami? Odfrkol si. Predsa len nemohol byť tak dlho preč! No zase na druhú stranu, obísť celý les nebolo len tak. Posledný strom o ktorý sa rozhodol pretrieť ho príjemne šteklil na krku, dokonca sa u podarilo dosiahnuť na presne to miesto na chrbte, kde sa dá dosiahnuť len za správnej konštelácie planét. Až potom si dovolil zase sa ukázať neďaleko Mýtiny. ,,Hej Danča, som späť!"

,,Umhum!" prikývol pri jej slovách. Nicos mal veľmi rád pochvaly, najmä tie, ktoré.. teda. Nicos mal rád všetky pochváli nech boli akékoľvek. Aj keď mohli byť nepriame a aj keď mohli byť od vlka, ktorý bol jeho rodinou. Najmä ak boli od vlka, ktorý mu bol rodinou. Bradu mal vystrčenú vysoko vo vzduchu, možno ak by pršali, tak by mu i natiekla nejaká voda do nosa. ,,Maple je veľmi múdra, a ak to o nás vie ona, musí to byť pravda!" zakončil to. Samozrejme, že veril ich alfe, však to bola takmer jeho matka. V určitom zmysle slova ju tak aj bral, predsa len v ňou strávil omnoho viac času ako so svojou vlastnou - toto však pred Danie snáď nikdy nespomenie. Ona si bola s ich mamou omnoho bližšia ako k nej bol kedy on. Skôr ale ako stihol vybľafnúť niečo nevhodné, jeho nos sa nakrčil nad ďalšími slovami, ktoré mu venovala. Jej otázka nebola mierená zle, Danie dobe vedela ako veľmi Nicovi na mágii záležalo a bola len a len jeho chyba, že sa tá jeho ešte stále neobjavila. Pohľad žltých očí sklonil k zemi, niekde medzi svoje laby a vlhký kameň neďaleko neho. ,,No.. Na sto percent viem, že neovládam oheň ani vodu," mykol hlavou. ,,Pri tom si ale bola. A nič iné som si zatiaľ nevšimol," povzdychol si. ,,Prečo to nemôže byť tak, že ku mne niekto príde a povie mi čo dokážem? To by bolo omnoho jednoduchšie a o sto percent menej frustujúce!" kývol na ňu hlavou napokon, aby sa prešli po hraniciach.
> Sarumen