Gallirea - Příspěvky uživatele

Srna. Samozrejme, čo by bolo lepšie ako taká parádna vypasená srna? Až sa jemu samotnému vydrali sliny do tlamy - pravda ale bola taká, že ani on nemal najmenšieho tušenia či sa im podarí srnu uloviť. Nicos nebol lovcom. Samozrejme dokázal by sa nejakým spôsobom uživiť sám ak by musel. So sestrou lovili zajace pomerne s dobrou bilanciou, no srna bola pomerne vysoko na zozname náročnosti. Ale dvaja by to mohli zvládnuť? V rýchlosti si vlka pred sebou premeral a stačilo mu si len vzdychnúť. Stále lepšie ako uloviť jedného jeleňa. ,,Fajn, ešte že tak," mykol ramenami nad ich situáciou. Zdalo sa , že ani jeden z nich nehodlal priznať, že lov nie je ich silná stránka. Nebol ale dôvod prestať hrať formu, najmä ak chcel jeden zapôsobiť na toho druhého. Nicos sa snažil pôsobiť veľko, predsa len.
,,Ale naozaj som ju nevidel... Nevieš ktorým smerom šla aby me sa príliš po lese nenaháňali?" jemne naklonil hlavu na stranu aby z vlka vytiahol informácie, ktoré by im mohli pomôcť. Nicos aspoň vedel ako začať, aj keď lov napokon do konca nedotiahnu. Aj keby ryšavec veľmi chcel. Čo všetko sa mohlo pokaziť? Už sa pripravoval na chuť mäsa na vlastnom jazyku. Zatiaľ čo čakal na odpoveď hľadel naokolo seba akoby veril, že srna sa pred nimi objaví a nebudú sa musieť hrabať v spadnutých listoch pri stopovaní - vyzeralo to tak, že okolie budú musieť predsa len preskúmať. ,,Prilákať korisť? Týmto?" Nicos pozrel dolu na svoje ramená a musel sa zasmiať. ,,Nemyslím si," kývol hlavou a preskočil jeden z kmeńov, ktoré im zavadzali vo výhľade. Nos priložil k zemi aby sa mu podarilo zachytiť nejaký pach - v tomto momente akýkoľvek. Srna alebo nie, vždy bolo fajn mať aj zadné dvierka, ak by prvá možnosť nevyšla. ,,Ty máš fakt zaujímavé myšlienky, nebudem klamať. Inak, ja som Nicos. Keď už ideme spolu loviť, aby sme sa aspoň kus poznali," kmital chvostom. Ryšavý vlk si jednoznačne rád robil nových kamarátov. Už stačilo len aby sa objavila nejaká duša, ktorú by mohli uloviť a najesť sa.

September 03/10 || Crowley

Obaja na seba hľadeli s nie príliš spokojným výrazom. Zatiaľ čo Nicos po tmavom vlkovi zazeral mrzuto zazeral a ten druhý mu zase nedával príliš možnosť poznať čo sa skrýva za maskou. Metaforicky aj doslova. Ryšavec sklonil hlavu, snažiac sa zachytiť pohľad očí vlka zatiaľ čo mu vo výhľade zavadzala nejaká stará ošúchaná lebka, ktorú Boh vie kde tmavý vlk mohol nájsť! Nad tým ale nebolo treba sa príliš zamýšľať, po veľmi dlhom čase nemal ryšavec dobrú náladu - najmä po tom ako si predstavoval, že strávi pokojný deň kdesi kde ho nebude nikto vyrušovať. Na mieste, kde mu za chvostom nebude stáť ani jeho sestra snažiac sa ho prinútiť aby upratoval zatuchnuté kosti. Aj keď jedna kosť tu na upratovanie bola. ,,Za to ty toho máš na hlave celkom dosť," uškrnul sa. Vlk pred ním nebol o moc starší ako on sám a dokonca sa na seba postavovo celkom podobali - Nicos bol pekne vykŕmení, nepríliš tučný, no i tak mu chýbal cvik. Aj napriek tomu, že bol strážca hraníc, stretov s vlkmi príliš veľa nemal. Tmavý vlk mohol vidieť, že sa priamo na neho šinul s vrtiacim chvostom no zúrením na perách a v hrdle. Od láb mu odskakovali vlhké kamienky. Zubami chňapol vlkovi neďaleko nosa a prednými laba hnedými od blata sa zaprel vlkovi o ramená snažiac sa ho vyviesť z rovnováhy aby mohol po lebke chňapnúť znovu a dostať ju tak do svojho vlastníctva. A možno pri svojom pokuse nevypichnúť vlkove oči, to by bolo rozhodne vhodné. ,,Nebráň sa, mohol by si?!" cvakol zubami keď mu laby dopadli späť na zem a on stiahol masku smerom k sebe.

September 02/10 || Crowley

Okolie jazera bolo pokojné, Nicos sa príliš nebál preto ani pŕliš nepozoroval čo sa deje. Spod svojho kríka kde ležal nemal ani úplne najlepší výhľad ale jemu to vyhovovalo. Tieň, ktorý mu poskytoval stačil na jeho spokojnosť. Práve si vyberal bahno spomedzi prstov predných labiek a spokojne si pohmkával, keď ho do strany hrudníka trafil kameň. Ako väčší komár, alebo nejaké iné nepríjemné zvira prahnúce po krvi. ,,JAU!" vyštekol a takmer okamžite sa vrhol na nohy akoby očakával ďalší útok - teda ak tento akt bol vôbec útokom, o čo sa v tomto momente dalo polemizovať. Konáre kríku sa mu zapierali o srsť keď sa pokúšal nájsť zdroj svojho diskomfortu. A že ho aj objavil pomerne rýchlo, keďže tmavý vlk asi nejako nepokúšal skrývať. ,,Hej to bolo za čo?" zavrčal, srsť na chrbte sa mu mierne naježila keď poklusával k vlkovi, ktorý sa zdal byť niekde okolo jeho vlastného veku - pravda, mohli byť rovesníci, to však ani jeden z nich nedozvie kým sa medzi sebou poriadne neporozprávajú.

Vlk 2
Ihneď ako bola položená otázka, dalo sa jasne vidieť, že vlk znervóznel. Nicos to v tom okamihu mohol pripisovať takmer čomukoľvek než tomu čo bola skutočnosť. Najmä keď sa on sám snažil pôsobiť milo a spokojne popri tom kmital chvostom. Snažil sa pôsobiť priateľsky, no nie vždy sa stretol s rovnakou reakciou. Jeho kmitanie sa ale zastavilo ihneď ako mu vlk oznámil čo sa stalo. Ticho prestúpil z nohy na nohu ,,EEEh, tak to teda prepáč, to je nemilé" uši sa mu stiahli k hlave a aj on ustúpill o krok dozadu. Okay, zdalo sa, že vlk skutočne potreboval svoj priestor. Aby po ňom ešte neskočil za to, že mu prekazil lov alebo také niečo. Nicos si skutočne nechcel s nikým prečesávať srsť, toto by bol jeho prvý boj. ,,Akože pomôcť by som ti mohol, aj ja som celkom hladný," spýtal sa. ,,Čo si lovil konkrétne?"
Vlkov záujem sa presunul niekam inam, čo bolo fajn, Nicos bol rád, že jeho ozdoba si zaslúžila pozornosť. Presne pre tento dôvod ju predsa len stále ťahal so sebou aj keď občas mohli byť parohy viac ako len nepraktické. Ale vyzerali coolovo, tak či onak. ,,Heh, toto? Páčia sa ti? Som ich našiel v našom lese a myslím si, že sú dosť super," napol hruď aby parohy poskočili o niečo vyššie a vlk si ich mohol lepšie prehliadnuť. ,,Vyzerám s nimi väčší, nie?"

Vlk 2
Nebolo ťažké stratiť sa vo vlastných myšlienkach ak práve tie boli to najhlasejšie čo ste v tom okamihu počuli. A že Nicos sa veľmi rád počúval! Aj keď často si nevenoval práve najmilšie slová vo svojej mysli, na tom však príliš nezáležalo. Ryšavý vlk sa neučil všetky problémy, ktoré by s ním mohli vlci mať a nenechal sa na ne len tak zabudnúť. Jedným z týchto problémov bol však aj dvojník, ktorý ale rozhodne nebol len v jeho hlave a teraz sa kdesi na lúke rozprával s cudzou vlčicou - a on osobne nemal najmenšieho tušenia ako tento problém poriešiť a nezostávalo mu nič iné ako si len teatrálne povzdychnúť a žuchnúť a do trávy!
Rozptýlenie ale prišlo skôr akoby očakával a bez akéhokoľvek prosenia osudu. Ryšavý vlk rovno vyskočil na laby a rovno aj spokojne krútil chvostom. ,,Oh hej hej!!" pozdravil sa. ,,Nevyrušujem tu nič dôležité, že?" uvedomil sa nakoniec. ,,Popravde som v týchto končinách ešte nebol," priznal sa a bola to skutočne pravda. V rýchlosti do nozdier vtiahol dva či tri hlboké nádychy aby zistil, či neprehliadol územie svorky. Keby náhodou. Ale zdalo sa, že nie.

September 01/10 || Crowley

Na to ako veľmi nemal rád ryšavý vlk vodu, tak sa k nej v poslednom období dostával pomerne často. Hladina jazera bola skutočne hypnotická, to musel priznať - no tento fakt on osobne skôr pridával k dôvodom prečo sa ďalej veľkým telám vody vyhýbať. Nepýtajte sa prečo, všetko to bolo len o pocite, nie nejakej veľkej logike, ktorú by mohol poskytnúť širokej verejnosti. Vo svojom veku si už veľmi dobre uvedomoval, že jeho strach bol viac ako len iracionálny a bol čas ho nejako zmeniť. Bez sestry za zadkom, ktorá by mu ale stále pripomínala ako hrozne smiešny je sa mu na zlepšení svojich životných podmienkach pracovať nechcelo. Zvalil sa kdesi do tieňa, pod kríky s pekným výhľadom na vodu. Zem pod jeho bokom bola vlhká, teplo v noci už nebolo dostatočne silné na to aby všetko úplne vysušilo a on mohol byť spojný. Aspoň jemu samotnému nebolo príliš teplo. Babie leto hralo v plnej sile. Nicos vedel, že čoskoro začne jeseň, jedno z jeho najobľúbenejších období - najmä teda preto, že toto obdobie bolo presne obdobie silných hmiel, ktoré tak veľmi miloval!

Vlk 1
Nicove nadšenie z rozhovoru sa nestretlo s rovnakou energiou než s akou prišiel - to mu však nevadilo. Už bol na podobné zvyknutý. Jeho chvost však i tak zastal medzi zadnými labami, keď sa mu podarilo premerať si vlka pred sebou. Jazva a sivé oko sa veľmi jednoducho dalo prehliadnuť ak ste to v zápale niečoho iného neočakávali.Ryšavý vlk nebol zrovna dvakrát najtaktnejší, ihneď ako si však uvedomil, že na vlčicu civí, stiahol pohľad k zemi a zahmýril sa. Mal však šťastie, že jeho a vlastne i pozornosť jeho spoločníčky, bola na ďalšom vlkovi, vlastne ktorého zásluhou sa stretli. Ten zase tupo civel na nich, až mal Nicos zase pocit, že je to skutočne jeho dvojník. ,,Hrrrm-" zavrčal si popod nos ako sledoval vlka miznúť v lese smerom kdesi na sever. ,,Mal by som? Myslíte?" pohľadom sivých očí preskakoval z vlčice na vlka a nebol si istý čo by malo byť jeho správne rozhodnutie. Nie žeby si nemyslel, že by mal na druhého Nicosa dávať pozor, ale na druhej strane... je problém, ktorý nevidíte stále vašim problémom. Prestúpil z nohy na nohu ešte stále nerozhodnutý. ,,A pridáte sa?"

Vlk 2
Ronherský les >
Nicos kráčal smerom ďalej od Sarumenu aj keď jediné čo teraz chcel bolo vrátiť sa domov a nájsť sestru ležať kdesi v nore na hromade kožušín, ktoré sa im podarilo po konci zimy vyprášiť a povymieňať. Nie žeby sa mu chcelo vrátiť k vyťahovaniu starých kostí z hlbín ich Sarumenského úkrytu, vtedy sa mu pekne nadvihoval žalúdok a preto by to radšej nechal na niekoho iného. Na lovcov možno? Alebo radšej na učiteľov? Mala ich svorka vôbec niekoho kto sa mal starať o ich územie? A posledná otázka - nebola presne toto jeho úloha ktorej by sa mal držať? Ako ochranca mal za úlohu starať sa o hranice, ale zdalo sa že to nebolo jediné čo by mal robiť. Napokon to bol presne on, na koho ramenách ležalo ich územie a jeho dobrý vzhľad by mal byť práve od neho.
Nicos nespokojne zavrčal popod svoj ohrnutý nos. Odpoveď, ktorú sám sebe ponúkol sa mu vôbec nepáčila a radšej ju ani nechcel počuť nahlas. Bolo mu jasné, že ak by tu v tomto momente bola jeho ryšavá sestra, presne túto informáciu by mu spokojne chrstla do tváre. Yucky!

Vlk 2
Pahorkatina dlhých uší cez Zlatavý les>
Nicos držal ohrnutý no ako si to šinul smerom ... preč. Kdekoľvek, popravde. Len dosť ďaleko na to aby sa mu podarilo zabudnúť na vlka, ktorý vyzeral tak veľmi rovnako ako on. Napokon, predsa len to nemohol byť on, nie? Však on bol predsa ON, a toto miesto bolo už dávno obsadené. I tak mu to ale stále poriadne nešlo do hlavy. Čo sa mohlo stať a čo to malo znamenať? Čo by na to povedala Maple? Danie? Ani jedna z nich však nebola pojeho boku a on zostal na riešenie problému sám. Nebol na to príliš zvyknutý, najmä teda preto že on bol skôr dobrodruhom. Veci naokolo neho sa vždy nejako vyriešili, zase až tak veľmi sa nad nimi zamýšľať nemusel. Alebo také niečo. V tejto chvíli sa ale naskytovala otázka, čo bude robiť ďalej - mohol sa vrátiť do Sarumenu, samozrejme, to by ale nič nevyriešilo a ešte by na neho vlci divne hľadeli, ak by sa tam razom ukázali dvaja. Sarumen bol v poslednom čase jedine na čo myslel, minimálne po tom čo už tak dlho nevidel svoju sestru a nemal ho kto odvádzať od práce - samozrejme preháňal. Práve Danie bola tá, ktorá ho poháňala aby robil aj veci, ktoré boli nad rámec jeho kompetencií a možno to tak bolo aj dobre. Predsa len ak sa chcel niekedy stať betou vo svojej svorke, nemohol mať klapky na očiach a robiť len to čo mu niekto povedal. Musel zobrať iniciatívu do svojich vlastných láb a možno dokonca aj zariadiť niečo navyše. Ale čo také? Čo by taký obyčajný vlk ako bol Nicos zariadiť?
So zahmkaním sa posadil na zadok a sklonil uši. Presne toto boli chvíle kedy mu zas a znovu chýbala sestra. Ona by vedela čo robiť, aj keby sa tomto momente Nicos mohol báť, že by sa mu vysmiala alebo nebodaj ukradla jeho sen do budúcnosti! Akože horší sen ako stať sa vládcom mágie to skutočne nebolo, to by musela uznať aj jeho sestra a navyše by sa týmto dalo o niečo jednoduchšie chváliť než ovládaním mágie, čo nie je ani príliš exaktná veda. Určite to nemalo nič spoločne s faktom, že Nicos ešte stále poriadne neobjavil svoju mágiu. A určite ho to vôbec nesrdilo. Áno, toto bol omnoho lepší plán a ryšavý vlk už dokázal vo svojej mysli vidieť aké super extra cool by to bolo! Len na som skutočne musí ešte poriadne zapracovať, aby bolo nakoniec všetko presne podľa jeho predstáv. Po tomto zapriahaní sa mal zase dôvod pohnúť sa dalej a prísť na spôsob ako sa zbaviť svojho nepríjemného dvojníka, ktorý mu cucal krv aj keď sa od neho nachádzal v tomto momente pomerne ďaleko.
> Hrušňový sad

Vlk 2
Nicovi, ktorý stál neďaleko s neznámym vlkom sa mohlo zdať, že ten druhý len tak opodial stál a nerobil nič - pravda však bola taká, že druhý vlk veľmi intenzívne premýšľal ako sa mu podarí zbaviť toho prvého. Ak by sa jeden z nich na neho obzrel videl by ako ich spokojne prebodáva pohľadom a radostne si krúti chvostom akoby to robili obaja Nicosi naraz. Ani jeden z nich si poriadne nedokázal predstaviť čo sa mohlo asi udiať a len ťažko si dokázal narvať do hlavy nejaký spôsob ako problém vyriešiť. Napokon len mykol ramenani a pozrel na dvojicu, ktorá si niečo šuškala. Alebo teda minimálne jeden ryšavý vlk niečo spokojne šuškal. ,,Viete čo, vy si tu hrdličkujte a ja idem ďalej," zakričal na nich zo svojho miesta, no nejako extra sa k nim nepribližoval. Nemal napokon dôvod prečo by to robil, druhý Nicos nevyzeral byť príliš nadšený jeho prítomnosťou. Samozrejme, predsa len ako on sám. Otočil sa smerom k zlatému lesu, ktorý visel nad horizontom a spokojným klusom sa vybral do sveta s čím ten druhý nesúhlasil. ,,Počkaj a to akože kam ideš? Haló?? Stoj!" kričal po ňom, no on sa neotočil až do okamihu kým nezmizol pomedzi zlaté stromy.
Vlk 1 zostáva na mieste s Lacrimou
Vlk 2 > Ronherský potok cez Zlatavý les

Vlk 1 & 2
Obaja ryšavý vlci si to šinuli čo najďalej od Sarumenu, akoby očakávali, že sa niečo so vzrastajúcou vzdialenosťou zmení. Nicos netušil čo to má všetko znamenať a už vôbec nie, čo by mal ďalej robiť. Bol prenasledovaný svojim vlastným dvojníkom a v tomto momente si ani jeden z nich nemohol byť istý či ten druhý bol skutočne skutočný. Nicos skenoval okolie svojim pohľadom až dokým mu nespadol na vlka stojaceho na jednom z kopcov. Bingo! Tento by mu mohol povedať či sa skutočne deje to čo sa mu zdalo, že sa deje! Nezainteresované oko by mu napokon predsa len mohlo povedať aspoň o niečo viac. V rýchlosti sa pozrel na druhého vlka, no ten kopíroval jeho vlastný pohľad, na čo sa Nicos len zamračil a rozbehol hore kopcom.
,,Hej! Čau! Ahoj! Mohol by som sa ťa niečo spýtať? Môže to byť trochu divné," kričal popredu, aby vlkovi bolo jasné, že neplánuje byť nepriateľský. O svoju vlastnú srsť sa nebál, predsa len mal na práci niečo dôležitejšie. Naklonil sa k vlčici o niečo bližšie, uši držal vzadu a hlavu dole. Bez toho aby nejako extra dlho čakal na pozitívnu reakciu pokračoval priamo v tom čo mal naplánované a rovno sa spýtal. ,,Vidíš toho tam ryšavého vzadu tiež, hej? jantárové oči upieral na svoju spoločníčku, zatiaľ čo jeho kópia stála opodiaľ a sledovala ich bez väčšej reakcie. Maximálne tak s naklonenou hlavou a chvostom kmitajúcim zo strany na stranu.

Sarumen>
Vlk 1, potom aj 2
Nicos s najskôr hnal pomedzi kmeňmi stromov v Sarumenskom lese, avšak každé miesto po čase skončí a oni obaja sa vynorili na akejsi lúke. Ryšavý vlk by toto miesto poznal, samozrejme, predsa len tu raz či dvakrát bol - a to práve s Danie, s vlčicou, ktorú sa momentálne pokúšal nájsť a nejako mu to nevychádzalo. Svoj omyl si uvedomil takmer okamžite ako stromy prestali blokovať svetlo, ktoré ponúkala prázdna obloha. Srsť až priveľmi tmavá aby pasovala ku jeho sestre, avšak aj napriek tomu možno až priveľmi známa, Nicos najskôr nedokázal prísť na fakt prečo. ,,Hej stoj!" dychčal ryšavec. Vzdych naokolo neho bol ešte stále rozpálený od slnka a jemu sa len veľmi ťažko vynakladalo toľké úsilie. Snažil sa však aby mu vlk neušiel - zdalo sa však, že o to ani cudzinec nemal záujem a bez boja zastal keď si uvedomil, že mladík ho ďalej už nehánať nebude.
Až v tomto okamihu si ho mohol Nicos omnoho lepšie pozrieť. Zopárkrát musel dokonca zažmurkať aby sa uistil či ho nešáli zrak. Oči mu pochodovali po vlkovej tvári a najmä maske, ktorá sa na nej rozprestierala - takmer akoby sa pozeral na svoj vlastný obraz vo vode. Až mu po chrbtici prebehli zimomriavky. ,,Heh? Čo to má byť? Čo si zač? Stratené dvojča?" Nicos sa zarazil. Celú svoju rodinu videl naposledy keď bol ešte príliš malý na to aby za seba poriadne robil dôležité rozhodnutia, mohlo sa teda zdať, že na jedného zo svojich súrodencov zabudol. Niečo mu ale vravelo, že toto konkrétne nebude problém, ktorý by sa mohol vyriešiť až tak jednoducho. Ustarostený výraz s vráskou na čele sa nevytratil ani potom čo druhý vlk prehovor. ,,Ja som ty, ty si ja, my sme my," znela jednoduchá odpoveď, ktorá mala ale odpovedať na všetky Nicove otázky. Neodpovedala ale na vôbec nič, jedine čo sa obom ryšavý vlkom na čele vráska ešte prehĺbila. ,,A to akože čo sakra znamená?" druhý z vlkov vyprskol, absolútne nevediac ako reagovať. ,,JA som Nicos zo Sarumenu," zavrčal, no tón hlasu mu vôbec nepomohol. ,,Však to som i JA," dvaja vlci okolo seba kráčali, jeden viac nabručaný ako ten druhý. S naježenou srsťou obaja na prvý pohľad mohli vyzerať ako ryšavé obláčiky. ,,NUH-UH!" začal jeden. ,,YA-AH!" kontroval druhý.
,,Nemôžeš byť Nicos zo Sarumenu, keď som to ja. Teraz som odtiaľ prišiel!" jeden z vlkov zahlásil a netrvalo dlho aby sa druhý ozval so svojím vlastným vysvetlením, ,,Nie, to ja som tam práve teraz bol!" Obaja na seba niekoľko sekúnd ticho hľadeli. ,,Tak to teda ni-," prvý Nicos poriadne ani vetu nedokončil. Nos mal tak nepríjemne zvlnený, že sa začínal báť, že mu tak nakoniec zostane snáď do smrti. Pravda bola, že ho predsa len videl medzi stromami v Sarumene, takže aspoň v tomto neklamal. ,,Vieš čo, na mňa tieto tvoje hry neplatia," vyštekol jeden z nich. ,,Ani na mňa, mal by s nimi prestať. Priateľská rada-" obaja vlci škrípali zubami, ak mali Nicovia skutočne všetko spoločné, bolo to i slabá trpezlivosť. Obaja do seba zarývali pohľady až do okamihu keby sa nerozišli. Chvíľu rôznymi smermi, až do okamihu, kedy sa ich cesty znovu nestretli. Jeden nasledoval druhého, alebo druhý prvého?
> Pahorkatina dlhých uší cez Meandre

Premávať sa po lese bola aktivita, ktorá sa nachádzala v prvej desiatke Nicovho zoznamu ako zabiť čas. Klamal by, ak by povedal, že svoj les nemiluje. Momentálne jediný problém, ktorým mal bola sestra - nevidel ju už príliš dlho na to aby mu to bolo príjemné a najradšej by sa rovno bez premýšľania vrhol pomedzi kmene lesov a ponad vysoké steblá lúk. Pravda ale bola taká, že aj keby chcel, nemal najmenšieho tušenie kde by pri hľadaní svojej sestry mal začať a už vôbec nie ktorým smerom sa uberať. Danie vždy mala niečo naplánované, niečo aby sa zamestnala, zatiaľ čo on sa povaľoval a robil len to čo bolo úplne nutné. Tak či onak, pod vysokými smrekmi sarumenského lesa už nemal ďalej čo na práci, tak nebolo ťažké vybrať sa smerom niekam preč. A nakoniec možno bude osud k nemu zhovievavý a podarí sa mu objaviť Danie aj bez nejakej väčšej práce, ktorú by k jej hľadaniu musel vynaložiť.
Laby mu po jemnom machu prechádzali ako po obláčiku, za ten čas čo tu žil sa už naučil pohybovať po lese takmer nečujne. Alebo minimálne tak nečujne ako sa mu len dal. Venoval sa teda skôr svojmu okoliu než cestou pod labami, preto zastihnúť ryšavý kožuch prebiehajúc v neďalekom tieni nebolo až také náročné. ,,Huh?" zvolal za ryšavcom a vrhol sa pomedzi stromy. ,,Danie počkaj ma!"
> Ježší palouk cez Uhelný hvozd

Nicos ide na to! Ešte stíham

Jún 02/10 | Ohnivé jazero | Zed

Ryšavý vlk sa nudil, nie žeby nemal nič poradne na práci, no v poslednej dobe akoby nedokázal poriadne oddychovať. Akoby ho v mysli poháňal akýsi neviditeľný motor, ktorý stále potreboval nové podnety inak by začal zožierať sám seba. A keďže jeho sestra už poriadne nebola naokolo, nemal ho kto hnať k veciam , ktoré ale že skutočne nechcel robiť. Ako napríklad vynášanie plesnivých kostí z úkrytu. Pfujha! Tak sa zamestnával hovadinami a tých v tomto momente veľa nebolo. Spokojne ležal na hranici jazera a sledoval les na severovýchode, akoby očakával, že z neho napokon vylezie vlčica s ktorou sa rozprával pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy sa stretli úplne náhodou priamo tu a aj keď sa doohodli, že sa stretnú až po lete... Kto mohol vedieť či sa nestretnú aj skôr?
Miesto bieleho kožúška sa ale objavil niekto iný - niekto koho Nicos ešte nikdy predtým nestretol. Nemohol si vĺča nevšimnúť, štrádovalo si to priamo k vode a ten fakt posielal srsť na Nicovej chrbtici priamo do vzduchu. Ešte sa nestihol ani poriadne nadýchnuť aby vĺča varoval a to už malo laby vo vzduchu a hlavu pod hladinou. Takmer sa on sám zarazil do zeme, keď sa v rýchlosti pokúšal dostať na laby. ,,Hej, použi laby! Vieš snáď plávať, nie?!" štekal po ňom. ,,Kurnik-kurnik-kurniii-" nadával, pripravený prehovoriť sa skočiť do vody keď sa bude zdať, že to vĺča nezvláda.