Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Všetci hrozne krásne arty joj skvelá práca!!
Poprosím si na Nicosa mušličky, ďakujem!

,,Ale predstav si ak by sme mali bežať v lese! V takej rýchlosti by sme to nevytočili mimo stromov! To by si si ale určite prvý narazil ňufák ty," uškŕňal sa počas toho ako sa obaja príjemne chválili a a pomaly ale isto chytali dych späť. Nicos rozhodne nechcel zaháľať a skúmanie sa muselo veľmi rýchlo vrátiť k uskutočňovaniu, inak by to jednoducho ďalej nešlo. V rýchlosti sa poobzeral. Pláž vyzerala inak pusto, možno by aj na tomto mieste bolo niečo vhodné ich pozornosti, no Stara to rovno ťahalo pomedzi vysoké stromy a ryšavec nemal najmenšieho dôvodu protestovať. Možno by len predtým ako pôjdu preč mohol nájsť Danie nejakú mušľu? ,,Ja si myslím, že by to bola pekná oslava aj mojej výhry," pridal sa s ohrnutým nosom a ďalej už nečakal na pozvanie. Rýchlym otočením sa na jednej zo zadných láb si to rozbehol priamo k hranici stromov, ktoré oddeľovali pláž od zvyšku ostrova. Teda, bol toto ostrov, že? Musel byť- Nie žeby o tom Nicos niečo extra vedel, nebolo to nakoniec ale príliš podstatné.
Svet sa veľmi rýchlo naokolo neho zmenil. Z rozžiarenej pláže plnej hrejivého slnka sa razom stal zapadnutý les plný hrubých stromov, ktorých listy blokovali väčšinu svetla, ktoré by mohlo dopadať na vlhkú zem. Nicos nemal problémy s tmou, nebál sa jej - radšej pevne nastražil uši a snažil sa nezaraziť si ňufák do zeme pri každom druhom kroku, kedy sa mu na laby navinula ďalšia liana. ,,Huh, tento les vyzerá úplne inak ako ten náš," obzeral sa Nicos a tentoraz spomalil, aby mohli ďalej skúmať spolu. Nemali by sa rozdeľovať. ,,A dokonca aj vonia úplne inak."

Ani jeden z nich sa neplánoval vzdať, a to bolo veľmi jednoducho vidieť. Nicos bol rád, že sa na neho jeho nový priateľ nevrhol aby sa presunul k vode - možné bolo, že si to mladý vlk ani nevšimol, za čo bol ryšavec viac ako len rád. Nie každý musel rovno vedieť jeho malé tajomstvo, za ktoré sa mierne hanbil. Možno snáď raz príde aj k tomu, že budú tak dobrý priatelia, že sa so Starom o to podelí. Kto však mohol vedieť ako dopadne budúcnosť? Nicos rozhodne nie a ani sa nad tým príliš neplánoval zdržiavať.
Ryšavý vlk mohol cítiť ako mu chladná voda naráža do srsti avšak nebol to ani pach soli vo vzduchu, ktorý by ho zastavil. Nedokázal sa príliš sústrediť na svoj cieľ, pohľad mu stále ubiehal k priateľovi, aby sa ubezpečil, že od neho nie je príliš ďaleko. A napokon sa im podarilo preklenúť palmu, ktorú si dali za svoj cieľ. Nicos hlasno dýchal s jazykom takmer po zem a pohľad jantárových očí presunul na Stara. ,,Si... rýchly-" uškrnul sa. Slová mu venoval popri tom ako prerývane dýchal. On na tom síce s kondíciou nebol úplne najhoršie, no šprint nebol niečo čomu by sa normálne venoval. Aj keď pri love zajacov sa vždy zišiel. ,,Ale aj tak si myslím, že som vyhral!" upozornil ho s hravým vrčaním a privrel oči. Jednalo sa o výzvu, aj keď mu chvost spokojne kmital zo strany na stranu. Nicos niekedy skutočne nedokázal preukázať simpatie bez toho aby niekoho nepodpichoval.

Ryšavý vlk bol viac ako len rád, že takmer všetci vlci naokolo neho boli na podobnej ak nie rovnakej vlne ako bol on. Chvosty sa len tak vlnili vo vzduchu, aj keď to Nicos až tak veľmi nevnímal, keďže mal oči všade naraz a zároveň nikde. Nedokázal z celého nadšenia určiť ktoré miesto bolo to najzaujímavejšie, ktorému by mal venovať najviac pozornosti. Napokon to ale za neho vyriešil Star, vlk v podobnom veku v akom bol on. Nicos si ho veľmi dobe pamätal, napokon sa s ním chcel poriadne stretnúť od chvíle čo sa zahliadli na ich prvom love a nemali šancu sa porozprávať. Mladý vlk od začiatku túžil mať priateľa vo svojom veku, ktorý by bol nikto iný ako jeho otravná sestra. Pri spomienke na ňu sa zamračil, nebude mu veriť kde sa teraz ocitol! ,,Hej, proti mne nemáš šancu Star," zavrčal na neho so stiahnutými ušami, no v jeho hlase bola cítiť hravosť. Ak by svoje slová nemyslel skutočne vážne, možno by aj labami klesol k piesku, no pohľadom jantárových očí sledoval svojho, teraz rivala, len aby nemal náskok ani jednej sekundy. Aj keď si to poriadne najskôr neuvedomoval, Nicos sa nastavil tak aby jeho spoločník bežal bližšie k moru a jeho vlastné laby sa dotýkali možno len navlhnutého piesku - ryšavej nemal rád vodu, najradšej sa od nej držal ďalej, hlavne keď ju nepoznal. A more nebolo výnimkou.

Ararat >
Nestihol poriadne ani murknúť predtým ako sa scenéria naokolo nich zmenila - teda presnejšie, kým šmuhy mágie vydry nabrali úplne iný rozmer. Jediné teda čo zostalo rovnaké boli jeho spoločníci a piesok medzi prstami, ktorý už ale taktiež nebol taký horúci ako predtým. Napriek počasiu, ktoré panovalo najmä teda v Sarumenskom lese, toto miesto bolo akési... Nicos zavlnil nosom, cítil ... soľ? Aj keď nebolo sa čomu čudovať aj na púšti z ktorej prišli sem panovalo ostré leto. Ryšavec prehovoril až v okamihu ako ich vydra nadobro opustila. Alebo skôr až vtedy sa dostal ku slovu a poriadne si utriedil myšlienky, ktoré mu v tomto momente skákali v mysli ako odrážajúca sa loptička. ,,Máte predstavu kde sme sa to dostali?" obzeral sa v rýchlosti, on popravde nemal najmenšieho tušenia. V tejto chvíli to olo sná´d po prvý raz čo ho v žalúdku pichol nepríjemný pocit žiadajúci po prítomnosti jeho sestry. Na prv pohľad sa mohlo zdať, že si dvaja medzi sebou priliš nerozumeli, opak bol ale pravdou a navzájom sa potrebovali ku životu. ,,Je toto more? Ešte som nebol pri mori! Danie mi o ňom síce rozprávala, ale osobne som ho ešte nevidel," vyhŕkol nakoniec zo seba ihneď ako mu pohľad padol na tmavú masu vody, ktorá vyzerala v zapadajúcom slnku ako krvavá s prímesou atramentu. Ešte, že ryšavý vlk nemal príliš vodu v láske, preto ho ani len nenapadlo ísť si omočiť labky do jej prúdu alebo sa ísť hlúpo napiť. Mohlo to byť aj horšie. ,,Tak čo, ktorým smerom pôjdeme najskôr? Na východ? Alebo západ? Za slnkom?"

Nicos sa snažil pozorne počúvať čo ostatní vymýšľali - klamal by ak by povedal, že sa mu predstava Stara nepáčila. Pravda bola taká, že v pralese ešte nebol. Alebo bol? V tomto momente si nebol úplne istý, či vôbec poriadne vedel čo slovo prales znamená. Ak to bol ale veľmi starý les kde boli kmene stromov hrubšie ako dospelý vlk, možno predsa len v jednom zopár ráz bol. Spomienka na Tonresa napadnutého medveďom, ktorého práve v podobnom lese stretol mu po chrbtici rozoslala zimnicu a radšej stres zo seba doslova striasol, akoby sa otriasal od chladnej vody. ,,Hej, preskúmava neznie vôbec zle! Aktívna dovolenka je super nápad!" sekundoval Starovi s nadšeným poskočením na mieste. Jeden y povedal, že ak by sa mu chvost kmital ešte o niečo rýchlejšie snáď by skutočne odletel kdesi vo vzduchu. Nicos si ani poriadne nestihol všimnúť kedy sa svet okolo nich začal vlniť a keď tomu už tak bolo, mal takmer dojem, že vlastná myseľ sa s ním zahráva. Ak by nevedel, že sa jedná len o mágiu vydry snáď by sa aj bál. Takto len držal nohy pevne na zemi a jantárové oči venoval jediným stacionárnym predmetom, ktoré mal v dohľade. Vlkom. Nickolasovým slovám len rýchlo prikyvoval, každý z nich mal úplne inú predstavu a popritom aj tak boli všetky viac ako len krásne! ,,Čo to bude, čo to bude nakoniec!" pýtal sa ryšavec svoju rečnícku otázku keď ich vydra znovu informovala, že sa presúvajú.
> Papouščí ostrov

Vydra veľmi rýchlo vysvetlila ako to s hustou hmlou vlastne bolo. Pravda bola taká, že to bolo presne naopak ako si oni dvaja a dokonca aj Maple mysleli. Zatiaľ čo sa báli, že hmla predstavovala niečo zlé, nebezpečné a niečo čou sa mali najradšej vyvarovať, nakoniec išlo práve o akúsi ohranú stratégiu, ktorej sa nemali báť. Maple napokon môže byť viac ako len pokojná avšak keď sa to dozvie, už bude dávno po probléme, keďže oni všetci sa vrátia a v okamihu keď sa vráti vydra. A v tej chvíli už hmla potrebná nebude. ,,S Nickolasom sme zistili čo to je tá hustá hmla v našom lese! A nie je to nič čoho by sme sa mali báť, takže je to fajn," nadšene poskočil len čo sa mu podarilo zahliadnuť, že okrem nich dvoch a vydry neboli na púšti sami. Nicos na tomto mieste bol len pred pár dňami a tak si myslel, že to tu celkom pozná. Samozrejme ak sa za poznanie počítalo vedieť ko sa dostať k vrchom kde sídlil Život a ako sa dostať späť do Sarumenu. Žiaden problém. ,,Vydra chce vedieť kam by sme šli na dovolenku. Vravela niečo, že je prepracované alebo také dačo- tak nás všetkých zobrala na výlet lebo nechce ísť sama," ryšavec sa snažil čo najlepšie zhrnúť čo sa vlastne stalo. Nebolo žiadnym prekvapením, že vlci, ktorý prišli o prvotné stretnutie medzi nimi a vydrou nevedeli o čo sa deje. Ak by to Nicos nevidel na vlastné oči možno by sám sebe taktiež neveril! Možno vynechal niekoľko podstatných detailov, no v tomto momente aspoň povedal Wolfganie a Starovi všetko čo potrebovali vedieť a on im mohol poskytnúť. ,,Keby som si mal ja vybrať tak by som šiel na nejakú lúku. Veľa farebných kvetov, vietor v srsti a slnko na oblohe! To ale teraz v zime asi nie je možné," povzdychol si nespokojne na otázku vydry.

Nicos pohľadom jantárových očí pretínal malé zviera takmer okamžite ako to bolo možné. Musel sa dobre prihliadať, najmä teda preto, že hmla okolo nich bola hustá - možno ak by sa nejednalo o hlas vydry, nakoniec by ju ani nenašli. Alebo chcela práve ona aby ju niekto našiel? Nech to už ale bolo akokoľvek, Nicos jej nestihol položiť ani jednu otázku predtým než na neho skočila. To bolo pre neho dostatočným prekvapením na to aby sklapol takmer okamžite, ešte predtým než stihol otvoriť tlamu. ,,Huh-áno. Teraz keď sa poznáme tak sa môžeme stretávať častejšie!" hlásil sa o slovo aj mladý vlk, aj keď bolo veľmi evidentné, že vydra mala už pripravený program od ktorého sa nechcela nechať odtrhnúť. A ryšavý vlk tomu aj chápal, samozrejme až potom keď im to obom celkom polopatisticky vysvetlila. Nebolo sa čomu čudovať! ,,Dovolenka znie fajn. Každý si zaslúži dovolenku!" Nicos jej pritakal, takmer zabudnúc prečo ich vôbec Maple do lesa v prvom mieste poslala. Síce áno, oni dvaja chceli nájsť vydru, čo sa im nakoniec aj podarilo, ale Maple im verila dostatočne na to aby im dačo zverila do láb. ,,Ale je na to najlepší čas teraz?" úzkostlivo sa popýtal a labkou zahrabol do zeme. Spýtavo pozrel na Nickolasa či si náhodou nemyslí to isté ako on. S tak hustou zvláštnou hmlou bolo v pohode ak magický ochranca lesa z neho odíde? ,,A nebolo by lepšie ak by sme my zostali a strážili les?-" snažil sa, no skôr ako dopovedal celú vetu, scenéria naokolo nich sa zmenila. ,,Tak to je asi jedno, no."
> púšť

Sarumen >
Obaja vlci sa napokon skutočne vytratili medzi vysokými stromami Sarumenského lesa a netrvalo dlho kým narazili na hmlu o ktorej rozprávala Maple. Nie žeby sa Nicos bál - to rozhodne nie, alebo skôr by to len nahlas nikdy nepriznal. Ešte stále sa mu v spomienkach vynáral nepríjemný sen a on musel na pár sekúnd zastať kým mohol nasledovať Nickolasa do hustej hmly, ktorá pripomínala tekuté mlieko. Svojimi jantárovými očami prechádzal po hrádzi, ktorá sa nadvihla v lese akoby bez nejakého väčšieho dôvodu a ticho klipkal ušami. Aj keď sa o 'stenu' jednalo len v jeho predstavách, v skutočnosti išlo o omnoho jemnejší. Čo možno celú scenériu robilo ešte o niečo desivejšie. Snažil sa zachytiť čokoľvek čo by im mohlo pomôcť, avšak už ako otváral tlamu, že by svojmu spoločníkovi niečo povedal, uvedomil si, že ten zmizol niekde pred ním. Srdce sa mu ponorilo do močiara a ak by to bolo vo vlčom tele možné, farba sa mu stratila z tváre. Nečakal už ani len jednu sekundu a vrhol sa rovno do hmly cítiac ako sa mu vlhkosť lepí na ryšavú srsť. Pachy boli ťažké, niesli sa na kvapôčkach vody vo vzduchu a on takmer vrazil plnou rýchlosťou Nickolasovi do chvosta, keď bežal za ním. ,,Maple mala skutočne pravdu, táto hmla je neskutočne desivá," oprel sa ramenom o Nickolasove stehno, nie preto, že by sa mu to páčilo. Možno skôr preto aby sa jeden druhému zas a znovu nestratil. Nepáčila sa mu predstava, že by zostal v lese sám a naokolo neho sa mohlo nepozorovane pohybovať takmer čokoľvek.
Stromy sa nakoniec zriedili, Nicos to nezistil preto, že by ich dokázal vidieť, no svet naokolo nich sa razom rozsvetlil. Stromy už svojimi konármi netienili a aj keď dvaja vlci stále naokolo seba príliš nevideli, teraz aspoň chodili po hmle červenej - Čo vôbec nebolo omnoho desivejšie ako doteraz! Mladý vlk bol ponorený vo svojich myšlienkach, možno to bol aj dôvod prečo by hlas inak úplne prehliadol. ,,Hmmh-?" zamumlal, no nastražil uši len aby počul o čom jeho spoločník poriadne rozpráva. Najskôr nepočul nič, na nakoniec! Nickolas sa rozbehol skôr ako stihol zareagovať, vlk skutočne veril, že sa mu nepodarí naraziť si tlamu o nejaký strom čo by sa rozhodol razom objaviť. Nicos sa ale aj tak váhavo rozbehol za ním. ,,Nebudem klamať, som čakal, že bude trochu ťažšie ju nájsť," jemne naklonil hlavu na stranu a žmúril do tmy. Nie žeby z nej videl nejako veľa, to nie. No hlas čo sa okolo nich rozodnieval nebol vlčí. ,,Po našom nehovorí?" zamračil sa. Toto bolo trošku lame.

Mladý vlk neveril vlastným ušiam. Musel povedať, že bol rovnako nadšený ako Nickolas, aj keď to na sebe nadával príliš najavo. To znamenalo, že mu bola mágia Sarumenského lesa zase o kus bližšie! A on bol pripravený to čo najskôr využiť a vyskúšať. Akonáhle do neho Nicko šťuchol, Nicos mu pritakal a prerušil tak pohľad, ktorý doteraz venoval Maple. ,,Pod našou ochranou bude les ako v bavlnke!" povedal hrdo a uškrnul sa. Tvár mu hrala všetkými farbami radosti, zuby spokojne vycerené a oči stlačené dohromady. Laba, ktorú doteraz držal pri hrudi mu klesla k zemi a on jemne naklonil hlavu. Odrazu sa výprava za vydrou nezdala už tak dôležitá. Nakoniec mágia hmly bola omnoho zaujímavejšia! Minimálne teda pre neho, no trvalo mu celkom dlho dokývať Nickolasa k tomu aby ho odprevadil. Možno dokážu urobiť obe veci naraz? Ak teda bola hmla všade nejaká divná, možno nebude zase až taký problém dostať sa k nej dostatočne blízko aby ju mohli preskúmať. A aké perfektné by to bolo zažiť to všetko v jeden a jediný deň? To bude Danie nakoniec úplne čumieť! Oh jasné- nehovoriť Danie o povýšení... Ale Maple nakoniec povedala, že jej nemá vravieť o JEJ povýšení. ticho švihol chvostom. ,,Zistíme, čo je zle s tou hmlou hneď a zaraz Maple!" dupol si Nicos a rýchlym kývnutím hlavy pritakal, akoby sa snáď hral na nejakého vojačika. A možno predsa len nakoniec toto všetko bola pre neho len hra. Minimálne zatiaľ. Aj napriek tomu, že jeho telo už dávno prezentovalo dospelého vlka, vo svojej vlastnej hlave bol od toho ešte ďaleko. Napokon bolo možno dobre, že Maple dokázala vidieť za jeho škrupinku a tak ho popchnúť do tej správnej strany. Možno o pár rokov bude skutočne vlkom svojich slov a jeho nový post bude viac ako len obyčajnou hrou. Teraz však... teraz musí trénovať, skúšať a chybovať. ,,Tak poďme čo najskôr!" nadšene sa otočil ku svojmu spoločníkovi, prednú čas teľa sklonil k zemi akoby ho vyzýval na hru, no hneď na to vyskočil do vzduchu aby mohol odbehnúť rovno do lesa, smerom kde vedel, že sa nachádza mýtina na ktorú majú namierené. Rovno za Nickolasom.
> Mýtina

Nicos takmer až hltal všetky slová, ktorú mu Nickolas venoval, ticho preskakujúc pozornosťou medzi ním a Islin. Zatiaľ čo oni dvaja spokojne fangirlovali nad kreatúrami čo sadajú v tomto svete nájsť a stretnúť, vlčica sa do ich konverzácie pripájala len sporadicky. To ale nevadilo, Nicos dostával všetky informácie, ktoré chcel a teda spokojnosť niekoho ďalšieho nebola úplne podstatná! ,,A si myslíš, že ak by sme sa šli pozrieť teraz, tak by sme tu vydru našli?" sklonil hlavu a ticho vydýchol, akoby očakával, že hovoria niečo... nelegálne? Alebo len jednoducho chcel aby ich malý, eventuálne, výlet zostal len medzi nimi. Nech to už ale bolo akokoľvek, ich plánovanie bolo prerušené príchodom Maple. ,,Ahoj Maple! Dlho sme sa nevideli!" jeho záujem sa síce na nejaký čas presunul k vlčici, no rozhodne sa neplánoval vzdať svojho plánu o zistení viac ohľadne tej vraviacej vydre. Najlepšie na tom ale bol fakt, že Danie ju taktiež nevidela, čo by znamenalo, že on bude prvý! A bude jej o tom môcť rozprávať a ona bude potom závidieť a bude ho prosiť aby jej ju tiež ukázal. Áno, áno. To znelo ako skvelý plán a rozhodne by sa pri ňom nemohlo nič pokaziť.
Nicos ticho počúval čo si vlčice rozprávali, no netrvalo dlho aby jeho pozornosť ušla niekam inam. Jediné na čom mu záležalo bol fakt, že sa Islin chcela pripojiť k Sarumenu! To znamenalo, že ju bude môcť stretávať častejšie a možno mu nakoniec povie aj niečo viac ohľadne tej jej... vílivosti? Alebo mu dokonca ukáže nejaké kúzlo! Mohlo sa nakoniec jednať len o mágiu, ktorá oblafla Nickolasa? Koniec koncov, to bolo aj jedno. Nickolas sa zdal byť do rozhovoru vlčíc omnoho viac zabraný ako bol Nicos, no aj napriek tomu mu dával priestor, jeho myšlienky sa však strhávali stále viac k mýtine v lese. ,,Nicko?" ohlásil ho nakoniec, tlmeným hlasom. ,,Chceš počúvať o čom sa rozprávajú alebo sa pôjdeme pozrieť po lese?"

Nickolas sa nebál úplne-obyčajne-vyzerajúcej vlčici pokladať ďalšie otázky, Nicos však bol dostatočne pozorný na to aby si všimol, že s tým práve ona nie je príliš spokojná. Jeho uši stáli pevne vo vzduchu a ticho prestúpil z nohy na nohu. Ani sa s nimi nechcela príliš baviť, čo bola ukážka sama o sebe, no Nickolas akoby to prehliadal. Alebo si len ryšavej vymýšľal problém tam kde nebol. nech to už ale bolo akokoľvek, nadšenie dvojfarebného vlka bolo veľmi nákazlivé a Nicos sa nenechal zaostávať. ,,Si to rozhodne pridám na zoznam vecí, ktoré musím vidieť. Hneď vedľa tej hovoriacej vydri o ktorej mi všetci hovorili. Aj tú si videl Nicko?" pýtal sa s krútiacim chvostom a s iskričkami v očiach sledoval pohlaď vlka, akoby sa pozeral na seba samého. Konečne sa mu skutočne podarilo objaviť niekoho kto bol na podobnej vlne ako bol on a skutočne si to užíval. Chcel sa ho ešte toľko popýtať ale to prišla ďalšia vec, ktorú Nicos ešte nevidel. ,,Moja sestra bola teraz za Životom, som ju čakal vonku," zalapal po dychu nad slovami Nicka. ,,A že ku Smrti pôjdeme v lete ale znie to celkom desivo! Aké to bolo, povedz mi viac, prosím prosím!" šťuchol do neho labou. Podľa slov Danie bola návšteva oboch z Bohov nebezpečná, no jemu sa viac nepozdávala Smrť. Omnoho nebezpečnejšie meno a predsa len - ako milý musí byť vlk, ktorému niekto dal meno smrť? Ich nadšenie nad témou, ktorú preberali ale prerušila Islin. Na jej otázku musel len kývnuť ramenami. ,,Netuším. Dospeláci mi moc zatiaľ nehovoria o tom čo robia."

Ihneď ako sa mu podarilo doraziť k dvom vlkom, Nickolas sa k nemu naklonil a predal mu pomerne dôležitú informáciu! Pokiaľ sa tmavý samec doteraz snažil pôsobiť nenápadne, žlté oči Nicosa, ktoré sa takmer okamžite presunuli k vlčici ho z určitej miery určite prezradili. Chvost sa mu na okamih zastavil, akoby neveril buď slovám Nickolasa alebo vlčici, ktorú pred sebou mal. Však vyzerala, jemne naklonil hlavu na stranu, úplne normálne? ,,To fakt?" zabručal prekvapene, jeho hlas nie o moc silnejší ako obyčajný šepot. Bolo veľmi jednoduché vidieť, že obaja Nicovia i išli na podobnej vlne a dokonca aj ch chvosty sa zopár okamihov pohybovali v akejsi synchronizovanej akcii. ,,Aha jasné!" pritakal slovám vlčice, ktorá sa k nemu nakoniec prihovorila. Aj keď nehovorila veľa, stačilo to. ,,V úkryte nie je, takže asi bude mimo územie," zamyslel sa nahlas. Vlčicu, ktorú Islin spomenula videl zopár raz, jej meno taktiež poznal len z počutia, no vedel, že je to pomerne vysoko postavená vlčica v ich svorke. Žeby niečo dôležité? V Nicovej hrudi narástla hrčka zvedavosti, nemal by pchať nos do cudzích vecí, no to sa len ťažko ovládalo. Nickolas ho ale našťastie zastavil úplne inou myšlienkou. ,,Jednorožec? Fakt? Nemožné!" zalapal po dychu a presunul z pohľad zo samca na vlčicu, akoby očakával, že skutočne pritaká slovám jeho priateľa. Snáď by si z neho nerobil srandu! ,,Som ho tam vtedy nevidel! Ale viete čo som videl? Bieleho rysa, tam v horách na juhu!" pripájal sa ku konverzácii a labou ukázal smerom, ktorým by sa mali vydať ak by sa chceli dostať na miesto, kde sa to všetko odohrávalo. ,,Aj to bolo cool ale nebol to jednorožec teda."

Úkryt >
Vonku bola ešte stále rovnaká zima ako keď pred ňou so sestrou utekali do úkrytu svorky. Dokonca aj mesiac na oblohe stále vládol a on sa takmer až naplašil, že spal dlhšie ako celý deň! Na čele mu navrela vráska - a no a čo! Aj keby spal omnoho dlhšie! Zaslúžil si to. Však si to predsa len poriadne odpracoval. Danie sa zaprisahala, že z jeho života raz za čas skutočne urobí peklo a aj jej to vychádzalo. Radšej sa ani nechystal premýšľať nad tými kosťami, vďaka ktorým sa mu takmer úplne vyprázdnil žalúdok. Našťastie však nad svojimi spomienkami nemusel príliš dlho premýšľať, lebo nájsť dvoch konverzujúcich vlkov až taký problém nebol. Ihneď ako mu padol pohľad na Nickolasa, chvost sa mu rozkmital do všetkých strán - Nickolasa mal rád, bola s ním zábava. Druhú vlčicu ale nepoznal, žeby sa splnil jeho sen spoznať niekoho ďalšieho zo svorky, ktorého ešte predtým nemal česť poznať? Pricupkal k nim pomedzi tiene, ktoré zahaľovali hvozd v tejto nočnej hodine a spokojne sa k nim pridal. ,,Ahojte!" pozdravil sa a priplichtil sa na stranu k Nickolasovi. ,,Ja som Nicos, ty si tiež zo Sarumenu, hej?" pýtal sa, aj keď si myslel, že odpoveď už predsa len pozná. Prečo inak by bola na území svorky, že? ,,O čom sa bavíte, môžem sa pridať?"

Nicos spal koľko hodín, alebo to bolo ako sa cítil, keď sa mu konečne podarilo dostať zo sveta snov do reality. Príjemné teplo všade naokolo neho ho tlačilo k zemi a vôbec sa mu nechcelo pohnúť. Kožušiny, ktoré s Danie prečistili voňali úplne dokonalo a to bol aj jeden z hlavných dôvodov prečo sa mu ťažko stávalo. Radšej sa ticho naťahoval a prevaľoval ako len mohol - a potom si uvedomil, že jeho sestra už dávno odišla. Tak to preto tu bolo také ticho a nikto ho nenútil začať upratovať ešte predtým ako poriadne rozlepí oči! Uši sa mu na hlave poriadne nastražili, akoby nechcel sám veriť, že po dlhej dobe mal ráno len sám pre seba. Jeho neexistujúca ranná rutina mohla nabrať na sile a tak sa rovno vrhol späť do kožušín.
Spokojne si povzdychol, už sa mu niekoľko minút nechcelo len tak ležať, čo bolo u neho celkom prekvapivé. Už si dokonca aj stihol spomenúť na svoje jedlo, čo si večer odložil a nenažrane sa do neho pustil a už ani nespomínal ako chutil. Nakoniec mu teda už nezostávala žiadna iná aktivita, ako sa len pobrať do zimy a pozrieť sa či hlasy, ktoré počuli predtým s Danie ešte neodišli.
> Hvozd