Příspěvky uživatele

< návrat zpět

November || 6 || Maki, Leo
Šteniat evidentne nebolo nikdy dosť a do ich spoločnosti sa pritiahlo ďalšie. Zdalo sa, že sa poznali, ich srsť bola postrašená podobnou farbou a tak aj Nicovi pomerne rýchlo došlo, že by sa mohlo jednať o súrodencov. Samozrejme, na ich konverzáciu to vôbec nebolo podstatné, keďže sa ryšavý vlk neplánoval vypytovať ani na to kde bývajú a ani moc na to čo sú zač. To by bolo takmer vrcholne nevhodné a hlavne tak trochu strašidelné. Aj keď na druhú stranu, Nicos si ešte stále len veľmi ťažko uvedomoval, že už je vlastne tak trochu dospelý a jeho vlčacie roky sú ďaleko za nim. ,,Hej, hej. Trénovanie sa vždy zíde! Potom budeš mať veľké svaly a také niečo," dokončil svoju vetu do stratena, keďže popravde ani sám netušil čo chcel svojimi slovami povedať. Vyrušila ho totižto otázka na jeho parohy, čo ho takmer okamžite naštartovalo. Tak veľmi rád rozprával o svojich parohoch! Popravde sa čudoval, že sa ho na ne nepýtalo viac vlkov - on si myslel, že sú super cool a to bolo hlavné! ,,Oh toto?" labou prešiel po lesklom paroží, ktoré bolo vyleštené od jeho srsti. ,,To je taká dekorácia, ktorú som si rozhodol nechať. Podľa mňa vyzerá dosť nebezpečne a vôbec nie divne!" zazrel na malého vlka, no veľmi rýchlo sa narovnal a ďalej hrdo pokračoval. ,,Pri moje práci ochrancu svorky si myslím, že je fajn keď vyzerám zastrašujúco."

November || 5 || Maki, Leo
Nicos sa zase pohyboval mimo svorky, v poslednej dobe to bolo takmer vždy. Už sa pomaly začínal cítiť blbo a pripravoval sa stretnúť s Maple. Síce si nebol istý čo by to skutočne niečomu pomohlo, to však asi nebolo úplne podstatné - hlavne aby sa on cítil lepšie. Preto sa chytil hneď prvého rozptýlenia ktoré sa mu dostalo do očí. V tomto momente to bolo vĺča, mladší vlk, ktorý sa ťahal nad zemou s niečím. Nicos si z diaľky nebol úplne istý o čo sa jednalo, to bolo ale nakoniec asi taktiež jedno. Všetko bolo jedno a všetko bolo super! Spokojne s krútiacim chvostom preskákal k vĺčaťu, bez toho sa obhliadal či niekde nie sú jeho rodičia.
,,Ahoj kamoš," pozdravil sa spokojne a až teraz si poriadne uvedomil čo vĺča robilo. Musel sa zasmiať. ,,Ty si ho teda zničil poriadne," uškŕňal sa nad koreňom, ktorý už asi viac nebude pre strom potrebný. Evidentne. ,,Skvelá práca, už určite nebude robiť tým stromom žiaden problém."

Sarumen >
Nicos si to cupital pekne rovno k úkrytu, ktorý pokladal za ten najkrajší. Pravda bola však, že nemal najmenšieho tušenia ako vyzerajú úkryty v iných svorkách, keďže v žiadnej nikdy nebol ak nepočítal práve svoju rodnú svorku. Na tú si už pamätal však len veľmi málo a ani sa k nej nejako extra v myšlienkach nevracal. ,,Máme tu niekoľko miestností - pre alfy, bety a ostatných trochu hlbšie vzadu. Ukážem ti sochu, ktorú máme v spoločenskej miestnosti," začal vysvetľovať čo sa kde nachádza. Vždy labou alebo chvostom ukázal na miesto o ktorom hovoril a snažil sa popri tom pôsobiť ako skúsený učiteľ. Pravda bola taká, že si svoju momentálnu pozíciu veľmi užíval a celkom sa mu pozdávala - nie dostatočne však na to, aby vymenil svoju pozíciu ochrancu. Aspoň zatiaľ!
Ryšavý vlk svojmu spoločníkovi taktiež vysvetlil koho to bola socha v ich spoločnej miestnosti a prečo tam vlastne je. Nakoniec mu ukázal miesto na zásoby a spomenul oheň, ktorý určite Shahirovi neunikol, keďže sa nachádzal v strede... No v strede všetkého. ,,Super miesto nie?" kukol na neho napokon s radostným úškrnom. ,,Chcel by si si oddýchnuť teraz? Lebo toto ešte nie je všetko a mám v rukáve ešte niečo!" spokojne sa posadil na kožušinu neďaleko ohňa, ktorý na jeho ryšavú srsť hádzal ešte viac hrdzavé odlesky. ,,Ale to kľudne počká a môžeme si kus pospať."

November || 4 || Mordecai
Vlk sa na jeho slová zasmial, čo bolo pre Nicosa pomerne dobrým znakom. Mal rád vlkov čo sa smiali, vyzeralo to priateľsky a ryšavec veľmi rád dával prospech z pochybnosti. Veď načo sa zbytočne zapodievať niečím čo ani nemusí v prvom rade existovať? ,,Oh?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel vlkovi do tváre. ,,Aj ty niekoho hľadáš? Možno by som ti vedel nejako pomôcť ak budem vedieť. Rozhodne by som sa o to aspoň pokúsil," uškrnul sa s myknutím ramien. Nicos vždy veľmi rád pomohol keď mohol, ešte zatiaľ nikdy mu neprišli jeho rozhodnutia kusnuť do zadku, tak ani neplánoval prestať. V očakávaní hľadel na svojho spoločníka, no ich konverzácie boli trošku rozhádzané.
,,No.. Asi hej. Ja popravde o liečení moc neviem. Na to bola dobrá moja sestra, tú to veľmi bavilo," hovoril vlkovi. Áno, Nicos veľmi rád hovoril, možno aj veci, ktoré nikoho nezaujímali - dakedy jednoducho nevedel sklapnúť. ,,Ja som Ochranár, to ma baví omnoho viac a nemusím si pamätať ako vyzerajú všetky bylinky," vravel hrdo. Ryšavý vlk mal svoju prácu skutočne rád a dokonca by povedal, že v nej bol aj docela dobrý! ,,Ale keby sa to náhodou zhoršilo, tak si spomeň na moje slová, hej?"

November || 3 || Mordecai
,,Nechcel by si napomáhať s... dobrým úmyslami?" nadvihol obočie nad vlkovými slovami, no tak trochu mu mykalo kútikom úst. Napínanie príliš dlho nevydržal a vyprkol do príjemného smiechu nasledovaného vysvetlením. ,,Ale nie, ale nie- chápem čo si myslel, robím si srandu," zamával jednou z predných láb a stále sa pod fúzy tak trochu uškŕňal. ,,Je to môj starý známi, bohužiaľ ale keď sme sa naposledy stretli, bol som až príliš nadšený z toho že ho vidím, že som si nezapamätal kde býva," mykol plecami a previnilo pozrel na svojho spoločníka. Čo iné mal povedať? Aj keď si bol istý, že jeho slová môžu vyznieť akoby si ich práve tuna vymyslel, no často si práve realita vymýšľala tie najväčšie hovadiny, ktorým len ťažko bolo veriť.
Akonáhle mu vlk ukázal svoj bok, Nicos sa snažil ovládnuť výraz svojej tváre a snažil sa ho držať na niečom neutrálnom. ,,Oh okay. To vyzerá dosť... kruto," nechal sa počuť s ľútostivým tónom hlasu. Hej, aj také sa stávalo. ,,Ak by si s tým potreboval pomôcť, možno by som ti vedel zohnať liečiteľa ktorý má skúsenosti," pokračoval, no to nebolo všetko. ,,Hej, Sarumen. Svorka na juhu v ihličnatom lese. Myslím, že máme dosť dobrých liečiteľov aby ti niekto vedel pomôcť."

November || 2 || Mordecai
Nicovi takmer až poskočilo srdce, keď mu vlk na otázku odpovedal pozitívne. Pravda bola taká, že v tomto momente bol tak trušku zúfalí. Nevedel kde sa jeho priateľ nachádza a bola to len a len jheo chyba. Niežeby to urobil naschvál, samozrejme. Bol možno až príliš nadšený, že sa im podarilo stretnúť po toľkých rokoch a navzájom si na seba pamätali. Kto by sa v takom momente zaoberal maličkosťami, napríklad zapamätať si, kde druhý vlk býva? Ryšavý vlk sa vo svojej mysli kyslo usmial. Pravda bola taká, že asi všetci ... všetci okrem neho. ,,Hej vieš, čo však máš čas, kľudne popremýšľaj. Ja sa nakoniec aj tak nejako extra neponáhľam ak neviem kam mám ísť," uškrnul sa. Už sa o niečo uvoľnil avšak stále zostával na rovnakom mieste, ďalej od vlk a ešte o niečo ďalej od vody. Svoj strach už viac-menej prekonal, no načo pokúšať? ,,A inak všetko v pohode?" pýtal sa ďalej, tak trochu nenápadne. Nebol si istý čo bol vlk zranený alebo niečo také a zároveň sa na to nechcel priamo opýtať, to by bolo tak trochu divné. ,,Ja som Nicos inak, zo Sarumenu."

November || 1 || Mordecai
Nicos si to šinul smerom zo Sarumenu niekde kdesi na sever. Už to bol nejaký čas čo sa naposledy stretol s Mitsuom a rozhodne by chcel aby sa stretli znovu. Zase si vrčal popod nos, že nedaval väčší pozor na to keď mu vlk hovoril kde býva. Bože však si asi nepamätá ktorú svorku spomínal! Sakra práca. Pohľad mu ale padol na jazero okolo ktorého prechádzal. Popravde si nebol ani istý ako sa volalo, počas svojej chôdze bol zabraný do premýšľania a preto svet okolo neho len tak plynul. Možno by sa mohol toho hnedého vlka pri jazere poprosiť o pomoc? Možno ho bude poznať. ,,Uhum, ahoj!" pozdravil počas toho ako klusal smerom k vlkovi. ,,Nevideli ste tu takého bledo sivého vlka s fialovými odznakmi na srsti?" zastal neďaleko neho, ihneď ako mu do nosa udrel pach krvi. Držal si radšej odstup, nebol si úplne istý čím to bolo. Jemne naklonila hlavu na stranu, chvostom už až tak silno nekýval.

Nicosovi poskakovali uši ako sa mu k nim dostávalo stále viac a viac hlasov. Les sa pomaly ale isto napĺňal a on mal z toho pomerne horúci pocit na hrudi. Ako to už ale býva, s radosťou prišla aj nervozita, na ktorú on osobne nebol príliš zvyknutý. Veľa nových vlkov, to vedel podľa ich pachu a hlasov. Zhlboka sa nadýchol, nikdy nemal problém so spoločnosťou, tak prečo sa teraz cíti tak ako sa cíti? A ako sa vlastne cíti? Po otázke smerovanej na svoju osobu sa späť otočil k Shahirovy. Samozrejme.. Shahir. Jasné. To bola momentálne jeho misia, ktorá ho vrátila späť na zem. ,,Áno, ideme, nech sa môžeme pohnúť. Úkryt nie je jediné miesto, ktoré by som ti chcel teraz ukázať. Táto svorka skrýva množstvo zaujímavých vecí a toto je len veľmi rýchly rýchlokurz," uškrnul sa na svojho spoločníka a zapochodoval na mieste, akoby sa pripravoval na beh. Beh bol ale úplne v tomto momente zbytočný, keďže sa oni dvaja vôbec nenachádzali ďaleko od úkrytu Sarumenskej svorky. Nicos sa ale rád zabával a potreboval zo svojho teľa dostať tú akúsi úzkosť, ktorú ani poriadne nedokázal popísať. A čo bolo lepšie ako unaviť všetky svaly na tele?
> Úkryt

Na 3 - 5 kryštálov

Nicos sa pofľakoval pri svojom spoločníkovi a vlastne ich celej malej skupinke. Áno, ich svorka mala veľmi evidentne vĺčatá. Myšlienky mu ihneď skočili k Mitsuovi, ktorý vĺčatá rád nemal. Ryšavému vlkovi sa nezdali nejako... nesympatické. Ale na druhú stranu s nimi strávil presne asi 20 sekúnd a to ani poriadne nehovorili priamo na neho. Zacvakal ušami, on sa nikdy nepokladal za vlka, ktorému by to s vĺčatami nešlo, skúsenosti ale nemal. Stále ale veril, že dokáže všetko čo by sa mu zachcelo, aj keď už dávno nebol namysleným teenegerom. ,,Shahir je evidentne veľkým gentlemanom," uškrnul sa na neho. Nicos si nevedel predstaviť, ako by reagoval on, ak by ho niekto považoval len tak za svojho otca. Trošku divné, ale nevadí. ,,Marion, asi si ani ty nevidela Danie už nejakú dobu, že?" potreboval sa uistiť, aj keď mu odpoveď bola tak trochu jasná. Toto je už skutočne posledný krát, čo ju bude riešiť, zaprisahal sa sám sebe.
,,Keď budeš mať dosť balenia vlčíc tuna, tak sa môžeme posunúť ďalej," šťuchol Shahirovi do ramena s úškrnuom. Svoj hlas držal nižšie aby ho počuli len vlci najbližšie k nemu. ,,Ale samozrejme času dosť, treba rozvíjať vzťahy."

Smrčiny >
Shahir sa s tým nepáral a vybral sa rovno za nosom. Síce on sám nemal ako vedieť ako nájsť svorku do ktorej sa práve pridal, nebolo to až také ťažké. Nakoniec predsa len nasledoval Maple, ktorá im zmizla prd očami kdesi medzi stromami. Určite nejaké dôležité svorkovské veci, ako inak, Nicos o nej nepochyboval. Ale zároveň si aj veľmi užíval to objavovanie - to nadšenie, ktoré on sám už dlho nezažil. Popravde už veľmi dlho nebol na prieskume a ak by mal povedať pravdu, na dlhú dobu y ani na nijaký ísť nemal. Mal by zostať čušať vo svorke, robiť si svoju prácu, zoznámiť sa s ďalšími členmi svorky a možno si ešte odchytiť Maple k rozhovoru. Áno, to by sa mu veľmi šiklo. ,,Je to taká veľká jaskyňa, ktorá má množstvo miestností. Zvonku je obrastená machom a vnútri je socha významných vlkov, ktorý už zomreli. Bude sa ti to tam páčiť," odpovedal mu hrdo na otázku. Veľmi dobre si pamätal okamihy kedy ju s Danie upratávali a vyvlákali von kožušiny aby sa vyvetrali.
Shahir si ale všimol vlčíc, ktoré postávali v lese a samozrejme sa k nim vybral. Nicos sa uškrnul a nasledoval ho - aspoň nebolo pochýb o tom, ktorý tím Shahir preferuje. ,,Ahojte!" pozdravil sa spokojne s krútiacim chvostom. ,,Shahir je tu nový, teraz sa k nám pridal, tak mu to tu ukazujem. Akurát mierime ku Skalisku," oznamoval. ,,My máme vlčatá?"

Maple ich opustila, Nicos sa jej pozdravil a ešte za ňou hodnú chvíľu pozeral. Veľmi dobre vedel, že má toho veľa na práci - však to bol aj dôvod prečo sa s ňou ž tak veľmi nestretával. Aj keby chcel, stále ju tak trochu bral ako svoju mamku, čo ani jeden z nich oficiálne nepovedal, ale ... no. Z myšlienok ho vyplavil až Shahir, ktorý ho rovno priamo oslovil, čo bolo fajn ak sa chcel konečne pohnúť a prestať premýšľať nad hovadinami, ako to často robieval. ,,Ale hej, jasné, že áno," uškrnul sa na neho a teraz ho už skutočne počúval. Zatiaľ čo sa bledý vlk rozprával s jeho alfou, on bol tak trochu dušou mimo, na to si ale Shahir postupne zvykne, keď sa budú poznať o niečo dlhšie. ,,A áno, prevediem ťa po okolí samozrejme!" poskočil napokon, už bol skutočne zase vo svojom tele, pohyb sa mu vracal do láb a rovno sa aj pobral kdesi medzi stromy kde sa pred pár okamihmi stratila Maple. ,,Som nakoniec ochranca, takže to tu poznám veľmi dobre, ukážem ti všetky najlepšie miesta aké poznám," otočil sa k svojmu spoločníkovi a ponad rameno na neho žmurkol. Určite mu musí ukázať vydru, úkryt a možno aj nejakú vyhliadku alebo skrýšu pod spadnutým stromom! Hej, to by bolo najlepšie. Ticho si vymenovával v hlave čo by chcel ukázať, len aby na to nezabudol - za čo by nedal labu do ohňa, ako inak. ,,Tak, prvá zastávka, úkryt!"
> Sarumen

Nicos zainteresovane sledoval ako funguje prijímanie nového vlak do svorky. Zatiaľ sa mu to zdalo okay. On si na svoje prijatie popravde až tak veľmi nespomínal; v tom období bol ešte veľmi malým vlkom a celkovo spomienky na toto obdobie mal ryšavý vlk tak trochu zahmlené. A to nie len kvôli mágii, ktorou si ho Maple takmer okamžite získala. Potom mal zase obdobie kedy si myslel, že by sa mu páčilo byť vo vysokom postavení, takmer až pod Maple. Uši mu pri tejto spminenke tak trochu klesli, jeho tínedžerská odvaha ho už tak trochu opustila a dokázal si predstaviť ako veľa práce a zodpovednosti sa v niečom podobnom nachádza. Musel na sebe pracovať, tymto faktom si bol ako jediným úplne istý. A potom sa uvidí. Možno niekedy. Ale zatiaľ by sa teda mal na niekoho prilepiť a aspoň sledovať ako všetko funguje. Trošku ohromujúca povinnosť, ale Nicos mal rád výzvy.
Veľmi bojoval so svojou zvedavosťou aby ich konverzáciu nenarúšal, no nakoniec mu to nedalo a zase urobil tak trochu krok dopredu. ,,Že kde si našiel čo?" zaujímal sa so zmrašteným obočím. Nebol si istý či úplne rozumel ae to asi nebolo tak úplne podstatné. Shahir mal... potenciál, to sa mu nemohlo uprieť. No taktiež veľa práce pred sebou. ,,Ja som ochranca svorky. Je to fajn," pousmial sa napokon. Áno, táto práca bola skutočne fajn.

Maple bola na roztrhanie. Fakt, ktorý si Nicos veľmi dobre uvedomoval a preto si veľmi vážil, že s ňou mohol stráviť nejaký čas. Aj keď to nebol úplne jeho čas, no to mu nevadilo. Veľmi rád sa zviezol na niekoho chrbte ak to znamenalo, že mohol stráviť čas so svojou adoptívnou mamkou. Najmä ak je to posledný vlk, ktorý mu zostal, po tom čo sestru nevidel už veľmi veľmi dlho. Akonáhle sa vlčica vzdialila a pridala sa k nim nejaká nová - teraz už vedel, že je nová, keďže to povedala. ,,Vravel som ti, že sme populárni," otočil na Shahira s úškrnom a hrdosťou v hlase. Akoby aj nemohol byť hrdý? Konverzácia, ktorá ďalej prebiehala sa ho netýkala, preto ani do nej nejako nezasahoval. Vedel, že ak sa k nim chce pridať, musí sa o svoju budúcnosť postarať Shahir sám. On len verne čakal aby sa potom mohli spoločne vybrať do tých svoriek, takmer z neho až sršalo nadšenie, no neplánoval sa príliš pripomínať. Nakoniec Maple mala toho dosť veľa aby ju stále s niečím obháňal. ,,Zdá sa, že sa celkom rozrastáme," povedal nakoniec aby sa na neho zase až tak moc nezabudlo. Prestúpil z nohy na nohu a sledoval Shahira, jeho odpoveď až tak nezapôsobila. Možno sa len hanbil trošku?

Okrem Maple sa medzi stromami nachádzali aj ďalší vlci, Nicos si ich všimol až o niekoľko momentov neskôr, potom čo sa priblížil k alfe. Zdalo sa, že sa mu podarilo zmeškať svorkový lov. Zase. Už niekoľký krát po sebe. Nicos sa na rýchlo zatváril kyselo. Jeden by povedal, že sa mu až vyhýba, čo vôbec nebola pravda! Ech. Ešte, že si ako svoje povolanie nevybral lovca, nad čím premýšľal. Aspoň vtedy mal pri sebe trochu súdnosti. ,,Ahojte chalani!!" zakričal za nimi, aj keď si nebol úplne istý, či sa už navzájom predstavili. Napokon posledných pár mesiacov bolo pomerne náročných a on počas nich nebol príliš dobrý v socializácii. Svoju pozornosť ale vrátil k problému - alebo skôr k tej dobrej správe, ktorú sa tak tešil oznámiť. Už sa k nim nakoniec doteperil aj Shahir a on mohol začať. Ale najskôr, ,,Ale výlet nie je nikdy na škodu si myslím. A aspoň by sme mali nejaké čerstvé informácie! Aj keď neviem na čo by nám boli tak úplne treba, ale možno?" Mykol ramenami. ,,Viem, že sme sa ale o tom bavili už predtým. A ja som za, rád pôjdem," uškrnul sa. Stále sa mu kdesi v mysli skrýval ten jeho detský nápad, že chce vidieť mágiu ostatných svoriek v akcii.
Potom sa už ale vrátil späť k bledému vlkovi, ktorý možno ani nevedel o čom hovoria. To ale nebolo podstatné. ,,Toto je Shahir a vravel mi, že o nás počul a tak, a že by sa chcel k nám do svorky pridať," pozrel sa smerom na vlk s úsmevom, akoby čakal či mu skutočne pritaká. Okay. Informácia odovzdaná - teraz sa uvidí.