Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Meandry >
Ak by Nicos skutočne dokázal počuť myšlienky, ktoré sa Lacrime premávali v hlave, chvost by sa mu rozhodne tak spokojne zo strany na stranu nekmital. Odpovedal ale rýchlo a pokojne, stále si mysliac, že je snáď úplne nezraniteľní. Pri vĺčatách a mladých vlkoch bolo snáď normálne, že sa predpokladali za kráľov sveta, ktorým sa nemôže nič stať, no Nicos už bol vo veku kedy by si mohol uvedomiť, že to nie je vždy pravda. ,,Bol som sprostý a myslel si, že tráva je zelenejšia kdesi za kopcom," mykol plecami. ,,Ale neľutujem to. Tu som spokojný a mám aj dojem, že sem patrím, takže to nakoniec všetko dopadlo ako malo," uškrnul sa na vlčicu, no tá sa už topila v niečom inom. A Nicos sa veľmi rýchlo utopil v predstave, ktorú mu ponúkala. Až teraz si uvedomil čo mala vlčica na mysli, až mu po chrbtici preskočila triaška. Kútikom oka sa na ňu zahľadel a chvost mu ochabol medzi zadnými labami s ušami posunutými k zátylku. Lacrima svojim prirovnaním skutočne buchla klinec po hlavičke a on, ako vlk, ktorý tiež príliš neobľuboval vodu, sa s podobným problémom dokázal zžiť. Premeral si ticho Lacrimu akoby očakával, že objaví nejaký spôsob ako sa dostala do jeho hlavy, no ak tam niečo také bolo, vlčica to dokázala veľmi efektívne skryť. ,,To znie ... pomerne.. špecifické," snažil a vravieť so svojim bežným hlasom, ktorý by neprezrádzal žiaden problém, no momentálne mal dojem akoby mu dakto visel na chvoste a ťahal ho za srsť.

Poprosím k bonus šťastia a hviezdu do obratnosti! Dakujeeem

Přidáno

Pahorkatina dlhých uší >
Vlčica mu vykala, to si uvedomil až v tomto okamihu. Z jednej strany sa mu prejav zdvorilosti pozdával, neuvedomujú si, že by sa takto mal ku každému správať aj on. Jeho hrudník avšak aj tak kúsok podrástol, na podobné správanie nebol práve zvyknutý, keď celý svoj doterajší život prežil v spoločnosti vlkov, ktorý mu boli viac ako len blízky. Bolo to len teraz čo odvažoval za hranice svorky bez sestry a stretával nových - neznámych, vlkov. ,,Woah, ja som na juhu nikdy nebol," zanôtil v úžase, snažiac sa nechať konverzáciu nejako prúdiť. Vlčica bola skúpa na slovo, odpovedala priamo a nepridávala ku svojim vetám nič naviac čoho by sa Nicos mohol chytiť. Každý z nich si ich spoločnú konverzáciu vyložil úplne naopak. ,,Ja som prišiel zo severovýchodu. Naša svorka žila v horách. Nie moc vysokých ale bolo to super. Sarumenský les je podobný ako ten náš čo sme mali," pokračoval spokojne. Z jeho slov sa dalo vyčítať jediné - Nicos mal svoju svorku skutočne rád. Však prečo by aj nie?
,,Uh, čo ja viem. Čo je na tom zlé?" jemne naklonil hlavu na stranu. Samozrejme, zdieľať informácie mohlo byť nebezpečné, avšak čo sa stalo už nebolo úplne relevantné v jeho živote. Lacrima sa snáď bála, Nicos na to ale nemal dôvod. Alebo si to aspoň myslel. ,,A nemusíme si vykať nie? Ale tak nemusíme byť kamaráti ak nechceš.." kukol na ňu, chvost sa mu spokojne kmital pri zadných nohách.
> Ronherský potok

,,Myslel som si!" uškrnul sa. Nebolo ťažké uhádnuť čo svojimi slovami myslela, napokon bolo ale najlepšie, že sa opýtal. Vždy bolo najlepšie ak sa predišlo akýmkoľvek dohadom a všetko bolo na správnom mieste - nie žeby sa toho vždy držal, niekedy nedokázal zastaviť svoje myšlienky, ktoré sa pohybovali ako rozbehnutý búval a len ťažko ich dokázal zastaviť alebo poopraviť. ,,To je nejaký špeciálny jazyk, čo používa tvoja rodina?" vyzvedal ďalej zatiaľ čo sa pomaly pohol smerom, ktorým mali namierené. Nie žeby sa nejako ponáhľal, no ic lokácia sa veľmi pomaly menila. ,,Si z ďaleka? Celkom to znie akoby si bola z ďaleka. Ja si u poriadne nespomínam ako ďaleko som sa narodil, bol som dosť malý keď som sa sem dostal. Môj príbeh je trochu.. um," ku konci svojho preslovu sa mu nálada mierne zniesla smerom nadol. Odkašľal si, on nebol vlkom, ktorý by trávil príliš vela času v minulosti a možno bola skutočnosť taká, že tam toho nemal veľa vysporiadaného. Jednoduchšie sa veci skrývali než sa s nimi bojovalo na vojnovom fronte. Ktovie, možno sa k nemu všetko čo sa stalo napokon raz vráti a kusne ho do zadku - to nemohol vedieť a v tomto momente a ani v tom ďalšom sa nad tým neplánoval trápiť. ,,To je jedno, možno niekedy ti porozprávam. Ak by si chcela," usmial sa na vlčicu s tichým kmitaním chvosta. Veď... prečo vlastne nie. Možno raz ak budú kamoši.
Vlčica mu pripomenula aký cieľ vlastne spoločne majú. ,,Jojo, Lacrima. Skvelé meno. Poďme nech nám nezdrhne ďaleko," jeho pomalý krok sa zmenil na pomalý klus. Kútikom oka sledoval svoju spoločníčku aby mohol prispôsobiť rýchlosť svojho behu.
> Meandre

,,Oh okay," Nicos si to najskôr smeroval úplne inam než napokon vlk ukázal. To však nebol problém, respektíve to bol problém ktorý sa dal pomerne jednoducho vyriešiť ak sa niekomu chcelo. A že sa mu chcelo! Aj keď akási časť jeho mysle mu do uška v sestrinom hlase šuškala, že sa teší príliš skoro. Ešte ani len neskočil a on už nie len kričal hop ale dokonca sa vystatoval svojim ladným pristátím. ,,Lov srny je náročný pre jedného vlka, sa nečudujem, že ti zdrhla aj keby som tu nebol," uškrnul sa. O skazených lovoch toho Nicos niečo vedel, aj keby to nahlas snáď nikdy nepriznal. Miesto zo zeme teraz svoj nos nasmeroval smerom k oblohe, ako to robievala Danie - snažil sa oslniť, aj keď nemal ako vedieť, že v tomto prípade to ale že skutočne nebude fungovať. On sa ale cítil dobre! A mal dojem akoby to bol práve on kto mal situáciu pod kontrolou. A možno si chcel aj niečo dokázať, to však bola ale už úplne iná konverzácia. ,,Ale spolu to zvládneme, som si úplne istý. Alebo možno stretneme ešte niekoho kto by sa k nám pridal, to by bolo cool-" zamýšľal sa nahlas a netrvalo dlho aby si pripomenul, že by mal skôr menej kecať a viac čuchať. Zopár ráz sa zhlboka nadýchol aby dostal vzduch hlboko do nosa a nakoniec sa pobral smerom ktorým ho Sirius posielal. Pravda bola taká že nič necítil. Minimálne teda žiadnu srnu. ,,Možno vybehla von z lesa, tam sa stáda zdržujú najviac, nie? Sa pozrieme," spokojne kmital chvostom počas toho ako sa snažil pozerať aj ped seba aj kútikom oka sledovať svojho spoločníka. ,,Sírius! To si zapamätám, to je celkom jedinečné meno."

VLK 1
Vlčica mu v rozhodovaní príliš nepomohla, ich konverzácia nebola kvetnatá a skôr než ich slová bolo počuť šepot vetra. Nicos prestúpil z nohy na nohu, pravda bola taká, že prítomnosť vlčice mu bola omnoho viac príjemná, než jeho dvojníka. A to aj napriek tomu, že sa príliš neporozprávali. Odtrhnúť pohľad od lesa mu trvalo tiež dlho, ich sekundy akoby sa naťahovali a Nicos si pripadal akoby sa miesto vzduchu pohyboval v želé. ,,Sí?" kmitol uchom a uškrnul sa na svoju spoločnosť. Hlava sa mu zvedavo naklonila do strany - ryšavý vlk ešte nepočul nikoho rozprávať iným jazykom než ktorý poznal a tak trochu predpokladal, že to bola norma. ,,To znamená čo?" pokračoval s nadšenou zvedavosťou počas toho ako sa pomaly začal hýbať smerom kde zmizol jeho dvojník. Aj tak, aj keď sa pohnú v tejto minúte, ten už bude snáď kdesi za horami. Záležalo na tom ale? Možno ani tak veľmi nie. ,,Ja som inak Nicos. Nicos zo Sarumenu! Teším ma!"

Srna. Samozrejme, čo by bolo lepšie ako taká parádna vypasená srna? Až sa jemu samotnému vydrali sliny do tlamy - pravda ale bola taká, že ani on nemal najmenšieho tušenia či sa im podarí srnu uloviť. Nicos nebol lovcom. Samozrejme dokázal by sa nejakým spôsobom uživiť sám ak by musel. So sestrou lovili zajace pomerne s dobrou bilanciou, no srna bola pomerne vysoko na zozname náročnosti. Ale dvaja by to mohli zvládnuť? V rýchlosti si vlka pred sebou premeral a stačilo mu si len vzdychnúť. Stále lepšie ako uloviť jedného jeleňa. ,,Fajn, ešte že tak," mykol ramenami nad ich situáciou. Zdalo sa , že ani jeden z nich nehodlal priznať, že lov nie je ich silná stránka. Nebol ale dôvod prestať hrať formu, najmä ak chcel jeden zapôsobiť na toho druhého. Nicos sa snažil pôsobiť veľko, predsa len.
,,Ale naozaj som ju nevidel... Nevieš ktorým smerom šla aby me sa príliš po lese nenaháňali?" jemne naklonil hlavu na stranu aby z vlka vytiahol informácie, ktoré by im mohli pomôcť. Nicos aspoň vedel ako začať, aj keď lov napokon do konca nedotiahnu. Aj keby ryšavec veľmi chcel. Čo všetko sa mohlo pokaziť? Už sa pripravoval na chuť mäsa na vlastnom jazyku. Zatiaľ čo čakal na odpoveď hľadel naokolo seba akoby veril, že srna sa pred nimi objaví a nebudú sa musieť hrabať v spadnutých listoch pri stopovaní - vyzeralo to tak, že okolie budú musieť predsa len preskúmať. ,,Prilákať korisť? Týmto?" Nicos pozrel dolu na svoje ramená a musel sa zasmiať. ,,Nemyslím si," kývol hlavou a preskočil jeden z kmeńov, ktoré im zavadzali vo výhľade. Nos priložil k zemi aby sa mu podarilo zachytiť nejaký pach - v tomto momente akýkoľvek. Srna alebo nie, vždy bolo fajn mať aj zadné dvierka, ak by prvá možnosť nevyšla. ,,Ty máš fakt zaujímavé myšlienky, nebudem klamať. Inak, ja som Nicos. Keď už ideme spolu loviť, aby sme sa aspoň kus poznali," kmital chvostom. Ryšavý vlk si jednoznačne rád robil nových kamarátov. Už stačilo len aby sa objavila nejaká duša, ktorú by mohli uloviť a najesť sa.

September 03/10 || Crowley

Obaja na seba hľadeli s nie príliš spokojným výrazom. Zatiaľ čo Nicos po tmavom vlkovi zazeral mrzuto zazeral a ten druhý mu zase nedával príliš možnosť poznať čo sa skrýva za maskou. Metaforicky aj doslova. Ryšavec sklonil hlavu, snažiac sa zachytiť pohľad očí vlka zatiaľ čo mu vo výhľade zavadzala nejaká stará ošúchaná lebka, ktorú Boh vie kde tmavý vlk mohol nájsť! Nad tým ale nebolo treba sa príliš zamýšľať, po veľmi dlhom čase nemal ryšavec dobrú náladu - najmä po tom ako si predstavoval, že strávi pokojný deň kdesi kde ho nebude nikto vyrušovať. Na mieste, kde mu za chvostom nebude stáť ani jeho sestra snažiac sa ho prinútiť aby upratoval zatuchnuté kosti. Aj keď jedna kosť tu na upratovanie bola. ,,Za to ty toho máš na hlave celkom dosť," uškrnul sa. Vlk pred ním nebol o moc starší ako on sám a dokonca sa na seba postavovo celkom podobali - Nicos bol pekne vykŕmení, nepríliš tučný, no i tak mu chýbal cvik. Aj napriek tomu, že bol strážca hraníc, stretov s vlkmi príliš veľa nemal. Tmavý vlk mohol vidieť, že sa priamo na neho šinul s vrtiacim chvostom no zúrením na perách a v hrdle. Od láb mu odskakovali vlhké kamienky. Zubami chňapol vlkovi neďaleko nosa a prednými laba hnedými od blata sa zaprel vlkovi o ramená snažiac sa ho vyviesť z rovnováhy aby mohol po lebke chňapnúť znovu a dostať ju tak do svojho vlastníctva. A možno pri svojom pokuse nevypichnúť vlkove oči, to by bolo rozhodne vhodné. ,,Nebráň sa, mohol by si?!" cvakol zubami keď mu laby dopadli späť na zem a on stiahol masku smerom k sebe.

September 02/10 || Crowley

Okolie jazera bolo pokojné, Nicos sa príliš nebál preto ani pŕliš nepozoroval čo sa deje. Spod svojho kríka kde ležal nemal ani úplne najlepší výhľad ale jemu to vyhovovalo. Tieň, ktorý mu poskytoval stačil na jeho spokojnosť. Práve si vyberal bahno spomedzi prstov predných labiek a spokojne si pohmkával, keď ho do strany hrudníka trafil kameň. Ako väčší komár, alebo nejaké iné nepríjemné zvira prahnúce po krvi. ,,JAU!" vyštekol a takmer okamžite sa vrhol na nohy akoby očakával ďalší útok - teda ak tento akt bol vôbec útokom, o čo sa v tomto momente dalo polemizovať. Konáre kríku sa mu zapierali o srsť keď sa pokúšal nájsť zdroj svojho diskomfortu. A že ho aj objavil pomerne rýchlo, keďže tmavý vlk asi nejako nepokúšal skrývať. ,,Hej to bolo za čo?" zavrčal, srsť na chrbte sa mu mierne naježila keď poklusával k vlkovi, ktorý sa zdal byť niekde okolo jeho vlastného veku - pravda, mohli byť rovesníci, to však ani jeden z nich nedozvie kým sa medzi sebou poriadne neporozprávajú.

Vlk 2
Ihneď ako bola položená otázka, dalo sa jasne vidieť, že vlk znervóznel. Nicos to v tom okamihu mohol pripisovať takmer čomukoľvek než tomu čo bola skutočnosť. Najmä keď sa on sám snažil pôsobiť milo a spokojne popri tom kmital chvostom. Snažil sa pôsobiť priateľsky, no nie vždy sa stretol s rovnakou reakciou. Jeho kmitanie sa ale zastavilo ihneď ako mu vlk oznámil čo sa stalo. Ticho prestúpil z nohy na nohu ,,EEEh, tak to teda prepáč, to je nemilé" uši sa mu stiahli k hlave a aj on ustúpill o krok dozadu. Okay, zdalo sa, že vlk skutočne potreboval svoj priestor. Aby po ňom ešte neskočil za to, že mu prekazil lov alebo také niečo. Nicos si skutočne nechcel s nikým prečesávať srsť, toto by bol jeho prvý boj. ,,Akože pomôcť by som ti mohol, aj ja som celkom hladný," spýtal sa. ,,Čo si lovil konkrétne?"
Vlkov záujem sa presunul niekam inam, čo bolo fajn, Nicos bol rád, že jeho ozdoba si zaslúžila pozornosť. Presne pre tento dôvod ju predsa len stále ťahal so sebou aj keď občas mohli byť parohy viac ako len nepraktické. Ale vyzerali coolovo, tak či onak. ,,Heh, toto? Páčia sa ti? Som ich našiel v našom lese a myslím si, že sú dosť super," napol hruď aby parohy poskočili o niečo vyššie a vlk si ich mohol lepšie prehliadnuť. ,,Vyzerám s nimi väčší, nie?"

Vlk 2
Nebolo ťažké stratiť sa vo vlastných myšlienkach ak práve tie boli to najhlasejšie čo ste v tom okamihu počuli. A že Nicos sa veľmi rád počúval! Aj keď často si nevenoval práve najmilšie slová vo svojej mysli, na tom však príliš nezáležalo. Ryšavý vlk sa neučil všetky problémy, ktoré by s ním mohli vlci mať a nenechal sa na ne len tak zabudnúť. Jedným z týchto problémov bol však aj dvojník, ktorý ale rozhodne nebol len v jeho hlave a teraz sa kdesi na lúke rozprával s cudzou vlčicou - a on osobne nemal najmenšieho tušenia ako tento problém poriešiť a nezostávalo mu nič iné ako si len teatrálne povzdychnúť a žuchnúť a do trávy!
Rozptýlenie ale prišlo skôr akoby očakával a bez akéhokoľvek prosenia osudu. Ryšavý vlk rovno vyskočil na laby a rovno aj spokojne krútil chvostom. ,,Oh hej hej!!" pozdravil sa. ,,Nevyrušujem tu nič dôležité, že?" uvedomil sa nakoniec. ,,Popravde som v týchto končinách ešte nebol," priznal sa a bola to skutočne pravda. V rýchlosti do nozdier vtiahol dva či tri hlboké nádychy aby zistil, či neprehliadol územie svorky. Keby náhodou. Ale zdalo sa, že nie.

September 01/10 || Crowley

Na to ako veľmi nemal rád ryšavý vlk vodu, tak sa k nej v poslednom období dostával pomerne často. Hladina jazera bola skutočne hypnotická, to musel priznať - no tento fakt on osobne skôr pridával k dôvodom prečo sa ďalej veľkým telám vody vyhýbať. Nepýtajte sa prečo, všetko to bolo len o pocite, nie nejakej veľkej logike, ktorú by mohol poskytnúť širokej verejnosti. Vo svojom veku si už veľmi dobre uvedomoval, že jeho strach bol viac ako len iracionálny a bol čas ho nejako zmeniť. Bez sestry za zadkom, ktorá by mu ale stále pripomínala ako hrozne smiešny je sa mu na zlepšení svojich životných podmienkach pracovať nechcelo. Zvalil sa kdesi do tieňa, pod kríky s pekným výhľadom na vodu. Zem pod jeho bokom bola vlhká, teplo v noci už nebolo dostatočne silné na to aby všetko úplne vysušilo a on mohol byť spojný. Aspoň jemu samotnému nebolo príliš teplo. Babie leto hralo v plnej sile. Nicos vedel, že čoskoro začne jeseň, jedno z jeho najobľúbenejších období - najmä teda preto, že toto obdobie bolo presne obdobie silných hmiel, ktoré tak veľmi miloval!

Vlk 1
Nicove nadšenie z rozhovoru sa nestretlo s rovnakou energiou než s akou prišiel - to mu však nevadilo. Už bol na podobné zvyknutý. Jeho chvost však i tak zastal medzi zadnými labami, keď sa mu podarilo premerať si vlka pred sebou. Jazva a sivé oko sa veľmi jednoducho dalo prehliadnuť ak ste to v zápale niečoho iného neočakávali.Ryšavý vlk nebol zrovna dvakrát najtaktnejší, ihneď ako si však uvedomil, že na vlčicu civí, stiahol pohľad k zemi a zahmýril sa. Mal však šťastie, že jeho a vlastne i pozornosť jeho spoločníčky, bola na ďalšom vlkovi, vlastne ktorého zásluhou sa stretli. Ten zase tupo civel na nich, až mal Nicos zase pocit, že je to skutočne jeho dvojník. ,,Hrrrm-" zavrčal si popod nos ako sledoval vlka miznúť v lese smerom kdesi na sever. ,,Mal by som? Myslíte?" pohľadom sivých očí preskakoval z vlčice na vlka a nebol si istý čo by malo byť jeho správne rozhodnutie. Nie žeby si nemyslel, že by mal na druhého Nicosa dávať pozor, ale na druhej strane... je problém, ktorý nevidíte stále vašim problémom. Prestúpil z nohy na nohu ešte stále nerozhodnutý. ,,A pridáte sa?"

Vlk 2
Ronherský les >
Nicos kráčal smerom ďalej od Sarumenu aj keď jediné čo teraz chcel bolo vrátiť sa domov a nájsť sestru ležať kdesi v nore na hromade kožušín, ktoré sa im podarilo po konci zimy vyprášiť a povymieňať. Nie žeby sa mu chcelo vrátiť k vyťahovaniu starých kostí z hlbín ich Sarumenského úkrytu, vtedy sa mu pekne nadvihoval žalúdok a preto by to radšej nechal na niekoho iného. Na lovcov možno? Alebo radšej na učiteľov? Mala ich svorka vôbec niekoho kto sa mal starať o ich územie? A posledná otázka - nebola presne toto jeho úloha ktorej by sa mal držať? Ako ochranca mal za úlohu starať sa o hranice, ale zdalo sa že to nebolo jediné čo by mal robiť. Napokon to bol presne on, na koho ramenách ležalo ich územie a jeho dobrý vzhľad by mal byť práve od neho.
Nicos nespokojne zavrčal popod svoj ohrnutý nos. Odpoveď, ktorú sám sebe ponúkol sa mu vôbec nepáčila a radšej ju ani nechcel počuť nahlas. Bolo mu jasné, že ak by tu v tomto momente bola jeho ryšavá sestra, presne túto informáciu by mu spokojne chrstla do tváre. Yucky!

Vlk 2
Pahorkatina dlhých uší cez Zlatavý les>
Nicos držal ohrnutý no ako si to šinul smerom ... preč. Kdekoľvek, popravde. Len dosť ďaleko na to aby sa mu podarilo zabudnúť na vlka, ktorý vyzeral tak veľmi rovnako ako on. Napokon, predsa len to nemohol byť on, nie? Však on bol predsa ON, a toto miesto bolo už dávno obsadené. I tak mu to ale stále poriadne nešlo do hlavy. Čo sa mohlo stať a čo to malo znamenať? Čo by na to povedala Maple? Danie? Ani jedna z nich však nebola pojeho boku a on zostal na riešenie problému sám. Nebol na to príliš zvyknutý, najmä teda preto že on bol skôr dobrodruhom. Veci naokolo neho sa vždy nejako vyriešili, zase až tak veľmi sa nad nimi zamýšľať nemusel. Alebo také niečo. V tejto chvíli sa ale naskytovala otázka, čo bude robiť ďalej - mohol sa vrátiť do Sarumenu, samozrejme, to by ale nič nevyriešilo a ešte by na neho vlci divne hľadeli, ak by sa tam razom ukázali dvaja. Sarumen bol v poslednom čase jedine na čo myslel, minimálne po tom čo už tak dlho nevidel svoju sestru a nemal ho kto odvádzať od práce - samozrejme preháňal. Práve Danie bola tá, ktorá ho poháňala aby robil aj veci, ktoré boli nad rámec jeho kompetencií a možno to tak bolo aj dobre. Predsa len ak sa chcel niekedy stať betou vo svojej svorke, nemohol mať klapky na očiach a robiť len to čo mu niekto povedal. Musel zobrať iniciatívu do svojich vlastných láb a možno dokonca aj zariadiť niečo navyše. Ale čo také? Čo by taký obyčajný vlk ako bol Nicos zariadiť?
So zahmkaním sa posadil na zadok a sklonil uši. Presne toto boli chvíle kedy mu zas a znovu chýbala sestra. Ona by vedela čo robiť, aj keby sa tomto momente Nicos mohol báť, že by sa mu vysmiala alebo nebodaj ukradla jeho sen do budúcnosti! Akože horší sen ako stať sa vládcom mágie to skutočne nebolo, to by musela uznať aj jeho sestra a navyše by sa týmto dalo o niečo jednoduchšie chváliť než ovládaním mágie, čo nie je ani príliš exaktná veda. Určite to nemalo nič spoločne s faktom, že Nicos ešte stále poriadne neobjavil svoju mágiu. A určite ho to vôbec nesrdilo. Áno, toto bol omnoho lepší plán a ryšavý vlk už dokázal vo svojej mysli vidieť aké super extra cool by to bolo! Len na som skutočne musí ešte poriadne zapracovať, aby bolo nakoniec všetko presne podľa jeho predstáv. Po tomto zapriahaní sa mal zase dôvod pohnúť sa dalej a prísť na spôsob ako sa zbaviť svojho nepríjemného dvojníka, ktorý mu cucal krv aj keď sa od neho nachádzal v tomto momente pomerne ďaleko.
> Hrušňový sad