Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Advent 1. - Úloha 4. Zaspievaj niekomu koledu
Nicos mohol vidieť ako sa k nemu vlk blíži už zďaleka. Na primrznutej bielej tráve srsť Zed tak trochu vyčnievala - napokon presne tak ako tá Nicova, ale na to si už ryšavý vlk zvykol. Presa len keď žijete celý život s ryšavou srsťou, jeden s zvykne, že ste pomerne nápadný. Nevadilo mu to ale však, spokojne kmytal chvostom keď videl ako sa k nemu vlk blíži. Videl ich pomerne dávno, omnoho menších ako boli teraz a popravde si nebol práve istý čo s nimi bolo a nemal žiadne informácie o tom ako sa im darilo vo svorke. Ale popravde, to nemal už o dosť vlkoch. Vlci sa často navzájom zabúdali informovať. ,,Šťastie, zdravie, pokoj vlčí - vinšujem dnes vám!" Nicos nadšene vyhŕkol do spevu keď sa už Zed nachádzali vážne neďaleko neho. Jednalo sa vlastne o pozdravenie bez pozdravu a bol si takmer istý, že to pochopia. A ak nie, aj tak dobre. Nicos mal dobrú náladu a rozhodol sa to trošku bezočivo urobiť každého problémom. ,,Zďaleka ja idem, novinu vám krásnu nesiem, čo sa stalo dnešnej zime v meste Sarumen! smial sa ako dokončil svoju nôtu. To však nebolo všetko čo chcel svojej starej známej venovať. Teda.. neboli až taký veľký známi, Nicos sa ale správal pomerne familiárne takmer ku každému.
,,Sme sa už dlho nevideli. Ako sa darí Zed?" zaujímal sa s jemne naklonenou hlavou. Asi toho bolo skutočne dosť ak sa chceli uviesť do obrazu v tom čo sa s nimi dialo od ich posledného stretnutia. ,,Nepôjdeme sa niekam zahriať? Napríklad na púšť? Tá zima mi už teraz zalieza za prsty," odfrkol si. Ani si radšej nechcel spomínať na to aká zima bola minulý rok. Snáď v tento to bude lepšie!
>Uholný hvozd

December || 1 || Maki, Leo
Krpci nakoniec na jeho parohy nereagovali presne ako si predstavoval. Na jeho tvár sa predral nespokojný výraz a dokonca sa mu na ňufáku utvorila vráska. Ak by sa jednalo o neho v ich veku, bol by nad takou ozdobou takmer až vo vytržení! Zdalo sa, že dnešná generácia nevedela čo je super - a že Nicos nebol až taký starý. ,,Neviete čo je dobré kluci," uškrnul sa napokon. Nie, žiadny dvaja chlpáči ho nevyvedú z mieri. Na to bol ryšavý vlk až priveľmi kľudný. Ďalšia otázka jedného z mladých ale trošku prekvapila. ,,Ale hej, aj hady.. líšky a rosomáky tiež. Ale hlavne vlci," odpovedal mu hrdo. Vyskočil na laby a rovno sa aj prikrčil, udržujúc očný kontakt s Makim, ktorého meno ale nepoznal. ,,Teraz si predstav, že sa niekto plíži na území vašej svorky," začal sa pohybovať okolo dvoch vĺčat aby im ilustroval o čom rozpráva. ,,Ale nevie, že ho niekto videl a ochranca svorky je mu už v pätách! Myslí si, že už vyhral, že sa mu podarí čo zamýšľal," Nicos si svoje momentálne rozpoloženie pomerne užíval. Zatiaľ stále nerozumel prečo sa Mitsuovi vĺčatá tak veľmi nepáčia. Však je s nimi sranda. ,,A potom pred neho vyskočí ochranca s takými parádnymi parohmi na ramenách!" zastavil a vyrovnal sa, akoby prezentoval svoj postoj v momente keď si robí svoju prácu. Chvost vysoko vo vzduchu a na tvári rozhodný výraz. ,,Podľa mňa tieto parohy rozprávajú o sile a odhodlaní skoliť také veľké zviera. Niečo čo si zaslúži uznanie," jemne na nich žmurkol. Nakoniec ak nebudú vedieť oslavovať aj malé víťazstvá, tak sa budú mať len horšie. Alebo také niečo, Nicovi psychológia až tak veľa nehovorila. A možno tak trochu počítal s tým, že vĺčatá nevedia presne ako to s parohami funguje. Na to ale teraz nezáležalo! ,,A keby došlo k boju, aspoň ten vlk nemá priamy prístup k môjmu krku!"

// Troška mi je ľúto, že táto hra nebude canon joj xD

Sarumen >
Aj napriek tomu, že vyšiel zo svojho lesa, stále si držal Sarumen za chrbtom. Už mal obchodené snáď všetky lúky po okolí a stále mu boli vzácne. So svojim talentom odskakovať od všetkého mal vždy čo nové nájsť - nakoniec čo bolo viac? Nicos toto miesto poznal, v lete a najmä na jar žiarilo farbami kvetov a rovnako tak aj ich vôňou. Teraz však bola malá lúčka celá premrznutá, ako sa na listoch rastlín tvorila námraza. Čo tu presne robil ani sám nevedel, ale mal rád prehľad o tom čo sa deje na hraniciach aj keď úplne nestrážil. A zdalo sa, že z tejto lúky bol celkom pekný rozhľad aby sa dokázal pozrieť čo sa ktorým smerom deje. Nie žeby sa toho dialo nejako veľa - to bolo nakoniec dobré! Nech len bolo všetko pekne pokojné a nič sa nedialo. Zima sama o sebe vie byť pekne silným zážitkom ak sa práve rozhodne napadnúť dva metre snehu alebo bude mraziť, že vám aj oči zamrznú. Len nech všetci pekne zostanú doma a dajú pokoj. Ešte, že Nicos vedel, že brať si svoje vlastné rady aj tak nikdy nebude.

Nebolo jednoduché prinútiť sa odísť z úkrytu, ktorý bol tak príjemný ako tento. Nicos sa spoločne so Shahirom už hodnú chvíľu rozvaľoval na kožušinách a akosi čakal, že čas prestane plynúť a on bude môcť zostať takto ešte niekoľko mesiacov. Však čo bolo lepšie ako počas chladného veterného počasia ležať zababušený v chlpatých dekách? Pri predstave, že by mal ísť von ho takmer až striaslo, avšak čím ďalej tým si viac uvedomoval, že sa tomuto nakoniec nevyhne. Hlasno si povzdychol a zodvihol sa na laby. Jeho myseľ sa ešte len vysporiadavala s faktom, ktorý ho za chvíľu prepadne. ,,No Shahir, to bude zatiaľ asi všetko z našej náučnej jazdy," prihovoril sa novému kamarátovi, keď si bol istý, že už nespí. ,,Ešte toho bolo kus čo som ti chcel ukázať, no budem sa musieť pobrať. Aspoň zatiaľ," uškrnul sa. ,,Môžeme pokračovať keď sa vrátim, čo ty na to? Som zvedavý na tvoj výraz, keď to uvidíš," tešil sa ryšavý vlk a už sa skutočne prehovoril postaviť a vyjsť von. Náplasť bolo predsa len najlepšie strhnúť čo najrýchlejšie a bez otáľania.
> Liliový palouk cez Sarumenský les

November || 6 || Maki, Leo
Šteniat evidentne nebolo nikdy dosť a do ich spoločnosti sa pritiahlo ďalšie. Zdalo sa, že sa poznali, ich srsť bola postrašená podobnou farbou a tak aj Nicovi pomerne rýchlo došlo, že by sa mohlo jednať o súrodencov. Samozrejme, na ich konverzáciu to vôbec nebolo podstatné, keďže sa ryšavý vlk neplánoval vypytovať ani na to kde bývajú a ani moc na to čo sú zač. To by bolo takmer vrcholne nevhodné a hlavne tak trochu strašidelné. Aj keď na druhú stranu, Nicos si ešte stále len veľmi ťažko uvedomoval, že už je vlastne tak trochu dospelý a jeho vlčacie roky sú ďaleko za nim. ,,Hej, hej. Trénovanie sa vždy zíde! Potom budeš mať veľké svaly a také niečo," dokončil svoju vetu do stratena, keďže popravde ani sám netušil čo chcel svojimi slovami povedať. Vyrušila ho totižto otázka na jeho parohy, čo ho takmer okamžite naštartovalo. Tak veľmi rád rozprával o svojich parohoch! Popravde sa čudoval, že sa ho na ne nepýtalo viac vlkov - on si myslel, že sú super cool a to bolo hlavné! ,,Oh toto?" labou prešiel po lesklom paroží, ktoré bolo vyleštené od jeho srsti. ,,To je taká dekorácia, ktorú som si rozhodol nechať. Podľa mňa vyzerá dosť nebezpečne a vôbec nie divne!" zazrel na malého vlka, no veľmi rýchlo sa narovnal a ďalej hrdo pokračoval. ,,Pri moje práci ochrancu svorky si myslím, že je fajn keď vyzerám zastrašujúco."

November || 5 || Maki, Leo
Nicos sa zase pohyboval mimo svorky, v poslednej dobe to bolo takmer vždy. Už sa pomaly začínal cítiť blbo a pripravoval sa stretnúť s Maple. Síce si nebol istý čo by to skutočne niečomu pomohlo, to však asi nebolo úplne podstatné - hlavne aby sa on cítil lepšie. Preto sa chytil hneď prvého rozptýlenia ktoré sa mu dostalo do očí. V tomto momente to bolo vĺča, mladší vlk, ktorý sa ťahal nad zemou s niečím. Nicos si z diaľky nebol úplne istý o čo sa jednalo, to bolo ale nakoniec asi taktiež jedno. Všetko bolo jedno a všetko bolo super! Spokojne s krútiacim chvostom preskákal k vĺčaťu, bez toho sa obhliadal či niekde nie sú jeho rodičia.
,,Ahoj kamoš," pozdravil sa spokojne a až teraz si poriadne uvedomil čo vĺča robilo. Musel sa zasmiať. ,,Ty si ho teda zničil poriadne," uškŕňal sa nad koreňom, ktorý už asi viac nebude pre strom potrebný. Evidentne. ,,Skvelá práca, už určite nebude robiť tým stromom žiaden problém."

Sarumen >
Nicos si to cupital pekne rovno k úkrytu, ktorý pokladal za ten najkrajší. Pravda bola však, že nemal najmenšieho tušenia ako vyzerajú úkryty v iných svorkách, keďže v žiadnej nikdy nebol ak nepočítal práve svoju rodnú svorku. Na tú si už pamätal však len veľmi málo a ani sa k nej nejako extra v myšlienkach nevracal. ,,Máme tu niekoľko miestností - pre alfy, bety a ostatných trochu hlbšie vzadu. Ukážem ti sochu, ktorú máme v spoločenskej miestnosti," začal vysvetľovať čo sa kde nachádza. Vždy labou alebo chvostom ukázal na miesto o ktorom hovoril a snažil sa popri tom pôsobiť ako skúsený učiteľ. Pravda bola taká, že si svoju momentálnu pozíciu veľmi užíval a celkom sa mu pozdávala - nie dostatočne však na to, aby vymenil svoju pozíciu ochrancu. Aspoň zatiaľ!
Ryšavý vlk svojmu spoločníkovi taktiež vysvetlil koho to bola socha v ich spoločnej miestnosti a prečo tam vlastne je. Nakoniec mu ukázal miesto na zásoby a spomenul oheň, ktorý určite Shahirovi neunikol, keďže sa nachádzal v strede... No v strede všetkého. ,,Super miesto nie?" kukol na neho napokon s radostným úškrnom. ,,Chcel by si si oddýchnuť teraz? Lebo toto ešte nie je všetko a mám v rukáve ešte niečo!" spokojne sa posadil na kožušinu neďaleko ohňa, ktorý na jeho ryšavú srsť hádzal ešte viac hrdzavé odlesky. ,,Ale to kľudne počká a môžeme si kus pospať."

November || 4 || Mordecai
Vlk sa na jeho slová zasmial, čo bolo pre Nicosa pomerne dobrým znakom. Mal rád vlkov čo sa smiali, vyzeralo to priateľsky a ryšavec veľmi rád dával prospech z pochybnosti. Veď načo sa zbytočne zapodievať niečím čo ani nemusí v prvom rade existovať? ,,Oh?" jemne naklonil hlavu na stranu a pozrel vlkovi do tváre. ,,Aj ty niekoho hľadáš? Možno by som ti vedel nejako pomôcť ak budem vedieť. Rozhodne by som sa o to aspoň pokúsil," uškrnul sa s myknutím ramien. Nicos vždy veľmi rád pomohol keď mohol, ešte zatiaľ nikdy mu neprišli jeho rozhodnutia kusnuť do zadku, tak ani neplánoval prestať. V očakávaní hľadel na svojho spoločníka, no ich konverzácie boli trošku rozhádzané.
,,No.. Asi hej. Ja popravde o liečení moc neviem. Na to bola dobrá moja sestra, tú to veľmi bavilo," hovoril vlkovi. Áno, Nicos veľmi rád hovoril, možno aj veci, ktoré nikoho nezaujímali - dakedy jednoducho nevedel sklapnúť. ,,Ja som Ochranár, to ma baví omnoho viac a nemusím si pamätať ako vyzerajú všetky bylinky," vravel hrdo. Ryšavý vlk mal svoju prácu skutočne rád a dokonca by povedal, že v nej bol aj docela dobrý! ,,Ale keby sa to náhodou zhoršilo, tak si spomeň na moje slová, hej?"

November || 3 || Mordecai
,,Nechcel by si napomáhať s... dobrým úmyslami?" nadvihol obočie nad vlkovými slovami, no tak trochu mu mykalo kútikom úst. Napínanie príliš dlho nevydržal a vyprkol do príjemného smiechu nasledovaného vysvetlením. ,,Ale nie, ale nie- chápem čo si myslel, robím si srandu," zamával jednou z predných láb a stále sa pod fúzy tak trochu uškŕňal. ,,Je to môj starý známi, bohužiaľ ale keď sme sa naposledy stretli, bol som až príliš nadšený z toho že ho vidím, že som si nezapamätal kde býva," mykol plecami a previnilo pozrel na svojho spoločníka. Čo iné mal povedať? Aj keď si bol istý, že jeho slová môžu vyznieť akoby si ich práve tuna vymyslel, no často si práve realita vymýšľala tie najväčšie hovadiny, ktorým len ťažko bolo veriť.
Akonáhle mu vlk ukázal svoj bok, Nicos sa snažil ovládnuť výraz svojej tváre a snažil sa ho držať na niečom neutrálnom. ,,Oh okay. To vyzerá dosť... kruto," nechal sa počuť s ľútostivým tónom hlasu. Hej, aj také sa stávalo. ,,Ak by si s tým potreboval pomôcť, možno by som ti vedel zohnať liečiteľa ktorý má skúsenosti," pokračoval, no to nebolo všetko. ,,Hej, Sarumen. Svorka na juhu v ihličnatom lese. Myslím, že máme dosť dobrých liečiteľov aby ti niekto vedel pomôcť."

November || 2 || Mordecai
Nicovi takmer až poskočilo srdce, keď mu vlk na otázku odpovedal pozitívne. Pravda bola taká, že v tomto momente bol tak trušku zúfalí. Nevedel kde sa jeho priateľ nachádza a bola to len a len jheo chyba. Niežeby to urobil naschvál, samozrejme. Bol možno až príliš nadšený, že sa im podarilo stretnúť po toľkých rokoch a navzájom si na seba pamätali. Kto by sa v takom momente zaoberal maličkosťami, napríklad zapamätať si, kde druhý vlk býva? Ryšavý vlk sa vo svojej mysli kyslo usmial. Pravda bola taká, že asi všetci ... všetci okrem neho. ,,Hej vieš, čo však máš čas, kľudne popremýšľaj. Ja sa nakoniec aj tak nejako extra neponáhľam ak neviem kam mám ísť," uškrnul sa. Už sa o niečo uvoľnil avšak stále zostával na rovnakom mieste, ďalej od vlk a ešte o niečo ďalej od vody. Svoj strach už viac-menej prekonal, no načo pokúšať? ,,A inak všetko v pohode?" pýtal sa ďalej, tak trochu nenápadne. Nebol si istý čo bol vlk zranený alebo niečo také a zároveň sa na to nechcel priamo opýtať, to by bolo tak trochu divné. ,,Ja som Nicos inak, zo Sarumenu."

November || 1 || Mordecai
Nicos si to šinul smerom zo Sarumenu niekde kdesi na sever. Už to bol nejaký čas čo sa naposledy stretol s Mitsuom a rozhodne by chcel aby sa stretli znovu. Zase si vrčal popod nos, že nedaval väčší pozor na to keď mu vlk hovoril kde býva. Bože však si asi nepamätá ktorú svorku spomínal! Sakra práca. Pohľad mu ale padol na jazero okolo ktorého prechádzal. Popravde si nebol ani istý ako sa volalo, počas svojej chôdze bol zabraný do premýšľania a preto svet okolo neho len tak plynul. Možno by sa mohol toho hnedého vlka pri jazere poprosiť o pomoc? Možno ho bude poznať. ,,Uhum, ahoj!" pozdravil počas toho ako klusal smerom k vlkovi. ,,Nevideli ste tu takého bledo sivého vlka s fialovými odznakmi na srsti?" zastal neďaleko neho, ihneď ako mu do nosa udrel pach krvi. Držal si radšej odstup, nebol si úplne istý čím to bolo. Jemne naklonila hlavu na stranu, chvostom už až tak silno nekýval.

Nicosovi poskakovali uši ako sa mu k nim dostávalo stále viac a viac hlasov. Les sa pomaly ale isto napĺňal a on mal z toho pomerne horúci pocit na hrudi. Ako to už ale býva, s radosťou prišla aj nervozita, na ktorú on osobne nebol príliš zvyknutý. Veľa nových vlkov, to vedel podľa ich pachu a hlasov. Zhlboka sa nadýchol, nikdy nemal problém so spoločnosťou, tak prečo sa teraz cíti tak ako sa cíti? A ako sa vlastne cíti? Po otázke smerovanej na svoju osobu sa späť otočil k Shahirovy. Samozrejme.. Shahir. Jasné. To bola momentálne jeho misia, ktorá ho vrátila späť na zem. ,,Áno, ideme, nech sa môžeme pohnúť. Úkryt nie je jediné miesto, ktoré by som ti chcel teraz ukázať. Táto svorka skrýva množstvo zaujímavých vecí a toto je len veľmi rýchly rýchlokurz," uškrnul sa na svojho spoločníka a zapochodoval na mieste, akoby sa pripravoval na beh. Beh bol ale úplne v tomto momente zbytočný, keďže sa oni dvaja vôbec nenachádzali ďaleko od úkrytu Sarumenskej svorky. Nicos sa ale rád zabával a potreboval zo svojho teľa dostať tú akúsi úzkosť, ktorú ani poriadne nedokázal popísať. A čo bolo lepšie ako unaviť všetky svaly na tele?
> Úkryt

Na 3 - 5 kryštálov

Nicos sa pofľakoval pri svojom spoločníkovi a vlastne ich celej malej skupinke. Áno, ich svorka mala veľmi evidentne vĺčatá. Myšlienky mu ihneď skočili k Mitsuovi, ktorý vĺčatá rád nemal. Ryšavému vlkovi sa nezdali nejako... nesympatické. Ale na druhú stranu s nimi strávil presne asi 20 sekúnd a to ani poriadne nehovorili priamo na neho. Zacvakal ušami, on sa nikdy nepokladal za vlka, ktorému by to s vĺčatami nešlo, skúsenosti ale nemal. Stále ale veril, že dokáže všetko čo by sa mu zachcelo, aj keď už dávno nebol namysleným teenegerom. ,,Shahir je evidentne veľkým gentlemanom," uškrnul sa na neho. Nicos si nevedel predstaviť, ako by reagoval on, ak by ho niekto považoval len tak za svojho otca. Trošku divné, ale nevadí. ,,Marion, asi si ani ty nevidela Danie už nejakú dobu, že?" potreboval sa uistiť, aj keď mu odpoveď bola tak trochu jasná. Toto je už skutočne posledný krát, čo ju bude riešiť, zaprisahal sa sám sebe.
,,Keď budeš mať dosť balenia vlčíc tuna, tak sa môžeme posunúť ďalej," šťuchol Shahirovi do ramena s úškrnuom. Svoj hlas držal nižšie aby ho počuli len vlci najbližšie k nemu. ,,Ale samozrejme času dosť, treba rozvíjať vzťahy."

Smrčiny >
Shahir sa s tým nepáral a vybral sa rovno za nosom. Síce on sám nemal ako vedieť ako nájsť svorku do ktorej sa práve pridal, nebolo to až také ťažké. Nakoniec predsa len nasledoval Maple, ktorá im zmizla prd očami kdesi medzi stromami. Určite nejaké dôležité svorkovské veci, ako inak, Nicos o nej nepochyboval. Ale zároveň si aj veľmi užíval to objavovanie - to nadšenie, ktoré on sám už dlho nezažil. Popravde už veľmi dlho nebol na prieskume a ak by mal povedať pravdu, na dlhú dobu y ani na nijaký ísť nemal. Mal by zostať čušať vo svorke, robiť si svoju prácu, zoznámiť sa s ďalšími členmi svorky a možno si ešte odchytiť Maple k rozhovoru. Áno, to by sa mu veľmi šiklo. ,,Je to taká veľká jaskyňa, ktorá má množstvo miestností. Zvonku je obrastená machom a vnútri je socha významných vlkov, ktorý už zomreli. Bude sa ti to tam páčiť," odpovedal mu hrdo na otázku. Veľmi dobre si pamätal okamihy kedy ju s Danie upratávali a vyvlákali von kožušiny aby sa vyvetrali.
Shahir si ale všimol vlčíc, ktoré postávali v lese a samozrejme sa k nim vybral. Nicos sa uškrnul a nasledoval ho - aspoň nebolo pochýb o tom, ktorý tím Shahir preferuje. ,,Ahojte!" pozdravil sa spokojne s krútiacim chvostom. ,,Shahir je tu nový, teraz sa k nám pridal, tak mu to tu ukazujem. Akurát mierime ku Skalisku," oznamoval. ,,My máme vlčatá?"