Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nicos sa pofľakoval pri svojom spoločníkovi a vlastne ich celej malej skupinke. Áno, ich svorka mala veľmi evidentne vĺčatá. Myšlienky mu ihneď skočili k Mitsuovi, ktorý vĺčatá rád nemal. Ryšavému vlkovi sa nezdali nejako... nesympatické. Ale na druhú stranu s nimi strávil presne asi 20 sekúnd a to ani poriadne nehovorili priamo na neho. Zacvakal ušami, on sa nikdy nepokladal za vlka, ktorému by to s vĺčatami nešlo, skúsenosti ale nemal. Stále ale veril, že dokáže všetko čo by sa mu zachcelo, aj keď už dávno nebol namysleným teenegerom. ,,Shahir je evidentne veľkým gentlemanom," uškrnul sa na neho. Nicos si nevedel predstaviť, ako by reagoval on, ak by ho niekto považoval len tak za svojho otca. Trošku divné, ale nevadí. ,,Marion, asi si ani ty nevidela Danie už nejakú dobu, že?" potreboval sa uistiť, aj keď mu odpoveď bola tak trochu jasná. Toto je už skutočne posledný krát, čo ju bude riešiť, zaprisahal sa sám sebe.
,,Keď budeš mať dosť balenia vlčíc tuna, tak sa môžeme posunúť ďalej," šťuchol Shahirovi do ramena s úškrnuom. Svoj hlas držal nižšie aby ho počuli len vlci najbližšie k nemu. ,,Ale samozrejme času dosť, treba rozvíjať vzťahy."

Smrčiny >
Shahir sa s tým nepáral a vybral sa rovno za nosom. Síce on sám nemal ako vedieť ako nájsť svorku do ktorej sa práve pridal, nebolo to až také ťažké. Nakoniec predsa len nasledoval Maple, ktorá im zmizla prd očami kdesi medzi stromami. Určite nejaké dôležité svorkovské veci, ako inak, Nicos o nej nepochyboval. Ale zároveň si aj veľmi užíval to objavovanie - to nadšenie, ktoré on sám už dlho nezažil. Popravde už veľmi dlho nebol na prieskume a ak by mal povedať pravdu, na dlhú dobu y ani na nijaký ísť nemal. Mal by zostať čušať vo svorke, robiť si svoju prácu, zoznámiť sa s ďalšími členmi svorky a možno si ešte odchytiť Maple k rozhovoru. Áno, to by sa mu veľmi šiklo. ,,Je to taká veľká jaskyňa, ktorá má množstvo miestností. Zvonku je obrastená machom a vnútri je socha významných vlkov, ktorý už zomreli. Bude sa ti to tam páčiť," odpovedal mu hrdo na otázku. Veľmi dobre si pamätal okamihy kedy ju s Danie upratávali a vyvlákali von kožušiny aby sa vyvetrali.
Shahir si ale všimol vlčíc, ktoré postávali v lese a samozrejme sa k nim vybral. Nicos sa uškrnul a nasledoval ho - aspoň nebolo pochýb o tom, ktorý tím Shahir preferuje. ,,Ahojte!" pozdravil sa spokojne s krútiacim chvostom. ,,Shahir je tu nový, teraz sa k nám pridal, tak mu to tu ukazujem. Akurát mierime ku Skalisku," oznamoval. ,,My máme vlčatá?"

Maple ich opustila, Nicos sa jej pozdravil a ešte za ňou hodnú chvíľu pozeral. Veľmi dobre vedel, že má toho veľa na práci - však to bol aj dôvod prečo sa s ňou ž tak veľmi nestretával. Aj keby chcel, stále ju tak trochu bral ako svoju mamku, čo ani jeden z nich oficiálne nepovedal, ale ... no. Z myšlienok ho vyplavil až Shahir, ktorý ho rovno priamo oslovil, čo bolo fajn ak sa chcel konečne pohnúť a prestať premýšľať nad hovadinami, ako to často robieval. ,,Ale hej, jasné, že áno," uškrnul sa na neho a teraz ho už skutočne počúval. Zatiaľ čo sa bledý vlk rozprával s jeho alfou, on bol tak trochu dušou mimo, na to si ale Shahir postupne zvykne, keď sa budú poznať o niečo dlhšie. ,,A áno, prevediem ťa po okolí samozrejme!" poskočil napokon, už bol skutočne zase vo svojom tele, pohyb sa mu vracal do láb a rovno sa aj pobral kdesi medzi stromy kde sa pred pár okamihmi stratila Maple. ,,Som nakoniec ochranca, takže to tu poznám veľmi dobre, ukážem ti všetky najlepšie miesta aké poznám," otočil sa k svojmu spoločníkovi a ponad rameno na neho žmurkol. Určite mu musí ukázať vydru, úkryt a možno aj nejakú vyhliadku alebo skrýšu pod spadnutým stromom! Hej, to by bolo najlepšie. Ticho si vymenovával v hlave čo by chcel ukázať, len aby na to nezabudol - za čo by nedal labu do ohňa, ako inak. ,,Tak, prvá zastávka, úkryt!"
> Sarumen

Nicos zainteresovane sledoval ako funguje prijímanie nového vlak do svorky. Zatiaľ sa mu to zdalo okay. On si na svoje prijatie popravde až tak veľmi nespomínal; v tom období bol ešte veľmi malým vlkom a celkovo spomienky na toto obdobie mal ryšavý vlk tak trochu zahmlené. A to nie len kvôli mágii, ktorou si ho Maple takmer okamžite získala. Potom mal zase obdobie kedy si myslel, že by sa mu páčilo byť vo vysokom postavení, takmer až pod Maple. Uši mu pri tejto spminenke tak trochu klesli, jeho tínedžerská odvaha ho už tak trochu opustila a dokázal si predstaviť ako veľa práce a zodpovednosti sa v niečom podobnom nachádza. Musel na sebe pracovať, tymto faktom si bol ako jediným úplne istý. A potom sa uvidí. Možno niekedy. Ale zatiaľ by sa teda mal na niekoho prilepiť a aspoň sledovať ako všetko funguje. Trošku ohromujúca povinnosť, ale Nicos mal rád výzvy.
Veľmi bojoval so svojou zvedavosťou aby ich konverzáciu nenarúšal, no nakoniec mu to nedalo a zase urobil tak trochu krok dopredu. ,,Že kde si našiel čo?" zaujímal sa so zmrašteným obočím. Nebol si istý či úplne rozumel ae to asi nebolo tak úplne podstatné. Shahir mal... potenciál, to sa mu nemohlo uprieť. No taktiež veľa práce pred sebou. ,,Ja som ochranca svorky. Je to fajn," pousmial sa napokon. Áno, táto práca bola skutočne fajn.

Maple bola na roztrhanie. Fakt, ktorý si Nicos veľmi dobre uvedomoval a preto si veľmi vážil, že s ňou mohol stráviť nejaký čas. Aj keď to nebol úplne jeho čas, no to mu nevadilo. Veľmi rád sa zviezol na niekoho chrbte ak to znamenalo, že mohol stráviť čas so svojou adoptívnou mamkou. Najmä ak je to posledný vlk, ktorý mu zostal, po tom čo sestru nevidel už veľmi veľmi dlho. Akonáhle sa vlčica vzdialila a pridala sa k nim nejaká nová - teraz už vedel, že je nová, keďže to povedala. ,,Vravel som ti, že sme populárni," otočil na Shahira s úškrnom a hrdosťou v hlase. Akoby aj nemohol byť hrdý? Konverzácia, ktorá ďalej prebiehala sa ho netýkala, preto ani do nej nejako nezasahoval. Vedel, že ak sa k nim chce pridať, musí sa o svoju budúcnosť postarať Shahir sám. On len verne čakal aby sa potom mohli spoločne vybrať do tých svoriek, takmer z neho až sršalo nadšenie, no neplánoval sa príliš pripomínať. Nakoniec Maple mala toho dosť veľa aby ju stále s niečím obháňal. ,,Zdá sa, že sa celkom rozrastáme," povedal nakoniec aby sa na neho zase až tak moc nezabudlo. Prestúpil z nohy na nohu a sledoval Shahira, jeho odpoveď až tak nezapôsobila. Možno sa len hanbil trošku?

Okrem Maple sa medzi stromami nachádzali aj ďalší vlci, Nicos si ich všimol až o niekoľko momentov neskôr, potom čo sa priblížil k alfe. Zdalo sa, že sa mu podarilo zmeškať svorkový lov. Zase. Už niekoľký krát po sebe. Nicos sa na rýchlo zatváril kyselo. Jeden by povedal, že sa mu až vyhýba, čo vôbec nebola pravda! Ech. Ešte, že si ako svoje povolanie nevybral lovca, nad čím premýšľal. Aspoň vtedy mal pri sebe trochu súdnosti. ,,Ahojte chalani!!" zakričal za nimi, aj keď si nebol úplne istý, či sa už navzájom predstavili. Napokon posledných pár mesiacov bolo pomerne náročných a on počas nich nebol príliš dobrý v socializácii. Svoju pozornosť ale vrátil k problému - alebo skôr k tej dobrej správe, ktorú sa tak tešil oznámiť. Už sa k nim nakoniec doteperil aj Shahir a on mohol začať. Ale najskôr, ,,Ale výlet nie je nikdy na škodu si myslím. A aspoň by sme mali nejaké čerstvé informácie! Aj keď neviem na čo by nám boli tak úplne treba, ale možno?" Mykol ramenami. ,,Viem, že sme sa ale o tom bavili už predtým. A ja som za, rád pôjdem," uškrnul sa. Stále sa mu kdesi v mysli skrýval ten jeho detský nápad, že chce vidieť mágiu ostatných svoriek v akcii.
Potom sa už ale vrátil späť k bledému vlkovi, ktorý možno ani nevedel o čom hovoria. To ale nebolo podstatné. ,,Toto je Shahir a vravel mi, že o nás počul a tak, a že by sa chcel k nám do svorky pridať," pozrel sa smerom na vlk s úsmevom, akoby čakal či mu skutočne pritaká. Okay. Informácia odovzdaná - teraz sa uvidí.

Tenebrae >
Nicos venoval svojmu spoločníkovi len asi polovicu svojej pozornosti. Nie žeby mu na ňom nezáležalo - práve naopak. Veľmi chcel aby sa im podarilo dostať do cieľa čo najskôr a možno sa mohol aj trochu krotiť. Ryšavý vlk ale nebol príliš známy tým, že sa dokázal na povel upokojiť. ,,Už sme skoro tam, hej," odpovedal na otázku. Mali síce namierené do Sarumenu, no jeho nos vo vzduchu cítil podraz. Teda vlastne vôbec nie. Chvost sa mu rozkmital ešte väčšmi, keď zacítil Maple vo vzduchu ešte predtým ako prekročili územie svorky. Možno to tak bolo dokonca aj lepšie, aspoň nemusel cudzincovi presne ukazovať kde majú hranice. Aj keď to bolo pomerne jednoduché poznať. Nicos sa snažil udržať v tichosti, bojujúc z nutkaním na Maple kričať ihneď ako ju zacítil. Napokon sa mu podarilo vydržať až do okamihu keby ju neuvidel medzi tmavými stromami. ,,Maple! Ahoj!" pridal ešte viac do kroku a zastavil až neďaleko vlčice, spokojný so svojou prácou. ,,Máš čas teraz? Mám pre teba celkom dobrú správu. Teda myslím, že je to dobrá správa. Sarumen má vonku veľmi dobré menu," uškrnul sa. ,,To teda ale nie je tá dobrá správa, ktorú ti chcem povedať, ale je to tiež dobrá správa si myslím."

Vresový palúk cez Kierb >
Vlk sa mu zaprisahal, že kráčať dokáže v pohode. Nicos si nebol úplne istý či mu skutočne chcel veriť, ale na druhú stranu ešte menej sa mu chcelo čakať o niečo dlhšie na tomto Bohu zabudnutom mieste. Prikývol teda len a pobral sa okolo rieky, držiac si dostatočne široký rozostup. Ani jemu nebola vodná hladina príliš príjemná a preto mu veľmi vyhovovalo, že sa nakoniec dokázali presúvať pomerne rýchlo. Nakoniec sa predsa len zdalo, že vlk bol úplne v pohode a jeho slabosť bola len... dočasná? ,,Musíme prejsť cez vodu, ale to zvládneme, fakt. Okay?" kývol k vlkovi. Nejako sa museli dostať na druhú stranu a ryšavý vlk mal v tomto už aké-také skúsenosti. Nakoniec tadiaľto prechádzal vždy keď smeroval aspoň trochu na sever.
Nicovi netrvalo dlho kým sa mu podarilo nájsť dostatočne bezpečný strom a len tromi skokmi sa ocitol na druhej strane rieky. ,,Troška sa to šmýka ale je to úplne bezpečné, poď," uškrnul sa na vlka ako vykukol spoza kmeňa. ,,Už sme skoro tam, kúsok za hranicou lesa je už územie."
> Tmavé smrčiny

September | 7 | Sesi
Nicos sa uškŕňal. Klamal by ak by povedal, že sa mu nepáčilo vravieť superlatívy na svoju svorku. Akoby to mal v krvi, vždy spomenúť ako veľmi dobre mu tam je a ako veľmi by sa ostatní mali chcieť dostať tam kde je on. Na druhej strane nemal si svoj pobyt vo svorke s čím porovnať, keďže v žiadnej inej svorke nežil. Teda na svoju rodnú svorku si nepamätal ale to jej už povedal, že áno. ,,Dobre teda. Zoženiem ešte niekoho a dáme si parádnu vojnu," škeril sa. ,,Zvolíme si stratégiu a všetkých ich zabalíme do snehu!" nadšene vyskočil na laby a spokojne vrtel chvostom. Áno, áno, to rozhodne bude fungovať.
,,A inak sa kde zdržiavaš? Keby som náhodou šiel okolo, prišiel by som povedať ahoj," spýtal sa a tento raz sa zaprisahal, že bude dávať pozor na to čo mu vlčica odpovie. Aby neskončil s rovnakým problémom aký mal pri Mitsuovi. A nakoniec, už sa bude musieť pomaly aj ponáhľať domov.

Nicos spokojne rástol pod slovami neznámeho vlka. V tomto momente si však nemohol byť istý tým, či mu náhodou nemaže med okolo tlamy a popravde ho tento prípad ani nenapadol. Ryšavý vlk skutočne veril, že všetko čo o Sarumene povedal je pravda a teda nebral do úvahy, že mu môže do tváre klamať. ,,Dobre teda," postavil sa na laby a bol pripravený (a nabudený) ísť. Až po pár sekundách a pohľade na vlka si uvedomil, že možno by mali ešte chvíľu počkať. Zostal stáť a s naklonenou hlavou pozrel na svojho spoločníka. ,,A ty sa cítiš ako? Zvládneš chodiť?" pýtal sa so záujmom, no toto nebolo všetko čo mu chcel povedať. ,,Nie je to úplne ďaleko ale zase ani hneď za rohom. A počas celej cesty pôjdeme okolo rieky. Môže byť?" Nedočkavo prestúpil z nohy na nohu no nechcel ho poháňať. Nakoniec len pred pár minútami pred jeho labami takmer skolabolval a stratil vedomie. Na druhej strane ale chcel vidieť pohľad na tvári Maple keď jej privedie nového člena! Vzrušujúce!
> Tenebrae cez Kierb

Vlk mu pritakal a Nicos sa zase cítil o niečo múdrejší. Síce nemal najmenšiu predstavu, či vlk vedel o čom hovorí alebo nie, neprotirečil mu, čo znamená, že čo Nicos povedal dávalo aspoň aký-taký zmysel. Čo bolo samo osebe celkom veľká výhra pre vlka, čo o liečiteľstve nevedel ani ň. ,,Hej máme veľmi dobré meno," uškrnul sa hrdo a pekne vypäl hruď. Bol na svoj svorku skutočne pyšný a popravde netušil ako mohol Mitsu tak jednoducho jeho ponuku odmietnuť, keď sa vo svojom domove necítil tak komfortne ako mu hovoril. Bohužiaľ ho ale nemohol za chvost dotiahnuť k sebe domov. Kto chce kam, pomôžme mu tam...
Na jeho ďalšiu žiadosť len zažmurkal. Nebol si úplne istý či počul správne, nervózne sa zasmial. Takto jednoduché to bolo? Dostať niekoho nového do svorky? Nicovi v hlave zablikala červená kontrolka, ale len na pár sekúnd. Nicos už dlho chcel do svorky priniesť niekoho nového, preukázať sa niečím pred Maple, nie len očakávaním stromov. Ale teraz keď príležitosť ležala pred ním, nebol si úplne istý. ,,Asi by som ti vedel vybaviť stretnutie s alfou. To by šlo nie?

Nicos | 6 | Sesi
Už si rovno aj sľúbili, že sa určite, sto percent stretnú v zime, Nicos to skutočne bral ako výhru! Svojich kamarátov, Nikolasa a Stara, nevidel nejakú tú chvíľu, no nikdy nebol zlý čas na to nájsť si nových kamarátov! Aj keď rozprávali o niečo pomalšie - aspoň nemusel dávať taký veľký pozor na seba aby pozorne počúval čo mu je povedané. Aj keď, na stranu tretiu, už sa tak veľmi vo svojou svete nestrácal odkedy dospel, čo bolo ešte lepšie. Vlčica sa ale takmer rozplakala, videl jej to na očiach. Rozhodol sa ale veľmi môdro nič nekomentovať. Nakoniec ani nevedel čo by povedal. Upokojovať vlkov nepatrilo ku žiadnej z jeho predností, ak sa teda nejednalo o niekoho kto chcel napadnúť jeho svorku. Toto ale bola úplne in situácia, nebudeme si klamať. ,,Nenarodil, ale som tu skoro od detstva. Na svoj pôvodný domov si už takmer vôbec nespomínam," mykol plecami. Pravda bola taká, že mu to ani nevadilo. Nie žeby mu mamka alebo otec nechýbali... ale nechýbali mu. Tu mu bolo lepšie, mal sa fajn a ak by mal pri sebe sestru, bolo by mu ešte o niečo lepšie. ,,Keď ti bude smutno môžeš sa za mnou prísť pozrieť a kľudne aj prečkať zimu," navrhol. ,,A možno by si sa potom rozhodla aj zostať, to by bolo fajn," zazubil sa na ňu. ,,Môžem ti ukázať ktorým smerom to je, ale pozor. Hranice sú strážené."

Vlk sa pomaly staval na laby, vyzeral že mu bolo o niečo lepšie. ,,To nič. To určite to počasie a... určite nejaký divný tlak, alebo také niečo," možno na neho prišla len nejaká slabosť. To sa asi stávalo, Nicos o liečení popravde nič nevedel a keď sa mu sestra pokúšala niečo vysvetliť tak pozor dával možno len niekoľko sekúnd. Ryšavý vlk veril, že každý vlk je dobrý v niečom inom a toto presvedčenie ho držala v mindsete, že sa o liečiteľstve nakoniec ani nepotrebuje nič naučiť. Klamal sám sebe, ale ešte nebol pripravený prijať opak. Nicosa skutočne zaujímalo čo bol vlkov problém s vodou, ale vedel omnoho lepšie ako sa ho na to pýtať. On sám mal s vodnými hladinami problém, no ponúknutú vodu ešte nikdy neodmietol. Zapeklitá situácia ale nakoniec vôbec nie jeho problém. ,,Tak Shahir... nevyzeráš úplne v najlepšej kondícii, nebudem klamať," uškrnul sa na vlka, jeho veselá povaha začínala znovu presakovať na povrch. Nakoniec predsa len vlk neumieral. Už mal aj svoje meno - načo by sa teda mali na seba pozerať akoby stáli nad hrobom? ,,Nicos zo Sarumenu som. Teší ma!"

September | 5 | Sesi
Vlk sa musel veľmi kontrolovať aby sa neuškŕňal ako idiotko od ucha k uchu. Dával si pozor, vlčica si dávala pozor na slová - alebo niečo podobné. Nicos ešte nestretol nikoho kto by koktal a podobná vec by mu ani len nenapadla, že je možná. Ryšavec bol možno o niečo väčší ignorant ako by si bol ochotný priznať, ale na jeho obranu, nikto ho to nenaučil. A on sa tak snaží! ,,Hej! To je zábava. Ak sa stretnem v zime, určite po mne neváhaj hodiť snehovú guľu," zazubil sa spokojne. ,,Teda iba keď ti nebude vadiť, že po tebe jednu hodím späť!" Áno, áno, zima bola fajn. Nicos sa na ňu už tešil; po takejto upršanej jeseni to bude krásna zmena a všetky tie tmavé farby jesene zapadnú snehom. Áno na to sa Nicos veľmi tešil. ,,Z ďaleka?" jemne naklonil hlavu keď sa snažil získať viac informácií pre svoju vlastnú zvedavosť. ,,A sama si prišla alebo s niekým? A Sarumen, to je meno lesa v ktorom sídli moja svorka..." nahrdil sa a vypäl hruď. Mal rád svoju svorku a bol na ňu hrdý! Najlepšia svorka a najlepšia alfa pod slnkom. ,,Je je uper svorka!"

September | 4 | Sesi
Nicos len letmo zachytil zmenu držania tela vlčice. Pozoroval ju len po očku, aby náhodou nebral očný kontakt ako náznak agresie. Ale zdalo sa, že to najhoršie už mali za sebou. Ryšavý vlk sa usmieval a popri tom mu aj chvost zabubnoval o zem. Všetko ide veľmi dobre! ,,Sneh je fajn! Sneh mám rád keď nie je úplná zima. Keď sneží je lepšie ako keď prší," pritakával jej slovám, lebo to bola pravda. Minulú zimu však bolo až priveľmi zima, dych sa mu reálne zamŕzal na ňufáku a jediné pozitívum bolo, že stretol Mitsua. Vlčica sa o neho začala zaujímať a on sa posunul o niečo bližšie, stále sediac na zemi. Už však príliš neuhýbal pohľadom zatiaľ čo špičkou chvosta klepkal po rozbahnenej zemi. ,,Hej, žijem tu kúsok. Vo svorke. Čo ty? Tiež tu niekde bývaš?" zaujímal sa. Veď prečo by sa aj nie? ,,Ja som Nicos. Zo Sarumenu."