Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sarumen >
Nicos si veľmi rýchlo uvedomil, že predstava pokoja v nore bola veľmi ďaleko od pravdy. Ihneď ako sa ryšavému vlkovi podarilo vstúpiť do nory si uvedomil, že to tam žije. Viac menej. ,,Ahojte," pozdravil sa ako sa mu podarilo precipitať k miestu, kde sa všetci zdržiavali. Do uší mu ihneď vstúpilo mrnčanie, ktoré sa dalo spojiť len s vĺčatami - on sám s nimi príliš skúseností nemal. Kto by sa ale nepotešil pohľadu na malé uzlíčky? ,,Čo sa tu robí?" chvost sa mu kmital zo strany na stranu, snažil sa však svoje nadšenie držať na uzde. Bolo mu jasné, že nemá ani jeden jediný dôvod, byť z vĺčat tak nadšený ako bol a že jeho pozornosť asi nebude tak úplne vhodná. Nakúkal však aby zachytil aspoň závan ich srsti, alebo také niečo. ,,My asi všetci asi tak úplne nepoznáme, ja som Nicos," predstavil sa nakoniec. Vlkov poznal tak po pohľade, no nedal by laby do ohňa za to, že sa už spolu niekedy rozprávali. Aspoň sa mu ale podarilo stretnúť niekoho zo svorky, čo bola výhra sama o sebe! ,,Asi ste nevideli Maple, čo?"

Zed sa vytratili a on zostal v lese sám. Teda, nie tak úplne - Nicos ani neveril, že by bolo vôbec možné zostať tuna v lese úplne sám. To by sa muselo stať niečo úplne hrozné. V to aspoň v tomto momente veril, aj ked sa mu skutočne nechcelo nejako viac nad tým zamýšľať. Zlé veci radšej nepriťahovať ani len obyčajným pomyslením. Spokojne si povzdychol, bude musieť zase nájsť Maple aby jej povedal novinky o ktoré sa mu podarilo postarať. A možno sa dozvie niečo nové aj on, nakoniec svorka veciam zase až tak v poslednom čase nevenoval, aj keď jeho sen bol tak trochu jasný. Ešte musel ale tak trochu dospieť aby sa dostal kdekoľvek čo i len blízko k jeho dosiahnutiu. Napokon sa porozhliadal a rozhodol sa, že najlepší nápad bude ak sa poberie no nory. Tak tiež už njeaký čas nebol a bolo by fajn zistiť čo sa deje aj tam! A ak bude odpoveď nič, tak si aspoň na chvíľu pospí aby získal novú energiu. Tá sa vždy nakoniec hodí.
>´Úkryt

V lese sa nachádzalo dosť vlkov, čo Nicos vlastne vedel od začiatku ako so Zed stúpili do lesa. Pach krvi už nebol tak výrazný ako predtým, čo mu napovedal, že sa nebude jednať o tak veľký problém ako si na začiatku mohol myslieť. Rovnako ani nepočul zvuky panikárenia, čo bolo dobré - započúval sa do hlasov v lese aby rozoznal kto je tu okrem nich dvoch. Kdesi sa tu ozývali aj znamená hlasy ale aj také, ktoré nedokázal poriadne zaradiť k jeho majiteľovi. Nakoniec Nicos nepoznal všetkých čo sa vo svorke myhli, ako povedal Varjovi, bolo ich veľa. A vlci sa stále menili - niektorí zostali dlhšie, niektorí zase kratšie. To bolo asi vo veľkých svorkách normálne, minimálne z toho čo si on sám všimol. Už dlho sa chcel stretnúť s Nickolasom alebo so Starom, chýbali mu jeho starí kamaráti, ktorých už pomerne dlho nevidel a dúfal, že by sa mu podarilo ich odchytiť niekedy keď budú všetci doma. Čo bolo popravde aj jeho chýba, keďže posledné mesiace bol všade inde len nie v Sarumene.

Ahoj :D tak nakoniec som sa aj ja rozhodla trochu zahazardovať :D
prosím o 10 lístkov za 100 mušlí

Ďakujem!

Nicos | 6 | Varja
,,Ja zase svoj celý život žijem vo svorke. Zdá sa, že sme mali úplne iné zážitky počas vyrastania a trochu iný pohľad na niektoré veci," uškrnul sa. Už začínal cítiť ako sa mu slová vynárajú z hrdla. Nicos hrozne rád rozprával, ak ho mal kto počúvať a momentálne si s Varjom vymieňali pomerne dôležité informácie. Čo bolo ešte o niečo lepšie! ,,Akože lovy vo svorke sú fajn, ale na mňa je to hrozne veľa vlkov naraz a nedokážem sa tak úplne sústrediť na to čo robím. A pri love sa musíš fest sústrediť aby si nedostal kopytom do čela," vyplazil jazyk. Nicos sa nikdy nejako netajil tým, že mal problémy so sústredením. Veľa vlkov, ktorý sa k nemu dostali bližšie si to veľmi rýchlo všimli. Nerobil to naschvál, často sám sebe nadával, no niekedy... keď mal horšie dni nedokázal to vôbec ovplyvniť. ,,Ale menšie skupiny mi nevadia. Ale naša svorka je pomerne veľká takže je to veľa vlkov vždy," pokračoval. Nebol si úplne istý či už raz nespomínal, že je jeho svorka veľká, no on veľmi rád používal superlatívy, najmä v spojitosti so Sarumenom.
,,Heh škoda toho, naozaj. Musíš sa spýtať a potom ak sa náhodou stretneme inokedy tak mi povieš," navrhol mu. Ryšavý vlk teda predpokladal, že sa plánujú znovu stretnúť. On si spoločnosť hnedého vlka užíval. ,,No..." za zopár sekúnd zapochyboval, či je to rozumné, rozprávať niečo podobné vlkovi, ktorého nepoznal. nakoniec si mohli danú informáciu nechať len tak pre seba ako eso v rukáve. Ale.. to bola hovadina. ,,Naša svorka dokáže ovládať hmlu. Je to perfektné na našom území, kde ej veľmi veľa hmlistých dní. Naša alfa dokáže vytvoriť napríklad presnú napodobeninu nejakého zvieraťa z hmly. Ak to dobre premyslí, jeden by si mohol myslieť, že je v obkľúčení, keď nie je dobrá viditeľnosť," rozprával ďalej hrdo. Už sa nemohol dočkať kedy si to vyskúša. On sám objavil svoju mágiu len pred nedávnom aj keď ňou bol posadnutý už od decka.

Nicos eyed the shadows under branches right across the place he was sleeing on. He could remember the time in his ide when he used to be terified of shadows. His overactive imagination making up monsters and drawing out conclusions that whatever he saw was real. One tíme he had been even certain, that something was breathing on his neck. But now, as a full blown adult, pitch black spaces were still giving him heebe-yeebies. Maybe he still kinda was a little bit scared, even though he would never admit to it out loud - only if fur along his špine would not speak so loud sometimes. Nowadays Nicos did not mind dark that much even though he tend to avoid think about it too much. If he really wanted he would definitelly be able to get himself spooked over nothing. Thank Gods now he was more able to shape his own thoughts and not be affected by them. Except his fear of water. That was sticked with him for a very long time and ginger wolf was almost certaint it was to stay.
Anyhow, Nicos really wanted to sleep, so he curled up in a small ball with nose under his tail. With eyes closed heavy sigh escaped his lungs. Maybe tommorrow he could sleep in his pack's den - that wouls sure save him a lot of problems.

Január | 5 | Varja
Vlk povedal nahlas presne to isté, čo sa Nicos hanbil povedať. Myslel si to, to je pravda, ale povedať niečo tak ... zraniteľné, chcelo úplne iný typ odvahy ako si ryšavý vlk chcel priznať. ,,Vieš čo, akože... Mohli by sme," pozrel po očku na väčšieho vlka, no ešte sa úplne nemal po ňom skočiť. Nie žeby po tom nejako extra túžil, ale chcel si zmerať sily o tom potom. ,,Mňa osobne zase tie lovy až tak nebavia. Je tam hrozne veľa vlkov a je to veľmi veľký mela. Síce musíme niečo jesť, samozrejme. Určite sa do lovov rád pridám, len ma to až tak nebaví. Takže - každý má niečo svoje no," uškrnul sa na samca. Síce sa mohlo pre niekoho z jeho svorky zdať, že sa lovom vyhýba, to ale nebola vôbec pravda! Posledných zopár lovov mu nevyšlo lebo načasovanie bolo príliš zlé. Nechcel sa vyhovárať, no pravda bola niekedy nie príliš zhovievavá a svet mal zvláštny zmysel pre humor.
Ďalšia vec, ktorú ale vlk povedal mu takmer vyrazila dych. Dokonca ho to prinútilo zastať a pozrieť Varjovi priamo do tváre. ,,Tak toto ne-e! Oni ti nepovedali o svorkovej mágii?!" zvolal prekvapene a nespokojne krútil hlavou. Mal možnosť naučiť sa niečo nové o mágii a aj o inej svorke a takto mu to pokazia! Sakra práca! ,,Aspoň podľa toho čo viem, tak každý svorka tuna by mala mať svoju špecifickú mágiu. To mi vravela Maple - naša alfa," vysvetľoval a pomaly sa pustil späť do kráčania. ,,Neverím, že by nevedela o tom, že by nejaká svorka mágiu nemala, takže skôr verím tomu, že ti to nepovedali."

Január | 4 | Varja
Ich malý showoff skončil takmer rýchlejšie ako začal, čo bolo asi dobre. Nie žeby sa s ním chcel Nicos skutočne biť, no pravda bola taká, že zase až tak veľa stretov s vlkmi nemal - popravde sa s nikým ešte vôbec nebil a ticho dúfal, že by si to mohol teraz vyskúšať. Možno by mal byť rád, že ešte nemal príležitosť, on si to veľmi dobre uvedomoval.. ale čo keby? ,,Heh, dobre. Necháme to na inokedy okay?" uškrnul sa. Nakoniec vždy sa ešte mohli stretnúť nie? A on by predsa len mohol poprosiť kohokoľvek zo svorky aby si s ním zacvičil. Ale bude musieť vymyslieť nejakú dobrú zámienku. ,,Lovcov je vždy treba! Myslím, že by s tým boli vo svorke radi!" pritakal mu. ,,No ja väčšinou obchádzam hranice a dávam pozor aby boli poriadne označkované. Zatiaľ som sa ešte nestretol s niekým kto by prekročil hranice naschvál s cieľom niekomu ublížiť. Väčšinou sa to stane náhodou alebo naschvál ak sa chcú vlci do svorky pridať," vysvetľoval. Mal rád ak ho niekto počúval a reálne sa zaujímal o to čo ho hovoril. To ho vždy zahrialo pri srdiečku.
,,A nevieš akú máte svorka mágiu? Nepovedali ti ešte?"

Január | 3 | Varja
Ryšavý vlk zachytil na svojej srsti pohľad hnedého vlka. Nadvihol obočie, obaja sa navzájom premeriavali ako dvaja kohúti na smetisku. Akoby skutočne očakávali, že z ich rozhovoru niečo bude. Teda, Nicos sa toho nebál, samozrejme, akoby aj mohol? ,,Niečo také by si nemal hovoriť, lebo ešte nevieš ako veľmi súťaživý som," pridal do kroku dávajúc pozor na to kde stúpal. Momentálne si to obaja šinuli po vodnej hladine a Nicos bol prekvapený, že sa mu ešte nepodarilo natĺcť si nos. No to ako veľmi chcel pred vlkom frajariť si nemohol dovoliť, lebo vedel, že akonáhle by sa presunul do svojho fešáckeho poklusu, tak by si da rozhodne natiahol priamo pred Vajrom a dojem by bol úplne skazený. ,,Som ochranca nášho územia, tak je lepšie si na mňa dávať pozor," nadšene machroval, no nad jeho slovami bol stále počuť smiech a kde tu aj trocha irónie. Však jeden vedel ako to býva s mladými, ktorí si ešte stále myslia, že ovládnu svet. ,,Žijeme v takom hlbokom lese s vysokými borovicami. Je tam pekne, v lete nie moc teplo a máme tam často hmly. Čo u vás v čučoriedke?"

Január | 2 | Vjra
Zdalo sa, že si dvaja vlci celkom sadli a dokonca spolu aj trochu vtipkovali. Minimálne teda Nicos rozhodne vtipkoval ich konverzáciu si celkom pekne užíval. ,,Asi nie no, ale už na tom pracujem Už je to o niečo lepšie," ticho vyplazil jazyk nad tým čo musel povedať. Ryšavý vlk nebol rád, keď musel sám sebe priznať svoju vlastnú zraniteľnosť. Aj napriek tomu, že za mu to nepáčilo, robieval to pomerne často, lebo Nicos nemal na tlame filter a často z nej vypustil všetko čo mu prišlo pod zuby. Varjovi padli do záujmu Nicove slová a nechal sa napačmať na rieku o ktorej hovoril. ,,Aj keď neviem či v zime bude mať tá rieka taký účinok ako by mala v lete, ale ak chceš poďme," prikývol a začal sa šmýkať smerom na juhovýchod. Tam sa rozprestieral Sarumenský les a na jeho okraji rieka, ktorú Nicos tak často prekračoval. Musel.
,,HEJ! To nevyzerám snáď taký malý nie?" ozval sa nabručane a so smiechom prekrútil očami nad Varjovími slovami. Narovnal sa, aby pôsobil o niečo vyššie, no klamal by ak by povedal, že jeho srsť pôsobila väčšie ako ta jeho známeho. ,,Podľa mňa to máš všetko len srsť a žiadne svaly," podpichoval ho priateľsky. ,,Ja som zo Sarumenu. Je to kúsok odtiaľto."

Trávnatý oceán cez Tenebrae >
Nicos si parádne napratal brucho jedlom, ktorý mu Zed ponúkli. Ledva sa za nimi kolísal, keď sa pratali smerom k Sarumenu, takmer až cítil ako sa mu v žalúdku prevaľuje jedlo. ,,Myslím, že som to s tým jedlom tak trochu prehnal," mrmlal si so smiechom popod nos ako si razili cestu pomedzi stromy. ,,Nie Starý, ale Star," smial sa nad ich slovami. ,,A hej. Tiež som sa nad tou náhodou smial, ale celkom sme si sadli, tak aspoň môžeme rozveseľovať iných stále," pokračoval v rozhovore, no jeho dobrá nálada sa rýchlo zmenila. Jeho záujem a ostražitosť okamžite vyskočila akonáhle vo vzduchu zacítil krv. (Star) ,,Pšt," hlesol v rýchlosti a zastal. Pevne nastražil uši aby mu ani jeden zvuk z okolia neušiel. Krv nie vždy musela znamenať niečo zlé, to mu bolo jasné, avšak nebolo na škoda zostať aspoň trocha ostražitý. ,,Cítiš to? Ale vyzerá to asi okay.." jeho srsť mu ale zostala na chrbtici naježená. Jemne pridal do kroku aby pokračovali v rýchlejšom kluse. V lese bolo počuť hlasy no nezdalo sa, že by bol niekto v nejakej tiesni. To bolo dobre. ,,Asi sa porozhliadneme po Maple, alebo ak chceš ohlás ju a počkáme či sa niekto ozve?" navrhol, no ešte stále sa rozhliadal po lese, či neuvidí niečo čo tam nepatrilo.

> Prechod za Zed.

Január | 1 | Varja
Vlk sa ho niečo spýtal a Nicos sa cítil akoby skutočne zaťal do živého. Ústa sa mu stočili do kyslého úsmevu a pokrútil hlavou. ,,Popravde ... no... nestalo," smial sa. V tomto momente sa už smial, lebo až teraz, keď počul ako blbo znie to čo odpovedá si začínal viac menej uvedomovať aký je ten jeho strach iracionálny. Teda, nebol až tak iracionálny, samozrejme na tom niečo pravdy niečo bolo. Len tú pravdu ryšavý vlk nezažil na svojej vlastnej ryšavej srsti. ,,Ukázal by som ti našu rieku, ak by si chcel. Síce sa točí okolo našej svorky, ale je to dosť ďaleko ešte aby z toho neboli žiadne problémy," navrhol mu. ,,Nie žeby boli nejaké problémy keď sa priblížiš ku svorke, samozrejme. To som tým povedať nechcel."
Spomienky mu padli na tmavý les pri Sarumene. Nicos to tam mal rád a popravde, fakt, že tadiaľ mohol normálne prejsť cez rieku bola len čerešnička na torte. ,,Ten les je sám o sebe dosť tmavý, je možné, že aj to dosť prispieva tou ako tá voda vyzerá," zamyslel sa nahla. Hej, to dávalo zmysel. ,,Aj keď začínam si uvedomovať ako to môže znie, keď ťa volám do tmavého lesa," smial sa. ,,Ja som zase Nicos."

December | 3 | Varjargar
Nicos sa na svojho spoločníka uškŕňal keď mu to laby dovolili. Bolo vidno, že má schválne ešte viac vystrčené pazúry aby sa lepšie udržal na labách. Popravde, zase až tak veľmi sa to nešmýkalo a on možno len tak trochu preháňal. Ryšavý vlk veľmi rád prezentoval mentalitu ,,všetko alebo nič". ,,To sa vôbec nebojíš, že sa ti niečo omotá okolo laby a stiahne ku dnu?" pýtal sa, jeho iracionálne myšlienky vyplávali na povrch. A možno aj bolo lepšie, ak svoje pocity teraz vravel nahlas - naposledy mu to pomohlo posunúť sa ďalej so svojou minulosťou. Vtedy bol ale so Zed a nie s nejakým cudzincom (aj keď milým).. a Zed vedeli presne čo povedať. ,,Najhoršie sú tie tmavé vody v lesoch, kde ani poriadne nevidíš aké je to hlboké, aj keď si vravíš... že však rieka v lese nebude tak hlboká.." pokračoval, no snažil sa vyrovnať. Zaroloval ramenami aby sa uvoľnil. Aspoň trošku. ,,Doma ste mali asi veľa jazier, čo?"

December | 2 | Varjargar
Nicos hľadel na vlka pred sebou najskôr s pomerne neveriacky pohľadom. Obočie mal nadvihnuté a oči mu skepticky žiarili - netrvalo ale veľmi dlho aby si uvedomil, že skutočným problémom reálne nebol vlk na ľade ale samotný ľad. Akonáhle si to uvedomil, prinútil sa na tvár hodiť nejaký normálnejší výraz a uvoľnil ramená. To sa naučil veľmi rýchlo vo svojej kariére s úzkosťou z vody. Relaxuj svaly na ramenách a všetko bude lepšie! Alebo také niečo, ešte stále bojoval, jeho vojna ešte ani zďaleka nebola vyhraná. Nakoniec sa zhlboka nadýchol a urobil zopár krokov dopredu cítiac, že mu svaly na ramenách znovu strnuli. ,,Musím sa priznať, že nie som veľkým nadšencom hlbokej vody a radšej od nej zostávam dosť ďaleko," pripojil sa do konverzácie. Ak na brehu krútil chvostom, teraz mu chvost visel medzi zadnými nohami a na tvári mu hral znepokojený výraz. Obočie stisnuté a svaly na nose napnuté. Ale to bolo v pohode. Pohol sa a to bolo hlavné. ,,Síce áno, teraz je medzi mnou a vodou celkom veľká bariéra, ale jeden si nikdy nemôže byť istý!" zasmial sa na preklenitie nepokoja. Však vravia, že je smiech liekom nie? Teraz len aby začal zaberať o niečo rýchlejšie.