Příspěvky uživatele

< návrat zpět

3. Zjisti od někoho/pouč někoho o tajuplné Sarumenské mlze (15 kytek)

Nicos zostal viac ako len ohromený, keď mu Jerry vysypal čo plánuje robiť. Až zostal s otvorenou tlamou zopár sekúnd nemo stáť. Prečo ho toto nenapadlo? To by Nicosa bavilo tiež! A mohol byť aspoň stále v pohybe a jeho žiadostivosť po zmene by bola veľmi rýchlo naplnená vždy ako by sa pohol kdesi na novú výpravu. Avšak.. Ryšavý vlk už svoju prácu mal a muselo by sa stať niečo skutočne zlé aby sa rozhodol jej ,,zbaviť". ,,No tak to neke-!" vyhŕkol napokon po tom čo sa mu myšlienky o niečo zase ustálili. ,,To je perfektné Jerry, to ti tak trochu aj závidím," uškrnul sa spokojne. Chcel mu dodať dobrý pocit, alebo také niečo. Jemu samému by sa páčilo, ak by ho niekto za jeho výber pochválil. Teda, tomuto mladému vlkovi sa páčila akákoľvek pochvala, samozrejme.
,,A taktiež rád počujem, že o tej hmle zase až tak veľa nevieš, lebo je to jedna z mojich najobľúbenejších tém," narovnal sa a hrudník sa mu hrdo nafúkol. Jasná vec, že poznal viac!
Jeho prvá spomienka na Sarumenskú svorku bola hustá hmla plná pohyblivých tieňov, ktoré ho viac ako len desili. Ako malé vĺča bol Nicos veľmi jednoducho vystrašiteľný a preto videl všetko aj to čo tam nebolo. Potom ale prišla Maple a úplne zmenila jeho pohľad na tiene v hmle. ,,Podľa výšky tvojho postavenia ťa naša hmla dokáže aj počúvať," povedal hrdo, cítil sa v tomto momente ako akísi múdry učiteľ, alebo niečo také. ,,A to nie len v tom aby sa ti rozostúpila pred labami keď prechádzaš lesom," pritakával svojim vlastným slovám. Dvojica vlkov sa začala pomaly presúvať lesom ku miestu kde počuli vlčací hlas a hlas Jasnavy. Tieto vĺčatá poznal, síce nie po mene, ale poradilo sa mu ich stretnúť takmer v ten deň ako sa narodili. ,,Maple dokáže vytvoriť z hmly zvieratá, ktoré sa chovajú úplne ako živé. Čo dosť super taktika, keď sa nad tým zamyslíš. Predstav si, že si niekde v cudzom lese, nevidíš si pomaly ani na špičku svojho nosa a odrazu pred tebou stojí dvojmetrový los!" nadšene nadskočil pri tejto predstave a chvost mu razom robil vo vzduchu osmičky. Maple jeho síce nalákala na obrovského jeleňa, ale na zastrašenie bol los snáď o niečo lepší - jeden vedel aké šiblé tie zvieratá dokázali byť. V očiach mu hrali iskričky, keď sa pred nimi vynorili Jasnava s jedným zo svojich vĺčat, ktorého meno Nicos nepoznal. ,,Jé! Ahojte! No vys ste už ale veľký!" prihovoril sa vĺčaťu s nadšením. Cudzie vĺčatá pre neho boli vždy zábava.

Vlk sa mu prihovoril s rovnakým nadšením ako Nicos, čím si u neho urobil očko. Nicos mal rád radostných vlkov, najmä keď si myslel, že by si s novým vlkom mohli rozumieť. Ryšavý vlk bol vždy na love nových priateľov a nebol by to on ak by nevyužil príležitosť, ktorá mu nakráčala priamo k ňufáku. ,,OOO!" zamručal nadšene so záujmom, Nicos sa občas veľmi rád staral do vecí do ktorých mu nič nebolo. Nemal však ani v najmenšom zajačie úmysly niekomu s touto informáciou ublížiť, bol skutočne len zvedavý ako akási voš a určite bude kvôli tomu skoro starý. ,,A vybral si si čo?" položil otázku zatiaľ čo mu chvost spokojne krúžil zo strany na stranu a očakával čo by to asi mohlo byť. Lovec? Možno. Alebo niečo iné? Možností bolo veľa, Nicos možno tak trochu dúfal, že z neho bude aj ochranca aby si mohli spoločne pomáhať a skamarátiť sa ešte viac. Teda, ak z nich budú kamaráti.. ak by neboli ich spolupráca by mohla byť osina v zadku, ale ryšavý vlk nerád predbiehal veci čo sa okolo neho diali. ,,To už tu budeš ale nejaký čas, nie? Už si počul o tej našej hmle?" pokračoval s otázkami a hrdo vypol hruď. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Nicos bol na svoju svorku viac ako len hrdý.
Pri otázke, ktorú ale položil Jerry musel len myknúť ramenami. Aj keď sa za Maple už nejaký čas chystal, no nedarilo sa mu. Ako alfa mala veľa roboty a aj on mal svoju agendu. ,,Neviem. V Sarumene je permanentne veľa vĺčat, môže to byť hocikto."

Shahir napokon odbehol a nechal Nicosa samého. To mu aj celkom vyhovovalo, keďže si ten lov rozmyslel. Zase. Zdalo sa, že mala svorka momentálne dostatok jedla a nebolo potreba sa tlačiť do niečoho do čoho sa ani jednému nechcelo. Ešte by sa jeden z nich zranil a dostali by sa do väčších problémov než len prázdny žalúdok. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Nicos lovy rád nemal, nešli mu a ani ho nebavili. Začal sa teda radšej motať po území a prezerať miesta ktorým nevenoval v minulosti tak veľa pozornosti. Dával pozor na to aby boli všetky stromy, ktoré mali byť označované a aby pach svorky z miest kde mal byť nezmizol. To bola jeho práca a to ho skutočne bavilo. Akurát sa vracal smerom do nory, aby skontroloval akú aktivitu si našiel Shahir, keď sa mu podarilo naraziť na vlka, ktorého ešte veľmi nepoznal. Pach mal ako zo Sarumenskej svorky, čo znamenalo, že je členom už nejaký čas, len nemala možnosť nejako spolu viac interagovať. To nevadilo, Nicos napokon nebol nejaký čas minulý rok doma a bolo čas to napraviť. ,,Ahoj!" pozdravil sa mu spokojne a priklusal priamo k nemu. ,,Ešte sme nemali šancu sa stretnúť, ja som Nicos! Tunajší ochranca."

Ahojte :D
Keďže sme pred časom preberali n discorde stampsky, napadlo mi.. keďže sa daná sekcia neaktualizuje pravidelne a nové stampky zostávajú kdesi v medzipriestore zdieľaného excelovského dokumentu, nebolo by možno lepšie ak by sa z danej sekcie stalo fórum? Vytvorili by sa jednotlivé ,,kategórie" stampsiek ako témy vo fóre, kde by ich ľudia mohli nahrávať hneď ako ich urobia, bez potreby nejakej tretej strany aby ich nahodila niekam inam :D a rovno by sa aj vedelo kto čo urobil.

Jún 10
S chvostom vysoko vo vzduchu a nadšeným vo svojich krokoch si Nicos potancovával na čistinke kde sa momentálne nachádzal. Nájsť pokoj v aktivite aj keď je jeden sám bolo pre neho niečo čo často z vlastnej iniciatívy nerobil. Ryšavý vlk mal veľmi rád spoločnosť a preto bol viac ako len rád, že sa mu dobrá nálada vrátila takmer okamžite ako sa mu podarilo niečo dosiahnuť. Teda, nie žeby o sebe nejako pochyboval, to bolo ale v tomto momente viac ako len jedno. Precupital smerom k jednému zo stromov a položil svoje budúce jedlo pod jeden z koreňov vyčuhúcich zo zeme. ,,Muheheh, skvelá práca Nicos," pochválil sa spokojne a nahlas - aj to bolo dôležité pre udržanie zdravého sebavedomia, nie? Čo mu ale ešte chýbalo? Samozrejme, jedna veverička rozhodne nebola dostatočná pre troch vlkov na ceste zo plážou. Použiť rovnakú stratégiu dvakrát na rovnakom mieste rozhodne nebolo dobrým nápadom. Teda jedine ak ste chceli stráviť niekoľko hodín zbytočne posedávajúc pod listami kríkov.. A to sa ryšavému vlkovi určite nechcelo. Už teraz táto aktivita bola pre neho utrpením a opakovať sa mu to nechcelo. Možno by skutočne teraz mohol zmeniť typ koristi a vymyslieť niečo nové. A potom by si kamoši aj mohli vybrať čo sa im páči, zamyslel sa vo svojej mysli, Hej, to by bolo fajné.
Zobral si teda svoj úlovok, čo si len pred niekoľkými minútami odložil a rovno sa vybral nájsť nejaké zaujímavé miesto, kde by sa varieta koristi mohla nachádzať lepšie ako tu. Nebol si tak úplne istý, aké miesto úplne hľadal, ale to ani nebolo tak veľmi podstatné. Ak to miesto nájde, rozhodne hneď spozná, že je to práve to správne.

Jún 9
Pazúre mu zaškrípali o kamene pod labami, a aj napriek tomu, že kvôli listom pred seba príliš nevidel, vymrštil sa zo svojho úkrytu na nič netušiacu korisť. Teda aspoň predpokladal, že sa jednalo o korisť - ak by niekomu zahryzol do členka, asi by ani jeden z nich nemal tak úplne úžasný deň. Zuby sa mu ale skutočne do niečoho zaryli a najlepšia informácia bola, že to ,,niečo" vôbec neznelo ako vlk. Sivé oči sa mu konečne poriadne zabudli pred seba a on si mohol všimnúť ryšavú srsť máchajúcu sa v jeho tlame, tak veľmi podobnú tej jeho. Až teda na to, samozrejme, že Nicos nebol žiadna veverička a nemal tak huňatý chvost ako jeho malá obeť. Trvalo len niekoľko ďalších sekúnd a mykaní hlavy kým zvieratko v jeho zuboch ukončilo svoje utrpenie a on mohol hrdo prehlásiť, že prvá korisť na jeho kôpku bola skutočne ulovená!

Trávnatý oceán >
Nad jeho poznámkou sa uškrul. Skutočne, nebolo ťažké predpokladať, že aby bol jeden alfou, asi by si to mal nejako aj zaslúžiť a to nie len svalmi. Popravde, Nicos si bol takmer úplne istý, že ak vlk nemal niečo viac ako len svaly, asi by príliš dobrou alfou nebol. Ryšavý vlk mohol byť viac ako len rád, že vo svojom šťastí narazil priamo na vlka, ktorý do toho všetkého viac ako len zapadal. Vtedy mal aj on viac šťastia ako rozumu a mohol si byť len a len vďačný. ,,Vieš čo, asi ani nie," odpovedal mu na otázku jednoducho. Bolo cítiť, že v lese bolo všetko viac ako len v poriadku, no to sa tak úplne nedalo povedať o jeho žalúdku, ktorý tak trochu neposlúchal. ,,Chcel by si si ísť skôr oddýchnuť alebo by sme šli rovno na ten lov, keď už sa nám to na pahorkoch hore nepodarilo?" prehodil so záujmom. Popravde, ak by mu teraz Shahir povedal, že si chce dať ozdravujúci poobedný spánok, asi by ho nečakal. Vybral by sa loviť niečo malé, aby zahnal ten najväčší hlad a potom sa pripojil ku kamarátovi a ulovili niečo znovu. Možno by potom Nicos niečo nechal aj pre svorku, keď už bude mať žalúdok viac ako len plný. ,,Môžeme ísť na mýtinu, tam sme kedysi lovili so sestrou, to by mohlo byť okay."

Jún 8
Nakoniec sa skrčil do jedného z kríkov a hlavu položil na zem. Nebol v práve najviac pôvabnej polohe, no to sa mu snáď mohlo odpustiť - najmä ak nakoniec bude mať plnú kôpku koristi, ktorú bude môcť ponúknuť svojim priateľom. V mysli na seba ticho kričal aby sa sústredil presne na to čo mal robiť a nepremýšľal nad hovadinami. Čo bolo pomerne ťažké, keďže akékoľvek hovadiny boli omnoho zaujímavejšie ako vyčkávanie kdesi za listami. Bol si viac ako len istý, že akákoľvek spoločnosť v tomto momente by urobila jeho čakanie o niečo viac znesiteľnejšie. Debilko sústreď sa! zavrčal na seba zase, práve v tom najvhodnejšom momente. Niečo pred ním zašuchotalo a všetky jeho svaly sa v rýchlosti napli v očakávaní čo sa pred ním nakoniec ukáže a na čo bude môcť vyskočiť.

Jún 7
Nájsť to správne miesto na lovenie veveričiek bolo rozhodujúce a kritické pre dokonalé dokončenie príprav na výlet. Aj napriek tomu, že lovenie nemal príliš rád, malé snacky lovil pomerne často. Alebo sa o to aspoň snažil. Veď nakoniec pri strážení lesa sa mu často pod laby dostali zvieratká, ktoré by si inak ako z nudy neulovil. Aj teraz si teda našiel miestečko, ktoré kričalo aktivitou malých hlodavcov. Alebo! nadšene podskočil aj napriek tomu, že sa snažil držať čo najtichšie na svojom mieste. Možno potkani by boli o niečo lepší?" premýšľal s naklonenou hlavou, nedávajúc pozor čo sa okolo neho deje. Toto bol presne dôvod prečo nemal lov rád. Boli dlhé a on nikdy nedokázal udržať pozornosť dostatočne dlho na to aby ho aktivita bavila.

Jún 6
Nicos mal niekoľko možností medzi ktorými si mohol vyberať. Ako prvé sa jeho myšlienky stočili k rybám, tam ale rovno prišiel k niekoľkým desiatkam problémov, takže tie vyradil zo zoznamu takmer okamžite. Srnka by bola dobrá voľba, ak by sa o jej lov nemusel starať sám. Aj keď nemal rád priznávanie vecí, ktoré nedokáže, bol si takmer úplne istý, že zložiť dospelú srnu by sa mu samému nepodarilo. Najmä s jeho pracovnými skúsenosťami. Musel sa uchechtnúť, jeho možnosti skutočne neboli tak úplne rozsiahle. Možno nejaké veveričky by bola tá správna cesta? Ak by si Nicos na ne urobil nejaký dobrý plán, možno by na ich love nemusel tak dlho stráviť? A ak nevyjde to, tak zajace bola dobá posledná možnosť o ktorej vedel, že určite vyjde v pohode. Hej, toto by mohlo fungovať.

Jún 5
Ďalším krokom pri jeho príprave by malo byť skutočne dostať niečo do svojich láb. Niečo čo by bolo pred jeho priateľmi prezentovateľné, úplne by ich to nesklamalo a ak y si o ňom nemysleli, že je chudák, to by tiež pridalo na jeho nadšení. V neposlednom rade taktiež aby sa na svojom projekte úplne nenarobil.. vlci, ktorý Nicosa poznali, veľmi dobre vedel, že sa nejedná o vlka, ktorý by si lov úplne užíval. Nie žeby sa im úplne vyhýbal, to nie. Ale bola aj pravda, že na posledných spoločných lovoch tak úplne nebol. Vôbec by sa nečudoval, ak by na neho bola Maple nahnevaná - zatiaľ mu ale nič nepovedala. Ryšavý vlk sa ospravedlňoval faktom, že vo svorke bolo dosť vlkov, ktorých povinnosťou bol len lov samotný. A on bol omnoho lepší v iných veciach, ktoré mal zase na starosti on.

Jún 4
Nicos mal plán, destináciu a aj priateľov, ktorých si chcel na tento roadtrip zobrať - premýšľal niekoľko desiatok minút čo mu ešte chýbalo, no najskôr nedokázal položiť labu na tento svoj problém. Potom mu ale napadlo! Jedlo! Výlet bez pripraveného jedla nebol tak úplne výletom, aj keď bola pravda, že si mohli čo to pekne spoločne uloviť počas cesty. A všetko by bolo viac ako len čerstvé a všetko by bolo viac ako len okay. Kde ale bola zábava? Ak ste museli premýšľať kde sa zastaviť a kde si niečo zohnať, razom sa vytratilo to kúzlo. Navyše by sa ich presun rozhodne omnoho viac spomalil.. Nicos premýšľal ďalej, zatiaľ čo jeho myseľ vymenovávala všetky ďalšie možnosti aj dôvody ktoré pre svoje rozhodnutie mal. Aj keď sa on sám rozhodol snáď už na úplnom začiatku. Pôjde pripraviť nejaké malé snacky na cestu. Síce sa im asi úplne nepodarí vyhnúť sa lovu, no možno sa im podarí nestráviť na tom až tak veľa času.

Jún 3
A to ani nehovoril o Nickolasovi. Ktorého síce vídal častejšie ale už nejakú dobu nemali dvaja kamaráti spolu čokoľvek vyvádzať. Možno by potom mohli zobrať so sebou aj Zed a vybrať sa k pláži o ktorej im naposledy rozprával. Hej! To by bol super nápad na výlet a všetci traja by si ho mohli užiť. Spokojne by ich navzájom predstavil a možno by potom boli všetci traja čo najlepší priatelia? Hmm, to by mohlo skutočne fungovať! Otázka bola či by si Zed s Nickolasom sadli, ale to bol problém jeho budúceho ja a problém, ktorý bude riešiť ak nastane. Nadšene s prikývol na svoj vlastný plán, teraz mu len zostávalo vrátiť sa do lesa, všetko im oznámiť a napokon skutočne vyraziť na miesto určenia. Zabudol na niečo? Nebol si úplne istý, ale cítil sa, že skutočne na niečo zabudol..

Jún 2
Premávať sa po neznámom lese bolo popravde presne to, čo Nicosa normálne bavilo. Po väčšinu času popravde takéto skúmania práve vyhľadával.. zdalo sa ale, že dnes nie je tak úplne jeho deň. Nad touto myšlienkou len v rýchlosti mykol ramenami, nakoniec dobre vedel, že nič nie je tak úplne permanentné a veci sa veľmi rýchlo menia. V takýchto momentoch ryšavý vlk veľmi rád urobil zopár krokov späť a našiel spoločnosť niektorého zo svojich kamarátov. A že ich mal celkom pekný počet! Alebo to si aspoň myslel, keďže on sám veľmi rád označoval všetkých svojich známych ako svojich priateľov. Aj keď jedného zo svojich priateľov nevidel už pomerne dlhú dobu, akoby sa Star prepadol popod zem.

Vresový palouk cez Klimbavý >
Ich konverzácia pomaly ale isto napredovala, aj keď sa stále viac menej točili okolo toho istého. Pri spomienke na vĺčatá sa však v mysli ryšavého vlka vynoril niekto úplne iný - jeden, čo vĺčatá príliš v láske nemal a už sa s nim dlho nevidel. V poslednom čase mal Nicos dojem akoby nikdy nič nestíhal a stále sa ponáhľal z jedného miesta na druhé. V rýchlosti si povzdychol, škoda, že sa Mitsu nerozhodol presťahovať. Tráva na mieste kde sa dostali sa im akoby vlnila pod nohami a Nicos radšej dával pozor na chvost svojho priateľa za ktorého vedením momentálne kráčal. ,,Hej, myslím, že Maple sa vyzná vo veľa veciach," odpovedal. ,,Kedysi som si myslel, že dokáže všetko, bral som ju ako taký môj detský idol," uškrnul sa na tejto spomienke, stále Maple bral ako svoju nevlastnú matku, aj keď si už uvedomoval, že tomu asi tak nikdy v skutočnosti nebolo. To ale nevadilo, Nicos mal rád tak ako ju, tak aj Sarumen a v jeho srdci navždy zostane ako jeho mamka. ,,Už samozrejme viem, že nie je možné aby bol niekto úplne dokonalý, ale stále si myslím, že Maple pozná skoro všetko," ďalej sa uškŕňal, jeho nálada sa pomaly ale isto stáčala k lepšiemu. ,,Hej vieš čo- aj áno," šťuchol vlkovi do ramena a rovno sa aj bral dopredu, aby sa vo vysokej tráve rozbehol. ,,Kto príde druhý je zhnitá šiška!"
> Sarumen cez Tenebrae