Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zed napokon súhlasili, že sa k ich skupine pridajú a na Nicovo prekvapenie sa na k výletu celkom mala aj Feline. Ryšavý vlk rozhodne nechcel jej nápad zatrhnúť, tak len v rýchlosti vyslal myšlienku smerom k Islin, ak ho náhodou ešte počúvala - Ideme so Zed, Feline a Jasnavou do Ansidaru. Budeme doma čím skôr to pôjde. ,,Máme trošku naponáhlo, tlačí nás čas, tak to preto," odpovedal na otázku Zed a vybral sa za vlčicou, ktorá sa dala do vedenia ich malej skupiny. Cestu k územiu svorky absolvovali pred nejakým časom a nebola to úplne taká, na ktorú by sa jednoducho zabúdalo. ,,Nepredpokladám, že by sa mali stať nejaké nepríjemnosti, takže ideme s Jasnavou skôr ako psychická podpora, okay?" pokračoval v rozprávaní, aby Zed uistil, že ich neťahá na samovražednú misiu. Ak by tomu bolo tak, tak by ich zloženie bolo asi trošku iné. Snáď ale nad niečím podobným nebude musieť ešte veľmi dlho premýšľať. ,,Ale treba byť pripravený, keby náhodou," zakončil a nádychom a pohľadom v rýchlosti prebehol po Feline. Hej. Snáď sa skutočne nikomu nič nestane. ,,Zed, čo ty na to a pozícia ochrancu vo svorke, hm?"
> Kierb cez Tenebrae

Máj | 1 | Feline
Vlčica hneď objavila čo sa jej páčilo a sledoval ako ku kvetom preskákala v plnej radosti. Bolo fajn vidieť, že aj napriek tomu všetkému čo sa naokolo dialo, vlci dokázali nájsť nejakú radosť - aj keď to mali byť len kvety, niekedy skutočne stačili malé radosti. V rýchlosti zastrčil staré myšlienky kdesi na druhú koľaj kdesi kde ich bude môcť nájsť neskôr a rozbehol sa za sivou vlčicou. Slnko im pálilo na chrbty, po tak dlhom čase zimy to bol balzam na duši - spoločne s drobným vánkom, ktorý mu šuchoril srsť. ,,Myslím, že táto farba skutočne vynikne v tieni lesa," pritakal jej slovám a dal sa do práce aj on. Miesto toho aby však kvietok odtrhol, vykopal ho aj s koreňom. Nechal ho však na mieste hŕbky hliny so slovami, že si po sadeničku prídu na konci. Porozhliadol sa po lúke, snažiac sa nájsť nejakú ďalšiu farbu, ktorú by mohol pridať do ich zbierky, no pohľad sa mu zastavil na sivej vlčici. ,,Počkaj, dačo mi napadlo," uškrnul sa, v rýchlosti hľadajúc ďalšie kvietky, ktoré by tentoraz odtrhol aj on, potom sa vrátil a zasadil stonky bielych kvetov Feline do srsti na krku. Tam, na jej tmavej sivej srsti žiarili pod lúčmi ranného slnka. ,,Myslím, že môže byť. Čo myslíš?"

Jasnava mu pomohla s mágiou a kopanie bolo razom omnoho jednoduchšie. Napokon sa mu podarilo Rolanda zložiť na jeho miesto a po navrátení hliny bolo dokonané. S hlbokým nádychom sa posadil na zem, premýšľajúc čo povedať. ,,S Rolandom som sa nepoznal úplne najlepšie, no jeho služba svorke nebude zabudnutá," povedal. ,,Bol to dobrý vlk a jeho život bude navždy previazaný so Sarumenom," tak ako počas života venoval svoje roky svorke, aj po jeho smrti tomu tak bude. Rozhodne budú stromy v jeho okolí o niečo zelenšie. Zakončil to nakoniec, nechajúc vlkov, ktorý ešte chceli stráviť nejaký čas nad miestom posledného odpočinku Rolanda - pridal sa nakoniec ku Zed, ktorý sa k nim taktiež pridali. ,,Popravde, aj by sa mi hodilo. Pôjdem s Jasnavou navštíviť svorku na severe a hodil by sa nám ešte jeden pár očí. Verím, že všetko pôjde okay ale pre istotu, aby nás bolo viac," povedal, dúfajúc, že Zed budú s výpravou súhlasiť.

Apríl | 4 | Feline
Kopretinová lúka sa im rozprestierala pod labami zatiaľ čo sa prechádzali po lúke. Jasnava sa síce ponúkla, že vyčaruje na hroboch nejaké kvety, no nakoniec prirodzené bolo len prirodzené a Nicos bol rád, že sa aspoň na chvíľu zamestná inými myšlienkami. Nepotreboval ísť kopať žiadne ďalšie diery, ale aj tak mu to prišlo ako príjemný nápad, najmä teraz, keď mal aj celkom príjemnú spoločnosť. ,,Hej, myslím, že tento rok prebehne hrozne rýchlo," uškrnul sa na margo ich programu. Keď sa podarilo vyriešiť Rolanda a Valeriona, prišla ďalšia vec - Jasnavina návšteva na sever, ktorej sa ešte museli zúčastniť. ,,Jednu vec nasleduje druhá a druhú zase tretie a tak ďalej," krútil hlavou no v hlase mu hral smiech, aspoň trochu. ,,Trošku mi chýba keď som bol šteňa a nič nemusel riešiť. A že som vtedy hrozne chcel byť dospelý," pokračoval a pri svojom kráčaní sa otočil smerom na svoju spoločníčku. ,,A čo ty? Ty si sa neponáhľala byť dospelá?"

Vlci sa napokon zhodli, že miesto na ktoré Nicos myslel bude dobré. Prikývol a ako ich Feline viedla k miestu posledného odpočinku Rolanda, ryšavý vlk vyslal k oblohe zopár prosieb, ktoré mu ťažili jazyk už nejakú dobu. Nech sa snažil ako sa snažil, aj tak sa stále pohyboval v kruhu, ktorý sa mu vôbec nepáčil. Našťastie ich cesta netrvala príliš dlho na to aby sa do toho zamotal ešte viac ako bolo nutné. ,,Vyzerá.. pokojne," preniesol, akonáhle sa pred nim otvorilo miesto Rolandovej smrti. Jednalo sa o veľkého vlka, Nicos s nim nemal až toľko skúseností ako by si možno želal, mal dojem, že sa pridal až nejaký čas po ňom samotnom. To však nič neznamenalo samozrejme, Nicos bol veľmi dlho vĺčaťom a mladíkom, ktorý sa zase až o tak veľa vecí nezaujímal ak to nesúviselo s jeho prácou. Aj keď mu to nebolo úplne po chuti, Nicos sa sklonil k vlkovi a vytiahol si ho na chrbát, čím skôr sa pohnú na správne miesto, tým rýchlejšie to budú mať za sebou. Vlk s nákladom sa pohol medzi stromami, tak rýchlo ako mu to jeho situácia dovoľovala.
Akonáhle sa objavili na mieste kde sa mali dostať, Nicos jemne zložil vlka k zemi aby sa pobral k ďalšiemu kroku. ,,Myslím, že tento strom vyzerá dobre," poznamenal. Popravde každý jeden zo stromov bol rovnako dobrý ako ten ďalší. Nakoniec v ich lese boli stromy viacmenej rovnaké. A dal sa ku kopaniu.

Apríl | 3 | Feline
Feline sa k nemu pripojila a obe ich hlavy sa razom presunuli k oblohe. Aspoň na chvílu sa mohlo zdať, že čas na nejaký moment zastavil. Popri tom všetkom čo sa dialo naokolo sa ani nebolo moc čomu čudovať, že obaja sa objavili na okraji lesa, kde bolo ticho a pokoj. Niekde pred ich labami sa rozprestierala lúka, ktorej osadenstvo bolo prečesávané jemným vánkom. Tam mal teraz Nicos namierené - teda, v tomto momente už asi nie len on. ,,Hej, za spoločnosť budem určite rád," uškrnul sa na vlčicu, napokon ryšavý vlk mal vždy rád spoločnosť a kedysi tu boli dni kedy dokázal rozprávať niekoľko hodín v kuse. Teraz už jeho ovládanie impulzov bolo omnoho lepšie ako kedykoľvek predtým a bol produktívnou súčasťou spoločnosti! Alebo také niečo. ,,Ako to zatiaľ vyzerá s tvojou kariérou? Mala si už možnosť zoznámiť sa s vĺčatami Islin?" spýtal sa jej, stavajúc sa na nohy, aby sa ich malá spoločnosť mohla vybrať k cieľu svojej misie. Neboli nejako časovo obmedzovaní a ani sa nebolo kam ponáhľať. ,,Vyzerali celkom milo keď som ich videl naposledy."

Jasnave sa jeho nápad príliš nepáčil a Nicos mohol vidieť prečo. Tiež sa necítil úplne najlepšie, no v tejto chvíli bolo len veľmi málo možností, ktoré si mohli dovoliť. Ochrana územia bola jednoduchšia, minimálne čo si Nicos predstavoval - najmä teda preto, že vlci toto územie poznali ale Boh vie kam sa dostanú keď budú musieť ísť do svorky, ktorú nepoznajú. ,,Hm-" odpovedal, minimálne preto aby bolo jasné, že nad jej slovami premýšľa. Aká iná kombinácia vlkov by bola vhodnejšia? Čo by mohlo byť horšie ako zobrať do boja otca od vĺčat? Zobrať ich matku? ,,Uvidím či sa mi podarí zohnať niekoho iného," vydýchol napokon. Zed sa zatiaľ preukázali byť pomerne dobrí, no Nicos ich nejaký čas nevidel. A rovnako tak aj Kenai.. no jednoducho to nebola ľahko vyriešiteľná situácia. Týmto to však zakončil, aspoň zatiaľ aj keď sa im čas veľmi pekne krátil.
Ich konverzácia sa ďalej ale stočila iným smerom čo bola síce primeraná zmena, no nie o moc lepšia aspoň čo sa týkalo situácie. ,,Myslím, že poznám dobré miesto kde by sme to mohli založiť. Je to dostatočne ďaleko od úkrytu aby bolo všetko bezpečné ale dostatočne blízko aby tam mohol ktokoľvek ísť keď sa na to budú vlci cítiť," pokračoval. Územie Sarumenskej svorky mal prelezené dostatočne aby mu nerobil problém vybrať vhodné miesto. A mágia prírody sa vždy hodila, nie? ,,Tie vysoké smreky pod prstovými horami?" pozrel na vlčice, či im niečo dané miesto hovorí. Teda, nebol si istá, či sa Feline k nim plánuje pridať ale myslel si, že áno.

Apríl | 2 | Feline
Ryšavý vlk mohol počuť, že sa v lese niekto pohybuje. Nakoniec ani jeden z nich sa úplne neskrýval a bola len otázka času kedy sa seba navzájom niekto narazí. Vlk sa držal svojej aktivity až do momentu kedy sa za ním ozval hlas. Odlepil svoj pohľad od neba nad lesom a presunul ho k sivej vlčici, ktorá sa pri ňom objavila. ,,Ahoj Feli," pozdravil sa jej rovnako ako ona jemu. ,,Hej tak trochu. Je pekná obloha," odpovedal jednoducho kývnuc hlavou smerom k nebu. Slnko ešte len vychádzalo, no červené a oranžové farby sa na oblohe ešte trochu držali. S trochou predstavivosti mohol jeden povedať, že sa jednalo o zakvitnutú lúku. ,,Som na ceste hľadať nejaké kvety čo by som mohol zobrať domov, ale pohľadu na oblohu sa nedalo odolať," uškrnul sa na svoju spoločníčku. ,,Čo máš na pláne ty?"

Forest was humid and he could hear screams in his perked ears. Frankly it was quite hard to identify whose it were but Nicos had his theories. He felt as if he was a puppy once again scared that every little shadow can turn into an unknown beast. His ginger fur burned in teh underbrush, while he waited for anything else to tell him what is actually going on. He was not sure, with eyes darting around, everything was super scary and nothing made sense to him - there was just a one thing that he could think about doing. Find a shelter. Voice in his head belonged to someone he knew - or used to know, more like. Nicos dragged his belly alongside the dirt trying to get himself under a log or something. At this moment it was an understatement to say that he was pretty much terrified. His tiny paws were moving as quick as they could, but what would that help when all the danger was sitting in the shadows that whole forest was full of? Snarling came back to him now that he was close to the place he wanted to take cover in. Nicos could hear snapping jaws around his back legs, but when je looked around his eyes could not pick up anything just a darkness all awound him. Where before there were outlines of the trees, now there was nothing at all. He could not say what had changed, he wsa just sure that all of this could not be real. Because how could it be? There were no monsters, last time he checked, right?

Jasnava pokračovala vo svojich odpovediach na jeho otázky a Nicosa sa snažil na niečo prísť. Tak ako veľmi to nenávidel, znalo sa, že mu nič iné nezostávalo ako počkať ako sa veci vyvinú a nechať reakcie na situáciu tak ako sa k nemu dostane. Kedysi robil veci len tak, bez nejakého hlbšieho zamyslenia a všetko pre neho fungovalo - pravda však bola, že dané rozhodnutia rozhodne neboli také dôležité ako tieto. A rozhodne na nich nezáviseli životy niekoľko desiatok ďalších vlkov. ,,Nie, nemôžeš ísť sama, to určite nie," pokrútil hlavou zo strany na stranu aby tak pritakal slovám Feline. ,,Pôjdem ja a vezmeme aj Kessela. A možno ešte niekoho," premýšľal nahlas. ,,Musíme ale poriadne premyslieť čo povedať. Keďže odovzdať kohokoľvek neprichádza do úvahy," pokračoval. Počas ich pochodu smerom k horám budú musieť nechať na obranu svorky. ,,Sarumen sa nenechá vydierať. A musíme im ukázať, že takéto zahrávanie sa nemá žiadneho stánia," zakončil a sklonil hlavu. Aspoň niečo si teda povedali a teraz boli veci, ktoré sa museli riešiť ďalej. ,,No.. Asi je teda čas aby som šiel nájsť miesto kde uložíme našich zosnulých," smutne sa pousmial na svoje spoločníčky. ,,Každopádne ďakujem za stretnutie. Všetko bude v pohode."

Apríl | 1 | Feline
Nicos sedel na hranici lesa a pozeral na vychádzajúce slnko nad korunami stromov. Čakal na Feline a popri tom si užíval výhľadu, ktorý mu svet ponúkal. Aj napriek tomu, že sa všetko sypalo a neprestávalo prichádzať niečo nové, bolo dôležité aby sa napriek tomu nezastavil celý svet. Ryšavý vlk si uvedomoval, že sú to malé veci v živote, ktoré by sa mali prežívať a nezabudnúť, že nie všetko je také zlé ako to na prvý pohľad môže vyzerať. Aj keď pred vlkmi nebola dvakrát najšťastnejšia aktivita - teda, aktivita sama o sebe mala v sebe akési čaro, no to čo reprezentovala nebolo o moc lepšie ako všetko ostatné čo sa v Sarumene dialo. Nicos ale nevešal hlavu, aspoň v tomto momente si nechcel robiť nad ničím hlavu. Nie dnes. Nie predtým ako tomu bude musieť skutočne čeliť. Nicos si nechcel už znovu požičiavať problémy z budúcnosti.

Nicos nebol na tomto mieste už asi roky. I keď kedysi tuna chodil pomerne často, minimálne čo si tak spomínal. Láska k tejto lúke sa v ňom prebudila ešte keď bol malé vĺča, mal to tu viac ako len rád. Dokázal povedať, že si tu užil viac ako len dosť zábavy a v tomto momente by si niečo podobné skutočne mohol užiť znovu. Určite nebolo dostatočne veľa zážitkov, ktoré by mu momentálne podarili odpútať sa od problémov v ich tmavom lese, no možno zopár šišiek by mu zlepšilo náladu. Už ako to snáď bývalo, svište sa nahrnuli na svoje ihrisko a nadšene pískali. Isteže si ho nepamätali, teda... Akože, Nicos netušil ako dlho tieto potvorky žili a možno ani jeden z nich nebol z tých, čo sa s ním hrali pred niekoľkými rokmi. Ihneď ako sa objavila prvá šiška, Nicos bez väčšieho čakania vyštartoval. Lepšie ako by mal čakať na to kedy sa mu jedna zjaví kdesi v čele alebo na nose. Ešte nečakal ani na to aby sa šiška dotkla zeme, to bol jeho cieľ. Lepšie ako nechať veci na osude, rozhodol sa zobrať osud do vlastných láb, minimálne čo sa týkalo jeho hry so šiškobalom. Musel si dať dobre do teľa aby sa mu podarilo dostať do vzduchu dostatočne vysoko na to aby mu šiška skončila v ústach. Hlavné je, že vo svojej mysli sa mu podarilo dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovil. Len či už to dávalo zmysel pre niekoho iného nebolo tak úplne podstatné. Ešte sa mu na tvár vyšplhal úsmev a to bolo pre neho cieľom. Mohol si povedať, že zábavná hra chytania ho bavila a cítil sa znovu ako malé vĺča.

,,Výborný nápad, môže to tak byť," pritakal slovám Jasnavy. Feline sa však zase pýtala na Satori, na čo musel Nicos len povzdychnúť. ,,Nič iné. Myslím, že sa tam skutočne ocitla len náhodou. Ani jej svorka nebola nejako extrémne nápomocná. Zdá sa, že sa takéto veci zatiaľ dejú len okolo nás," odpovedal, čo ešte viac pridávalo na hromadu, že sa skutočne jedná o čin, ktorý bol mierený priamo na nich. Musel. Skutočne. Nicos začínal mať dojem, že začínal podliehať paranoji, ale... ,,Viem, že je to trochu na rýchlo, keď si si ešte len teraz vybrala zameranie, ale verím tomu, že to bude v pohode," usmial sa. Ak nič iné, Feline bola dospelá a v tomto momente svorka potrebovala všetky laby, ktoré mohli akýmkoľvek spôsobom pomôcť. Na jej ďalšie slová prikývol. V hlave si robil mentálny zoznam vlkov, ktorých polohu poznal. On, Feline, Jasnava a Islin s vĺčatami boli vo svorke. Hrášok v úkryte, Leszek Boh vie kde. Nie úplne najlepšia bilancia, aj keď bol les dostatočne veľký na to aby sa v ňom nachádzali aj ďalší vlci zo svorky o ktorých nevedel. ,,Určite áno, ja som tiež ako mladý trávil veľa času v divokej prírode," pousmial sa úsmevom, ktorý mu však nezasahoval až k očiam. Popravde si nebol bezpečnosťou oboch vĺčat úplne istý, no toto nebol moment kedy by mal vyslovovať svoje myšlienky nahlas.
Leszek sa vytratil a Samaela som nevidel odkedy... Odkedy som vlastne nevidel ani Maple. A Tonresa. Zaznelo mu v mysli a v tomto momente si nebol úplne istý, či sa predsa len nakoniec táto rodina nevytratila. Veril, že by to Maple neurobila, ale na druhú stranu? Zamával nad touto myšlienkou hlavou, dúfajúc, že ju Islin nezachytila, no ani za to by nedal labu do ohňa.
Pri zaznení Warisovho mena, Nicos veľmi dlho premýšľal čo by sa mohlo urobiť avšak. Bol v úzkych. Hodila by sa mu rada nejakého diplomata, niekoho, kto sa zaoberal vzťahmi medzi svorkami. Nikoho takého však pri sebe momentálne nemal. Bol metaforicky celý v čiernom, snažiac sa držať všetko pohromade. Posadil sa. ,,Čo o ňom vieme?" pozrel sa na Jasnavu, táto chvíľa bola na danú konverzáciu taká dobrá ako ktorýchkoľvek iná. ,,Ako veľmi nebezpečný môže byť?"

Po slovách Felinsa sa Nicos veľmi snažil aby sa jeho ,,nadšenie" neprejavilo na jeho tvári omnoho viac ako by chcel. Do toho sa mu v mysli objavila Islin, rovnako ako tomu predtým bolo Asi je to tak aj lepšie.. odpovedal Islin vo svojich myšlienkach, veriac, že sa k nej dostali tak ako mali. O mágii myšlienok Nicos zase tak veľa nevedel, no zdala sa byť veľmi užitočná. Možno teraz by bolo načase znovu stretnúť Život a poprosiť o pomoc. Aspoň magickú. ,,Okay, aj keď to tiež nerád počujem, tak aspoň vieme, že to bola práca prírody," jemne sklonil hlavu, hlas mu vychádzal z úst no ani sám nevedel poriadne ako. ,,Uložíme ho na miesto pod stromami aby mohol večne odpočívať v lese. Rovnako tak aj Valariona," povedal. Taká veľká svorka ako bola Sarumen musela mať miesto kde by ukladala svojich zosnulých k večnému spánku. Aj keď sa mu takáto práca nepáčila, bolo to súčasťou bytia alfa. ,,Chcel som poslať niekoho aby sa šiel pozrieť či skutočne po Valarianovi nič viac nezostalo, ale asi pôjdem nakoniec ja," dokončil.
,,S tým všetkým čo sa okolo nás deje, som chcel nechať svorku vedieť aby si dávali pozor. Najmä na vĺčatá, lebo neverím, že všetko to bola len zhoda náhod. Príliš veľa náhod na jeden čas. Najskôr problémy s tvojim vlkom," kývol hlavou smerom na Jasnavu, v jeho hlase hrali fakty, nijak ju neobviňoval. ,,Potom návšteva z Asgaaru a teraz dvaja mŕtvy vlci a niekoľko ďalších o ktorých som nepočul odkedy som sa stal alfa?" dokončil otázkou, no nečakal na ňu odpoveď. Tento preslov si dopredu necvičil ako tomu bolo počas predávania jeho postavenia. Kde je vlastne Tonres? ,,Nečudoval by som sa ak by za zmiznutím Tonresa tiež nebolo niečo viac. Toto je veľmi závažná situácia," pokrútil hlavou.
,,Islin, bol by som veľmi rád ak by ste s Kesselom prebrali postavenie Bety. Ste tu odkedy si pamätám a teraz by sa mi hodil niekto kto vie čo robí," preniesol veriac, že ho vlčica ešte stále počúva. ,,Feline, teba by som rád videl na pozícii delty. A dobrú pečovateľku teraz bdueme potrebovať tiež. Musíme mať oči na stopkách."
,,Sarumen má pred sebou veľmi ťažké chvíle. Ak stretnete niekoho zo svorky, povedzte mu prosím, že som sa na nich pýtal," usmial sa na Feline spoločne s Jasnavou. ,,Musíme byť silný, nemôžeme dovoliť aby nás akékoľvek machinácie zlomili," pokračoval. Nedokázal už ďalej stáť na mieste, pomalým krokom sa začal prechádzať zo strany na stranu akoby premýšľal. Jeho slová by mali však väčší účinok, ak by ich počulo viac vlkov. Ak by teraz videl sám seba pred niekoľkými rokmi, asi by sa sám nespoznal. Napokon sa otočil k znovu k Jasnave. ,,Tvoji synovia.. Sú zatiaľ v poriadku verím?"

Marec 1
Okolo Nicových láb rástli kvety a Sarumenský hvozd vyzeral razom omnoho priateľskejšie. Ryšavý vlk miloval svoj les a nikdy by na neho nedal dopustiť. Vánok mu do nosa vial ich pach a on sa zaprisahal, že si tento deň nenechá len tak pokaziť. Hlavu držal vysoko a jediné na čo sa sústredil boli slnečné lúče prenikajúce cez husté ihličie jeho lesa. Keď už sa nejakým spôsobom podarilo dostať na úroveň pôdy, jeden musel využiť každý jeden jeho lúč. A Nicos rozhodne neplánoval tentoraz ležal kdesi v tieni - možno v lete sa mu to bude rátať, keď všade naokolo bude viac stupňov ako by malo byť dovolené. V tento moment Nicos skutočne nechcel nič iné len sa rozvaliť a nič neriešiť. A nakoniec, môže mu to niekto zakázať? Netrvalo ani len niekoľko sekúnd a Nicosa ryšavá srsť sa nachádzala medzi voňavými kvetmi.