Gallirea - Příspěvky uživatele

Nicos si nebol úplne istý, či jeho návrh bude stáť na dobrom mieste, no v tomto momente, keď už s ním niekoľko vlkov riešilo svoje funkcie, skutočne asi nebolo ničoho lepšieho čo by mohlo Zed robiť. Aspoň zatiaľ, samozrejme, ak by si po čase vybralo niečo lepšie, ryšavý vlk by nebol proti. ,,Super, ďakujem. Však nemusí to byť nastálo," uistil Nicos a nechal skupinu vlkov aby sa rozplynula kamkoľvek sa chceli dostať. Či už napokon skutočne skončia kdesi v nore alebo nie bola ich vec, keďže on sám mal ešte na práci niekoľko vecí. Teda... nejednalo sa o nič čo by nejaký čas nepočkalo, no mladý alfa sa ešte necítil na oddych. Po tom nápore adrenalínu sa cítil ešte dosť bdelí na to aby si prešiel územie a pozrel sa či s ním ešte niekto chce hovoriť.
A skutočne, jeden z vlkov sa k nemu pridal a Nicos bol viac ako len rád, že sa rovno aj predstavil. Ryšavý vlk ho nepoznal, nebol si popravde ani istý, či ho niekedy predtým videl. Voňal však ako Sarumen a predstavil sa ako Maplino vĺča. Okay, Maple mala teda viac vĺčat ako by si bol pomyslel - to bol ale asi údel alfy, nie? Adoptovať všetkých, ktorí nemali svojich rodičov, ktorí by sa o nich postarali? Bude sa aj on musieť stať takto rodičom? Pri tejto myšlienke sa mu na čele objavila vráska, čo asi nebol úplne dobrý prvý dojem, ktorý chcel na Kasiusa urobiť. ,,Ahoj! Nicos," predstavil sa aj on, minimálne zo slušnosti. ,,Je to všetko pomerne nové, ani ja som neočakával, že skončím takto," uškrnul sa. ,,Ale je to v poriadku, teraz si tu a ak plánuješ aj zostať, to je hlavné," povedal mu s otázkou v hlase. Potreboval vedieť či ho má na území svorky očakávať, no Nicos predpokladal, že áno. Nejako si nevedel predstaviť niekoho s tak silnou väzbou na svorku aby len tak odišiel. Ale možno sa mýlil.

November | 2 | Mitsurugi
Ryšavý vlk prestával mať tušenia prečo sa vlastne na toto miesto vybral. Sám nad sebou si musel vzdychnúť, lebo čo iné mu zostávalo? Sám sa dostal do tejto situácie a popravde sa u príliš z nej dostať nechcelo! Najmä keď si predstavil, že po tom čo sa takto plahočil v bahne sa bude musieť ísť okúpať. Napokon predsa len nechcel aby zasvinil celý úkryt keď sa bude vracať domov, to skutočne nebolo v jeho pláne. Našťastie sa však jeho rozptýlenie prišlo skôr než sa mu samému podarilo nájsť niečo čím by sa zamestnal. ,,MITSU!" hlas svojho spoločníka by poznal aj ak by bol hluchý! Teda, len čisto metaforicky samozrejme. Odrazu ani to vysoké bahno nebolo také mazlavé a nepríjemné, keď mal razom po boku niekoho koho mal rád. S kmitajúcim chvostom ku nemu priskákal a musel sa veľmi ovládať, aby mu v čistej radosti nevyložil svoje predné laby na chrbát, ako to často robieval keď poskakovať okolo. Od chvosta mu odskakovali kvapky bahna, ale to v tomto momente vôbec nebolo podstatné. ,,Čo ty tu? Však si zamažeš ten svoj biely obojčok a ako budeš potom vyzerať?" pýtal sa Mitsua s úškrnom. ,,Ale hej, som rád, že ťa tu vidím, samozrejme!"

November | 1 | Mitsurugi
Nicos vedel, že ak by bol v podobnej situácii pred pár rokmi, určite by nebol tak pokojný ako teraz. Jeho srdce síce stále bilo pomerne rýchlo, hádzalo sa o hrudnú kosť, ktorá mu stála v ceste. Ryšavý vlk sa zhlboka nadýchol. Tmavá bahnitá voda sa mu ťahala po predných labách a ich biela srsť už vôbec nevyzerala tak ako by mala. Ihneď ako nadvihol labu, slizká tekutina sa mu ťahala od prstov cez zápästia možno až kdesi do polovice predlaktí. Nespokojne si odfrkol, snažiac sa nedýchať príliš hlboko. Nie, Nicos nemal rád vodu, no toto sa dalo prežiť. Síce poriadne nevidel kam šliape, no pri vyliatej vode si bol aspoň istý, že nebude taká hlboká aby sa dostal pod hladinu. Aj tak si však dával veľký pozor kam kráča a väčšinou sa držal tam, kde kde-tu vytŕčala spod tichej vodnej hladiny tráva. Prečo vlastne prechádzal niekde, kde ani nemal poriadne čo robiť? To bolo veľmi dobrá otázka, na ktorú ani on sám nemal poriadnu odpoveď. Nemal dôvod tu byť, nemal jedinú domnienku prečo by sa mal ťahať cez tú najpáchnutejšiu časť planiny. Ale aj tak to robil. Možno odpoveď na jeho otázku bola jednoduchšia ako by si mohol myslieť. Pretože sa nudil. A pretože prečo nie?
,,Bože, fuj," zanadával okamžite, ako sa mu voda dotkla hrudníka a jeho žalúdok a napol. Ani si nechcel predstavovať čo sa mu teraz môže hemžiť okolo nôh, nie to si však fakt nechcel predstaviť. Danie by mu určite povedala, že vyzerá ako malé prasiatko - alebo možno ešte niečo ostrejšie. A on by ju v tom bahne potom vyváľal.

Kierb cez Tenebrae >
Ich malá skupinka postupovala späť ku svorke, Nicos si zo začiatku ani neuvedomoval ako ďaleko sa dostali vo všetkom tom zhone. Teraz však, keď väčšina adrenalínu už opadla ryšavý vlk dokázal registrovať cestu o niečo lepšie. Nakoniec bolo vôbec dobre, že sa im podarilo dobehnúť ich - niekoľko minút neskôr a možno by sa s nimi mohli rozlúčiť. Nad tým ale v tomto momente rozhodne nechcel premýšľať. ,,Hej to chápem, sa nedá poznať na prvý pohľad aký niekto je.." odpovedal jednoducho, no on s tým moc skúseností nemal. Popravde sa s nikým nepoznal zase až tak dobre aby odhalil ich ,,druhú tvár". Alebo mal možno len šťastie na spoločnosť?
Jasnava navrhla, že sa pôjdu uložiť do nory, čo bol popravde celkom dobrý nápad. Nicos pritakal, no on sa ešte na odpočinok asi úplne necítil. ,,Kľudne choďte, ja sa ešte asi pôjdem pozrieť kto zostal na zhromaždení alebo či sa to tam už rozpustilo. Ale Zed nevyzerá úplne najlepšie, tak by bolo asi fajn, ak by si sa pridalo," pokračoval. Mal dojem, že sa ešte nerozprával úplne so všetkými a nebol si istý či sa chcel niekto ešte rozprávať s ním. Pravda bola ale taká, že možno bol ešte tak trochu nervózny na to aby si ľahol a odpočíval. Nechá si to na neskôr. ,,Oh a vlastne mi napadlo ešte. Celkom ti to tam šlo Zed, nechcelo by si post ochrancu územia? Asi budem potrebovať trochu pomoc, teraz keď toho budem mať asi viac- čo ty na to?" navrhol. Nebol si istý čo chcelo Zed robiť, lebo sa predtým o tom nerozprávali. Spomínal si ale, že lov nebol úplne ich najobľúbenejší kvôli oku. Momentálne asi ochrancu potrebovali najviac? Aspoň pokiaľ mal Nicos prehľad.

Situácia sa ukončila pomerne rýchlo, dokázali sa akosi dohodnúť aj keď sa ryšavému vlkovi nie úplne všetko pozdávalo. Nepáčilo sa mu, že musel dať svoje slovo, no na to bol asi teraz alfa, aby sa vystavoval veciam, ktoré sa mu aj nepáčili. V duchu si zavrčal a oči vyvrátil k oblohe, chcel sa Jasvanavy spýtať ako na niekoho takého vôbec narazila. Ona, nevyzerala byť ten typ - ale na druhú stranu Nicos nemal najmenšieho tušenia čo to vlastne znamenalo, keď on sám nikdy v žiadnom vzťahu nebol a ani sa o nikoho nejako extra nezaujímal. Tak trochu dúfal, že sa na to do jari zabudne, no bolo mu jasné, že od osudu chcel asi príliš veľa. ,,To je v poriadku, nemala si to ako vedieť," odpovedal jednoducho, no to asi nebolo úplne všetko čo chcel vedieť. ,,Niekedy neskôr, keď sa veci trošku upokoja by si mi mohla povedať čo je to zač?" spýtal sa jej, asi bolo lepšie premýšľať dopredu lebo toto nemusel byť posledný krát čo sa vlci spoločne videli. A asi ani posledný problém, ktorí spolu mali.
,,Vrátime sa, ak nemáte nič iné na pláne," povedal skupinke vlkov zo Sarumenu, ktorá sa nachádzala v lese. Jasnava ani nečakala na jeho slová a vybrala sa do lesa, to bolo fajn. ,,Ďakujem ale za včasnú reakciu, možno by to dopadlo inak ak by ste zostali v lese," pokračoval. Mali množstevnú výhodu a to bolo často dostatočné na to aby niektorí vlci prehodnotili svoje rozhodnutia. Ryšavý vlk sa pomaly šuchtal na územie svorky taktiež, očakávajúc, že sa k nemu pridajú ak budú chcieť.
> Sarumen

Situácia bola pokojnejšie než Nicos predpokladal, že bude. Určite bol za to rád, aj keď by s ním možno Jasnava s Hráškom o pokojnej interakcii rozhodne nesúhlasila. Mohlo byť však toľko rôznych liniek ako mohlo ich stretnutie pokračovať, no zdalo sa, že sa im práve dialo to najrozumnejšie. Vlk sa predstavil ako alfa akejsi svorky o ktorej ryšavý vlk nikdy predtým nepočul, čo ho celkom zaujalo no tento moment nebol práve najvhodnejší na hlbšie poznávanie iných kultúr. Evidentne. Nicos mu však z nejakého dôvodu visel na úsmeve a popravde si nebol úplne istý prečo. Snažil sa držať si odstup, ako fyzický tak aj psychický, no niečo sa mu na tom úsmeve nepáčilo. Aj napriek tomu, že sa Nicos nemal ako postaviť do pozície otca, Warisove slová mu z nejakého dôvodu pripadali akési ... pravdivé. Sivé oči mu preskočili z Warisa na Jasnavu a až pohľad na výraz jej tváre mu pomohol vymaniť sa z čohokoľvek čo to malo byť. ,,My v našej svorke nikoho nedržíme proti ich vlastnej vôli," pripojil sa ku konverzácii pomerne jednoducho, hneď po príspevku do diskusie od Kenaia. ,,Svorku môžu kedykoľvek opustiť sa pridať sa k tej vašej-" pokračoval, no to nebolo úplne všetko čo chcel povedať. ,,Keď budú dostatočne starí na to aby sa rozhodovali za seba."
,,Myslím, že sa všetci zhodneme, že to ešte nie je teraz."

Sarumen >
Nicos si to šinul lesom spoločne s Kenaiom a kdesi za nimi mohol počuť aj Zed. To bolo fajn, že sa zmobilizovala časť svorky a keď nič iné, tak budú pôsobiť možno ako akási psychologická burza. V číslach bola často sila a bolo by hlúpe to nevyužiť, najmä keď nevedeli s kým majú to dočinenie. Akonáhle to ale povinnosť velila a tak sa dialo. ,,A taktiež narušiť hranice svorky a ohrozovať jej členov priamo na ich území nie je práve najlepší spôsob ako zachovávať dobré vzťahy," pripojil sa k slovám Kenaia, zastavujúc kdesi medzi nim a neznámym vlkom. Pohľadom si premeral vlka ležiaceho na zemi, no zdalo sa, že ten sa nejako do ich konverzácie záujem zapájať nemal. Tak či onak mohol byť nebezpečný a ryšavý vlk tak trochu dúfal, že sa ho ujme Zed, aby si takto pokryli všetkých o ktorých vedia. Nicos držal svoj chvost vysoko vo vzduchu, toto bolo asi po prvý raz čo mal možnosť mať chvost vyššie ako ktokoľvek iný - celkom pekný krst ohňom pre mladého alfu, no čo treba urobiť, to trebalo urobiť.

Nicovi šklbalo špičkami uší, keď v lese počul akúsi komóciu, no stále sa venoval vlkom s ktorými sa rozprvál. Zed na jeho boku zápasilo so srnou snažiac sa ju odtiahnuť do úkrytu, zatiaľ čo Feline pred ním robila jedno z dôležitých rozhodnutí svojho života. Chcel jej nechať priestor a preto bol pomerne prekvapený ako rýchlo sa dohodli na jej smerovaní. Aj keď bola pravda, že u neho to nebolo nejako inak - dostal svoju úlohu a sadla mu lepšie ako palica do tlamy a odvtedy ani raz nepomyslel, že by ju zmenil. ,,Okay, som rád, že sme sa dohodli," odpovedal, no to už aj ostatní mohli počuť, že sa v lese niečo deje. Nicovi hlava zaletela smerom, ktorým išli hlasy. ,,Vieš čo Feli, kľudne. Ak si nájdeš niekoho kto s tebou pôjde, nie je to problém. Dávajte si pozor, okay?" odpovedal jej v rýchlosti, no to už stál na labách. Pohľad mu ešte pár chvíľ sedel na mladej vlčici, no o niekoľko ďalších úderov srdca už bežal medzi kmeňmi vysokých ihličnatých stromov niekoľko metrov.
Žeby skutočne tí cudzinci čo sa vehementne oznámili na hraniciach začali robiť problémy? To sa ryšavému vlkovi príliš nepáčilo, ako boli niektorí odvážny. Niekde v polovici cesty sa jeho dráha zrazila s Kenaiom, s ktorým sa poznal maximálne tak od pohľadu alebo pachu. Ďalej mohli aspoň za hlasmi pokračovať bok po boku.
> Kierb cez Tenebrae

Feline sa zamýšľala čomu by sa chcela venovať a Nicos sa jej nečudoval. Vybrať si svoje zameranie bol celkom veľký krok a aj keď sa nejednalo o permanentné rozhodnutie, rozhodne sa nejednalo o niečo čo by sa malo brať na ľahkú váhu. On na tom bol podobne keď si mal vyberať - zatiaľ čo jeho sestra bola rozhodnutá už snáď od narodenia čo by chcela robiť, on bol tak trochu stratený. Vtedy ho práve Maple popchla k tejto oblasti, čo sa stráženia územia týka a čo mohlo byť lepšie pre mladého týpka než pobehovanie po lese a dávanie pozor aby sa za jeho chrbát nedostal niekto kto sa nemal. A samozrejme aby územie malo svoje značky vždy na tom správnom mieste. ,,Môžeme sa dohodnúť trebárs, že začnem na tom pečovatelovi a potom sa ďalej uvidí, hm?" spýtal sa. Maple teraz mala mať viac času na svoje vĺčatá, no viacej láb vždy mohlo pomôcť nie? A on sa do vĺčat vôbec nevyznal, tak sa vždy hodil niekto kto mal k ním aspoň aký-taký vzťah. ,,Nakoniec to má veľmi blízko k učiteľovi, takže," mykol ramenami s úsmevom. ,,Ak by ťa to náhodou nebavilo."

,,Hej, porozhliadnem sa o nej a keď ju uvidím, poviem, že si sa pýtal," odpovedal Jerrymu na margo Rue o ktorú sa zaujímal. Nicos predpokladal, že v niekoľkých ďalších mesiacoch sa objaví v lese niekoľko ďalších vlkov zo svorky, ktorých on sám osobne nepoznal, najmä teda vďaka Maplinmu oznamu, ktorý zaznel v mysliach všetkých aj mimo územia svorky. Preto bolo pomerne jednoduché predpokladať, že tí čo sa na území svorky za nejaký čas neukážu asi úplne nesúhlasili so zmenou. Nech to bolo tak či onak, Nicos bol s tým zmierený. Nech už sa jednalo o akúkoľvek zmenu, tak existovali vlci, ktorí budú súhlasiť a rovnako tak aj tí, ktorí nebudú. ,,Určite ešte pokecáme, celkom ma zaujíma čo také si mimo územia videl," usmial sa na vlka s ktorým sa následne rozlúčil. Ich konverzácia bola rýchla a k veci, zdalo sa, že by mohli byť kamaráti, čo by Nicos ocenil. Po tom čo už dlho nevidel Nickolasa a Stara zase až tak veľa kamarátov nemal. Jeho pozornosť si ale žiadali ďalší vlci a on nemal príliš čas na to aby trucoval.
Na gratuláciu Zed poďakoval ako sa mu patrilo. Zed sa ho však rovno pýtali na srnu, ktorú sa im nepodarilo odniesť do nory predtým ako začalo stretnutie. Nicos samozrejme nemal problém zohnúť sa a pokračovať ďalej, necítil sa vôbec nejako inak po tom čo sa razom vyšplhal o niekoľko priečok v hierarchii vyššie. Popravde ani nevedel čo očakávať, všetko stále cítilo tak ako to bolo doteraz a nič sa magicky nezmenilo. Zaujímavé. Mal dojem akoby sa niečo malo zmeniť, že by sa cítil inak, ale evidentne nie. ,,Som stále rovnaký vlk ako som pod pred pár minútami," uškrnul sa na svojho spolulovca, no to nemenilo nič na tom, že v tejto chvíli asi nebol najlepší čas aby sa ešte odpájal od zhromaždenia. ,,Zvládneš to tentoraz osamote? Ďalší krát ich odtiahnem do nory ja," navrhol so smiechom k spoločníkovi a kývnutím hlavy poďakoval ak sa Zed rozhodlo postarať sa o srnu.
K ich menšej skupine sa pridala Feline, ktorú si Nicos zbežne pamätal najmä cez jej mamku a asi teda aj babku. Osobne sa ale asi ešte nikdy nerozprávali. ,,Ahoj! Nicos, ale to už asi vieš," predstavil sa aj on a gratulácie prijal s obligátnym poďakovaním. Feline na neho však vyvalila celkom dôležitú tému nad ktorou ešte nemal úplne šancu premýšľať a urobiť si prehľad. ,,A máš niečo čo by ťa zaujímalo?" spýtal sa, snažiac si kúpiť trošku viac času aby prišiel na nejakú neutrálnu odpoveď, ktorá by priamo nekričala, že toľko znalostí zase nemá. ,,Taká klasika sú lovci a ochrancovia, tí sa hodia vždy," zamýšľal sa. ,,Marion myslím, že bola učiteľka, ani to by nemuselo byť zlé. Alebo máme teraz celkom veľa vĺčat o ktoré sa treba postarať," pokračoval. Aspoň vo vĺčatách teda prehľad mal a bolo ich celkom dosť.

Konal by, ak by povedal, že sa necítil dôležito. Jerry sa k nemu prihováral a čakal na jeho odpoveď a až teraz na ryšavého tak úplne doľahlo čo sa to skutočne deje. Dokázal si skutočne predstaviť byť Maple pre tak veľa vĺčat ako bola ona? Vytvoriť si s nimi taký vzťah ako mala ona? Alebo by mal byť proste len Nicos a nesnažiť sa byť niekým iným? Ešte mal pred sebou celkom dlhú cestu, kým zistí aká je jeho skutočná identita na tejto pozícii vo svorke. A tak trochu dúfal, že to bude zábava. ,,Momentálne neplánujem žiadne zmeny," odpovedal vlkovi. ,,Ešte sa celkovo musím sám zoznámiť s tým ako to na takejto pozícii funguje predtým ako by som mohol niečo meniť," prikývol svojim vlastným slovám a dúfal že to Jerryho poteší. Alebo čokoľvek, po čo si k nemu prišiel. Uistenie možno? ,,A nie, Rue som tiež nevidel. Už pomerne dlho, asi od posledného lovu, myslím?" Nicos si nebol istý, na poslednom love sa ukázal len tak zbežne a potom si šiel robiť svoje veci, takže si ani nebol istý, či tam Rue bola. ,,Stratila sa?"
To už sa k nim pridávali ďalšie dvaja vlci. Islin poznal, pomerne zbežne, no už si spolu čo to užili. Prvý raz sa stretli keď bol Nicos ešte nezbedné šťeňa a Nickolas ho navádzal na to aby veril, že je skutočná lesná víla. Druhého vlka nepoznal, no jeho pach mu niečo hovoril. Asi. ,,Ahoj. Ja som Nicos," pozdravil sa druhému vlkovi. Ich konverzácia sa stočila k vĺčatam, čo asi nebolo úplne od veci. ,,Momentálne sú vo svorke vĺčatá Jasnavy a Maple. Šesť spolu," odpovedal jednoducho, no na ich ďalšiu otázku odpoveď nepoznal. Musel sa zamyslieť, ale v myslí mu nič nevyskočilo. ,,Myslím, že žiadne obmedzenie o ktorom by som vedel neexistuje. Ale keď tak sa na to ešte spýtam... Ale neviem o ničom," odpovedal. Ak od neho nič viac nechceli, rozlúčil sa s nimi a pokračoval v rozprave s Jerrym.

V les naokolo neho razom zneli hlasy vlkov. Po tak dôležitých správach snáď nikto neočakával, že v lese zostane úplne ticho. Nicos stal na svojom miestez akoby očakával niečo čo by malo príšť. Čo to ale malo byť, to snáď ani on sám netušil. Zopár vlkov sa na neho usmialo alebo mu kývlo, aj také malé gesto často stačilo a ryšavý vlk sa pomaly začínal dostávať späť do svojej starej kože. Na hraniciach zaznelo vytie, čo skutočne neočakával a jeho uši razom poskočili - chcel sa tam ísť pozrieť, no iniciatívy sa chytila rovno Jasnava a asi bolo lepšie ak by tu momentálne on zostal. ,,Keby dačo tak sa ozvi," preniesol za ňou, no pohľadom sa rýchlo vrátil ku skupine vlkov, ktorá zostávala na čistinke. Akonáhle si všimol, že sa k nemu blíži Jerry, zhlboka sa nadýchol. To dáš kámo, aké ťažké to môže byť? pýtal sa sám seba, no odpoveď ešte nepoznal. ,,Heej," pozdravil sa mu pretiahnuto a postavil sa na všetky laby. ,,Ďakujem. Musím si na to zvyknúť. Určite hovor a keď budem vedieť tak ti poviem," ušknul sa na takého vlka a vyčkával čo mal na srdci.

Nicos zložil uši a nastavil Maple čelo keď sa k nemu naklonila. ,,Ďakujem za dôveru ešte raz," šepol tichšie len pre Maple a následne sa posadil k Zed. Snažil sa vyrovnať a napraviť si parohy na ramenách tak aby nestáli nejako divne a možno aby mu z nich srsť nevystrkovala na všetky strany. Toto bolo možno po prvý raz kedy bol pred niekým nervózny - Nicos nebol úplne známi tým, že sa pred vlkmi hanbil, strácal slová alebo by bol celkovo, no .. nervózny. Uvedomoval si však, že má pred sebou veľmi veľkú česť a dôležitú úlohu, ktorú nebude môcť len tak odžubať. Možno síce nevedel úplne presne do čoho ide, no veril si, že to čokoľvek zvládne. Nejako. V lese zaznel hlas alfy, všetko bolo vysvetlené a prebehlo oficiálne rozlúčenie sa, Nicos si až príliš uvedomoval ako mu v hrudi bije jeho vlastné srdce. Akonáhle sa na neho Maple otočila, vedel, že čaká, že bude teraz rozprávať on. A tak sa toho nejako chytil.
Asi si mal pripraviť nejaký preslov, rozmyslieť si čo chce povedať, alebo také niečo. To sa však tak úplne nestalo. ,,Toto je asi prvý raz čo rozprávam pred tak veľa vlkmi- hah," uškrnul sa, no akonáhle začal, slová už išli von o niečo lepšie. Ak bol Nicos v niečom skutočne dobrý, nakoniec to bolo vykecanie sa. ,,V prvom rade by som chcel poďakovať Maple za túto moju príležitosť ale aj za všetok čas, ktorý doteraz venovala Sarumenu. Ďakujem a ďakujeme," usmial sa na vlčicu, ktorá mu bola takmer viac ako len mentorom, po tom čo ho po prvý raz našla potulovať sa v lese. Kto by bol vtedy povedal, že sa nejaký sirotek dostane tak ďaleko? Napokon sa natočil ku svorke. ,,Viem, že ešte nemám také skúsenosti možno ako by sa žiadalo, ale som si istý, že to tu spoločne s pomocou Tonresa, Wolfganie a Rolanda potiahneme rovnako ako to bolo doteraz. Žiadne veľké zmeny sa neplánujú, momentálne na to skutočne nie je dôvod," snažil sa neprestupovať z nohy na nohu, ako bolo u neho bežné a držal predné laby pekne pri sebe. ,,Svorka je na zimu s jedlom pripravené, som rád, že nám lov tak pekne vyšiel ešte predtým ako nasnežilo. Um- skvelá práca," kývol smerom k vlkom, ktorý sa teraz spoločne s ním vrátili z lovu. ,,Ak by ste so mnou niečo chceli, tak som tu a nikde sa najbližšiu dobu nechystám," dopovedal a nechal priestor komukoľvek kto by chcel niečo povedať. Predpokladal však, že väčšina bude chcieť prehodiť zopár slov s Maple alebo tak.

Halloweensky jarmok - Stánek s dárkovými předměty - Popovídej si s někým o mlze a chladném počasí.

Tmavé smrčiny >
Nicos spoločne so Zed dotiahli korisť presne tak kam ju mali dotiahnuť. Nakoniec by to bola predsa len škoda ak by sa po love nedostalo mäso na miesto určenia a všetky nasledujúce večere mohli byť ohrozené! S problémom ale zažehnaným si mohli obaja vlci vydýchnuť, že zase mali na nejaký čas s lovom pokoj. Čo Nicos ocenil, lebo lovy zase až tak neobľuboval - ale tento bol cool! Asi veľmi záležalo od toho kto s tebou lovil a so Zed boli viac ako len zohraná dvojka. ,,Hej ale náhodou tie mágie sú cool!" povedal spokojne. ,,Ja už celkom čakám na tú zimu, nech sa môžem viacej pohrať s tými vločkami a pozrieť sa kam s tým dokážem až zájsť," uškrnul sa na svojho spoločníka a pokračovali do momentu až nebola srna skrytá na správnom mieste v nore.
,,Vieš čo, tá hmla je moje najobľúbenejšie obdobie v roku," pokračoval ,,V tom období som prišiel a tak sa mi tak spokojne zachovalo v srdci," uškrnul sa, no v tom okamihu už bolo počuť Maplin hlas ako zvoláva svorku, Nicove uši nadskočili, najmä teda preto, že vedel čo prichádza. Ryšavý vlk vedel, že toto stretnutie bude posledné z tých aké poznal - veľa vecí sa od dnes malo zmeniť. ,,Ešte tých pár dní tepla prežijeme a potom sa môžeme okúpať v tej hmle," smial sa ďalej počas toho ako so Zed klusali k Maple. Tá sa na nich otočila takmer okamžite ako sa ku skupine dostali. ,,Áno tento raz to šlo ako po masle. Zed ovláda skvelé mágie," pochválil svojho spolulovca a s hlbokým nádychom na ďalšiu Maplinu otázku prikývol. ,,Hej, rozhodol som sa, že to zoberiem. Myslím, že to bude okay," usmial sa na vlčicu, ktorá mu bola takmer ako matkou. Síce mal stále pred jej rozhodnutím - a aj svojim, rešpekt, no na druhej strane taktiež danému rozhodnutiu aj veril. Bude to okay. Bude.

Nicos sa hnal dopredu a popri tom sa snažil pozerať na dve mieste naraz a popri tom sa kdesi nepotknúť a nevraziť si nos niekde priamo do lebky. Jediné čo mu teraz mohlo pomôcť bolo uvedomenie si, že sa skutočne musí spoliehať na vlkov naokolo seba a v tomto momente to bolo práve Zed. Nicos im dôveroval, nakoniec spoločne prežili pomerne náročnú zimu a- Zase premýšľal nad všetkým len nie nad tým na čo sa mal sústrediť. Pozitívum bolo, že obaja viac-menej vedeli čo robiť a Zed netrvalo dlho aby sa prikvačilo na srnu a poslalo ju k zemi. Nicos po celí čas bežal pomerne vysokou rýchlosťou a preto mu trvalo kým sa zastavil a otočil smerom k nim. Spod láb mu odskakovali kamienky, keď sa snažil na jednej zo zadných láb čo najskôr otočiť aby dokázal svojmu spoločníkovi pomôcť s posledným krokom lovu. Alebo teraz posledným aktívnym krokom.
Tlamu mal už skoro pri koristi, keď sa zo Zed vynoril blesk, skutočný blesk, a poslal srnu do večných lovíšť. Alebo čokoľvek srny mali ako posmrtný život. ,,Wow tak to bol celkom fajný kúsok," uškrnul sa na nich a ešte mu trvalo niekoľko sekúnd kým sa odvážil k srne bližšie priblížiť. Zdalo sa, že Zed skutočne pracovalo na svojich schopnostiach, minimálne čo sa týkalo mágie. Nicos by sa mal skutočne inšpirovať, keďže od vytvorenia svojich prvých snehových vločiek toho zase až tak moc neurobil. Skôr ako sa ale stihli zasmiať, Zed sa zvalilo k zemi a Nicos aj zabudol, že doteraz dychčal a chytal svoj dych. ,,Hej, hej, neumieraj, na to teraz nie je čas!" jemne šťuchol do nich labou a úzkostlivo sa začal rozhliadať. Už sa takmer chcel rozbehnúť za niekým viac dospelým, keď sa ale Zed prebralo späť k životu. ,,Takéto prekvapenia mi nemôžeš robiť, však som skoro umrel aj ja!" nechals a počuť so smiechom, no bolo cítiť v jeho hlase obavy. ,,Áno poďme. A nemusíš ťahať ak sa necítiš úplne dobre. To nejako dám!" ponúkol sa, no napokon sa im nejako podarilo došuchtať späť do Sarumenu. Ako inak.
> Sarumen