Gallirea - Příspěvky uživatele

Január | 5 | Feline
Feline snáď neverila vlastným ušiam, keď jej oznámil, že lov mu nie je až taký blízky. Sám neveril, že tomu tak je, keďže keď sa k nemu už dostal, tak mu to celkom šlo - prinútiť sa ale sám od seba vyštartovať po niečom väčšom ako bol zajac bola v tomto momente celkom zaujímavá predstava. Samozrejme, že by to urobil a aj urobí, no ešte to chcelo trochu viac mentálneho nastavenia. Napokon pohodil hlavou smerom k lesu, aby sa ich malá karavána trochu pohla a laby im neprimrzli k zľadovatenému snehu. ,,Asi som tomu nikdy úplne neprišiel na chuť. Jeden sa naháňa po lese a ani nevie či mu to vyjde. A dosť vecí ani vyjsť nemusí-" pokrútil hlavou, no napokon sa zazubil. ,,Nechcem ťa vystrašiť samozrejme, možno sa ti to ešte zapáči a pôjdeš po stopách Wolfie," nechal sa počuť. V spôsobe ako hovorila o svojej starej mame bolo veľmi jednoducho vidieť ako si ju váži. Bolo to milé.
,,Ja som bol od začiatku ochranca. Maple to vo mne videla a vtedy asi ani ona nevedela ako veľmi sa trafila," pokračoval. Nicos rozprával o Maple asi tak ako Feline o Wolfganii. Hnedá vlčica bola najbližšie k matke ako Nicos kedy mal. ,,Väčšinu svojich povinností som si mohol plniť sám, nepotreboval som na to nikoho. A svorka bola väčšinou pomerne tichá," pokračoval. ,,To až teraz, akoby vlci vyňuchali, že sa niečo zmenilo a prišli to omrknúť," pozrel na svoju sivú spoločníčku. ,,Asi trochu bľabocem ale tomuto územiu sa vôbec nedá uprieť mágia, ktorá nim prechádza a ešte jej úplne ani sám nerozumiem," pokračoval ďalej v chôdzi smerom nikam.
,,Ale myslím si, že aj ty sa ako opatrovateľka ešte celkom nájdeš," snažil sa ju posmeliť ale ešte nebol v týchto motivačných slovám úplne doma.

17.1. Nicos
https://gallirea.cz/index.php?p=sarumensky-hvozd&r=1#post-248006
Ďalší termín 17.3.

Celá interakcia napokon nedopadla tak ako si Nicos predstavoval a na srdci ho škrelo, že to asi kvalitne posral. Po posledných zdvorilostiach odprevadil vlka z Asgaaru na hranice svorky a sledoval ako jeho žiarivo ohnivý chvost mizne kdesi medzi stromami pri rieke. Keď si bol viac ako len istý, že je vlk dostatočne ďaleko vydralo sa mu z hrdla hlboké povzdychnutie, ktoré cítil snáď až v zadných nohách. Hlava sa mu vyvrátila k oblohe, akoby očakával, že tam uvidí niekoho, kto by mu poradil. Sakra, na čo som sa to dal? Trvalo niekoľko ďalších minút, kým sa Nicos cítil dostatočne v pohode na to aby premýšľal čo treba urobiť ďalej.
Našťastie to však nebolo tak ťažké predstaviť si - toľko neznámych vlkov v posledných chvíľach prešlo ich hranicami, že by asi skutočne stálo za to, aby sa okolo nich išiel pozrieť. Síce si nebol úplne istý, či by to malo pomôcť pred ďalšou akoukoľvek návštevou, no v tomto momente mal dojem, že by bol najradšej ak by mohol byť aspoň chvíľu sám. Čo pri obchádzaní hraníc väčšinou bol, keď si predtým robil svoju prácu ešte ako nízka gama ich svorky. Teraz už bol alfa a mal by sa tak aj správať. Mal dojem akoby sa mal cítiť nejako.. inak. No cítil sa stále rovnako a nebol si úplne istý, či to tak bolo dobre alebo nie. Dychové cvičenia, ktoré ho naučila Danie sa mu teraz ale hodili. Aj keď momentálne nebojoval s monštrami skrývajúcimi sa v tieňoch, tento strach bol jeho dospeláckou variantov. Ktovie či by na neho bola teraz jeho sestra pyšná, alebo by stále videla malé vĺča s plnou hubou blbostí. Nicos si mohol momentálne vybrať z dvoch smerov ktorými sa mohol vybrať na začiatku svojej služby na hraniciach.
Doprava alebo doľava - na východ alebo na západ. Napokon sa rozhodol nad smerom k hlbokému lesu, kde dúfal, že nikoho nestretne. Ako sa opieral o kôru stromov na ktorej zanechával svoju ryšavú srsť a svoj pach, veľmi jednoducho bolo vidno ako sa ich priemer zväčšuje. Bola len otázka času kedy sa Sarumenský hvozd premení na Tmavé smrčiny a Nicos bude vedieť, že sa jeho cesta pomaly ale isto blíži ku koncu. Svoju prácu mal ešte stále veľmi rád a neplánoval s ňou prestať, samozrejme. To si teraz nemohol úplne dovoliť. Preto pokračoval v zanechávaní svojho pachu na všetkých kríkoch, ktoré sa mu objavili pred labami. Kde tu zlomil paličku aby upozornil na prítomnosť vlkov na území, no snažil sa príliš nealternovať prírodu. Nicos si ich les veľmi vážil a preto ho chcel nechať v tom najlepšom stave v akom mohol. Kde tu zahrabal labami do zeme a nechal ďalší chumáč srsti medzi natrhnutou kôrou vysokého strmu. Obtrel sa o kamene pod horami a ocikal krovie - proste všetko na čo bol zvyknutý.
Ako sa jeho práca blížila ku koncu, na lúke neďaleko svorky si všimol jedno z Jasnaviných vlčiat. Po tom čo sa stalo na jeseň, asi nebolo úplne najlepšie aby sa potuloval po okolí sám. Asi by mali mať medzi sebou a ich matkou drobný rozhovor. Ďalšia vec, ktorú treba pridať na zoznam! Super. S povzdychom sa v pomalom kluse vybral na lúku.
> Liliový palouk

Január | 4 | Feline
,,Mhm-," pritakal jej slovám, no to nakoniec nebolo úplne všetko čo chcel na túto tému povedať. ,,Každý rok horšie a horšie, začínam mať obavy," povzdychol si, no razom si uvedomil, že to nie je úplne najlepšia konverzácia s ktorou by mali začať, preto sa pomerne rýchlo zháčil a hodil na Feline ospravedlňujúci pohľad. Akonáhle sa ale konverzácia stočí k lovu, razom je to lepšie. Zmeniť konverzáciu znie fajn. ,,Keď sa mám ale priznať, lov nepatrí k mojim najobľúbenejším činnostiam vo svorke," uškrnul sa na ňu, zdalo sa, že to Feline k lovu celkom ťahalo. Aj keď pred ním mala rešpekt a miesto lovu si vybrala staranie sa o vĺčatá. ,,Ale čo nie je môže byť, jeden si zvykne snáď na všetko," pokračoval so smiechom. ,,Možno bude lepšie ak začneš s niečím menším," navrhol jej napokon, no to sa ešte uvidí, či jej prvý lov bude ten s celou svorkou alebo len menšou skupinou. Nakoniec niekto bude musieť aj vĺčatám ukázať ako to na love funguje. Toľko práce! Božínku!
,,Mám z toho celkom dobrý pocit, ak to všetko vyjde ako má, možno by nám to mohlo prospieť," Nicosa sa posadil neďaleko riečky, ktorú pred pár minútami prezeral. ,,Ale neviem si to ešte úplne predstaviť, premýšľam, že by som sa tam na jar šiel pozrieť aj ja," zamyslel sa ale popravde si vôbec nebol istý, či sa jednalo o dobrý nápad alebo nie. Bude to ešte musieť prehodnotiť s Tonresom.

Nicos sa musel zamyslieť nad jeho otázkou, no popravde nemal mu čo viac odpovedať ako toľko čo mu už povedal. ,,Asi od nás nikdy nič nechceli," odpovedal jednoducho. ,,Tak ako sme my nechceli nič od nikoho iného. Celkovo akákoľvek spolupráca znie ako úplná novinka v týchto končinách," pokračoval. Aj keby bola škoda, ak by sa toto ich stretnutie nevydarilo a Sarumen by bol z tejto novinky vynechaný, Nicos nemal v sebe aby vlkovi klamal a ťahal medové motúzy okolo tlamy aby sa mu zaliečal. Kde je ten Tonres, keď ho jeden potrebuje? zanadával si, no čím ďalej tým viac si uvedomoval aká je realita. A realita bola, že bol jediným vlkom, ktorý mohol ovplyvniť budúcnosť Sarumenu. Ah sakra práca.
Nicovi ihneď trhlo myšlienkou smerom k Warisovi, no na to by musel byť šialený ak by o tom chcel povedať niekomu cudziemu. Aspoň v tejto situácii rozhodne nie - možno do budúcnosti, ak by boli vzťahy skutočne také ako majú byť. ,,Neviem o nikom kto by sa zatiaľ sťažoval. Mali sme menšiu výmenu názorov o tom kam majú patriť vlčatá jednej z členov, ale nič čo by sa nevyriešilo," odpovedal ďalej.

Január | 3 | Feline
Nicos pritakal jej slovám, aj keď sa mu na čele objavila vráska. Ustarostená, to áno - ale v dobrom! Bolo lepšie, že celá výprava radšej zostala vo svorke, posledné zimy v ich domove boli dosť silné a nebolo úplne najlepšie aby sa kdesi motali. ,,Hej, tie zimy sú dosť hrozné, som rád, že sme to s Maple ešte stihli," hovoril, aj keď posledný lov, ktorý zorganizovala už bol dávno za nimi. Ale to čo mal urobiť, urobil. Ich špajzka bola plná a rozhodne im vydrží do jari. A potom to už bude mať pod palcom on. ,,Ale teraz, keď sa to trochu upokojí, môžem ti to vynahradiť," usmial sa milo na vlčicu. Akože na práci nemal nič ani teraz, no Nicos sa chcel loveniu v ich lese vyhnúť ak by to šlo. Ak by sa náhodu vyskytlo niečo neočakávateľné, aby mali v lese zásoby poslednej voľby.
,,Uh- aj áno, aj nie. Teda skôr nie, no," zasmial sa na vlastných slovách. Nechcel aby sa Faline strachovala, vedel, že toho mala teraz veľa - ešte sa mu nepodarilo stretnúť s jej starou mamou a začínal mať dojem, že to nebude len tak. Na druhú stranu veril však, že ani klamať jej nebola úplne jeho cesta. ,,Žiadny nový členovia, to nie. Ale dostali sme návrh na spoluprácu od Asgaaru."

Január | 2 | Feline
Nicos práve premýšľal nad tým ako bobry asi stavajú svoje obydlia na riekach, keď je tam vždy nejaký prúd, rovnako tak ale premýšľal aj nad nesmrteľnosťou chrústa, bohužiaľ sa mu nepodarilo dostať sa k odpovedi ani k jednej problematike. Možno, ak by sa mu podarilo nejakého bobra stretnúť-
Ucho mu ale poskočilo ako za sebou započul pohyb a následne aj známy hlas. Ani jeden z nich sa neskrýval a narazili na seba pomerne jednoducho. Nico sa na ňu v rýchlosti usmial a dokonca jeho chvost urobil vo vzduchu zopár otáčok. ,,Ahoj Feline!" pozdravil ju počas toho ako sa k nemu blížila. Netrvalo mu dlho aby vyskočil z koryta rieky v ktorom doteraz stál na celkom slušne hrubej vrstve ľadu. ,,Vôbec nie. Len som prechádzal lesom, kontroloval a tak-" ušknul sa, aj keď jeho slová neboli úplne pravda. Kto mu to ale mohol dokázať? ,,Podarilo sa ti potom zohnať niekoho na ten lov čo si chcela ísť?"

Január | 1 | Feline
Nicos sa motal kdesi v Sarumene, pri jednej z menších riečok, ktoré pretínali les. Neschovával sa, aj keď to tak mohlo z diaľky vyzerať, no klamal by, ak by povedal, že to na neho za posledných pár týždňov až mesiacov nebolo veľa. Snažil sa pôsobiť zaneprázdnene, no pravda bola, že len prezeral kadiaľ tečie voda a či náhodou nie je niekde riečka zablokovaná, kde by sa mohla eventuálne vyliať. Aj keď - v tomto období to bolo asi jedno, keď sa voda nachádza pod hrubou vrstvou ľadu a ešte k tomu na nej bol aj sneh. Nicos sa ale aj tak ďalej motal a sledoval aj okolitý les, stretnutie s Belialom ho prinútilo premýšľať viac o bezpečnosti svorky a čo iné by mohli urobiť. Bude musieť prehodiť zopár slov s Rolandom a najlepšie aj s Tonresom, ktorého už dobre dlho tiež nevidel. Bude to musieť napraviť.

Nicos sa držal hrdo, snažiac sa pôsobiť čo najreprezentatívnejšie. Ak nepočítal s (pokazeným) stretnutím s Warisom, toto bola jeho prvá príležitosť zapísať sa do života tunajších svoriek ako nový alfa. Všetko sa mohlo odraziť od tohto stretnutie - aj keď si to jeden možno nechcel priznať, len veľmi ťažko sa dalo vymaniť zo zovretia prvotného dojmu. A Nicos bol pripravený zanechať ten najlepší, alebo sa o to aspoň pokúsiť. ,,Založila rodinu a zmenila priority. Stále vo svorke je, no pomaly nabieham na spravovanie svorky ja," odpovedal. Nechcel zachádzať úplne do detailov, lebo sa nejednalo o vec, ktorá bola jeho na zdieľanie. Aj keď teda jeden v tejto chvíli nemohol predpokladať, že to tuna príde Maple vysvetliť sama.
,,Svorky tuna nikdy spoločne nespolupracovali, ani jedným náznakom nebolo spomenuté, že by sa nejakým spôsobom zaujímali o niekoho ďalšieho. Prepáčte teda, že si nie som zo začiatku schopný predstaviť ako by to malo byť," odpovedal na vlkovu poznámku, ktorú si Nicos všimol. Ktokoľvek mohol nakráčať k hraniciam jeho svorky a nakecať, že je z nejakého dôležitého miesta a pravda to byť nemusela. Ak by mu Nicos veriť nechcel, jediná možnosť bola aby si to tam šiel obhliadnuť osobne a to rozhodne zatiaľ nechcel.
Aj napriek tomu, že sa pri ďalšej vlkovej poznámke zamračil, klamal by ak by povedal, že mal najväčší rozhľad čo sa okolo nich dialo. Bude skutočne musieť zapracovať lebo sa na neho zatiaľ politika valila z každej strany a on sa cítil akoby mu tieto informácie boli predtým zatajené. Pri srdci ho pichlo, že možno nebol tým najlepším rozhodnutím čo Maple urobila ale už bolo asi neskoro ísť späť zo svojho rozhodnutia. ,,V lese sa nám pohybuje niekoľko ochrancov, medzi ktorými som bol predtým aj ja," odpovedal. ,,Vo svorke je vždy niekto kto sa o to dokáže postarať," pokračoval. Nech bola pravda akákoľvek, nič iné ani pred cudzincom povedať nemohol - nakoniec však, vždy keď sa niečo dialo, Tonres tam bol prvý. Teraz to bude asi musieť byť on. ,,Máme svoju vlastnú mágiu, ktorá nám dovoľuje využiť pri ochrane územia terén na maximum. Ale asi je lepšie ak by detaily zostali zatiaľ nevypovedané," porozhliadol sa. Teraz naokolo nebolo nejako extra veľa hmly, čo sa mohlo zmeniť ak by chcel. Neskôr bude musieť vyskúšať plnú kapacitu mágie svorky, teraz, keď je už alfa. Sledoval vlkov výraz aby zaznamenal akúkoľvek pozitívnu odozvu. A čo keď nie? Doteraz sme boli v pohode a budeme v pohode aj naďalej, nie? .. Určite.

Trošku neskoro, ale lepšie ako nikdy - Prajem vám šťastný nový rok!

| Od Nicosovho nástupu už ubehlo niekoľko dlhých mesiacov (alebo krátkych, nakoniec to ubehlo hrozne rýchlo) a niekoľko vecí sa pomenilo a rovnako tak sa ešte aj pomení. Asi nikomu neušlo, že Sarumen dostal jemný zásah, čo sa týka počtu členov, aj keď sa hierarchia ešte výrazne nezmenila - rovnako tak do zrušených postáv treba prirátať aj tie, ktoré sú už dlhodobo neaktívne a nezdá sa, že by sa v najbližšom období mali vrátiť späť do hry.
S tým čo bolo povedané, môžu byť asi celkom odhadnuteľné, že nás očakávajú výrazné zmeny hierarchie, ktoré sa nebudú týkať len zmazania zmazaných postáv. Detaily ešte nie sú úplne ukončené, no nemáme sa čoho báť! Ak by ste však mali chuť niekoho naverbovať, určite sa Nicos nebude hnevať.

Nicos sa uvoľnil akonáhle sa mu vlk predstavil - to bol aj moment kedy si ryšavý vlk uvedomil ako napnutý bol. Po tom fa paux čo sa stalo s Jasnavou a Hráškom nebol úplne nadšený z cudzinca na jeho území akoby sa zdalo, že mali skutočne deň otvorených dverí. Bolo toto presne to čím sa Maple stále zapodievala alebo sa jednalo len o výnimku, ktorá sa razom objavila v jeden čas? Nicos nevedel a momentálne nemal kapacitu na podobné premýšľanie. Po tomto si snáď pôjde na pár hodín zaliezť do nory a potom začne znovu s čistým štítom. ,,Nicos," predstavil sa, snažiac sa pôsobiť reprezentatívne pre svoje nové postavenie. ,,Nový alfa Sarumenskej svorky. Rád počujem niečo od svoriek na okolí," usmial sa. Stále si spomínal na sľub, ktorý mi Maple kedysi dala, no nikdy sa im nepodarilo ho splniť. Chceli sa vtedy vybrať do každej svorky a zistiť aké majú mágie - Nicos ešte stále miloval mágie no už sa nejednalo o niečo čo by ho poháňalo.
,,Myslím si, že by bolo dobré mať vo svete nejakých spojencov," odpovedal po chvíli, poprvade vlkova ponuka neznela úplne zle. ,,Ako si ale vaša svorka spoluprácu predstavuje?" zaujímal sa. ,,Kto je váš alfa a kde sídlite?"

December | 1 | Mitsurugi
Nicos nebol úplne nadšený z faktu, že opustil územie svorky. Dával si pozor na to aby pri jeho odchode bolo všetko v pohode, všetko stabilné a najmä sa na území nenachádzali už nikto kto by tam byť nemal. Už mal menšiu predstavu na ktorej svetovej strane by mal hľadať Mitsua a tak aj dúfal, že sa mu po podarí. Potreboval mu povedať čo nové sa stalo a najmä sa pochváliť a tak. Nemal pri sebe nikoho až tak blízkeho a chýbalo mu to. Chcel by mať viac bližších kamarátov, no to nebolo niečo čo sa dalo urobiť tak rýchlo ako by si bol želal. Možno, možno raz.
Teraz sa ale motal v nejakom hustom lese a pokračoval smerom na sever, aj keď všade naokolo neho bolo už dosť snehu a nepotreboval ho mať pod labami ešte viac. Čo by jeden ale neurobil pre kamarátov? (A pre seba, v tomto prípade, hejže. Ale to si Nicos nebol v tomto momente ešte ochotný priznať.)

Kasius s Nicom si povedali čo chceli, teda asi. Ryšavý vlk si nehol úplne istý, čo si z rozhovoru odniesol avšak aspoň o ňom už vedel, že je aspoň členom svorky, keď sa tu náhodou ukáže. Zavytie vlka prišlo nečakane, Nicove uši nadskočili v prekvapení. Toto nebol niekto koho poznal. ,,Deň otvorených dverí?" zamumla si popod nos s povzdychom a poklusom sa vybral pomedzi stromy za hlasom vlka. Nicos si začínal uvedomovať aké je to skutočne byť alfou a nejakým zázračným spôsobom sa jeho predstavy začínali rozplývať - nakoniec, keď bol ešte malým vlkom, keď spoločne s Danie behali po lese, jediné nad čím premýšľal bola mágia, ktorú Maple ovládala. Ale teraz? S obyčajným používaním mágie prichádzalo omnoho viac povinností a zodpovednosti, než by bol predpokladal. Aj napriek tomu, sa však neplánoval len tak vzdávať. Predsa len ešte len začínal a začiatky sú všade ťažké, nie?
Akonáhle sa k vlkovi priblížil, v rýchlosti si ho obrzrel. Nepoznal ho, čo nebolo pre neho úplne prekvapivé. ,,Dobrý večer," pozdravil sa. ,,Môžem nejako pomôcť?"

Nicos si nebol úplne istý, či jeho návrh bude stáť na dobrom mieste, no v tomto momente, keď už s ním niekoľko vlkov riešilo svoje funkcie, skutočne asi nebolo ničoho lepšieho čo by mohlo Zed robiť. Aspoň zatiaľ, samozrejme, ak by si po čase vybralo niečo lepšie, ryšavý vlk by nebol proti. ,,Super, ďakujem. Však nemusí to byť nastálo," uistil Nicos a nechal skupinu vlkov aby sa rozplynula kamkoľvek sa chceli dostať. Či už napokon skutočne skončia kdesi v nore alebo nie bola ich vec, keďže on sám mal ešte na práci niekoľko vecí. Teda... nejednalo sa o nič čo by nejaký čas nepočkalo, no mladý alfa sa ešte necítil na oddych. Po tom nápore adrenalínu sa cítil ešte dosť bdelí na to aby si prešiel územie a pozrel sa či s ním ešte niekto chce hovoriť.
A skutočne, jeden z vlkov sa k nemu pridal a Nicos bol viac ako len rád, že sa rovno aj predstavil. Ryšavý vlk ho nepoznal, nebol si popravde ani istý, či ho niekedy predtým videl. Voňal však ako Sarumen a predstavil sa ako Maplino vĺča. Okay, Maple mala teda viac vĺčat ako by si bol pomyslel - to bol ale asi údel alfy, nie? Adoptovať všetkých, ktorí nemali svojich rodičov, ktorí by sa o nich postarali? Bude sa aj on musieť stať takto rodičom? Pri tejto myšlienke sa mu na čele objavila vráska, čo asi nebol úplne dobrý prvý dojem, ktorý chcel na Kasiusa urobiť. ,,Ahoj! Nicos," predstavil sa aj on, minimálne zo slušnosti. ,,Je to všetko pomerne nové, ani ja som neočakával, že skončím takto," uškrnul sa. ,,Ale je to v poriadku, teraz si tu a ak plánuješ aj zostať, to je hlavné," povedal mu s otázkou v hlase. Potreboval vedieť či ho má na území svorky očakávať, no Nicos predpokladal, že áno. Nejako si nevedel predstaviť niekoho s tak silnou väzbou na svorku aby len tak odišiel. Ale možno sa mýlil.

November | 2 | Mitsurugi
Ryšavý vlk prestával mať tušenia prečo sa vlastne na toto miesto vybral. Sám nad sebou si musel vzdychnúť, lebo čo iné mu zostávalo? Sám sa dostal do tejto situácie a popravde sa u príliš z nej dostať nechcelo! Najmä keď si predstavil, že po tom čo sa takto plahočil v bahne sa bude musieť ísť okúpať. Napokon predsa len nechcel aby zasvinil celý úkryt keď sa bude vracať domov, to skutočne nebolo v jeho pláne. Našťastie sa však jeho rozptýlenie prišlo skôr než sa mu samému podarilo nájsť niečo čím by sa zamestnal. ,,MITSU!" hlas svojho spoločníka by poznal aj ak by bol hluchý! Teda, len čisto metaforicky samozrejme. Odrazu ani to vysoké bahno nebolo také mazlavé a nepríjemné, keď mal razom po boku niekoho koho mal rád. S kmitajúcim chvostom ku nemu priskákal a musel sa veľmi ovládať, aby mu v čistej radosti nevyložil svoje predné laby na chrbát, ako to často robieval keď poskakovať okolo. Od chvosta mu odskakovali kvapky bahna, ale to v tomto momente vôbec nebolo podstatné. ,,Čo ty tu? Však si zamažeš ten svoj biely obojčok a ako budeš potom vyzerať?" pýtal sa Mitsua s úškrnom. ,,Ale hej, som rád, že ťa tu vidím, samozrejme!"