Příspěvky uživatele

//Sviští hůrky

Pokračoval som v ceste. Územie mi bolo cudzie. Nechcel som sa nechať uchlácholiť s tým, že už som doma. Vietor utíchol a rozhodol sa mlčať. Vážne, urazil som ťa ? Ako, keby si ma nepoznal. Vieš, čo choď sa bodnúť. Kričal som v myšlienkach na môjho jediného spoločníka. Sneh prestal padať a ja som si z kožucha striasol posledné zvyšky vločiek. Nikdy som zimu nemal príliš v láske. Sneh ma viac otravoval, ako tešil.
Moje labky ma zaviedli do jedľového lesíka. Mal svoje zvláštne čaro. Naskočili mi zimomriavky. Držal sa tu opar desivej mágie. Pridal som do kroku, nech mám prechod, čo najskôr za sebou. V lese sa miešali rôzne pachy vlkov. Nebol som jediný blázon, ktorý tatialto prechádzal. Evidentne sa tu, ale nikto dlho nezdržal. Mne sa už tiež podarilo dostať až k hranici.

//VVJ cez Severní Galtavar

//Minulosť

Zhlboka som sa nadýchol chladného zimného vzduchu. Moje labky ma priniesli do ďalšieho kúta zeme. Kamoš vietor mi šepkal a presviedčal ma, že som späť. Rád by som mu veril. Bol to môj verný spoločník. Chcel som celému svetu vykričal, že som doma, ale nemohol som. Neveril som mu. Chcel som sa o pravde presvedčiť sám. Nájsť známe miesta. Známych vlkov. Pri myšlienkach na rodinu mi stislo srdce a privrel som oči pred snehom. Oni boli jediní, na ktorých záležalo. Kvôli ním som vydržal všetku tú bolesť.
Pokrútil som hlavou ako, keby som to chcel vytriasť z hlavy. Otravné myšlienky. Bolo, ale ťažké nemyslieť a držať si čistú hlavu. Každý krok ma mohol priviesť bližšej k svorke, ktorá ma kedysi prijala. Sneh pod labami tlmil zvuky. Krajina okolo mňa bola ponorená do ticha. Vo vnútri som sa tešil na nové dobrodružstvá, ktoré ma čakali a o ktorých môžem rozprávať ďalej. Naposledy som sa obzrel a nechal minulosť za sebou. Zostanú už len spomienky a príbehy. Bolo potrebné kráčať ďalej.

//Jedlový pás