Kasius, to bol ten mladý vlk plný energie a elánu ? Áno, tak si ho pamätáme, ale život vie byt krutý a nešetrí nikoho. Zmenil aj našeho vlka.
Dnes je jeho povaha poznačená stratou matky, ktorá ho zasiahla hlboko a zanechala jazvy na jeho duši. Na vonok sa stal rezervovanejším, odmeranejším a cudzím vlkom sa môže javiť ako chladný. V skutočnosti to však nie je prejav nepriateľstva, ale skôr jeho spôsob, ako sa chrániť.

Aj keď je teraz opatrnejší vo vzťahoch, jeho povaha zostala v jadre veselá. Tí, ktorí si získajú jeho dôveru, v ňom nájdu priateľského a láskavého spoločníka.
Jeho bezstarostnosť síce trochu ustúpila zodpovednejšiemu pohľadu na život, ale jeho energická stránka nezmizla. Len sa ju naučil skrývať. To znamená, že už neverí každému prvému, ktorého stretne. Vlkov si vyberá a snaží sa ich lepšie spoznať.

Kasius už nie je to naivné klbko energie. Po smrti matky našiel vnútornú silu, ktorá mu pomáha čeliť nepriateľom aj vlastným problémom. Naučil sa stáť pevne na svojich labách a neváha postaviť sa za svojich blízkych, ak je to potrebné. Stále si však dáva pozor, aby sa zbytočne nezaplietol do konfliktov. Ak to ide, radšej sa im vyhne. Bitiek si zažil za krátku dobu dosť a je z nich unavený.

Stále sa dá povedať, že je to svorkový typ vlka. Potrebuje oporu svojej rodiny a je jej nesmierne oddaný. Rešpektuje autoritu, to ale neznamená, že sa boji povedať svoj názor. Vždy sa riadil tým čo sa srdci to na jazyku a to mu zostalo. Niekedy je u neho papula rýchlejšia ako hlava, takže môže slovami nechtiac uraziť.

Kasius nemá zmysel pre orientáciu. Učili ho to, ale tie stromy mu prídu stále všetky rovnaké. Dlho mu trvá, kým príde k cieľu svojej cesty.

Kasius je úprimný a stále veľmi zhovorčivý typ vlka. Stále miluje svoje dobrodružstvá a objavovanie sveta. Vždy je radšej v spoločnosti niekoho ako sám. Samota nie je pre neho. Jeho rozprávanie môže zaujať, ale jeho príbehy sú veľakrát prifarbené a zveličené. Nemá rád, keď sa mu "kazí" jeho verzia príbehu, a vtedy môže byť veľmi mrzutý.

Miluje mágiu a rád sa rozpráva, s kamarátom vetrom. Trochu trpí samomluvou, ale nie je to niečo, čo by si uvedomoval.

Zrodenie a prvé kroky

Bola jedna z tých teplejších jesenných nocí, keď hlavný hrdina nášho príbehu prišiel na svet. Pre jeho matku bola táto noc aj poslednou. slabá a chorľavá vlčica, vyčerpala všetky sily, aby priviedla svoje mláďatá na svet. Len jeden vlk stál neďaleko brlohu, sledujúc osud, ktorý si neprial – jej partner a otec vĺčat. "Je mi to ľúto, nezvládla to. Jedno vĺča je mŕtve. "povedal Ansgar, jeho priateľ, ktorý vyšiel z brlohu so smutným pohľadom.
Darnell stál ako skamenený, svet, ktorý poznal, sa mu zrútil. Vedel, že nemôže zostať – každý pohľad na mláďatá by mu pripomínal jej stratu. S posledným pohľadom na brloh zanechal svorke odkaz: "Postaraj sa o nich, Ansgar. Volajú sa Kasius a Alexis." A s týmito slovami zmizol v tme. Vĺčatá mali jedno veľké šťastie. Príroda vie byť veľmi krutá, ale vie dávať aj druhé šance. Ansgarovej partnerke umrelo pred pár dňami jej jediné vĺča, mlieko, ale stále mala. Tieto dve malé klbká priniesli vlčici novú nádej. Prijala ich za svoje a starala sa o nich, ako najlepšie vedela.
Vĺčatá rástli ako z vody. Veľmi rýchlo vyleteli z hniezda.

Kasius neustále hľadal nové dobrodružstvá a málokedy dával pozor na učenie.
Jedného dňa, zahaleného hustou jesennou hmlou, sa Kasius zatúlal. Vidina pohybu v diaľke ho prilákala ďaleko od bezpečia brlohu. Nevedel, ako ďaleko zašiel, už nevidel žiaden pohyb. Necítil známe pachy. Bol sám a bol strašne vystrašený. Na noc sa uchýlil do húštiny a zaspal.
Ráno ho prebudil pach mäsa. Myslel si, že sníva. Pred ním stál mohutný vlk, ktorý mu podsunul jedlo. "Choď na juh. Tam nájdeš pomoc,"povedal tajomným hlasom a zmizol. Kasius posilnený jedlom a slovami neznámeho pokračoval až, kým neprešiel hranice magického sveta. Nôžky sa mu plietli a svet sa krútil. Nevládal. Vyčerpaný sa zvalil na zem a čakal na svoj osud.

Sarumenská svorka

Určite by to bol jeho koniec, nebyť les obývaný svorkou. Táto svorka si hovorila Sarumenská a bola to veľká rodina plná priateľských vlkov a hravých vĺčat. Viedol ju mohutný čierny vlk, samotný kráľ lesa Morfeus. S ním sa, ale vĺčik stretol až o niečo neskôr. Hlas, ktorý ho prebral z driemot nepatril vlkovi. Bol to príjemný hlas vlčice, ktorá sa na neho so strachom v očiach pozerala. Bola to členka svorky a aktuálne mu zachránila život. Predstavila sa, ako Maple a Kas mal po dlhej dobe hrejivý pocit pri srdiečku.
Vlčica mu ulovila potravu a dala ho do poriadku. Idylická nálada, ale netrvala dlho. Pred ním sa z ničoho nič objavilo zvláštne stvorenie. Unieslo ho z bezpečia do zvláštnej krajiny.
V krajine už boli dve ďalšie vĺčatá – Marion a Kenai. Kasius sa ich sprvu bál, ale Marion ho rýchlo vtiahla do hry a stala sa jeho princeznou. Život sa s nimi hral a ukazoval im svoj svet. Vysvetlil im, že každý vlk má v sebe kúsok mágie, ale jej používanie si vyžaduje čas a tréning.
Dal im možnosť vyskúšať si, aká mágia by im mohla byť blízka. Kasius si zvolil vzduch. Fascinoval ho pocit slobody, ktorý mu tento živel prinášal. Hoci sa mu podarilo vyvolať jemný závan vetra, jeho nešikovné pokusy skončili tak, že sa sám ocitol v oblaku prachu. Čas na hranie skončil a pre vĺčatá si prišli vlci zo svorky. Tie už boli natoľko vyčerpane, že celú cestu domov prespali.

Prvá zima a dobrodružství

Z jesene sa stala zima. Prišla náhle a držala sa tu, ako kliešť. Bola to rozhodne jedna z najhorších zím, väčšiu si možno Gallirea ani nepamätá. Svorka bojovala s nedostatkom potravy. Zásoby sa míňali rýchlejšie, než si ktokoľvek vedel predstaviť. Ani mláďatá, ktoré boli vždy na prvom mieste, neunikli krutosti tejto zimy. Pre Kasiusa bola táto zima nočnou morou.
Mala, ale aj pár svetlých chvíľ. Nikdy nezabudne na stretnutie so samotným kráľom lesa, vlkom menom Morfeus. Hoci vyzeral hrozivo, v jeho prítomnosti sa Kasius cítil podivne bezpečne. Bez okolkov prijal stratené vĺča do svorky, akoby bolo odjakživa jeho súčasťou. Rozprával mu príbehy a zoznámil s ostatnými členmi svorky. Bola tam láskavá teta Wolfi aj vždy veselý Newlin.
Čakanie na jednu milovanú vlčicu ubiehalo pri nich rýchlejšie. Maple musela na pár dni odisť. Nebolo to zámerné a málo to dôvod, ktorý Kasius vtedy ešte plne nechápal. Tým dôvodom bola vlčica Darkie – partnerka Maple. Spolu sa uchýlili do jaskyne. Tam si všimol, že Darkie je chorľavá a slabá. Vlčice rozprávali vĺčkovi svoj príbeh. Bol plný lásky, odhodlania a nečakaných dobrodružstiev. Kasius ich bez dychu počúval. Zamiloval si to tu. K srdiečku mu najviac prirástli, dve vlčice, ktoré ho práve ukolísali ku spánku.

Zimu vystriedala jar. Kasius vyrástol a bol pripravený na svoje prvé dobrodružstvo s Maple. Od momentu, keď sa vybrali na cestu, jeho chvostík sa ani na sekundu nezastavil. Najprv ho naučila o dôležitosti záchytných bodov. Bola trpezlivá a všetko mu podrobne vysvetlila. Ich cesta ich zaviedla do rozprávkového čerešňového hája. Pre Kasiusa to bol pohľad, aký ešte nikdy nevidel. Zahrali sa v korunach stromov a skvelo sa bavili. Bol to krásny deň. Cestou domov sa zastavili pri jazere. Tam bol čas na ďalšiu lekciu. Plávanie. Maple ho zase trpezlivo viedla a Kasius sa učil, ako pohybovať labkami. Skončili až keď si bola istá, že si s vodou, ako tak poradí. Po dobrodružstve sa vrátili domov.
Tam zas trávil čas so svojou druhou matkou. Darkie bola stále slabšia, ale vždy sa ho snažila potešiť. Nevidela ale, že jej stav uvrhol na Kasiusa tieň bolesti.

Prvý odchod a stretnutie s Erisom.

Jeden letný deň vĺčik zastavil na hraniciach lesa. Chystal sa na dobrodružstvo. Na dobrodružstvo, ktoré dúfal, že ho zocelí a privedie na iné myšlienky. Spravil krok a už nebolo pre neho cesty späť. Odišiel.
Túlal sa niekoľko dni a stále viac a viac chradol, náš mladý vlk nevedel loviť. Síce les hýril životom, ale on si nevedel nájsť a usmrtiť potravu. Od vyčerpania si ľahol. V ústach mal také sucho až sa mu jazyk lepil o podnebie. Nevedel koľko tam leží, ale zrazu začul pohyb a cítil pach krvi.
Zdvihol hlavu a z lesa k nemu kráčal mohutný biely vlk a v papuli niesol mŕtveho zajaca. V očiach sa mu odrážala ľútosť. Starý vlk sledoval Kasiusa už niekoľko dní a uľútostilo sa mu mladého života. Rozhodol sa mu pomôcť. Hodil mu mršinu k nohám. "Jedz mladý, volám sa Eris. Naučím ťa všetko, čo potrebuješ a keď budeš pripravený pôjdeš znova po svojich." Kasius neváhal s plnými ústami len prikývol a pažravo hltal ďalej.
Potom to celé začalo, Eris ho učil loveckému umeniu. Samozrejme najprv bol ťarbavý a nešikovný, ale po niekoľkých dňoch s vlkovou pomocou ulovil svoju prvú laň. Eris ho neučil len loviť. Stal sa jeho mentorom a učiteľom. Učil ho, ako prekonať svoj strach a zbabelosť, ako ich uväzniť vo svojom srdci a postaviť tam hradby. Naučil ho, ako rozpoznať priateľské a nepriateľské úmysly vlkov a prečo je dobre chrániť niečo, čo milujeme. Kasius každý deň pozorne načúval.
Takto plynuli dni a mesiace zrazu sa ochladilo a lístie sa začalo farbiť do zlata. Dvaja vlci si žili pokojne v lese. Po večeroch si rozprávali príbehy. Kasius miloval, keď mohol rozprávať o Gallirei a aj keď si to nepriznal chýbala mu stále viac a viac. Eris to na ňom videl a nenechal to len tak. Vedel, že je mladý vlk už pripravený ho opustiť, predal mu všetko, čo vedel. Počkal, kým napadne prvý sneh. Kasius bol na zimu pripravený. Bol nasvalený, silnejší a rýchlejší ako kedykoľvek predtým. "Mám pre teba poslednú skúšku.
Chcem, aby si vystopoval a ulovil korisť úplne sám, bez mojej pomoci. Potom budeš pripravený ísť domov." Kasius bol nešťastný, že bude musieť opustiť svojho učiteľa a priateľa, ale vedel, že tento deň raz príde a bol s tým zmierený. Mladý vlk sa vybral na lov a po love sa vyberie na cestu domov.

Návrat domov a bolesť zo straty

Kasius sa vracal domov. Keď prekročil hranicu lesa, jeho srdce sa zovrelo. Miesta, ktoré si pamätal plné života a radosti, pôsobili opustene a ticho. Nad svorkou visela hmla smútku. Zovrelo mu srdce, keď uvidel Maple. Bola to tá istá vlčica, ktorá ho kedysi zachránila, ktorá ho priviedla do svorky a stala sa jeho prvou matkou. No teraz vyzerala úplne inak. Jej srsť bola zničená a oči, kedysi plné života, boli mŕtve a prázdne.
Keď Kasius pochopil, čo sa stalo, bolo to, akoby mu niekto vytrhol srdce z hrude. Král bol mŕtvy. Darkie bola mŕtva. Oči sa mu naplnili slzami a nedokázal dýchať. Pritúlil sa k mame a len tam stáli a žiaľ ho zabíjal zvnútra. Nepočúval slova útechy. Nezvládal situáciu. Bolesť bola neznesiteľná. Kasius nedokázal byť Maple oporou, aj keď si uvedomoval, ako veľmi ho potrebuje. Sám sa topil v žiali a nenachádzal cestu von. Preto sa jeden deň rozhodol zmiznúť. Vedel akú bolesť spôsobí. Potreboval ale skrotiť svoju vlastnú.

Boj o postavenie a výhra nad démonmi

Dlhé mesiace sa Kasius túlal sám, jeho labky ho viedli cez neznáme lesy a kopce, kde nebolo ani stopy po domove. Jedného dňa sa jeho cesta skončila na hranici cudzieho územia. Nepoznal pachy, ani vlkov, ktorí tam žili, ale bol vyčerpaný, hladný a príliš slabý na boj. Kým si stihol uvedomiť, čo sa deje, obkľúčili ho. Boli to veľkí, silní vlci – svorka, ktorá vládla pevnou hierarchiou. Vlci sa zasmiali. Ich smiech bol surový, bez kúska ľútosti. Bola to pre nich nová hračka. Nová omega.
A tak sa Kasius stal najnižším článkom svorky – omegov. Jedol posledný, často len zvyšky, ktoré zostali po ostatných. Spal sám na chladných miestach. Keď urobil chybu, trestali ho. Ak niektorý vlk potreboval vybiť zlosť, Kasius bol prvý na rane. Jedného večera, keď všetci zaspali, si k nemu sadla mladá vlčica. Bola drobná, s očami, ktoré neboli také tvrdé ako u ostatných. Nepovedala hneď nič, len naňho chvíľu pozerala. "Vieš vôbec, ako to tu chodí?" Len pokrútil hlavou. Vysvetlila mu pravidla, že svoje miesto si musí vybojovať silou, inak ho zlomia.
Kasius sa zasmial. "Bojovať? Som zlomený. "
Vlčica ho chvíľu sledovala, potom si sadla bližšie. "Možno by si mal začať tým, že mi povieš, čo ťa tak ťaží. Inak ťa to zožerie zvnútra."
A tak, po mesiacoch mlčania, Kasius konečne otvoril srdce. Povedal jej o Maple, o Darkie, o tom, ako ich stratil, aj o tom, ako utiekol.
Meredith mu nič nevyčítala. Snažila sa ho povzbudiť. Rozprávali sa dlho do noci a po dlhej dobe cítil, že ma priateľa.
Na ďalší deň sa rozhodol konať. Pri jedle, keď mu hodili posledné zvyšky, pristúpil k vlkovi, ktorý bol vyššie v hierarchii. Vlci sa rozosmiali. Ale Kasius už bol pripravený. Keď naňho zaútočili, bránil sa, jeho labky a zuby poháňané novým odhodlaním.
Prehral ten prvý boj, ale nevzdal sa. Postupne sa menil. Jeho srdce, ťažké bolesťou, sa pomaly menilo na oceľ. A vo svorke, ktorá si cenila len silu, si začal vydobýjať svoje miesto. Spôsobilo mu to pár viditeľných rán na tele ale vďaka tomu sa stál uznávanejším a nebol tým chvostíkom.
Jediný kto ho ale poznal naozaj, bola malá siva vlčica. Jedného dňa sa mu prihovorila. Priznala sa, že ju tu nič nedrží. Kas chvíľu premýšľal. Zvykol si na tento život, ale nebola to rodina, ktorú stratil. Jediný, kto ho tu držal bola vlčica vedľa neho. Rozhodol sa odisť s ňou. Bol pripravený čeliť svojej minulosti. A tak sa dvaja osamelí vlci vydali na cestu, nechávajúc za sebou hierarchiu, ktorá ich oboch zväzovala.
Túlali sa spolu pár týždňov a dalo by sa povedať, že boli šťastný. Meredith, ale Kasa poznala vedela, že hlboko v srdci túži po svojej rodine a tak sama rozhodla, aby sa ich cesty na určitý čas rozdelili. A tak sa rozlúčili, každý kráčajúc opačným smerom. Meredith odchádzala hľadať slobodu, zatiaľ, čo Kasius sa vydal hľadať svoj domov. Keď sa blížil k známym hraniciam, ktoré si pamätal z mladosti zastal. Zhlboka sa nadýchol a bol pripravený čeliť všetkým démonom....