Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//loteria

Nič. Nenašli sme absolútne nič. Bola som z toho celá taká nesvoja. Chcela som im pomôcť, ale nešlo to tak jednoducho. Zamračila som sa. Čo by sa stalo, keby sme sa skúsili cez tú stenu prehrabať? Možno by to pomohlo, ale čo ak by potom spadla celá táto vec na nás? To som nechcela dopustiť. Prešla som si preto jazykom po tesákoch a pozrela sa na Tonresa, či príde s nejakým rozumným, dospeláckym plánom. Oni mali predsa vždy viacej rozumu. Problém je, že i ja som už bola pomaly dospelá a aj ja som musela naberať nejakú zodpovednosť. Nebolo to však tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. "Aký si silný? Prerazili by sme ju? Nemôže byť tak hrubá, ked ich počujeme," riekla som smerom k nemu a zastrihala ušami. Dávalo to logiku, ale či by nám to pomohlo? To ťažko. Švihla som chvostom a sklonila hlavu, aby som nasala pachy, no okrem našich ich tu nebolo. Až teda na tých, ktorí sem prichádzali. Na moment som sa zľakla, že nás odhalia, ale napokon sa zdalo, že nás berú ako obyčajných termitov. Ak sme my nevedeli, čo robiť s tou stenou, oni by mali. Veď to bol ich domov! "V chodbách sme žiadnych nenašli, pane. Ale keď sme šli skontrolovať túto miestnosť, poďte bližšie prosím. Počúvajte, na druhej strane sú hlasy a máme podozrenie, že ide o niekoho, kto v tom zmiznutí má nožičky!" riekla som pravdu, pretože oni budú vedieť, čo s tým robiť. Musia! Ostala som ticho a nacapila ucho na stenu. Musia to počuť! Musia! Ako sa to však všetko skončí? To nikto z nás nevedel. Čo ak nás prezradí niečo? Čo ak nás nebudú potom počúvať, i keď sa im snažíme pomôcť? Mohli sme ich vykradnúť, ale neurobili sme to. Práve naopak. Stále sme im pomáhali len ako sme vedeli. Zamračila som sa. Museli nám vyhovieť, inak to proste nešlo. Museli nás počúvať a zastaviť tých skutočných zlodejov a únoscov!

13.2. - danie post

po sem připočteno

//loteria

Vykračovala som si chodbou, ktorá nás zaviedla k pokladu. Nečakala som to, no začalo mi to dávať logiku, prečo sem príliš veľa termitov nechodilo. Nemali dôvod. Pohľadom som prechádzala po poklade a premýšľala na malý moment, že si niečo z toho vezmem, aby som mohla ísť za Smrťou. "Kukaj, vyzerá podobne ako môj," broukla som smerom k Tonresovi a zazubila sa, keď som videla ten krištáľ, ktorý som získala po tom našom stretnutí so svetluškami. Zastrihala som ušami a rozhliadala sa po miestnosti ďalej, keď som v tom začula nejaké hlasy. Prichádzali spoza steny. Nalepila som ucho na stenu, aby som lepšie počula a načúvala. Tonres vyzeral, že mu niečo napadlo. "Čo si myslíš, že robia?" opýtala som sa potichu, aby nás oni nepočuli tak, ako my ich. Ako som však nad tým premýšľala, prišlo mi, že keď hovoria o nej, tak to musí byť kráľovná? Ale čo s ňou robili? Chceli zmiznúť? Zamračila som sa a videla ako Tonres hľadal nejakú chodbu ďalšiu, ale bola tu proste miestnosť. "Možno by som vedela do tej steny urobiť mágiou dieru, tak aby to tu nespadlo. Ale neviem... veľmi som si ju neskúšala na takéto veľké veci," navrhla som, ale najskôr som sa pozrela po tuneloch, ktoré by ná doviedli za stenu nejako tajne. Veď nejako sem museli chodiť, keď po hlavnej chodbe to nebolo. Nakrčila som ňufák a začala hľadať s Tonresom chodbu alebo nejaký priechod. "Ak nechodia hlavnou chodbou, musí tu byť iná cesta. Ako by sa to sem dostalo?" povedala som, zatiaľ, čo som mu pomáhala. Celé to bolo zamotané. A čo tí dvaja ďalší vlci? Nevyzerali, že by ich termiti úplne milovali. Vybrali sa hlučnou cestou a ktovie, čo riešili oni. Vedeli o ich situácii? Ktovie.

8.2. - Danie post
10.2. - Altair post

#loteria

Dávala som si veľký pozor na to, aby som nešľapla na žiadneho z týchto termitov, ktorí pobehovali sem a tam. Bála som sa, že by som sa tým potom prezradila, že nie som jedným z nich, i keď som bola celá od tých feromonov, ktoré na nás vyprskol náš spojenec. "Už si niekedy niečo také zažil? Zaujímal sa o chrobáky?" šepla som smerom k Tonresovi, aby to nepočul nikto z nich a v tomto šume hlasov to i veľmi rýchlo splynulo. Usúdila som, že keď mi rozumieme im, oni rozumejú nám. Napokon so stíchla a pokračovala chodbou, u čoho som načúvala ich hlasom. Niektoré informácie boli zaujímavé, iné nepodstatné pre nás. Hľadala som nejakú stopu, ktorá by nám pomohla vymyslieť tento záludný problém, do ktorého sme sa dobrovoľne nechali uvrtať. "Ako mohla kráľovná zmiznúť, keď ich je tu tak veľa a nikto si ničoho nevšimol," zamumlala som si skôr pre seba a rozhliadala sa po okolí. Bolo zvláštne, že by si ju nikto nevšimol. Moja teória s nejakou tajnou uličkou sa zdala byť čoraz viac realistickejšia. Odfrkla som si a pokračovala ďalej, premýšľajúc, nad čím asi uvažuje sám Tonda. Bol zamyslený a veľmi toho veľa nehovoril. Zvláštne. Zamračila som sa. Možno tiež nechcel, aby nás začali podozrievať. Zľakla som sa, keď do neho jeden termit silno vrazil a začal sa rozčuľovať. Na moment sa mi zastavilo srdiečko, že čo ak nás prekukne. No nestalo sa tak. Miesto toho, ako sme pokračovali ďalej, som uvidela chodbu, kde termiti nechodili. Bola to ona? "Tam," ukázala som a Tonres sa nezdal, že by protestoval. Pokiaľ tam nešiel žiaden termit, mohol vinník tadiaľ uniesť kráľovnú? Asi áno. Preto som pokračovala vpred a obzerala sa cez plece, či nís nikto nesleduje.

5. 2. - post Altair
GOLDEN ticket = 5.2. Nyran

po sem PŘIDÁNO

Piesok mi pretekal pomedzi moje labky. Postávala som na vrchole duny a rozhliadala sa po okolí. Púšť sa rozprestierala až za horizont a ja som pociťovala skľúčenú úzkosť. Pozrela som sa k nebesiam a musela zažmúriť očká, aby mi spaľujúce lúče slnka nevypálili sietnicu. Privrela som zraky a sklonila hlavu, aby som sa pozrela na cestu, po ktorej som kráčala. Pomaly som sa vydala vpred a premýšľala, ako sa odtiaľto dostanem, keďže neexistoval smer, ktorý by ma niekam zaviedol. Postupne som strácala svoju myseľ a hrdlo ma škriabalo od smädu, ktorý som pociťovala. Príšerná horúčava spaľovala moje telo i vankúšiky mojich labiek. Pot by mi stekal po čele, keby som nebola vlkom, no takto som len pachtila a ťahala jazyk po zemi. Premýšľala som už i o veciach, ktoré by ma normálne nenapadli a mala som chuť to vzdať. Padnúť na kolená a zaboriť hlavu do piesku. Piesočné zrná sa mi zarývali všade a nie len do labiek, ale i do srsti, ako som sa kde tu zvalila do piesku a tak sa na mňa nalepili. Práve v ten moment sa mi kolená podlomili a ja som sa zviezla z duny dole ako také vrece zemiakov. Prečo sa to dialo mne? Práve teraz, keď som mala pocit, že je všetko v mojom živote už v poriadku. Predstava, že sa mi bohovia vysmievali práve do ksichtu, bola otrasná. Privrela som zraky, keď som sa zastavila a do očí by sa mi rinuli slzy, keby som už nebola tak vyčerpaná. Potrebovala som len oddych a ticho. Pohliadla som na tieň, ktorý na mňa uvrhla duna a brala to ako znamenie, že som mohla utiecť aspoň lúčom slnka, ktoré ma tak spaľovali, no horúčava bola i v tieni. Povzdychla som si a na moment oči zavrela, pretože som bola tak vyčerpaná a potrebovala som si odpočinúť...

Nákup:
20 drahokamov (Altair) = 2 lístky
60 oblázkov (Altair) = 3 lístky
20 drahokamov (Danie) = 2 lístky
10 kvetín (Danie) = 1 lístok
40 oblázkov (Danie) = 2 lístky

Posty
1. 2. - Post Danie
2. 2. - Post Nyran

Rozcestník
2. 2. - Závoj stratených duší

Dokopy = 13 lístkov

#lotéria 1

Čakala som čokoľvek, ale aby ma nejaký hmyzák osoplil?! To som naozaj nečakala. Úplne ma striaslo hrôzou, keď som pochopila, čo urobil. Očakávala som, že jeho hrozba bude skutočná a má v tesákoch nejaký jed ako poniektorí hmyz. Ale nebolo to tak. Striaslo ma. Ale bolo to v konečnom dôsledku dobré rozhodnutie, no nie? Keď som to predýchala, pozrela som sa na termita, ktorý sa nám predstavoval. "Ďakujeme, budeme sa snažiť, aby sme vám pomohli, však Tonresi?" riekla som smerom k vlkovi a usmiala sa. Rada som pomáhala druhým. Ešte nikdy som nevidela čarovných termitov, ani ich termitisko. Bola to jedinečná príležitosť, aby som našla a uvidela aj ich kráľovnú! Kto bola vlastne kráľovná a kráľ? Pochopila som, že išlo o ich vodcov, teda alfy. Zvláštne označenie, ale termiti to majú asi tak. Nasledovali sme ho teda do chodby a keď sme sa dostali k hlavnej chodbe termitiska, len som zamrzla na mieste. Čo to? Nastražila som uši a sledovala všetok ten hmyz. Whoa, bolo ich tak strašne moc! Zarazila som sa, keď som ucítila pach. Nebol príjemný. Štípal ma v ňufáku. "Náskok... ale aký. Len im tu robia bordel, nedivím sa, že je tu taký povyk," šepla som smerom k Tonresovi a zamračila sa. Určite to nebolo pekné. Dúfala som, že nikomu neublížili. Išlo o nedorozumenie. Museli sme im pomôcť. Obom stranám. Povzdychla som si a kukla sa na Tonresa. Mal pravdu. Museli sme ísť priamo do centra. Museli sme nájsť kráľovnú. Zistiť, čo sa stalo v komôrke. Usmiala som sa na toho termita, čo sme zachránili a on nám pomohol vkĺznuť sem, aby sme im pomohli. A to sme mali i v pláne. Rozhodne som sa kukla na svojho parťáka a vykročila som spolu s ním po hlavnej chodbe smerom do stredu termitiska. Rozhliadala som sa po okolí a hľadala nejaké známky, ktoré by nám pomohli vyriešiť tento problém. Taktiež som si dávala pozor, aby som neublížila žiadnemu hmyzákovi svojimi labkami. Predsa len to bolo... iné keď po mne prechádzali oni a keby som na niekoho stupila ja!

Ten hmyzák bol na mňa horší, než môj dedko. Zamračila som sa na neho. Čo som bola pre neho len nejakým sopľavým deckom? Ale kde. Odfrkla som si. Ako sa mohol vôbec takto so mnou rozprávať? Zachránila som ho. A predsa! Pomohli sme mu. V čom chcel byť ostražitý? Ja sama som nemala takýto pokročilý úsudok, keďže mne nikto nič zlé ešte neurobil. Nevedela som, aký vedia byť druhí vlci falošní. Strihla som uchom a mlčala. Len som sa na neho dotknuto kukala. Tonresovi nepovedal nič, asi sa mu viac páči jeho vek. No mňa štvalo, že ma neustále poúčal! "A čo také viete?" otázala som sa ho, keďže som si nevedela predstaviť, akú mágiu mohli ovládať. Bol to len hlúpy hmyz. "To je jedno. A to ste si nič nevšimli? Nemohla len pri tom závale sa niekam prepadnúť? Pochybujem, že sa tam niekto cudzí dostal. Je to tu desivé a vnútri asi tiež. Nemal niekto nejaké hmmm problémy s ňou? Z vašich rád? Však hovoril si, že ste obozretní..." riekla som a prišlo mi to ako logické. Niekto to sabotoval a uniesol kráľovnú! Ale ako? Tak aby si to niekto nevšimol. "Pod ich komorou je možno nejaký tajný tunel alebo niečo!" riekla som, čo ma napadlo. Mohli sme to preskúmať a ak bola niekde na blízku, dávalo by to skutočne logiku. Usmiala som sa, ale pri jeho ďalších slovách som stuhla. "Imunitu? A to myslíš ako?" no keď som videla jeho kusadlá zvláštila som čelo. O mravcoch a podobných tvoroch som vedela, že ich kusance pekelne boleli, ale neboli pre nás smrteľné. Mohli sme len dostať alergickú reakciu, ktorú som vedela vyliečiť. "Chceš nám povedať, že nás tam budú všetci kusať?" zvráštila som čelo no povzdychla si. Ak to znamenalo, že nám bude veriť, až si do nás kusne... nevidela som v tom nič nebezpečné. I keď o termitoch som vela nevedela, len lesných mravcoch, verila som svojim schopnostiam ako zvládnuť prípadnú reakciu. "Ach bože, no dobre, aspoň budem mať imunitu i do budúcna. Čo by som to bola za liečitela, keby som vždy u všetkého padla ako prvá," zasmiala som sa a nastrčila termitovi moju labu, aby si kusol. U toho som sa kukla na Tondu. "Neboj, pomôžem ti ak sa ti z toho urobí vyrážka," ubezpečila som ho, no nemusel to robiť. Voľba bola len na ňom. "Alebo si silný vlk a nepotrebuješ to?" dodala som a zasmiala sa. I to bola možnosť, veď nech sa rozhodne sám. Ja som teda vyčkávala na kusanec, aby sme mohli vstúpiť do tunela. U toho som premýšľala, ak tu je taký tajný tunel, tak kráľovná fakt v nejakom inom byť pokojne môže. Hádam ju nájdeme skôr, než sa jej niečo stane!

Tonres mi ochotne pomohol a toho prerasteného chrobáka sme vytiahli spod sutin, ktoré na neho spadli. Urazilo ma však, keď nás automaticky pokladal za nejakých zlodejov, i keď sme mu práve azda zachránili život! Nakrčila som ňufáčik a zamračila sa. "Nie je to od teba pekné byť takýto hnusný na tvojich záchrancov," poučila som toho nevychovanca, ale čo sa dalo čakať od niekoho, kto nebol tak uvedomelý ako my vlci. Povzdychla som si. Nemohla som byť na neho tak hnusná. Bol to asi jeho domov a očividne sa mu niečo stalo. "Prepáč, ale ako to myslíš... koho sme mali ukradnúť? Kto je ona? Teraz sme sem len prišli! Počuli sme spev," riekla som a kukla na Tonresa, ktorý mu povedal v podstate to isté. Nerozumela som tomu, čo sa tu stalo a vďaka mojej emočnej stránke mohol termit na mne vidieť, že som skutočne zmätená. Nehrala som to. Bola som predsa ešte len vĺča, nemala som potrebu klamať, či si niečo vymýšľať. "Ak nám povieš, čo to vlastne všetko znamená, pomôžeme ti. Tak ako sme ťa vytiahli von, tak určite zistíme, kto sú tí zlodeji a pomôžeme ti ich dolapiť. Máme predsa mágie!" riekla som a usmiala sa na neho priateľsky. Áno. Mágie určite nemal! Čo by to bola za hlúposť, keby i hmyz mal nejaké mágie? To by bolo dosť zvláštne a cítila by som sa nepríjemne, keby som sa mala porovnávať s nejakým tým hmyzom.

Moje kroky sa prechádzali pomedzi podivné vežičky, ktoré som netušila, komu vlastne patria. Žili tam nejakí živočíchovia? To som nevedela, no mohla som to aspoň pokladať za jednu z možností. Privrela som svoje očká a prezerala si pozorne okolie, len aby som našla niečo podozrivé, k čomu by sme sa mohli vydať. Nechcela som padnúť do jamy levovej a z posledných skúseností som sa poučila. Nemohla som myslieť prvoplánovo. Potrebovala som trochu dospieť. Ach, čo by si o mne Nicos pomyslel, keby ma videl takto vážnu? Ale ja som predsa nie vážna, len... obozretná! viedla som svoj vnútorný monológ a usmievala sa u toho, nech Tonda si nič takého nemyslí, že b som snáď bola znepokojená. Pravdou bolo, že som nebola. Zvedavosť ma poháňala vpred a ja pokračovala smerom k podivnej hromade, o ktorej som si sprvu myslela, že skrývala nejaký tajný vchod. "Tonres, pozri sa. Tam niekto... niečo? Je!" upozornila som svojho priateľa a vydala sa smerom k hromade. Opatrne som našľapovala, keď som sa tam približovala. Naklonila som hlavu na stranu a mierne mnou myklo, keď som začula hlas, ktorý však nepatril žiadnemu vlkovi, ale... nejakému hmyzu? "Ty vieš rozprávať?" bola moja prvá reakcia, no potom som si uvedomila, že je tam uväznený. V mojej náture bolo pomáhať druhým a keb som mohla, asi by sa zo mňa stal i vegetarián. Preto som sa otočila na Tondu: "Musíme mu pomôcť chudáčikovi." Ihneď som vrátila svoju pozornosť na termita a pokúsila sa mu pomôcť. Lenže ak by som hrabala, asi by sa ten piesok? len viac zosunul. "Počkaj, vydrž... pomôžem ti," riekla som s úsmevom a pokúsila sa použiť svoju schopnosť predmetov k tomu, aby som tu hromadu nejako podvihla a termit tak mohol po uvoľnení sa z tade dostať.

//Tmavé smrčiny

"O aký poklad asi ide?" opýtala som sa svojho spoločníka, keď som si opakovala ten spev, ktorý sme počuli. Premýšľala som nad tým. Možno tam nájdeme nejaké kvetiny, či lesklé kamienky, ktoré by sme mohli využiť pri nákupe mágii u bohov? To by bolo skvelé! Museli sme sa na tom podujať. "Ach Tonres, keby nájdeme ten poklad prví, mohli by sme ísť potom za bohami a zosilnieť v našich mágiách," povedala som, priam som to vykríkla. No potom som sa zahriakla. Uvidela som tu však ďalších dvoch vlkov, ktorí sa poberali k diere v hore ešte pred tým, než sme k vežiam poriadne došli. "Hej, vyzerá to podozrivo, že by ten poklad by bola len nejaká lesť? Chce nás sem niekto nalákať pre niečo zlé? Hmmm, asi by sme nemali ísť tou očividnou cestou," povedala som smerom k Tonresovi a očká mi začali behať po okolí. "Ale čo ak tu nie je nejaká iná cesta a budeme musieť ísť za nimi? A čo ak práve tá iná cesta bude nebezpečnejšia? Tento úkaz prírody nevyzerá príliš bezpečne a stabilne," riekla som a prezrela si tie spevné veže, ktoré sa týčili nad nami. Rozhliadala som sa po okolí a pomaly sa pustila do kroku, aby sme sa spolu s Tonresom pozreli po nejakom inom vstupe do útrob podzemia, kde sa zjavne ukrýval nejaký poklad. Ako som kukala očkami po ich povrchu, zdalo sa mi, že som niečo zazrela. Ale mohlo sa mi to len zdať. I tak som na to ukázala labkou. "Aha pozri tam, Tonresi," upozornila som svojho kamaráta a vydala sa k miestu, kde sa mi zdalo, že som našla nejaký vedľajší vchod mimo toho hlavného.

//tenebrae

Ako sme prebehli cez rieku a pokračovali za tou melódiou, začínala som pomaly počuť i nejaký hlas v nej. Nebola to len kdejaká melódia, ale spev. Nastražila som uši a pokračovala bližšie za ňou spoločne s Tonresom. Čo to bolo? "Takže nás to vedie niekam kde je teplo... hej za tými prstovými horami nie je sneh! Poď rýchlo, nech zistíme, čo to je zač. Hádam to nebude ďalší modrý plameň so starým vlkom v ňom," zasmiala som sa a pridala do kroku, aby sme rýchlo prebehli k horám, ktoré nás zavedú do teplej časti zeme, kde budeme môcť rozlúštiť tento pôvod tohto podivného zvuku. Cupitala som si zvesela a premýšľala nad tým, že na mojich cestách som už zažila toho fakt veľa a potrvá mi minimálne týždeň, než o všetkom porozprávam svojmu bračekovi. Ten ma aspoň bude napäto počúvať. Mala som ho rada. Bol zlatučký, keď bol ticho a počúval, čo som mu vlastne hovorila. Inak tak zlatý teda nebol. Zastrihala som ušami a pomaly prešla do kroku, keď sme sa lesom približovali k horám v diaľke. Zastrihala som ušami. "V tých horách som prišla na to, že ovládam to, čo ovládam, ani neviem ako to mám popísať... veci? Predmety?" riekla som smerom k Tonresovi a usmiala sa na neho. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a pokračovala. Bola som ako na ihlách. Musela som nasýtiť svoju zvedavosť!

//spevné veže cez hory

//houbovy bunkr cez les

Klusala som vedľa Tonresa a pokračovala v našej konverzácii, ktorá bola vedená smerom k Sarumenu. "Áno, je to moja alfa. Ty si sa už s ňou spoznal? Alebo som ti o nej hovorila?" opýtala som sa ho a zvedavo natočila hlavičku na stranu, keď som sa na neho dívala. Ako ju mohol poznať? No verila som tomu, že som ju minimálne raz spomínala menom, len som si to nepamätala. "Hej, objavila som svoju, i keď som o tom prv nevedela, ale... bolo to tak!!! Pohla som skalami, poriadne s tým ešte neviem, ale potom som bola u života a ten ma naučil so vzduchom a zemou a vodou. Chcela by som i oheň sa naučiť ovládať. Ale musím s nimi trénovať, no viem, že ich ovládam," povedala som a pokývala nad tým hlavičkou. Musela som viac trénovať. Teraz by som asi cielene pomaly nič nespravila, len nejaké základy. Ale to sa časom určite spraví! "Wowzie, takže ty ovládaš vodu! Mohol by si mi dať potom tréning!" zvolala som a rýchlo prebehla na druhú stranu, aby nás nezavalila voda, ktorú na moment Tonres zastavil. "Ooo, tak to by si bol obranár ako môj braček. By som vás niekedy zoznámila a mohol by si ho niečo tiež z toho naučiť," riekla som a položila mu tento návrh. Usmiala som sa na neho. Bolo by pekné, keby niečo také pre môjho bračeka urobil. Ho zaučil.

//Tmavé smrčiny