Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Znechutene som zvráštila tvár a žalúdok ma u tej predstavy až zase zabolel. "Pochybujem, že je tak veľmi dobrá. Na môj žalúdok mi asi nepomôže nič!" riekla som a povzdychla si. Drepla som si na zadok do snehu, aby som si trochu oddýchla. Oblizla som si ňufák a čakala, čo ideme robiť ďalej. Prv ma ale musela prejsť celá tá bolesť z toho celého. "Bleh, to určite nie. Odnesme to radšej niekam, kde to skryjeme a potom to Maple môže spáliť. Kožušiny by sme radšej mali nové zohnať, to by ich mohlo potešiť," riekla som a tento nápad sa mi veľmi páčil. Zazubila som sa. To by sa Maple i ostatní určite nehnevali, že sme nešli s nimi na lov! Týmto pádom by mali aspoň nalovené pekné kožúšteky. Uvítala by som najradšej ale také tie lišacie. Líšky mali krásne kožúšky, hlavne chvostíky. Avšak, ako som sa tak rozhliadala po okolí, zamračila som sa. "Nicos, nezdá sa ti, že ako sa tu prehnala menšia búrka, tak je tu nejako veľa popadaných vetvičiek?" riekla som a zastrihala ušami a až teraz som si uvedomila, že je tu naozaj bordel i pomimo machu, ktorý sme ako tak oškrabali. Bolo by vhodné, keby sme mach i papeky a vetvy poodnášali na jedno miesto, kde by sme to potom mohli spoločne s Maple spáliť, keďže asi nikto iný tu poriadne mágie neovládal! Jo, to znelo fakt super.

//Mýtina

Nicosa prekvapivo nerozčúlilo to, že som chcela byť aktívna. Zjavne i on cítil výčitky voči tomu, že sme boli bremenom, ktoré sa nezapájalo na svorkovej aktivite. Vydýchla som si a pokývala hlavou. Bola som rada, že so mnou súhlasil a chcel sa pridať pri mojej rutine upratovania tentoraz lesu. Úkryt bol vcelku poriadený, ešte sme ale museli zohnať kožušiny, ktoré by sme šli niekde získať! Ale teraz nás čakalo ísť poobtŕhať mach zo stromov, na ktorých dosť špatil. "Fujky, do papule tú zemitú rastlinu určite nevezmem," riekla som smerom k nemu a až ma striasla, keď som videla, ako po stromoch skákal. Musela som sa začať smiať až tak, že som padla na zadok do snehu. Ach, môj brat bol číslo, ktoré ma zakaždým bavilo. "A teraz sa kukaj na mňa," riekla som, postavila sa na labky a vydala sa k jednému zo stromov, kde sa rozťahoval dosť veľké zoskupenie machového porastu. Zamávala som chvostom, a postavila sa na zadné labky, aby som sa načiahla labkami po machu a snažila sa ho zo stromu čo najlepšie zoškrabať. Šlo to ťažko, ale väčšina sa mi podarila. "Tak," spokojne som povedala a pokývla hlavou. Pomaly som sa vydala k ďalším stromom, kde som pokračovala vo svojom čistení lišajníkov. Stromčeky konečne vyzerali pekne a mlado! A nie ako v nejakom zarastenom pralese. Na miesta, kde som nedočiahla, som vzala papek, ktorým som to pekne pozhŕňala dole. Potom som papek vypľula späť do snehu. "No čo Nicos, ako sa ti to podarilo?" riekla som a otočila sa späť na brata, či i on sa pobil aspoň s desiatkou stromov tak ako ja! Nech to tu aspoň z väčšej časti poriadime. Mach našťastie nerástol na každom strome, ale les bol príliš veľký. No ak sa do toho pustia aj iní členovia po love, budeme to tu mať ako v perinke!

Posbírej po lese narostlé lišejníky 1/1

Pozrela som sa na brata a letmo som sa na neho usmiala. Bola som rada, že aspoň on mi rozumie. Predsa len sme boli jedna krv, a tak sme si veľmi dobre rozumeli. "Ďakujem. Potom na jeseň im to určite vynahradíme! Dovtedy ťa naučím loviť poriadne, tak ako ma to naučila mama a ďalší lovci v našej svorke, dobre? Nech im tam nespravíme hanbu!" riekla som a zazubila sa na neho s vrtiacim chvostíkom. Ach, ako som len bola rada, že som ho konečne našla. Škoda len, že tu neboli i ďalší naši súrodenci. Nuž, veľmi som si vyberať nemohla, že. "To je dobrý nápad, mohli by sme pokračovať v tom, čo robila Maple, keď sme ju našli v lese," začala som a musela zavspomínať, čo to vlastne robila. Už viem! "Vypaľovala mach na stromoch. Síce to nebudeme vedieť urobiť tak ako ona, ale môžeme ho aspoň skúsiť dať dole našimi pazúrikmi, čo myslíš?" dodala som nadšene a zamávala chvostom zo strany na stranu čakajúc, či sa Nicos poteší a nadchne pre môj nápad alebo nie. Oblizla som si ňufák a pozrela sa do lesa, kam sa pomaly vybral. Vydala som sa po jeho boku a vymýšľala, čo takého by sme mohli ešte okrem toho urobiť, aby mali radosť, keď sa vrátia späť domov!

//les

Zastrihala som ušami a naklonila hlavu na stranu. Počúvala som Maple, ktorá sa nám snažila odpovedať na otázky ešte predtým, než sa tu objavila polovica svorky. S nastraženými ušami som ju počúvala a bola z toho celá užasnutá! "Fíha, tak to je super. Takže, keď nám tento les nebude blízky, tak ju nebudeme vedieť ovládať? Hm, to je zapeklitá situácia," riekla som, keďže som tu neplánovala ostať navždy a môj domov som mala niekde úplne inde... nemohla som však prísť o túto skúsenosť. "A keď nejaký člen opustí svorku, tak asi stratí i schopnosť ovládať hmlu, i keby to tu mal stále rád?" opýtala som sa ďalšiu zvedavú otázku, ktorá sa mi len tak vynorila v hlave. Bola som zaujatá, či to funguje nejako komplexnejšie alebo nie. Oblizla som si ňufáčik a pozrela sa na brata, ktorý vcelku rozumne zhrnul slová Maple. Zazubila som sa. Šlo mu to celkom. "Hm, betou sa asi nikdy nestaneme, ale vedia manipulovať s tou hmlou nejako viac i gammy tým pádom? Nech sa posnažím trošku ešte, aby som mohla tento les nazývať druhým domovom!" riekla som a spýtavo nadvihla obočie na Maple. Predsa len som bola ambiciózna a chcela som sa dostať čo najvyššie ako to pôjde. Uvidíme, čo sa so mnou stane v budúcne. Teraz som sa najskôr ale musela vschopiť z tej bolesti brucha, ktorá ma prenasledovala všade, kadiaľ som prešla. "Fíha, to je dobrá otázka Nicos alebo čo ak by vedela i meniť svoju vôňu? Mohla by tak druhých miasť oveľa viac než len vizuálne," riekla som a pozrela sa zase na Maple, ktorá bola zdrojom našich nových informácií ohľadom tejto prazvláštnej magickej moci.

Zjistit něco více o smečkové magii 2/2

Avšak po zavytí sa tu ukázalo hrozne veľa nových tvári. Stiahla som uši vzad, pretože toto bolo na mňa priveľa vlkov. Hlavne sa mi zase urobilo zle. Bola som rada, že nás Nicos predstavil a ja som len prikývla. "Teší ma," zamrmlala som ku každému, kto prišiel a predstavil sa. Bolo vidieť, že mi nie je najlepšie a z tohto momentálneho panického ataku mi nebolo o nič lepšie. Cúvla som preto mierne k Maple, pretože som jej začínala dôverovať, keďže mi už raz pomohla a poznala som ju z tadeto najlepšie. Ostatní nevyzerali strašidelne, len som bola z toho celá nesvoja. Veľa informácií a vnemov naraz, tak. Pozrela som sa na Nicosa a sklonila hlavu. "Ja-ja asi nejdem. Ty choď ak chceš," povedala som tlmeným hlasom k nemu a mierne ustúpila, keď sa Maple pohla a všetci čo tu boli, pravdepodobne za ňou. Oblizla som si ňufák a poodišla mierne bokom, aby som si sadla k jednému z krajných stromov a mohla konečne upokojiť svoje dýchanie a tep srdca. "Je tu príliš veľa nových tvári," riekla som, pretože som predpokladala, že brat radšej ostane so mnou, i keď by sa rád na lov pridal. Aj ja som chcela ísť... ale momentálne som sa necítila dobre tak či onak. Len by som im hanbu urobila... Najviac ma však z vlkov, ktorých sme stretli, zaujala vlčica Marion, ako ju Maple nazvala. Jej uši vyzerali vtipne a rada by som zistila o nej viac! "myslíš, že ma budú teraz nenávidieť, keď som sa na spoločný lov s nimi necítila?" riekla som potichu k Nicosovi, ako keby ma mal niekto počuť. Cítila som sa sama zo seba o to horšie. Bola som neschopná a teraz ma určite nebudú mať radi!

//les

Maple nám povedala niečo viac, čo ešte ku svorkám vedela. Každopádne, sme sa dozvedeli aspoň niečo viac a mohli sme sa tešiť na našu spoločnú púť, až sa vydáme s Maple na návštevu iných svoriek. Zastrihala som ušami pozrela sa na lúku, ktorá sa nám pred očami ukázala. Zavrtela som chvostom zo strany na stranu, n nemohla som sa priveľmi tešiť. Pretože mi zase prišlo zle. Žalúdok sa mi stiahol a ja musela zaťať tesáky, aby som zo seba nevydala kňučanie. Zastrihala som ušami a počúvala jej ďalšie slová. "Hej, ako hovorí Nicos, kedy budeme vedieť vôbec manipulovať s tou hmlou?" opýtala som sa a naklonila hlavu na stranu, čakajúc, čo nám na to povie. "Budeme tiež vedieť ju ovládať tak ako ty a robiť z nej podivné zvieratá?" pokračovala som, pretože táto predstava znela hrozne cool. Mohla by som potom všetkých strašiť! Uškrnula som sa a švihla chvostom zo strany na stranu. Bola som už unavená z toho, že som sa s mágiou do kontaktu (osobného) ešte stále nedostala. Chcela som vedieť kúzliť! Ale mágia zjavne nechcela mňa. "A tú hmlu vedia členovia ovládať i mimo územia, či to je čisto a vyslovene niečo, čo je špecifické pre náš les?" vypytovala som sa ďalej a ďalej. Mala som mnoho otázok, ktoré som jej chcela položiť a zistiť všetko možné. Spokojne som preto vyčkávala, čo z nej vypadne. Medzitým zvolala svorku na lov, ale aj keď by som naň určite rada išla, bolo mi zle a tak by som im tam len zavadzala alebo by som rovno hodila tyčku či skolabovala. A to som vôbec nechcela! Mala som dosť už po tom love zajacov. Kedy mi prišlo nenormálne zle. Teraz som ael chcela zistiť ešte čo to o mágii, než sa vydajú na lov. Minimálne aspoň uvidím ostatných členov svorky! Ak teda prídu...

Zjistit něco více o smečkové magii 1/2

Ďakujeme pekne za akciu! Naozaj mi to dalo zabrať a otravovala som s tým všetkých spolubývajúcich i kolegov :DD holt ako slovák som reálne videla tak tri z nich xd

Odmenu teda poprosím ak chápem dobre: 4 kryštály a 34 mušličiek (17x2)

Zvesela som zavrtela chvostom zo strany na stranu. "Naša mama bola lovkyňa a otec hraničiar... ale mňa vždy viacej priťahovala príroda. Jedna staršia vlčica ma učila o bylinkách a iných rastlinách a hubách, ktoré majú liečivé i jedovaté účinky. Síce toho ešte mnoho neviem, ale rada pomáham druhým a preto by som si vedela predstaviť seba ako liečiteľa!" vyhŕkla som a zavrtela chvostom zo strany na stranu. Bola to skutočne krásna predstava, hlavne keď som vedela, aká zábava je chodiť zbierať bylinky a sušiť ich, či z nich robiť rôzne maste, ktorými vlci dokázali pomôcť hojeniu rán. Áno, to vyzeralo ako niečo, čo by bolo pre mňa. "Nicos, teba predsa bavilo chodiť na pochôdzky okolo územia, nie? Nechcel by si robiť to, čo náš otec?" opýtala som sa ho a zastrihala ušami, keď som sa na neho spýtavo dívala. Potom som prešla pohľadom na Maple. "Viem, že si alfa, ale máš nejakú funkciu vo svorke i ty?" opýtala som sa jej na rovinu, keď už bola o tom reč a zamávala chvostom zo strany na stranu. Odpoveď na túto otázku ma skutočne zaujímala!
Položili sme jej ďalej otázky ohľadom svoriek. Nadšene som ju počúvala s nastraženými ušami a čakala som na jej popis svoriek. Maple sa však podceňovala a myslela si, že zjavne toho priveľa nevie. Lenže vedela! Hlavne ma potešila ponuka, aby sme sa na jej cestách pridali. Zazubila som sa a pokývala hlavičkou. "Áno, určite sa pridáme, ak budeme vítaní! Aspoň uvidíme tento magický svet. Je veľmi veľký?" opýtala som sa, z čoho by som snáď dokázala usúdiť i to, že koľko svoriek sa bude na tejto rozlohe asi nachádzať. Lenže, pokiaľ ako alfa nechodila príliš často mimo les, asi toho mnoho vedieť nebude. Ktovie. Švihla som chvostom a pozrela sa na smer, kadiaľ sme sa mali vydať. Jej ponuku, že mi skúsi pomôcť, pokiaľ mi bude naďalej zle, som si uchovala v pamäti. Určite to využijem, pokiaľ to neprestane do ďalšieho splnu! "Ew, svorka v močiaroch? To sa nečudujem, že sa rozpadla, veď tam musí všetko smrdieť," zareagovala som na jej slová, až ma striaslo. Ja sama som si nedokázala predstaviť, že by som žila v nejakom rozbahnenom lese. Mala by som neustále špinavé labky! A to sa mi vôbec nepáčilo. Ktorá alfa by sa tam asi tak usídlila? Pfff. "A svorka v horách? Tí tvoji známi nezamrzli? Mne je zima i takto tu v lese, nie to ešte v horách. No vskutku divné miesta na žitie," zamrmlala som si skôr pre seba tú druhú časť slov. Moja hlavička to nedokázala pochopiť. Veď svorky mali žiť v lesoch. Normálnych lesoch! Ale tak, každý sme boli nejakí a ostatní asi potrebovali nutne žiť z extrému do extrému. Čo už. "Hej, ich alfy by ma zaujímali tiež, že aké sú lebo ty si super," povedala som, aby som pritakala na Nicosovu otázku. Ale zjavne Maple nevedela nič viac, preto som sa tešila, až sa s ňou vydáme na diplomatické návštevy a spoznáme všetkých okolo! Aspoň pozisťujeme viacero infošiek, len čo je pravda.
Nakoniec správa o podobne starom vĺčati ma potešila. Nevedela som sa dočkať, až na neho narazíme, ale pre tento moment som mala oveľa viac otázok, ktoré som chcela Maple položiť! Hlavne ma zaujímalo, ako je na tom tá svorková mágia, ktorá dokázala tvoriť tak podivné ilúzie ako bol onen jeleň predtým. Zaujímalo ma, či i ja budem vedieť niečo také robiť, až budem veľká. Lenže čo ak to bolo nejako limitované? A mohla to robiť len alfa? Na to sme museli prísť! Ale nechcela som na Maple chŕliť príliš veľa otázok na raz... ale vedela som, že dlho "neobsedím" a i tak to na ňu na lúke vyhŕknem.

//lúka

Zjisti od někoho informace o dalších smečkách v okolí 2/2

Zavrtela som chvostom, keď nás Maple privítala. Samozrejme, že jej pozdrav nebol najsrdcervúcejší, ale v situácii akej bola, sa aspoň snažila. A keďže som bola také rozjašené šteňa, najskôr som jej masku neprekukla. Preto som sa tvárila ďalej normálne. "Ale kde, urobili sme to radi! Doma sme tiež pomáhali už od mala. Teda aspoň ja, ale i Nicos sa veľmi snažil," i keď dosť hundral, pomyslela som si v myšlienkach a pokývala hlavou. Pozrela som sa na brata, ktorý predniesol srdcervúce slová. Zazubila som sa. Mala som plno otázok, ktoré som chcela Maple položiť a ani ma nenapadlo, aby som sa jej opýtala, ako sa má a čo je nové. Pretože tak veľký sebec som bola. Ešte sme ju nenašli, lebo ako som zjedla tú rybu tak mi je zle," priznala som sa a odfrkla si. Brat mal však oveľa zaujímavejšiu tému na rozhovor, než sa dalo čakať. Prikývla som a pozrela sa na Maple. "Presne, i mňa zaujímalo, že čo vlastne v tejto magickej krajine ešte je. Viem, že sme sa pridali do tvojej svorky, ale... i tak by ma zaujímalo, že aké ďalšie sa tu nachádzajú," začala som a zastrihala som ušami, keď som premýšľala nad tým, aké super by bolo, keby som ich všetky navštívila. "Možno by mali i oni nejaké vĺčatá, s ktorými by sme sa mohli zoznámiť a pohrať!" riekla som a zazubila sa. Hej, to bola pekná predstava, ktorú som dúfala, že naplním. I keď som si tým tak veľmi istá nebola. Zastrihala som uškami a pozrela sa niekam na oblohu, ktorá presvitala pomedzi vrcholky stromov. "A... keď vy tu máte tú magickú hmlu, asi aj oni budú mať nejaké svoje mágie, že? Tie svorky," dodala som napokon a pohľadom sa zakotvila na jej tvári, čakajúc, čo mi k tomu povie. Bola som zvedavá, aké novinky pozisťujeme a zatiaľ sa i prejdeme na nové miesto, kde sme ešte neboli!

Zjisti od někoho informace o dalších smečkách v okolí 1/2

Zavrtela som hlavou a venovala svoj pohľad Nicosovi. "Nikto nechce byť sám. I keď to niekedy vlk povie. Každý niekoho potrebuje, len niekedy ten niekto pri ňom nie je," povedala som dosť múdre slová, ktoré samozrejme neboli môj výmysel, ale bola to súčasť rozhovorov starších vlkov v našej rodnej svorke. Ani som nedokázala ešte pochopiť skutočný hlbší význam tých slov. To príde len časom a skúsenosťami. Zavrtela som hlavičkou a prikývla. "Dobre poďme, určite nebude ďaleko. Aspoň sa jej môžeme popýtať viac na tú divnú mágiu," riekla som smerom k nemu a zazubila sa. Zamávala som chvostom a vydala sa po pachu. Lenže do ňufáku mi vošiel dym. Spozornela som. Čo to čo to? Zamrkala som a videla som ako u niektorých kmeňov stromov stále stúpa kus dymu po tom, čo na nich vypálila mach. Uvidela som i jej chvost rovnako ako Nicos. Preto som sa za Maple rozklusala. "Maple!" zvolala som po nej, aby sme za ňou nemuseli chodiť ako malé húsatká, keďže som netušila, či nás vôbec vnímala. "So Zor sme upratali úkryt a s Nicosom potom sme čo sme vládali poupratovali i pred ním! A teraz sme zaniesli i dva zajace fo úkrytu," riekla som a spokojne sa usmiala, očakávajú pochvalu, ktorá možno ani nepríde, no stále som mala ako takú vieru. Avšak v mojom vnútri som mala taký ten vnútorný pocit, že by som sa jej i mala opýtať na to, čo je nového vo svorke. Ale pre tento moment som to nechala tak. Veď sa opýtame o chvíľu.

//úkryt

Kráčala som za svojim bratom. Stále som premýšľala nad tým, že kam sa asi Maple vydala z úkrytu, keďže som cítila jej pach. Zastrihala som ušami a pozrela sa na brata. "Tak kam chceš ísť? Cítim tu Maple, asi šla niekam do lesa," skonštatovala som a pozrela sa medzi stromy, kde som ju hľadala svojim pohľadom. Ale nikde som ju nevidela. Ako by som aj mohla? "Hm, mohla by nám povedať niečo viac o tom ako používať mágiu alebo čo je tá divná socha vlka v úkryte zač," riekla som napokon a zazubila sa. Aspoň by sme si oddýchli po tom zbesilom love a niečo viac pozisťovali. Ak sa nám teda niekto iný nepripletie do cesty, čo som nepredpokladala, že sa stane. Prešla som ďalších pár krokov a stále tú veľkú vlčicu s podivnou plesňou na srsti vyzerala. Stále som bola skeptická voči mágii... ale to sa spraví. Veď až si ju sama vyskúšam, bude lepšie. Zastrihala som ušami a pozrela sa na druhú stranu. "Čo ideme teda robiť? Veď nás teraz ty chvíľu, som zvedavá, kde skončíme," navrhla som mu a zazubila sa. Potom som počkala teda, kedy sa zdvihne s tým jeho tučným zadkom a vydá sa do preč. Potriasla som hlavou a nasledovala ho, ak sa tak vôbec stalo.

//(61)

//les

Nasledovala som cestičku k úkrytu a počúvala u toho Nicosa. Mal vcelku veselú náladu. Zastrihala som ušami a pozrela sa na chodbu do ktorej sme kráčali. Ako mohol byť taký natešený? Jedine, že nikdy fakt nič neulovil. To bolo smutné. Nechápala som, ako sa nemohol zapájať i na svorkových lovoch. Pravda, asi len s ostatnými šteňaťami pozoroval dospelých a tých nadanejších. Uškrnula som sa. Aspoň v niečom som bola lepšia než ostatní. Oblizla som si ňufák a zašvihala chvostom zo strany na stranu. "Pfoď radfšej sem," povedala som na Nicosa a vydala som sa k miestu, kde boli i ryby. Hodila som ušiaka k nim a potriasla hlavou. Tak, to bude musieť stačiť. "Dúfam, že nás niekto pochváli, že sme to sem priniesli," riekla som a usmiala sa. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a pozrela sa na Nicosa, ktorý sa chcel vydať teda do lesa a porozhliadnuť sa po okolí. Zastrihala som ušami. "No, môžeme sa ísť poobzerať po okolí," riekla som smerom k nemu a vydala som sa za ním, keď sa vydal von z úkrytu. Do ňufáku mi udrel závan pachu Maple, ktorá musela tadeto predtým prejsť. Hm, mohli by sme ísť od nej niečo viac zistiť o svorke! Ale Nicos mal zjavne iné plány, pfff.

//les

Nicos a Danie priniesli dva vypasené zajace, ktoré položili k naloveným rybám.
Dobrú chuť!

Pohľadom som konečne našla brata, ku ktorému som sa vydala. Mávala som chvostom zo strany na stranu a tešila sa, že sa mu podarilo uloviť jeho prvý úlovok. Znelo to vtipne, ale chápala som to. On nikdy na lov nebol, len čo bola pravda. Povzdychla som si a nasledovala som cestičku, ktorá viedla k môjmu bračekovi. Došla som až k nemu a natočila hlavu na stranu. Pustila som zajaca na zem. "Gratulujem ti, Nicos. Ach, neboj raz ulovíš i srnku," riekla som a poťapala som ho labou po hlave. Síce som bola staršia, ale nie až o toľko. Prešla som si jazykom po tesákoch a pomaly sa pozrela smerom k úkrytu, kam sme mali zaniesť naše úlovky. "Áno, odnesme ich tam, nech si pochutia i členovia svorky a potom môžeme ísť zase von a niečo menšie si ulovíme," riekla som smerom k nemu a zazubila sa. Určite sa mu nebude chcieť hýbať viac, než sa hýbal doteraz, ale ja mu to ulovíme z dobrej vôle i sama. Preto som pokračovala ďalej a vzala som zajaca, s ktorým som sa vydala k úkrytu.
Premýšľala som nad tým, ako nás za to všetko Maple pochváli, že sme prínosom pre svorku. Nedúfala som, že nás tak rýchlo povýši, ale predsa len ak sa budeme o toto miesto starať ako o náš domov... tak to bude reálne v budúcnosti! Potrebovala som si dokazovať, že som proste lepšia než si ostatní myslia. Nebola som len tak kdejaké šteňa. Už i vo svojej svorke som robila divy a predbiehala som svojich rovesníkov. Pokývala som u toho hlavu a vydala som sa smerom k úkrytu. Po očku som sledovala Nicosa, či ma nasleduje. Následne som si vykračovala vpred a dívala som sa na úkryt, ktorý bol tak krásny! Pretože sme ho predtým celý upratali. Ešte by sme mohli i kožušiny uloviť... to bol hneď ďalší nápad, ktorý ma napadol. Ach, aspoň si Nicos precvičí svoje schopnosti, len keby mi nebolo stále tak zle. Zajac, ktorého som do úkrytu niesla bol ťažký, ale... aspoň sa z neho naje nejeden člen. Dobre, maximálne ho zhltnú len dvaja vlci, ale i to sa počíta. Prešla som si jazykom po tesákoch a vykračovala som si ďalej do útrob úkrytu, kde som hodlala odložiť naše úlovky, nech si na nich členovia pochutnajú.

//úktyt

Ulov pro smečku něco dobrého 3/3

Srsť sa mi naježila, keď a Nicos strmhlav vydal k zajacom. Zjavne nemal žiadnu trpezlivosť, čo z neho nikdy neurobí dobrého lovca. Na moment som si povzdychla, no musela som s týmto faktom počítať a pracovať. Preto som sa zdvihla a rozbehla sa smerom, kde boli zajace. Rýchlo som si vybrala pohľadom najvhodnejší kus, ako ma učila matka. I ušiaky boli zaskočené, čo sa to sakra deje, ale hneď sa dali i na útek. Netušila som, čo má v pláne robiť Nicos, keďže niečo ako lovecká stratégia mu skutočne nič nehovorila. Avšak ja som mala jasno. Vďaka odmäkku sa všade pekne šmýkalo, ale to mi nebránilo v tom, aby som zbesilo bežala na dlhých labách za ušiakom, ktorého som si zvolila. Naháňala som sa so zajacom pomedzi stromy pomerne dlho, až kým som ho nedobehla. Lepšie povedané, kým sa ušiak sám nepotkol. Zazubila som sa. Išlo mi to určite lepšie než bratovi. Podľa toho, čo ma matka naučila a podľa toho, čo som mala sama odskúšané... som sa sklonila a načiahla sa po šiji ušiaka. Čím staršia som bola, tým väčšia som bola. O to jednoduchšie mi to čoraz šlo, keďže zajac bol síce vypasený, ale i tak drobný v pomere k vlkovi. Scvakla som ho tesákmi a švihla hlavou, čím som ho vyosila. Gravitácia a celková sila zotrvačnosti nás však stiahla späť a obaja sme sa zrútili do snehu. Urobili sme niekoľko kotrmelcov a na moment som pustila ušiakov kožuch, no veľmi rýchlo som po ňom zas chňapla. Labou som si ho tiež prichytila, aby sa toľko nemetal a tesákmi som sa mu zahryzla do hrdla tak, aby som som mu prederavila dýchacie cesty a udusila ho. Keď sa prestal metať, povolila som stisk. Až som si bola istá, že skapal, pustila som ho a usmiala sa. Chvostom som zavrtela zo strany na stranu. Toto som považovala za úspech! Zdvihla som sa zo zeme a vzala ušiaka do papule. Vydala som sa späť za bratom. Teda, prv som ho musela nájsť. Pohľadom som ho hľadala po lese, až som ho nakoniec našla. Vydala som sa teda k nemu, aby som zistila, či sa mu ušiak podaril uloviť. Hm, ja ho asi ani nezjem, donesiem ho do úkrytu a potom si môžeme ešte niečo spolu uloviť. Radšej sa podelím s ostatnými, i tak neviem, či by to môj žalúdok zniesol, pomyslela som si a pokývala u toho hlavou. Bola to pravda. Pravdepodobne by mi i tak urobil zle. Aspoň urobím pre svorku malý, ale zato pekný skutok.

Ulov pro smečku něco dobrého 2/3

"Ako by si sa sám chcel naučiť mágiu, keď sme to nikdy nevideli a nevieme, ako to urobiť?" opýtala som sa ho s nadvihnutým obočím. Nad jeho slovami som však prikývla. Chcela by som vidieť tento úchvatný a magický svet. Pomedzi to i mne zaškvŕkalo v žalúdku. Azda mi bolo zle hlavne preto, že som sa poriadne nenajedla? Stiahla som uši vzad. "To máš pravdu a mohli by sme uloviť i niečo viac, aby sme to priniesli i do úkrytu ostatným. Predsa len sme im vyžrali nejaké ryby," navrhla som, aby sme boli prospešnejší pre túto miestnu komunitu, kde sme hodlali i zostať nejaký čas. Vydala som sa po lese a premýšľala, kde by sme tak mohli nájsť niečo, čo by sme mohli uloviť. "Nicos, pozri sa na tie stopy v snehu," povedala som a labkou som ukázala na cestičku, ktorá sa tiahla vpred. Usmiala som sa a rozišla sa po nej, i keď mi bolo vcelku kadejako, verila som si, že to zvládnem. Veď čo. Prinajhoršom hodím šabľu na prázdny žalúdok. Strihla som uchom a prešla pohľadom na pár uší v diaľke, ktorý sa mihol spoza opadaného krovia. "Aha, teraz ti ukážem moje úchvatné skúsenosti, ktoré ma naučila matka," povedala som šeptom k bratovi a drgla do neho labou. Bola som odhodlaná sa predviesť, i keď mi u toho príde maximálne tak zle. Bola som však mladá a na následky som veľmi nedbala. Preto som sa prikčila a začala som sa plaziť po rozmočenom snehu smerom k ušiakovi. Napokon som ale zistila, že ich tam je viac! Ak by sme ulovili aspoň dvoch, bolo by to skvelé. Jeden by nám dvom stačil a druhého by sme mohli zaniesť do svorky! I keď stačilo by to? No čo mohli od odrastených šteniat chcieť. I keď keby sme sa posnažili a našli potom tie splašené zajačiky, mohli by sme uloviť tie. No, uvidíme, či sa nám podarí chytiť aspoň jedného. Tak či tak som si dávala pozor, aby mi pod labkou nepraskla žiadna vetvička. Prešla som si jazykom po tesákoch a následne sa zastavila. Ušiaci už niečo tušili a predpokladala som, že brat určite nebude tak ticho ako ja, pretože jeho tučným zadkom určite niečo prerazí. Bola som však pripravená vyštartovať na korisť, ktorá zatiaľ len mohla malinko tušiť, že vo vzduchu je mierne napätie pred lovom!

Ulov pro smečku něco dobrého 1/3

Pohľadom som prešla po parohoch a premýšľala, ako by sme mohli za reálnych okolností docieliť toho, aby skončili nad vchodom do úkrytu. Zastrihala som ušami a pohliadla na Nicosa. Niečo ma napadlo, ale rozhodne to nevyzeralo byť príliš reálne. Minimálne nie realistické a prirodzené. "Keby sme mohli ovládať prírodu, mohli by sme to tam pripevniť koreňmi, ktoré by sme pritiqhli pomedzi skaliská a upevnili ich tam. Lenže nikoho takého nepoznáme a my dvaja také niečo neovládame. Alebo možno aj hej?" riekla som a nadvihla som spýtavo obočie. Stále som nechápala magickej moci a nedokázala som si predstaviť, že ako sa asi získava. Veľmi rýchlo som však pochopila, keď som skúšala vyvolať z podzemia nejakú odozvu, že mágii vôbec nerozumiem a ani ju neovládam. Očividne. Povzdychla som si. "Ak sa poobzeráme po lese, možno nájdeme niekoho, kto by danú mágiu ovládať vedel!" navrhla son, pretože to znelo ako brutálne dobrý nápad. Dospelý predsa len všetko vedeli lepšie než my. Spokojne som sa usmiala, i keď som sa nedokázala ubrániť miernym mimickým grimasám, keď mi zase prišlo nie veľmi dobre. Tak či onak som sa na to vykašľala. Teraz som mala iné plány a aktivity než je umieranie na kdejakú hlúpu bolesť, s ktorou som sa už nejako začala učiť žiť a až odíde, hádam mi začne i chýbať!

//ďakujeme za kryštál