Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Mala som obavy, ako si to Čiernobiela vlčica vyloží. Mohla byť nepríjemná ako tá ryšavá, ktorú spomínala Lilith. Lenže... ukázalo sa, že bola skutočne milou, tak ako väčšina členov tejto svorky. Preto som sa na ňu usmiala a pravdepodobne náš optimizmus s bratom musel byť viac než dosť nákazlivý. "Áno, parohy! Je to predsa les, a tak som si myslela, že na jeho hraniciach by sa mohli zatúlať kde tu jelene alebo srnce z neďalekej lúky, kam sa chodia určite pásť," riekla som a cítila som sa, akoby som bola veľmi múdra. I keď vzhľadom na funkciu vlčice, som musela vyznieť dosť smiešne. Snažila som sa poúčať dospelého vlka, ktorý mal funkciu lovca? Lenže mne to blbé vôbec neprišlo. Oblizla som si ňufáčik. "Amny," zamumlala som a doširoka som sa usmiala. "To znie o dosť jednoduchšie, niekedy nechápem, prečo majú vlci tak divné a krkolomné mená, však Nicos?" riekla som smerom k bratovi a štuchla ho do ramena. Naši súrodenci mali mená jednoduché. Možno len preto som si ich pamätala. Následne som prešla pohľadom späť na Amnesiu. "To by bolo super!" vyhŕkla som, no až vzápätí mi došlo, ako to vyznelo, preto som habkavo dodala: "Nie, že by sme boli lepší než ty, ale chceli by sme vedieť ovládať tú čarovnú hmlu! Maple z nej vedela vytvoriť i fakt desivého jeleňa! Vieš niečo také i ty?" Naklonila som hlavu na stranu. Bola predsa vyššie postavená, a tak musela s hmlou vedieť robiť väčšie divy! My sme ju síce nedokázali ovládať, že vôbec... ale i k tomu dôjde. "Oh áno! Ja sa volám Danie a toto je môj brat Nicos. Aaa ešte tu môžeš odteraz vidieť pobehovať i takého bieleho vlka s ryšavými fľakmi, to je náš najstarší brat Atsumu," predstavila som nás chytro a pomedzi to prešla pohľadom na Nicosa. "Tak mu asi žiaden paroh nenájdeme tu, ale môžeš mu ukázať ten, čo som ti doniesla z toho druhého lesa! Ja sa potom dakedy za vami zastavím," riekla som a zazubila sa. Zamávala som chvostom a pozrela sa na Amnesiu. Mala som na ňu veľa otázok! "A ty si tu teda už dlho, však?" opýtala som sa jej rovno, len aby som ju lepšie spoznala. Prišla mi fajn. Usmiala som sa doširoka a neustále vrtela chvostíkom zo strany na stranu.

15. Poznej jednoho vlka, co tvůj vlk ze smečky ještě nezná. (Počítá se i pokud zná jen jméno a konečně ho potká) 2/2

Po našej malej láskyplnej chvíle, som si vydobila tiež pekné slová. Zazubila som sa a ožužlala bratovi ešte ucho predtým, než som z neho zliezla. "No to som teda rada," riekla som a vyplazila na neho jazyk. Otriasla som sa a pozrela sa do lesa. "tak poď, odnesieme tvoje dary niekam, kde ich ukryjeme a potom pôjdeme hľadať ďalší paroh," riekla som smerom k nemu a rozišla sa lesom smerom k úkrytu. Počkala som, kým tam došiel i Nicos a niekde si paroh a krídlo ukryl. Skala mala mnoho výklenkov, kde to mohol hodiť. "Tak máš?" opýtala som sa ho a natiahla krk, aby som videla, kde si to ukryl. Keď sa ku mne pripojil usmiala som sa. "Tak lovu zdar!" povedala som so smiechom a vydala sa do lesa. Pátrali sme po parohoch, ktoré sa mohli rozvaľovať kdekoľvek! Ale asi by sme sa mali dostať niekam, kde nebude taká koncetrácia vlčích pachov. Niekam ku hraniaciam? To dávalo logiku! Pomaličky som tam mierila i s bratom a pátrala po parohoch. Nikde nič som nevidela. Sklonila som hlavu a čmuchala som a čmuchala, až som si nevšimla bledý zadok, do ktorého som vrazila. "Ou," vyšlo zo mňa, keď som si drepla na zadok a zdvihla zrak, aby som sa pozrela na čiernobielu vlčicu. "Nicos! Aha čo som našla," vyhŕkla som a pozrela sa na vlčicu. Amamnéziu! "Prepáčte," zabručala som hneď a ospravedlňujúca sa do široka usmiala. Prvý raz som ju videla z blízka, keďže som poznala zjavne len jej meno, ak to teda bola tá správna vlčica. Čo som dúfala, že bola... Nervózne som kukala, kde je Nicos. On vedel situácie ešte elegantnejšie vyriešiť. "Ehm, my sme tu s bratom hľadali tie... no parohy pre nášho bračeka, ktorý sa chce tiež pridať do svorky no a... nejako som si vás nevšimla i keď nie ste najmenšia. Teda nie že by ste boli veľká, ale... no..." koktala som a pozerala sa na vlčicu, či ma nejak neprepleskne. Radšej som sa vydala inou cestou. "Hm, vy ste tá ehm... Anémzia? Nemám dobrú pamäť na mená, ale to ste vy, čo vás povýšila Maple však? Som za vás veľmi šťastná! I ja chcem byť tak super člen ako vy," riekla som a zazubila sa do široka. Vrtela som chvostom zo strany na stranu. Dúfala som, že ma nezožerie. Mala fakt super farbu, bola ako taký obláčik! A... tá vec čo mala na labke... upútala moju pozornosť. Vlčica bola čoraz viac zaujímavejšia a dúfala som, že som natrafila na to správne meno v mojej pamäti. Inak to bude dosť trápne. Kukla som sa na Nicosa, či mi trošku pomôže alebo nepočúval ako vždy, keď hovorila naša alfa. To by sa mu tak podobalo. Každopádne som bola šťastná, že sme narazili na ďalšieho člena svorky! I keď som videla, že nie je úplne najšťastnejšia, hodlala som jej spríjemniť deň!

15. Poznej jednoho vlka, co tvůj vlk ze smečky ještě nezná. (Počítá se i pokud zná jen jméno a konečně ho potká) 1/2

Vrtela som chvostom s očakávaním. Až som priam zadržala dych, keď konečne pozrel na moje darčeky. Nevedela som, či sa mu budú páčiť, avšak ako sa ukázalo, očividne sa mu to zapáčilo! Našpicovala som ušiská a usmiala sa doširoka. "Som rada, že sa ti páčia! Ukážem ti potom, kde tieto vtáky žijú. Som nikdy červeného nevidela, až tu. Čo ty?" opýtala som sa ho, keďže sa túlal krajinou chvíľu bezo mňa. Každopádne som prešla pohľadom na paroh. "A ten bol super čo sa týka tvaru, hehe. Mohli by sme nejaké ešte po lese pohľadať, aby sme mali i pre Atsumu nejaký, čo myslíš?" povedala som a naklonila hlavu na stranu. "Zatiaľ si to môžeš niekde skryť," povedala som a usmiala sa. Čakala som, čo na to povie, ale predpokladala som, že bude súhlasiť. Zívla som si. Bolo na čase niečo robiť. Mohli sme sa teda vydať do lesu a pátrať po ďalších parohoch, ktoré by sme doniesli bratovi alebo i iným vĺčatám. Dospelí vlci sa s nimi asi nehrali. "Nabudúce ti donesiem z ciest ďalší darček braček. Budeš len tak čumeť, aj ty by si mi potom mohol niečo priniesť," riekla som mierne s výčitkou a obšuchtla sa mu o kožuch, akoby som ho tak pekne pohladila a zavrnela. "Mám ťa rada, i keď si dakedy otrava," dodala som a zazubila sa. Čakala som, že sa to bratovi nebude páčiť, preto som sa o to viac na neho nacapila a začala sa s ním maznať, až sme sa obaja strepali na zem. Toľko lásky ešte nikto nikdy nevidel! Oblizla som mu celú hlavu, aby som ho pekne upravila a pripučila ho čo to najviac šlo. Začala som sa smiať. Mala som ho rada. Veľmi. Len či moje city opätuje? Asi veľmi nie!

Udělej jinému vlkovi ze smečky radost (aka dones mu sváču, pochval mu kožich, pomazli ho, co jen vás napadne) 2/2

Wow. Počúvala som, čo zažil Nicos a bolo to faaakt super. I ja som sa tam chcela pozrieť! Takže som si ďalšie miesto zapísala do pamäti, aby som sa tam vydala. Lenže to čo povedal ďalej, bolo fakt super. Ešte lepšie než to predtým. "Fíha, to som nečakala teda! Ma musel sledovať, pff," riekla som. Tešila som sa, že tu je i náš ďalší brat, ale... i tak som sa cítila dosť neoriginálne. Každopádne, určite som sa s ním chcela vidieť a to, že bude členom svorky a že je v poriadku bolo hlavné. Prv som sa musela sústrediť na môj cieľ! Nájsť tých dvoch a byť užitočná!Rozčarovane som sa usmiala na brata a zavrtela chvostom. Musela som vniesť do tohto momentu i niečo ďalšie, čo by mu zlepšilo náladu. Predsa len i on musel byť smutný za to, že sú všetci vlci vo svorke smutný, kvôli strate člena. "Nicos, mám pre teba jedno veľké prekvapenie tiež, schovala som si to v lese, aby som ti to potom dala a kedy inokedy, než teraz?" povedala som a vrtela u toho nie len chvostom, ale celým zadkom. Nadšene som poskočila na mieste. Zdvihla som prednú labku a oprela ju o hruď Nicosa. "Stoj tu pekne, ja hneď prídem," povedala som a rozbehla sa preč. Ešte som skontrolovala, či sa Nicos nachádza tam, kde som ho nechala a z diaľky na neho zakričala: "Ou a zavri oči prosím!" Potom som sa pobrala medzi stromy, aby som prešla ku svojej skrýši, kde som si pri príchode do lesa ukryla to, čo som našla spolu so Sinéad. Vzala som krídlo červených pierok z podivného vtáka, ktorého sme našli v neďaleko lese a po ceste vzala i paroh z pravdepodobne daniela, ktorý bol síce ulomený, ale stále super. Spolu som to všetko vzala a pobrala som sa späť za mojim bratom. Dúfala som, že sa skutočne nebude pozerať, aby som mu to mohla ukázať! Bože on sa bude tak tešiť! pomyslela som si a s mávajúcim chvostom som sa dotrepala späť k Nicosovi. Zhodila som mu to k labkám a odfkla si. "Tak Nicos, môžeš sa na to pozrieť!" povedala som a posadila sa na zadok, aby som sa pripravila na jeho reakciu. Hrdo som vypla hruď a s nadšením ho sledovala. U svojich labiek mohol vidieť teda ulomený paroh z daniela, ktorý bol krásny a veľký a k tomu i červené krídlo z kardinála, ktoré sa pekne lesklo v zapadajúcom slnku. Usmiala som sa a dúfala, že bude nadšený rovnako ako ja! Červeného vtáka som doteraz ešte nevidela. "Dúfam, že máš radosť. Všetko som to zo svojho výletu o ktorom som ti hovorila, doniesla pre teba, aby som ťa potešila!" povedala som napokon a zazubila sa. Mala som Nicosa rada, najradšej zo všetkých súrodencov. Preto by som mu dala prvé posledné. Bol to môj malý braček. Takže som dúfala, že bude mať eeeextremnú radosť!

19. Udělej jinému vlkovi ze smečky radost (aka dones mu sváču, pochval mu kožich, pomazli ho, co jen vás napadne) 1/2

So stiahnutými uškamisom dupala smerom preč. Chcela som sa pobaviť s alfou normálne, ale momentálne bola dosť rozladená smrťou ako ostatní. Cítila som sa dotknutá, keďže predsa len som bola menší sebec. Neostala som sama, pretože sa ku mne pridal môj brat, ktorý na mňa volal už z diaľky. Otočila som sa jeho smerom a nastražila uši. Chvostom som vrtela zo strany na stranu. "Ahoj, na zhromaždení som ťa nevedela nikde nájsť. Aké máš novinky?" opýtala som sa ho i keď mierne skepticky, pretože som netusila, či mi náhodou nepovie, že umrel niekto ďalší. Povzdychla som si a snažila sa to hodiť za hlavu. Veď ostatní sa za chvíľu začnú usmievať a bude pokoj. "Si inak v poriadku? Myslela som si, že bezo mňa sa niekde stratíš. Vieš kde všade som bola ja?!" riekla som a zazubila sa. Rozhodne som toho pozisťovala viac než on. To sa mohol na to veľmi tešiť, čo všetko mu vlastne poviem. "Išla som mimo les a stretla vlčicu Sinéad, ktorá mi ukázala červené jazero! Skutočne bolo červené, veril by si tomu? Povedala mi i o slannej vode, moru, ktoré je vraj viac na západ. Ale nevzala ma tam bo je i tak ešte na to zima. Nooo a poooovedala mi toho veľa o bohoch," poslednú časť som povedala dosť tajuplne a zaškerila sa. Vedela som viac než môj brat, hehe. Pripadala som si dosť nadradene. "Sú to súrodenci ako my! Smrť a Život. Ich povahy sú vraj presné ako ich mená. Smrť je proste taká, že ťa chce zabiť a je to nepríjemné stretnutie, no tak či onak ti vie dať super mágie za ktoré chce nejaké lesklé kamienky. Zatiaľ čo život je tak super, že sa ti od neho nechce odísť! On zase chce kvetinky," povedala som mu takmer na jeden nádych, takže som musela lapať po dychu. Cítila som sa ako starý dedko ktorý práve vyšiel po schodoch potriasla som hlavou a pozrela sa na Nicosa, čo mi zase povie on. Veď som sa s ním rada rozprávala, tak hádam to bude niečo fakt super i keď moje informácie netromfne. Boli oveľa lepšie než čokoľvek, čo by mohol vypustiť z papule. "Hej a tá čierna vlčica Lili ktorú sme stretli i v ukryté mi povedala o nejakej ryšavej vlčici, ktorá je fest nevrlá preto by som ju chcela nájsť a spríjemniť jej deň! Možno je to tá Jenna ktorú Maple spomínala lebo na zhromaždení nebol ani jeden vlk ryšavý okrem mňa a asi teda teba," dodala som napokon a mávala chvostom zo strany na stranu. Chcela som ju nájsť i toho Duncana a dôležito im oznámiť, že majú padať za Maple, haha.

Promluv si s někým ze smečky 1/1

Maple sa rozhovorila a tak som si drcla na zadok, aby som ju počúvala, čo mi odpovedá na moje a i ďalších zvedavé otázky. Spočiatku som mávala chvostom, tešila sa, že môžem byť v prítomnosti väčšiny svorky. Bola naozaj veľká! Pohľadom som hľadala bračeka, ale bolo tu toľko vlkov, že som ho nevidela. Nevadí, nájdem ho potom, až Maple dorozpráva. Čo ak budem mať na ňu ešte nejaké otázky? Z jej úvodných slov mi však oháňka na moment zastavila. Aké zlé správy? Niekomu sa na love snáď niečo udialo? Zachmúrila som sa. To dúfam, že nie! pomyslela som si a so zatajeným dychom počúvala moju alfu ďalej, ako rozprávala. Chvostík sa mi opäť rozpohyboval. "Juuu to gratulujem," zahučala som a pozrela sa na strakatú vlčicu, ktorú som videla už predtým. Nevedela som sa dočkať, až sa s ňou viac zblížim, aby ma niečo nové naučila. Venovala som jej preto široký úsmev. Dúfam, že vie kde je to more a bohovia, aby mi ich pekne ukázala, pomyslela som si. To bude úplne skvelá učiteľka potom! Mená, ktoré spomenula, Duncan a Jenna, som nepoznala. Možno šlo o tú ryšavú vlčicu o ktorej hovorila Lilith? Ktovie. Každopádne som sa tešila, až sa s nimi stretnem a pekne si ich mená do pamäti zapísala, nech nie som úplný neandrtálec. Lenže ďalšie slová, ktoré z Maple vypadli, neboli príliš pozitívne. Stiahla som ušká k hlave. Netušila som, kto Darkie je, ale zjavne to bola členky svorky, ktorá pre Maple veľa znamenala. I pre hnedého vlka, ktorého objala. Prišlo mi to ľúto, keďže smutných bolo viacej členov. "To ma veľmi mrzí," povedala som smerom k Maple a sklopila zrak. Netušila som, ako jej pomôcť. Ako im všetkým pomôcť, aby sa necítili tak smutne. Nikdy som o nikoho neprišla, netušila som aký to je pomoc. Ani táto informácia ma nijak nezasiahla, okrem spoločnej situácie, ktorá nastala. Bola som smutná i za nich. Prehltla som hrču v hrdle a pohľadom hľadala bračeka. Cítila som sa nekomfortne. Potrebovala som oporu. Niekoho, komu som verila a keďže som tu nikoho veľmi nepoznala... pozrela som sa na Lilith. Ona to prijatie určite zvládne, ale i ona sama sa nemohla cítiť nijak extra dobre, pokiaľ ju tiež nepoznala. Tak či onak som sa pozrela ospravedlňujúco na Maple. "Ďakujem za informácie a mrzí ma to... pôjdem skúsiť nájsť tých dvoch," zamrmlala som smerom k nej. Pravdepodobne ma počula, keďže som bola vedľa nej, ale ktovie. Otočila som sa a poprepletala som sa pomedzi nich, aby som vypadla z toho húfu vlkov, ktorí sa zhromaždili okolo Maple. Bola som rozhodnutá, že jej... im... musím nejak urobiť radosť, ale ako?

Zajdi za Alfou nebo Betou a zeptej se jich, co je nového ve smečce 2/2

//Mýtina

Vyprávali sme sa s Lili ak šla za mnou až sme došli ku skupine vlkov, ktorí sa vrátili z lovu. Medzi nimi som však videla i novú tvár. Zastrihala som ušami. Tešila som sa na to, až tu všetkých spoznám a zistím o nich plno informácií! Lenže... teraz ich tu bolo mnoho a tak som sa v tom chaose zamerala na vlčicu, ku ktorej som mala nasmerované i s Lili. Chcela som ju predstaviť a zároveň pozisťovať, čo je vlastne vo svorke nového. Možno nás zvolala len preto, aby nás nechala nažrať. Ale čo ak nám chce i niečo povedať? premýšľala som nad tým, no nedokázala som sa jasne rozhodnúť pre to, prečo vyla. Musela som sa jej jednoducho opýtať, keďže na dohady tu nebolo veľmi miesto. Došli sme teda až k Maple, okolo ktorej stálo niekoľko vlkov, čo bolo logické, keď bola alfa. Zorey som venovala jeden radostný úsmev. Následne som opäť svoje zlaté zraky upriamila na Maple. Lili tu muselo byť mierne nepríjemne, preto som ju chcela uviesť čo najskôr. "Ahojte! Kým ste boli preč, poslušne som to tu strážila a robila Lili spoločnosť. Je veľmi super, niečo ma i naučila a les sa jej páči! Určite by bola skvelou posilou pre našu svorku, len na ňu nebuďte zlí," povedala som a zvesela vrtela chvostom, keď som vykrútila krk, aby som sa na čiernu vlčicu pozrela. Venovala som jej podporný úsmev a dúfala, že teraz nezdupká alebo sa po nej niekto nevrhne. Lebo by som sa po ňom vrhla ja! Následne som sa otočila späť na svoju alfu. "Chceš nám i niečo povedať? Alebo je to len zvolanie na hostinu?" opýtala som sa jej rovno, aby sme sa presunuli k tomu, prečo sme tu. Zjavne chcela ešte čakať na ďalších členov, ktorí sa sem lajdácky plahočili. No čo, nie každý mal vrtuľu v riti ako ja. "Alebo sa stalo ešte niečo? Nejaké novinky?" pokračovala som vo vypytovaní sa a mávala chvostom zo strany na stranu, až som vzduch okolo môjho zadku poriadne rozvírila. Oblizla som si ňufáčik.

Zajdi za Alfou nebo Betou a zeptej se jich, co je nového ve smečce 1/2

Plán so zrzkou, ktorú Lili opispvala bol skvelý. Usmiala som sa. Mala som nový ciel! Ale hlavne som ju potrebovala spoznať. No hádam ju niekedy uvidím. Oblizla som si ňufák a pozrela sa na vlčicu. Podporovala ma takmer vo všetkom čo bolo skvelé. Možno preto som ju začínala mať rada oveľa viac než druhých. Vrtela som naďalej chvostom zo strany na stranu a následne sa s úžasom na ňu pozrela. "Ty si tu toho ale zažila! No nič. Musím sa i ja vydať na prieskumy len čo nájdem brata zas," povedala som a až nadskocila ako som ležala. Dožula som mäso. "Neviem sa dočkať až i ja zažijem nejaké dobrodružstvá," dodala som a zasnivane hľadela na nebo. Následne sa však okolím rozľahlo zdĺhavé vytie. Zastrihala som ušami. To bola Maple! "Museli sa vrátiť z lovu. Poď! Ukážem ťa im a budeš sa môcť i Maple spýtať, či tu môžeš ostať, keď sa ti les páči a je tu i Kendy!" riekla som smerom k nej a mrkla po nej. Vyskočila alm teda na labky a otriasla sa. Zalizovala som sa ešte celú cestu k stromom, keďže som mala všade po ňufáku krv zo zajaca. Sem tam som sa obzrela na Lili či ide za mnou. "Dúfam že tam príde i môj braček. Nech ti ho predstavím a môžem ho vziať na výlet a ukázať mu i to červené jazero!" povedala som hrdo, keďže to bola jediná destinácia ktorú som mimo les poznala. I tak som sa cítila ako ten najmúdrejší vlk na svete. "Môžeš ísť s nami ak chceš! Alebo sa môžeš zoznámiť s ďalšími členmi a uvidíš že nie sú takí hrrr ako tá ryšavka. Možno sa tam ukáže tiež a konečne ju spoznám ja," pokračovala som v domnienkach a pohadzovala chvostom zo strany na stranu ako som sa blížila medzi stromy. Pomaly som zamierila smerom odkial prišlo vytie.

//sarumen

"To určite vyskúšam! Je to skvelý nápad, Lili," povedala som, keďže ma to samú nenapadlo. Lili bola veľmi nápaditá duša! Mala som ju rada. Zatiaľ sa stala mojou obľúbenou skoro-členkou svorky. Dokonca som ju začala mať viac rada, než Maple alebo Zoreu! Na nich dvoch nebolo nič zlé, ale viete ako sa hovorí. Jedovaté jablko pokušenia je vám sympatickejšie. "Áno, musím tu tento les poriadne prezrieť a nájsť si vlastnú skrýšu. Je väčší než som si myslela, tak mi ten prieskum trochu času zaberie," pritakala som a zachmúrila sa. Skutočne bol hvozd asi najrozsiahlejší les, aký som kedy videla. Nečudo, že sa tu usadila svorka. Švihla som chvostom a pozrela sa niekam medzi stromy. Mala som taký vnútorný pocit, že sa niečo udeje, ale netušila som čo. Kde bol asi môj brat? A bol v poriadku? Mala by som ho rozhodne čoskoro vyhľadať a prezrieť, či je živý. Mohla by som mu doniesť i nejaký darček, nech mu rozjasním deň! Ale čo? Niečo už po lese nájdem. Možno nejaký stratený paroh?! Tomu by sa určite potešil. "Oh, áno! To by bolo skvelé, ale neviem, čo by som s toľkým mäsom robila. No predstav si, aké peckové by bolo ,keby som ulovila jeleňa?! Sama!" povedala som zasnene a predstavila si, ako by ma každý uctieval a chválil za to, aká som silná a mocná. Samostatná a nezávislá vlčica, presne tak. "Hm, to si zapamätám a super. To aby som trochu viac cestovala! Len... bojím sa, že netrafím späť do lesa, keby vytrčím päty odtiaľto. I moja nová kamarátka ma musela späť zaviesť. No... rada by som trochu viac túto Gallireu videla. Čo si v nej také zaujímavé videla? Nejaký zaujímavý les alebo jazero? Ja som videla červené! Fakt bolo červené! A vraj je tu i slaná voda... mmm more!" povedala som a vrtela chvostom zo strany na stranu. Hľadala som nové destinácie, ktoré by som mohla navštíviť a Lili vyzerala ako skúsený cestovateľ, čo tu už čo-to videl.

Vlci, ktorých by som svojim elánom do života naštvala... mi prišli ako veľmi smutní jedinci, ktorých by mi malo byť skôr ľúto, než aby mi to vadilo. Zjavne sa im v živote stalo niečo, čo v nich zanechalo veľkú ranu. Úsmev a optimizmus nebolo to, v čom bol problém. Preto som nad tým len mierne pokrútila hlávkou. Vôbec som sa toho nebála, že na takých vlkov narazím. Práve naopak. Aspoň som im mohla pomôcť a zachrániť ich pred priepasťou, na ktorej okraji balansovali. Reč o bohoch ma zaujala väčšmi. Hltala som mäso kus za kusom, zatiaľ čo som počúvala vysvetľovanie Lili. "Dobre, to aby som si našla nejaký veľký úkryt, kde budem zvláčať všetky kamienky a pekné kvetiny, ktoré nájdem," povedala som so smiechom a pomedzi to prehltla kus mäsa, ktorý sa mi ešte túlal v papuli. "Bojím sa, že v spoločnom úkryte svorky mi to niekto ukradne!" riekla som. Síce som vlkom vo svorke dôverovala i keď som ich nepoznala... no bola som občas dosť lakomá a na svoje veci háklivá. Nepáčila sa mi ani predstava toho, že by o mojej skrýši vedel Nicos. Dôveruj, ale preveruj, ako sa hovorí. "Uloviť sama srnku!" povedala som automaticky. Srnky neboli tak vysoké a veľmi silný vlk by ju uloviť mohol. Len som netušila, či takým vlkom budem jedného dňa ja. "Hm, znejú tak rozdielne. No, rada by som sa s nimi stretla, i keby mi u Smrti niečo hrozí. Bude to nová skúsenosť a ak z toho dostanem nejakú schopnosť, tak sa to vyplatí! Už len tie kamienky nájsť... ach. Kde si ich vlastne našla?" opýtala som sa jej rovno a naklonila hlavu na stranu. Aj na kvety by som sa mala opýtať... predsa nebude chcieť kdejaké, nie? Ale presne dané druhy! Aspoň ja ako boh by som preferovala len tie kráááásne modré kviety, joj. Áno, nezábudky boli moje obľúbené.

"Fuuu, vôbec! Keď sa usmievaš, všetko ide hneď lepšie. Dobrá nálada je základ, i keď nemáš svoj deň. Nikdy nevieš, komu ho môžeš rozjasniť," povedala som pekne krásne a pokývala hlávkou. Bola som vytrvalá a odhodlaná k tomu, aby som vo svojom posolstve pokračovala. Nikoho predsa nezaujímalo, ako sa vám v živote nedarí a čo všetko musíte znášať. Rovnako ako ste nevedeli, či si niekto druhý neprechádza niečím oveľa horším než vy. Nebol dôvod sa mračiť, na to bol život príliš krátky. "Joj, ale mohlo by to byť lepšie. Možno i s tým mi bude vedieť niektorý z bohov pomôcť. Zlepšiť sa po fyzickej stránke, pretože to je fakt hrôza!" povedala som a zaškerila sa. Bola som šikovná, to som egoisticky o sebe vedela. Lenže i moje telo malo nejaké limitácie, ktoré moja hlava odmietala prijať ako fakt. Chcela som dokázať viac! Stať sa lepšou než som bola. Počkala som, kým sa Lili najedla a i ja sa sklonila k zajacovi, aby som si z neho pomaly odtrhávala mäso. Ľahla som si na zem a prednými labkami si mršinu pridržiavala. Až mi skoro zabehlo, keď mi Lili odpovedala na otázku. Kus mäsa mi vypadol i z papule ako som ju otvorila v nemom úžase. "Páááni," zahučala som, keď som bola schopná komunikovať. "Ty si za nimi bola! Fííha, to mi musíš povedať, kde ich nájdem a akí sú! Áno, o Smrti som počula, že je to no... smrť. Vek určite nehrá rolu! A za skúšku nič nedám," dodala som a odhryzla si ďalší kus mäsa. Jedla som ho však oveľa rýchlejšie, pretože som bola z toho celého nadšená a z môjho nástojčivého pohľadu mohla Lili cítiť na sebe mierny tlak. Očakávala som, že mi o tom povie viac. Pohľad z nej som nestrhávala ani vtedy, keď som šla odtrhnúť ďalší kus mäsa. Čo mohlo vyznieť až desivo, ale... bola som v tom najväčšom očakávaní!

Dovliekla som celú zažužlanú mŕtvolu k Lili, ktorá ostala očividne bez slov. Dôležité bolo, že ma pochválila! Vrtela som chvostom zo strany na stranu o sto šesť. Bola som nadšená, že je na mňa sama hrdá. Usmiala som sa od ucha k uchu a drepla si na zadok. Cítila som sa hrozne hrdo za to, že ma dospelák pochválil. "Laby ma nepočúvajú tak ako by som chcela, byť mladý je otrava," riekla som, čím sa vracala k môjmu krkolomnému pádu. Mala som pocit, že ako ma vytiahlo do výšky, neustále som sa o svoje vlastné labky potkýňala. Odfrkla som si. Byť mladý nebolo tak jednoduché, ako by si možno niektorí mysleli. "Môžeš sa najesť prvá, mám malý žalúdok," povedala som s úsmevom a posunula jej mŕtvolu bližšie, aby sa mohla tesákmi zaboriť do ešte teplého mäsa. Následne som si spokojne oblizla ňufák a trpezlivo vyčkávala. Kým/ak žrala, vrátila som sa k slovám, ktoré mi povedala predtým. "Za bohmi mám v pláne ísť, ale najskôr musím nájsť lesklé kamienky a kvetinky, ktoré sa im budú páčiť. Netuším ani, kde tie kamene hľadať a kvety narastú až začne poriadne jar," povedala som a zachmúrila sa. Bolo to komplikovanejšie, než sa zdalo. "Ty si sa už s nimi stretla?" opýtala som sa jej, keďže Sinéad u nich nikdy nebola, len o nich počula. Bolo by super, keby som zistila, i kde sídlia, nech ich nehľadám po celej krajine!

Pozrela som sa na tmavú vlčicu a zavrtela hlavou zo strany na stranu. "Neviem ani ako zistím, čo vlastne ovládam. Ale vraj to pocítim, až k tomu príde. Hlavne u emočného výkyvu, ako mi povedala moja nová kamarátka!" povedala som smerom k Lili a usmiala sa od ucha k uchu. Potom ma vyzvala k tomu, aby som jej ukázala, aké chmaty a triky viem! Nadšene som sa usmiala. "Fajn, uvidíš, aký dobrý zabiják som, hehe," povedala som a zazubila sa od ucha k uchu. Následne som sa vyšvihla na šecky štyri labky, aby som sa otočila správnym smerom. Pohľadom som prezerala celú lúku, kde som hľadala akýkoľvek náznak toho, že sa tu vyskytuje ušatá, chlpatá potvora. Ale zatiaľ som nič nezazrela, preto som uško natočila k Lili a počúvala ju počas toho. "Je iný, to áno. Hovorím, tu je i ten sneh neobyčajný, iná... aura z neho srší, ak to dáva zmysel. Je to tu... iné i vlci sú iní. Doma to bolo také, no... nijaké," povedala som a mykla som ramenami. Bolo to zvláštne, ale inak som to nedokázala popísať. Následne som zachytila pach ušiaka, ktorý by som spoznala na sto honov. Preto som zavrela klapačku a hneď sa primáčkla k zemi a vydala sa oným smerom, kde sa ušiak pravdepodobne nachádzal. Ryšavá srsť bola veľmi nenápadná, ironicky povedané. Ešte, že väčšina zvierat nevidela pestré spektrum farieb. Opatrne som našľapovala ako mačka do svojich vlastných stôp, pretože ma mama učila, že tak sa znižuje hluk, keďže som si už vyrobila "stopu" labou predtým. Oblizla som si ňufák, už som bola i hladná. Zlatými očkami som si našla konečne pár dlhých uší a na moment zastavila. Dávala som si bacha, aby som mala prehľad o celom okolí a keď som si bola istá, rozbehla som sa vpred. Ušiaka som tým zaskočila, ale veľmi rýchlo sa spamätal. Naháňali sme sa ako mačka a myš po celej lúke, než som ho konečne dobehla. Sklonila som hlavu, zdrapila ho za kožuch, no zase som sa o svoje pahýle potkla a i s ušiakom sa skotúľala na zem. Pevne som ho však držala. Po náraze sa mi vyrazil z papule, ale hneď ako som získala späť rovnováhu, natiahla som sa po ňom a zrazila ho k zemi, kde som mu preťala dýchacie cesty i tepnu, čím pomaly umrel. Spokojne som sa usmiala, i keď som zase predviedla akrobatické číslo, no nakoniec sa mi to i tak podarilo. Preto som pohľadom vyhľadala Lili, či to všetko videla a či ma pochváli!

Lili bola skeptická pri mojich slovách o hmle. Akože na jednu stranu som musela vo svojej hlavičke pripustiť, že mala pravdu. Ale zase to bola kúzelná hmla, ktorú by som ovládala ja! Takže by som bola vo výhode ja! Nikto by ma nenapadol ani nič. "No dobre, dobre, tak ja sa ju naučím ovládať za teba aj" riekla som a zazubila sa. Niekto musel hmlu vedieť ovládať lepšie predsa. Než obyčajní členovia a ja som mala svoje ambície vysoko. Veď uvidíme, ako sa ešte môj charakter vyformuje a čí napokon neskončím ako tuláčka, či sa nevrátim domov, ako i plánujem. Uvidíme. Nikto nemohol tušiť, ako to so mnou v budúcne dopadne, že. "Oh jasne, že áno! Až nájdeme nejaký pár uší v trávo-sneho-blate, tak sa po ňom určite vrhnem, hehe," riekla som a pokývala hlavou. Bola som pripravená jej ukázať, aky smrteľný lovec to som. A tomu verte, že bude oči vyvaľovať ako puk! "Nikto by nemal byť zlý na druhých, keď nemá dôvod a ty tu chceš ostať, dúfam, nie? Inak by si už odišla. Les sa ti páči, až na tú hmlu, to vidím na tebe a nehovor, že nie," povedala som a uprene sa na ňu dívala ako malé dieťa, ktoré očakáva pritakanie. Nevedela som si predstaviť, že by ma opustila po Sinéad i ďalšia kamarátka, ktorú som tu našla. Nie, kdeže. Určite tu ostane spolu so mnou a budeme môcť spoločne tráviť čas! "Veď však, nie je tento les pekný? Ani bordelu tu nie je veľa, pretože sme to s bračekom popratali a koľko lesov má v sebe vlastnú lúku, ha? To chceš proste," dodala som a pokračovala vo svojej malej reklamnej kampani, aby som ju presvedčila k tomu, že život tu je prechádzka ružovou záhradou, i keď to počuť nechcela. No nemohla som jej povedať, že tu umierajú vlci a ich orgány si potom vešiame na stromy. Jednak to nebola pravda a druhak... nie. Keby som mala zdravejší rozum, niečo by mi napovedalo, že táto varianta by bola lepším marketingovým ťahom v prípade Lilith, než ten môj prvotný plán. Ale... ja som bola sama sebou a nevinnosť zo mňa sršaala na všeeetky strany.

//Sarumen

Naklonila som hlavu na stranu. "Fíha, to si tu všetko zažila?" opýtala som sa jej napokon, i keď som mala oveľa viac otázok. Niektoré slová som ani nepoznala, napríklad loď... nechcela som ale vyzerať ako nejaké nevzdelané vĺča a preto som sa len opýtala to, čo som sa opýtala. Ak to tu všetko zažila, musela tu byť naozaj dlho. "Dúfam, že i ja zažijem nejaké magické dobrodružstvo a bude ma chcieť zožrať moje mŕtve ja!" vyhŕkla som napokon užasnuto. Znelo to tak super, až som si neuvedomovala samotnú podstatu tých slov. Bolo to však niečo iné, než bol stereotypný, zaužívaný obyčaj. Odfrkla som si a zamávala chvostom zo strany na stranu, ako sme kráčali pomaly k lučine, ktorá sa rozliehala pred nami v srdci hvozdu. "Nemala som poriadne žiadne... asi. Len také obyčajné, čo zažije každý priemerný vlk vo svorke, ktorá je obyčajnejšia než to, že tráva je zelená. Teším sa preto, až zažijem toho viac aj dobrého aj zlého aj magického aj všelijakého! Konečne to nebude taká zabehaná nuda," zareagovala som na jej slová a uškrnula sa. Skutočne som sa tešila na všetko, čo mi táto krajina prinesie na podnose. Ja sa s tým už nejako popasujem a poučím z vlastných chýb! "Močiare?" zopakovala som po nej, keďže som v žiadnych nikdy nebola, netušila som, ako si to mám predstaviť. Dúfala som, že mi to vysvetlí. "No alfy a bety vedia robiť desivé veci z tej hmly, to áno, ale inak je to len kúzelná hmla, ktorú členovia vedia ovládať, aby desili druhých, cudzích vlkov. Táto tu ti neublíži," dodala som napokon s pokojným úsmevom. I ja som sa najskôr dosť zľakla, ale pochopila som, že nie je vôbec nebezpečná a tešila sa, kedy ju budem môcť ovládať i ja. "Narozdiel od môjho brata som sa hlavne učila novým veciam, samozrejme, že viem loviť! Minimálne zajaca zvládnem aj sama. Na niečo väčšie ale by sme potrebovali viac vlkov, aspoň jedného ešte, nie že by som ti neverila..." povedala som a zazubila sa. Naozaj sa vlkom väčšie koriste lovili lepšie, keď boli v skupine než po samom či dvojici. I keď diviaka by sme možno ulovili i dve? Ktovie. "Jaaasne, neboj nič. Aj ich uhryznem do členku, ak budú na teba hnusní!" povedala som rozhodne a pokývala hlavou, keď sme pomaly prechádzali na lúku pred nami.