Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Tmavé smrčiny

Bežala som z lesa akoby mi malo ísť snáď o život. Neviem sama, prečo som sa tak doľakala. Možno preto, že som ten les nepoznala. Necítila som sa byť v ňom dobre. Zastavila som sa až na menšej rovinke za poslednou alejou stromov. Zadýchane som sa otočila na stromiská a dívala sa, ako sa pohojdávajú vo vánku. Dobre, asi by som nemala cestovať po okolí sama, keď ho nepoznám a som taký veľký strachoprd, prebehlo mi hlavou a musela som sa u toho zaškeriť. Ak som chcela byť ako tí veľkí, dospelí vlci, asi by som sa mala kus schopiť a dať do kopy. Potriasla som hlavou a pohľadom prešla pred seba, kam som to vlastne mierila? Hlavička mi padla mierne na stranu, keď som pred sebou mohla uvidieť obrovské nánosy oranžového snehu. Nie. Bol to... sama som netušila. Preto som sa opatrne pobrala k hornatým nánosom pieskovca. Opatrne som vkročila na zrnká piesku a postupovala ďalej a ďalej. Ich štruktúra sa mi pod váhou prepadala a mňa to strašne fascinovalo. Nebolo to ako obyčajná zem, čo som si najskôr myslela. Bolo to niečo iné. Wow, prebehlo mi hlavou, keď som sa rozbehla a užívala si nový povrch. Keď som však zle stupila, čakalo ma prekvapenie. Labka mi podšmykla ako na blate, či mokrej tráve a zviezla som sa dolu svahom. Najskôr som bola zaskočená, ale veľmi rýchlo som si na to zvykla a so smiechom som sa takto váľala hore-dole stráňami. Keď som už mala piesočné zrná hádam i v ňufáku, otriasla som sa a pomaly zamierila späť na trávnatú pláň, ktorá sa rozprestierala neďaleko týchto kopcov. Avšak ako som sa tu šalela, malinko som sa pozabudla a tak trochu stratila smer, odkiaľ som vlastne prišla. V tento moment mi to však nenapadlo.

//Ježčí mýtina

//rieka Tenebrae

Rieku som nechávala za sebou a nebojácne som sa blížila do hlbín lesa, ktorého stromy ma obklopovali z každej svetovej strany. Pohľadom som prechádzala po pahýľoch ihličnatých stromov. Čoraz viac som naberala pocit, že atmosféra vôkol mňa naberá na temnej atmosfére. Stiahla som ušká vzad. Tento les mi nebol vôbec sympatický. Oproti hvozdu, kde sídlila svorka, bol tento takým trošku viac, potemnelým miestom. Prehltla som hrču v krku, ktorá mi tam navrela. Začínala som sa mierne báť. Všade boli stromy, tiene a podivné zvuky praskajúceho dreva, hvízdajúceho vetra, či zvukov rôznych živočíchov. Stiahla som uši ešte viac k hlave. Ach, ako sa v tomto lese nemohli báť, keď tu predtým lovili? Veď je to tu tak desivé, rozhodne to nie je miesto pre vĺča, akým som ja, lietali mi myšlienky hlavou a čoraz väčšmi som bola nervózna. Prešla som si jazýčkom po tesáčikoch. "Ach," vyhŕkla som ,keď sa neďaleko mňa odlomila halúzka a spadla na zem. Vyskočila som a so zježenou srsťou a chvostom stiahnutým pod riť, som sa rozbehla ta tam. Bála som sa tu, a tak som sa rozhodla, že sa vrátim. Lenže nebežala som naspäť k rieke, keďže som stratila pojem o svetových stranách a zamierila práve naopak, na sever. Bola som prekvapená, keď som vybehla na otvorené priestranstvo, ale na druhú stranu rada, že som bola z toho lesa preč. Nepáčil sa mi. Mala som k nemu osobný problém!

//Narrské kopce

//Sarumen

Motala som sa pomedzi stromy, prepletala som sa naprieč koreňmi. Hľadala som cestu pomrdzi prírodu a čakala, že nájdem to miesto, kde i môj brat cez vodu prešiel. Zastavila som sa na brehu. Hladina rieky ku mne hučala už z diaľky. Tá rieka ale nikam nejde nájsť, kde bysom ju prešla na druhú stranu, pomyslela som si a vybrala sa pori rieke smerom na juh. Verila som, že nájdem miesto, kde roku prekročim. Pretože inak by šlo o nevydarený výlet. Myslela som si, že to už nemá zmysel, keď som nakoniec uvidela spadnutý strom ponad vodu. Zamávala som chvostom. Aspoň niečo bolo pozitívne na tom celom. A teraz opatrne, aby som sa nestrepala dole hej, pomyslela som si a vyskočila som na drevo. Opatrne som sa predierala po drevenom pni a našľappvala tak, aby som drevo príliš nezažila. Vŕzgalo mi pod labkami, až bi z toho bolo zle. No podarilo sa mi aspoň trochu prejsť až bez toho, aby som spadla. Lenže ku koncu sa mi na dreve pošmyklo. Takmer som spadla do rieky. Robila som čo som mohlo, len aby som sa dostala v zdraví na druhú stranu. Následne sa mi to podarilo nájsť balans a ja sok precupitala na druhý breh. Uff tak to bolo veľmi náročné, prebehlo mi mysľou a povzdychla si. Nakoniec som sa otriasla a pozrela sa cez rameno. Zvládla som to! Usmiala som sa doširoka a vydala sa skúmať les, v ktorom naša svorka predtým lovila. Haha.

//Tmavé smrčiny

Menší šlofík sa mi skutočne zišiel. Hneď ako som sa prebrala, zdĺhavo som si zívla. Zamľaskala som jazykom a ležérne sa poobzerala po okolí. Azda by ste si mysleli, že by som sa poobhliadla po Marion, ale ja som už i zabudla, že sa mala vrátiť. Veď sa určite zdržala s neznámym vlkom. Ja sama som si spomenula, že by som sa mala vydať hľadať tých dvoch vlkov, ktorých Maple spomínala. Do toho som mohla skúsiť nájsť i to miesto, ktoré Marion popisovala. Oh, ja ju mala počkať. Obzrela som sa za seba, ale nikoho som nikde v mojom okolí nevidela. Preto som neváhala. Bol čas na to, aby som vyrazila vpred a pátrala po všetkom možnom. Zívla som si a zavrtela hlavou. Tak kam sa len vydám? To som netušila. Pohľadom som prešla po okolí a vydala sa ďalej k hraniciam. Tam, kde vlci zo svorky zmizli na lov a na miesto, o ktorom mi hovoril Nicos, že tam našiel nášho bračeka Atsuma. Určite tam niekoho nájdem aj ja! Bola som však zvedavá na to poleno cez rieku, ktoré mi spomínal. Len som dúfala, že sa mi nezamoce hlava a nespadnem na zem. To by bola hanba na sto honov! Musela som všetkým ukázať, aká som šikovná, silná a nezávislá nie tak skoro dospelá vlčica! Určite sa nikde nestratím, keď budem mať les stále na dosah labky, no nie? Ako hovorila Lilith. Mala by som sa pohybovať len v okolí lesa a pomaly sa vzdaľovať, až keď to tu trošku spoznám, a tak sa nikdy nestratím! To bola rada nad zlato. Už len, aby sa mi to podarilo naplniť, to bol väčší problém. Tak či onak som sa hodlala dopracovať k tomu, aby sa mi to podarilo. Zamávala som chvostom a vybrala sa teda k hranici lesu, ešte ďalej... až tam, kde náš les už končil a pobrala sa so zdvihnutým chostíkom v pozore vpred a ešte ďalej!

//rieka Tenebrae

Marion mi začala rozprávať o všetkých kvietkoch. Usmievala som sa u toho a mávala chvostom zo strany na stranu. Znelo to fakt super. Už som sa nevedela dočkať, kedy začnú rásť kvietky, aby som mu ich mohla zaniesť a on mi pomohol s mágiou! "Hrad?" otázala som sa, keď mi rozprávala o Smrti. Natočila som hlávku na stranu a premýšľala, či som to slovo už niekde počula, ale houby. Dúfala som, že však to raz zistím. A vlastne ak to miesto nebudem vedieť pomenovať, bude to určite ten hrad, ktorý popisovala! Usmiala som sa preto a zavrtela chvostom. "Dobre, ja môžem naučiť zase niečo teba na tej lúke s kvietkami. Poznám ich dosť a aj rôzne bylinky, ktoré ma mama a ďalšia staršia vlčica naučili. Pamätám si ich dosť, pretože ma rastlinky vždycky zaujímali," riekla som a pokývala hlavou. Aspoň sa i Marion naučí, ako sa volajú, aby potom o nich mohla učiť ďalšie vĺčatá, ktoré sa vo svorke ocitnú. Výborný výmenný obchod! I mladí jedinci mohli niekedy naučiť tých starých, ako sa zdalo byť pravdou. "Uuu tak to musí byť fakt super vlk, keď je tvoj kamarát. Hm dúfam, že ho raz uvidím a spoznám!" povedala som a zamávala chvostom zo strany na stranu. U toho som si zívla. Bola som už dosť unavená. Marion si vraj niekam chcela odbehnúť a tak som pokývala hlavou. "Ja t počkám teda," riekla som a keď zmizla, únava ma premohla. Zmotala som sa medzi koreňmi jedného zo stromov a na moment privrela očká. Veď to bude len na momentík...

Usmievala som sa, keď sme kráčali lesom spolu s Marion. Života poznala a vedela i cestu k nemu. Dúfala som, že mi ju prezradí! "Oh, tak to mi ju môžeš niekedy ukázať. Ja som ho ešte nevidela, ale chcela by som. No nemám pre neho žiadne kvietky, pretože ešte nerastú. Ty vieš aké má rád?" opýtala som sa jej a mávala u toho chvostom. Konečne niekto, kto o ňom vedel niečo viac. Usmiala som sa doširoka a očakávala, že mi ich Marion pekne vymenuje, aké kvietky má rád. Nemohla som mu predsa priniesť nejaké hlúposti, ktoré by vyhodil niekam do koša. "A Smrť si teda ešte nenavštívila? Vraj je úplný opak jej brata Života," povedala som a nadvihla spýtavo obočie. "Počula som i, že ona má zase rada drahé kamene, ale tie sa mi ešte nikde nepodarilo nájsť," povedala som mierne frustrovane a zachmúrila sa. Potom som sa pozrela niekam do diaľky, kde som hľadala i tú hovoriacu vydru o ktorej nám povedala Amnesia. Bola som zvedavá, až na ňu jedného dňa narazím a zažijem s ňou veľké dobrodružstvo! "Jasne, že budem tvoja kamarátka. Predstavím ti raz potom i mojich bračekov. Ryšavý Nicos je veľmi super, ale skôr koná než premýšľa. Potom je tu ešte náš belší braček Atsumu, ten má nosík trochu vyššie a myslí si, že je najmúdrejší, keď je z nás najstarší... ja som zase mozog našej rodiny," riekla som a uchechtla sa nad tým. Najviac mi to z mojich bratov pálilo, i keď som si občas myslela, že v niektorých veciach nebudem nikdy vynikať. "Kto je vlastne ten Thoránek o ktorom stále hovoríš," spýtala som sa jej a naklonila hlavičku na stranu. Bola som zvedavá, o kom to stále rozpráva! Veď predsa len, čo ak išlo o nejakého nového člena?

Počúvala som Marion, ktorá znela fakt nadšene, ale miestami som pochybovala o jej výbere slov. Maznala sa ako môj brat. Preto som sa mierne zaxichtila. To veľkí vlci predsa nerobili! "Aj my sme chceli ísť s bratom s vami na lov, ale mňa hrozne bolelo niekoľko dní bruško, tak som o ten zážitok prišla. Ale keď pôjdete na ďalší, určite sa pridám!" povedala som zvesela a zamávala chvostom zo strany na stranu, keď som sa na ňu zadívala. Na temperament Marion som si musela ešte zvyknúť, ale určite to nebolo niečo, na čo by som si nezvykla. Len to bola ako veľká facka, keď bol niekto čipernejší než ja alebo môj brat. Zorea musela byť s Marion veľká kamarátka, skvele k sebe pasovali. Zastrihala som ušami a počúvala ešte i Amny, keď sa k mojim, či slovám Marion vyjadrila. Prišla mi byť veľmi rozumná, skoro ako Maple! Rada by som sa od nej niečo viac naučila, ale Marion mi ponúkla oveľa inakšie možnosti, ktorých som sa musela jednoducho chytiť! "Oh, tak to sa mi veľmi zíde! Vieš aj kde sú príbytky Smrti a Života? A vieš kde je more? Hovorili mi o nich dve vlčice a rada by som zistila, kde sú! Nech sa nestratím, až sa za nimi vydám sama," riekla som smerom k Marion a mávala u toho chvostom, ako som čakala, čo mi na to povie. "Hej, počula som už tvoje meno pár ráz a aj ťa videla. Ja som Danie," povedala som a u toho som sa otočila na Amnesiu a milo sa na ňu usmiala. "Ďakujem ti Amny, že si mi toľko toho povedala, ale teraz pôjdem asi na chvíľku s Marion, nech od nej veľa vecí zistím, keď je ten učiteľ!" riekla som a zasmiala sa. Zamávala som chvostom. "Dúfam, že ťa čoskoro uvidím, si super," riekla som k nej a obtrela sa vlčici zase o krk. Potom som jej ešte oblizla mokrým jazykom ňufák a priskočila k Marion. Vedela som, že ma teraz asi nikam von nevezme, ale mohla mi o tom všetkom porozprávať! "Môžeš mi povedať všetko čo vieš a zatiaľ môžeme ísť hľadať po lese parohy, čo povieš? Niekde na hranici musia ležať, určite! Keďže priamo na územie svorky by zver asi ani nešla," povedala som s úškrnom a potom vyskočila na labky. Otriasla som sa a pomaličky pokračovala v ceste k hraniciam, kde som mala namierené i s Nicosom, no narazili sme na Amnesiu. Mala som na Marion veľa otázok, tak som dúfala, že mi ich všetky zodpovie!

Počúvala som Amnesiu, ktorá mi vysvetlila, akú funkciu zastáva jej rola lovca vo svorke. V podstate sa dosť líšila od toho, čo pre nás znamenali lovci doma. Zdalo sa, že v tomto svete primárne lovci iniciovali lovecké výpravy, zatiaľ čo doma sme to mali trošku inak a väčšinu vecí viedli alfy. "Fíha, tak to je super. Ale na lov môžem s vami ísť i keď nie som lovec? Moja mama bola lovkyňa a naučila ma základy, ale i keď ma lov baví, nie je to presne to, čo by som vo svorke chcela úprimne robiť. A hlavne keď už ste tu dvaja lovci," riekla som a zareagovala tak na jej slová. Sama som mala o svojej role v budúcne vlastné predstavy. Pravdepodobne by som sa tou cestou vydala i u nás doma, pretože takých vlkov bolo skutočne treba ako soli. "Hm, takže v podstate rozdiel medzi postaveniami je len ten, že keď si vyššie tak máš väčšie právo slova? Čiže, keby ty Amny niečo povieš, Marion i ja ťa musíme počúvnuť, a keď niečo povie Marion, ty ju počúvať nemusíš, ale ja áno, však?" riekla som a pritom som prešla pohľadom na mladú vlčicu, ku ktorej i Amny stočila debatu. Chápala som, že je deltou a jej právomoci vo svorke boli oveľa vyššie než tie moje. "Čiže i ty ako delta vieš lepšie ovládať svorkovú mágiu než kappa, ale zase nie tak dobre ako Amny," skonštatovala som, i keď to mohlo vyznieť ako otázka. "Je tu niečo špeciálne, čo by si mala ako delta robiť? Ale asi teda nie, hm, jedine si plniť funkciu, však?" Spokojne som sa usmiala. Bola som veľmi inteligentná a vnímavá, keď som chcela. Hlavne v prítomnosti brata som bola viac než roztekaná, ale keď tu nebol, nemala som sa pred kým predvádzať. "Nehovorila Maple, že bude učiteľkou? To som sa chcela i opýtať... v našej svorke sme mali učiteľa, ale bol to starý vlk, ktorý mal veľa skúseností. Nechcem nič hovoriť, ale ty mi prídeš mladá a máš i dosť otázok... učiteľ by mal skôr otázky zodpovedávať, než pokladať nie?" riekla som smerom k nej a natočila hlavičku na stranu. Nebola som už žiadne mimčo. Síce som mala drobnú postavu, ale rast mojich kostí sa už pomaly blížil ku koncu. Rovnako tak i rozum. Stále som bola mladá a neskúsená, no chápala som už i komplikovanejším veciam. Preto ma vcelku zneistilo, že by som sa mala učiť od iného, i keď už veľkého, no stále mladého vlka. Predsa len som mala v sebe zakorenený stereotyp, že čím starší je vlk, tým je skúsenejší a múdrejší. "Ako si vlastne to naše vzdelávanie predstavuješ? Čo nás môžeš naučiť? Vieš niečo o bohoch a mágiách?" riekla som a nadvihla obočie. Chcela som vedieť viac o jej možnostiach. Bola vyššie postavená než ja, čo znamenalo, že by som ju mala počúvať a keď už nič iné, bola staršia. Avšak... čo mi mohla predať za vedomosti, keď sama mala otázky?

9. Promluv si s někým s postavením Gamma a Delta a zeptej se jich na jejich povinosti ve smečce 2/2 (delta)

Amny sa nepáčilo, že by sme spolu s bratom sa vydali po stopách podivných bytostí sami. Ale čo, my sme boli dosť strelení na to, aby sme to prežili! Určite. Len otázkou ostávalo, že za koľko by sa nám podarilo vrátiť naspäť. Po mojom objatí mi poďakovala. Netušila som, čo som také veľké urobila, ale i tak som sa na ňu usmiala. Bola som radšej, keď mali vlci okolo mňa dobrú náladu a nemračili sa neustále. A práve Amny mi prišla ako vlčica, ktorá rozveseliť potrebovala. Hlavne pri určitých témach. "Dobre, ja si vás potom odchytím a nie, že sa stratíte niekde," riekla som smerom k Nicosovi, ktorý nás opustil a vydal sa späť za Atsumom. Bolo super, že sme tu boli všetci traja. Škoda len, že náš štvrtý súrodenec bol v nedohľadne. Povzdychla som si a už-už som sa nadýchla, že sa Amnesii opýtam nejakú ďalšiu zvedavú otázku, srsť na šiji sa mi naježila a mierne som cúvla. Prihnala sa k nám Marion ako veľká voda a bola príliš živá i na mňa. Pripomínala mi skôr Zoreu. Prehltla som hrču v hrdle a stíchla som na moment. Mala veľa slov, ktoré boli venované Amny, i keď sa na mňa občas pozrela. Nemala som pocit, že sa k nám pridala kvôli mne, práve naopak. Amnesia si však všimla, že som trošku odstrčená a pokúsila sa ma zapojiť do konverzácie. Strihla som uškom a chvíľu mi trvalo, než som našla tie správne slová. "Hm, áno, ja teda o tom až tak veľa neviem, teda viem, ale v mojej svorke sa mi zdá, že všetko fungovalo inak, než tu," vykoktala som zo seba, i keď moje slová boli zamotanejšie než chlpatá deka. Bolo pravdou, že moja svorka bola veľmi obyčajná a funkcia lovca bola skôr zbytočná, keďže na lov chodili všetci dospelí vlci. Avšak moja mama bola lepšia v love, než ostatní, preto som toľkov veľa o prírode a lovení vedela. No ako som sa už naučila, v tejto zemi všetko fungovalo dosť odlišných spôsobom, než som bola zvyknutá. Určite tu inak chápali i hierarchiu, ktorá sa u nas dosť prísne dodržiavala. "Čo vlastne všetko tvoja funkcia a postavenie gammy znamená? Ako sme ti s bratom hovorili, radi by sme boli skúsenejší a váženejší členovia jedného dňa. A okrem viac povinností a lepšieho ovládanie mágie sa gamma od iných líši? A čo tá funkcia lovca?" povedala som a usmiala sa už o niečo rozhodnejšie. Amny ma zaujímala a mala som sa jej v pláne na jej postavenie a funkciu popýtať už skôr. Avšak v tento moment som mala po labke i Marion, ktorej som sa mohla opýtať presne na to isté! Avšak pekne poporiadku... len som dúfala, že mi neutečie rovnako rýchlo ako sa tu zjavila.

9. Promluv si s někým s postavením Gamma a Delta a zeptej se jich na jejich povinosti ve smečce 1/2 (gamma)

//nicos sa v predošlom poste od nás odpojil :D takže asi skôr len k dvojici

8. Poptej se někoho na zajímavosti ve smečce (např. na sochu v Sarumenu, na hroby v Asgaaru atd.) 3/3

Veci, ktoré nám Amny rozprávala, si bolo veľmi náročné predstaviť, keďže nedávali zmysel. Lietajúce placky? Znelo mi to skôr ako sny, ktoré som mávala. Dávalo by to logiku, vzhľadom na to, že boli v jej hlave. V hlave vydry. Mohlo to znieť ešte viac komicky? Uchechtla som sa. "Joj to by som si i ja niekedy vyskúšala. Teraz sa z lesu nikam nevyberiem, len aby som ju mohla stretnúť!" povedala som s úsmevom a zavrtela chvostom. Bolo by to však na škodu. Predsa len som sa mohla niekam vydať, no nie? Preskúmať okolie lesu a začať objavovať tento svet! Pekne postupne, ako mi poradila Lilith, aby som sa nikde nestratila. Presne tak. No uvidím, mohla by som sa vydať už teraz niekam a možno stretnem niekoho, kto pozná nejaké zaujímavosti i o iných svorkách, to by bolo strašne super, pomyslela som si s úsmevom a zamávala chvostom. Následne som pohľadom prešla na Nicosa, aby som videla i jeho reakciu na túto hovoriacu vydru, ktorá mala žiť v týchto lesoch. "Oh, to by bolo skvelé, ale bude to asi ťažké Nicos! Mohli by sme do toho zapojiť i Atsuma! A potom by sme mohli nájsť i Smrť a života, o nich ti tiež musím povedať. V tomto svete je fakt veľa divných a úžasných vecí," riekla som na jeho nadšenie a musela sa zasmiať. Bolo to epické. Kde inde by sme mali hľadať hovoriacu vydru, keď nie tu? Ohľadom sochy sme sa dozvedeli, že je to práve Neyteri. Zaujímavé, škoda že i Morfeus sochu nemal, pretože som si ho nevedela predstaviť. "Oh tak to je skvelé, taká pamiatka na ňu, aby sa nezabudlo. Preto som sa u nej cítila tak príjemne, keď som sem prišla a bála sa... akoby mi u nej bolo lepšie a konečne som prestala mať také objavy... asi na vás stále dozerá!" riekla som a zamávala chvostom, keď som si spomenula, ako som sa u jej kamenných labiek dobre vyspinkala po dlhej dobe a zahnala tak obavy aké som mala predtým. Strihla som uchom a pozrela sa na Nicosa, ktorý sa opýtal ešte, či tu nie je niečo a ono veru i bolo! Usmiala som sa doširoka. Do tretice všetko dobré. "Fuuu, to znie desivo, ale teším sa, až to potom uvidím, ďakujeme ti Amny, že nám všetko tak pekne vysvetluješ, si naozaj milá," povedala som k nej s úsmevom a musela k nej prikročiť, aby som sa jej hlavou obtrela o krk. Zavrnela som ako mačka a potom som sa odtiahla, usmiala sa a drcla späť na zadok. Stále som však očami tikala po okolí, hľadajúc nejaký náznak tej kúzelnej vydry!

8. Poptej se někoho na zajímavosti ve smečce (např. na sochu v Sarumenu, na hroby v Asgaaru atd.) 2/3

Zamávala som chvostom a nadšene sa na Amnesiu pozrela. Začala nám rozprávať o tom, aké zaujímavosti tu vôbec sú. Jej rozprávanie o tajomnej vydre, ktorá bola schopná rozprávať, ma veľmi zaskočila a rovnako i nadchla. "Hovoriaca vydra? Oh, tak to dúfam, že dakedy budem mať dosť šťastia, aby som na ňu narazila, však Nicos? A aké neplechy robí?" opýtala som sa jej rovno a u toho so žiariacimi očkami sledovala môjho brata, ktorý musel byť rovnako nadchnutý ako ja. Mávala som u toho chvostom zo strany na stranu a predstavovala si, aké by to bolo stretnúť sa s niekým ako je miestna hovoriaca vydra. "A to jej ako normálne rozumieť? Hovorí po našom jazyku? Hihi, mohla by som sa jej tiež veľa vecí opýtať alebo sa s ňou pohrať!" Či vyviesť nejakú neplechu, pomyslela som si, keďže na to som bola tiež dobrá. Usmiala som sa od ucha k uchu a odfrkla si. Následne som pohľadom prešla po okolí. Hľadala som ju, no určite som v tento moment nemala toľko šťastia, aby som na ňu bola schopná naraziť. Preto som si len povzdychla radšej a zadívala sa niekam do diaľky. Bola som pripravená niekam vyraziť, hľadať onú vydru, ale v tom ma Amnesia ešte zaskočila jednou zaujímavosťou, ktorá jej vyplávala v hlavičke na povrch a povedala nám o nej. I keď to veľmi nerozvádzala. "Oh hej nejaký vlk tam je, takže sa to volá socha? Keď je to z kameňa? Husté," riekla som a pokývala hlavou. "Kto to je? A to majú v úkryte vlci bežne tieto sochy v Galliree?" opýtala som sa a naklonila hlavu na stranu, kým som čakala, že čo mi povie na to. Nebude to nejaká alfa bývala? Alebo tá darkie? Nie, šak to by sa tam tak rýchlo nezjavilo, hmm, premýšľala som nad tým veľmi hlboko, ale bolo v tento moment na Amny, aby nám o tom povedala viacej, keďže ako sa mohlo zdať... nemala som z kade si vycucať, kto to bol a k čomu tam vlastne bola.

Nicos doplnil moje otázky a ja sa spokojne usmiala. Mal super pripomienky, ktoré ma zaujímali tiež len ma samu nenapadli hneď. Preto som kukala a Amnesiu, že čo na to povie. Povedala nám mnoho informácií, ktoré som si hodlala zapamätať. Pokývala som hlavou. "Áno! S Marion sa chcem stretnúť, ona je ale tiež dosť mladá, že?" riekla som, keďže som počula, že je to vĺča Wolfganie a vyzerala celkom fajn. Uvidíme, či nás niečo naučí, keďže som bola zvyknutá na... starších učiteľov, ktorí mali oveľa viac skúseností. Všetko je však po prvý raz! Zastrihala som ušami a premýšľala, čo by som chcela ešte vedieť. "No hádam ťa neotravujeme," začala som a pozrela som sa na Amnesiu, i keď som jej nedala veľa možností k tomu, aby zareagovala. "Aleee sú tú aj iné zaujímavosti okrem tej kúzelnej hmly? Niečo, čím je tento les a táto svorka iná?" opýtala som sa jej a naklonila hlavu na stranu. Verila som, že je tu i niečo iné, čo bude rovnako super ako kúzelná hmla. Potriasla som hlavou. "Hovoriace zvieratka tu asi nemáte čo," povedala som pobavene a zaškerila sa. Bohvie, či Amnesia o niečom vedela, ale keď tu žila od začiatku... mohla by. Možno to bolo už niečo, čo sme s bratom videli? Áno, v úkryte sme si sochu všimli, to že ju spomínala i Maple mi nejako vyfučalo z hlavy na zhromaždení. Ale stále som netušila, kto to je! Každopádne v tento moment som si skôr predstavovala hovoriace veveričky. "Mmm Nicos, veľmi super by bola i vtipná voda, čo?" riekla som a s úškrnom do neho drgla ramenom. Hej aj o takej vode som počula. Oblizla som si ňufáčik. Následne som sa pozrela zase na Amny a čakala, čo mi odpovie na moje otázky, ktoré boli veľmi zvedavé a bohvie, či bude chcieť vôbec odpovedať, že.

8. Poptej se někoho na zajímavosti ve smečce (např. na sochu v Sarumenu, na hroby v Asgaaru atd.) 1/3

Ako už bolo u mňa zvykom, nevnímala som príliš zmeny nálad na druhých vlkoch, vzhľadom na ružové okuliare, ktoré som mala zabité na ksichte. Počúvala som len slová a usmievala sa nad tým. Bolo to zvláštne, že nebola Maple prvou alfou. "Fíha, svorka musí byť naozaj stará, keď sa už stihli alfy zmeniť. Hm, to vždy tu bolo tak veľa vlkov? Alebo ste boli na začiatku malá svorka?" pýtala som sa ďalej, keďže som mala pocit, že momentálne je vo svorke fakt veľa vlkov. Minimálne teraz na zhromaždení som si všimla, že je tu kopa ďalších neznámych vlkov, ktorých som ešte nespoznala. Dokonca som tam zahliadla i dve odrastené vĺčatá. "Hlavne teraz je tu fakt veľa vĺčat, mladších i starších. Takže svorka bola vždy tak plodná hej?" zasmiala som sa nad tým a zamávala chvostom zo strany na stranu. Bolo to super. Aspoň si budem mať s kým furt hrať. Uškrnula som sa a premýšľala, čo by som sa jej ešte mohla potom popýtať. Lenže to, čo povedala ohľadom Darkie bolo niečo, čo som fakt nečakala. "Aha," riekla som najskôr, pretože som tomu veľmi nerozumela. "A ako by mali potom vĺčatá?" zahundrala som si popod ňufák, pretože som ešte nebola až tak hlúpa, aby som nevedela, ako to funguje. Každopádne ma zaujímalo niečo inakšie. "No nevadí," riekla som a potriasla hlavičkou, aby som si pripravila ešte jednu otázku, ktorá sa týkala tejto témy, nech to uzavriem a zistím všetko, čo potrebujeme i s bratom. "Hmmm a hmlu ste ovládali od začiatku áno? By ma zaujímalo ako ju svorka v histórii objavila, keď sa tu rozhodla žiť. To muselo byť veľmi zaujímavé," povedala som a zazubila sa. Škoda, že v mojom svete alebo teda kraji, odkiaľ som pochádzala, sme žiadnu takúto mágiu neovládali. A možno by sme i mohli len sme o tom nevedeli. Ktovie. "Naši rodičia sú tí najlepší! Chcem sa domov vrátiť, ale spravili sme s Nicosom dohodu, že najskôr to tu trošku poobjavujeme," povedala som a zazubila sa. "Hlavne ani neviem, ako sa ide domov. Moje orientačné schopnosti sú strašné, musím podrásť," riekla som nakoniec a zastrihala ušami. Bola to pravda. Netušila som ani ako sa vydať dom.

14. Poptej se někoho na historii smečky 2/2

14. Poptej se někoho na historii smečky 1/2

Sledovala som, čo Amny dokáže s tou hmlou. Bolo to úžasné! "Ale ide ti to dobre," pritakala som a pozrela sa na Nicosa, čo si o tom myslí. Musela som sa však zamračiť. Na neho. Ako to myslel, že lepšie? Veď ju ovládať nevedel vôbec! Odfrkla som si. Môj brat si veľa ráz len vymýšľal. Amny mi však povedala zaujímavé veci. Ževraj povýšenie nie je o tom, koľko tu strávim času, ale či pomáham svorke. No to som robila! "Fíha, to si zapamätám," povedala som s úsmevom. Veď som pozbierala plno bordelu s bratom a nalovili sme i nové kožušiny do úkrytu. Boli sme veľmi šikovní. Predsa len som mala ďalšie otázky na Amny, keďže sa túlala krajinou, určite som sa jej chcela opýtať i na to ako cestovala po kraji. "Hm, Maple rozprávala niečo o nejakých vlkoch. Keď si tu nejaký čas, poznala si tých vlkov? Alebo ako to tu kedysi chodilo?" opýtala som sa jej a naklonila hlavu na stranu. Dúfala som, že mi povie niečo viac k histórii svorky. Určite sa nám to s bratom do budúcna zíde, keď sa budeme rozprávať i s novými členmi! "Nooo, my sme sem došli nejakou náhodou. Ale ak mám pravdu povedať, jednoducho sa môj brat zatúlal a ja ho šla hľadať, no a tak sme tu!" povedala som s úsmevom doširoka. Môj príbeh nebol ničím zaujímavý. Vedela som však, že až sa Amny rozhovorí, určite to bude oveľa zaujímavejšie, než kdejaké moje táraniny! "Muselo sa tu toho veľa stať. Kto bola vlastne i tá Darkie? Sestra Maple?" pýtala som sa ďalej, i keď to pravdepodobne bude pre Amny nepríjemné. Došlo mi to až po vyslovení. "Jaj prepáč, nemusíš o nej rozprávať keď nechceš. Ale rada by som sa ja a určite i braček dozvedeli viacej o histórií, nech nie sme takí nevzdelanci," dodala som, aby som sa z toho vykrútila čo najnevinnejšie. Usmiala som sa doširoka a zašvihala chvostom zo strany n stranu.