Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zavrtela som chvostom zo strany na stranu. Vodopád a kaskády zneli ako niečo, čo by som skutočne chcela vidieť. Parsi mal však starosti. Pokrútila som hlavou. "Povedala som, že sa idem túlať po okolí, nie som ešte tak dlho preč, nemali by mať teda starosti," riekla som a potom som na neho mrkla: "Navyše ty ma ochrániš!" Zazubila som sa. S Parsim som sa skutočne nemala čoho báť. Skôr on zošedivie zo mňa, keď ma bude vyťahovať z najbližšej diery. Potriasla som hlavou a zamyslela sa. "Úprimne som nič špeciálne v okolí lesu nenašla, okrem toho miesta, kde žije Život. Ale rada by som videla i iné miesta a tie kaskády znejú dobre," dodala som napokon, aby som ho prehovorila k tomu, nech sa vydáme pekne krásne na to miesto, ktoré navrhol. Určite tam muselo byť krásne! Prešla som si jazykom po tesákoch. Počúvala som a snažila sa zapamätať si miestá, ktoré spomínal. Pokývala som hlavou. "Ďakujem, hmmm u sopky? Tam ma chcel môj kamarát vziať, ale potom sa stalo to s tým teleportom," riekla som a zasmiala sa. No nevadí, keď sa už k tej sopke vydám, aspoň môžem skúsiť navštíviť tú svorku, i keď ma asi vyženú kade ľahšie. Potriasla som hlavičkou, zas a znova. Niečo ma svrbelo. Preto som zdvihla labku a začala sa škrabať za uchom. "Trafíš odtiaľto k tým vodopádom?" opýtala som sa ho vzápätí, neprípušťajúc iné možnosti. Boli sme bohvie kde. Ani ja som z tohto miesta nevedela nič spoznať. Lenže Parsi bol zcestovanejší. Azda nás nasmeruje správnym smerom alebo budeme statočne obaja blúdiť krajinou!

Zavrtela som chvostom. "A keď sa vrátiš do hvozdu, mohol by si sa na to opýtať pána Sionna! A aj ty môžeš určite prísť k nám na návštevu, nie si nikto, kto by robil problémy, čo je super," povedala som so širokým úsmevom a zamávala chvostom zo strany na stranu. Ťažko sa to priznávalo, ale zdalo sa, že Parsi je ešte lepším vlkom, než ja! Žil pre dobro celou svojou dušou. Ach, aké poetické. "Hm, máš to tu celkom zbehané, nepoznáš tu nejaké super miesto ako je napríklad more alebo tie piesočné kopce, kde žije Život? Niečo na ten štýl. Mohli by sme spolu i niečo nové preskúmať! A na našej ceste možno nájdeme i niekoho, kto by potreboval našu pomoc," povedala som a vrtela u toho chvostíkom zo strany na stranu. Bola som zvedavá, aká bude jeho reakcia a či nemá nejaké iné plány. Nezdalo sa, že by bol mojou prítomnosťou extra nadšený. Bola som na neho určite príliš akčná! A nerozvážna, hehe. Ale veď stále som bola mladou vlčicou, ktorá si mohla dovoliť chybovať! "páni, tá schopnosť znie hrozne super," skonštatovala som a musela si dobre zapamätať, čo dokáže asgaar. Ešte mi však chýbali i ďalšie svorky, ktoré boli v okolí. Ach, musela som pokračovať v pátraní. "Keď toho toľko vieš, pýtam sa to každého, koho stretnem. Vieš aj o ďalších svorkách? Rada by som spoznala všetky!" povedala som a bolo mi jasné, že som chcela nájsť hlavne vĺčatá, s ktorými by som si mohla hrať a možno i svorku, ktorá by mi vyhovovala viac... Sarumen bol fajn, aj Maple, ale keďže som nič iné nepoznala, bolo ťažko povedať, či je to pravé orechové pre mňa. Preto sa nič nestane, pokiaľ všetky spoznám a uvedomím si, že Sarumen je pre mňa stále číslom jeden! Však?

"No dobre," riekla som, no stále som mala potrebu sa ho na to pýtať, i keď mu to nebolo príjemné. Veď mi sa k tej téme ešte raz dostaneme! Nemohlo to byť tak hrozné, aby mi o tom nemohol povedať. Ale čo ak to bolo tajné a niekomu sľúbil, že to ďalej nepovie? Ja by som to predsa tiež ďalej nepovedala! Vedela som držať svoje slovo! Možno to posunula svojmu bratovi, ale ďalej by sa to určite nedostalo. "Takže ty si tiež z Asgaarskej svorky ako pán Sionn? Zatiaľ, kým teda odídeš preč, že," riekla som, aby som sa uistila, keďže nie vždy mi informácie hneď dochádzali. "Tak to preto je tak znalý! Všetko mu povedali rodičia a musí tu žiť pekne dlho. Páni, mala by som sa viacej popýtať svojej alfy, ale tá toho až tak veľa nevie, neviem prečo," riekla som a zamračila som sa. Na väčšinu otázok mi dávala neurčitú odpoveď alebo jej informácie boli zaostalé. AKoby ani mimo hvozd nechodila! Bolo to strašné. Ale zdalo sa, že Asgaarské alfy boli zbehlejšie. "Myslíš, že by som mohla niekedy prísť na návštevu? Maple mi sľúbila, že chce navštíviť ako alfa ostatné svorky, aby udržala dobré vzťahy, a že nás vezme so sebou, aby sme sa prípadne zoznámili s ďalšími vĺčatami!" povedala som mu plán našej alfy, ktorý by zjavne mohol niekto využiť, ale... ja som si nemyslela, že Parsi je zlý. Práve naopak. Sám tvrdil, že chce byť dobrý a robiť len dobré veci. Preto sa mi aj páčil! "Vo hvozde na juhu krajiny. Má krásne ihličnaté stromy, ktoré zahaľuje hmla! Má i Asgaar nejakú schopnosť, ktorú ovládajú na území len členovia tak ako my?" opýtala som sa ho rovno, no uvedomila som si, že som sa zasekla v polke vety. Potriasla som hlavou. "Jedna alfa nám umrela, nepoznala som ju, ale vraj je to tam nejakým zvykom už. Každopádne Maple je naša alfa a je veľmi super, má i také svietiace znaky a tuším, že tá svorka sa prezýva Sarumenská? Asi... mne vždy tie mená vypadnú," riekla som a zasmiala sa. Zamávala som chvostom a pohľadom prešla na lúku. Ktovie, či by som už medzi kvietkami našla nejaké bylinky! A mala by som zistiť, či moji bratia žijú, dlho som ich nevidela.

1. východ
2. les
3. mesiac
4. biela
5. panna
6. pravá
7. B
8. A
9. A
10. B
11. A
12. F
13. D
14. B
15. A

Výsledek: HAVRASPÁR
Věta: Slova jsou nevyčerpatelný zdroj magie, způsobující jak bolest, tak nápravu.

Zastrihala som ušami a naklonila hlavičku na stranu. Zdalo sa, že Parsi tu už nejakú tú dobu bol, keď si stihol narobiť problémy s nejakým vlkom. Samozrejme, že môj zvedavý charakter sa musel hneď opýtať: "Aké účty? Čo ti urobil? Alebo niekomu inému? Alebo si urobil pre neho niečo dobré a on ti to má splatiť?" Vrtela som u toho chvostom, pretože posledná vec bola asi niečo, čo mi prišlo najsprávnejšie. I keď ja osobne som málokedy chcela niečo za dobrý skutok. Predsa len ma k nemu nikto nenútil. Bolo mi záhadou, čo si tu Parsifal prežil. Mala som však i ďalšiu otázku. "Hm a kto je ten pán Sionn, ktorého stále spomínať?" otázala som sa ho a naklonila hlavu na druhú stranu. Parsi bol jedna veľká záhada pre mňa. Potriasla som hlavou a pozrela sa na lúku. Mala by som nazbierať nejaké tie kvetinky, ešte sa mi možno v budúcne zídu. Musela som uznať, že minimálne mal Parsi dosť informácií. S tým pánom Sionnom by sa i mne zišlo sa porozprávať, veru. "Fíha, tak to som toho veľa nevedela. Pán Sionn je fakt múdri, musí tu byť dlho. By sa mi zišlo naraziť na niekoho tak múdreho ako je on!" povedala som a zavrtela chvostom. Mala som nad čím premýšľať. Aj ja som chcela nejakú schopnosť, ktorou budem výnimočná od ostatných! Len ako k nej prísť? "Ach cena toho, že budem vedieť niečo iné, než ostatní, bude určite u bohov vysoká," povzdychla som si. Kde vlastne k tým materiálom prídem? Musím sa vydať na pátraciu misiu s poriadnym vrecom! "No tak som zvedavá, až i moje telo nasiakne mágiou a podarí sa mi zistiť, čo vlastne ovládam! Možno to bude i tá príroda," povedala som s úsmevom. U Parsiho som ani netipovala, keďže mágie nemusel. "Všetko tu ma tak fascinuje, pretože u nás doma je všetko tak nudné, normálne a obyčajné," vysvetlila som mu to napokon, prečo zo mňa srší tak veľký elán. Bola som nadšená zo všetkého nevšedného a asi i naďalej budem, kým sa i to pre mňa nestane obyčajným a bežným. Ale to až za pár rokov!

"Takže ani oni nemali žiadnu funkciu? Len boli... dobrí? To znie divne," riekla som a naklonila hlavu na druhú stranu. Rozprával dosť divne a akoby nevedel ani odpovedať na moju otázku. Čiže som mu to musela priblížiť! Keď mi konečne odpovedal... "Fíha, čiže chceš odísť z Gallirey? A kam pôjdeš? A ako si sa sem vlastne dostal? A prečo si už neodišiel? Čo ťa tu drží?" vychŕlila som viac otázok, než som chcela, ale bola som zvedavá. Čakala som, či mi odpovie alebo moju zvedavosť už uzemní. Nejako som postrehla, že sa mu zle rozpráva o jeho minulosti alebo to len nechce, aby som vedela. Reč prešla i na mňa, keďže som mala očividné narcistické reči a v každej situácií som musela debatu strhnúť na seba. Zamávala som chvostom, keď prehovoril. "Ja vedela, že taká nejaká je!" vyhŕkla som a zachichotala sa. "Zatiaľ som sa stretla len s mágiou vzduchu a ohňa. A hmly! Aké všetky mágie si tu už videl za ten čas čo si tu?" opýtala som sa ho. On sám nadšeným z mágií nebol, ale ja áno. Tak sa so mnou mohol podeliť o nejaké informácie. "Len keby hľadanie tých kamienkov pre Smrť nebolo tak náročné... a ani kvetiny netuším, aké by Život uvítal. Prečo sú bohovia tak nároční?" riekla som a zasmiala sa. Otázkou však stále zostávalo, aký počet budú z tých predmetov chcieť. Na to mi nikto nevedel odpovedať a ja sa bála, že im prinesiem príliš málo!

Zvečeriavalo sa. Po tak peknom dni som dúfala, že i noc bude rovnako jasná a prenádherná. Milovala som hviezdnu oblohu. Prišlo mi to za mojich časov mimo Gallireu ako magický úkaz. Až tu som spoznala, že magickejšie sú iné veci a hviezdy na nebi sú prirodzenejšie než čokoľvek iné. "Mohol si ma preskočiť," riekla som napokon a podpichla jeho výhovorku, prečo skončil na zemi. Bol o dosť vyšší než ja i na náš podobný vek. Uškrnula som sa. Bola som záškrp mojej rodiny. "No, to že si do mňa nechcel naraziť z teba dobrého vlka už robí. A čo sú vlastne tvoji bratia zač? Myslela som skôr nejakú reálnejšiu funkciu, ktorú by si mohol zastávať vo svorke. Vieš ako lovec, obranca, hraničiar, bylinkár..." povedala som a naklonila hlavu na druhú stranu. Byť dobrým vlkom mohol byť každý kto chcel a nemusel to mať ako svoju funkciu. Podľa mňa by mal byť každý vlk dobrý, pretože tí zlí potom robia len skazu. "Mňa vždy fascinovala príroda. V mojej svorke ma staršia vlčica naučila veľa o rôznych zvieratách, hubách i rastlinkách. Rada by som druhým vlkom pomáhala so zraneniami, chorobami a ťažkosťami, pretože mi vždy trhalo srdce, keď som sa musela prizerať, ako niekto trpí, keď si ide vykašľať pľúca alebo má v zime horúčky. Mnohí i umreli, preto som zvedavá, či s pomocou mágie nenájdem spôsob, ako prírodnú liečbu spojiť s mágiou a naučiť sa tak pomáhať druhým i s vážnejšími problémami, ktoré klasické bylinky a postupy nezvládnu," riekla som zasnene a vyzerala som u toho ako mladá modelka, ktorá si praje svetový mier. Bola to utopistická predstava, no snívať som mohla.

Na moje počudovanie sa Parsifal zvalil ako vrece zemiakov vedľa mňa. Jeho drift nemohol byť o nič viac príjemnejší, než moje nabitie pysku. Prišlo mi to však o to viac komickejšie a tak som pokračovala v smiechu. Ledva som ho utíšila, aby som mu bola schopná odpovedať: "Ja som úplne v pohode." Následne som zas vybuchla do smiechu a prevalila sa na brucho do trávy medzi kvety. Potriasla som hlavou a pozrela sa na Parsiho, ktorý ležal na chrbte. Stále mi na tvári pohrával pobavený úsmev. "Sme obaja hrozne nemotorní!" vyhŕkla som a uchechtla sa. Bolo to vtipné. "Keby ma mama videla, asi by sa hanbila, že toto vzniklo z loveckých a hraničiarských génov," povedala som a pokrútila hlavou zo strany na stranu s úsmevom. Ja som však už od mala prahla vydať sa iným smerom, než napredovali moji súrodenci za víziou rolí rodičov. Asi by som sa mala o svojom sne porozprávať i s Maple, až sa vydám späť domov. Avšak... bola som stále mladá a chýbali mi skúsenosti v oblasti, v akej som chcela pôsobiť. Povzdychla som si. Časom všetko dobehnem a poučím sa predsa na svojich chybách. K tomu tu existuje i mágia, ktorú by som mohla využiť vo svoj prospech! Zavrtela som chvostom a zo zasnenosti sa prebudila. Zamrkala som a s pokojným úsmevom sa pozrela na Parsiho. "Čím by si chcel byť, až budeš skutočne veľký?" riekla som, pretože práve tieto myšlienky mi kolovali v hlave. Mal nejaký vzor zo svojej rodiny, ktorý sa snažil naplniť? Bol odkázaný na svoje sociálne, kultúrne a historické zázemie? Alebo paril k tým, ktorí sa vymykali svojej prirodzene určenej roli spoločnosti? Ktovie. Zvedavo som na neho hľadela a spýtavo nadvihla obočie. Naďalej som ostávala ležať v tráve. Trochu odpočinku neuškodí.

Mohla som byť aspoň na chvíľu za múdru. Rodičia mi predsa všetko tak pekne vysvetlili, že som mohla odpovedať takmer na každú otázku, ktorú by mi Parsi položil. Dokonca i na túto! Síce sa ospravedlnil, ale i tak som sa k tomu vyjadrila, pretože mi na nej nič divné neprišlo. "Keď si nájdeš niekoho koho máš rád a on teba, z vašej lásky sa splodia malé vĺčatká predsa," vysvetlila som mu presvedčená o tom, aké jednoduché to bolo, ignorujúc fakt, že som nevedela čo všetko tá "láska" obnáša. V tento moment mi to však dávalo logiku a stačilo to k mojej definícii. Radšej som sa vydala k bezhlavému behu naprieč lúkou. Snažila som sa ujsť Parsimu na svojich dlhých labách. Lenže som bola ako taký vytiahnutý chudý pubertiak dosť nemotorná. Spomalila som, aby som sa pozrela cez plece. Parsi chvíľu stál na mieste, zjavne netušil, čo po ňom chce. To mi ale hneď nedošlo. Len som po ňom zakričala: "Nebuď slečinka Parsi, chyť ma!" Zasmiala som sa a keď sa konečne rozbehol, pridala som do kroku. Bola to príjemná zmena sa konečne s niekým hrať. Moja nemotornosť na seba nenechala dlho čakať. Na jednej z nerovností terénu sa mi podarilo zle dostupiť, a tak som stratila rovnováhu. Preletela som cez prázdny priestor dopredu a nabila si pekne papuľu a hrudník. Zabručala som a vypľula kus hliny a trs trávy, ktorý som do pysku nabrala u môjho epického a originálneho zaparkovania. Dúfam, že to nevidel, prebehlo mi hlavou a mala som čo robiť, aby som sa nezačala dusiť smiechom. Prišlo mi to hrozne vtipné.

Uškrnula som sa pri jeho reakcii na moje slová. Očividne si myslel, že je niečím viac než sme skutočne boli. Predsa len sa naše skúsenosti nemohli rovnať niekomu, kto po svete pobehoval niekoľko zím a zažil toho oveľa viac než my dvaja dokopy. "Moji rodičia mi hovorili, že si vĺčaťom kým nie si schopný nejaké mať. Potom prichádza len zodpovednosť a starosti," riekla som a zazubila sa. Niečo na tom pravdy bolo. Vĺča nemohlo mať vĺča predsa. Potriasla som hlavičkou a zdvihla zadnú labku, aby som sa poškrabala za uchom, ktoré ma svrbelo. "Prečo nie?" zamrmlala som u toho, ako som sa škrabala. Narovnala som sa a otriasla sa. "Čo sa tak namiesto toho prečo... zamerať na to, ako využijeme túto príležitosť," navrhla som a uškrnula sa. Niektorí vlci sa zbytočne zamýšľali nad minulosťou alebo vecami, ktoré nemali ako ovplyvniť, zmeniť, či na ne nevedeli nájsť odpovede. prišlo mi to ako márnenie potenciálu a času. Radšej sme si to tu mohli poriadne užiť! Natrhať kvetinky, o niečom ešte podebatiť, zahrať sa... možností bolo mnoho. Len keby ten peľ z kvetín nebol tak dráždivý. Nakrčila som ňufák a opäť si smrkla. "Myslíš naháňačku?" opýtala som sa ho s vrtiacim chvostom. Obyčajné behanie znelo tiež fajn, ale každá pridaná hodnota sa predsa počítala. Vyskočila som na rovné labky a otriasla sa. "Tak dobre, máš babu," vyhŕkla som a strčila do neho labou. Následne som sa otočila a rozbehla sa naprieč lúkou, aby ma nemohol chytiť. Smiala som sa. Bola som rýchla ako víchor!

Parsi miestami rozprával dosť zvláštne, ale už som si tak nejak zvykla, že nikto v tejto krajine nebol normálni. Teda na moje pomery, vzhľadom na to, že každý pochádzal z nejakého iného kúta zeme a v Gallirey sme sa len všetci stretli a premiešali ako guláš. Zastrihala som ušami. AHA! Konečne sme sa v niečom zhodli. Pokývala som hlavou. "Tak to beriem rovnako ako ty, ufff. Aspoň niekto tu je normálny. Vieš, že i moja alfa mala za partnerku vlčicu? Neviem si to vôbec predstaviť, však ani vĺčatá potom mať nemôžu takí vlci. No hrôza. Keby moji rodičia chceli byť tiež 'to' alebo mali za svoju veľkú lásku rovnaké pohlavie, určite by som na svet nikdy neprišla, brrr," riekla som a až ma striaslo. Prišlo mi to hlúpe a prírodná racionalita bola oveľa lepšia. Aspoň, že v tomto ma Parsi chápal, i keď i on sám mal dosť zvláštne návyky. Bol tým aspoň zaujímavý a dúfala som, že o jeho pôvode zistím viac. Ten môj nebol ničím extra zaujímavý. Obyčajný a priemerný. "Ktovie, v magickom svete sa takéto veci proste dejú. Netreba za tým hľadať príliš veľkú logiku, ktorá asi ani neexistuje. Ale ja som rada! Chcela som spoznať miestne vĺčatá, keďže dospelí sú občas dosť na nevydržanie. Vôbec mi nerozumejú a vlastne ani ja im," riekla som a zasmiala som sa. Ešte ma čakalo niekoľko zím, kým poriadne dospejem a stanem sa tým nudným dospelákom, ktorí boli pre mňa chaotickejší než španielska dedina. "Máš pravdu, to pohorie nepoznám a ani ty by si nepoznal môj les. Aké to tam doma bolo u vás? Hory mám rada," povedala som zasnene a zamávala chvostom zo strany na stranu. Dúfala som, že mi o sebe povie viac. Nejaké príhody a veľké dobrodružstvá! Hlavne ma zaujímalo, ako to, že skončil tu. Ja som šla hľadať brata, ktorý sa rád túlal. Ale čo Parsi?

Parsifal mi prišiel až príliš ustráchaný. Musela som sa milo usmiať, keď mi po informácií, kde Smrť prebýva, oznámil, aby som za ňou nechodila. "Ja sa Smrti nebojím. Podľa slov ostatných je to síce boh, ale zároveň v podstate obchodník. Všetko má svoju cenu. Či už nová mágia, informácia alebo len vyviaznutie z jednania s ňou len so škrabancom," povedala som pokojne. Nové veci boli skvelé. I tie nebezpečné. "Chcem zažiť všetko, čo mi život ponúkne nech potom neľutujem, že som niečo premárnila. Ak bude tak hrozná, už za ňou proste nikdy nepôjdem. Ak to prežijem teda," povedala som a zasmiala sa. Naozaj som sa o svoj krk veľmi nestarala. Nechcela som umrieť, to nie. Lenže bola som tak obyčajná, že keby už i na to prišlo, dúfala som, že budem mať toho toľko odziteho, že nebudem ničoho ľutovať a odídem v pokoji. "Ty si veľmi opatrný čo? Stalo sa ti niečo v živote? Alebo si mal takú výchovu v rodine?" opýtala som sa ho a naklonila hlavu na stranu. Moji súrodenci boli bláznivé vĺčatá, ktoré skúšali všetko, čo mohli i to čo nemohli. Aspoň sme sa dobre zabavili, nabral nové skúsenosti a keď sa niečo pokašľalo, tak sme sa snáď i poučili. "A ako oslovíš niekoho, kto nie je vlčica ani vlk? Stretla som totiž takého podivina. Je super o tom žiadna iná a je to môj nový kamarát. Lenže vraj sa necíti ani ako vlk ani ako vlčica a mám sa s ním baviť ako s tým. Neurčito," vysvetlila som mu a opýtala sa ho, pretože vna toto by pan ani madam skutočne nesedelo. "To určite stačí! Vieš toho viac než ja a až na to, že si trošku iný než ja, tak si super! Ešte som takého vlka ako ty nestretla. Máš skutočne zvláštnu výchovu. Odkiaľ vlastne si Parsi?" položila som mu ďalšiu otázku a i ja si so širokým úsmevom sadla do kvetín. Vlk ma fascinoval jeho odlišnosťou a priťahoval svojimi znalosťami krajiny ako straku zlato. Bola som zvedavá, čo mi ešte povie, pretože s jeho opatrnosťou a zdržanlivosťou sa asi žiadneho bláznivého dobrodružstva nezúčastníme. I keď ktovie. Ešte ma možno prekvapí!

//Mobil post

"Tak sa tie kopce volajú? Husté," riekla som, keď mi prezradil, ako sa oné pieskovcové kopce volajú. Mali tu i iné miesta svoje názvy? Veď i hvozd, kde žila moja svorka mal svoje meno. Zvláštne. Na niečo také som nebola zvyknutá. "A nevieš náhodou, i kde prebýva Smrť,Parsi?" opýtala som sa ho a nadvihla spýtavo obočie. Ak by som z tohto nášho osudového stretnutia niečo viac získala, bolo by to epické. Zatiaľ mi nikto z dospelých lokáciu Smrti totiž neprezradil. Báli sa snáď, že sa za ňou vydám? Asi. Pretože mali pravdu. Vôbec som sa nebála predstavy, že sa mi niečo môže stať. Pretože to tak určite nefunguje! Bola som ešte mladá a pred sebou som mala veľa rokov. Smrť mi ich určite nevezme len tak. Navyše by som jej doniesla plno lesklých kamienkov! Zastrihala som ušami. "Má dve mená?" otázala som sa len tak rečnícky. Vlci v tejto zemi vyžadovali divne oslovenia. Jeden chcel byt to... Ďalší pan... Čo príde potom? "Môže, ale nemusí. Veľa vlkov ju ovláda a nešťastia sa dejú s alebo i bez mágie. To je už jedno," riekla som s úsmevom. "Hej, to mám v pláne, ale až neskôr. Vôbec mi to posledne nešlo. S tebou mi to možno pôjde! Vyzeráš byť ako super spoločník!" povedala som, no musela som v mysli dodať, že i trochu zvláštny. Bolo zjavné, že sme obaja mali iné vychovanie.

//Ďalší až zajtra, dnes budem v práci do jedenástej a nemôžem tam mať u seba mobil /gastro/ xd

Rozžiarili sa mi očká. "Vieš, hľadala som celú dobu kvetinky, ktoré by potešili Života. A zrazu potom som sa tu ocitla? To určite nie je náhoda!" vysvetlila som mu, akoby to malo byť očividné. Vrtela som celý čas chvostom, čo nebolo úplne rozumné, pretože po tej chvíli sa mi opäť začalo kýchať. "Pardon, normálne mi peľ nič nerobí... ale tieto sú nejaké zvláštne. Určite ich bude život chcieť," riekla som a zasmrkala. Veľmi romantické. Pohľadom som však prešla po lúke. Najradšej by som ju celú vytrhala a vzala k tým piesočným kopcom, ak mi Makadi neklamal. Určite nie. Bol to predsa môj kamarát, i keď bol mierne zmätený kým vlastne je. Nedivila som sa, keď sa skoro utopil. "To má ten Sionn pravdu. Mne to povedalo veľa vlkov tiež. Neviem sa dočkať, až zistím, aká drieme vo mne. Len sa bojím, aby som náhodou nepatrila k tým, kto ju mať nebude..." riekla som a na moment som posmutnela, pretože tá predstava ma desila. Avšak vzápätí som sa opäť usmiala a naklonila hlavu na stranu. "A prečo by si ju nechcel? Veď mágia je super! Je to niečo, čo vlci inde nemajú," opýtala som sa ho, keďže mi prišlo zvláštne, že by niekto mágiu nechcel. Divné.

Ticho, ktoré sa šírilo lučinou, pretrhol niečí hlas. Zastrihala som ušami a vykrútila som hlavu, aby som sa pozrela za seba. Keď som si uvedomila, že je to niekto bližší môjmu veku, otočila som smerom k nemu i zvyšok tela, aby ma ten krk tak veľmi nebolel. Oblizla som si ňufák. "Ahoj!" zvolala som najprv, vrtiac chvostom. Maple mala pravdu. V krajine je viac vĺčat. Pri jeho smiešnej gymnastike som sa ho musela opýtať: "Čo robíš?" Nepochádzala som zo žiadneho noblesného miesta. Práve naopak. Z úplne obyčajného a priemerného... "Mhm, ja som Danie a netuším, kde sme. Ale to nevadí. Je to určite nejaké magické znamenie! Len netuším, čo znamená pre teba," odvetila som mu napokon a usmiala sa. Žeby i on hľadal Života a potreboval kvetinky? To by bola skvelá náhoda! "Ty vieš čarovať?" opýtala som sa ho vzápätí, pretože som potrebovala zistiť, v akom veku mi to pôjde. Najradšej by som sa to naučila už teraz... Ale bohužiaľ mi to moje telo nedovolilo. Akoby som na to ešte nebola pripravená? Hlúposť. Ak by mi Parsifal odpovedal kladne, bolo by to mega husté! Tak či onak bola sranda, že som tu narazila na niekoho môjho veku. Aspoň som sa s ním mohla zahrať! Dospelí hry nechápali. Ja som si však povedala, že až vyrastiem, určite sa zo mňa nestane taká nudná kopa!