Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Z jeho odpovede som usúdila, že sa s ňou nestretol, od kedy sa sem vrátil. Dobre, mohla som mu to teda povedať prvá, nech má radosti ešte viac. Usmiala som sa na neho. "Nepreháňaj," riekla som so smiechom a pokývala hlavou zo strany na stranu. Nič takého som nenašla, len si to domýšľal. Skôr, než by ma však zvedavosťou zválcoval, chcela som mu povedať to, čo mi hovorila Maple. "Ja som už s Maple bola a rozprávali sme sa o nás i o svorke. Musím ti povedať teda super novinu, ktorú ti odkazuje," začala som a upierala svoje tyrkysové zraky na brata, ktorý bol natešený a napätý ako také malé šteňa. "Obaja sme získali pozíciu gammy, čo je tretia najvyššia pozícia vo svorke. Nad nami je už len Wolfgania a Maple," pokračovala som a spokojne sa usmievala. "Gratulujem braček, zaslúžili sme si to!" dodala som a zvrtela chvostom. Chcela som vidieť jeho reakciu na to. Teraz sme mohli každému hovoriť, čo má robiť a nemohli nám odporovať. Nikoho som samozrejme zneužívať nechcela, to teda nie, ale aspoň konečne nebudeme už tie malé vĺčatá, čo by sa radšej nemali vyjadrovať, ha. "Zistila som od nej i novinky ohľadom členov svorky a je ich tu pomerne viac než dosť nových. Aj také malé vĺča. Povedala mi i o tej vašej výprave, aby ste ochránili les, povedz mi o tom viac!" nadhodila som a rozhodla sa, nech mi povie najskôr všetko on a potom mu porozprávam o svojich dobrodružstvách ja sama. Veď som si toho tiež dosť zažila.

Zhrozene som sa pozrela na svoj chvost, keď mi povedal, aký sen sa mu sníval. To nemyslel vážne! O takýchto neplechách sa mu zdalo? Nie, že sa to prevedie na skutočnosť. Skúsil by to len raz. Jeden, jediný raz!!! Odfrkla som si. No o tom sa mu musela naozaj LEN snívať, pretože k niečomu takému by nikdy nedošlo. By som ho povesila za tie parohy na najbližší strom, keby sa mi čo i len kúsok priblížil k môjmu chvostu. "Uhm," zamumlala som a radšej som sa venovala jeho parohom, ktoré mu viseli na krku. Podvedome som si však stále kryla svoj chvost, keby náhodou chcel po ňom zaútočiť. Strihla som uchom a pozrela sa na neho. Bol celý nažhavený, aby mi povedal o jeho dobrodružstve, ako k nim vôbec prišiel. "To teda áno, naozaj si bol veľmi odvážny," skonštatovala som a usmiala sa na brata. Bola som rada, že sa zhostil svojej úlohy obráncu! "Sú fakt super, braček, len ich niekde nestrať alebo sa na ne nenapichni prosím ťa," povedala som so smiechom, keď som sa na neho dívala a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Pomaly som prešla pohľadom na les a premýšľala. "Videl si sa s Maple? Odkedy si sa vrátil do lesa myslím," opýtala som sa ho, aby som mu povedala novinky i o jeho povýšení spolu so mnou na veľmi vysoké postavenie. Určite bude rád, keď sa to dozvie odo mňa, ak za ňou teda medzitým nebol. To som nevedela.

Schválené, prevedené, odčítané a vybavené

// +7 , pekne napísané

//Sarumen

Stopovala som pachovú stopu svojho brata, ktorá viedla až niekde smerom na menšiu lesnú lučinu. Nastražila som uši a zastavila sa na hranici lesu, kedy si moje oči zvykali na svetlo. Veď predsa medzi stromami bolo väčšie prítmie! Modrými zrakmi som skenovala okolie a hľadala ryšavú srsť svojho bračeka, no nikde som ho na prvý pohľad nevidela. Preto som vykročila na mäkký, trávnatý povrch a začala ho hľadať. Pokračovala som podľa pachu a čoskoro som ho uvidela. Ležal v tráve. Pff, tak on si tu oddychoval, kým som ja utekala tým podivným psom? pomyslela som si dotknuto, ale asi to tak bolo lepšie, lebo by som ešte jeho musela pred tými hyenami zachraňovať, keby tam bol so mnou. Taký nešikovný bol, ale nie. Mala som svojho brata veľmi rada! "Nicos!" skríkla som na neho, i keď som stála hneď za ním a pobavene sa uškŕňala, keď ho určite myklo. "Čo robíš?" opýtala som sa ho ako malá, keď som ho obišla a pozrela sa na parohy, ktoré mu viseli na krku. Najskôr som si ich nevšimla, ale teraz mi udreli do očí. "A toto si kde našiel?!" zvolala som užasnuto a sledovala, ako mu pekne ležia na ramenách. Nosil ich ako nejakú odzobu, akoby takého jeleňa sám skolil. Natočila som hlavu na stranu a spýtavo na neho upierala svoje modré zraky. Čo to malo znamenať?

//Uhelný hvozd

Hneď ako som prekročila hranice, pocítila som ďalší nával energie. Bola som doma. Zdvihla som hlavu k nebesiam a zavyla, aby som informovala svorku, že som sa vrátila späť na územie. Ktovie, či už vedeli o mojej funkcii liečiteľa, ale ak by niekto potreboval pomoc, mohol teraz za mnou prísť. Aspoň na pár dní som chcela ostať vo svorke, než sa vydám zbierať bylinky po okolí, aby som ich mohla využiť na rôzne ochorenia, až prídu. Také čerstvé sú určite lepšie, než tie, ktoré by som si vyčarovala mágiou, pomyslela som si, no až na to príde čas, určite sa budú hodiť i také, keď to bude akútne. Spomenula som si na termitov a toho hnedého vlka - Rolanda, o ktorom mi hovorila Maple. Ako mu asi bolo po tom jede, ktorý mu koloval v žilách? Mohla som ho skúsiť nájsť, ale najskôr som potrebovala nájsť brata, aby som sa ubezpečila, že je v poriadku. Zavetrila som a i nastražila uši, keby mi náhodou chcel zavyť naspäť. Predsa len môj tenký hlas muselo byť počuť na sto honov. Ako som kráčala po lese, napokon som ho ucítila. Zavrtela som chvostom a vydala sa po jeho pachu, ktorý mieril smerom na menšiu lučinu uprostred lesu. Tak tam sa predo mnou schovával? Strašné s ním, možno tu bol predtým tiež celú dobu, len ma nenapadlo sa íst pozrieť práve tam!

//Mýtina

//2. Zjisti, kolik členů cca smečka má (2 křišťály) - splnené v úkryte s Maple

- pripsáno

//Zrádny průchod

Bežala som a cítila, že srdce mám až v hrdle. Tak divoko mi bilo. Ach, kde bol ten Tonres, keď som ho potrebovala. Odohnával všetky nástrahy a nebezpečenstvo odo mňa na sto honov. Hneď ako som ho stratila, vletela som do prvej slepej uličky, na ktorú som narazila. No takú hroznú smolu som nemohla mať naozaj, no nie? Povzdychla som si a spomalila som do poklusu. Hm, tento les susedí s našim, však? Ak si dobre pamätám, prebehlo mi mysľou a sledovala som okolitý les, keď som si uvedomila, že už som v bezpečí. Postupne som spomalila do kroku, keďže som nemala ta dobrú kondičku, ako som si mohla myslieť. Zívla som si a švihla chvostom. Chcela som si už oddýchnuť, no najskôr som musela prísť domov. Nicos by sa už mohol vrátiť z tej záchrannej misie. Bude mi musieť o nej i porozprávať všetko, inak ho nikam nepustím, pokračovala som vo svojom vnútornom monológu. Nevedela som totiž, čo iného mám robiť, keď som bola sama. Zišiel by sa mi nejaký spoločník, ktorý by ma nikdy neopustil! Mohli si vlci ochočiť nejaké iné zviera? Taká lasička alebo sova, to by bolo strašne super, keby chodili po mojom boku. Aspoň by som nikdy neputovala sama! dumala som a dumala. Rôzne myšlienky mi behali mysľou, keď som kráčala ďalej. Našťastie som už nebola ďaleko od domova. Cítila som už vôňu nášho lesu a i kus hmly presakoval do týchto končín. Potešila som sa a pridala som do kroku, aby som bola doma čo najskôr.

//Sarumen

//Baobab cez Savanu

Niektoré steblá trávy ma šteklili na brušku. Za ten čas, čo som prechádzala týmito stepami, som videla len kopytníky, ktoré spásali traviny. Mierne ma znepokojovalo, že som nevidela žiadneho predátora, nejaký tu predsa musel byť, pretože vlci tieto zvieratá bežne nelovia a ak by ich nikto nelovil, asi by boli premnožené, no to mi tu neprišlo. S Nicosom to tu musíme poriadne preskúmať, až ho nájdem a zatiahnem na spoločné dobrodružstvo, pomyslela som si a bola si istá, že to je presne ten super nápad, ktorý sa bude bratovi rozhodne páčiť. Ako som však kráčala k lesu na severe, uvidela som niečo, čo zaujalo moju pozornosť. Medzi dvoma lesmi som uvidela menší priechod. Nastražila som uši. Niečo také som ešte nevidela. A to som už okolo išla koľko ráz. Rozhodla som sa to ísť preskúmať, a tak som zamierila smerom k tomuto priechodu. Opatrne som našľapovala a spomalila som, keď som do ňufáku nasala okolité pachy. Nevoňali vôbec príjemne. Srsť sa mi mierne naježila, ako som pokračovala medzi tieto dva lesy a začala sledovať, čo je vlastne tento priechod zač. Kosti, samé kosti... čo to sakra je? Pohrebisko? prebehlo mi hlavou. Zamračila som sa. Vôbec sa mi tu nepáčilo. Zrazu som začula podivný škrekot. Otočila som sa. Nikto tu nebol. Zavetrila som a začula ho zas. Z inej strany a zas. Stiahla som uši i chvost k telu a zavrčala. Nikoho som nikde nevidela, čo tu strašilo? Laby som mala ako zdrevenené. Napokon som však zahliadla pôvodcu tohto zvuku. Boli to podivné psovité šelmy, ktoré sa začali okolo mňa zbiehať. Danie, zdrhaj, pomyslela som si a veľmi rýchlo sa rozbehla, aby som im ušla do lesa. Dúfala som, že ma tam nebudú prenasledovať.

//Uhelný hvozd

//Savana

"Tonresiii, kde siii," volala som široko ďaleko, ale nikto sa mi späť neozýval. Jednoducho ho nebolo. Krídielka mi zabzučali, preletela som pár ďalších metrov a ďalej si hopsala po vlastných labkách. Cítila som, že už dlho lektvar pôsobiť nebude, ale na tom mi moc nezáležalo. Chcela som nájsť svojho kamaráta. Mohol zmiznúť tak ako ja predtým, keď som bola s Makadim? Proste len tak zrazu a náhle sa presunul inam? pomyslela som si. Dávalo mi to logiku. On by ma predsa len tak neopustil. Zamračila som sa. Nuž, čo už. Nevadí. Pohľad som teda vrátila na strom, ku ktorému som sa dostala. Bol fakt obrovský a nikdy som taký nevidela. Ale pre tento kraj sveta to bolo asi normálne. Wow, škoda len, že som tu nevidela nejaké kvety a bylinky, ktoré by som mohla vziať domov a vyskúšať, prebehlo mi hlavou. Potriasla som hlavou a vydala sa teda ďalej. Obišla som ho celý. Cítila som tu nejaký vlčí pach, ale nepoznala som ho. Preto som sa otočila a vydala sa späť na sever, aby som zamierila domov. Bolo na čase pokračovať v pôvodnom pláne. Veď na Tonresa zase raz narazím. Usmiala som sa. Hádam zažíva nejaké super dobrodružstvo o ktorom mi potom porozpráva. Povzdychla som si a vydala sa teda vpred. Čoskoro som mohla vidieť stromy, ktoré tvorili severnú hranicu s týmto miestom a oddelovali tieto oblasti od zvyšku krajiny. Magické!

//Zrádny průchod cez Savanu

//Púštna oáza cez Púšť

Piesok pod mojimi labkami sa zmenil na vysokú, suchú trávu. Rozhliadla som sa po planine, na ktorej som s prichádzajúcim večerom mohla vidieť množstvo kopytníkov, ktorí sa prišli pásť. Nechápala som, ako mohli existovať bylinožravce, pretože tráva bola fakt odporná. Ale pravda... keby boli na svete len mäsožravce, asi by sme dlho neprežili. Uškrnula som sa nad tou predstavou a otočila sa smerom k Tonresovi, ktorý poznamenal, že počasie sa nám lepší. Prikývla som. "Rada by som preskúmala cez leto severnejšie územia krajiny. Aspoň nikde nazapadnem do dvojmetrového snehu, či neumrznem v jazere," riekla som smerom k nemu a zaškerila sa. Švihla som chvostom a pokračovala ďalej vpred. Rozmýšľala som, aké by to bolo uloviť nejaké takéto exotické zviera, ktoré sa tu nachádzalo. Mohla som to nadhodiť Maple a zvyšku svorky, že by sme sa sem prišli trochu zabaviť, až bude čas doplniť zásoby v úkryte. "Hm?" riekla som, keď mi Tonres niečo ponúkol. Bol to akýsi elixír, ktorý som teda vyskúšala, nech viem, čo to robí. Prekvapilo ma, keď sa mi na chrbte vyčarovali mušie krídla. Musela som sa na to užasnuto pozrieť. "Wow, tak to je mega super, to kde si k tomu prišiel?" opýtala som sa ho, no ihneď som šla ich vyskúšať. Vzlietla som. Ja som naozaj vzlietla! Nebolo to nič extra, preletela som pár metrov, ale bolo to náročné, keďže som s nimi nevedela veľmi dobre pracovať. Musela som sa zasmiať a kuknúť sa na Tonresa, ktorý však zmizol. "Tonres? Tondo! Kde si?" zvolala som a rozhodla som sa ho ísť nájsť. Kde sa tak rýchlo vyparil? Ach, nemala som sa toľko zabávať s tými krídlami a dávať na neho pozor! Okolo mňa bolo však otvorené priestranstvo. Nemal kam odísť. Tak kde bol? Vydala som sa k veľkému stromu.

//Baobab

Sledovala som hladinu jazierka a chvíľu oddychovala. Nechápala som tejto oblasti, kde bolo teplo i počas zimy a snehové vločky tu zver určite nevidela ani raz za život. Zastrihala som ušami a podišla ešte k vode, aby som sa z nej napila. Bolo to zvláštne, i keď som videla to podivné zviera na druhej strane brehu. V každom pásme žijú rozdielne zvieratá, hm... ale vlci žijú všade a až tak rozdielni nie sme. Len sa líšime srsťou, výškou..." premýšľala som nad tým a sledovala prostredie vôkol nás. U toho som strihala uškom a počúvala Tonresa, ktorého hlas by som mohla počúvať furt. "Taká mágia by bola skvelá, možno to zvládnem i prostredníctvom tej zeme, ktorú ovládam, ale... neviem. Musím si niekedy dať tréning a skúšať, čo zvládnem a čo nie, ideálne nájsť nejakého profíka by nebolo na škodu," skonštatovala som a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Bolo to však všetko príliš komplikované. Magická moc mi prepožičiavala toho hrozne veľa. Ja som však netušila, čo všetko som schopná vôbec robiť. "To nevadí, ja už snáď niekoho nájdem aspoň v lese, keď sa tam vrátim, som rada, že som to tu mohla preskúmať s tebou a nie úplne sama. Ani neviem, čo by som robila, keby na mňa zaútočil nejaký miestny predátor alebo som sa tu stratila a ostala bez vody," riekla som a zazubila som sa. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a pokračovala spolu s Tonresom ďalej k zelenej planine, ktorú sme mohli vidieť na horizonte. Ten piesok mi už prišiel nudný a otrepaný, keďže bol furt stále okolo nás. Trochu zmeny nám rozhodne nezaškodilo!

//Savana

Sledovala som svojimi svetlými očkami podivné stvorenie, ktoré stálo na druhej strane jazera. Naklonila som hlavu na stranu a premýšľala. Joj, musím sem niekedy Nicosa zobrať, aby som mu ukázala, aké smiešne tvory tu žijú, prebehlo mi hlavou a ja sa u toho usmiala. Zašvihala som chvostom a zadívala sa na Tonresa, ktorého to vôbec nezaujímalo. Môj braček bol však iný a určite by tu so mnou vymýšľal všemožné špekulácie. Uškrnula som sa. "Máš pravdu, ale vieš čo napadlo mňa? Keď existuje toľko zvierat, vtákov, rýb, hmyzu... rovnako veľa existuje i byliniek a i v tomto nehostinnom mieste nejaké rastú a možno i oni budú mať nejaké užitočné účinky! I keď z týchto tu asi nie, ale ak pôjdeme ďalej, rozlieha sa tam i trávnatá planina," kývla som pri týchto slovách hlavou smerom k západu, kam sme mali potom pokračovať. Tam by skôr niečo mohlo rásť, než tu. Pochybovala som, že tie podivné stromy budú mať nejaký účinok alebo tak. A možno som im len krivdila, no nejak som vedela, že prste nič nerobia a bude zbytočné chcieť niečo z nich získať ako vzorku. "Možno i my pre to zviera sme divní, rovnako ako ona je pre nás," premýšľala som ďalej a švihala chvostom zo strany na stranu, premýšľajúc stále nad tou ťavou na druhej strane. "Nuž, to je fuk, ideme ďalej? Mala by som sa potom zas ukázať na chvíľu vo svorke, veď vieš... keď už som tá gamma a liečiteľ, tak čo ak niekto bude chcieť moju pomoc?" riekla som a zasmiala sa. Mávla som chvostom zo strany na stranu a zazubila sa na Tonresa. Samozrejme, že sa tam budem musieť zastaviť, aby som zistila, či sa niečo udialo, odkedy som odišla! A možno tam konečne narazím i na svojho brata? To by bolo super, nie že nie.

Polemizovanie nad tým, aké druhy zvierat by mohli existovať vo väčších, zmutovanejších verziách, sme uzavreli. Nebolo sa o čom viac baviť. Keby rástli po daždi, momentálna situácia by bola dosť nebezpečná, keďže pršalo a ktovie, aké beštie by sa mohli z toho narodiť. Teda vyrásť. Ani som sa nad tým nechcela zamýšľať, pretože taký prerastený pavúk, sa mi vôbec ako predstava nepáčil, nie to, keby to je ešte realita. "Možno existuje mágia, ktorá by vedela i vlka urobiť väčším alebo menším, to by bolo aké super. Niekedy si prajem byť vyššia, keďže som tak nízka, že mám občas problémy," povedala som a zazubila sa. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a pokračovala ďalej do vody, aby som si omočila labky až po kolená. Mala som rada vodu. Rozhodne som nebola tak proti nej ako môj brat. "Ty si úplne opačný. Mal by si si nájsť úkryt i niekde, kde je celoročne sneh, aby si zas cez leto utekal tam," zasmiala som sa nad tým, pretože to bolo fakt vtipné akí rozdielni sme boli v mnohých ohľadoch. Potriasla som hlavičkou a pozrela sa na druhý breh, kde som zazrela pohyb. I Tonres si toho všimol a pozukázal na to zvláštne zviera, ktoré som nikdy predtým nevidela. Privrela som očká a napriamila sa. "Vieš, čo to je zač? Nikdy som nič také nevidela," riekla som, ale v ten moment ma napadlo, že pokiaľ tu sú zvieratá, ktoré sú prispôsobené na tieto podmienky... budú tu i rastlinky, ktoré by mohli mať nejaké účinky, ktoré by som vedela využiť! Oh áno, všetko som to musela vyskúšať, až teda niekde niečo nájdem, samozrejme.

//Púšť

Položila som Tonresovi otázku, kedy som chcela vedieť, aké zviera by si zvolil za patróna lesa, v ktorom žil. Ja som mala iné očakávania, než mi napokon prezradil. Bola som mierne sklamaná, a tak som vyčkávala, či niečo nedodá, ale nedodal. Preto som musela brať do úvahy to, čo povedal. Pousmiala som sa a pomyslela som si, ako by som sa mala baviť s ježkom. Ešte by ma popichal! "Jež... zaujímavá voľba, to som skutočne nečakala. Myslíš, že existuje ešte nejaké zviera, akým je jež? Zaujímalo by ma to, keď už sme narazili na veľkých termitov, ktorí mi pripomínajú mravce.... čo tak niečo, čo vyzerá podobne ako jež, ale je tiež tak gigantické?" riekla som, no nemala som nijak hlbokú predstavu o druhoch zvierat, ktoré sa mohli v krajine nachádzať. Zívla som si a pokračovala ďalej vpred. Hopsala som si ako srnka po rozpálenom piesku, ktorý bol všade navôkol. Až som zahliadla niečo, čo konečne trčalo z toho nekonečného mora piesku. "Hej, ja zimu nemám rada. I počas zimy mám strašne tenký kožuch, čiže ma hneď ofúkne. Nie som tak huňatá ako ty!" povedala som mu a zasmiala sa. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a kývla hlavou smerom k oáze, aby sme tam zamierili. "Nechápem, že sa tá voda nevyparí a že tu tie divné stromy, aké boli i na tom ostrove, dokážu prežiť. To budú nejaké odolné druhy," riekla som a prihopsala až k vode, kde som sklonila hlavu k hladine vody a začala piť. Bola som smädná a z toho tepla detto.