Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nakrčila som ňufáčik a hlasom plným irónie som sladko zatiahla ku svojmu bračekovi: "Tak to si nemyslím, že sa ničoho nebojíš." Uchechtla som sa, i keď rozhodne nebol až tak veľký posera, akým bol napríklad náš ďalší brat! U toho mi napadlo... "Kde si vlastne nechal Atsuma? Od kedy sa objavil v lese, nevidela som ho," riekla som a zadumane sa zapozerala späť k lesu. Až sa zastavíme späť dom, mohli by sme sa po ňom i popozerať. Hádam sa niekde nestratil. To by ma veľmi mrzelo. Rovnako tak som premýšľala i nad našim posledným súrodencom. Či i on sa vydal za nami? Bolo by to super, keby sú tu všetci z mojej rodiny, ale pochybovala som, že to bude reálne. Už len to, že sem prišiel Atsumu, bolo dosť veľké šťastie a náhoda. Prešla som si jazykom po tesákoch a pozrela sa z Nicosa na Marion. Rozhodne nás nepočúvala. Povzdychla som si. "Hovorili sme, že je to pre svorku," zabručala som a pretočila oči v stĺp. "Keďže sami im nijak inak nepomôžeme, tak aspoň im niečo donesieme, pretože je to milé," dovysvetľovala som, ako keby to nebolo logické. Mne to bolo jasné. Prešla som si jazykom po tesákoch a otriasla sa. "Tak už poďte, lebo sa týmto tempom vrátime až o tri dni," povedala som a uškrnula sa. "No poď slimák, musíš zhodiť tuto toto," riekla som a štuchla do bratovho bruška. Zasmiala som sa a rozklusala sa smerom na západ. Nechcela som, aby ma niekto alebo niečo zdržiavalo. Mala som rada svoj čas a chcela som furt niečo zažívať! Určite som tu už nechcela ďalej vysedávať. Pri mori aspon bude čo robiť, pretože tu to bola zatiaľ nuda, pfff.

//Náhorná plošina cez lúku

Zazubila som sa. "Šla som tam sama. Skúmala som okolie a podarilo sa mi ho nájsť, ako aj iné veci. Veď ja ti to všetko môžem ukázat," povedala som bratovi s vrtiacim chvostom a očakávala, že bude nadšením bez seba. Ani som mu úplne všetko nepovedala, nech ostane trošku prekvapený. No nemohla som poprieť, že som mala čo robiť, aby som nevyskočila z kože a nevychrlila na neho úplne všetko, čo som zažila, videla alebo zistila. Musela som ísť na to pekne pomaličky. Pohľadom som prešla po jazere, keďže som stále i ja mala nedôveru voči tej podivnej vode, i keď som vedela, prečo je taká prapodivná. Neprišlo mi to normálne, ako vlastne nič v tejto krajine. Ale bolo to super, pretože som tak mohla veriť, že existujú i ďalšie podivnosti, ku ktorým sa jedného dňa budem môcť dostať. "Ak vyrazíme teraz, ešte to stihneme kým slnko úplne zapadne!" povedala som a vyskočila na rovné labky. Samozrejme, ak nasadíme poriadne tempo a nebudeme sa flákať. Lenže Nicos bol lenivý. "I keď pri tvojom tempe stihneme maximálne tak ráno," riekla som so smiechom a zamávala chvostom. A ani to nebude tak pekné, keďže more bolo orientované skôr na západ. Smutné. "Cestovala som i po tme, ak sa bojíš. Juh od mora, po rieku, močiare až po kopce, kde býva Život poznám už dosť dobre! Ja som sa neflákala ako ty po lese," riekla som a vyplazila na neho rýpavo jazyk. Určite som bola po okolí zbehlejšia než on. Preto som si mohla dovoliť sa povyšovať. Aspoň sa so mnou určite nestratí! Do toho sa však ozvala i Marion. Jej elán bol na mňa až príliš. Stiahla som uši vzad. Ani Nicos na ňu nemal a to bol dosť otravný s toľkou energiou už i sám o sebe. "Hmm," zamumlala som si sama pre seba niečo a pozrela sa na Nicosa, s ktorým sa zjavne bavila. Mňa skôr zaujímalo, či teda ideme alebo nie. Už ma to tu u vody nebavilo. Potrebovala som sa kus pohybovať.

Nápad Nicosa nemal chybu. Usmiala som sa. "To je dobrý nápad. Mohli by sme im niečo pripraviť," pritakala som a pozrela sa na Marion. Čo by také členovia svorky asi chceli? Pohľadom som prešla po okolí. Nicos v tom mal ale jasno. Vedel presne, čo by urobil. "Nemyslím si, že by sa dospelým veľmi chcelo ožúvať kosti," povedala som a mierne nakrčila ňufák. Znelo to príliš vtipne. Nevedela som si predstaviť Maple, ktorá by ožužlávala nejaký paroh. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. Nie, museli sme vymyslieť niečo iné, čo bude oveľa lepšie než tento bratov vymysel. "Možno by sme mohli nájsť na okolí niečo viac. U mora som našla lesklý kamienok, ktorý sa nosí Smrti. To by bolo asi oveľa lepšie, keby niečo také pre nich nájdeme nie?" opýtala som sa ho, keďže sa mi tento nápad náramne páčil. A polovicu nájdených kamienkov by som si necgala ja, aby som sa mohla vídať za samotnou bohyňou smrťou. Už som sa nevedela dočkať nášho prvého stretnutia. Počula som o nej rôzne veci, ale i tak by bolo najlepšie, keby som si to okúsila na vlastnej koži skôr, než to začnem súdiť.

Zamýšľanie nad tým, aké máme vlastne pocity zo Sarumenu mi dosť pomohlo. Uvedomila som si mnohé a hlavne to, že musím viac zapracovať na vzťahoch s druhými vlkmi. Prešla som si jazykom po tesákoch. Azda by bolo lepšie nájsť ďalších členov svorky, než tu blúdiť po krajine. Ale čo už. "Hm, to nie je zlý nápad! Môžeme sa vrátiť na územie a pohľadať ju, neviem, či tam bola, keď som tam bola pred chvíľou. Ale ak nenájdeme ju, možno nájdeme aspoň tú vydru!" riekla som s úsmevom do široka a zamávala chvostom zo strany na stranu. Lenže nechcelo sa mi veľmi ísť aj s Marion, ktorá mlčala. Očividne mala nejaké svoje veci, nad ktorými chcela premýšľať. "Ideme? Marion nás doženie alebo nech robí svoje dospelácke povinnosti... my to predsa zvládneme sami!" povedala som s úsmevom. Už som okolie poznala a vedela som minimálne, kde ležia dve svorky. Bolo to viac, než dostačujúce. Spokojne som sa usmiala a zamávala chvostom zo strany na stranu. Potom som poskočila na labkách. Bola som nadšená, že sa vydám spolu s bratom na dobrodružstvo. "No poď už," riekla som a zaťahala ho riadne za chvost, aby si pohol a ušli sme skôr, než sa za nami vydá Marion. Nepotrebovala som dozor niekoho, kto ešte stále nebol ani dospelý, ale ani už vĺča. Mala som určite viac znalostí!

Zazubila som sa. Brat mal pravdu. Tá vydra bola hrozne super, len keby sa nám ju podarilo skutočne nájsť. Povzdychla som si a pozrela sa niekam do diaľky. On vážne chcel ísť niekam ďalej? "Hej, tá vydra a hmla a to všetko dáva našej svorke taký iný nádych... hmm aury! Je to tam príjemné a tak. Škoda len, že ešte nepoznáme všetkých členov alebo sme nemali čas sa viac zoznámiť i s ďalšími. Musíme to napraviť a určite nám povedia niečo viac," riekla som a zazubila sa. Bolo by super, keby nám ešte niekto prezradí niečo viac o mágií a magických zákutiach tejto krajiny. Nech máme s bratom čo preskúmavať. Zastrihala som ušami a pozrela sa na jazero. Mal pravdu. V lese bolo lepšie než takto vonku, lenže niečo sa zmenilo. Cítila som slabé vibrácie zeme, ktoré však v týchto končinách boli nepatrné a ani ja ich veľmi nevnímala. Privrela som zraky a zapozerala sa do diaľky. Povzdychla som si. A to som si chcela odýchnuť! "Hej, v lese je super, ale keby sme furt v ňom, nič by sme z tadeto nevideli. A kde je vlasstne Maple? Bola ešte v lese, keď som odchádzala. Je vážne super a fakt je škoda, že s nami nepôjde. A aké máš pocity z nej?" riekla som koniec opäť tichšie, aby mi povedal názor na Marion. Mala to byť naša učiteľka, no dosť som pochybovala o jej kompetencii. Bola dosť mladá a i pojašená, čo som tak videla a hlavne až v tomto veku šla s nimi na ich prvý lov ako som mohla počuť i vidieť! No strašné. Č nás mohla tak naučiť? Ale vďaka jej zeleným očiam som vedela, že ovládala aspoň mágiu. Hm. Možno tú?

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 2 / 2

Ako som pomaly postupovala smerom k neznámym vlkom, uvedomila som si, že ich poznám! Hlavne po tom, čo po mne začal brat vrešťať svojim pišťavým hlasom. Usmiala som sa od ucha k uchu a chvostom mávala zo strany na stranu. Tak predsa len som ho konečne našla! Padol mi kameň zo srdca, že je v poriadku. Avšak stále tu nieto chýbal... "Aj ja ťa rada vidím," začala som, keď na mňa vychrlil niekoľko zdĺhavých viet a len sa priblblo u toho usmievala. Bolo to fajn ho mať takto na blízku. Povzdychla som si. "Áno, počula som o ňom i ja, aj viem, kde býva. Veril by si, že má aj sestru, ktorá sa volá Smrť? Ironické," povedala som so smiechom a zamávala chvostom zo strany na stranu. Pohľadom som prešla i na Marion, ku ktorej som len kývla. Mňa zaujímal hlavne môj brat, ktorého som tak dlho hľadala. "Znie to super, ale chcem si oddýchnuť na chvíľu. Bola som na vlastnom prieskume," povedala som a zazubila sa. "Ako sa ti inak páči vo svorke zatiaľ? Vidím, že sa zbližuješ s ďalšími členmi," riekla som a poslednú vetu povedala šeptom, aby ma Marion nemohla počuť. Veľmi sa mi nechcel tráviť môj čas s niekým tretím. Braček bol len môj a ona to musela pochopiť! Avšak nemohla som ho len tak odtrhnúť. "Ja som v nej dosť dlho nebola, ale zase som toho veľa videla a spoznala. No zatiaľ, čo som stretla členov, všetci boli veľmi milí ako Maple. Cítim sa zatiaľ v tejto svorke fajn, ale mrzí ma, že po svorkách s nami nepôjde Maple," povedala som a povzdychla si. Tešila som sa, že s alfou strívime viac času, ale očividne mala iné povinnosti, ktoré musela riešiť. Bola teraz predsa na všetko sama.

//2. Jaké by to bylo být ve smečce? (Verze pro smečkové vlky: Jaký mám pocit ze své smečky?) 321 slov / 2 kola 1 / 2

//Sarumen

Vykračovala som si to von z lesa ako taký najväčší hrdina. Absolútne som nemala jasné, kam moja cesta povedie. Chcela som len zistiť, či sa nenechádza môj brat na niektorom z území, o ktorom som mu rozprávala. Určite tomu tak bude, ja som tomu verila! Prešla som si jazykom po tesákoch a pohľadom hľadala nejaké známky toho že by som na horizonte našla siluetu svojho bračeka alebo aspoň jeho pachovú stopu. Ale svet sa div... nikde nebol! No verili by ste tomu? Zamračila som sa. Nemohol sa len tak prepadnúť pod zem, no nie? Povzdychla som si. Čo som mohla robiť. Musela som pokračovať v ceste. Vydala som sa teda k prvej stope, ktorá mi bola najbližšie a Nicos bol z nej nadšený, keď som mu o tom hovorila. Usmiala som sa a pozrela sa už z diaľky na červené jazero, ktoré bolo však úplne obyčajné ako každé iné, len riasy si mysleli, že sú na steroidoch alebo majú ženské dni. Zastrihala som ušami a hľadala stopy po mojom bratovi, ale ako na just som bola a druhej strane brehu Avšak ako som okolo neho chodila a hľadala svojho brata. Predsa len som niekoho uvidela! Dvoch vlkov, ku ktorým som si to pomaly kráčala. Čo ak jeden z nich bol môj braček? No to by bolo skvelé a i keby nie... aspoň spoznám nových kamarátov!

//21/50

Unavovalo ma chodiť hore-dole po lese a hľadať môjho bračeka. Musela som prijať fakt, že tu asi nie je. Kam by sa ale asi tak mohol vydať? To som netušila. Premýšľala som nad tým vážne horko ťažko. Až ma to unavilo. Zívla som si a zamľaskala. Najskôr by som si mala pospať, než sa ho vydám ďalej hľadať. Mohol byť kdekoľvek v tejto krajine. Došla som až k jaskyni, kde som sa schúlila do klbka. Zavrela som očká a upadla do spánku. Bola som unavená. Musela som sa poriadne vyspať, ak som chcela ísť ďalej spoznávať túto krajinu a hľadať môjho bračeka. Zastrihala som ušami a konečne upadla do spánku. Snívali sa mi všemožné sny. V jednom z nich bol i Parsi. Bol naozaj môj strážny anjel! Rada som ho spoznala a ešte radšej ho niekedy stretnem. Spokojne som zavrnela. Niekoľko ráz som sa počas spánku pomiesila a prevalila sa z boku na bok. Následne som sa po niekoľkých hodinách prebrala. Bola som veľmi dobre vyspinkaná a oddýchnutá. Pootvorila som očká a pozrela sa do lesa. Stále nikde nikto. Zavrnela som a ospalo som sa vyškriabala na labky. Otriasla som sa a pozrela sa niekam do diaľky. Napadlo mi, že som bračekovi hovorila o mori a červenom jazere. Určite sa ich musel vydať hľadať, aby spoznal lepšie tento svet sám, bezo mňa! Nie, že by som ja nerobila to isté. Otriasla som sa, ponaťahovala svoje svaly a rozbehla sa k hranici lesu. Bola som pripravená ho niekde nájsť" Nemohol byť nijak ďaleko!

//ohnivé jazero (20/50)

//Stredozemka

"Ten vlk predtým to popisoval viac zaujímavo teda," riekla som, keď mi povedal veľmi jednoducho o sopke, ktorú som chcela navštíviť. No nevadí. Určite nájdeme niečo iné, s čím by sme sa mohli zabaviť! Prešla som si jazykom po tesákoch a uprela očká na Parsiho. Už sme sa takmer nachádzali na území našej svorky. Teda mojej. "Hm, to znie rozumne. Tak sa budem tešiť, až sa zase stretneme a pôjdeme niekam na prieskum! Možno zažijeme nejaké magické dobrodružstvo," povedala som s úsmevom a zamávala chvostom zo strany na stranu. Bolo by to úplne super a ešte viac by sme sa zblížili. Počkala som teda, než sa Parsi rozhodne odísť. Pokývla som hlavou a usmiala sa. "Aj ja som ťa rada spoznala, tak sa drž a do skorého videnia!" riekla som so širokým úsmevom a mávala chvostom zo strany na stranu, ako som ho sledovala, ako odchádza. Prešla som si jazykom po tesákoch zas a znova. Pomaly som sa otočila smerom k lesu. Musela som sa vydať nájsť môjho brata. Cupitala som teda napred, ale nejako sa mi nedarilo zachytiť jeho pach. Akoby tu už dlho nebol. Zamračila som sa. Tak kde potom bol? Nedávalo mi to logiku. Povzdychla som si. Musela som ho proste a jednoducho niekde nájsť. Ale kam sa tak mohol vydať? Ktovie. A behať po okolí zase nebol tak úplne najlepší nápad. Panebože, prečo mi nikdy nič nevyjde tak, ako by som si priala!

//19/50

//asgaar cez rieku

Nasledovala som Parsiho, ktorý ma chrabro viedol domov. Usmievala som sa. "Hm, nemôže to byť tým, že mágia nie je pre každého? V zlých labkách môže predsa narobit hroznú neplechu," povedala som zamyslene a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Dávalo to logiku. Povzdychla som si. Aj som sa tešila, že konečne prídem domov, ale... na druhú stranu som sa celkom netešila. Pretože to znamenalo, že sa budem musieť s Parsim na nejaký čas rozlúčiť. "Nabudúce, až sa stretneme, musíme ísť preskúmať niečo, čomu sa hovorí sopka! Vraj je niekde na severe a je tam dosť nebezpečná voda," povedala som a pokývala hlavou. Aspoň tak som si to preložila z rozprávania Makadiho. Musela som to vidieť na vlastné oči! A nejaké to dobrodružstvo s Parsim bude určite epické. Zastrihala som ušami a pozrela sa niekam do diaľky. Les bol skutočne už takmer na dosah labky. Tešila som sa, až tam narazím na brata. Teda, minimálne som dúfala, že tam môj brat bude a nebude sa túlať náhodou niekde po okolí! "Čo máš v pláne robiť teraz? Ja nájdem svojho bračeka a v prvom rade mu poviem všetko, čo som teraz zažila!" povedala som rozhodne a pokývala hlavou. To bol presne môj plán!

//sarumen

//18/50

Naklonila som hlavu na stranu. "Tak ja si dám na nich teda pozor, ale nemyslím si, že všetci sú tak hrozní! Ale môžeš ma naučiť nejaké chmaty, ako sa vyporiadať s nejakým záškodníkom!" riekla som a poskočila zo strany na stranu, ukazujúc nejaké kúsky "bojového" umenia. Vyzeralo to však komickejšie, než som mala v pláne. Až som si takmer u toho i sval natiahla. Oblizla som si ňufáčik a postavila sa normálne. Mohli sme to nechať na inokedy, teraz som sa potrebovala vrátiť domov. Ale aspoň som mala zámienku, prečo sa za Parsim opäť vrátiť v budúcne. Usmiala som sa. Určite bol skvelým bojovníkom, ktorý ma mohol mnoho naučiť! "Ooo, to si vážne myslíš? Možno ma nebudeš ani musieť učiť ako sa proti zlým vlkom brániť, pretože ich unudím k smrti svojim kecaním teda," riekla som a zazubila som sa od ucha k uchu. Hej, bola pravda, že som toho hovorila veľa. Niekedy viac, než bolo zdravé, ale mohla som snáď za to? Nemohla! Bola som už proste taká od prírody a vôbec som sa za to nehanbila. "Dobre, poďme teda na to," pritakala som a vydala sa po boku Parsiho k rieke. Leto bolo v plnom prúde a tak naša cesta bude mierne... náročnejšia. Aspoň pre mňa. Môj kožuch bol tmavší ako Parsiho. Určite mi bude teplejšie, aspoň tak som tomu chápala ja. "Joj, leto i zima sú tak nepríjemné ročné obdobia. Buď je mi moc zima alebo príliš teplo. Najlepšie je na tom asi jar a jeseň!" riekla som a povzdychla si, keď sme sa vracali pomaly k rieke, ktorú sme potom nasledovali smerom na juh.

//Stredozemka cez Midiam

//17/50

Pokývala som hlavou. "Ja som ešte na tuláka u nášho lesu nenarazila. Teším sa, až sa tam nejaký zatúla a ja sa budem môcť hrať na drsného ochráncu!" riekla som so smiechom a zamávala chvostom zo strany na stranu. I keď bolo komické si predstaviť, že ja ako taký veľký krpec, by som bránila náš les pred nejakým cudzincom. Ale skúsiť som to mohla! "Fíha, tak tu máte fakt veľa vĺčat. To aby si ma niekedy zoznámil i s nimi! Čím viac vĺčat, tým lepšie," riekla som a zamávala chvostom zo strany na stranu a usmiala sa. Zamrkala som a pozrela sa po lese, či sa za nami skutočne nikto nevydal ešte. Ale vyzeralo to, že Parsimu verili alebo nás ešte nezachytili? Ktovie. Ja som sa tu však neplánovala zdržiavať o nič dlhšie a mala som v pláne vydať sa domov. Zastrihala som ušami zas a znova, keďže sa mi zdalo, že som začula nejaký šuchot v húšti neďaleko. Asi nejaké zviera. Napokon som sa otočila na Parsiho. "Oooo, ty sa tak o mňa bojíš?" riekla som a zazubila sa. Zamávala som chvostom zo strany na stranu. Bol veľmi milý a asi jeden z mojich najlepších kamarátov v tomto kúte sveta! "Ak sa ti chce trmácať takú diaľku a nebojíš sa ísť sám potom naspäť... bola by som rada, keby si ma odprevadil. Aspoň sa budem mať s kým po ceste rozprávať," povedala som a zamávala chvostom. Pomaly som sa u toho i postavila na labky a otriasala sa. Bola som pripravedná odísť. S ním alebo i bez neho. Nechcela som to veľmi odiaľovať, ale dúfala som, že pôjde skutočne so mnou.

//16/50

Zastrihala som ušami a pohliadla na fakt veľkého chrobáka, ktorý si to pomaly štrádloval vedľa mňa lesom ďalej. Mala som chuť po ňom skočiť a uloviť ho, lenže to mi už Parsifal odpovedal na otázku, ktorú som mu položila. Strihla som uchom a pozrela sa na neho. "Tak to máš fakt veľa práce. Sranda, že tam mladý vlk dáva pozor na to, či dospelí nerobia bordel. Či tu sú aj ďalšie vĺčatá?" otázala som sa ho a zavrtela chvostom. Bola z neho taká štenacia patrola! Oblizla som si ňufáčik a premýšľala, čo ideme teda robiť ďalej. Už nebolo až tak extrémne teplo, obloha musela byť zatiahnutá ako som mohla vidieť pomedzi vrcholce stromov. Prešla som si jazykom po tesákoch a usmiala sa. Bolo vhodné ísť teraz domov pomaly. Nicos mi už chýbal a bola som pekne dlho preč. I keď ma celkom znepokojoval ten vietor, ktorý ohýbal stromy. Na otvorenom priestranstve to bude určite horšie, no ja to zvládnem! "Myslíš, že do večera by som vedela byť doma? Už sa musia o mňa celkom báť, som preč niekoľko dní a nikomu som nepovedala, kam vlastne idem," povedala som napokon, keďže som nad tým už premýšľala niekoľko hodín. Bola som už i celkom unavená a nikde sa nevyspím tak dobre ako doma v pelechu. Zívla som si. Hlavne som bola na cudzom území, i keď hraniciach. Nechcela som však aby mal problém a i on mal určite iné starosti, ktoré potreboval riešiť, ale so mnou ich robiť nemohol. Nebola som členom. Usmiala som sa na neho. Bola som rada, že som Parsiho stretla. Bol fakt super a aspoň som vedela, kde ho nájdem nabudúce!

//15/50

"Vlci sú rôzni, čo ak to niekto bude chcieť? Nikdy nevieš, pff," povedala som. Ešte som nikoho takého nevidela, ale mala som potrebu mať zakaždým posledné slovo. Bola som jednoduchá taká tvrdohlavá povaha. Musela som sa naďalej usmievať, i keď Parsimu som musela určite liezť poriadne na nervy miestami. "Ja neviem, ale asi by som to chcela. Musí byť super, keď ťa všetci počúvajú a dosť často ma hnevá, ako sa správajú ostatní, preto by som mohla na to poriadne dozera´t a starať sa o to, aby to vo svorke všetko fungovalo ako má, hihi. Ale na druhú stranu by som nemala veľa voľného času, to je pravda... ale kým zostarnem hádam to tu všetko preskúmam a potom... uvidíme," zazubila som sa. Mohla som predsa stretnúť nejakého fešáka, ktorého si omotám okolo labky a spolu s ním si založím veľkú, úžasnú svorku! Mala by som sa opýtať Maple, čo to vlastne všetko obnáša, pomyslela som si a len som si to uložila na pozadí v mojom mozgu.
V tom mi však na um prišli myšlienky na to, ako sa majú moji bratia a ako sa darí svorke. Už som dlho nebola doma a asi by sa patrilo, aby som sa za pár dní vrátila do lesa. Nech to tam aspoň trošku skontrolujem, či to tam funguje. "Panuje vám v lese dosť veľký pokoj, je to tu príjemné. Páči sa mi to," povedala som Parsimu a zavrtela chvostom zo strany na stranu. Avšak nikde sa neukázal nejaký člen, ktorý by nám prišiel vypráskať kožuch. Tak asi dobre nie? "Ako tu tráviš čas, aby si sa nenudil? Keď není nič iné, čo by si mohol robiť," opýtala som sa ho, pretože to bol presne môj problém. Celý les som poupratovala, ale potom nebolo čo a začala som sa nudiť. Povzdychla som si. Možno preto som furt chodila mimo územia? Nie, to bolo preto, lebo som bola viac než zvedavá. Prešla som si jazykom po tesákoch a pozrela sa zase medzi stromy. Hľadala som nejakú indíciu, ktorá by mi prezradila, že tu niekde pobehujú ďalší členovia jeho svorky. Nech konečne spoznám niekoho nového!

//14/50

Parsifal mi jasne naznačil, čo si o tom myslí. Ale môj mozog sa nedal. Usmiala som sa. Nechala som ho dohovoriť, ale veľmi som ho nepočúvala. Počkala som, kým dohovoril a potom som povedala: "Ale keby ovládaš fakt veľa mágií a ešte k tomu silných a sám budeš dosť silný, než iní... tak by si to dokázal!" Pokývala som hlavou. Každopádne vyvstávala i ďalšia otázka. Prečo by niekto chcel byť sám o sebe svorkou? A bol by potom svorkou? Možno, keby mal viacej osobností... "Vieš, niekto možno nechce patriť do svorky lebo je samotár, ale zároveň chce mať svoje bezpečné miesto... v tom prípade by to mohol takto urobiť. Nejaký menší les alebo niečo," povedala som, aby som obhájila svoju predstavu svorky s jednym členom. Určite to nebol môj prípad. Ja som mala rada spoločnosť a druhých vlkov. "Ty by si nechcel svoju vlastnú svorku?" opýtala som sa ho a začala vrtieť chvostom zo strany na stranu. Určite by z neho bola dobrá alfa! Mal toľko super vlastností, i keď sa niekedy až prehnane obával. "Ochrancovia," zopakovala som po ňom a usmiala sa. "Z teba by tiež bol dobrý ochranca, určite!" riekla som, i keď som vedela, že v tejto svorke veľmi dlho ostať nechcel a mal svoje podivné plány ako žiť svoj život. Lenže, keby vo svorke ostal, určite by ochrancom byť mohol. Napokon zavil, aby oznámil, že tu sme. Dúfala som fakt, že z toho nebude mať problémy, ale boli sme predsa len na hranici územia.

//13/50